Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210690
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723210690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXX, zastúpeného JUDr. Danielom Terešom, advokátom so sídlom Družstevná 285/20,
017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpenému
Mgr. Gabrielom Antalom, advokátom so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, v spore o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 20C/60/2023-117 zo dňa 04.10.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
20C/60/2023-189 zo dňa 07.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a III. a vo výroku IV. sa
rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
,,I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. H. XXX, občana SR a žalovaného E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H. XXX, rovnako
štátny občan SR k pozemku parc. č. registra I. parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 86 m2
zapísaný na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom č. XXXX pre

obec a k. ú. D..
II. Súd p r i k a z u j e pozemok parc. č. I. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 86 m2, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre k. ú. D. do
výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom D.
H. XXX, občana SR v podiele 1/1.
III. Žalobca je p o v i n n ý titulom vyrovnacieho podielu za zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemku parc. č. I. XXXX/X - trvalý trávny porast i výmere 86 m2, zapísaný na LV č.

XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre k. ú. D.,
zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 2.580,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV.Žalobcamávočižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodne
samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na relevantnú právnu
úpravu a vykonané dokazovanie mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - parcely č. registra I. parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 86 m2 zapísaný
na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom č. XXXX pre obec a k.ú.
D. a nepripadá do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci. Nakoľko
okrem žalobcu druhý podielový spoluvlastník nemá o užívanie pozemku záujem, jediným spôsobomvyporiadaniajeprikázanievecizanáhradu.Možnosťvyporiadaniaformoudohodynebolastranamisporu
využitá a súd prvej inštancie nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na vyporiadanie
v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele v k. ú. D.
medzi žalobcom a žalovaným prihliadol na veľkosť podielov spoluvlastníkov, tiež na umiestnenie
spornej parcely, jej výmeru a funkčné využitie a mal za to, že jediným účelným je vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním do vlastníctva žalobcu za primeranú
náhradu žalovanému. Toto nebolo medzi stranami sporu sporné. Spornosť bola len vo výške náhrady,

ktorúmalžalobcavyplatiťžalovanémuzajehospoluvlastníckypodielnapredmetnejparceleatiežotázka
pripojenia plynu.
Výšku primeranej náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel súd prvej inštancie určil s prihliadnutím
na návrh žalobcu a neprihliadal na znalecký posudok J. K., ktorý nedostatočne zohľadňuje, resp.
nezohľadňuje skutočné možnosti využitia pozemku. Žalobca od žalovaného odkúpil v marci roku 2023
podiely na okolitých parcelách parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X za sumu 90 eur/m2. Vyporiadací

podielžalobcanavrholvrovnakejsume,čopripodiele1/3z86m2predstavujesumu2.580eur(86:3*90).
Uvedená suma sa súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, kúpna cena za pozemky v
marci 2023, reálna nevyužiteľnosť pozemku treťou osobou, javí primeranou.
Čo sa týka argumentácie žalovaného, ktorý v písomných podaniach súhlasil a v rámci výsluchu strany
sporu následne nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemku, resp.

súhlasil za podmienky, že mu žalobca dá súhlas na pripojenie k rozvodu plynu, v tomto smere súd prvej
inštancie konštatoval, že uvedená argumentácia je pre predmet sporu irelevantná. Pokiaľ má žalovaný
záujemrealizovaťprípojkuplynu,vkonanínepreukázalaninepreukazovalsnahuodohodusožalobcom,
nepredložil ani vyjadrenie dodávateľa plynu o tom, že realizácia pripojenia je podľa predstáv žalovaného
vôbec možná, nepredložil ani návrh dohody o zriadení vecného bremena.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

Namietal, že súd prvej inštancie nevykonaním dôkazu, konkrétne Znaleckého posudku J. J. K., č.
XXX/XXXX (ďalej len „znalecký posudok“) porušil procesné práva žalovaného. Žalovaný riadne v prvom
vyjadrení ku žalobe označil ako dôkaz znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota predmetnej
nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného je irelevantné, či žalovaný označil vypracovateľa znaleckého
posudku J. L., ale v konečnom dôsledku bola vypracovateľom znaleckého posudku J. K.. Takýto návrh

bol zo strany žalovaného daný riadne a včas a preto podľa jeho názoru mal konajúci súd na tento
znalecký posudok riadne prihliadať. Tým, že konajúci súd neprihliadal na predložený znalecký posudok
hrubým spôsobom porušil žalovaného práva a z uvedeného dôvodu nemôže a nie je rozsudok súdu
prvej inštancie vecne správny, resp. je nezákonný.
Súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia rozsudku uvádza, že znalecký posudok podľa jeho názoru

vykazuje nedostatky, keď konštatuje rozpory v okamihu objednania posudku, teda v znaleckom posudku
sú dva rozdielne dátumy. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o pisársku chybu, ktorá sama o sebe
nemôže mať za následok konštatovanie konajúceho súdu, že znalecký posudok vykazuje nedostatky.
Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že v znaleckom posudku J. K. použila metódu polohovej diferenciácie,
avšak opomína skutočnosť, že pozemok nemožno použiť na zástavbu, nakoľko podľa súdu predstavuje

jedinú prístupovú možnosť k rodinnému domu žalobcu. Žalovaný namietal, že súdu prvej inštancie
neprináležalo hodnotiť odbornú otázku týkajúcu sa použitia metód pri určovaní hodnoty nehnuteľností.
Ak by sa pripustil fakt, že akýkoľvek súd je oprávnený určovať, resp. vyjadrovať sa k metódam použitých
vakomkoľvekznaleckomposudku,takvtakomprípadebylaickypovedané,nikdynepotrebovaliznalcov,
znalecké ústavy, resp. akýkoľvek odborníkov z rôznych oblastí.

Napokon žalovaný citoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti namietal, že súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tvrdeniami žalovaného o jeho zámere ponechať si časť dotknutého
pozemku (rozdeleného) z dôvodu, aby sa mohol pripojiť na inžinierske siete, konkrétne aby sa mohol
pripojiť na plyn. Tak ako bolo preukázané, žalovaný má vo svojom výlučnom vlastníctve z južnej strany
susedný pozemok, na ktorom má stavbu, ktorú nemá pripojenú na plyn. Konajúci súd musí v prvom

rade hľadieť na to, či je možné vec (v danom prípade pozemku) rozdeliť. V danom prípade je možné
dotknutý pozemok rozdeliť, ponechať žalovanému jemu prislúchajúcu časť pozemku a teda ponechať
mu možnosť pripojenia sa na inžinierske siete. Tak ako súd uvádza v bode 17. odôvodnia rozsudku,
jedná sa o najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. Vzhľadom na skutočnosť, žekonajúci súd sa nezaoberal možnosťou rozdelenia pozemku, tak je rozsudok v konečnom dôsledku
nezákonným.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd druhej inštancie zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného o nevykonaní
dôkazu, Znaleckého posudku J. J. K. č. XXX/XXXX, nakoľko sú nepravdivé a účelové. Žalobca v prvom
rade poukázal na skutočnosť, že nie je pravdou, že by súd nevykonal dôkaz – Znalecký posudok J. J. K.,

č. XXX/XXXX. Hoci žalobca apeloval na súd prvej inštancie, že vo vzťahu k predmetnému znaleckému
posudku mal uplatniť sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, nakoľko žalovaný hoci
už vo vyjadrení zo dňa 05.01.2024 k žalobe avizoval, že znalecký posudok doručí, tento takmer 10
mesiacov nedoručil a prvý krát ho doručil až na druhom pojednávaní dňa 04.10.2024, bezprostredne
pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci a to navyše bez možnosti žalobcu sa s týmto znaleckým
posudkom riadne oboznámiť a kvalifikovane sa k nemu vyjadriť, súd prvej inštancie predmetný znalecký

posudok vykonal a ako dôkaz v konaní i riadne vyhodnotil – súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
s predmetným znaleckým posudkom, na ktorý s ohľadom na viaceré zjavné nedostatky opísané v
odôvodnení napadnutého rozsudku ani nemohol prihliadať.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného: „Je podľa nášho názoru irelevantné, či žalovaný označil vypracovateľa
znaleckého posudku J. L., ale v končenom dôsledku bola vypracovateľom znaleckého posudku J. K..“,

žalobca uviedol, že uvedené ani nikdy nebolo dôvodom, pre ktorý by súd prvej inštancie neprihliadal
na predmetný znalecký posudok – súd prvej inštancie neprihliadal na predmetný znalecký posudok z
dôvodu viacerých nedostatkov, na ktoré riadne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k rozporom v okamihu objednania posudku, teda, že v predmetnom znaleckom posudku
sú dva rozdielne dátumy žalobca poukázal na skutočnosť, že sám žalovaný na pojednávaní dňa

04.10.2024 uviedol rôzne dátumy objednania predmetného znaleckého posudku. S ohľadom na rôzne
dátumy objednania znaleckého posudku v samotnom znaleckom posudku a s poukazom na rozporuplné
vyjadrenia žalovaného ohľadom dátumu objednania predmetného znaleckého posudku na pojednávaní
dňa 04.10.2024 nemožno konštatovať, že ide o pisársku chybu ako to účelovo prezentuje žalovaný.
Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na skutočnosť, že na prvej strane predmetného znaleckého

posudku sa uvádza, že predmetný znalecký posudok mal byť vypracovaný dňa 28.09.2024, pričom na
druhej strane znaleckého posudku sa uvádza, že k objednávke znaleckého posudku malo dôjsť dňa
01.10.2024(„Podľaobjednávkyzodňa01.10.2024...“),t.j.predmetnýznaleckýposudokmalbyťvzmysle
uvedeného vypracovaný pred samotnou objednávkou, čo je reálne nemožné.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v zmysle príslušných predpisov, najmä v zmysle

§ 191 ods. 1 CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zároveň v
zmysle § 191 ods. 2 CSP platí, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená,
ak zákon neustanovuje inak. Súd prvej inštancie nehodnotil odbornú otázku, súd prvej inštancie v
zmysle príslušných ustanovení hodnotil daný znalecký posudok ako dôkaz tak po obsahovej stránke

ako i s ohľadom na ďalšie dôkazy a preukázané skutočnosti v konaní, na základe ktorých bolo okrem
iného preukázané, že dotknutý pozemok tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcu a
nie je reálne zastavateľný. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok je
absolútne nepoužiteľný aj z toho dôvodu, že nezohľadňuje faktické a v konaní preukázané skutočnosti
- okrem skutočnosti, že dotknutý pozemok tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcu a

nie je reálne zastavateľný i napr. skutočnosť, že na dotknutý pozemok má legálny prístup z verejnej
komunikácie výhradne žalobca a pod.
Pokiaľ žalovaný v bode 5. predmetného odvolania poukázal na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a v tomto ustanovení vyznačil „Ak nie je rozdelenie veci dobre možné“., žalobca poukazuje najmä na
odborné publikácie a súdnu prax: Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľností pri vysporiadaní

spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. nie je dobre možné, považujú súdy jednak
všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, a jednak prípady,
kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a
spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie tak od ich polohy, celkovej plochy, ako
aj ich tvaru (pozri R 54/1973).

Podľa žalobcu v konaní bolo jednoznačne preukázané, najmä s ohľadom na tvar dotknutého pozemku
(úzky pás), umiestnenie dotknutého pozemku (prístupu k verejnej komunikácií má výhradne žalobca),
veľkosť spol. podielov (28,66 m2 pripadá na žalovaného), charakter a účel dotknutého pozemku
(jediná prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu) a ostatné relevantné skutočnosti (najmä že: i)žalovaný nemá legálny prístup k dotknutému pozemku, ii) žalovaný nemá v bezprostrednom susedstve
nijaké nehnuteľností, iii) rozdelením dotknutého pozemku by vznikli objektívne dva reálne nevyužiteľné
pozemky, iv) rozdelením dotknutého pozemku by žalobca stratil jediný reálny a riadny prístup k svojmu

rodinnému domu so súp. č. XXX a pod.), že rozdelenie dotknutého pozemku nie je v zmysle zákona a
súdnej praxe dobre možné.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nezaoberal tvrdeniami žalovaného o jeho
zámere ponechať si časť dotknutého pozemku z dôvodu, aby sa mohol pripojiť na inžinierske siete
žalobca predovšetkým uviedol, že súd prvej inštancie sa až nad rámec, ktorý bol potrebný zaoberal

tvrdeniami žalovaného v konaní – dokonca až v takej miere, že hoci žalovaný resp. jeho právny
zástupca nikdy nenavrhoval výsluch samotného žalovaného v konaní a tento výsluch navrhol až na
prvom pojednávaní dňa 10.09.2024, súd prvej inštancie aj napriek námietkam právneho zástupcu
žalobcuanapriekzjavnejneúčelnostivykonaniatohtovýsluchuodročilpojednávaniezaúčelomvýsluchu
žalovaného, ktorý sa nakoniec uskutočnil na druhom pojednávaní dňa 04.10.2024. Skutočnosť, že
sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tvrdeniami žalovaného ohľadom plynovej prípojky svedčí i

odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 21.
Pokiaľ žalovaný v bode 6. predmetného odvolania ďalej uviedol: „Tak ako bolo preukázané, žalovaný
má vo svojom výlučnom vlastníctve z južnej strany susedný pozemok, na ktorom má stavbu, ktorú
nemá pripojenú na plyn.“, žalobca tieto tvrdenia kategoricky odmieta a poukazuje na skutočnosť, že
uvedené v konaní v žiadnom prípade nebolo preukázané – práve naopak, bol preukázaný pravý opak.

Žalovaný nemá vo vlastníctve nijaký susedný pozemok – žalovaný je vlastníkom pozemku I. č. XXXX/
X, k.ú. D., pričom medzi pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania a pozemkom žalovaného je
viacero pozemkov, v ktorých žalovaný nie je vlastníkom / spoluvlastníkom. Okrem toho taktiež nebolo
preukázané, že by žalovaný nemal svoju stavbu pripojenú na plyn – toto žalovaný v konaní výhradne
tvrdil. Zároveň žalobca dôrazne poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani v konaní nepreukázal, že

stavba, o ktorej tvrdí že je jeho, je v jeho vlastníctve – daná stavba na pozemku I. č. XXXX/X, k. ú. D.
nie je evidovaná na liste vlastníctva a teda okrem toho, že ide zjavne o nelegálnu stavbu (ku ktorej ani
plynovú prípojku oficiálne zriadiť nejde) ani nie je zrejmé, kto je vlastníkom tejto stavby.
Žalobcaďalejpoukázalnaskutočnosť,žesámžalovanývosvojomvýsluchunapojednávanídňauviedol,
že má záujem o zriadenie plynovej prípojky od rodinného domu žalobcu so súp. č. XXX, ktorý sa

ale nenachádza na dotknutom pozemku, ale na pozemku žalobcu I. č. XXXX/X, k.ú. D. – čiže sám
žalovaný v konaní uviedol rozporuplné tvrdenia, keď sa na jednej strane tvári, že chce zriadiť plynovú
prípojku cez dotknutý pozemok, a na druhej strane v konaní tvrdil, že chce zriadiť plynovú prípojku
od rodinného domu žalobcu so súp. č. XXX, ktorý sa ale nenachádza na dotknutom pozemku, ale na
pozemku žalobcu I. č. XXXX/X, k.ú. D.. Bez ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobca

poukazuje i na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného ohľadom plynu sa nijako netýkajú prejednávanej veci
– zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutému pozemku nijako nemení situáciu
žalovanému ohľadom prípadnej plynovej prípojky, nakoľko aj bez zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k dotknutému pozemku, alebo v prípade reálnej deľby dotknutého pozemku by bez
ďalšieho (zriadenia vecného bremena) nikdy nezriadil plynovú prípojku k stavbe na pozemku I. č. XXXX/

X, k.ú. D.. Tvrdenia žalovaného ohľadom plynu sú výhradne účelové a bezpredmetné vo vzťahu k
prejednávanej veci.
Žalobca pre dokreslenie celkového priebehu konania ešte poukázal na nasledovne skutočnosti.
Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 05.01.2024 k žalobe žalobcu vyjadril, že súhlasí so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom výhradne nesúhlasil s navrhovanou

výškou primeranej náhrady z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutému
pozemku a avizoval predloženie znaleckého posudku. Následne dňa 06.03.2024 právny zástupca
žalovaného prostredníctvom e-mailu kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, pričom v e-maily uviedol :
„...dovoľujem navrhnúť mimosúdne riešenie, kedy navrhujeme uzatvorenie dohody o zrušení a
vyporiadaní PS v intenciách Vášho žalobného návrhu“ – čím vyjadril súhlas jednak so zrušením a

vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle žaloby žalobcu ako i s navrhovanou výškou
primeranej náhrady. Napriek snahe žalobcu o mimosúdne vyriešenie predmetnej veci, žalovaný bez
akéhokoľvek odôvodnenia odmietol pristúpiť k mimosúdnej dohode, ktorú sám navrhol. Uvedené
skutočnosti vyplývajú z e-mailovej komunikácie právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného, ktorá je prílohou spisu. Následne na to, žalovaný až na pojednávaní prvý krát a to bez

akéhokoľvek reálneho a racionálneho odôvodnenia uviedol, že nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k dotknutému pozemku ani s navrhovanou výškou primeranej náhrady z
titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutému pozemku, a až na druhom
pojednávaní dňa 04.10.2024 bezprostredne pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci predložilsúdu znalecký posudok a to navyše bez možnosti žalobcu sa s týmto znaleckým posudkom riadne
oboznámiť a kvalifikovane sa k nemu vyjadriť. Už z uvedeného je zrejmé, že žalovaný od počiatku
mení svoje vyjadrenia (raz súhlasí so žalobou / raz nesúhlasí), uvádza zjavne nepravdivé, účelové

a zavádzajúce tvrdenia, ako i tvrdenia absolútne nesúvisiace s prejednávanou vecou (napr. tvrdenia
ohľadom plynu a pod.), a účelovo v konaní postupuje tak, aby minimálne sťažil uplatnenie práv žalobcu
(napr. v súvislosti s predložením znaleckého posudku až na druhom pojednávaní dňa 04.10.2024
bezprostredne pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci a to navyše bez možnosti žalobcu sa s
týmto znaleckým posudkom riadne oboznámiť a kvalifikovane sa k nemu vyjadriť).

Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, t.j. čo do všetkých výrokov ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal
žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

5. V replike k vyjadreniu žalobcu žalovaný zotrval na svojej odvolacej námietke, že súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal tvrdeniami žalovaného o jeho zámere ponechať si časť dotknutého pozemku

(rozdeleného) z dôvodu, aby sa mohol pripojiť na inžinierske siete, konkrétne aby sa mohol pripojiť na
plyn. Tak ako bolo preukázané, žalovaný má vo svojom výlučnom vlastníctve z južnej strany susedný
pozemok, na ktorom má stavbu, ktorú nemá pripojenú na plyn. Má za to, že konajúci súd musí v prvom
rade hľadieť na to, či je možné vec v danom prípade pozemku) rozdeliť. V danom prípade je možné
dotknutý pozemok rozdeliť, ponechať žalovanému jemu prislúchajúcu časť pozemku a teda ponechať

mu možnosť pripojenia sa na inžinierske siete.
Vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd sa nezaoberal možnosťou rozdelenia pozemku, tak je
rozsudok v konečnom dôsledku nezákonným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalovaný
nechal vypracovať Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 20.11.2024, na oddelenie pozemku p. č.
XXXX/XX, pre k.ú. D., vyhotoviteľom J. M. N. - K., IČO: 52 607 241, dňa 20.11.2024, autorizačne overený

dňa 03.12.2024, J. E. K., úradne overeným J. J. O. dňa 11.12.2024 pod K./XXXX, na základe ktorého
bol parcely, ktoré je predmetom tohto sporu vytvorený a oddelený pozemok I. XXXX/XX o výmere 29 m2,
tedavýmereprislúchajúcejmôjmupodielu.Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,žepredmetnánehnuteľnosť
je deliteľná a z uvedeného dôvodu považuje rozsudok pri naplnení litery zákona (prvá možnosť, ktorú
musí konajúci súd obligatórne skúmať je rozdelenie pozemku) za nezákonný.

6. V odvolacej duplike žalobca vo vzťahu k predloženému geometrickému plánu v prvom rade poukázal
na ustanovenia § 154 CSP a § 373 ods. 4 CSP. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé,
že predmetný geometrický plán žalovaný nepredložil včas – t.j. predmetný dôkaz nemôže slúžiť ako
riadny dôkaz v konaní. Napriek uvedenému predmetný geometrický plán výhradne v celom rozsahu

potvrdzuje tvrdenia žalobcu v konaní ako i správnosť záverov súdu prvej inštancie, že dotknutý pozemok
nie je dobre možné rozdeliť. Z predmetného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že rozdelením
dotknutéhopozemkubyvznikliobjektívnedvareálnenevyužiteľnépozemky,ažežalobcabystratiljediný
reálny a riadny prístup k svojmu rodinnému domu so súp. č. XXX, k.ú. D. (žalobca by získal pozemok pri
vstupe z verejnej komunikácie o šírke 1,73 m a žalovaný by získal úzky pás o šírke 1,19 m resp. 1,18 m).

Žalobca v súvislosti s predmetným geometrickým plánom ešte poukázal na skutočnosť, že geometrický
plán nie je dôkazom spôsobilým preukázať, či konkrétny pozemok je dobre možné rozdeliť v zmysle
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako sa to žalovaný snaží účelovo prezentovať. Otázka, či je
konkrétny pozemok dobre možné rozdeliť v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je otázkou
právnou, ktorú môže posúdiť výhradne súd na základe vykonaného´ dokazovania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcepodľazásadupravenýchvust.§379
a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza
nasledovne.

9. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli

uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP.

10. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe
vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - znalecký posudok č. XXX/
XXXX zo dňa 28.09.2024 vypracovaný J. J. K. na určenie hodnoty nehnuteľnosti (č.l. 99 -113 spisu),
ktorý riadne vo svojom prvom vyjadrení označil. Súd prvej inštancie tak porušil jeho procesné práva a
rozsudok je preto vecne nesprávny, resp. nezákonný.

12. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov
na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad „dotvorenia“
skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného
útoku.

13. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej

dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

14. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že by súd prvej inštancie
nevykonal dôkaz – Znalecký posudok J. J. K., č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie predmetný znalecký
posudok vykonal ako dôkaz, o čom svedčia body 10. a 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako

aj zápisnica z pojednávania zo dňa 04.10.2024, na ktorom sa oboznámil s týmto dôkazom (rub č.l. 115
spisu - zápisnica o pojednávaní zo dňa 04.10.2024).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

17. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotenídôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie

nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

18. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia vychádzajúce z LV č. XXXX, XXXX, XXX a priložených situačných nákresov
parcely č. XXXX/X (č.l. 8 až 15 súdneho spisu), z kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2023 (č.l. 16 až 18
súdneho spisu), zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2024 vypracovaného J. J. K., ako
aj samotných vyjadrení strán sporu, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a
majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie
uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

19. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
parcely v pomere 2/3 k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 k celku. Nespornou
skutočnosťou bolo v konaní, že parcela č. XXXX/X je prístupovou parcelou k parcelám č. XXXX/X a
XXXX/X, obe zapísané na LV č. XXX pre k.ú. D., pričom na parcele parc. č. XXXX/X je postavený rodinný

dom súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

20. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktorý súd síce hodnotí
ako každý iný dôkaz, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú
hodnoteniu súdom z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ

ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho
súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pravidlá hodnotenia dôkazov sa spravujú teóriou voľného
hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane
prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania,

vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých
metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca.

21. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona č. 382/2004
Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého

posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce
je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného
vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť
hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy,
ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd

hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a
skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v konaní riadne vyhodnotil predmetný znalecký
posudok predložený žalovaným, keď dospel k záveru, že vykazuje viaceré formálne a obsahové

nedostatky,prektorépriurčenívýškyprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielneprihliadalnavňom
určenúcenu117,48eurazam2,alevychádzalznávrhužalobcunacenu90eurzam2(78m22/3*90eur
=2.340 eur) podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2023 uzavretej medzi stranami sporu, ktorej predmetom
bol prevod parciel nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti parcely č. I. XXXX/X (č.l. 16 súdneho
spisu). Na základe uvedeného súd prvej inštancie stanovil hodnotu vyporiadavacieho podielu na sumu

2.580 eur (86 m2/3*90 eur). Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z ceny za m2 určenej trhom v roku
2023 (90 eur/m2) postupoval správne, pretože táto hodnota predstavuje skutočnú cenu nehnuteľnosti
v mieste a čase, teda cenu primeranú.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prípade záveru o obsahových nedostatkoch

predmetného znaleckého posudku nehodnotil odbornú otázku, ale hodnotil daný znalecký posudok ako
dôkaz tak po obsahovej stránke ako i s ohľadom na ďalšie dôkazy a preukázané skutočnosti v konaní
(pozri bod 18. tohto rozsudku), na základe ktorých bolo okrem iného preukázané, že dotknutý pozemok
tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcu a nie je reálne zastavateľný. Predmetnýznalecký posudok súd prvej inštancie považoval za nepoužiteľný z toho dôvodu, že nezohľadňuje v
konaní preukázané skutočnosti, a to že dotknutý pozemok tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinnému
domu žalobcu a že nie je reálne zastavateľný.

24. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

25. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. V danej veci je predmetom sporu návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. registra I. parc. č. XXXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 86 m2 zapísaný na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom
Poprad, katastrálnym odborom č. XXXX pre obec a k.ú. D.. (ďalej ako ,,parcela“), a to prikázaním
veci za náhradu. Súd prvej inštancie vychádzal zo zákonom stanovenej postupnosti spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka, a po posúdení

neúčelnosti reálneho rozdelenia parcely dospel k záveru, že jediným účelným spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k parcele je prikázanie do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu
žalovanému.

27. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,

musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
5Cdo/8/2008).

28. Zákon určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné
využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj zo jazykového vyjadrenia
posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti
prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo

svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
pritom nie je rozhodujúca. (KRIŽAN, Martin. § 142 [Zrušenie spoluvlastníctva súdom]. In: ŠTEVČEK,
Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1092, marg. č. 2.)

29. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd
tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento
spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke
právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva
však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené,

t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri posudzovaní reálnej
deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku
komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto
treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom

je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé
pozemky. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po
adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z
hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. (KRIŽAN, Martin. § 142[Zrušenie spoluvlastníctva súdom]. In: ŠTEVČEK, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 1093, marg. č. 3.).

30. Z pohľadu právnej úpravy pri posudzovaní možnosti uplatnenia vyporiadania spoločnej veci – jej
reálnym rozdelením, sú určujúcimi kritériami veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému
rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie
každej novovzniknutej veci i veci nachádzajúcej sa na nej napr. Stavby. (rozsudok Najvyššieho súdu

5Cdo/93/2010 zo dňa 29.11.2010).

31. Odvolací súd poukazuje aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/2379/2007: ,,Soud
rozhodující v řízení zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví o reálném rozdělení určitého
pozemku by neměl přistupovat k takové variantě rozdělení, jejímž důsledkem by byla bez dalšího
ztráta dosavadního přístupu k jiné nemovitosti v zachovaném vlastnictví (i spoluvlastnictví) některého

z účastníků“. Ústavný súd Českej republiky vo svojom usnesení, sp.zn. IV. ÚS 1232/07, vyložil, že ,,při
úvaze o splnění podmínek pro rozdělení věci je nutno zvažovat i zásadu účelnosti využití nově vzniklých
věcí a okolnost, aby jednotlivé vzniklé věci mohly plnit své funkční určení“.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe žalobcu

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami ustanovenými Občianskym
zákonníkom, dodržal postupnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania, keď v prvom rade skúmal, či
neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, pričom tento
spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva

obsahoval iný spôsob vyporiadania, ako v prejednávanom spore, keď žalobca navrhoval prikázanie veci
za náhradu. Súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že nie sú naplnené hmotnoprávne
podmienky pre reálne rozdelenie parcely, keď prihliadol na veľkosť podielov spoluvlastníkov, tiež na
umiestnenie spornej parcely, jej výmeru a funkčné využitie a zároveň na to, že žalovaný nemal záujem
o užívanie samotnej parcely. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaným,

že súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťou rozdelenie parcely. Žalovaný nesúhlasil so zrušením
podielového spoluvlastníctva len z dôvodu, že žalovaný mu sľúbil pripojenie plynu cez parcelu k jeho
garáži, cit.: ..,,vy nesúhlasíte s tou žalobou a súhlasili by ste s ňou len za predpokladu, že vám dá plyn
- ja mu odpredám tú parcelu potom.“, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.10.2024, na
ktorom bol vykonaný výsluch žalovaného (pozri č.l. 115 súdneho spisu).

33. Odvolací súd konštatuje, že najmä s ohľadom na tvar dotknutej parcely (úzky pás) a umiestnenie
dotknutéhopozemku(prístupkverejnejkomunikáciíprežalobcu)akoajveľkosťspol.podielov(28,66m2
pripadá na žalovaného), ako to vyplýva z LV č. XXXX P. XXXX pre obec a k.ú. D. a k nemu priložených
situačných máp parcely by rozdelením parcely vznikli objektívne dva reálne nevyužiteľné pozemky a

žalobca by stratil jediný reálny a riadny prístup k svojmu rodinnému domu so súp. č. XXX , a preto
rozdelenie parcely nie je v zmysle zákona a súdnej praxe dobre možné. Odvolací súd konštatuje, že o
reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že
rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená.

34. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nezaoberal jeho tvrdeniami o jeho zámere
ponechať si časť dotknutého pozemku z dôvodu, aby sa mohol pripojiť na inžinierske siete odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal tvrdeniami žalovaného ohľadom plynovej prípojky
o čom svedčí odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 21. v jeho tretom odseku. Správne súd prvej
inštancie poukázal na to, že táto argumentácia žalovaného nie je pre predmet sporu relevantná, a

zároveň žalovaný v konaní ani nijako nepreukázal, že by nemal svoju stavbu pripojenú na plyn – toto
žalovaný v konaní výhradne tvrdil, avšak nijako nepreukázal. Nepreukázal, že má vo svojom výlučnom
vlastníctve z južnej strany susedný pozemok, na ktorom má stavbu, ktorú nemá pripojenú na plyn, že
by prípojku tak, ako to prezentuje bolo vôbec možné zriadiť, ani že by v tejto veci akokoľvek oslovil
plynárenskú spoločnosť.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní tvrdí, že reálne rozdelenie parcely je možné a ako dôkaz to
predložil Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 20.11.2024, na oddelenie pozemku p. č. XXXX/XX,
pre k.ú. D., vyhotoveným J. M. N., odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorýnebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd skúmal, či je možné na takýto
prostriedok procesného obrany v odvolacom konaní prihliadnuť.

36. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).

37. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

38. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/
sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

39. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné
iba za podmienok ustanovených vyššie citovaným § 366 CSP.

40. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.
Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a
odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci by mal podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku

a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej
koncentrácie podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o
ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú

hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže
byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký
význam pre moment viazanosti súdu.

41. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.

Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok
uvedených v § 366 CSP.

42. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

43. Žalovaný prvýkrát predložil predmetný geometrický plán až spolu odvolacou replikou, pričom
nepreukázal, že by tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie
a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/ CSP. Z vyššie uvedených dôvodov

na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

44. Navyše geometrický plán nie je sám o sebe dôkazom spôsobilým preukázať, či konkrétny pozemok
je dobre možné rozdeliť v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Otázka, či je konkrétny pozemok
dobre možné rozdeliť v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je otázkou právnou, ktorú môže

posúdiť výhradne súd na základe vykonaného´ dokazovania.

45. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). V odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

46. Na základe uvedeného odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II. a III. rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

47. V odvolacom konaní bol taktiež preskúmavaný súvisiaci výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

50.ZNálezuÚSIII.98/2018z02.05.2018vyplýva,žepodľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie

(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne.

51. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 292/07 či sp.zn. I. ÚS 303/12),

ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III.
ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).

52. Súdna prax zdôraznila to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.

53. Odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov
podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv
na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva

povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP. V žiadnom spore sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce
ustanovenie § 257 CSP sa ho nedotkne.54. Predmetom sporu bolo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ide o tzv.
konanie iudicium duplex. Pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva platí
tiež zásada úspechu. Zásadu úspechu sporovej strany vo veci zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím
na skutočnosť, aký bol postoj jednotlivých strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako
ktorý z nich navrhoval zrušené podielového spoluvlastníctva vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím
súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielového spoluvlastníctva zrušil a akým spôsobom ho
vyporiadal. Práve vyhodnocujúc všetky okolnosti súdenej veci, potom súd môže ustáliť, či vo vzťahu k

nároku na náhradu trov konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, resp. § 255 ods. 2
CSP alebo prípadne ustanovenie § 257 CSP. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva,
ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s uvedenými skutočnosťami.

55. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

56. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. v spojení s opravným uznesením
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP)

57. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP, resp. §
255 ods. 2 CSP alebo prípadne ustanovenie § 257 CSP . Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v

súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

58. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).