Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/310/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220189
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Güner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1712220189.23

Uznesenie

- 6 - sp.zn. 10C/310/2012

č. k. 10C/310/2012-
IČS: XXXXXXXXXX

OkresnýsúdPezinokvprávnejvecižalobcov:1/A.B.,narodenádňaXX.XX.XXXX,trvalebytomC.X,C.,
zastúpená Mgr. Ing. Jánom Sarkocym, trvale bytom C. X, C., 2/ D. E. F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, C., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta na
strane žalovanej D. G. D., súdnej exekútorky, so sídlom Sartorisova 21, Bratislava, o zaplatenie 7.000,-

eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 6 - sp.zn. 10C/310/2012

č. k. 10C/310/2012-

IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd m e n í sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/310/2012-597 zo
dňa 12.03.2025 v prvom výroku predmetného uznesenia tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej
trovy konania vo výške 13,29 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Súd sťažnosť žalobcov zo dňa 31. marca 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

- 4 - sp.zn. 10C/310/2012

č. k. 10C/310/2012-
IČS: 1712220189

1. Okresný súd Pezinok rozhodol v predmetnej veci dňa 18.06.2018 rozsudkom č.k.: 10C/310/2012-298,
ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol; žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej a intervenientovi
trovy prvostupňového konania v plnom rozsahu.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

a), písm. b) písm. d), písm. e), písm. f), písm. h) C.s.p. a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k.:16Co/154/2019-429 zo dňa 28.09.2021, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Na podklade dovolania žalobcov podaného proti rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 19.12.2023, sp.zn. 5Cdo/119/2022, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 16Co/154/2019, zo dňa 28.09.2021. Následne odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, opätovne preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudkom č.k.: 16Co/16/2024-542 zo
dňa 27. februára 2024. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd druhým výrokom rozsudku tak,
že žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznal proti žalobcom v 1/ a 2/ rade plný nárok na
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

4. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci uznesením č. k. 10C/310/2012-597 zo dňa 12.03.2025, tunajší
súd /rozumej vyšší súdny úradník/ postupom v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodol o výške náhrady
trov konania tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 12,-
eur. Trovy konania predstavujú cestovné náklady za účasť na pojednávaniach na Okresný súd Pezinok
a späť, ktoré sa uskutočnili v dňoch 30.01.2015, 20.11.2015, 28.03.2018, 09.05.2018 a 18.06.2018.

Druhým výrokom súd výšku náhrady trov konania voči intervenientovi neurčil. Súd výšku trov konania
žalovanej priznal v zníženej celkovej sume 12,-eur z uplatnenej sumy 13,29 eur. Rozdiel priznaných
cestovných nákladov tvorila suma 2,04 eura ako cestovné náklady za cestu vykonanú na pojednávanie
aspäťdňa20.11.2015,namiestouplatnenejsumyvovýške5,13eur,zapoužitieslužobnéhomotorového
vozidla.Súdtakpostupovalzdôvodu,ževzmysle§73ods.1a2vyhlášky543/2005Z.z.oSpravovacom

a kancelárskom poriadku pre súdy, patrí žalovanej náhrada ako pri ceste hromadným dopravným
prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 74 uvedenej vyhlášky. Podľa súdu však žalovaná nijakým
spôsobom nepreukázala aplikáciu ustanovenia § 74 a teda priznanie odmeny za cestovné náklady za
použite služobného motorového vozidla, preto jej súd za túto vykonanú cestu priznal cestovné náklady
ako pri cesto hromadným dopravným prostriedkom.

5. Dňa 26.03.2025 bola tunajšiemu súdu v zákonnej 15-dňovej lehote elektronicky doručená sťažnosť
žalovanej proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k.: 10C/310/2012-597 zo dňa 12. marca 2025. V podanej
sťažnosti žalovaná uviedla, že súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania nepostupoval správne
keď aplikoval ustanovenia § 73 a 74 vyhlášky, ktoré výslovne upravujú nároky na cestovné patriace

osobe zúčastnenej na konaní. Žalovaná má však za to, že v konaní o náhradu škody podľa osobitného
predpisu – zákona č. 514/2003 Z.z. vystupuje v pozícii strany v spore v zmysle príslušných ustanovení
C.s.p. a nie ako osoba zúčastnená na konaní. Osoba zúčastnená na konaní je totiž pojem používaný
v správnom súdnictve a priamo zadefinovaný v § 41 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok, pričom konanie o náhradu škody v danom prípade vedené na Okresnom súde Pezinok pod

sp.zn. 10C/310/2012 je konaním sporovým, ktorého priebeh je priamo upravený v Civilnom sporovom
poriadku. Zároveň súčasne platný a účinný C.s.p. pojem „osoba zúčastnená na konaní“ nedefinuje,
ani nepoužíva, pričom tento pojem nie je možné v nijakom prípade stotožňovať s pojmom „strana
v konaní“. Na podporu doposiaľ uvedeného žalovaná poukazuje aj na § 2 ods. 5 vyhlášky, v znení
ktorého „Ak sa v tejto vyhláške používa pojem návrh, navrhovateľ, odporca, účastník, rozumie sa tým

podľa povahy veci aj žaloba, žalobca, žalovaný, strana, ak z tejto vyhlášky nevyplýva niečo iné“. Nakoľko
v predmetnom ustanovení pojem „osoba zúčastnená na konaní“ absentuje, je možné dospieť k záveru,
že ani podľa samotnej vyhlášky pojmy „strana v konaní“ a „osoba zúčastnená na konaní“ nepredstavujú
synonymá. V nadväznosti na uvedené žalovaná konštatuje, že na posúdenie jej postavenia v sporom
konaní a prípadné náklady vzniknuté so zastupovaním Slovenskej republiky povereným zamestnancom

MSSR (ktorý má v celom rozsahu postavenie právneho zástupcu strany), nie je možné aplikovať
znenie § 73 a § 74 vyhlášky tak, ako to urobil súd, v dôsledku čoho považuje žalovaná predmetné
uznesenie za nesprávne. Z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu následne dospel súd aj
k nesprávnemu záveru, že žalovanej v súvislosti s účasťou povereného zamestnanca na pojednávaní
dňa 20.11.2015, nemožno priznať nárok na náhradu cestovného za cestu realizovanú služobným

motorovým vozidlom. Podľa názoru žalovanej však súd nijakým spôsobom nezohľadňoval efektívnosť
a účelnosť využívania pracovného času povereného zamestnanca žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná
poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k.: 2C 221/2012-269 zo dňa 02.06.2017, v ktorom
súd zaujal stanovisko, že „Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zozákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie
najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo, resp. bydlisko strany sporu a miesto
procesného úkony (napr. pojednávanie súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej

dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu
času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného
automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia než
u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa teda poverený zamestnanec žalovaného
riadne dostavil k súdom nariadeným pojednávaniam a z jeho konania nevznikli žiadne prieťahy či

neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady za cestovné považovať za
neúčelné. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť
úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami súd považoval použitie služobného motorového vozidla za
účelné.“ Vo vzťahu k účelnosti a primeranosti uplatnených trov konania, žalovaná poukazuje na to,

že jediným výdavkom spojeným so zastupovaním Slovenskej republiky povereným zamestnancom MS
SR, ktorý si danom prípade žalovaná uplatnila, sú cestovné náklady. Ak by sa však žalovaná nechala
v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, žalobcovia by museli znášať náhradu trov konania žalovanej
v nepomerne vyššej miere (náhrada za jednotlivé úkony, režijný paušál, cestovné, strata času). V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na personálne obsadenie Ministerstva spravodlivosti SR

zamestnancami, ktorí sú poverení zastupovať Slovenskú republiku v konaniach o náhradu škody, rozsah
sporovej agendy a skutočnosť, že v predmetných sporoch plnia postavenie právneho zástupcu strany,
nie je dôvod považovať vynaložené peňažné prostriedky za cestu motorovým vozidlom za neúčelné.
Žalovaná ďalej uviedla, že nevyužíva prepravu služobným motorovým vozidlom len v tých prípadoch,
kedy nie je možné z objektívnych dôvodov zo strany služobného úradu povereného zástupcu žalovanej

zabezpečiť jazdu autom.

6. Písomným podaním zo dňa 31.03.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2025, podali
žalobcovia v 1/ a 2/ rade sťažnosť proti uzneseniu č.k.: 10C/310/2012-597 zo dňa 12. marca 2025.
Svoje podania žalobcovia odôvodnili tým, že predmetné uznesenie je nezákonného a protiústavné, na

podklade ktorého súd v rozpore s čl. 17 C.s.p. a princípu právnej istoty (čl. 2 ods. 2) a ustanovenia
paragrafu 220 ods. 2 C.s.p. zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 12,-eur
bez toho, aby bol tento nárok na cestovné obsahom spisu riadne preukázaný (lístok na cestu vlakom
z Bratislavy do Pezinku v rozhodnom čase bol iba 1,-euro). Žalobcovia vo svojom podaní ďalej uviedli, že
súd zjavne zvýhodnil žalovanú a žalobcov poškodil na ich majetku konaním a rozhodovaním v rozpore

s článkom 20 ods. 1 Ústavy SR a objektívnej pravdy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, dôsledne neskúmajúc,
či žalobca 2 môže z jeho invalidného dôchodku predmetnú sumu uhradiť, keďže tu má povinnosti
k školopovinnému synovi D. F. B. – ergo plnenie nie je možné. Podľa žalobcov súd konal a rozhodol
nezákonne a nespravodlivo bez náležitej objektivizácie skutkového stavu veci a preto žiadali predmetné
uznesenie zrušiť.

7. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 zo dňa 11.9.2018 bola dňa
01.09.2025 sťažnosť žalovanej doručená žalobkyni 1/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu
a žalobcovi 2/, ktorí sa k podanej sťažnosti vyjadrili tak, že sťažnosť žalovanej treba vnímať ako
znásilňovanie práva a obhajobu „pa-paláš kočí“ – právny zástupca sa ne-musel vyvážať vládnym

vozidlom, ale v záujem hospodárnosti súdneho ko-nania mal povinnosť využiť k ceste do Pezinka
autobus za cenu lístka 0,45 Eur z Bratislavy (Račianska ul.) pričom autobusová zástavka sa nachádza
„oproti“ budove Ministerstva spravod-livosti SR a ďalšia je 200m peši na Račianskej ulici – smerom do
Pezinku. Podľa žalobcov sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, navrhuje sa jej z dôvodu špekulatív-neho
a mocneského zneužitia práva a nehospodárnosti NEVYHOVIEŤ, na-padnuté rozhodnutie súdu v tejto

veci nie je možné považovať za prekvapité, nie je v rozpore s princípom legitím-neho očakávania ako
vadne dôvodí žalovaná. Požiadavka žalovanej odporuje prin-cípu „zdravého rozumu“ – suma 13,29 eura
nie je riadne a presvedčivo preukázaná (je iba odhadom bez ná-ležitej objektivizácie) – je v hrubom
nepomere k sume za dva cestovné lístky autobusom na linke Bra-tislava – Pezinok – Bratislava = 2 x
0,45 eur = spolu: 0,90 eura. Uplatnený nárok je diskriminačný. Zaviazanie žalobcovi k náhrade sumy

13,29 eura bez účtovného auditu a to spoločne a nerozdielne nie je možné.8.RovnakobolasťažnosťžalobcovdoručenávzmyslenálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.IIIÚS220/2018
zo dňa 11.9.2018 žalovanej dňa 11.08.2025 a intervenientovi na za strane žalovanej dňa 11.08.2025.
Žalovaná, ani intervenient na strane žalovanej sa k podanej sťažnosti nevyjadrili.

9. Podľa § 239 ods. 1 a § 240 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie
vydané .

10. Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa § 248 a § 249 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne
o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 2 prvá veta C.s.p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo
zmení.

13. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa čl. 2 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

15. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

16. Preskúmaním sťažnosťou žalovanej napadnutého uznesenia č. k. 10C/310/2012-597 zo dňa
12. marca 2025 súd zistil, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania
žalobcu nepostupoval správne, keď vyhodnotil náhradu cestovného za použitie služobného motorového

vozidla za neúčelnú. Žalovanej prináleží v súvislosti s účasťou na procesných úkonoch súdu mimo
ich sídla náhrada cestovného za použitie motorového vozidla a nie iba hodnota zodpovedajúca
výške cestovného v prostriedkoch hromadnej dopravy. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, kedy
vzhľadom na personálne obsadenie Ministerstva spravodlivosti SR zamestnancami, ktorí sú poverení
zastupovať Slovenskú republiku v konania o náhradu škody, rozsah sporovej agendy a skutočnosť, že

v predmetných sporoch plnia postavenie právneho zástupcu strany, nie je dôvod považovať vynaložené
peňažné prostriedky za cestu motorovým vozidlom za neúčelné.

17. Súd dospel k záveru, posudzujúc sťažnosť žalovanej v rozsahu uplatnenej argumentácie/obrany
o jej opodstatnenosti a dôvodnosti, že žalovanej patrí náhrada cestovných nákladov za cestu vykonanú

na pojednávanie a späť dňa 20.11.2015 v sume 5,13 eura.
Cestovné náklady za cestu vykonanú služobným motorovým vozidlom:
Použité motorové vozidlo počas služobnej cesty najazdilo v meste 8 km (normovaná spotreba u vozidla
je v meste 7,80 L/100 km) pri spotrebe 0,62 L a mimo mesta 70 km (normovaná spotreba u vozidla
mimo mesta 5,76 L/100 km) pri spotrebe 4,03 L. Spotreba spolu v litroch predstavuje sumu 4,65 pri cene

pohonných hmôt 1,104 eura, čo tvorí sumu 5,13 eura.
Na základe uvedeného súd zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že žalobcom uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 13,29 eura.

18. Súd zároveň preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie zo strany žalobcov pričom dospel

k názoru, že výška cestovných nákladov bola správne určená s poukazom na Prepravný poriadok
Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. (Všeobecné prepravné podmienky) v rozhodnom období, kedy
celéobyčajnécestovnév2.vozňovejtriedepredstavovalosumu1,02eurapricestevtarifnejvzdialenosti
19 km. Na námietku žalobcov na nedostatočné preukázanie uplatneného cestovného súd uvádza, žetoto bolo riadne súdu preukázané a to predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalovanej. Súd na
základe uvedeného dospel k názoru, že rozhodnutie bolo vydané správne a v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom je preskúmateľné. Zároveň súd uvádza, že rozhodovanie o

náhradetrovkonanianiejecieľomsporovéhokonania,alezjednodušenýmakoncentrovanýmnástrojom
na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá strane vznikla v súvislosti s uplatňovaním jej hmotného práva
a preto sa súd nezaoberal otázkou nemožnosti úhrady trov konania žalobcami. Na základe uvedeného
súd sťažnosť podanú žalobcami zamietol.

Poučenie:

- 2 - sp.zn. 10C/310/2012

č. k. 10C/310/2012-
IČS: XXXXXXXXXX
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie. /§ 357 CSP a contrario/.