Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325205822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325205822.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a
členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: W.. L.. O. D.
G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N., zastúpeného: Blaňár & Partners s.r.o., so sídlom
Gunduličova 4, Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému: Novplasta, s.r.o., so sídlom Cerovská
152, Šenkvice, IČO: 35 776 455, zastúpenému: LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom Slowackého 56,

Bratislava, IČO: 47 236 230, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 75Cb/87/2025 - 110 zo dňa 12.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 75Cb/87/2025 - 110 zo dňa
12.08.2025 v časti jeho prvého výroku potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobkyne voči druhému výroku uznesenia Mestského súdu

Bratislava III, č.k. 75Cb/87/2025 - 110 zo dňa 12.08.2025 odmieta.

III. Žalovanému súd proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému predložiť

jej na nahliadnutie originál zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi L.. F. O. a
L.. U. D. dňa 11.01.2024 a originál zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi Ľ.
D. a L.. M. D. dňa 12.01.2024, v nepoškodenom, nezakrytom, nevyčiernenom, necenzurovanom a
plne čitateľnom stave a to v sídle spoločnosti žalovaného do piatich dní od doručenia uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň žiadala vo vzťahu k rovnakým listinám uloženie povinnosti
žalovanému strpieť vyhotovovanie odpisov a fotokópií žalobkyňou. Druhým výrokom súd prvej inštancie

rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal.
2. Žalobkyňa podala návrh na nariadenia neodkladného opatrenia bez žaloby vo veci samej.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„19. Z výpisu z Obchodného registra tunajšieho súdu mal súd za osvedčené, že žalobkyňa je jednou zo

štyroch spoločníkov žalovaného s výškou vkladu do základného imania 1.200,- eur, čomu zodpovedá
12 % obchodný podiel. Ďalšími spoločníkmi žalovaného sú: O.. F. D., vlastniaci 20% obchodný podiel
zodpovedajúci vkladu vo výške 2.000,- eur (Spoločník 1), L.. U. D., vlastniaca 48% obchodný podiel
zodpovedajúci vkladu vo výške 4.800,- eur (Spoločník 2) a L.. M. D., vlastniaci 20% obchodný podiel
zodpovedajúci vkladu vo výške 2.000,- eur (Spoločník 3). Spoločníci 1 až 3 sú zároveň aj konateľmi
spoločnosti žalovaného. L.. U.S. D. nadobudla obchodný podiel v spoločnosti na základe Zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 11.1.2024 od pôvodnej spoločníčky L.. F. O. a L.. M. D.
na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 12.1.2024 od pôvodnej spoločníčky p.Ľ. D.. Súhlas s prevodmi obchodných podielov bol udelený na Valnom zhromaždení konanom dňa
12.2.2024. Platnosť prijatých uznesení je predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 83Cb/5/2024; vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. V čase pred prevodom obchodného

podielu spoločnosť žalovaného nadobudla od vtedajšej spoločníčky L.. F. O. nehnuteľnosť - výrobno -
administratívny objekt v hodnote 285.000,- eur. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2024, t.j. v deň
podpisuZmluvyoprevodeobchodnéhopodieludošlokprevodupozemkuvhodnote130.000,-eurmedzi
L.. F. O. a žalovaným. Ešte skôr, dňa 17.10.2023 spoločnosť žalovaného uzatvorila zmluvu o prevode
bytu; vlastníctvo k nemu nadobudla dňa 29.11.2023. Žalobkyňa sa ako spoločníčka žalovaného o

nadobudnutí predmetných nehnuteľností a o výške ich kúpnej ceny dozvedela dňa 10.4.2024 na základe
nahliadnutia do dokumentov spoločnosti. Následne žalobkyňa požadovala od žalovaného bližšie údaje o
týchto transakciách a za týmto účelom žiadala o sprístupnenie zmlúv o prevodoch obchodných podielov,
kúpnych zmlúv a zmluvy o prevode vlastníctva bytu. O sprístupnenie dokumentácie žiadala neúspešne
aj mailom zo dňa 24.5.2024 a preto listom zo dňa 12.9.2024 požiadala konateľov o zvolanie valného
zhromaždenia; jedným z bodov programu malo byť práve poskytnutie požadovanej dokumentácie.

Požadované listiny síce boli na valnom zhromaždení žalobkyni sprístupnené, avšak celé strany textu
boli začiernené.
20. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. V posudzovanom prípade má súd za to, že žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčila predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia,

pretože nepreukázala, resp. neosvedčila naliehavosť požadovanej úpravy práve vzhľadom na dlhodobý
pretrvávajúci stav. O existencií zmlúv o prevodoch obchodných podielov sa dozvedela najneskôr dňa
10.4.2024 počas nahliadnutia do dokumentov spoločnosti, t.j. viac ako rok pred podaním tohto návrhu.
Je pravdou, že počas celého tohto obdobia sa snažila oboznámiť sa s celým textom zmlúv, doposiaľ
bezvýsledne, ale žalobkyňa súdu však žiadnym spôsobom neosvedčila, že v priamej súvislosti s tým je

potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Podaný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia odôvodnila len veľmi všeobecne; úplne absentuje dôvod potreby bezodkladnej úpravy práv
pomerov medzi ňou a spoločnosťou. Tvrdené porušovanie jej práv ako spoločníčky žalovaného prebieha
dlhodobo, neosvedčila dôvod, pre ktorý nie je možné domáhať sa svojich práv žalobou, ale výlučne len
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Vychádzajúc z obsahu žaloby, z listinných dôkazných prostriedkov v spise založených a z právnej
argumentácie žalobcu má súd za to, že nebola preukázaná existencia predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia, reálne nedošlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia podmienené. Dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bola absencia prvku naliehavosti a neodkladnosti ako predpokladu pre úspech v konaní.

22. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 25,- eur za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s
ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení v spojení s § 6 ods. 3 Zák. č.
71/1992 Zb. v platnom znení.
...

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
27. Podľa výsledku konania by právo na náhradu trov konania prislúchalo žalovanému ako strane, ktorá
bola v konaní plne úspešná, avšak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jej žiadne
trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d),

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom
rozsahu.
6. Žalobkyňa v záhlaví označené rozhodnutie napadla odvolaním v rozsahu jeho prvého a druhého

výroku a odvolacie dôvody vymedzila ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)/nesprávne právne posúdenie
veci/ CSP.
7. Žalobkyňa poukázala na dôvody, pre ktoré sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia:
8. Tvrdila, že sa domáha ochrany svojich zákonných práv ako spoločníka spoločnosti (§ 122 ods. 2
Obchodného zákonníka, ďalej OBZ), ktorých naplnenie môže byť prostriedkom ochrany jej majetkových

práv (predovšetkým, nie však výlučne, práva na podiel na zisku - a taktiež práva na vyrovnací podiel v
súvislosti s vedeným súdnym konaním o zrušení jej účasti v spoločnosti, ak by sa preukázalo, že odmeny
za prevody obchodných podielov boli vyplatené spoločnosťou a tým došlo k úmyselnému zníženiu
dosiahnutého zisku spoločnosti a vlastného imania spoločnosti).9.Nároknapožadovanéinformácievyvodzovalaz§122ObZabolanázoru,žejejpostaveniespoločníka
spoločnosti osvedčuje žalovaný nárok.
10. V prípade zistenia, že konatelia (alebo niektorý z nich) postupovali v rozpore so zákonom (odmeny

za obchodné podiely, ktoré nadobudli do svojho vlastníctva ako spoločníci spoločnosti, boli vyplatené
z majetku spoločnosti, ktorá nie je nadobúdateľom týchto obchodných podielov), bude mať žalobkyňa
následne možnosť podniknúť relevantné právne kroky na ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov.
11. Potreba bezodkladne upraviť pomery vyplýva podľa žalobkyne z podozrenia zo spáchania trestného

činu (§ 237 Trestného zákona - Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), pretrvávajúceho
porušovania zákonných práv žalobkyne ako spoločníka spoločnosti (§ 122 ods. 2 ObZ) a taktiež
skutočnosti, že v súčasnosti je na súde vedené konanie o zrušenie účasti spoločníka (žalobkyne) v
spoločnosti. Ak by sa preukázalo, že konatelia skutočne zneužívajú finančné prostriedky na vlastné ciele
a záujmy (nadobúdanie súkromného vlastníctva - obchodných podielov napr. aj zo zdrojov spoločnosti),
dané by bolo ďalším dôvodom na zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti, nakoľko by od nej nebolo

možné spravodlivo očakávať, že zotrvá ako spoločník v spoločnosti, v ktorej by konatelia (alebo niektorý
z nich - pričom všetci traja konatelia sú rodinní príslušníci v postavení otec, mama a syn) napríklad
zneužívali majetok spoločnosti na vlastné súkromné účely.
12. Žalobkyňa poukázala na to, že jej dlhodobo nie je umožňované vykonávanie jej zákonných práv
voči spoločnosti vyplývajúcich z pozície spoločníka. Porušenie práv žalobkyne vyplýva najmä, avšak nie

výlučne zo situácie, kedy sa žalobkyňa dlhodobo a opakovane voči spoločnosti domáha nahliadnutia do
dokumentácie spoločnosti súvisiacej s jej podnikateľskou činnosťou. Toto právo zo strany spoločnosti a
jej konateľov je žalobkyni odopierané, a to v rozpore s § 122 ods. 2 ObZ a s článkom 11 (bod 1.11.2.)
spoločenskej zmluvy spoločnosti.
13. Záver súdu I. inštancie, že žalobkyňa nepreukázala bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi

procesnými stranami, resp. že toto odôvodnenie bolo len všeobecné, podľa žalobkyne nezohľadňuje
podstatné skutkové okolnosti, ktoré sú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených
dôkazov zrejmé. Od apríla 2024 žalobkyňa opakovane žiadala sprístupnenie dokumentov spoločnosti
(vrátane zmlúv o prevodoch obchodných podielov v úplnom znení). Konatelia spoločnosti zámerne
odďaľovali výkon tohto zákonného práva žalobkyne až doposiaľ. Ide teda o priebežné a pretrvávajúce

porušovanie práva, nie o jednorazovú udalosť. Naliehavosť preto vyplýva práve z toho, že porušovanie
zákonných práv žalobkyne trvá doteraz a bez zásahu súdu bude pokračovať aj naďalej. Žalobkyňa
dodnes nemá prístup k úplným zmluvám o prevodoch obchodných podielov a nevie tak v záujme
spoločnosti posúdiť, či došlo k využitiu finančných prostriedkov spoločnosti v rozpore so zákonom, resp.
či dokonca nemohlo napr. dôjsť k spáchaniu trestného činu a pod. Každý ďalší deň predlžuje tento

nezákonný stav.
14. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne neprihliadol na to, že predmetné zmluvy sú tiež kľúčovým
dôkazom:
- v prebiehajúcich súdnych konaniach,
- pre posúdenie možného porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného

zákona,
- pre potenciálne uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľom podľa § 135a ods. 1 ObZ.
15. Bez okamžitého prístupu k týmto zmluvám hrozí, že súd v iných konaniach rozhodne bez možnosti
žalobkyne predložiť tieto listiny ako dôkaz, uplynie prekluzívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči konateľom (§ 397 a nasl. ObZ) a v prípade možného trestného konania môže dôjsť k

premlčaniu trestného stíhania. Existuje teda obava, že nastanú nezvratné následky, ak nedôjde k
bezodkladnej úprave pomerov (prekluzívne lehoty, rozhodnutia v iných konaniach).
16. Žalobkyňa zdôraznila, že potenciálna žaloba na plnenie by trvala roky a medzičasom nemožno
vylúčiť ani to, že by bolo rozhodnuté v prebiehajúcich konaniach bez kľúčového dôkazu, uplynuli
by prekluzívne a premlčacie lehoty pre uplatnenie ďalších práv a pokračovalo by porušovanie

zákonného práva žalobkyne podľa § 122 ods. 2 ObZ, čo by mohlo znamenať nenahraditeľnú ujmu
na postavení žalobkyne ako spoločníka. Neodkladné opatrenie je preto podľa žalobkyne jediným
efektívnym nástrojom na okamžité zabezpečenie výkonu zákonného práva a predchádzanie nezvratným
následkom.
17. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na bod 44 uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III.

ÚS/609/2023, ktorý zároveň odcitovala, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS/422/2021.
18. Napadnuté uznesenie zo skôr uvedených dôvodov podľa žalobkyne vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia v otázke posúdenia splnenia podmienky potreby bezodkladnej úpravy pomerov.19. Bezodkladná potreba úpravy pomerov v danom prípade podľa žalobkyne vyplýva z pretrvávajúceho
protizákonného stavu, ale aj z hroziaceho uplynutia prekluzívnych a premlčacích lehôt a z
bezprostredného rizika znevýhodnenia žalobkyne v iných prebiehajúcich súdnych konaniach. Obsah

požadovaných zmlúv o prevodoch obchodných podielov je zásadný aj pre posúdenie, či konatelia
neporušili povinnosť pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 3 písm. a) Trestného zákona tým, že
napr. z majetku spoločnosti hradili odmenu za nadobudnutie obchodných podielov, ktoré nenadobudla
spoločnosť, ale spoločník 2 a spoločník 3 (ktorí sú zároveň konatelia spoločnosti).
20. Zo skôr uvedených dôvodov bola žalobkyňa presvedčená, že jej priamo hrozí nie len vznik novej, ale

pravdepodobne aj rozširovanie už spôsobenej škody / ujmy. Nemožno vylúčiť ani to, že zároveň dôjde
k ďalšiemu zhoršeniu právnej pozície žalobkyne a to do takej miery, že sa jej viac neoplatí v niektorých
prípadoch uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
21.Žalovanýsakodvolaniuvyjadrilpodaním,doručenýmsúdudňa06.10.2025tak,žepodanéodvolanie
považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
22. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa voči nemu vedie viaceré súdne konania (o zrušenie

účasti v spoločnosti žalovaného, o určenie neplatnosti viacerých uznesení valného zhromaždenia, o
určenie neplatnosti ustanovenia spoločenskej zmluvy). Všetky prebiehajúce súdne konania iniciované
žalobkyňou voči žalovanému sú podľa žalovaného naplnením prísľubu žalobkyne, ku ktorému pristúpila,
hneď po tom ako ju ostatní spoločníci spoločnosti odmietli vyplatiť, resp. nepristúpili na ňou stanovené
podmienky prevodu obchodného podielu, najmä ohľadne výšky odplaty zaň [tzv. motív žaloby o zrušenie

účasti spoločníka súdom]. Poukázal v tejto súvislosti na list žalobkyne zo dňa 20.01.2023, v ktorom
výslovne všetkým spoločníkom uviedla, že má záujem svoj obchodný podiel predať; pritom im výslovne
oznámila, že v prípade, ak neprejavia záujem o odkúpenie obchodného podielu, je pripravená využiť
všetky dostupné zákonné mechanizmy smerujúce k zániku jej účasti v spoločnosti; a zároveň, že
nech zoberú na vedomie, že v takomto prípade, vykoná komplexný finančný, daňový a právny audit

spoločnosti. Odo dňa 22.11.2023 žalobkyňa začala podnikať všetky kroky smerujúce k tomu, aby mohla
navrhnúť zrušenie svojej účasti v spoločnosti súdom, a činí tak dodnes.
23. Žalovaný dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že obsah navrhovaného neodkladného opatrenia
je zároveň obsahom všetkých žalobkyňou iniciovaných sporov, pričom doposiaľ zo strany každého
jednotlivého súdu, uvedenému nebolo vyhovené, resp. táto jej žiadosť bola výslovné zamietnutá. Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia má podľa žalovaného nahrádzať jej doterajší neúspech.
24. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa žalovaného, nedôvodný, a to najmä
z dôvodu [§ 326 (1) CSP], že:
- nie sú pravdivé a úplné tvrdenia uvádzané žalobkyňou v jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia;

- nie je potreba neodkladnej úpravy pomerov a nie je obava, že exekúcia bude ohrozená;
- nie je daná dôvodnosť nároku; neexistuje žiadne ustanovenie spoločenskej zmluvy alebo zákona,
ktorá by zakladalo povinnosť zverejniť zmluvu o prevode obchodného podielu v rozsahu jej celého
obsahu, nakoľko ide o súkromno-právny vzťah medzi účastníkmi prevodu, t. j. medzi prevodcom a
nadobúdateľom;

- neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je materiálne nevykonateľné; nakoľko ako
spoločnosť už nedisponujeme predmetným originálom požadovaných zmlúv o prevode obchodných
podielov;

25. Uznesenie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného v súlade s princípom právnej istoty, obsahujúce

dôkladné a presvedčivé odôvodnenie, nevykazuje znaky arbitrárnosti.
26. Odvolanie žalobkyne je podľa žalovaného nedôvodné, a to najmä z dôvodu, že nie je naplnený
odvolací dôvod tak, ako ho vo svojom odvolaní vymedzila žalobkyňa, keď súd I. inštancie vec správne
právne posúdil, t. j. na prejednávanú vec aplikoval správnu právnu normu, a v kontexte skutkového
stavu, ktorý vymedzila navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia túto právnu normu

správne interpretoval.
27. Žalovaný bol názoru, že nie je daný žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Trval na
tom, že navrhované neodkladné opatrenie (NO) je materiálne nevykonateľné.
28. K obsahu návrhu na nariadenie NO žalovaný uviedol, že žalobkyňa je minoritný spoločník od vzniku
žalovaného, pričom od vzniku spoločnosti až do momentu, kedy sa rozhodla zo spoločnosti vystúpiť,

nikdy nechcela byť konateľom a naopak súhlasila s ustanovením všetkých ostatných; žalobkyňa chce
byť nateraz konateľom výlučne len z dôvodu jej osobných záujmov spojených so zrušením jej účasti v
spoločnosti.29. Žalovaný poukázal na rodinné prepojenia medzi spoločníkmi a bývalými spoločníkmi žalovaného,
osobitne na to, že žalobkyňa je sestrou F. O. a dcérou Ľ.X. D., ktoré sú ako prevodkyne obchodných
podielov (účastníčky zmlúv), ktorých zverejnenia sa žalobkyňa domáha prostredníctvom návrhu na

nariadenie NO v tomto konaní (dotknuté zmluvy), s cieľom tieto záväzky spochybňovať alebo inak
škodiť všetkým ostatným rodinným príslušníkom, a tým na nich vyvíjať určitý druh nátlaku, tak ako to
deklarovala i listom zo dňa 20.01.2023.
30. Dňa 12.02.2024 sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom došlo k udeleniu súhlasu na prevod
obchodných podielov, na základe dotknutých zmlúv. Žalobkyňa sa na tomto valnom zhromaždení

nezúčastnila.
31. Žalovaný potvrdil pravdivosť tvrdení žalobkyne, že žalovaný nadobudol od F. O. nehnuteľnosť -
stavbu (súpisné č. XXXX) za kúpnu cenu vo výške 285.000,00 EUR, pozemok (parcelné č. XXX/X) za
kúpnu cenu vo výške 130.000,00 EUR.
32. Poprel však tvrdenie žalobkyne, že tento pozemok bol v roku 2023 „ocenený“ na sumu 58.000,00
EUR. Tvrdil, že predmetný pozemok nebol nikdy v rámci dedičského konania „ocenený“, najmä nie

akýmkoľvek znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, a už vôbec nebol nikdy v rámci
dedičského konania „ocenený“ spoločnosťou alebo konateľmi spoločnosti. Hodnota tohto pozemku, v
spojení s ďalšími pozemkami (parcelné č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X) bola notárom, bez využitia
odborných znalostí, odborne spôsobilých osôb, len voľne zhodnotená vo výške 91.008,00 EUR, a to
výlučne za účelom určenia všeobecnej hodnoty dedičstva, najmä pre potreby stanovenia výšky odmeny

notára; dedičské konanie bolo ukončené dohodou dedičov.
33. Dňa 17.10.2024 sa v sídle spoločnosti konalo valné zhromaždenie, ktoré sa konalo na výslovnú
žiadosť žalobkyne, ohľadne poskytnutia dokladov a informácií, vrátane dokumentov týkajúcich sa
nadobudnutia predmetných nehnuteľností (stavby a pozemku) i ich kúpnej ceny. Na tomto valnom
zhromaždení boli žalobkyni poskytnuté všetky ňou žiadané informácie o záležitostiach spoločnosti a

umožnenénahliadaťdodokladovspoločnosti,atovysokonadrámecoprávneníspoločníkastanovených
zákonom, vrátane všetkého o čo požiadala, najmä zmlúv, na ktoré poukazuje vo svojom návrhu na
nariadenie NO, vysvetlení a dokladov, týkajúce sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností (stavby
a pozemku). Bol jej predložený aj znalecký posudok, ktorý si spoločnosť nechala vypracovať pre
stanovenie všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností (stavby a pozemku), pričom tá bola stanovená ku

dňu 22.11.2023 vo výške 386.000,00 EUR a zároveň ku dňu 15.10.2024 vo výške 396.000,00 EUR; teda
vo výške zodpovedajúcej obvyklej výške, za ktorú sa predávajú obdobné nehnuteľnosti.
34. Nadobudnutie predmetných nehnuteľností (stavby a pozemku) predstavovalo podľa žalovaného
zavŕšenie viac ako 25 ročného úsilia nadobudnutia všetkých nehnuteľností (stavieb a pozemkov) v areáli
„Novplasta“, ktoré začal už jeden zo zakladateľov spoločnosti M. D., a v ktorom pokračovala U. D.;

pričom zjednotenie areálu patrilo do priorít a základnej obchodnej stratégie spoločnosti. V tejto súvislosti
poukázal na to, že na základe súdneho konania, vedeného na Okresnom súd Pezinok pod sp. zn.
43C/10/2020 o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musel za pozemok p. č. XXX/X k. ú. O. Š.
zaplatiť sumu vo výške 300,00 EUR / m2, zatiaľ čo za pozemok, na ktorý poukazuje žalobkyňa, t. j.
za pozemok od F. O. (p. č. XXX/X k. ú. O. Š.) zaplatil sumu vo výške 178,00 EUR / m2; t. j. o 122,00

EUR / m2 menej.
35. Skôr označená stavba a pozemok sa nachádzajú v absolútnom centre celého areálu „Novplasta“ s
viac ako významnou dôležitosťou pre ďalšie fungovanie spoločnosti; pričom tieto spoločnosť nadobudla
za viac ako výhodných podmienok, a to do svojho majetku a teda nepriamo i do majetku žalobkyne.
Zdôraznil, že tieto nehnuteľnosti (stavba a pozemok), sú jedinečné, a pre spoločnosť nezameniteľné; t.

j. spoločnosť nemala záujem o nadobudnutie obdobných nehnuteľností (stavba a pozemok), ale výlučne
len o tieto, nakoľko sú situované v centre celého areálu „Novplasta“. Nadobudnutie skôr označených
nehnuteľností bolo pre žalovaného nielen výhodnou, ale zároveň aj nevyhnutnou akvizíciou, a to aj
z dôvodu, že okamihom zjednotenia celého areálu „Novplasta“ do výlučného vlastníctva žalovaného,
vzrástla i celková hodnota vlastníctva dlhodobého hmotného majetku žalovaného.

36. Dal do pozornosti, že ak by F. O. predala tieto vtedy svoje nehnuteľnosti (pozemok a stavbu)
akejkoľvek tretej osobe, hodnota ostatných nehnuteľností by prirodzene klesla, s ohľadom na potrebu
vzniku ďalších práv tretích osôb (napr. práva prechodu a prejazdu, uloženia sieti, atď.), nehovoriac o
problémoch, ktoré by mohli vznikať v rámci susedských vzťahov. I s ohľadom na skôr uvedené mal
žalovaný dlhodobý záujem o nadobudnutie nehnuteľností, ale F. O. ich v minulosti nemala záujem

predať.
37. Čo sa týka bytu s parkovacím miestom nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy zo dňa
17.10.2023 tak išlo o investičnú nehnuteľnosť. Jej hodnota naďalej rastie, čím spoločnosť zabezpečuje
zvyšovanie zisku spoločnosti i do budúcna. Žalovaný potvrdil aj nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti, takako ju tvrdila žalobkyňa (245.000,00 €). Nadobudnutie tejto nehnuteľnosti žalovaným je v súlade so
zapísaným predmetom činnosti žalovaného (okrem iného sem patrí i prenájom nehnuteľností, bytových
a nebytových priestorov, vrátene poskytovania služieb s tým spojených).

38. O všetkých vyššie uvedených skutočnostiach má žalobkyňa podľa žalovaného vedomosť, nakoľko
jej všetko bolo dokladované už na valnom zhromaždení konanom dňa 17.10.2024.
39. Žalovaný podotkol, že proces nadobudnutia nehnuteľností bol v súlade so zákonom, vrátane
transferového ocenenia, ktoré k vyjadreniu pripojil. Bolo to zároveň v záujme žalovaného, nakoľko tieto
nehnuteľnosti majú okrem strategického významu i investičný potenciál.

40. Zo skôr uvedených dôvodov sú podľa žalovaného tvrdenia žalobkyne ohľadne vysokej nadobúdacej
ceny tendenčné, nepravdivé a neúplné.
41. Všetky nehnuteľnosti, resp. byt s parkovacím miestom boli nadobudnuté za obvyklú (trhovú) cenu,
tak ako to vyplýva i zo znaleckého posudku, ktorý k podaniu priložil.
42. S tvrdením žalobkyne, že dňa 10.04.2024 jej bolo prvýkrát zo strany konateľov umožnené nahliadať
do dokumentov spoločnosti, ktorých sprístupnenie požadovala, žalovaný nesúhlasil a výslovne tvrdenia

o neposkytovaní informácií a neumožnení nahliadať do dokumentov poprel.
43. Do pozornosti odvolacieho súdu žalovaný dal to, že žalobkyňa sa začala zaujímať o chod spoločnosti
až po tom, ako sa rozhodla z nej vystúpiť, najmä po tom čo ostatní spoločníci odmietli jej ponuku na
predaj jej obchodného podielu. Poukázal na to, že obsah realizácie práv na informácie je vymedzený v
jeho vyjadrení k žalobe o zrušenie účasti spoločníka súdom zo dňa 15.02.2025 (body 11. - 26.), ktoré

k vyjadreniu priložil.
44. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o upieraní jej práva na informácie žalovaný toto tvrdenie
poprel s tým, že len v priebehu roka 2024 sa konali 3 mimoriadne valné zhromaždenia (12.02.2024,
21.02.2024, 17.10.2024), jedno riadne valné zhromaždenie (26.06.2024), a ďalej v priebehu roku 2025
sa konalo ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie (02.04.2025) a jedno riadne valné zhromaždenie

(30.06.2025) pričom všetky tieto valné zhromaždenia sa týkali výkonu práva žalobkyne ako spoločníka
pri kontrole žalovanej spoločnosti. Ďalej sa konali dve osobitné nahliadnutia (10.04.2024, 16.04.2024),
kde dochádzalo k poskytovaniu informácií a sprístupňovaniu dokumentov žalobkyne na základe jej
žiadostí v enormnom množstve, rádovo v „tisícoch“ záznamov. Uvedené sa za celú históriu spoločnosti
nikdy nestalo; do roku 2024 sa vždy konalo len jedno valné zhromaždenie (riadne), výnimočne pri

prevodoch obchodných podielov alebo rozšírení predmetu podnikania sa konalo mimoriadne valné
zhromaždenie.
45. K tvrdeniu žalobkyne (bod 11.) ohľadne toho, že jej neboli sprístupnené požadované dokumenty,
žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je úplné - požadované dokumenty jej neboli sprístupnené
bezodkladne, keďže o tieto žiadala advokátska kancelária bez riadne udelenej plnej moci, na čo bola

žalobkyňa žalovaným upozorňovaná. Po odstránení tohto nedostatku žalovaný bezodkladne zvolal
valné zhromaždenie na deň 17.10.2024, kde boli žalobkyni poskytnuté všetky informácie o ktoré žiadala;
okrem časti pasáži zmlúv o prevode obchodného podielu, netýkajúce sa spoločnosti a majúce výlučne
komerčný charakter medzi zmluvnými stranami, zakladajúce dôverné informácie alebo obsahujúce
osobné údaje, o čo výslovne požiadali prevodcovia obchodných podielov, t. j. Ľ. D. a F. O..

46. Žalovaný preto poprel tvrdenie žalobkyne, že jej sprístupnené zmluvy o prevode obchodných
podielov, ktoré mali začiernené celé strany textu - žalovaný tvrdil, že začiernené boli výlučne pasáže,
ktoré skôr uviedol; nakoľko na tieto nie je právny nárok a nespadajú do práv spoločníka na informácie.
Zo zápisnice o valnom zhromaždení vyplýva, že žiadané zmluvy boli žalobkyni sprístupnené v rozsahu,
ktorý súvisí so záležitosťami spoločnosti.

47. K právu na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ, žalovaný uviedol, že toto sa týka výlučne samotného
predmetu zmluvy (prevodu obchodného podielu) a nie ostatných vedľajších dojednaní a preto naň nie
je právny nárok.
48. Žalovaný dal do pozornosti odvolacieho súdu, že doposiaľ žiaden súd, v ostatných prebiehajúcich
konaniach nevzhliadol dôvod, na to aby prostredníctvom edičnej povinnosti zaviazal spoločnosť

k predloženiu týchto zmlúv, resp. tento návrh žalobkyne výslovne zamietol, čo podľa žalovaného
zodpovedá tomu, že na uvedené nie je žiaden právny dôvod. Žalobkyňa sa podľa žalovaného snaží
obísť ostatné súdne konania a zhojiť svoj neúspech prostredníctvom tohto návrhu na nariadenie NO.
49. Tvrdenie žalobkyne, že nadobudnutím nehnuteľností spoločnosťou mohlo dôjsť k vyplateniu odmeny
za prevod obchodného podielu je podľa žalovaného absurdné a ničím nepreukázané.

50. K skôr tvrdenej nevykonateľnosti navrhovaného NO žalovaný doplnil, že žalobkyňa nepreukázala,
že by žalovaný disponoval požadovanými listinami a trval na tom, že listinami v požadovanej forme
nedisponuje. Po tom ako boli žiadané listiny žalovanému predložené, boli prevedené do elektronickej
podoby a podané ako prílohy elektronického návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra;k dnešnému dňu tak disponuje už len s výlučne ich elektronickou podobou, a nie ich originálom, v
nepoškodenom, nezakrytom, nevyčiernenom, necenzurovanom a plne čitateľnom stave.
51. K jednotlivým predpokladom nariadenia navrhovaného NO žalovaný uviedol nasledovné:

52. Podľa žalovaného z podaného návrhu nie je zrejmé, aká je potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
Prípadná dôvodnosť nároku nezakladá potrebu úpravy pomerov. Teda prípadný nárok žalobkyne na
informácie podľa § 122 ObZ neznamená danosť potreby neodkladnej úpravy pomerov.
53. Bez ohľadu na dôvody úpravy pomerov, tvrdené žalobkyňou sa žalovaný domnieval, že dôvodom
podania návrhu žalobkyne v tomto konaní je jej snaha o zistenie výšky odplaty za prevod obchodných

podielov.Vtejtosúvislostižalovanýpodotkol,žežalobkyniničnebráni,abyakúkoľvekpodozrivúoperáciu
hlásila zodpovedným subjektom, vrátane oznámenia orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) alebo
aby v rámci edičnej povinnosti žiadala o vydanie predmetných listín v rámci konania o zrušenie účasti v
spoločnosti súdom, v ktorom bol tento návrh žalobkyne zamietnutý, čo sa snaží sanovať práve podaním
predmetného návrhu na nariadenie NO.
54. Žalovaný tvrdil, že nemá výhrady voči sprístupneniu žiadaných listín žalobkyni vo forme, ktorú

požaduje, je však nútený rešpektovať právo účastníkov samotných prevodov, ktorí si výslovne neželajú
zverejnenie tých častí, ktoré boli cenzurované, a to s odkazom na ich dojednanie o dôverných
informáciách.
55. Vo vzťahu k informáciám, ktoré žalobkyňa doposiaľ od žalovaného požadovala, žalovaný uviedol,
že žalobkyni boli poskytnuté všetky informácie okrem tých, ktoré žiada v tomto konaní, na ktoré však

podľa žalovaného nemá právny nárok.
56. Poukázal aj na to, že žalobkyňa vo svojom návrhu ani neuviedla ako samotná odplata, dojednaná
medzi tretími stranami, a netýkajúca sa spoločnosti, by mala bezodkladne ohrozovať jej práva a
povinnosti ako spoločníka spoločnosti. Zdôraznil, že uvedené nemá žiaden vplyv, najmä bezodkladný
vplyv na akýkoľvek zisk, vyrovnávací podiel či likvidačný zostatok, na akýkoľvek nárok na náhradu škody

alebo iné práva spoločníka. Žalovaný ďalej uviedol, že OČTK, ostatné orgány ako i všeobecný súd
disponujedostatočnouprávomocou,abysiuvedenélistinyvyžiadalprepotrebypreskúmaniapredmetnej
zákonnosti.
57. Podľa žalovaného skutočnosti tvrdené žalobkyňou o potrebe neodkladnej úpravy pomerov nie sú
dané, a teda nie je daná ani potreba nariadenia NO, najmä tam kde sa žalobkyňa môže domáhať svojich

práv vo veci samej.
58. Zo skôr uvedených dôvodov bol žalovaný názoru, že v danom prípade že nie je preukázaná (ani
existujúca) žiadna potreba neodkladnej úpravy pomerov.
59. K dôvodnosti nároku, ktorému žalobkyňa v konaní žiada priznať ochranu žalovaný uviedol, že
žalobkyňa nevymedzuje od čoho vlastne odvodzuje svoj nárok na poskytnutie zmlúv o prevode

obchodného podielu.
60. Ustanovenie § 122 ObZ, z ktorého sa žalobkyňa snažila svoj nárok vyvodiť, podľa žalovaného
nezakladá právo na predloženie predmetných listín v celom ich rozsahu, predovšetkým preto, že nejde
priamo o doklad spoločnosti, ale o doklad zakladajúci právny vzťah medzi prevodcom a nadobúdateľom,
ktorý je pre spoločnosť rozhodujúci len v časti, že došlo k prevodu obchodného podielu v zmysle

ustanovenia § 115 ods. 5 ObZ, týkajúceho sa výlučne účinnosti samotného prevodu.
61. Aj z obsahu návrhu je zrejmé, že k prevodu obchodného podielu prišlo medzi dvoma súkromnými
osobami, a preto žalobkyňa nemá nárok, aby jej bola táto zmluva predložená. Ide o súkromnoprávny
vzťah, t. j. zmluvu medzi tretími osobami.
62. Žalobkyňa ďalej neosvedčila, že zmluva (zmluvy o prevode obchodného podielu) ovplyvňuje alebo

môže ovplyvniť jej postavenie ako spoločníka, čo by mohlo, hoci len hypoteticky zakladať aplikáciu
ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ.
63.ŽalovanýnapodporusvojejargumentáciepoukázalnauzneseniaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
z 22. februára 2011, sp. zn. 29Cdo/3704/2009 a z 27. novembra 2014, sp. zn. 29Cdo/2779/2014,
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. IV. ÚS 719/2015, podľa ktorého:

„Práva spoločníka obchodnej spoločnosti uvedené v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
nemožno absolutizovať do tej miery, že by obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek a v
spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám bezvýhradne vyhovieť. To znamená, že i výkon
týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha posúdeniu ich primeranosti, lebo aj neprimeraný výkon
týchto práv, alebo dokonca ich zneužitie sa môže negatívne prejaviť na činnosti spoločnosti, prípadne

môže mať iné škodlivé účinky v závislosti na povahe a spôsobe realizácie predmetných oprávnení“
64. Žalovaný bol názoru, že žalobkyni umožnil prístup k informáciám spoločnosti nad rámec jeho
zákonnej povinnosti. Žalobkyňa neuviedla akékoľvek ustanovenie spoločenskej zmluvy alebo zákona,
ktoré by zakladalo jej právo na vydanie celej, necenzurovanej zmluvy o prevode obchodného podielu,pretože takéto ustanovenie neexistuje. Žalovaný poukázal aj na zaužívanú prax pri prevode obchodných
podielov, v súlade s ktorou sa do obchodného registra podľa § 115 ods. 5 ObZ doručuje zmluva,
obsahujúca výlučne len základné náležitosti vyžadované obchodným zákonníkom (t. j. najmä, že

prevodca prevádza nadobúdateľovi obchodný podiel, že nadobúdateľ pristupuje k spoločenskej zmluve,
a že ide o odplatný alebo bezodplatný prevod a ak ide o odplatný prevod vymedzenie toho ako je určená
odplata; ale už nie výška, splatnosť, či samotný spôsob odplaty), pričom sa ďalej odkazuje na osobitú
dohodu (prílohu), resp. rámcovú zmluvu obsahujúcu ostatné dojednania, vymedzujúce ďalšie práva a
povinností účastníkov právneho vzťahu. Samotná zmluva o prevode obchodného podielu nie je ani len

obligatórnou listinou, ktorá by sa zakladala do zbierky listín obchodného registra
65. Konkrétnosti jednotlivých zmlúv o prevode obchodných podielov nemajú charakter všeobecne
prístupných, resp. zverejňovaných zmlúv, pre tretie osoby rozdielne od účastníkov toho ktorého
právneho vzťahu. Ustanovenie § 115 ods. 5 ObZ, upravujúce prevod obchodného podielu nevymedzuje
žiadnu povinnosť, aby s obsahom takejto zmluvy boli oboznámení všetci spoločníci alebo aby túto
zmluvu osobitne spoločnosť uchovávala. Toto ustanovenie výlučne zakotvuje princíp vymedzujúci

účinnosť samotného prevodu obchodného podielu.
66. Zo skôr uvedených dôvodov bol žalovaný názoru, že nie je daná dôvodnosť nároku žalobkyne.
67. K otázke materiálnej nevykonateľnosti navrhovaného NO žalovaný k už skôr uvedenému doplnil,
že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, že žalovaný požadovanými
listinami v požadovanej forme disponuje. Žalovaný tvrdil, že danými listinami disponuje, ale iba ich

elektronickými verziami, ktoré boli použité aj ako prílohy návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného
registra, pričom elektronická verzia listín nebola získaná zaručenou konverziou podľa zákona o e-
Governmente,alelenichpodpísanímelektronickýmpodpisom,atovsúladesozákonomapodmienkami
vyžadovanými Obchodným registrom. Dotknuté listiny, v rozsahu, v akom nimi disponuje žalovaný boli
žalobkyni sprístupnené, keďže ich v tomto rozsahu pripojila k návrhu na nariadenie NO. Na základe

týchto dôvodov žalovaný trval na tom, že navrhovaný petit NO nie je vykonateľný.
68. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu žalovaný uviedol, že toto považuje za súladné s princípom
právnej istoty, obsahujúce dôkladné a presvedčivé odôvodnenie; odpovedajúce na všetky žalobkyňou
nastolené tézy. Súhlasil so záverom súdu I. inštancie, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Túto vymedzila len veľmi všeobecne, právne nevysvetlila čím v

dôsledku nepredloženia požadovaných zmlúv o prevode obchodného podielu, resp. ich predloženiu
len v obmedzenej časti, spoločnosť koná v rozpore s jej záujmami a právami, a ako týmto konaním
spoločnosti dochádza k poškodzovaniu jej práv. Žalobkyňa nekonkretizovala, z akého dôvodu dotknuté
zmluvy potrebuje z hľadiska ingerencie do jej konkrétnych práv ako spoločníčky, prípadne aké jej práva
sú nepredložením daných zmlúv bezprostredne ohrozené, porušené alebo poškodené. Záver súdu o

neosvedčení bezodkladnej úpravy pomerov potvrdzuje podľa žalovaného samotný obsah návrhu na
nariadenie NO aj v tom, že z hľadiska odôvodnenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov v ňom
absentuje odôvodnenie obavy, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobkyne
v danom (konkretizovanom) právnom vzťahu.
69. K podanému odvolaniu žalovaný poukázal na to, že jediným uplatneným odvolacím dôvodom bolo

nesprávne právne posúdenie veci. Bol názoru, že z jeho strany v danej veci nedošlo k porušeniu
akýkoľvek právnej normy, a to či už vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy alebo zákona. Právo na
informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ sa v danom prípade týka výlučne samotného predmetu zmluvy
(prevodu obchodného podielu), a nie ostatných vedľajších dojednaní a preto naň nie je právny nárok.
70. Žalovaný poukázal na to, že napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila dlhodobé porušovanie jej práv,

nepodnikla v tomto smere žiadne kroky, a až s odstupom dlhšieho časového úseku, po tom, ako jej
žiadosti odmietli ostatné všeobecné súdy, podala návrh na nariadenie NO.
71. Podľa žalovaného v danom prípade neobstojí argument o tom, že potenciálna žaloba na plnenie
by trvala roky, že by uplynuli prekluzívne a premlčacie lehoty a že jediná možnosť ako docieliť ochranu
žalobkyne je prostredníctvom neodkladného opatrenia.

72. Žalobkyňa podľa žalovaného neosvedčila nárok, ktorý by mal zakladať dôvodnosť potreby tejto
úpravy, a pokiaľ neexistuje nárok, nemôže súd skúmať ani ďalšie predpoklady pre nariadenie NO.
73. K rozhodnutiam Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS/609/2023 a sp. zn. III. ÚS/422/2021, ktorými
argumentovala žalobkyňa žalovaný uviedol, že citovaná časť prvého z nich je časťou vychádzajúcou
z komentovanej literatúry, a to Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022. s. 1093 s tým, že z
tohto rozhodnutia je významná aj časť odôvodnenia, v ktorej sa uvádza, že podmienky pre nariadenie
NO musia byť splnené ku dňu jeho nariadenia, ako podrobne zdôvodnil súd I. inštancie žalobkyňa
neodôvodnila. Závery nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS/422/2021 žalobkyňa podľa žalovanéhodezinterpretuje, keďže napriek tomu, že v prípade nariadenia NO nemusí ísť o akútny a jednorazový
stav, ale môže ísť o stav pretrvávajúci aj po dlhšie časové obdobie, avšak, a to je rozhodujúce, že hrozba,
nebezpečenstvo vzniku ujmy naďalej pretrváva, resp. existuje v čase vydania rozhodnutia.

74. Žalovaný bol názoru, že žalobkyňa neosvedčila žiadnu existenciu a ani hrozbu vzniku ujmy na jej
strane. Všetky jej závery a tvrdenia sú len čisto teoretické a vysoko hypotetické, ničím nepodložené a
neosvedčené. Poukázal aj na odlišné skutkové okolnosti vecí, v ktorých boli skôr označené rozhodnutia
Ústavného súdu SR vydané a ktoré vylučujú ich aplikabilitu na prejednávanú vec.
75. Argument o premlčaní trestného stíhania je neudržateľný, nakoľko žalobkyni nič nebráni v tom,

aby podala trestné oznámenie, a relevantné orgány disponujú tiež kompetenciami na zabezpečenie
relevantných podkladov pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti.
76. Skutočnosť, akým spôsobom bola hradená kúpna cena, nemusí pritom vôbec z konkrétnych zmlúv
o prevode obchodného podielu vyplývať.
77. Záverom žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa neosvedčila predpoklady pre nariadenie
NO, čo do základných atribútov, ktoré sú predpokladané zákonom. Konštatovanie o zhoršení právneho

postavenia žalobkyne je len hypotetické, pričom doposiaľ nepreukázala, že by bolo akýmkoľvek
spôsobom zhoršené jej postavenie v spoločnosti. Na základe skôr uvedených dôvodov považoval
odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
78. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

79. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
80. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne

je nie je dôvodné.
81. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne oboznámil s návrhom žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej
inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné

závery, v ňom uvedené, opakovať.
82. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
83. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
84. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
85. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
86. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
87. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
88. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
89. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

90. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
91. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.92. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
93.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
94.Znávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatrenia(NO)jenepochybné,žetátosadomáhala
nariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami (§ 325 ods.
1 CSP), pričom tento návrh si uplatnila bez podania žaloby vo veci samej.

95. Žalobkyňa sa od žalovaného dožadovala sprístupnenia listín - dvoch zmlúv o prevode obchodných
podielov žalovaného a to v konkrétnej forme - písomnej listinnej originálnej v nepoškodenom,
nezakrytom, nevyčiernenom, necenzurovanom a plne čitateľnom stave, pričom právo na sprístupnenie
žiadaných listín odvodzovala z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ, ktoré upravuje právo spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným na informácie o záležitostiach spoločnosti.
96. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstate založil na tom, že žalobkyňa neosvedčila potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami.
97. Žalobkyňa ako odvolateľka napadnutému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu vytýkala primárne to,
že súd prvej inštancie otázku osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými
stranami nesprávne právne posúdil.
98. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej

ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania,
predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného
účastníkakonaniaresp.mázanásledokohrozeniebudúcejexekúcie.Neodkladnéopatreniesapovažuje
za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,

účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení NO je
vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
99. Rozhodnutie o nariadení NO má dočasných charakter, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne
postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

100. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v
návrhunajehonariadenie.NávrhnanariadenieNOmusíobsahovaťnáležitostipodľa§325a§326CSP.
Navrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie.

101. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného
návrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska
presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností.
Zákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
102. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou

riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie NO, sa spravidla posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín.
Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu
inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade

potreby okamžitý zásah súdu.
103. K otázke všeobecných zákonných predpokladov nariadenia NO odvolací súd poukazuje napr. na
nižšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR:
104. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov

strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol
prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonurozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má
charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný

právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí
zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
potrebné.

22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný
pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)

dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom
opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred
vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov

medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať
isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/.
105.JednýmzpredpokladovúspešnostinávrhunanariadeniaNOjeopísanierozhodujúcichskutočností,
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žalobca neodkladným opatrením žiada priznať

ochranu a zároveň aj osvedčenie tohto nároku v takom rozsahu, že tu nie sú dôvodné pochybnosti o
jeho danosti.
106. Odvolací súd je názoru, že žalobkyňa povinnosti podľa predchádzajúceho odseku nesplnila
dostatočne.
107. Pred samotným posúdením odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal tvrdením žalovaného

vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že dotknutými listinami vo forme, v ktorej ich žiada žalobkyňa
nedisponuje, pričom zároveň poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie NO ani netvrdila, že
žalovaný dotknutými listinami v žiadanej forme disponuje a ani právne nezdôvodnila, prečo by žalovaný
listinami v požadovanej forme mal disponovať.
108. Skôr označenú argumentáciu žalovaného (na ktorú žalobkyňa v odvolacom konaní nereagovala)

považoval odvolací súd za rozhodujúcu. Ak by totiž aj právo žalobkyne na sprístupnenie dotknutých
listín v požadovanom rozsahu existovalo, čo žalovaný poprel (argumentujúc okrem iného aj tým, že ním
skôr nesprístupnené časti žiadaných listín nespadajú do rozsahu práva spoločníka na informácie podľa
§ 122 ods. 2 ObZ), ak žalovaný dotknutými listinami v žiadanej forme nedisponuje, nie je možné nároku
žalobkyne priznať ochranu z dôvodu reálnej nevykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozhodnutia.

109. Napriek tomu, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie NO výslovne netvrdila, že žalovaný
dotknutýmilistinamivňoupožadovanejformedisponuje,zobsahujejnávrhujemožnétakútoskutočnosť
vyvodiť. V danom prípade však žalovaný poprel, že žiadané listiny sú v jeho dispozícii s tým, že platný
právny poriadok ani neurčuje žalovanému povinnosť, aby takýmito listinami disponoval, čo žalobkyňa v
konaní nepoprela ani inak nevyvrátila.

110.Pretožežalovanýdotknutélistinynemávosvojejdispozíciivoforme,vktorejichžalobkyňapožaduje
sprístupniť, nebolo možné návrhu na nariadenie NO vyhovieť. Osvedčenie nároku, ktorému žalobkyňa
žiadalapriznaťneodkladnýmopatrenímochranuvdanomprípadevyžadovaloajuvedenierozhodujúcich
skutkových tvrdení a osvedčenie toho, na základe akých skutkových a právnych dôvodov by sa dotknuté
listinyvžalobkyňoužiadanejformemalinachádzaťužalovaného.Takétoskutočnostižalobkyňanetvrdila

vôbec a ani ich neosvedčila. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalobkyňa v prejednávanej veci
neosvedčila svoj nárok v rozsahu potrebnom na to, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo možné vyhovieť.
111. Na základe skôr uvedených dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že v danom prípade žalobkyňa
neosvedčila v rozsahu potrebnom na nariadenie NO svoj nárok, ktorému žiadala neodkladným

opatrením poskytnúť ochranu, konkrétne to, že žalovaný má povinnosť disponovať a zároveň aj
disponuje ňou žiadanými listinami v požadovanej forme.112. Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedla také skutočnosti, ktoré by reálne osvedčovali dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému neodkladným opatrením žiadala priznať ochranu.

113. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné zaoberať
sa ostatnými odvolacími dôvodmi, keďže už neboli spôsobilé privodiť pre odvolateľku priaznivejšie
rozhodnutie.
114. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne voči prvému

výroku napadnutého rozhodnutia ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť prvého výroku
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v
tejto časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
115. Čo sa týka odvolania žalobkyne voči druhému výroku uznesenia Mestského súdu Bratislava III, č.k.
75Cb/87/2025 - 110 zo dňa 12.08.2025, týmto výrokom bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne zaplatiť
súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie NO.

116. Odvolací po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v tejto časti je potrebné
odmietnuť.
117. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

118. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
119. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

120. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

121. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 3 zákona
č. 71/1992 Zb.. Odvolací súd konštatuje, že zákon o súdnych poplatkoch možnosť podania odvolania
voči rozhodnutiu vydanému podľa označeného zákona neupravuje. Ustanovuje však, že na konanie
vo veciach poplatkov, ktorým je aj rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku, sa primerane použijú
ustanovenia Civilného súdneho poriadku, ktorý prípustnosť odvolania voči uzneseniu vymedzuje tak, že

pripúšťa odvolanie iba voči tým druhom uznesenia, ktoré taxatívnym spôsobom vypočítava v §355 ods.
2 CSP v spojení s § 357 CSP. Podľa ustanovenia § 357 CSP rozhodnutie o súdnom poplatku nie je
rozhodnutím, voči ktorému je prípustné odvolanie.
122. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti jeho druhého výroku nie je
rozhodnutím, voči ktorému zákon pripúšťa odvolanie, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP podané

odvolanie žalobkyne voči 2/výroku napadnutého rozhodnutia odmietol.
123. Odvolací súd poznamenáva, že odvolateľka okrem označenia druhého výroku napadnutého
rozhodnutia pri vymedzovaní rozsahu podaného odvolania uviedla, že podáva odvolanie v tejto časti z
dôvodu, že sa jedná o závislý výrok, pričom iné dôvody v tejto časti neuviedla. V danom prípade by bolomožné za závislý výrok považovať aj tretí výrok napadnutého rozhodnutia. Ak žalobkyňa mienila podať
odvolanie voči tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia (čo však neurobila), musel by odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdiť aj v tejto časti, keďže by sa jednalo o odvolanie voči výroku, závislému

od prvého výroku napadnutého rozhodnutia, a v tejto časti odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodné.
124. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
125. O výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
126. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).