Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122373976
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122373976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. X, D.
a 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. X, D., zastúpených JUDr. Dávidom Pandym, PhD., advokátom,
so sídlom Hlavná 87, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: P&P Solution s.r.o., IČO: 52 841 502, so
sídlom Maurerova 13, Košice, zastúpenému CORVIN LEGAL s.r.o., so sídlom Thurzova 6, Košice, o
zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 6. februára 2024, č.k. 15Csp/283/2022-119

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 5.000,- Eur od 21.6.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia

žalobcovia uplatnili voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom titulom
vydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcoviatvrdili,žedňa27.8.2021uzavrelisožalovanýmZmluvuo
rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností (ďalej len „rezervačná
zmluva“), upravenú dodatkom zo dňa 30.3.2022. V zmysle článku III, bodu 3.2 predmetnej zmluvy
uhradili žalobcovia žalovanému dňa 30.8.2021 rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur. Žalobcovia
ďalej tvrdili, že hoci rezervačná zmluva predvídala uzavretie ďalších zmlúv do 30.4.2022, z dôvodu
omeškania žalovaného k ich uzavretiu v stanovenom termíne nedošlo. Samotná rezervačná zmluva bola

pritom uzavretá na dobu určitú do 30.4.2022 a uplynutím času zanikla. Nakoľko za daného skutkového
stavu nedošlo k splneniu rezervačnou zmluvou predvídaných podmienok na vznik nároku žalovaného
na zmluvnú pokutu (vo výške rezervačného poplatku), žalobcovia ho vyzvali na vrátenie sumy vo výške
5.000,- Eur. Výzva bola doručená žalovanému dňa 9.6.2022, pričom uplatnený nárok nesplnil ani v časti.
Vzhľadom na uvedené sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom 21.6.2022.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti rozhodujúcich žalobných

tvrdení žalobcov. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 51, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1,
2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.,
Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov;právne posúdil vzťah strán ako spotrebiteľský, nárok uplatnený žalobcami posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva nehnuteľnosti
nedošlo. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie pri poskytnutí rezervačnej zálohy bola zaplatená

záloha dôvodnou platbou, a to až do okamihu, kedy bolo tomu, kto zálohu poskytol (t. j. v tomto
prípade žalobcom), zrejmé, že zamýšľaná zmluva (kúpna zmluva, zmluva o dielo) uzatvorená nebude. V
tomto okamihu sa stala zaplatená záloha bezdôvodným obohatením získaným plnením, ktorého právny
dôvod dodatočne odpadol, a preto ide o nárok na vrátenie poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti akcentoval, že v danom prípade zmluva o rezervácii zo

dňa 27.8.2021 predvídala uzavretie ďalších zmlúv do 30.4.2022, avšak z dôvodu omeškania žalovaného
k ich uzavretiu v stanovenom termíne nedošlo. Rezervačná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
30.4.2022auplynutímčasuzanikla.Douvedenéhočasutotižžalobcoviaanižalovanýneuzatvorilikúpnu
zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť. Zmluvné strany uzatvorili dňa 30.3.2022 Dodatok č. 1 k rezervačnej
zmluve, ktorým bola dohodnutá vyššia kúpna cena nehnuteľnosti, a to vo výške 190.000,- Eur. Iná
modifikácia zmluvy o rezervácii zo dňa 27.8.2021 v časti predĺženia rezervačnej lehoty v priebehu

konania preukázaná nebola. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že príčinou neuzatvorenia kúpnej
zmluvy boli dôvody na strane žalovaného, nakoľko žalovaný nedodal návrhy na uzatvorenie kúpnej
zmluvy a ďalších potrebných zmlúv včas, ale až po dohodnutej lehote. Prvoinštančný súd zdôraznil, že
povinnosti oboch strán boli vymedzené v článku II bod 2.2 rezervačnej zmluvy, keď sprostredkovateľ sa
počas doby trvania zmluvy zaviazal vykonať činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na budúce

nehnuteľnosti špecifikované v zmluve, na základe ktorej predávajúci ako vlastník prevedie budúce
nehnuteľnosti do vlastníctva záujemcovi, a to najmä tým, že po dobu rezervácie neuzavrie rezervačnú
zmluvu s treťou osobou, oznámi predávajúcemu záujem záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, sprostredkuje
prípravu, v prípade záujmu záujemcu a predávajúceho, návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že svedok F. G., bývalý finančný riaditeľ žalovaného, vo výpovedi potvrdil,

že sám nemal na starosti záležitosti týkajúce sa podpisov a prípravy kúpnych zmlúv, avšak štatutárny
zástupca žalovaného ho požiadal o komunikáciu so žalobcami a kúpne zmluvy neboli pripravené do
30. 4. 2022. Na posledné stretnutie so žalobcami sa štatutárny zástupca žalovaného nedostavil. Súd
prvej inštancie považoval za podstatné, že primárnou zmluvnou povinnosťou žalovaného bolo zdržať sa
úkonov smerujúcich k predaju nehnuteľnosti inej osobe než žalobcom, ktorú povinnosť žalovaný splnil,

okrem toho žalovaný bol povinný poskytnúť aktívnu súčinnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo
však neurobil.

4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobcovia neodstúpili od
rezervačnej zmluvy, a preto im nevznikol právny nárok na vrátenie rezervačného poplatku, nakoľko

rezervačná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.4.2022 (čl. IV bod 4.1) a po uplynutí tejto
doby už odstúpenie od rezervačnej zmluvy nebolo možné. Konštatoval, že ich záujem na uzavretí zmlúv
bol daný, pričom primárne tomu zodpovedá správanie oboch žalobcov, ktorí po celý čas trvania doby
rezervácie nemali pochybnosť o tom, že konečný dojednaný termín na uzavretie kúpnej zmluvy je do
30.4.2022. Vzhľadom k tomu, že v stanovenom termíne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalobcovia

boli nútení riešiť si bývanie a zabezpečili si inú nehnuteľnosť. Na základe uvedeného skutkového deja
súd prvej inštancie dospel k záveru, že zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy je potrebné ustáliť na
strane žalovaného. Po uplynutí doby rezervácie už žalobcovia nemali povinnosť kúpnu zmluvu uzavrieť.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa nezaplatením dlžnej sumy riadne a včas dostal

do omeškania s povinnosťou zaplatiť žalobcom úroky z omeškania. Žalovaný prevzal výzvu na vrátenie
rezervačného poplatku dňa 9.6.2022, o čom svedčí doručenka o prevzatí výzvy. Od 21.6.2022 do
zaplatenia sa dostal do omeškania s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
ku dňu omeškania bola vo výške 0,00 % + 5 percentuálnych bodov. Rozhodnutie o trovách konania
súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom

žalobcov v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie,
alternatívne zmenil tak, že žalobu zamietne.

7. Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Úvahu prvoinštančného
súdu, ktorý mu prisúdil zavinenie za neuzatvorenie kúpnej zmluvy, považuje za nelogickú
a nereflektujúcu obsah samotnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mu nie je zrejmé,podľa akých ustanovení súd prvej inštancie posudzoval spornú zmluvu, nakoľko uviedol iba to, že
ide o zmluvu spotrebiteľskú, avšak ďalej neuviedol, či ide o zmluvu nepomenovanú alebo napríklad
zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú podľa § 774 a nasl. OZ. Nie je mu teda zrejmé, ako súd prvej

inštancie právne posúdil predmetnú zmluvu. Za zmätočné žalovaný považoval odôvodnenie v bode 32
napadnutého rozhodnutia, pretože v priebehu konania nikdy neargumentoval tým, že by mu vznikol
v danom prípade nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a takýto nárok si nikdy neuplatňoval.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. žalovaný uviedol, že pokiaľ prvoinštančný

súd vyhodnotil posudzovanú zmluvu ako zmluvu sprostredkovateľskú podľa § 774 OZ, tento záver nie
je správny, nakoľko ide o zmluvu nepomenovanú, čo vyplýva tak z jej označenia, ako aj obsahu. Má
za to, že zo znenia zmluvy je zrejmé, že na jej základe mu patril rezervačný poplatok, ktorý bol platený
primárne za to, že počas doby trvania zmluvy neponúkal dotknuté nehnuteľnosti iným záujemcom,
čiže považuje nárok na rezervačný poplatok za protiplnenie za to, že dotknuté nehnuteľnosti neponúka
počas zmluvy iným osobám. Napriek tomu, že zmluva označuje zmluvné strany ako sprostredkovateľa

a záujemcu, z jej obsahu je zrejmé, že nejde o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle zmluvného typu
predpokladaného Občianskym zákonníkom, ale o nepomenovanú a navyše zmiešanú zmluvu, ktorá
má iba niektoré znaky sprostredkovateľskej zmluvy. Podľa odvolateľa z predloženej zmluvy v žiadnom
prípade nevyplýva, že mal byť nárok žalovaného na rezervačný poplatok posudzovaný podľa ust. §
775 OZ. Uvedené tvrdenie, resp. záver síce nevyslovil prvoinštančný súd výslovne ani v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, avšak keďže považoval za podstatné analyzovať to, či došlo k uzatvoreniu
následnej zmluvy, je pravdepodobné, že jeho úvahy sa (mlčky) opierali práve o ust. § 775 OZ. Uvedené
však nie je možné posúdiť vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný ďalej v odvolaní
namietaprávnyzáversúduprvejinštancieotom,žepouplynutídobyrezerváciesazaplatenýrezervačný
poplatok stal plnením, na ponechanie ktorého nemal právny nárok. Trvá na tom, že si svoje povinnosti

splnil a vznikol mu nárok na jeho ponechanie. Nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého mal mať údajne nárok na tento poplatok iba za predpokladu, že dôjde počas doby rezervácie
k uzatvoreniu kúpnej alebo inej zmluvy medzi žalobcami a tretím subjektom. Právny názor súdu prvej
inštancie, že v danom prípade odpadol právny dôvod pre nárok žalovaného na rezervačný poplatok,
považuje za neodôvodnený, nemajúci oporu v zákone.

9. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. žalovaný uviedol, že „sa
nestotožňuje so záverom súdu o tom, že k následnému neuzatvoreniu zmlúv medzi žalobcami a tretím
subjektom nedošlo z dôvodov na strane žalovaného“. Súd prvej inštancie podľa neho nevzal do úvahy
výpoveď jeho štatutárneho zástupcu. Nesprávny je tiež záver súdu o tom, že by si žalovaný uplatňoval

v konaní nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcom. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy totiž nevyplýva,
že by mal žalobcom vzniknúť nárok na vrátenie rezervačného poplatku za iných okolností, ako v tom
prípade, ak by došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany žalobcov. Žalobcovia však od zmluvy
preukázateľne neodstúpili, preto im nemohol ani vzniknúť nárok na vrátenie rezervačného poplatku po
uplynutí rezervačnej doby.

10. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
nesprávneskutkovézisteniaanesprávnosťprávnehoposúdeniavecižalovanýuplatnilodvolaciedôvody
podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle ust.
§ 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací
súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1269).

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdil.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému jeprípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného z hľadiska
ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.9.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387

ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia a argumentáciu žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací
súd dodáva:

15. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust

§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť procesného
postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
z ktorého mu nie je zrejmé, ako prvoinštančný súd právne posúdil predmetnú zmluvu.

16. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,

zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové
závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.

Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

18. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015,

III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,
právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny
v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov
nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporumožnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska
podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p., do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1
písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade
tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za
procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje
rozhodnutiepodľapredstávodvolateľa(por.uznesenieNSSRsp.zn.5Cdo/84/2017zodňa25.10.2017).
I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia,
ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na
preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V otázke, za akých okolností je
možné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné, sa výstižne vyjadril tiež Najvyšší súd ČR vo svojom

rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2543/2011 z 25. júna 2013, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod číslom 100/2013. Prezentoval v ňom názor, že merítkom toho, či rozhodnutie súdu prvej
inštancie je alebo nie je preskúmateľné, nie sú požiadavky odvolacieho súdu na náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale predovšetkým záujem strán sporu na tom, aby mohli v odvolaní
náležite použiť proti tomuto rozhodnutiu odvolacie dôvody. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie

nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, nie je spravidla nepreskúmateľné, pokiaľ
prípadné nedostatky odôvodnenia neboli podľa obsahu odvolania na ujmu uplatnenia práv odvolateľa.

19. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
čoho sa žalobcovia domáhali i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe; z ich tvrdení

a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu
k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež, aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého
z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej
logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber
právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu

vyvodil. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode podľa posúdenia odvolacieho súdu
nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za
úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické, a preto odvolaciu námietku žalovaného proti
odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi
prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu

súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok dospel

k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a žalovaným namietané odvolacie dôvody v prejednávanom
spore neboli preukázané. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli
nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom
hodnotení vykonaných dôkazov alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny
predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré
vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. C.s.p., v súlade so zákonom, starostlivo

prihliadajúc tiež na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie posudzovanú zmluvu typovo nezaradil, z čoho je možné vyvodiť, že vo

svojich dôvodoch ju implicitne považoval za zmluvu nepomenovanú. Čo je podstatnejšie, než
samotná kvalifikácia zmluvy, je skutočnosť, že bez ohľadu na to, či sa jednalo o zmluvu typovú,
alebo nepomenovanú, vo svojom obsahu upravovala jednoznačný spôsob jej skončenia uplynutímdohodnutého času. A práve v dôsledku skončenia zmluvy uplynutím dohodnutého času jej trvania súd
prvej inštancie správne vyvodil záver o odpadnutí dôvodov jej plnenia.

22. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 27.8.2021 so
žalovaným Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností,
z ktorej čl. IV bodu 4.1 nepochybne vyplýva, že „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú počas doby
rezervácie, a to odo dňa podpisu tejto zmluvy do 30.4.2022 (Po dohode zmluvných strán sa doba
rezervácie môže predĺžiť na základe písomného dodatku)“. Podľa čl. IV bodu 4.2 „Zmluvné strany sa

dohodli, že v lehote podľa bodu 4.1 tohto článku pristúpia záujemcovia k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
s predávajúcim.

23. Dňa 30.3.2022 bol medzi žalobcami a žalovaným uzatvorený Dodatok č. 1 k rezervačnej zmluve
z 27.8.2021, na základe ktorého bola dohodnutá vyššie kúpna cena nehnuteľnosti, a to z pôvodných
175.245,- Eur na sumu 190.000,- Eur. Týmto dodatkom, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie,

nedošlo k predĺženiu doby rezervácie dohodnutej v pôvodnej zmluve do 30.4.2022.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku skúmal
povinnosti oboch zmluvných strán vymedzené v rezervačnej zmluve a súvisiacom dodatku, pričom
dospel k správnemu záveru, že z čl. II bodu 2.2 rezervačnej zmluvy nepochybne vyplýva záväzok

žalovaného počas doby trvania zmluvy – t. j. počas doby rezervácie, to znamená do 30.4.2022 –
vykonať činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na budúce nehnuteľnosti, na základe ktorej
ich predávajúci prevedie do vlastníctva záujemcovi - žalobcom, a to najmä tým, že po dobu rezervácie
neuzavrie rezervačnú zmluvu s treťou osobou, oznámi predávajúcemu záujem o kúpu nehnuteľností,
sprostredkuje prípravu v prípade záujmu záujemcu a predávajúceho návrh zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, kúpnej zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené povinnosti žalovaného vyplývajúce mu zo zmluvy sa odvolací súd
nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý považoval rezervačný poplatok za
protiplnenie za to, že dotknuté nehnuteľnosti nebude ponúkať počas zmluvy iným osobám. Z predmetnej

zmluvy nepochybne vyplýva, že rezervačný poplatok mal byť použitý ako záloha na kúpnu cenu, nie
odplatazato,ženehnuteľnosťnebudeponúkanáinýmzáujemcom.Odvolaciaargumentáciažalovaného
je preto v rozpore so samotným obsahom posudzovanej zmluvy. Keďže išlo o rezervačnú zmluvu
uzatvorenú na dobu určitú do 30.4.2022, pričom na základe písomného dodatku nedošlo k predĺženiu
doby rezervácie, tým, že žalovaný nevytvoril podmienky na to, aby sa kúpna zmluva mohla uzavrieť do

30.4.2022, predmetná rezervačná zmluva zanikla a tým zanikol aj právny dôvod, na základe ktorého bol
zo strany žalobcov uhradený rezervačný poplatok. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď
posúdil nárok uplatnený žalobcami ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 451 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že v ust. § 451 ods. 1 je
vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie

vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho
vznikázáväzkovývzťahmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,ktorýjepovinnýbezdôvodnéobohatenie
vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 je práve majetkový prospech
získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, to znamená majetkový prospech získaný plnením

z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. O takýto prípad ide
aj v tomto preskúmavanom prípade, pričom možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že pri poskytnutí
rezervačnej zálohy bola zaplatená záloha dôvodnou platbou, a to až do okamihu zániku zmluvy, t. j do
30.4.2022,kedyodpadolprávnydôvod,nazákladektoréhobolzostranyžalobcovžalovanémuuhradený
rezervačný poplatok.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správny potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a tiež i v závislom výroku o trovách
konania, majúcom správny základ vo výlučnom úspechu žalobcov v spore.

27. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.28. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešným žalobcom nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)