Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201920
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6724201920.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, štátne občianstvo SR,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
816 16 Bratislava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., občianka SR,

zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s. r. o., so sídlom Topoľová 33, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 54 830 591, a otca F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., občan
SR, zastúpený JUDr. Radko Petruňo, advokát, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315,
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky maloletého dieťaťa proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/28/2024-57 zo dňa 02. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 10P/28/2024-57 zo dňa 02. mája 2024 vo výroku I. ktorým sa

dočasne upravuje styk otca F. G. B., nar. XX.XX.XXXX s maloletou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX, m
e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nasledovnom rozsahu:

- každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod., v sobotu od 15:00 hod. do
19:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od

16:00 hod. do 18:00 hod., pričom v časovom období do 2. septembra 2024 bude styk otca s maloletou
prebiehať za prítomnosti matky a od 3. septembra 2024 bude styk prebiehať bez prítomnosti matky s
tým, že matka je povinná maloletú v určenom čase riadne pripravenú odovzdať otcovi pred aktuálnym
bydliskom matky a otec je povinný v určenom čase maloletú na tom istom mieste matke odovzdať.

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 10P/28/2024-57 zo dňa 02. mája 2024 v napadnutých výrokoch

II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým „I. Súd neodkladným opatrením dočasne upravuje styk otca F. G.
B., nar. XX.XX.XXXX s maloletou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX, tak, že je oprávnený stretávať sa s
ňou v nasledovnom rozsahu:
- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 11:45 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 11:45 hod. do

18:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú v určenom čase riadne pripravenú odovzdať otcovi
pred aktuálnym bydliskom matky a otec je povinný v určenom čase maloletú na tom istom mieste matke
odovzdať.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Neodkladné opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

10P/28/2024.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.V.TýmtosadočasnemenírozsudokOkresnéhosúduZvolenzodňa19.06.2023,č.k.10P/117/2023-112,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2023 (okrem výroku ohľadne vyživovacej povinnosti otca voči
maloletej), v časti úpravy styku otca s maloletou.“

2. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej aj len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), §
360 ods. 1 CMP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 367 ods. 1
CMP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, Článku 5 písm. h.) zákona o rodine, ako aj obsah podaného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je čiastočne dôvodný, nakoľko za daného stavu boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňovali
naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu otca.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd zdôraznil, že neodkladným opatrením súd
upravuje pomery účastníkov konania, v prípade maloletých detí upravuje starostlivosť o maloleté deti, t. j.

rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, a to s ohľadom na situáciu a záujem maloletých, ktoré
vyžadujú neodkladný zásah súdu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy

pomerov. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

4. Z návrhu otca vyplýva, že žiadal dočasne zmeniť formu osobnej starostlivosti o maloletú na striedavú
osobnú starostlivosť a s tým súvisiace otázky, do času právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Maloletá je v súčasnosti vo faktickej starostlivosti matky. Z lustrácie v súdnom registri okresný súd
zistil, že naposledy sa práva a povinnosti rodičov k ich maloletej dcére upravovali na okresnom súde
rozsudkom „č. k. 10P/117/2023-172 zo dňa 19.06.2023, právoplatným dňa 04.08.2023, ktorým súd
manželstvo rodičov maloletej rozviedol (I. výrok), maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky (II.
výrok), obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (III.),

otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletej (IV. výrok), otcovi určil styk s maloletou na sobotu a
nedeľu v kalendárnom týždni v čase o 18:00 hod. SEČ v trvaní 15 min. prostriedkami elektronickej
komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku (V. a VI. výrok), matke uložil informačnú povinnosť (VII.
výrok).“

5. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že nastávajú problémy pri jeho
styku s maloletou a matka mu nechce umožňovať styk s maloletou dcérou dobrovoľne, hoci sa vrátil z
výkonu práce zo zahraničia v marci 2024, je teda opätovne na Slovensku, s maloletou sa však stretol
len raz, a to dňa 11.04.2024.

6. Realizácia styku otca s maloletou po jeho návrate zo zahraničia je problémová, komunikácia medzi
rodičmi značne naštrbená, preto okresný súd usúdil, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne úpravy styku je v záujme maloletej na čas, do skončenia konania vo veci samej o
zmene formy osobnej starostlivosti. Obaja rodičia majú právo stretávať sa s dieťaťom, aby nedošlo k
citovému odlúčeniu a vytváraniu len ženského alebo mužského vzoru.

7. Okresný súd zdôraznil, že je potrebné vychádzať zo zásady, že obidvaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom
najlepší záujem dieťaťa. Otec má tak právo aspoň v primeranej miere počas doby úpravy styku sa
podieľať na výchove maloletej.

8. Okresný súd konštatoval, že je oboznámený s danou vecou a je mu známa aj skutočnosť, „že aj stará
matka maloletej z otcovej strany sa domáhala úpravy styku s maloletou vnučkou, pričom aktuálne má
stará matka upravený styk:
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok od 16:00 hod. do

18:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 08:45 hod. do 11:45 hod. a v nedeľu od 08:45 hod. do
11:45 hod.,- počas vianočných sviatkov o roku 2023 25.12. v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod., a to všetko bez
prítomnosti matky maloletej, s tým, že stará matka maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá
mieste bydliska matky maloletej a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/155/2023-237 zo dňa

15.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/38/2024-575 zo dňa 28.03.2024.“

9. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že čo sa týka samotného rozsahu
stretávania sa otca s maloletou, tak rozsah určil, aby sa neprekrýval so stykom starej matky z otcovej
strany, taktiež zohľadnil skutočnosť, že otcovi sa zmenila pracovná doba (pracuje od pondelka do piatku

od 07:00 hod. do 15:30 hod. už na území SR), pričom súd zároveň zistil z uznesenia Krajského súdu
Žilina zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 14CoPno3/2024, konkrétne z ods. 10, že k zmene došlo aj na strane
matky maloletej, ktorá ukončila rodičovskú dovolenku a začala pracovať na plný úväzok.

10. Keďže okresný súd zistil, že matka sa o maloletú už osobne celodenne nestará, tak nebolo potrebné
prihliadnuť, napr. na čas denného dojčenia (čo okresný súd riešil v konaní o úprave styku so starou

matkou), a je evidentné, že pokiaľ je maloletá schopná byť v starostlivosti 3. osoby 9-10 hod. počas
pracovného týždňa, bude v najlepšom záujme maloletej, aby počas každého druhého víkendu trávila
čas so svojím otcom.

11. Takáto dočasná úprava umožní aj otcovi rozvíjať citové väzby a maloletou, keďže doteraz sa styk

uskutočňoval len cez videohovor, pričom do budúcna nie je vylúčená možnosť aj prípadného rozšírenia
styku či už dohodou rodičov, alebo rozhodnutím súdu, keďže v súčasnosti sa vedie na okresnom súde
konanie vo veci samej o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na návrh otca vedený
pod rovnakou sp. zn. 10P/28/2024. Okresný súd zdôraznil, že sa nejedná o konečné rozhodnutie,
ale len o dočasné rozhodnutie, nakoľko otec spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

podal aj návrh vo veci samej, pričom v tomto konaní bude priestor na vypočutie rodičov a vykonávanie
ďalšieho dokazovania a následne vydanie meritórneho rozhodnutia, čo inštitút neodkladných opatrení
nepredpokladá, pre krátkosť procesných lehôt.

12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že otec sa len nedávno v marci 2024

vrátil z výkonu práce v zahraničí a doteraz sa osobne o maloletú celodenne nestaral, preto je v záujme
maloletej, aby si na seba postupne zvykli, vytvorili citové väzby, čo práve umožní upravená zmena
styku, preto okresný súd v tejto časti návrh otca zamietol. Úpravu styku počas vianočných, veľkonočných
sviatkov, letných prázdnin, bude tiež potrebné prehodnotiť po vykonanom dokazovaní vo veci samej,
preto aj v tejto časti súd návrh otca zamietol. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné

opatrenie bude trvať len po určený čas. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd zároveň určil, že neodkladné
opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, keďže otec podal na okresný súd aj návrh vo veci samej.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

13. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec (č.l. 74-78 spisu), ktorý napadnuté
rozhodnutie považoval vo výrokoch „I., II. a V. za nesprávne a nezákonné,“ s poukazom na - §
365 ods. l písm. f) CSP a § 365 ods. l písm. h) CSP. Otec v odvolaní uviedol, že rozhodnutie je podľa
neho „nezákonné, diskriminačné, porušujúce právo maloletej na rovnocennú a rovnoprávnu starostlivosť

oboch rodičov v zmysle zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, listiny ľudských práv a slobôd, čl. 5 EU Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 Dohovoru o právach
dieťaťa. Zdôrazňujem, že Dohovor o právach dieťaťa zakotvuje právo dieťaťa na oboch rodičov. Toto
právo však prvostupňový súd nekompromisne porušil, keď svojim rozhodnutím maloletú odo mňa de
facto odlúčil.“

14. Namietal v odvolaní, že bolo primárnou úlohou prvostupňového súdu sledovať záujem maloletej
A. a jej právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia jej veku, psychickej
a emocionálnej vyspelosti. Inak povedané, pre maloleté dieťa je veľmi dôležitý pravidelný a čo najširší

kontakt s oboma rodičmi, a to tak počas pracovných ako i voľných dní. Je to práve množstvo času,
počas ktorého je možné realizovať nielen ,,klasickú" formu starostlivosti o malol. A., ale najmä realizovať,
tzv. neverbálne výchovne pôsobenie rodiča, t.z. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá je z pohľadu
odbornej praxe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Súčasná súdna prax de facto prekonala eštedonedávna preferovaný náhľad na otázku vhodnosti formy starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý v zásade
preferoval v starostlivosti a výchove o dieťa matku pred otcom. Podľa súčasnej súdnej praxe, je pri
rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov potrebné vychádzať z premisy, že je

výsostným záujmom a právom dieťaťa, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je podľa otca pravidlom, kým každé iné
riešenie výnimkou „(viď Nález Ústavného súdu I. ÚS 2482/13 zo dňa 26.05.2014, Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010, Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 266/10 zo dňa 18.08.2010,
Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2661/10 zo dňa 02.11.2010, Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1506/13

zo dňa 30.05.2014, Nález Ústavného súdu III. ÚS 650/14 zo dňa 30.04.2014).“

15. V podmienkach prejednávanej veci to znamená, že pokiaľ chcel súd prvej inštancie v otázke
starostlivosti o dcéru uplatniť práve túto „výnimku", bolo úlohou súdu preukázať existenciu takých
skutočností,ktorébyuplatnenievýnimky(nezvereniamaloletejdostriedavejstarostlivosti)odôvodňovali.
Takéto skutočnosti však v konaní zo strany súdu prvej inštancie tvrdené, a už vôbec nie zistené, neboli.

Otec považoval rozhodnutie okresného súdu za svojvoľné, nedôvodné a kontrastujúce so súčasnou
rozhodovacou praxou súdov. Uvedené platí aj pri dočasnej úprave rodičovských práv a povinností,
nakoľko ani predbežná úprava starostlivosti o maloletú nemá bezdôvodne zamedziť druhému rodičovi
výkon jeho rodičovských práv.

16. Otec v odvolaní uviedol, že dočasná úprava je svojvoľná a je nevhodná, ktorá sa vo výsledku
negatívne odrazí na citových väzbách dcéry k nemu ako k otcovi. Rozhodnutie okresného súdu je podľa
otca legálny nástroj v rukách matky slúžiaci k tomu, aby matka mala väčší priestor prikláňať priazeň a
náklonnosť ich dcéry na svoju stranu, a tým mu znemožniť event. výrazne sťažiť realizáciu jeho osobnej
starostlivosti o malol. A.. Skutočnosť, že úvaha o možnej manipulácii dieťaťa rodičom, ktorý má dieťa

vo výlučnej starostlivosti, resp. v starostlivosti v rozsahu nepomerme väčšom v porovnaní s druhým
rodičom, je celkom namieste, priznal vo svojej rozhodovacej praxi aj Ústavný súd ČR, a to v rozhodnutí
zo dňa 26.0S.2014,1 VS 2482/2013, resp. ESEP vo veci C/Fínsko zo dňa 09.05.2006, č.k. 18249/02.
Nadmerné fixovanie dieťaťa na matku nie je pozitívnou hodnotou, ktorú je žiaduce ďalej rozvíjať, je
nevyhnutné toto jednostranné citové a výchovné pôsobenie matky adekvátne vyvážiť, a to vytvorením

stabilných silných citových väzieb maloletej na obidvoch rodičov, čo za situácie ponechania dieťaťa v
osobnej starostlivosti matky, nie je možné.

17. Čo sa týka okresným súdom nariadeného rozsahu styku, tento rozsah podľa otca stačí jedine na
to, aby malol. A. na neho ako na otca nezabudla, a aby mal aspoň minimálnu motiváciu platiť výživné.

Hovoriť o tom, že mu takáto forma starostlivosti vytvára možnosť dieťa vychovávať, je smiešne. Len
ťažko si je totiž možné predstaviť matku či otca, ktorí by za dva necelé víkendy do mesiaca dokázali dieťa
vychovávať či sa o dieťa adekvátne starať. Každý rodič predsa vie, že aj intenzita kontaktu má svoje
limit, keďže každý rodič potrebuje v rámci jedného výchovného dňa aj svoj časový priestor tak, ako ho
potrebuje pre seba aj samotné dieťa. Je teda celkom nenáležitá úvaha prvostupňového súdu, že časový

priestor24hodíndomesiacajeadekvátnypreudržaniecitovejväzbysmalol.A.apocituspolupatričnosti.
Skutočne si nedokáže predstaviť, akým spôsobom sa za necelé štyri dni trávené výlučne počas voľných
dní dieťaťa (víkendov), dá realizovať výchova a starostlivosť, ktorá by bola adekvátne rovnocenná
vo vzťahu k výchove a starostlivosti toho rodiča, ktorý má maloleté dieťa zvyšné dni v mesiaci.
Rázne odmietol takú formu starostlivosti o maloletú A., ktorá sa vymyká normálnej situácii v podobe

pravidelnej, rovnocennej a rovnoprávnej osobnej starostlivosť realizovanej obidvoma rodičmi a ktorá ho
stavia do pozície akéhosi „víkendového zabávača". Mal zato, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by
nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti bránili resp., by jej vhodnosť spochybňovali. Inak povedané,
v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho spôsobilosť zabezpečovať osobnú
starostlivosť a výchovu dcéry. Podľa otca vek maloletej nie je prekážkou striedavej starostlivosti. Súdna

a psychologická prax totiž vychádza zo záveru, že prekážka nízkeho veku dieťaťa odpadá v dobe, keď
dieťa začne navštevovať predškolské zariadenie (jasle, škôlka), t.j. vo veku 2 - 3 rokov, keď sa dieťa
relatívne osamostatní a tým odpúta od matky, s ktorou bolo (v dojčenskom veku) úzko späté.

18. V konaní napokon nebol zistený (ani konštatovaný) žiadny dôvod, ktorý by bol výrazným

spôsobom schopný spochybniť vhodnosť striedavej starostlivosti,ako napr. neschopnosť,
či nezáujem niektorého z rodičov o výchovu dieťaťa, absencia materiálnych podmienok
na výchovu dieťaťa, nedostatok času, fyzická neschopnosť starať sa o dieťa a pod. Žiaden z rodičov
nebol pozbavený rodičovských práv, zastával názor, preto pre malol. A. je najvhodnejšou formoustarostlivosti práve striedavá starostlivosť, keďže týmto spôsobom bude najlepšie zabezpečené rovnaké
právo oboch rodičov. Uvedené je možné dosiahnuť jedine tým, že sa obaja rodičia budú podieľať na
osobnej starostlivosti, a to rovnakou mierou. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že medzi otcom

a maloletou dcérou dôjde k odcudzeniu. Napadnuté rozhodnutie je podľa otca svojvoľné, nedôvodné a
„kontrasné so súčasnou rozhodovacou praxou súdov.“

19. Otec vyčítal okresnému súdu, že napriek jeho návrhu sa súd prvej inštancie nezaoberal zmenou
výšky výživného. V priebehu konania bolo pritom preukázané, že jeho príjem klesol takmer o 50 %,

pričom v súčasnej dobe dosahuje príjem vo výške cca 2.800.- Eur mesačne/brutto, a teda súčasná výška
výživného je pre neho neúnosná. S poukazom na § 62 ods. 6 zákona o rodine, žiadal, aby súd počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil. Žiadal, aby odvolací rozhodol tak, že „I.
Súd zveruje malol. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá
sa bude realizovať v týždňových intervaloch, a to tak, že matka C. B., nar.: XX.XX.XXXX je povinná
a oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od nedele párneho kalendárneho

týždňa od 16:00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. a otec F. G. B., nar.:
XX.XX.XXXX, je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od nedele
nepárneho kalendárneho týždňa od 16:00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od
16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny tok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod.

III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12.
od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočnej
nedele od 16:00 hod. do utorka do 16:00 hod.
V. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov každý rok

od Veľkého piatku od 16:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 16:00 hod.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každý rok od 30.06.
od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod. a od 31.07. od 16:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod.
VII. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 16:00
hod. do 31.07. do 16:00 hod. a od 15.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 16:00 hod.

VIII. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a
to v čase kedy zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú.
IX. Otec maloletej je povinný prevziať maloletú pred aktuálnym bydliskom matky v stanovenom
čase na určenú dobu a matka maloletej je povinná prevziať maloletú pred aktuálnym bydliskom otca v
stanovenom čase na určenú dobu.

X. Obaja rodičia sú povinní v stanovenom čase maloletú odovzdať do osobnej starostlivosti druhého
rodiča a riadne maloletú na odovzdanie pripraviť. .
XI. Výživné rodičov na maloleté dieťa sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
XII. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave
rodičovských práv a povinností k malol. A..

XIII. Týmto rozhodnutím dochádza dočasne k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen 20 dňa
19.06.2023, sp. zn.: 10P/117/2023-112, IČS: 6723201802, v časti výtokov II., IV., V., VI.
týkajúcich sa osobnej starostlivosti, styku a výživného.“

20. Otec v odvolaní uviedol, že „ak by odvolací súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť

o malol. A. nie je vhodná (s čím sa však ja nestotožňujem), rozsah styku každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu od 11.45 hod, do 18.00 hod. a v nedeľu od 11:45 hod, do 18:00 hod., považujem za
veľmi okliešťujúci. Za vhodnejšiu úpravu môjho styku s malol. A. počas víkendov považujem úpravu v
znení, že budem oprávnený sa stretávať s maloletou A. každý párny kalendárny týždeň od piatka od
18:00 hod, do nedele do 18:00 hod. V prípade, ak by súd upravil môj styk s malol. A. v tomto znení,

moja matka (G. J. B.) požiada súd o zrušenie jej styku s malol. A. v časti realizácie jej styku s malol.
A. počas každého nepárneho kalendárneho týždňa v sobotu od 08.45 hod. do 11.45 hod. a v nedeľu
od 08.45 hod. do 11.45 hod.“

21. Otec namietal, že okresným súdom nariadené neodkladné opatrenie je v praxi nielenže nepraktické,

ale najmä nevhodné pre dcéru. Podľa „ napadnutého rozhodnutia sa styk s malol. A. počas
soboty a nedele realizuje tak, že ráno o 08.45 hod. si malol. A. prevezme od matky moja matka (stará
matka dieťaťa), ktorá je následne povinná ju matke po troch hodinách odovzdať v čase o 11.45 hod. a
následne ja si malol. A. v tomto čase od matky (nie od starej matky, ktorá je so mnou) prevezmem a pouplynutí šiestich hodín ju v čase o 18.00 hod. tohto dňa matke odovzdám. Naša dcéra je tak počas dňa
„prehadzovaná" od starej matky k matke a následne od matky ku mne až štyrikrát. Takto realizovanú
formu styku s malol. A. rozhodne nemožno považovať za vhodnú pre maloleté dieťa, nie je v záujme

malol. A., nakoľko narúša kontinuitu starostlivosti o maloletú, denný režim dieťaťa a neposkytuje
priestor pre adekvátnu a zmysluplnú realizáciu styku či osobnej starostlivosti v, mojej strany ako otca.“
Z dôvodu výrazne naštrbených vzťahov medzi otcom a matkou je absolútne nereálne sa domnievať,
že matka by súhlasila s tým, aby styk s malol. A. počas soboty a nedele prebiehal kontinuálne bez
odovzdávania a prevzatia v čase l 11:45 hod. Matka totiž nemá záujem na akejkoľvek dohode s otcom,

či jeho matkou a svojimi krokmi sa snaží všemožne styk otca, ako aj styk starej matky s malol. A., sťažiť.
„V prípade, ak by odvolací súd zmenil rozsah môjho styku vo vyššie naznačenom znení, vzhľadom
na fakt, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zníženiu môjho príjmu o 50 %, žiadam, aby súd
upravil aj výšku mojej vyživovacej povinnosti, a to s prihliadnutím na rozsah tohto zníženia. Nakoľko
v súčasnej dobe som zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej A. B. mesačne sumou
1.000,- €, a to tak, že bežné výživné je vo výške 600,- € a výživné na tvorbu úspor je vo výške 400, -

€, žiadam, aby odvolací súd zmenil rozsah mojej vyživovacej povinnosti v znení, že budem zaviazaný
k povinnosti prispievať na výživu maloletej A. B. mesačne sumou 500,- €, a to tak, že bežné výživné
bude vo výške 300,- € a výživné na tvorbu úspor bude vo výške 200, - €.“ Žiadal, aby odvolací súd
zmenil uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 02.05.2024, sp. za,; 10P/28/2024-57 a rozhodol tak,
že nariadi nasledovné neodkladné opatrenie:

I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od
16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 16:00
hod. do 06.01. do 16:00 hod.

III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12.
od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočnej
nedele od 16:00 hod. do utorka do 16:00 hod.
V. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov každý rok

od Veľkého piatku od 16:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 16:00 hod.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každý rok od 30.06.
od 16:00 hud. do 15.07. do 16:00 hod. a od 31.07. od 16:00 hod. do 15.U8. do 16:00 hod.
VII. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin každý rok od
15.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a od 15.08. od 16:00 hod. do 3l.08."do 16:00

hod.
VIII. Otec maloletej je povinný prevziať a odovzdať maloletú pred aktuálnym bydliskom matky v
stanovenom čase a matka maloletej je povinná odovzdať a prevziať maloletú pred
aktuálnym bydliskom matky v stanovenom čase.
IX. Otec je povinný prispieť na výživu maloletej mesačne sumou 300.- € a na tvorbu úspor

mesačne sumou 200.- €. na osobitný bankový účet zriadený na meno maloletej, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
X. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave rodičovských
práv a povinností k malol. A..
XI. Týmto rozhodnutím dochádza dočasne k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa

19.00.2023, sp. zn. 10P/117/2023-112, IČS: 6723201802, v časti výtokov IV., V., VI. týkajúcich sa stýka
a výživného.“

22. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka prostredníctvom právnej
zástupkyne v rozsiahlom podaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a písm. h) CSP. Pre

vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia musí obsahovať všetky náležitosti vyžadované zákonom. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach
vo veci starostlivosti o maloleté deti je prvoradým vždy záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre
ľudské práva vo svojich rozhodnutiach zároveň konštatoval, že medzi záujmom maloletého dieťaťaa jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
Olsson vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia
toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Aj keď záujmy detí a rodičov

majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa individuálnych okolností, prevážiť
záujem rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch (Elsholz proti
Nemecku č. 25735/94). Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia otec vo svojom návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia neodôvodnil. Okresný súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal
podľa matky iba z ničím nepreukázaných nepravdivých tvrdení otca bez overenia:

„- či je otec spôsobilý zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa
- či je mal. dieťa na osobný kontakt s otcom bez prítomnosti matky zvyknuté
- či má otec vytvorené vhodné podmienky pre mal. dieťa
- či súdom stanovený rozsah styku nezasahuje do denného režimu dieťaťa
- či sa styk realizuje aj osobnou formou bez nutnosti zásahu súdu
- či je nariadené neodkladné opatrenie v záujme dieťaťa

- či nariadené neodkladné opatrenie nepreferuje záujem otca pred záujmom mal. dieťaťa.“
Súd môže vyhovieť podanému návrhu, ak bez jeho nariadenia bude právne postavenie maloletého
dieťaťa neisté alebo bez jeho nariadenia dôjde k vzniku ujmy na právach maloletého dieťaťa. Súd
napadnutým rozhodnutím podľa matky hrubo nerešpektoval požiadavky zachovania záujmu mal.
dieťaťa, pričom právo otca na styk uprednostnil pred právom dieťaťa na zachovanie jeho zdravia a

práva na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov súdom, hoc je to v priamom rozpore s
účelom súdnej ochrany práv mal. dieťaťa. Podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
32P/127/2021 „Súd môže vyhovieť podanému návrhu, ak bez jeho nariadenia bude právne postavenie
maloletého dieťaťa neisté alebo bez jeho nariadenia dôjde k vzniku ujmy na právach maloletého dieťaťa.
Až sekundárne súd skúma, či bez nariadenia neodkladného opatrenia budú ohrozené alebo porušené

práva navrhovateľa.“

23. V odvolaní matka uviedla, že okresný súd nesprávne vyhodnotil existenciu nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy a jej osvedčenia, resp. ju nevyhodnotil vôbec. Otec vo svojom návrhu existenciu
nebezpečenstva bezprostrednej ujmy netvrdí ani neuvádza, v čom podľa neho spočíva. Súd nemôže

nahrádzať činnosť účastníka konania a ani svoje rozhodnutie založiť na ničím nepreukázaných
tvrdeniach účastníka, a to dokonca ani v rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Nie je pravdou, že by matka neumožňovala otcovi styk s mal. dieťaťom, alebo že by s ním
nekomunikovala. Okresný súd opakovane vychádzal iba z jednostranných tvrdení otca mal. dieťaťa,
hoc i v konaniach, ktoré predchádzali tomuto súdnemu konaniu vyšlo najavo, že otec podáva súdu

nepravdivé tvrdenia a súd z nich bez overenia pravdivosti opakovane vychádza – viď konanie sp.zn.
10P/10/2024, kde otec na dotaz súdu uvádzal, že nikdy nesúhlasil s presťahovaním mal. dieťaťa. „Za
účelom zistenia podstatnej okolnosti súdu nič nebránilo (tak ako to vykonal v konaní 10P/10/2024 o
nariadenie neodkladného opatrenia, keď pred vydaním rozhodnutím o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia matky vyzval otca na oznámenie pre súd nejasných okolností) aby v rámci 30 dňovej lehoty

na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie požiadal matku o oznámenie, či a v akom rozsahu sa
realizuje styk otca s mal. dieťaťom po jeho návrate na územie SR aj keby to bolo podľa názoru matky
nahrádzanie činnosti účastníka, keďže v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie má súd
vychádzať iba z predložených dôkazov navrhovateľa neodkladného opatrenia. V prípade, že účastník
hodnoverne nepreukáže svoje tvrdenia podstatné pre vyhodnotenie existencie bezprostrednej ujmy, súd

návrh na neodkladné opatrenie zamietne.“ Taktiež súdu musí byť zrejmý postoj a správanie sa otca
počas styku s mal. dieťaťom, na ktoré matka upozorňovala súd i v konaní sp.zn. 10P/10/2024. Matka
opakovane upozorňovala súd nato, že otec matku pri realizácii styku slovne napádal, čoho bola svedkom
aj ich mal. dcéra. Násilie voči matke je zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch (Stanovisko
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2006/C 325/15, čl. 2.2.4; Jeffries 2016, s. 3; Eriksson

et al. 2013, s.41). Nevhodné správanie otca k matke nie je niečo, čoho sú deti svedkami v tom význame,
akoby to sledovali z určitej vzdialenosti. Tieto deti takéto správanie vnímajú zmyslami, prežívajú ho, sú
ním poškodzované a zároveň aktívne uplatňujú voči nemu celý repertoár zvládacích stratégií. Ak sú deti
vnímané len ako sekundárne obete negatívneho správania otca k matke, tak ich vnímaniu situácie nie
je venovaná dostatočná pozornosť, napr. aj vtedy, keď sa o nich rozhoduje v poručníckych sporoch.

Mal. dieťa pri realizácii styku s otcom bolo v dôsledku správania otca plačlivé, dožadovalo sa ukončenia
styku. Otec bol pri styku pasívny, dieťa nijak nezapájal, len sa nemo pozeral, ak niečo povedal bolo to
na adresu matky. Za daných okolností matka žiadala súd o zásah súdu formou neodkladného opatrenia,
pričom súd mal za to, že takáto situácia nemá nepriaznivý vplyv na vzťah otca a mal. dieťaťa a anina zdravie mal. dieťaťa. Napriek uvedenému názoru súdu bol otec uznaný vinným za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu za konanie, ktoré súd nevyhodnotil ako element, ktorý môže mať vplyv na
mal. dieťa, t.j. za slovné ataky na osobu matky za prítomnosti mal. dieťaťa a bola mu uložená i sankcia.

24. V odvolaní matka vyčítala okresnému súdu, že túto situáciu nerieši, ale práve naopak, svojím
rozhodnutím takúto situáciu spôsobuje a priamo navodzuje stav, kedy práve dodržaním rozhodnutia
súdudôjdeknezvrátiteľnémunásledku,atonenapraviteľnýmškodámnapsychickomvývojidieťaťa(viď.
odborný posudok psychiatričky pre deti a dorast J. K. L. zo dňa 26.2.2024). Otec matku o jeho návrate

na Slovensko a o ukončení jeho pracovných povinností v USA neinformoval. Matka o tom nemala žiadnu
vedomosť. O tom, že sa otec na trvalo vrátil na územie SR a ukončil pracovné povinnosti v zahraničí, sa
matka dozvedela až z neodkladného opatrenia. Matka bola v domnení, že otec sa na SR nachádza iba
v rámci jeho dovolenky, pričom otcovi umožnila styk s mal. dieťaťom i mimo súdom určeného rozsahu
styku a ponúkla mu termíny na realizáciu styku – a to nie len jeden. Matka s otcom komunikovala,
akékoľvek tvrdenia otca o tom, že matka s ním odmietala komunikovať sú nepravdivé, účelové a súd

im opäť bez overenia pravdivosti uveril. Emailom zo dňa 29.03.2024 sa otec dotazoval u matky, kedy
by mal. dieťa mohol vidieť, pričom o svojom ukončení pôsobenia v zahraničí nič neuviedol. Matka mu
emailom zo dňa 30.03.2024 odpovedala, že mal. dieťa je choré a má domáci kľudový režim a žiada
o oznámenie dokedy je otec na SR na dovolenke, aby mohlo dôjsť k dohode o otcom žiadanom osobnom
kontakte. Otec na daný dotaz matke neodpovedal. „V ďalšom emaily tiež dňa 30.3.2024 matka otcovi

zaslala zdravotnú dokumentáciu za mesiac marec kde z vyšetrenia zo dňa 27.3.2024 v ORL a očnej
ambulancii jasne vyplývalo, že dieťa je v domácej liečbe, mimo kolektívu a s očnými antibiotikami do
7.4.2024. Napriek tomu sa otec domáhal styku opäť dňa 31.3.2024 tvrdiac, že mu matka neodpovedala,
matka mu opäť odpísala odkazujúc sa na svoje predchádzajúce správy, ktoré potvrdil, že mal. otec
opäť kontaktoval matku až emailom zo dňa 06.04.2024 s otázkou: kedy môžem byť s dcérou?. Matka

mu ihneď odpovedala a ponúkla mu termíny stretnutí tak ako aj odpovedala na ďalšie žiadosti otca o
stretnutia ponúkajúc mu niekoľko stretnutí, ktoré na základe vlastného rozhodnutia otec nevyužil. Otec
podpísal návrh na neodkladné opatrenie dňa 23.4.2024 a podal ho o dva dni neskôr tvrdiac, že mu
matka umožnila len jedno stretnutie od jeho príchodu na Slovensko v mesiaci marec pritom sám nevyužil
matkouponúkanýtermín9.4.2024(emailmatkyzodňa6.4.2024)atermíny23.4.2024a24.4.2024(email

matky zo dňa 20.4.2024).“ Otec okrem toho bol v čase pred podaním neodkladného opatrenia prítomný
aj na stretnutí, ktoré realizovala stará matka s mal. dieťaťom, a to dňa 13.4.2024.

25. Matka v ods. 47. odvolania podrobne popísala stretnutia otca s mal. dieťaťom dňa 11. 04. 2024,
13.04.2024 a uviedla, že „Sumárne kontakt otca s mal. dieťaťom prebehol alebo bol ponúkaný:

- 29.3.2024 email otca, že je doma.
- do 7.4.2024 dieťa na antibiotickej liečbe, v domácej starostlivosti a kľudovom režime, zdravotné správy
poskytnuté otcovi
- 9.4.2024 – matkou ponúkaný termín otec nevyužil
- 11.4.2024 – matkou ponúkaný termín, styk otca za prítomnosti matky, v kaviarni.

- 13.4.2024 – styk starej matky za prítomnosti otca
- 17.4.2024 – styk starej matky, otec sa na styk nedostavil
- 20.4.2024 – prvý email od otca od 11.4.2024, matka ponúkla dva termíny
- 23.4.2024 – matkou ponúkaný termín v emaily dňa 20.4.2024, otec sa k termínu ani nevyjadril
- 24.4.2024 – matkou ponúkaný termín v emaily dňa 20.4.2024, otec sa k termínu ani nevyjadril čo je v

priamom rozpore s tvrdením otca, že by sa s mal. dieťaťom stretol len dňa 11. 04. 2024. Otec nielenže
viac stretnutí nežiadal ale ani nevyužíval ponúkané stretnutia.“ Otec nevyužil ani styk, ktorý sa mal konať
na základe neodkladného opatrenia, ktoré matka odvolaním napáda v dňoch 25.05.2024 a 26.05.2024.
Otec neosvedčil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladnosť
zásahu súdu a ani neuviedol a nešpecifikoval nebezpečenstvo ujmy, ktorá bez zásahu súdu hrozí. Zo

žiadneholistinnéhodôkazupredloženéhootcomnevyplynulo,žebykomunikáciarodičovpojehonávrate
zo zahraničia bolo problémová, resp. že by sa otec s mal. dieťaťom nestretával tak, ako to okresný súd
uvádza v ods. 17. napadnutého rozhodnutia. Súd v podstate ani neuviedol z akých listinných dôkazov
pri tomto svojom závere vychádzal a svoje rozhodnutie založil len na nepravdivých tvrdeniach otca a
postupoval tak v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, čím došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý

súdny proces. Od prvého kontaktu v zmysle súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva využíval otec
kontakt mal. dieťaťa prostredníctvom aplikácie na prenos zvuku a obrazu - SKYPE na osočovanie
matky, pričom tomu venoval väčšiu pozornosť ako kontaktu s mal. dieťaťom. Počas kontaktu otca s
mal. dieťaťom, otec matku bez akéhokoľvek dôvodu nazýval hanlivými výrazmi ako „šibnutá, mentálnezaostalá, neschopná, sviňa, cvok, chorá na hlavu, psycháč, hlupaňa sprostá.“ Otcovi postačovalo určité
skutočnosti len tvrdiť, pričom ich nemusel preukázať, čo je však v zjavnom rozpore s procesnou zásadou
uplatňovanou v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to, že dôkazné

bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

26. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia nevykonáva, avšak pri
rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom

osvedčené.Okresnýsúdkosvedčovaniunemoholreálnepristúpiť,keďžeotecnepripojilksvojmunávrhu
žiadny dôkaz. Mal. dieťa má t.č. 21 mesiacov, citovo pochopiteľne naviazané na matku, ktorá mu od
narodenia poskytuje osobnú starostlivosť na dennej báze. Dieťa nebolo od narodenia takmer v žiadnom
kontakte s otcom, a to z dôvodu jeho plnenia pracovných povinností v zahraničí. Ak následne aj bolo
s otcom v kontakte v zmysle súdneho rozhodnutia, tak tento kontakt nebol pre dieťa obohacujúci, nemalo
žiadnu pozitívnu skúsenosť s otcom a ani s jeho správaním.

27. V odvolaní matka uviedla, že denný režim maloletého dieťaťa, ktorý je dodržiavaný: 6:00 hod.
vstávanie, raňajky, ranná hygiena a príprava, cez týždeň presun do jaslí 7:15 hod. cez týždeň príchod
do jaslí 8:15 hod. desiata 11:20 hod. obed 11:40 -12:00 hod. ukladanie sa na poobedný spánok, cez
víkend kojenie (dojčenie) 12:00 -15:00 hod. poobedný spánok 15:00 hod. olovrant 16:00 hod. cez

týždeň vyzdvihnutie z jaslí, druhý olovrant 16:00 -18:00 hod. pobyt vonku (ihriská, kaviarne/zmrzlinárne,
prechádzky, lopta, odrážadlo, venčenie psíka...) aktivity v domácnosti (puzzle, magnetky, kartičky,
knihy, ortopedický chodníček, preliezanie prekážok, polievanie rastliniek, pomáhanie s prípravou večere
na učiacej veži...) 18:00-18:30 hod. večera 18:30-19:00 hod. príprava na spánok 19:00-19:30 hod.
uspávanie, kojenie (dojčenie) Počas noci kojenie (dojčenie) 5-7 krát. Dieťa od 4 mesiacov pláva (zo

zdravotných dôvodov, prestávka od marca do júna 2024). Cez víkend výlety a detské programy buď
poobede alebo doobeda s ohľadom na denný režim dieťaťa. Mal. dieťa má každý deň poobedný spánok,
a to v čase 12,00 hod do 15,00 hod., ktorý je vždy realizovaný v interiéri, či už v domácnosti matky
alebo v jasliach, ktoré navštevuje. Otec nepozná denný režim a ani potreby mal. dieťaťa. Dieťa nie je
na osobu otca navyknuté. Vytváranie a dodržiavanie pravidelnosti denného režimu dieťaťa, je dôležité

pre zdravý vývoj a vývin dieťaťa v každom veku. Režim dáva deťom istotu, potrebujú rozumné hranice,
v rámci ktorých môžu fungovať a cítiť sa v bezpečí. Súdom stanovený rozsah styku otca s mal. dieťaťom
výrazným spôsobom zasahuje do denného režimu mal. dieťaťa (najmä na jeho odpočinok), keď začiatok
realizácie styku súd priamo naviazal na koniec styku so starou matkou. Dieťa teda má podľa súdu
absolvovať styk s otcom, ktorý má začať v ten istý okamih o 11:45 hod., kedy končí styk starej matky s

mal. dieťaťom v zmysle súdneho rozhodnutia. Objektívne nie je možné, a teda ani vykonateľné, aby sa
týmto spôsobom styk realizoval. Každú nepárnu sobotu a nedeľu má stará matka o 11:45 hod. odovzdať
dieťa matke pred jej bytom a v rovnaký čas má matka odovzdať dieťa podľa napadnutého neodkladného
opatrenia otcovi. Dieťa je vo veku 1 rok a 9 mesiacov. Dieťa v tomto útlom veku nebude chápať, čo sa
vlastne deje, keď stará matka ho odovzdá matke a tá ho ihneď posunie otcovi, čo v očiach dieťaťa vyvolá

len pocit neistoty a zmätenia v tom, že ho matka zas dáva niekomu inému a dieťa nejde domov, hoc
je pred svojím domovom. Nadôvažok dieťa bude po styku so starou matkou unavené, nenaobedované,
bude sa domáhať svojho odpočinku v pre ňom známom prostredí. I v súčasnej dobe, keď stará matka
odovzdáva dieťa matke o 11,45 hod., t.j. po skončení styku je dieťa unavené, a ihneď sa ukladá na
spánok, poprípade odmieta z dôvodu preunavenosti spať a uloží sa na spánok až o 15,00 hod keď má už

úplne narušený svoj ďalší denný režim. Takéto stanovenie styku je podľa matky necitlivé, nerešpektujúce
potreby a záujmy mal. dieťaťa a opakovane zvýhodňujúce len osobu otca. Okresný súd uprednostnil
právo otca (ktoré nebolo porušované) na styk s dieťaťom pred právom dieťaťa na ochranu svojho zdravia
ako aj na zachovanie a ochránenie jeho záujmu v súdnom konaní. Otec doteraz mal možnosť stretávať
sa s mal. dieťaťom aj počas kontaktu dieťaťa so starou matkou, čo bolo aj realizované a je viac ako

jednoznačné, že otec styk starej matky bude využívať vo svoj prospech i naďalej. Na jednej strane
okresný súd vo svojom rozhodnutí uvádza: „otec sa len nedávno v marci 2024 vrátil z výkonu práce v
zahraničí a doteraz sa osobne o maloletú osobne celodenne nestaral, preto je v záujme maloletej, aby si
na seba postupne zvykli, vytvorili citové väzby“ avšak na strane druhej stanovil rozsah styku v kontraste
s týmto tvrdením a upravil styk mal. dieťaťa v rozsahu 9 hodín a 15 min bez prítomnosti matky. Tento

rozsah styku určite nemožno subsumovať pod pojem postupné zvykanie a vytvárane citových väzieb.
Ohľadom rozsahu styku mal. dieťaťa s otcom, súd v tomto prípade vydal týmto odvolaním napadnuté
neodkladné opatrenie napriek tomu, že disponoval odborným posudkom psychiatričky pre deti a dorast
J. K. L. zo dňa 26.2.2024, z ktorého jednoznačne vyplýva, že týmto neodkladným opatrením vzniknúnenapraviteľné škody na psychickom vývoji dieťaťa. Obdobne sa vyjadrovala aj klinická psychologička
G. I. C., ktorá v správe z psychologického vyšetrenia maloletej A. dňa 3.8.2023 uvádza, že nedoporučuje
stretávanie sa starej matky s dieťaťom bez prítomnosti matky a doporučuje aby ich spoločný čas bol

zredukovaný na mieru, kde dieťa je v kontakte aktívne, teda určite nie na dve či päť hodín, v opačnom
prípade sa jedná o násilné donucovanie dieťaťa. Tiež uviedla, že nedoporučuje v tomto rannom veku
dávať dieťa nasilu do rúk akejkoľvek inej osobe. Matka taktiež poukazuje o na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 14CoP/38/2024 vo veci styku starej matky s mal. dieťaťom, ktorý sa vyjadril i k
rozsahu styku starej matky s mal. dieťaťom (3 hodiny každý nepárny víkend sobotu a nedeľu).

28. Matka v odvolaní uviedla, že okresný súd v tomto prípade uvádzal, že pokiaľ je maloletá schopná
byť v starostlivosti 3. osoby 9-10 hod. počas pracovného týždňa, tak bude v najlepšom záujme
maloletej, aby počas každého druhého víkendu trávila čas so svojím otcom. Tvrdí teda nepriamo, že
k poškodeniu psychického zdravia, tak ako je to uvedené v odbornom posudku G. L. nedochádza
umiestnením maloletej v detských jasliach. Umiestnenie maloletej v detských jasliach je diametrálne

odlišná situácia v tom, že maloletá bola postupne krátkymi časovými intervalmi zoznamovaná s
pobytom v zariadení a až na základe jej mimoriadne priaznivej odozvy na pobyt v ňom boli tieto časy
predlžovanévždysohľadomnajejtoleranciuavúzkejspoluprácismatkou.Právemimoriadnepriaznivá,
priam radostná reakcia maloletej na kolektív detí a odborného zdravotnícko-pedagogického personálu
v detských jasliach bola podnetom k dosiahnutiu priaznivého celodenného pobytu v tomto zariadení,

ktorý mimoriadne blahodárne pôsobí na psychiku a vývoj maloletej. Navyše je matka kedykoľvek
pripravená pri akýchkoľvek problémoch spôsobených odlúčením maloletej od nej sa k dieťaťu v krátkom
čase dostaviť. V zariadení je dodržiavaný denný režim dieťaťa a zabezpečovaný pokojný spánok v čase
obeda. I v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14CoP/32/2023, ktorým došlo k zmene
neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Zvolen vo veci úpravy styku so starou matkou:

„Krajský súd je toho názoru, že prítomnosť matky pri prvých stretnutiach bude predstavovať podporný
faktor pre zabezpečenie pocitov istoty a bezpečia maloletého dieťaťa.“ V tomto smere napadnuté
rozhodnutie podľa matky nie je vydané v záujme mal. dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie
č.k. 10P/28/2024-57 zo dňa 02. mája 2024 podľa § 388 CSP zmenil, tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Matka vzniesla aj námietku miestnej nepríslušnosti a žiada, aby bola

vec bola postúpená súdu v obvode ktorého má mal. dieťa pobyt - Mestský súd Bratislava II, Drieňova 5,
82702 Bratislava II.. s poukazom na § 371 CMP . V danom prípade je aj v záujme mal. dieťaťa, aby bola
prenesená vec súdu v obvode, ktorého má dieťa obvyklý pobyt - Mestský súd Bratislava II, Drieňova
5, 82702 Bratislava II..
V obvode tohto súdu bude určite lepšie vedieť poskytnúť mal. dieťaťu ochranu aj kolízny opatrovník

– ÚSPVaR Bratislava, ktorý už pozná domácnosť matky ako aj situáciu ohľadom mal. dieťaťa, keďže
nielenže prešetroval situáciu v konaní vedenej na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 10P/155/2023, ale aj
vymyslený, neopodstatnený a šikanózny podnet otca na týranie dieťaťa. Keďže kolízny opatrovník z
obvodu Okresného súdu Zvolen nepozná domácnosť a ani súčasnú situáciu v rodine mal. A., ktorú
ani nikdy nevidel (na rozdiel od opatrovníka z obvodu Bratislava), nemôže poskytnúť dostatočnú

ochranu mal. dieťaťu, ktorú vyžaduje sám zákon. „Účasť matky na pojednávaniach vo vzdialenosti
200 km od domova matky a maloletej A., kde nemá možnosť v pracovných dňoch umiestniť dieťa
do starostlivosti zariadenia alebo osoby, alebo odcestovať od maloletej hoci umiestnenej v detských
jasliach na vzdialenosť 200 km bez možnosti vyberať si čas začiatku, či konca pojednávania, nie je
možné v žiadnom prípade označiť na situáciu, ktorá by bola v záujme maloletej. Keďže prenesenie

miestnej príslušnosti na Mestský súd Bratislava II, Drieňova 5, 82702 Bratislava II. je v záujme mal.
dieťaťa (nachádzajú sa tu i orgány kurately, ktoré niekoľkokrát vykonali šetrenie v domácnosti matky
a aj pohovory s matkou), matka namieta miestnu príslušnosť Okresného súd Zvolen a navrhuje, aby
Okresný súd Zvolen preniesol svoju miestnu príslušnosť na Mestský súd Bratislava II, Drieňova 5, 82702
Bratislava II.“

29. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka v podaní na č.l. 120-122 spisu, na ktoré
odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. K tvrdeniu otca, že okresný súd nerešpektoval jeho práva
otca na styk s mal. dieťaťom a trvá na svojom stanovisku o zverení mal. dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, keďže má za to, že táto forma starostlivosti je pre mal. dieťa vhodným modelom,

matka nesúhlasila. V súlade s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/4/2017
striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne
komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa. Samotné znenie odvolania otca preukazuje, že
absolútne neberie ohľad na záujem mal. dieťaťa. Otec postráda akúkoľvek sebareflexiu a je zjavné, žeani len netuší čo je v záujme mal. A., aké má potreby. V danom prípade je jednoznačné, že striedavá
osobná starostlivosť nie je pre mal. A. vhodná. Otec sa o mal. dieťa od jeho narodenia nestaral. S mal.
A. nebol takmer v žiadnom kontakte, keďže sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Otec nepozná potreby,

denný režim, kamarátov mal. A., nepozná ani len jej obľúbené jedlo či knižku, rozprávku ani aktivitu.
Otec taktiež nepreukázal a ani netvrdil vhodnosť prostredia, kde by sa podľa neho striedavá osobná
starostlivosť mala realizovať a ani takéto miesto neoznačil. Taktiež nie je možné opomenúť, že otec
nevykonáva povolanie so stálym miestom jeho pracoviska. Otec tvrdí, že jeho pôsobenie v USA sa
ukončilo (hoc o tom nebol predložený súdu žiaden dôkaz) a že t.č. pôsobí na M.. Je však verejne známe,

že po dodávke stíhačiek pre Ozbrojené sily SR (pričom tak ako je súdu známe otec vykonáva povolanie
pilot stíhačiek), ktorá by mala prebehnúť v druhom štvrťroku 2024, budú tieto umiestnené na vojenskej
základni J. – C. a nie na leteckej základni M.. Otec vycvičený pre držanie bojovej pohotovosti nebude
mať nikdy pravidelný pracovný čas a miesto výkonu práce mu vždy bude určené zamestnávateľom.
K služobným cestám sa vyjadrovala už aj stará matka v trestnom konaní, kde uviedla: „Budem synovi
pomáhať,vprípade,žebudechodiťnaslužobnécesty,tedakeďnebudeprítomnýdoma,takhozastúpim

v starostlivosti o dieťa“. Otcom žiadaná striedavá osobná starostlivosť teda nedáva ani záruku stálosti a
stability výchovného prostredia pre mal. dieťa. Mal. A. sa prvýkrát stretla s otcom na základe vydaného
neodkladného opatrenia v dňoch8.6.2024 - sobota, 9.6.2024 - nedeľa, ktoré skutkové okolnosti bližšie
rozviedla vo vyjadrení. Matka od začiatku neustále súd upozorňuje, že otec nemá skutočný záujem
o dieťa. Otec dieťaťa počas jeho styku a styku starej matky, 4-5 hodín šoféruje. Otec, je finančne

veľmi dobre zabezpečený, čo preukazuje nielen jeho nadštandardný plat, ale aj fakt, že po návrate na
Slovensko si zakúpil nový osobný automobil značky Tesla, ktorého cena sa v základnej výbave pohybuje
od 43.500 Eur. Keby otec mal naozaj záujem o svoje dieťa, tak si na víkend zabezpečí ubytovanie v
E., aby dodržal jej spánkový režim a čas, ktorý mu bol súdom určený by strávil s dieťaťom a aspoň by
sa pokúsil dieťaťu venovať. Dieťa je vo veku 1 rok a desať mesiacov, jeho organizmus takéto záťaže

nezvláda. „Otec podľa znenia jeho odvolania ani nevie v akom veku sa dieťa nachádza. Dieťa je vo veku
rok a desať mesiacov, zatiaľ čo otec v odvolaní uvádza, že je vo veku 2-3 roky–viď strana 5, tretí odsek
odvolania otca.“ Dieťa nikdy v noci nespalo bez prítomnosti matky či už doma tak ani v inej domácnosti,
dieťa je ešte dojčené, či už pri zaspávaní tak i počas noci. Otec mal. A. nikdy neuspával, nevykonával
rannú ani večernú hygienu, nečítal knižku, nehral sa s ňou, neučil ju jazdiť na odrážadle, nestaral sa

o ňu v chorobe, apod..

30. Vo vyjadrení matka uviedla, že „ V tejto súvislosti poukazuje matka na vyjadrenie rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č.k.14CoP/38/2024 vo veci styku starej matky s mal. dieťaťom: Vzhľadom na
vek maloletého dieťaťa, s dôrazom na fakty, že stará matka neuplatňuje rodičovské práva ako i na ďalšie

skutočnosti,vzmyslektorýchstykbezprítomnostimatkysanikdynerealizovalvdomácnostistarejmatky,
mal. dieťa domácnosť starej matky, v ktorej by sa mal realizovať niekoľkodenný styk nepozná, nikdy v nej
nebolo, nie je na ňu zvyknuté, stará matka nikdy nezabezpečovala niekoľkodňovú starostlivosť o mal.
dieťa, mal. dieťa nikdy nestrávilo noc bez prítomnosti matky, stará matka nikdy mal. dieťa neuspávala,
nekúpala, mal. dieťa je (resp. bolo) pred každým spánkom dojčené, preto v súhrne, podľa odvolacieho

súdu, nevytvárali priestor na stotožnenie sa so starou matkou a s jej odvolacím návrhom (ktorá žiadala
úpravustykuodpiatkudonedelevrátaneprespatia)Vovzťahukargumentáciistarejmatky„...Zabezpečiť
denný režim dieťaťa je možné aj počas môjho styku s malol. A., dokážem malol. uspať i nakŕmiť, pričom
pokiaľ ide o kojenie, je celkom bežné, že materské mlieko sa odsaje a takto odsaté sa podá dieťaťu. Aj
s ohľadom na uvedené považujem tvrdenia matky o nutnosti kojenia za preexponované“, odvolací súd

uvádza, že dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť
a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Niet sporu
o tom, že je vedecky dokázané, že dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah.
Tento kontakt kože na kožu poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a pohodlia. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uvádza, že alternatíva odsatia mlieka navrhovaná starou matkou, a to z dôvodov ňou uvádzaných,

bola vyhodnotená odvolacím súdom ako krajne nevhodná a necitlivá k potrebám a záujmom maloletého
dieťaťa.“ Zároveň poukázala na uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 10Em/2/2024-194 a sp.zn.
10Em/3/2024-105, oba zo dňa 05.06.2024, vo veciach týkajúcich sa mal. A. B., ktorými Okresný súd
Zvolen preniesol svoju miestnu príslušnosť na Mestský súd Bratislava II., nakoľko mal zato, že došlo k
zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, preto je prenesenie príslušnosti na

uvedený súd v najlepšom záujme maloletého dieťa, nakoľko tento súd bude môcť lepšie posúdiť pomery
maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na príslušnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.31. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto uznesenia a vo

výrokoch II., III., IV., V. potvrdil v zmysle§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie.

32. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

36. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 360 až § 369 CMP, neodkladné opatrenie možno
nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená, a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie
výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem.
Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti CMP nepredstavujú taxatívny výpočet
neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v
týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Charakter neodkladného opatrenia

umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch účastníkov, ani
si nevyžiadal ich vyjadrenie. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné
skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah
a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára
priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP), čo je dané samozrejme charakterom tohto

inštitútu spočívajúceho v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. V návrhu teda musia
byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tieto
skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť požadovaného postupu z hľadiska toho, čomu
sa má poskytnúť ochrana. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu

osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a
súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia
dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba
úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu.
Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je

osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná
ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného
opatrenia.

37. Primárne odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle jej riešenia a s ohľadom
na aktuálnu situáciu, považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu
širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu
stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná
participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je

veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné
vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej veci)
rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti a ich výchovného
prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému dieťa nebolo do osobnej
starostlivostizverené,ktoránatovytvoríčomožnonajlepšiepodmienky,čojeobyčajnemožnédosiahnuť

predovšetkým dohodou rodičov, ktorí aj v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, sú nositeľmi
rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť niekedy aj vážnym
spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne záujem ich mal. dieťaťaa jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu
rodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza.

38. Z hľadiska zachovania práv dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s
otcom), ktorému neboli do osobnej starostlivosti zverené, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke
stretávania sa takéhoto rodiča s deťom, či tvrdenej potreby zmeny doposiaľ už nastavenej úpravy
stretávania, určujúci záver o existencii zmenených okolností, vo svetle záujmu a ochrany mal. dieťaťa
tak významných, že si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom

neodkladného opatrenia v prípade, ak už takáto úprava existuje. Keďže neexistuje žiadna šablóna,
podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa
určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča
s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok, je závislé vždy od hodnotenia
konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

39. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

40. Otec v odvolaní namietal, že striedavá starostlivosť je „Podľa súčasnej súdnej praxe, je pri
rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov potrebné vychádzať z premisy,

že je výsostným záujmom a právom dieťaťa, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov.
Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je podľa otca pravidlom, kým
každé iné riešenie výnimkou „(viď Nález Ústavného súdu I. ÚS 2482/13 zo dňa 26.05.2014, Nález
Ústavného súdu ČR III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010, Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 266/10 zo
dňa 18.08.2010, Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2661/10 zo dňa 02.11.2010, Nález Ústavného súdu

ČR I. ÚS 1506/13 zo dňa 30.05.2014, Nález Ústavného súdu III. ÚS 650/14 zo dňa 30.04.2014).“
Odvolací považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že model striedavej starostlivosti síce možno
vo všeobecnosti považovať za model, ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne.
I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi,
je nutné si uvedomiť, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek

na rodičov. Prináša zvýšené nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na
jednotnom postupe vo výchove dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena
prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyv aj negatívne vplyvy, keďže dieťa
si takúto formu výchovu berie ako vzor do života, a preto v tomto smere je potrebné často vykonať
vo veci rozsiahle dokazovanie, na čo nie je časový priestor pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení,

kde súd vychádza len z osvedčených skutočností. Postup podľa § 367 ods. 1 CMP podľa názoru
odvolacieho súdu bude prichádzať do úvahy v prípade (tak, ako je to už i vyššie uvedené), keď je
ohrozený zdravý vývoj maloletého dieťaťa. V situácii, keď medzi rodičmi prebieha konanie o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, súdu síce zákonná úprava nebráni upraviť vzťahy neodkladným
opatrením a poprípade i dočasne zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ale pri takomto

postupe musí vždy prihliadať na to, aby takýmto rozhodnutím nedošlo k neprimeranému zásahu do práv
účastníkov, a tým i k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, ale najmä musia byť posúdené konkrétne
skutkové okolnosti a špecifiká prejednávanej veci. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd
dostatočným spôsobom napriek odvolacím námietkam otca vyhodnocoval podmienky pre uplatnenie
striedavej osobnej starostlivosti, a ak dospel k tomu, že tieto splnené neboli, tak odvolací súd považoval

tento záver okresného súdu za vecne správny a nemal dôvod sa od tohto záveru okresného súdu
odkloniť. Pokiaľ otec v odvolaní argumentoval judikatúrou Ústavného súdu ČR, Európskeho práva pre
ľudsképráva,takodvolacísúdtútoargumentáciuvyhodnocovalzeurokonformnéhoprístupukjudikatúre
cudzieho štátu, ktorý nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so
závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra

súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené
rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje
za ústavne konformný výklad ustanovenia“. Ani pri takomto nazeraní na vec odvolací súd nezistil, že
niektoré z rozhodnutí, na ktoré poukazoval otec v odvolaní riešilo identickú, primárne skutkovú situáciu
a všeobecné postuláty uvedené v týchto rozhodnutiach vo vyslovených záveroch okresného súdu, ktoré

vychádzali z posudzovaného skutkového stavu, boli okresným súdom rešpektované. Keďže nebolo
vyhovené okresným súdom striedavej osobnej starostlivosti navrhnutej otcom, tak nebol daný dôvod ani
na vyhovenie návrhu otca na rozhodnutie, že výživné sa neurčuje, preto ak okresný súd rozhodol tak,že vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, rozhodol vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

41. Faktom však je, podľa odvolacieho súdu, že za aktuálne narušených vzťahov medzi rodičmi, pri
minimálnom predpoklade dosiahnutia konsenzu v otázkach, ktoré boli nastolené v tomto procese,
odvolací súd vzhliadol v zhode so súdom prvej inštancie potrebu upraviť výkon rodičovských práv voči
mal. dieťaťu, vo svetle eliminovania negatívnych dopadov na mal. dieťa v ďalšom procese vývoja nezhôd
medzi ich rodičmi a priority stabilizovania výchovného prostredia mal. dieťaťa.

42. Odvolací súd sa teda nestotožnil s odvolacou námietkou matky, ktorá mala zato, že nebola daná
naliehavosť pre rozhodovanie neodkladným opatrením. Odvolací súd prihliadajúc na pretrvávajúce
nezhody medzi rodičmi ako aj ich dĺžku a intenzitu, charakter, napriek námietkam matky, považoval za
vecnesprávneakokresnýsúdvovecinariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmupravilstykotcasmaloletou
dcérou v záujme zachovania citových väzieb ako i možnosti otca podieľať sa na výchove maloletej

do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére. Rozsah
úpravy styku, však považoval odvolací súd za primeraný v inom rozsahu ako okresný súd, preto prikročil
k zmene napadnutého uznesenia vo výroku I., tak že styk otca bude - každý nepárny kalendárny týždeň
v piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod, v sobotu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod.
do 19:00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., pričom

v časovom období do 2. septembra 2024 bude styk otca s maloletou prebiehať za prítomnosti matky
a od 3. septembra 2024 bude styk prebiehať bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletú
v určenom čase riadne pripravenú odovzdať otcovi pred aktuálnym bydliskom matky a otec je povinný v
určenom čase maloletú na tom istom mieste matke odovzdať, čo je v tomto štádiu konania, podľa názoru
odvolacieho súdu, primerané pre zachovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou dcérou a zároveň

umožňuje otcovi vplývať na výchovu maloletého dieťaťa do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve z týchto náhľadov vyššie ozrejmených na posudzovanú
problematiku, vzhľadom na zistené a existujúce skutkové okolnosti predovšetkým na strane maloletého
dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek a s prvoradým zreteľom na jeho záujem a s tým spojenú ochranu
tohto záujmu, nebolo udržateľné vymedzenie času styku okresným súdom, keďže nemožno bezpečne

vylúčiť, že nereflektovanie na zistený denný režim maloletej skutkové okolnosti (od doby poslednej
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom) v podobe ponechania pôvodnej úpravy styku, nie je spôsobilé
do sféry maloletého dieťaťa negatívne zasiahnuť. Je potrebné si totiž predovšetkým uvedomiť, že v
tomto prípade nejde o sporové konanie, a preto ani nikto z účastníkov nemôže zaznamenať skutočný
úspech vo vzťahu k svojim podaniam, nevyvodením z nich však potrebných dôsledkov, bez ohľadu na

to, kto je ich iniciátorom, by mohlo ale dôjsť k poškodeniu záujmov mal. dieťaťa do takej miery, ktorá
by nemusela byť reparovateľná. Preto ani určujúcim kritériom pre rozhodnutie o návrhu otca nie je
zistenie, ktorý z rodičov a v akej miere participoval na aktuálne zistených (od doby poslednej úpravy
styku zmenených) skutkových okolnostiach, ale určujúcim je, či tieto zmenené skutkové okolnosti vo
svetle záujmu maloletého dieťaťa a jeho ochrany, dôvodne neindikujú k diferentnej úprave styku otca s

maloletým dieťaťom aká je nastolená doposiaľ, a to bez ohľadu na to, či už táto podlieha vykonávaciemu
konaniu.

43. Vo vzťahu k primárnym odvolacím dôvodom matky v tom smere, že okresným súdom upravený
styk nezodpovedal záujmom maloletého dieťaťa, odvolací súd uvádza, že po zistení, že táto úprava

v napadnutom rozhodnutí zasahovala do denného režimu maloletého dieťaťa - poobedňajší spánok
odvolací súd zmenil hodinu začiatku styku a ukončenia styku s rešpektom ku režimu maloletého dieťaťa.
Odvolací súd musel pri úprave styku otca s maloletou prihliadať i na právoplatné rozhodnutie Okresného
súdu Zvolen sp.zn 10P/155/2023 zo dňa 15.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn.14CoP/38/2024 s dôrazom najmä na ods. 44, z ktorého okrem iného vyplýva, že „ktorý rozsah

považoval nielen okresný súd, ale i krajský súd za dostatočný vzhľadom na § 36 ods. 1 tretia veta
Zákona o rodine, v zmysle ktorého je úprava styku s blízkymi osobami namieste výlučne v prípade, ak
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. Ako už bolo krajským
súdom konštatované, s ohľadom na aktuálnu situáciu v rodine (dlhodobý pobyt otca v zahraničí) je
namieste styk starej matky s maloletým dieťaťom upraviť. Je však potrebné pri rozsahu úpravy tohto

styku zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa jedná o úpravu styku osoby odlišnej od rodiča maloletého
dieťaťa a tejto skutočnosti je potrebné dĺžku stretávania sa a frekvenciu stretnutí s maloletým dieťaťom
prispôsobiť. Pripomína odvolací súd, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo
výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením.“ Podľazistení v prejednávanej veci síce došlo k zmene v skutkovej rovine, v zmysle ktorej je otec už na území
SR, avšak ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých
by došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp.zn 10P/155/2023 zo dňa 15.11.2023 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn 14CoP/38/2024, preto odvolací súd pri určovaní styku otca
s maloletou prihliadal na časové určenie styku maloletej so starou matkou. Odvolací súd za takejto
situácie potom považoval za podstatné upraviť dĺžku styku otca s maloletou (teda celkový čas) za taký,
ktorý bude rozsiahlejší ako je so starou matkou-čoby príbuzným a nie rodičom.

44. Odvolací súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že reálne maloletá cca za 2 roky života
trávila časvýlučnesmatkouvbezprostrednomblízkomkontaktesňou,vspoločnejdomácnostiatiež,čo
je pre posúdenie danej problematiky najvýznamnejším, bez každodenného bezprostredné kontaktu so
svojím otcom, ktorý bol mimo územia SR. Za tejto situácie, bez ohľadu na to, ktorý z rodičov na jej vzniku
ťažiskovo participoval, aj bez aktuálnej prítomnosti odborného posúdenia tejto otázky, len z poznatkov
praktického života vyplýva, že rozsah obdobia a vek dieťaťa, v ktorom došlo k prerušeniu kontaktu s

otcom, dôvodne nasvedčujú v prospech obavy o oslabení vzájomných väzieb medzi otcom a dieťaťom
a o ťažiskovom naviazaní maloletého dieťaťa na matku. K uvedenému potom pristupujú i skutočnosti
vyplývajúce z listín doložených matkou k odvolaniu. Za týchto okolností preto opätovné nadväzovanie
kontaktu dieťaťa s otcom musí mať svoju určitú postupnosť, aby z dôvodu dlhodobého odlúčenia
nebolo dieťa vystavené traume v podobe náhlej zmeny svojho bezpečného prostredia, či neprítomnosti

preň najbližšieho aktuálne človeka. Všetky opísané skutočnosti odvolacím súdom rozhodne v základe
nemožno vyhodnotiť ako iracionálne a vo svetle ochrany záujmu maloletého dieťaťa si nevyžadujúce
reakciu zodpovedných orgánov na tieto zistené skutkové okolnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, bez
ohľadu na to, ktorý z rodičov, sa v tejto záležitosti angažuje, určujúcim pre záver o tom, či návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie otca a matky majú aspoň vo svojom základe relevanciu,

je jednoznačne hľadisko ochrany záujmov maloletého dieťaťa. Samotnému otcovi musí byť zrejmé, že
maloleté dieťa vzhľadom na skutkový stav veci, jeho naviazanie na matku, by aj s ohľadom na vek, bez
postupného adaptačného procesu, náhlu zmenu prostredia a osôb v parametroch daných doterajšou
situáciou, vzhľadom na dlhodobú každodennú bezprostrednú neprítomnosť otca v jeho živote, by
nemuselo reálne bez následkov zvládnuť.

45. A práve vo svetle tohto určujúceho kritéria odvolací súd nemá, vzhľadom na zmenené skutkové
okolnosti spočívajúce v dlhodobej strate kontaktu medzi maloletým dieťaťom a otcom, žiadnu
pochybnosť o tom, že nadviazanie opätovného kontaktu otca s dieťaťom musí mať formu postupného
adaptačného procesu, aby sa tak prirodzeným spôsobom (nenásilným) obnovili oslabené vzájomné

väzby medzi otcom a maloletou. Úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť
rodičov, ktorí ako dospelí jedinci zjavne svoju vôľu vedia rôznymi prostriedkami demonštrovať, ale
prioritne ochrániť maloleté dieťa, ktoré o to viac, že je v rannom veku, sa proti preň nekonformnému
stavu nie je spôsobilé aktívne vymedziť.

46. Za vyššie opísanej skutkovej situácie potom odvolací súd rozhodol o zmene rozhodnutia okresného
súdu vo výroku I. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda že styk maloletej
s otcom bude do 2.9.2024 za prítomnosti matky, a to za podmienok stanovených týmto rozhodnutím
zodpovedajúcim výrokovej časti. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto fáze zodpovedá záujmom
maloletej a rešpektuje jej potreby, kedy styk otca s maloletou je obmedzený prítomnosťou matky, a to

z dôvodu, aby nezvyklým náhlym odlúčením dieťaťa od matky s tým, že by zostali samé s otcom, na
ktorého prítomnosť nie je tak zvyknutá, nedošlo na jej strane k neželaným reakciám, prípadne správaniu,
ktorému je potrebné predísť. Po tejto etape, ktorú pri zodpovednom prístupe oboch rodičov nie je
dôvod predpokladať, že by ju maloletá reálne nezvládla, podľa odvolacieho súdu možno považovať za
primerané, aby v druhej etape od. 3. septembra prebehol styk bez prítomnosti matky. V tejto etape

odvolací súd nepovažoval už za potrebnú prítomnosť matky.

47. Odvolací súd zároveň dôrazne žiada rodičov, aby takto nastavený adaptačný proces, dôsledne,
s plnou vážnosťou a so zreteľom na záujmy maloletej rešpektovali. Samozrejme nemožno vylúčiť, že
okolnosti praktického života môžu priniesť situácie, ktoré by mali rodičia primárne riešiť dohodou.

48. Na zmenu skutkových okolností však reflektuje právny mechanizmus § 26 Zákona o rodine, ktorý v
prípade zistenia zmeny (samozrejme významnej a podstatnej) skutkových okolností umožňuje na tieto
reflektovať a samozrejme vo svetle záujmu maloletého dieťaťa tieto posúdiť a týmto aj v poradí ďalšie(zmenené) rozhodnutie prispôsobiť, ktorý postup bolo zjavne potrebné aplikovať tiež v posudzovanej
veci.

49. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že „Hovoriť o tom, že mi takáto forma starostlivosti vytvára možnosť
dieťa vychovávať, je smiešne. Len ťažko si je totiž možné predstaviť matku či otca, ktorí by za dva
necelé víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať či sa o dieťa adekvátne starať“, tak len pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že z časového fondu daného nepárnym víkendom je jeho časť určená na styk
maloletej so starou matkou, ktorý bol určený v čase dlhodobej neprítomnosti otca na území SR súdnym

rozhodnutím,prezachovanierodinnýchväzieb,ktoréjestálevykonateľné,ajkeďjeotecužnaúzemíSR.

50. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

51. Pokiaľ otec v odvolaní uviedol, že „V priebehu konania bolo pritom preukázané, že jeho príjem klesol
takmer o 50 %. pričom v súčasnej dobe dosahuje príjem vo výške cca 2.800.- Eur mesačne/brutto, a

teda súčasná výška výživného je pre mňa neúnosná.“, tak odvolací súd považuje za podstatné uviesť,
že po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že pomery na strane otca, ktoré odvolací
súd, síce citlivo vníma, avšak k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, bez ďalšieho, neosvedčovali
v dostatočnom rámci také skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu okolností odôvodňujúcich
potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania neodkladného opatrenia, čím by sa zasiahlo do stavu

právoplatného rozhodnutia o výživnom, bez osvedčenia pomerov na strane rodičov ako i maloletého
dieťaťa.

52. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu odvolací považuje za podstatné uviesť, že jeho východiskom bol
jeden zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 CMP, ktoré odvolací súd

aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva
maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému
právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný

nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda
ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a
formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019). Pokiaľ okresný súd
konštatoval, že úpravu styku počas vianočných, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, bude tiež

potrebné prehodnotiť po vykonanom dokazovaní vo veci samej a v tejto časti súd návrh otca zamietol,
tak odvolací súd nemal dôvod sa od týchto záverov okresného súdu, vzhľadom na dôvody svojho
rozhodnutia vyššie uvedené, odkloniť.

53. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil
odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a

existenciu takejto vady odvolateľ a ani odvolateľka ani netvrdili.

54. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie ohľadom potreby

dočasnej neodkladnej úpravy styku otca s maloletou, avšak v inom rozsahu ako okresný súd, preto
napadnuté uznesenie okresného súdu cez úpravu v § 388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ okresný súd vo zvyšku návrh otca zamietol, tak odvolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené závery považoval takého rozhodnutie z a vecne správne a vo výrokoch II, III., IV., V ho
potvrdila ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd je toho názoru, že v danom

prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku otca
s maloletou, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože bolo dostatočne osvedčené,
že je to v jej záujme a že si to vyžadujú pomery v rodine.55. Pripomína odvolací súd, že inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o mal. deti má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené, do
doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných

ustanovení Zákona o rodine.

56. Uplatňovanie neodkladného opatrenia okresný súd vymedzil do času právoplatného rozhodnutia vo
veci o úpravu rodičovských práv a povinností, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil ako s vecne
správnym.

57. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie
dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu
(zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva detí a ich najlepší záujem.

58. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné

opatrenie má dočasný charakter. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie
matkou, či otcom tvrdených skutočností.

59. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že

v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a
to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa
s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania a ani arbitrárnosť rozhodnutia.

60. Vychádzajúc z takéhoto záveru potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

61. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.