Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204097
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124204097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, procesne zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 13, Piešťany, dieťa rodičov: matka B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., zastúpená AK F. s. r. o., so sídlom Kollárova 32, Trnava, IČO:
54 980 682, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. B. XX, F., zastúpený advokátkou Mgr. Vladimírou
Chudou, so sídlom Winterova 2, Piešťany, o návrhu otca na zmenu úpravy výchovného prostredia
a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia sa zastavuje.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným od 01.09.2024 do 31.01.2025
zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a s účinnosťou od 01.02.2025 na sumu 200 eur
mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 05.03.2025 v sume 500 eur sa
otcovi povoľuje splatiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 42 eur popri bežnom výživnom,

pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti sa návrh matky zamieta.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/148/2020 – 422 zo dňa 31.01.2023
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/141/2017 – 89 zo dňa 17.01.2019 v dotknutých

častiach.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmsúdudňa21.05.2024saotecdomáhalzmenyvýchovnéhoprostrediamaloletého
dieťaťa. Návrh otec odôvodnil tým, že dňa 17.01.2019 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol
maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti maky a otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
s dohodnutou úpravou styku v každý párny týždeň v mesiaci od nedele od 09:00 hod. do pondelka do

08:00 hod, tiež v stredu od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. a v nepárny týždeň v mesiaci od štvrtka
od 15:00 hod. do piatka do 08:00 hod. Okrem toho si rodičia dohodli osobitnú úpravu stretávania sa otca
s maloletým dieťaťom na čas školských prázdnin a sviatkov. Od uvedeného obdobia došlo k zmene
pomerov na strane maloletého a syn sám prejavil záujem, že by chcel tráviť viac času v otcovejspoločnosti a v jeho domácnosti. Ako dôvod pre tento návrh uviedol, že obidvaja rodičia sú spôsobilí
maloletédieťavychovávať,obidvajarodičiamajúoosobnústarostlivosťodieťazáujem.Jepresvedčený,
žestriedaváosobnástarostlivosť jevzáujmemaloletéhodieťaťaažetaktobudúlepšiezaistené potreby

maloletého dieťaťa. Maloletý má silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývojovými potrebami a poskytuje mu stabilitu
výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloleté dieťa
vychovávané obidvomi rodičmi tak, že tým bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súčasne bude striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo

maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a maloletému dieťaťu tým
bude umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi. Obaja rodičia bývajú v Piešťanoch na jednom sídlisku v tesnej blízkosti, syn navštevuje
základnú školu, ktorá je v približne rovnakej vzdialenosti tak od jeho bydliska, ako aj od bydliska matky
maloletého, a preto maloletému nevzniknú žiadne problémy súvisiace s dochádzkou do školy. Maloletý
navštevuje krúžok futbalu, na ktorý ho sprevádza on a taktiež matka, tak aj v čase mimoškolských

aktivít sú obaja v rovnocennej pozícií a vedia obaja zabezpečovať v rovnakej miere jeho potreby. Preto
otec navrhol zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že jeden týždeň
bude maloleté dieťa s otcom a jeden týždeň s matkou. Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa
sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach so začiatkom v nedeľu o 18:00 hod.
tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s otcom a skončí v nedeľu o 18:00 hod. tým, že v tom čase

začne styk dieťaťa s matkou. Preberanie dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho
rodiča, ktorému končí aktuálny súdom stanovený styk s dieťaťom. Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom,
je povinný v mieste trvalého bydliska rodiča dieťaťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi.
Otec navrhol, aby maloleté dieťa malo trvalé bydlisko na adrese matky. Výživné počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti rodičov navrhol otec neurčovať.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí. Poznajúc maloletého a
jeho potreby je názoru, že pre maloletého nie je otcom navrhovaný model starostlivosti ani vhodný,
a ani v jeho najlepšom záujme. Pri posudzovaní vhodnosti otcom navrhovaného modelu starostlivosti
sú dôležité viaceré podmienky. Jednou z podmienok je, aby striedavou osobnou starostlivosťou boli

zaistené potreby dieťaťa lepšie. V tomto smere je nutné uviesť, že plnohodnotne sa o maloletého
stará matka, nielen o fyzično, ale aj o psychický všestranný rozvoj, vrátane prípravy do školy,
zakupovania všetkých potrieb, otec v tomto maloletého nepodporuje, tiež ani vo vzdelávaní, ani
rozvoji jeho zručností a všeobecnom prehľade. Maloletý je obzvlášť naviazaný na matku, vyžaduje
si jej prítomnosť. Komunikácia medzi rodičmi je nedobrá. Predpokladá sa tolerancia, spoločná vôľa,

schopnosť spolupracovať na výchove dieťaťa. Otec matku ako rovnocenného partnera nerešpektuje,
čo je o. i. zrejmé aj z toho, že je trestne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania a výtržníctva
spáchaného na matke. Preto matka en block s návrhom otca nesúhlasí. Návrh otca na zmenu
výchovného prostredia matka považuje za nedôvodný a navrhuje ho po vykonanom dokazovaní
zamietnuť. Naopak, matka, keďže od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému prišlo

k zmene pomerov plynutím času a aj tým, že od septembra 2024 bude maloletý žiakom 5. ročníka
základnej školy a teda nastúpi na druhý stupeň vzdelávania základnej školy, sa domáha zvýšenia
výživného. Súd naposledy rozhodol o výživnom rozsudkom zo dňa 31.1.2023 sp. zn. 9P/148/2020
právoplatným dňa 1.4.2023 tak, že súd zvýšil výživné zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne. V
tom čase bol maloletý žiakom III. ročníka základnej školy, aktuálne nastúpi maloletý od septembra do

V. ročníka. Matka má za to, že je dôvodné s ohľadom na výdavky maloletého a možnosti a schopnosti
otca zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky maloletého A. sú:
strava 7€ deň – 210 eur, bývanie (181,-€ fond opráv + služby správcovi + 55,- € elektrika - 3 osoby v
domácnosti) – 78,- €, školské potreby a poplatky – 15 eur, hygienické potreby, pracie prostriedky 35 eur,
lieky, vitamíny – 15 až 20 eur, futbal – 25 eur, pomôcky na futbal – 15 eur, súkromné hodiny anglického

jazyka - 140 eur, školské potreby – 15 eur, internet, mobil, TV – 30 eur, oblečenie, topánky – 100 eur,
poistenie – 30 eur, menšie výlety, aktivity, kultúra – 30 eur, dovolenky (Paríž 550 eur, Vyhne 200 eur) v
priemere na mesiac – 62,50 eur, darčeky – 10 eur.
Priemerné mesačné výdavky matky sú nasledovné: splátky hypotekárneho úveru – 300 eur, F. –
dofinancovanie úveru – 157 eur, spotrebný úver – 41 eur, životné poistenie – 45 eur, poistenie

hypotekárneho úveru – 30 eur, bývanie (181 eur fond opráv + služby správcovi + 55 eur elektrika - 3
osoby v domácnosti) – 78 eur, mobil 27 eur, strava – min. 210 eur, PHM 50 eur, vozidlo bežná údržba,
STK, emisná kontrola, poistenie, opravy, prezutie 20 eur. Preto matka navrhla návrh otca na zmenu
výchovného prostredia zamietnuť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. zo sumy 200 eurna 300 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom
podania tohto návrhu.

3.Rodičiasazúčastniliinformatívnehostretnutiaukoordinátorkysúduao.i.:otecuviedol,žekomunikujú
cez správy, je to na bode mrazu. Synovi navrhol striedavku, ten najskôr súhlasil, páčilo sa mu to, a keď
sa vrátil od matky, už sa mu to nepozdávalo. Synovi by vedel všetko zabezpečiť, nič by sa pre neho
nezmenilo. Ukončil pracovný pomer dohodou, mala sa rušiť firma. Momentálne je nezamestnaný, žije
len z príjmu jeho partnerky. Partnerka má dcéru vo veku 6 rokov, vo februári očakávajú narodenie

spoločného dieťaťa. Matka uviedla, že otec ju v komunikácii a v telefonátoch uráža. Otcovi nebráni
v styku s dieťaťom, ani v komunikácii syna s otcom. Obaja rodičia odmietli tzv. dohodu na skúšku, podľa
ktorej si malo dieťa vyskúšať rozšírený styk s otcom.

4. Dňa 16.09.2024 matka doručila súdu znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s r. o. z 03.07.2018, č. 30/2018, vypracovaný v rámci trestného konania

vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23T/9/2020, proti otcovi ako obžalovanému pre
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania a prečin výtržníctva, v ktorom konaní matka vystupuje
ako poškodená. Poukázala na závery posudku, z ktorých vyplýva porucha osobnosti otca s impulzívnymi
a nezdržanlivými rysmi, so slabšie diferencovanou a egocentricky orientovanou emotivitou, málo
prispôsobivá osobnosť so zvýšeným sklonom k impulzívnym reakciám, otec je na emočne náročnejšie

situácie citlivý, má veľké problémy sa im prispôsobiť, resp. adekvátne reagovať, otec je málo empatická
osobnosť k potrebám iných a v dôsledku toho aj menej schopný efektívnejšej komunikácie. Z uvedeného
mala matka za to, že u otca sú znalcami objektívne zistené také limity v rodičovských kompetenciách
a celkovo v osobnostnej štruktúre, že vylučujú možnosť vyhovieť návrhu otca. Zároveň navrhla zisťovať
názor maloletého.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s podaným návrhom
otca a vzájomným návrhom matky vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, lustráciami
oboch rodičov v databáze Sociálnej poisťovne od posledného rozhodovania súdu, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 08.10.2024, Správou zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa

pri zachovaní želania maloletého dieťaťa, aby jeho názor nebol zverejnený, rozpisom priemerných
mesačných výdavkov otca, potvrdeniami otca o hľadaní si zamestnania a o evidovaní na Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyPiešťany(od15.07.2024do31.01.2025),spisovýmmateriálomOkresnéhosúdu
Piešťany sp. zn. 9P/148/2020 a sp. zn. 9P/141/2017, oboznámil sprístupnený záver názoru maloletého
dieťaťa zisťovaný psychologičkou Krajského súdu v Trnave, vykonal dokazovanie lustráciou príjmu

partnerky otca v Sociálnej poisťovni, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Z informácií zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že
priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky vo 4.štvrťroku

2024 dosiahla 1.643 eur brutto.

7. Z lustrácie povinného otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný
v GOLASZ Prašník s. r. o. do 03.07.2024 a od 01.02.2025 je zamestnaný v J. E. – Autodoprava BJ
s. r. o. Najvyšší mesačný vymeriavací základ otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od 01.01.2023 do

05.03.2025 dosahoval vo februári 2023 sumu 303,73 eur v hrubom, a v mesiacoch apríl až jún 2024
sumu 124,99 eur v hrubom.

8. Z lustrácie partnerky otca v Sociálnej poisťovni, J. E., nar. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že
je vedená ako zamestnanec u zamestnávateľa DOXXbet, s. r. o., so sídlom Žilina, Kálov 356, IČO:

46 831 878 od 21.03.2022 do súčasnosti, kde do augusta 2024 dosahovala príjem zo zamestnania
v priemere 1.418 eur brutto za obdobie pomernej časti roku 2024. Okrem toho bola partnerka otca
evidovaná ako zamestnaná v roku 2024 aj v BENO Group s. r. o. , s vymeriavacím základom cca 45
eur v hrubom.

9. Podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „C.m.p.“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom
alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné vkonaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

10. Po otvorení pojednávania a čiastočnom vykonaní dokazovania vzal otec na pojednávaní konanom
dňa 05.03.2025 návrh na zmenu výchovného prostredia z výlučnej osobnej starostlivosti matky na
striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov k maloletému dieťaťu späť a žiadal konanie zastaviť. So
zastavením konania v tejto časti vyjadrili súhlas matka aj procesný opatrovník. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že nie je v záujme maloletého dieťaťa pokračovať v konaní o návrhu otca

a preto konanie v súlade s § 29 C.m.p. zastavil tak ako je uvedené vo výroku I.

11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

12.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. V časti návrhu matky na zvýšenie výživného súd vykonal dokazovanie porovnaním pomerov
účastníkov v čase posledného rozhodnutia súdu s pomermi v čase začatia súdneho konania a v čase
rozhodovania súdu a dospel k záveru, že návrh matky je dôvodným, nakoľko došlo k podstatnej zmene
pomerov tak u maloletého dieťaťa, ako aj u povinného otca. Matka sa vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 16.07.2024 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 mesačne. Na

pojednávaní dňa 05.03.2025 matka uviedla, že keďže otcovi vo februári 2025 pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, súhlasí s tým, aby k zvýšeniu výživného došlo za obdobie do narodenia dieťaťa B. E.
(XX.XX.XXXX).21. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať

sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného
súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase
vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú
po vyhlásení rozhodnutia.

22. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby,
ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých
rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách,
z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho
rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase

predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí
splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom
dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej
osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej

povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča
neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich
vynaloženiu nedošlo.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že súčasné pravidelné mesačné výdavky na

uspokojovanieodôvodnenýchpotriebmaloletéhoA.prevyšujú400eurmesačne.Súdzohľadnilzákladné
mesačné výdavky matky na stravu maloletého v sume 200 – 210 eur, na bývanie (v pomernej časti) 78
eur, na školské potreby a poplatky 15 eur, na futbal (25+15) 40 eur, na drogériu (hygienické potreby,
pracie prostriedky) 15 eur, na lieky 8 až 10 eur, na oblečenie a topánky pre maloletého 50 až 70 eur,
na výlety a aktivity 10 eur. Za dôvodné súd považoval aj výdavky nie základného charakteru, príkladmo

výdavky týkajúce sa darov maloletému v sume 10 eur mesačne v priemere a matka preukázala, že
maloletému hradí súkromné hodiny doučovania z anglického jazyka v študijnom centre BASIC. Otec
sporoval výšku výdavku na doučovanie, keď v zmysle potvrdenia vystaveného študijným centrom zo
dňa 18.10.2024 prebieha doučovanie maloletého A. v rozsahu dvoch vyučovacích hodín týždenne a ide
o doučovanie individuálne. Súd zohľadnil tvrdenie otca, že tento výdavok je (aktuálne po narodení mal.

B.) prevyšujúci životnú úroveň otca, a mal za to, že pokiaľ matka vynaložila 277 eur za doučovanie
mal. A. (za 16 vyučovacích hodín), preukazuje to vyššiu životnú úroveň matky (žijúcej s partnerom)
a je dôvodným zohľadniť tento výdavok na ťarchu povinného otca len v rozsahu nákladov za skupinový
kurz ponúkaný inými jazykovými školami v F., ktoré si účtujú za jednu vyučovaciu hodinu 5,50 eur, čo
predstavuje cca 30 eur mesačne.

24. K súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičom súd ustálil, že matka je naďalej
zamestnaná v CCC Slovakia, s. r. o. a dosahuje príjem zo zamestnania aktuálne cca 1.311 eur
v čistom (za január 2025 pri uplatňovaní si daňového bonusu na mal. A.). Otec podľa dostupnej
lustrácie v Sociálnej poisťovni bol od posledného rozhodovania súdu (v konaní sp. zn. 9P/148/2020 dňa

31.01.2023) zamestnaný v GOLASZ Prašník s. r. o. do 03.07.2024. Za dané obdobie dosahoval otec
príjem uvádzaný v Sociálnej poisťovni ako vymeriavací základ na plnenie odvodovej povinnosti vo výške
od 40,23 eur mesačne v hrubom do 124,99 eur mesačne v hrubom. Na pojednávaní dňa 09.10.2024 otec
predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o zaradení do evidencie uchádzačov
o zamestnanie od 15.07.2024 a z dostupnej lustrácie mal súd preukázané, že otcovi vznikol nárok

na dávku v nezamestnanosti v sume 103,70 eur. Pred pojednávaním dňa 05.03.2025 otec predložil
pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním ako zamestnancom a otcom jeho partnerky J. E. podnikajúcim
pod obchodným menom J. E. – K. E. B. ako zamestnávateľom, s druhom práce pomocný pracovník,
s nástupom do práce od 01.02.2025 na dobu určitú do 31.01.2026, s dojednanou základnou mzdou 310eur brutto/mesiac. Pracovný čas zamestnanca predstavuje podľa zmluvy 15 hodín týždenne. Na výzvy
súdu, aby otec uviedol skutkové tvrdenia k predloženým listinným dôkazom, napríklad k skrátenému
pracovnému úväzku, právna zástupkyňa otca uviedla, že predpokladajú, že súd bude vychádzať tak

ako v čase ostatného rozhodovania z potencionality príjmu otca a k predloženej pracovnej zmluve sa
viac nevyjadrili.

25. Otec doložil súdu rozpis svojich aktuálnych priemerných mesačných výdavkov v rozsahu: výživné
v sume 200 eur, splátka hypotekárneho úveru 171,71 eur, náklady na bývanie 200 eur za služby

súvisiace s užívaním bytu + 25 eur elektrina + 4 eur plyn, mobil a internet 38 eur, pohonné hmoty 30
eur, údržba vozidla 20 eur, životné poistenie 35 eur + 33 eur, spolu 756,71 eur.

26.SúdvykonaldokazovaniekpomeromúčastníkovspisovýmmateriálomOkresnéhosúduPiešťanysp.
zn. 9P/148/2020, kedy súd naposledy rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému
dieťaťu a zistil, že v tomto konaní začatom dňa 29.10.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného zo

sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2020 a tiež zákazu styku otca
a maloletého dieťaťa. Rozsudkom zo dňa 31.01.2023 súd zvýšil povinnosť otca prispievať na výživu
maloletého dieťaťa zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu
matka bola zamestnaná, dosahovala mesačne príjem zo zamestnania 1.000 eur v čistom, uplatňovala
si prídavok na dieťa a daňový bonus. Matka žila v domácnosti spoločne s dieťaťom a s partnerom,

v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, ktorý zakúpila na hypotekárny úver splácaný v F., K..
Otec pracoval od 01.11.2022 u zamestnávateľa GOLASZ Prašník s. r. o. ako pomocná sila v sklade
s príjmom v zásade v rozpätí 215 – 236 eur. Vlastnil 3-izbový byt, zakúpený na hypotekárny úver vo
výške 52.000 eur, s mesačnou splátkou 150 eur, a nákladmi spojenými s užívaním bytu v sume 170 eur
mesačne. Súd zvýšenie výživného odôvodnil tým, že otec formálne dosahoval počas konania príjem

od 215 eur do 236 eur mesačne, ale vzhľadom na jeho vzdelanie – stredoškolské s maturitou – a prax
ako pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, vodič, operátor výroby, mohol dosahovať vyšší
príjem s platom ponúkaným na daných pracovných pozíciách a to 900 – 1.100 eur v hrubom a teda cca
700 – 850 eur mesačne v čistom. Otec ani v tomto konaní nepreukázal objektívny dôvod, ktorý by mu
bránil pracovať na plný úväzok. Súd tak vyhodnotil, že ak je otec schopný uhrádzať najmenej od r. 2010

splátky hypotekárneho úveru vo výške 150 eur mesačne, a tiež dve životné poistky (35 eur a 33 eur), tak
je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné v sume 200 eur mesačne, ktoré je prvoradou
povinnosťou rodiča, keď každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Otec sa inak
ako platením výživného na výžive maloletého nepodieľal. Preto súd zvýšil povinnosť otca platiť výživné

s účinnosťou od 01.11.2020 na sumu 200 eur mesačne.

27. Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v konaní sp. zn.
9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 s pomermi v čase rozhodovania súdu v tomto konaní, dospel súd
k právnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a tiež na

strane povinného otca. K zvýšeniu výživného na sumu 200 eur mesačne došlo v konaní sp. zn.
9P/148/2020 spätne odo dňa 01.11.2020, to znamená, že súd mal z vykonaného dokazovania za
to, že už čase 01.11.2020 bolo v schopnostiach a možnostiach otca, a zároveň to zodpovedalo
odôvodnených potrebám mal. dieťaťa, podieľať sa na výžive mal. A., vtedy vo veku 6 rokov, výživným
v sume 200 eur mesačne. V čase predchádzajúceho súdneho konania a rozhodovania súdu bol

maloletý žiakom základnej školy na prvom stupni. V tomto konaní bolo nesporným, že od 01.09.2024
maloletý A. navštevuje 5. ročník základnej školy. Zmenu v životnej etape maloletého dieťaťa zohľadňujú
súdy v rozhodovacej činnosti najmä vo vzťahu k výživnému, nakoľko je nepochybné, že výdavky na
uspokojovanie potrieb dieťaťa sa rastúcim vekom dieťaťa zvyšujú, keďže nároky dieťaťa rastú či už do
stravy, či do ošatenia, drogérie, alebo záujmov dieťaťa a pod. Výživné pre maloleté dieťa totiž slúži

nielen na uspokojovanie jeho výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava) a ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu
dieťaťa ako je vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby (z
rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/556/2014). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho
prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností,

náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti
a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie súcelkom bežné, ak sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa - zásada úmernosti životnej miery dieťaťa
k životnej miere rodičov (z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/17/2015).

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že naposledy súdom určené výživné v sume
200 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2020 (rozsudkom zo dňa 31.01.2023) aktuálne nezodpovedá
pokrytiu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa tak v dôsledku plynutia času, ako aj v dôsledku
inflácie cien tovarov a služieb, ktorá inflácia len v roku 2023 predstavovala viac ako 10 %, a tiež v
dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa a zmeny životnej etapy. V zmysle ustálenej súdnej praxe

všeobecných súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného
uplynutia času, ktorá v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali
iné relevantné skutočnosti. Maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Od
posledného rozhodovania súdu uplynuli dva roky, pričom však k zvýšeniu výživného došlo spätne od
01.11.2020. Túto okolnosť súd považoval za takú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá i
bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov dieťaťa indikovala potrebu zvýšenia výživného.

29. Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa, keďže vzrástli nároky na stravu maloletého, v predchádzajúcom konaní
ustaľované v sume 170 eur mesačne, aktuálne v sume 210 eur mesačne. Vzrástli tiež výdavky
na drogériu cca o 5 eur (pôvodne 30 eur, aktuálne 35 eur), pribudol výdavok na mobil a internet

pre maloletého (30 eur) a výdavok na lieky a vitamíny (15 - 20 eur). Podstatným výdavkom, ktorý
v konaní oproti predchádzajúcemu konaniu pribudol, je výdavok na doučovanie z anglického jazyka,
ktorý matka uhrádza od školského roku 2023/2024. Preto návrh matky na zvýšenie výživného súd
zhodnotil ako dôvodný, keď jednotlivé výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa vzrástli
min. o infláciu cien potravín, drogérie, a úhrne tak predstavujú už významný nárast v nákladoch, ktoré

matka na maloletého uhrádza. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane povinného otca, a to
zvýšením potenciálne dosahovaného príjmu otca v trhovom hospodárstve Slovenskej republiky, ako aj
vznikom druhej vyživovacej povinnosti narodením maloletého B. dňa 22.02.2025. Pri posudzovaní výšky
zvýšeného výživného súd vychádzal, a otec tak aj otvorene navrhoval, z potenciálneho príjmu otca, ktorý
by otec mohol dosahovať v prípade, že by bol riadne zamestnaný a bol by zamestnaný na plný pracovný

úväzok. Súd sa nestotožnil s obranou právnej zástupkyne otca, že v možnostiach a schopnostiach otca
nie je dosahovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Otec žije a pracuje v trnavskom kraji, ktorý
kraj sa v rámci Slovenskej republiky radí do hornej polovice hospodársky rozvinutých krajov, a v rámci
priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2024 je tretím najbohatším regiónom. Bratislavský a
trnavský kraj ponúka množstvo pracovných pozícií pri dosiahnutom vzdelaní otca so základnou mzdou

a benefitmi nad priemerom miezd v krajine. Podľa zverejnených informácií Štatistického úradu SR
v bratislavskom kraji je pritom priemerná mzda za 4.kvartál roku 2024 vo výške 1.975 eur, v trnavskom
kraji za totožné obdobie priemerná mzda vo výške 1.495 eur v hrubom. Priemerná mesačná mzda
zamestnanca v národnom hospodárstve v 4. štvrťroku 2024 dosiahla dokonca sumu 1.643 eur v hrubom.
Otec v konaní tvrdil svoje mesačné výdavky v sume 756,71 eur (uvedené vyššie v odseku 25). V týchto

výdavkoch otca pritom neboli zohľadnené položky ako náklady na stravu otca, náklady na ošatenie
a obuv u otca, či náklady na drogériu, ktoré nepochybne predstavujú u dospelého jedinca v súčasnosti
min. sumu 200 - 250 eur mesačne. Pokiaľ je otec schopný uhrádzať svoje potreby, čo nepochybne je
a miesto pravdivého tvrdenia a dokazovania svojich príjmov (a výdavkov) žiada súd, aby vychádzal
z potenciálneho príjmu, aký asi môže mať, je dôvodným vychádzať z potencionálne dosahovaného

príjmu povinného otca na trhu práce, ktorému aktuálne zodpovedá priemerná mzda v národnom
hospodárstve Slovenskej republiky za štvrtý štvrťrok 2024 a teda z príjmu v sume 1.643 eur v hrubom,
čomu zodpovedá 1.343 eur v čistom, a nie z nižších súm, aké navrhoval otec, ktoré by tak mohli byť
v skutočnosti v prospech otca a primerane by nezodpovedali jeho skutočnému možnému príjmu. Otec
si vedome nesplnil svoju povinnosť voči súdu, a táto skutočnosť mu nemá byť poľahčujúcou okolnosťou

pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného pre primerané plnenie si zákonnej vyživovacej
povinnosti voči dieťaťu.

30. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú
pohľadávku, ktorú si v tomto konaní povinný otec musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky.

Súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie
poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie
nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom
uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobnev domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý
rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality
má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové

riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne
možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam.

31. Preto súd pri zohľadnení potenciálneho priemerného čistého príjmu povinného otca na trhu
práce pre zamestnancov v Slovenskej republike (1.343 eur) za obdobie október až december 2024,
zvýšil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletého A. s účinnosťou od 01.09.2024 zo sumy
200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. Zvýšené výživné predstavuje cca 22 % z potenciálne
dosahovaného čistého príjmu otca a zodpovedá primerane aj metodike Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky rešpektujúc vek dieťaťa, a najmä jeho etapu života. Dňa 22.02.2025 otcovi

pribudla druhá vyživovacia povinnosť k maloletému B., ktorú podstatnú okolnosť súd opäť v súlade
s metodikou Ministerstva spravodlivosti SR zohľadnil a rozhodol tak, že od 01.02.2025 je povinnosťou
otcapodieľaťsanavýživemaloletéhoA.sumou200eurmesačne,čopredstavujecca16%zpotenciálne
dosahovaného príjmu otca pri dvoch na výživu odkázaných maloletých deťoch. Uvedené výživné
(200 eur) neumožňuje uspokojovať odôvodnené potreby maloletého A. ani v jednej polovici, avšak

nebolo možné prehliadať túto podstatnú zmenu pomerov na strane otca, keďže je povinnosťou otca
zabezpečovať aj uspokojovanie potrieb novonarodeného dieťaťa, spolu s matkou maloletého B., ktorá
bola riadne zamestnaná, a preto jej vznikol nárok na materské vo výške 75 % z denného vymeriavacieho
základu, aký dosahovala zo zamestnania za predchádzajúci kalendárny rok, kedy J. E., matke mal. B.,
vznikol nárok na dávku z nemocenského poistenia.

32. Nedoplatok povinného otca na takto zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do
31.01.2025 vypočítaný pri zvýšení výživného za dané obdobie o 100 eur mesačne tak predstavoval (5
mesiacov x 100 eur) 500 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou
straty výhody splátok v pravidelných 24 mesačných splatiť do jedného roka v 12tich pravidelných

mesačných splátkach po 42 eur od doručenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k jednorazovej splatnosti celého dlhu na
zročnom výživnom. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením. Otec na pojednávaní
dňa 05.03.2025 predniesol, že je ochotný vzdať sa syna, tak aby si ho priateľ matky osvojil a aby
sa so synom viac náhodne nestretol, predáva aj byt na K. L. v F.. Uvedený prednes súd zhodnotil

tak, že nedoplatok otca na zročnom výživnom bude v schopnostiach otca uhradiť v krátkej budúcnosti
aj jednorazovo, avšak možnosť splátkového splnenia povinnosti súd otcovi ponechal, nakoľko išlo
o emočné tvrdenie otca, ktoré odznelo výlučne ako tvrdenie otca bez preukázania faktických krokov
predaja (napr. inzercia, nadviazaná spolupráca s realitnou kanceláriou či uzavretá zmluva o budúcej
kúpnej zmluve) so zohľadnením osobnosti otca (matkou preukazované starším znaleckým posudkom

z neukončeného trestného konania vedeného proti otcovi pod sp. zn. PN-23T/9/2020 pre prečin
nebezpečného vyhrážania sa matke a prečin výtržníctva), ktorú bolo možné vnímať aj na pojednávaní
ako impulzívnu, sebastrednú, s nie adekvátnymi reakciami. Týmto súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 v dotknutej časti zvýšeného výživného.

33. V prevyšujúcej časti súd návrh matky – pôvodne zvýšiť výživné od 16.07.2024 - zamietol, keďže
k prechodu maloletého na druhý stupeň základnej školy došlo s účinnosťou od 01.09.2024, a matka
nepreukázala, že by zvýšené výdavky týkajúce sa odôvodnených potrieb maloletého A. ako pomôcky
na futbal, a najmä súkromné hodiny doučovania maloletého z anglického jazyka boli vynakladané v už
letných mesiacoch júl, august 2024, keďže z potvrdenia o navštevovaní študijného centra BASIC

Piešťany o. z. vyplývalo, že cez prázdniny maloletý centrum nenavštevuje, a teda tento výdavok vzniká
v zásade počas školského roka.

34.Priprejednanívyššieuvedenýchnávrhovobochrodičovsúdvykonaldokazovaniezisťovanímnázoru
maloletého dieťaťa a to vykonaním pohovoru s maloletým dieťaťom procesným opatrovníkom dňa

04.10.2024 a vykonaním pohovoru dňa 27.01.2025 za prítomnosti nielen povereného zamestnanca
kolízneho opatrovníka, ale aj koordinátorky tunajšieho súdu a psychologičky Krajského súdu v Trnave.
Maloletý na oboch pohovoroch uviedol, že nemá viac záujem stretávať sa s otcom v rozsahu, aký bol
poňatý do rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/141/2017 – 89 zo dňa 17.01.2019, keď súdschválil dohodu rodičov ohľadom stýkania sa otca a maloletého dieťaťa. Na pojednávaní dňa 09.10.2024
súd kládol otcovi otázky, na ktoré otec odpovedal v rozpore s vyjadreniami maloletého, ktorý si však
neželal, aby bol otec informovaný o obsahu jeho vyjadrenia sa. Rovnako tak pri vykonaní pohovoru

za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Trnave maloletý sa vyjadril, že si neželá sprístupniť
svoje vyjadrenie rodičom v žiadnej časti. Z tohto dôvodu bol prijatý záver na oboznámenie rodičov, že
maloletý pri zisťovaní jeho názoru pôsobil nervózne, prezentoval svoje pocity, ale opakoval, že nechce
o otcovi rozprávať zle. Maloletý opísal správanie sa otca voči okoliu, ktoré sa javí byť nevhodné a nie
adekvátne pre zdravý vývin maloletého. Komunikácia rodičov nie je žiadna, maloletý sa s otcom dlhší

čas nestretáva. Otec aktuálne nejaví záujem o stretávanie sa so synom, syna ani matku nekontaktuje.
Preto odporučila psychologička ponechať styk bez úpravy. Z pozorovania maloletého A. psychologička
uzavrela, že maloletý je na svoj vek vyspelý, otázky zodpovedá otvorene, výpovede rozvíja.

35. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu
samotnéhomaloletéhodieťaťa,možnozasplneniaurčitýchpredpokladovpovažovaťzazásadnévodítko

pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie
tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť
maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je
dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú
postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany

súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje
rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Súd
zhodnotil okolnosti prejednávanej veci, a dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rodičmi pôvodne
dohodnutú úpravu stýkania sa otca so synom na tzv. bezúpravovú, teda tak, aby nebolo možné domáhať
sa stretnutia núteným výkonom rozhodnutia a teda k stýkaniu môže dôjsť len dobrovoľnej báze z oboch

strán, od otca a od maloletého dieťaťa zároveň.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný
mimosporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisovtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradu
trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového konania súd nevidel žiaden dôvod hodný

osobitného zreteľa sa odkloniť. Účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.