Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5116232279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcov 1/ Ing. E.
M., narodeného XX. D. N., W., H. N./XX, 2/ H. M., narodeného XX. I. N., W., H. N./XX, 3/ O.. D. M.,
narodeného XX. E. N., T., Na P. N./N., 4/ H. M., narodeného XX.. N., Z. XXX, všetkých zastúpených
advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom Čadca, Moyzesova 34, proti žalovanej O., narodenej
XX. C. XXXX, T. zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec
s.r.o., Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36436640, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/223/2016, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v

Žiline z 25. júna 2024 č. k. 9Co/166/2023-399 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi 1/, voči žalobcovi 2/, voči žalobcovi 3/ a voči žalobcovi 4/ náhradu
trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 19.06.2023
č. k. 17C/223/2016-333 výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.288,88 eura
spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.288,88 eura od 01.04.2016 až do zaplatenia,

výrokom II. povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.288,88 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 1.288,88 eura od 01.04.2016 až do zaplatenia, výrokom III. povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/
sumu 1.288,88 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.288,88 eura od 01.04.2016
až do zaplatenia a výrokom IV. povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 3.866,66 eura spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 3.866,66 eura od 01.04.2016 až do zaplatenia. Výrokom V. žalobu vo
zvyšnej časti zamietol a výrokom VI. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Predmetom konania boli dva nároky žalobcov, a to nárok na vyplatenie dividend (výnosov) plynúcich

z majetku po poručiteľovi R. M. na podklade dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005 v celkovej
výške13.544,23eura,druhýmvydaniebezdôvodnéhoobohateniatitulomneoprávnenéhovysporiadania
vlastníckeho práva k pozemkom na podklade notárskej zápisnice sp. zn. N 52/2015, NZ 4726/2015 v
celkovejvýške17.524,54eura(suma12.749,92eurapočiastočnomspäťvzatížaloby).Konanieožalobe
pôvodného žalobcu 5/ R. M. bolo právoplatne zastavené uznesením súdu prvej inštancie z 24.08.2022.
1.1.1. Okresný súd mal z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 vydaného
aj právoplatného dňa 15.05.2006 preukázané, že strany sporu ako dedičia a účastníci dedičského

konania po R. M., zomrelom XX.XX.XXXX, uzavreli dedičskú dohodu, ktorou vyporiadali dedičstvo
tak, že hnuteľnosti, práva a iné majetkové hodnoty (145 dielov poručiteľa na urbárskych podieloch (v
8700/167623) t. j. 74 530 m2, ktoré sú podľa potvrdenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva P. A.,
doručeného XX.XX.XXXX toho času v riešení) a nehnuteľnosti v kat. úz. P. A. a v kat. úz. Z. preberiedcéra poručiteľa O. P. (žalovaná), ktorá sa zaviazala mimo iného matke E. M. a ostatným súrodencom
(R., H. a M. M.), každému vo výške 1/6 resp. po zosnulých ich deťom (E., H., O.. D. M.) každému
po 1/18 pravidelne vyplácať podiel z dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho pozemkového spoločenstva

Kysucký Lieskovec po odpočítaní jej nákladov, a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia
finančnej hotovosti.
1.1.2. Žalovaná ako nadobúdateľka dedičstva po neb. R. M. (dedičské rozhodnutie sp. zn.
21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.05.2006) po tom, ako v dedičstve boli prejednané nesprávne
pozemky, patriace do dedičstva po inom R. M., uzavrela s dedičkou P. H. (dedičské rozhodnutie sp. zn.

9D/912/2005-88, Dnot 286/2005 zo dňa 28.11.2006 kúpnu zmluvu zo dňa 24.06.2009, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra pod V 764/2009 a nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v kat. úz. P. A.,
zapísanénaLVč.XXXXažč.XXXXzapísanépodB45vpodiele8700/167623,ktorémalibyťpredmetom
dedičstva po jej otcovi R. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
1.1.3. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 30D/886/2015 zo dňa 24.11.2016 v dedičskej veci po poručiteľovi
R. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (č.l. 118), vydanom v konaní o novoobjavenom majetku,

bolo preukázané, že účastníci dedičského konania, ktorými boli aj žalobcovia a žalovaná, uzavreli
dohodu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako spoločné nehnuteľnosti EKN parc. č. 604/2, trv.
tráv. porast o výmere 299 m2, parc. č. 2774 trv. tráv. porast o výmere 2.640 m2 v 29/279-štvrtinách
nadobúda dcéra poručiteľa O. P., ktorá sa zaväzuje ustupujúcim dedičom t. j. súrodencom, vyplatiť
každému 1 a deťom po neb. synovi poručiteľa vyplatiť každému 1/12 zo získanej hodnoty v prípade

predaja, resp. iného odplatného prevodu uvedeného nehnuteľného majetku a pravidelne vyplácať podiel
zdividend,ktoréobdržíodUrbárskehopozemkovéhospoločenstvaKysuckýLieskovec,poodpočítaníjej
preukázateľne vynaložených nákladov, a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia získanej
sumy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2016.
1.1.4. Výpismi z uznesení členskej schôdze Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký

Lieskovec bolo preukázané schválenie vyplácania podielov za jednotlivé roky ( za r. 2006 vo výške
440 Sk/diel, za r. 2007 vo výške 650 Sk/diel, za r. 2008 vo výške 4 eur/diel, za r. 2009 vo výške 5 eur/
diel, rozdelenie zostatku hospodárenia za rok 2010 v sume 15 eur/diel, za rok 2010 (správne má byť
2011 pozn. dovolacieho súdu) 42 eur/diel, za rok 2012 v sume 5 eur/diel, za rok 2013 vo výške 3 eurá/
diel, presun zostatku z hospodárenia za rok 2014 v sume 9.573 eur do roku 2015, presun zostatku z

hospodárenia za rok 2015 v sume 14.942,29 eura do roku 2016. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia
špecifikovalivýpočetnedoplatkunárokuzvýnosovpoR.vUPSKysuckýLieskoveczaroky2006až2015
spolu v sume 20.266,36 eura a vyplatené podiely z PS Kysucký Lieskovec podľa uznesenia ORP-9/2-
VYS-CA-2016 spolu vo výške 26.286,82 eur. Z oznámenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva
Kysucký Lieskovec z 26.11.2018 vyplynulo, že sumu po neb. R. M. za r. XXXX prebral M. R. osobne, za

obdobier.2006-2007sumu4.821eur,r.2008-2011sumu11.020eur,zar.2012sumu4.350eur,r.2013
sumu 6.525 eur, r. 2014 sumu 6.815 eur, r. 2015 sumu 5.510 eur, r. 2016 sumu 5.365 eur, r. 2017 sumu
4.350 eur prebrala v hotovosti p. P., v r. 2018 nebolo nič vyplatené. Urbárske pozemkové spoločenstvo
Kysucký Lieskovec podaním z 28.02.2020 vysvetlilo, že výška podielov na zisku pre p. P. O. uvedená
v liste z 26.11.2018 je správna, chyba je v tom, že podiely sa netýkajú dedičstva 21D/1380/2005, ale

kúpnej zmluvy č. V 764/2009, a to spätne od r. 2006 a boli zadržané do vyriešenia nezrovnalostí. Na
kúpnu zmluvu V 764/2009 boli za r. 2018 vyplatené finančné prostriedky vo výške 3.277 eur a za r. 2019
vo výške 2.900 eur. Na dedičské konanie 21D/1380/2005 nie sú vyplácané žiadne finančné prostriedky
z dôvodu, že na pasienkový urbár sa podiely nevyplácajú.
1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva so zreteľom na jeho

obsah možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo
zaväzuje jej účastníkov a umožňuje im domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú
splatnými. Žalobcovia preukázali existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi dedičmi (rozhodnutie
o vysporiadaní dedičstva), ktorým žalovanej vznikla povinnosť pravidelne vyplácať podiel z dividend,
obdržaných od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec, ostatným dedičom podľa

výšky dedičského podielu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že bolo na žalovanej,
aby preukázala, že z finančných prostriedkov obdržaných od pozemkového spoločenstva vyplatila
alikvotnú časť plnenia ostatným dedičom. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia preukázali
porušenie povinnosti žalovanej, dohodnutej v osvedčení o dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05
zo dňa 15.05.2006 po poručiteľovi R.i, zomrelom dňa XX.XX.XXXX aj to, že žalovaná preberala sumy

vyplácané podľa schválených výnosov.

1.3. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcov na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2006 až 2015, a to v časti o zaplatenie spolusumy 13.444,20 eura (1/ sumu 2.240,70 eura, žalobca 2/ sumu 2.240,70 eura, žalobca 3/ sumu
2.240,70 eura a žalobca 4/ sumu 6.722,13 eura) s 8% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2016 do
zaplatenia, vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.05.2006

vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi R. M., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, je čo do právneho
základu dôvodný. Rozhodujúcou otázkou, od vyriešenia ktorej bolo závislé prijatie záveru o čiastočnom
premlčaní uplatneného práva bola otázka začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas plnenia
bola dohoda vzájomného vyplácania a to „pravidelne vyplácať podiel z dividend, ktoré obdrží od
Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec po odpočítaní jej nákladov, a to v lehote do

10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia finančnej hotovosti."
Kpremlčaniunárokovžalobcovdošlouplynutímtrojročnejpremlčacejdoby,tedapremlčanésúnárokyza
obdobierokov2006až2011(žalobapodanádňa15.12.2016),čoviedlokzamietnutiužalobyzauvedené
obdobie. Za nepremlčané považoval okresný súd nároky vyjadrené vo výroku rozsudku, výpočet výšky
ktorých uviedol v odôvodnení svojho rozsudku.
1.4. Súd prvej inštancie žalobcom priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.04.2016 do

zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (nad 5 % ročne do 8%) žalobu zamietol.
Rovnako zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie spolu sumy 12.749,92 eura (žalobca 1/ sumy 2.136,28
eura, žalobca 2/ sumu 2.136,28 eura, žalobca 3/ sumu 2.068,53 eura a žalobca 4/ sumu 6.408,83 eura)
z neoprávneného vysporiadania vlastníckeho práva žalovanou notárskou zápisnicou N 52/2015, Nz
4726/2015 ako nedôvodnú a nepreukázanú.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), takže ich náhradu nepriznal
žiadnej zo sporových strán, nakoľko obe strany mali úspech len čiastočný.
2. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 25. júna 2024 č. k.
9Co/166/2023-399rozsudoksúduprvejinštancienapadnutýodvolanímžalobcovajodvolanímžalovanej

v napadnutom výroku I., II., III., IV. a V. potvrdil a výrok VI. o trovách konania zmenil tak, že žalovaná má
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu
54,86 %. V odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebnépreprávneposúdenieveciapovykonanídokazovaniavpotrebnomrozsahudospelksprávnym
skutkovým a právnym záverom; v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, ktoré nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). K námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka aj CSP.
2.1. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie sa odchýlil od záverov rozhodnutia odvolacieho súdu
v prvom zrušujúcom rozhodnutí sp.zn. 9Co/3/2019 zo dňa 30.04.2019, v ktorom bola konštatovaná

danosť nárokov žalobcu, uviedol, že uvedené je správne len s časti, a to čo do nároku na
zaplatenie prvého nároku, keď k druhému nároku (zaplatenie 12.749,92 eura titulom nároku z
neoprávneného vysporiadania spoluvlastníckych podielov) sa odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
priamo nevyjadroval.
2.2. Vo vzťahu k prvému nároku žalobcov (zaplatenie sumy 13.544,23 eura) mal odvolací súd

za to, že súd prvej inštancie v súlade so skorším záväzným právnym názorom odvolacieho súdu
uzavrel, že je daný nárok žalobcov titulom preukázane uzatvorenej dohody v dedičskom konaní sp.
zn. 21D/1380/2005, v ktorom sa žalovaná zaviazala v prípade získania nehnuteľností, ktoré boli v
riešení vyplácať (či už pri predaji alebo získaní dividend) podiely z takto získaných prostriedkov.
Nehnuteľnosti boli riadne v dedičskom konaní nadobudnuté a v momente, ako ich žalovaná nadobudla

do vlastníctva na podklade kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 764/2009 (ďalej aj len „kúpna zmluva/
V 764/2009") a získala peňažné výnosy za tieto nehnuteľnosti, tak bola povinná vyplatiť ich žalobcom.
Nadobudnutie nehnuteľností na podklade zmluvy V 764/2009 je v súvislosti s dedičským konaním sp.
zn. 21D/1380/2005, keď z vyjadrenia urbáru bolo zrejmé, že čakali na doriešenie vlastníckych vzťahov
a po nadobudnutí podielov žalobkyňou došlo k vyplateniu podielov za predchádzajúce roky. Odvolací

súd konštatoval, že žalobkyňa nadobudla podiely na nehnuteľnostiach za 1 euro, čo nie je obvyklá
situácia, zvlášť, ak následne na takto nadobudnuté podiely boli vyplatené výnosy. Všetky uvedené
skutočnosti posúdil odvolací súd tak, že aj podiely na nehnuteľnostiach nadobudnutých žalobkyňou
pod V 764/2009 sú nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje záväzok uvedený v dedičskom rozhodnutí sp.
zn. 21D/1380/2005. Skutočnosť, či žalovaná nadobudla nehnuteľnosti priamo dedičským rozhodnutím,

resp. neskôr nemala na posúdenie nároku žalobcov vplyv, nakoľko záväzok znel na budúce plnenia, po
vysporiadaní dotknutých podielov. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nepriznal uvedené plnenie ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu, na ktorý sa
žalovaná dobrovoľne zaviazala.2.3. K námietke premlčania odvolací súd uviedol, že nejde o nárok priznaný súdnym rozhodnutím,
kedy by bola premlčacia doba desať rokov. Dedičská dohoda neobsahuje konkrétnu sumu ani dátum
splatnosti, ale dohodu (záväzok) znejúci do budúcnosti. Preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej

trojročnej premlčacej doby a súd prvej inštancie správne identifikoval rozsah premlčania nárokov
žalobcov (záväzky splatné do roku 2011). Námietku žalovanej, že lehota na plnenie bola 10 dní
od prevzatia prostriedkov, a preto je premlčaný aj nárok za rok 2012, vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú. Žalovaná v konaní netvrdila, kedy prevzala prostriedky, a preto z dôvodu jej procesnej
nečinnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nároky na výplatu výnosov za rok 2012 boli splatné

do konca roka 2013 a v tejto časti bola žaloba podaná včas.
2.4. Odvolací súd zistil dôvodnosť odvolania žalovanej vo vzťahu k trovám konania, a to s vysporiadaním
sa súdu prvej inštancie s pomerom úspechu a neúspechu. Odvolací súd prepočítal pomer úspechu a
neúspechu žalobcov konštatujúc, že každý zo žalobcov 1/ a 2/ sa domáhal zaplatenia sumy 7.775,95
eura vypočítanej ako požadovaná suma 2.240,70 eura (prvý nárok) + požadovaný druhý nárok 2920,76
eura (vrátane čiastočného späťvzatia žaloby) a vypočítaných žiadaných úrokov z omeškania vo výške

1.294,57 eura (prvý nárok) a 1.319,92 eura (druhý nárok), vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.
Žalobca3/sadomáhalzaplateniacelkovosumy7.734,09eura,vypočítanejakosúčetpožadovanejsumy
2.240,70 eura (prvý nárok) a 2920,76 eura (druhý nárok vrátane čiastočného späťvzatia) a vypočítaných
požadovaných úrokov z omeškania vo výške 1.294,57 eura (prvý nárok) a 1.278,06 eura (druhý nárok).
Žalobca 4/ sa domáhal zaplatenia celkovo sumy 23.427,73 eura (6.822,13 eura prvý nárok, + 6.408,83

eura druhý nárok (vrátane čiastočného späťvzatia) a vyčíslených úrokov z omeškania 3.883,73 eura
(prvý nárok) a 3.959,59 eura (druhý nárok). Každému žalobcovi 1/, 2/, 3/ bolo vyhovené celkovo sumou
1754,28 eura (1.288,88 eura + 465,40 eura), žalobcovi 4/ sumou 5.262,89 eura (3.866,66 eura +
1.396,23 eura). Čo do čiastočného späťvzatia žaloby priznal súd úspech žalovanej, nakoľko žalobcovia
vykonali započítanie svojich nárokov až v súdnom konaní, pričom tak mohli urobiť už pred začatím

konania, keď ich záväzky im boli zrejmé. Odvolací súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu sporových
strán tak, že úspech žalobcov (1/ až 3/) predstavuje priemerne 22,57 % (žalobca 1/ a 2/ 22,56%, žalobca
3/ 22,68 % a žalobcu 4/ 22,46 %). Ďalej odvolací súd uviedol, že: „Pomer úspechu bol vypočítaný
nasledovným spôsobom - príkladmo pri žalobcovi 1/ bola priznaná suma 1754,28 eur delené suma
7.775,95 eur x 100= 22,56 %. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že úspech žalovanej

predstavoval 77,43 % (100%-22,57%). Čistý úspech žalovanej predstavuje 77,43% (jej hrubý úspech)
- úspech žalobcov 22,57% = 54,86 % ako čistý úspech žalovanej. S ohľadom na uvedené odvolací
súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že priznal žalovanej právo na ich náhradu v
rozsahu jej čistého úspechu vo výške 54,86 % dôvodne vynaložených trov prvoinštančného konania".
2.5. O náhrade trov odvolacieho konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu a neúspechu, keď obe strany podali
odvolanie a s výnimkou trov nebola ani jedna strana v odvolaní procesne úspešná. Odvolací súd ich
náhradu priznal žalovanej ako procesne úspešnejšej v konaní v rozsahu jej zisteného čistého úspechu
pred súdom prvej inštancie vo výške 54,86%.
3. Proti V. a VI. výroku rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie z dôvodov uvedených v

§ 421 ods. 1 písm. a), c) Civilného sporového poriadku. Uviedli, že si uplatňujú nárok z rozhodnutia o
dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 z 15.05.2006 Na rozdiel od súdov nižších inštancií tvrdili,
že premlčacia lehota v danom prípade nie je 3 ročná, ale na vec treba aplikovať ustanovenie § 110
Občianskeho zákonníka. V prvom rozhodnutí krajského súdu z 30.04.2019 sp. zn. 9Co/3/2019, ktorým
zrušil rozsudok okresného súdu, nárok žalobcov spochybnený nebol. Okresný súd kasačne viazaný

rozhodnutím krajského súdu sa nemal odkloniť od záverov odvolacieho súdu. Aj krajský súd potom v
druhom rozhodnutí bez akéhokoľvek odôvodnenia zmenil právny názor. Súd teda nesprávne aplikoval
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, pretože mal aplikovať § 110 Občianskeho zákonníka a
žalobcovia podali žalobu 15.12.2016 včas. Žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia") poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/96/2000 argumentujúc, že žalovaná je povinná plniť bez ohľadu na

to, či bola alebo nebola určená lehota na plnenie, pretože podľa dedičského rozhodnutia po neb. R. M.
má povinnosť vyplácať finančné prostriedky, ktoré obdrží. Pri uzatváraní dohody o dedičstve žalovaná
prevzala záväzok vyplácať ustupujúcich dedičov a jej konanie tým, že ustupujúcich dedičov nevyplácala,
je v rozpore s dobrými mravmi, keď nepoctivé nadobudnutie finančných prostriedkov nepožíva právnu
ochranu.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu namietla absenciu jeho dôvodov. Uviedla, že otázka premlčania
je v súdnej praxi ustálená. Žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia podanou dňa 15.12.2016
sa žalobcovia domáhali neurčitého nároku, nezaloženého dedičským rozhodnutím. Nepoprela, že
pravidelne prijímala platby od Pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec, avšak nie výhradnetitulom dedičského rozhodnutia č. k. 2 ID/ 1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.05.2006, pretože
spoluvlastnícke podiely ku spoločnej nehnuteľnosti nadobudla aj kúpnou zmluvou (V 764/2009) a v iných
dedičských konaniach (9D/912/2005, 21D/1380/2005). Výpočty žalobcov o výške výplat nepreukazujú,

že žalovaná skutočne takéto platby dostala a domáhajú sa aj podielu na príjme z jej podielov
nadobudnutých iným titulom. Zdôraznila, že žalobcovia nie sú nerozluční spoločníci, tak ona nevie, ktorý
žalobca sa čoho domáha a na základe akého titulu. Krajský súd v Žiline posúdil námietku premlčania
správne. Nárok na podiel z výnosov v dedičskom rozhodnutí nie je rozhodnutím zakladajúci konkrétny
nárok, ale konkrétne formulovaný záväzok dediča, ktorý ani nie je exekučným titulom. Ak by dedičské

rozhodnutie zakladalo nárok, ktorý by sa mal premlčať' podľa § 110 OZ, žalobcovia by sa nedomáhali
vydania bezdôvodného obohatenia, ale svoju pohľadávku by mohli priamo exekuovať. Poprela tvrdenia
dovolateľov o rozpore jej konania s dobrými mravmi. Ona sa starala o spoločných rodičov aj o zomretého
brata a vždy si korektne plnila povinnosti aj voči žalobcom. Vyslovila presvedčenie, že v konaní
nedošlo k vade uvedenej v § 420 CSP a rozhodnutie súdu druhej inštancie nespočíva v nesprávnom
právnom posúdení. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu nevyhovel a priznal jej

voči žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, ale nie dôvodné a je

potrebné ho zamietnuť.

6.Žalobcoviatvrdili,žepodávajúdovolaniepodľa§421ods.1písm.a),c)Civilnéhosporovéhoporiadku,
namietli však porušenie zásady právnej istoty odklonom okresného súdu od záverov prezentovaných
v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline (t. j. v uznesení zo dňa 30. apríla 2019 sp.

zn. 9Co/3/2019) v otázke premlčania, čo zakladá podľa obsahu dovolania (§ 124 CSP) uplatnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.
7. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

9. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

10. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa
povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru vysloveného
v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustnýmpostupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (R 76/2016). Dovolací súd v dovolacom prieskume zistil,
že Krajský súd v Žiline v uznesení z 30. apríla 2019 sp. zn. 9Co/3/2019 v prejednávanej veci skorší
rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/223/2016-134 zo dňa 11. 06. 2018 zrušil vo výrokoch II. a

III. (výrok o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania) a v tejto časti vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v dôvodoch uznesenia uviedol, že „prvoinštančný súd
mal posúdiť, či žalobcom prináleží finančné plnenie (bezdôvodné obohatenie), ktoré získala žalovaná
a nevyplatila časť zodpovedajúcu dedičským podielom žalobcom, ktoré mali získať ako dedičia po
poručiteľovi R. M.. ....... Odvolací súd má za to, že žalobcovia riadnym spôsobom uplatnili nárok, ktorí

žiadaliodžalovanej(finančnéplnenie,ktorézískalažalovanázpôvodnéhomajetkuporučiteľaR.),uviedli
aj titul, od ktorého finančné plnenie požadujú a sumu odvodili od potvrdení urbáru, resp. výpisov z
členských schôdzí, kde bol schválený výnos na podiel (ročne). ..... Odvolací súd sa domnieva, že v
tomto prípade bolo potom na žalovanej, aby preukázala, že z obdržaných finančných prostriedkov od
pozemkového spoločenstva v zmysle svojho záväzku vyplatila alikvotnú časť plnenia ostatným dedičom
v zmysle ich dedičských podielov. Súd prvej inštancie nárok zamietol, ale v podstate neuviedol, z

akých dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, kde bola žaloba
žalobcov (po pripustení späťvzatia) zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania zrušil a vrátil späť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom súd uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nesporné,
vyhodnotí spôsob nadobudnutia podielov vydržaním (prejudiciálne) a až potom rozhodne o tom, či nárok
žalobcov je dôvodný voči žalovanej alebo nie". Z takéhoto odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd sa

otázkou premlčania nároku ani tým, či na počítanie premlčacej doby treba aplikovať § 101 Občianskeho
zákonníka, alebo § 110 Občianskeho zákonníka nezaoberal a súd prvej inštancie neporušil v poradí
druhým rozsudkom svoju povinnosť kasačnej viazanosti právnym názorom súdu vyššej inštancie.
13. V rozsudku z 26. novembra 2003 sp. zn. 5Cdo/96/2000, na ktorý poukazujú dovolatelia, sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal neskorším rozdelením náhrady za pôdu v prípade, keď táto v

dôsledku minulej právnej úpravy ukladajúcej členovi družstva povinnosť združiť pozemky do spoločného
družstevného hospodárenia a presadzujúcej nadobúdanie pôdy v dôsledku dedenia len jedným z
dedičov, pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov, a to ešte právnemu predchodcovi
žalovaných. Odvolací súd v dedičskom konaní v dôsledku odvolania ustupujúcich dedičov požadujúcich
poskytnutie náhrady pre prípad, že v budúcnosti dôjde k scudzeniu pôdy, a to rozdelením vyplatenej

náhrady podľa výšky dedičských podielov, túto požiadavku akceptoval a potvrdil ju právoplatným
rozhodnutím. Ustupujúci dedičia potom mohli, spoliehajúc sa na právoplatné rozhodnutie orgánu štátu,
nadobudnúť presvedčenie o spravodlivom vysporiadaní dedičstva. Rozdelenie náhrady za pôdu, ktorá
pripadladovýlučnéhovlastníctvajednémuzdedičov,vprípadejejscudzeniamedziustupujúcichdedičov
podľa výšky ich dedičských podielov predstavovalo podľa dovolacieho súdu, vzhľadom na už uvedené

okolnosti, za ktorých k tejto úprave vysporiadania došlo, spravodlivú alternatívu takému vysporiadaniu
dedičstva (najmä z hľadiska hodnoty pôdy v čase jej scudzenia, ovplyvňujúcej dohodnutú náhradu),
pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva dedičov podľa výšky ich
dedičských podielov. Najvyšší súd sa teda v tomto rozhodnutí premlčaním nezaoberal.
14. Dovolatelia v dovolaní tvrdili, že ich dovolanie je podané podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP,

podľa ktorých dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, c) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
15. Charakteristickým znakom otázky relevantnej z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je, že musí ísť o otázku

právnu(nieskutkovú),ktorúodvolacísúdriešil(t.j.vysvetliljejpodstatuauviedolsúvisiaceprávneúvahy
spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve takéto riešenie) a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté
dovolaním.

16. Relevantná právna otázka musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a

zrozumiteľným spôsobom.

16.1. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp.
zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého
prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku

riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho
stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky
odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť
táto otázka správne riešená".16.2. Aj v prípade dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí ísť o otázku právnu,
ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní, ktorého
prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku

riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako
najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená
17. Dovolací súd musí dať do pozornosti (okrem toho, že dovolatelia relevantnú dovolaciu otázku
nevymedzili spôsobom uvedeným zhora) jednu, pre rozhodnutie o podstate dovolania žalobcov
zásadnú, skutočnosť. Predmetom súdneho konania vymedzeným práve dovolateľmi ako žalobcami

(pánmi sporu) bolo splnenie záväzku žalovanej vyplatiť dividendy (výnosy) na podklade dedičského
rozhodnutia sp. zn. 21D/1380/2005 po poručiteľovi R. a vydanie bezdôvodného obohatenia titulom
neoprávneného vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom na podklade notárskej zápisnice sp.
zn. N 52/2015, NZ 4726/2015. Súdy nižších inštancií žalobcom priznali plnenie z titulu záväzkovo-
právneho vzťahu, resp. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, s čím žalobcovia súhlasili (tieto
závery súdu prvej inštancie neboli predmetom odvolacieho prieskumu). Pokiaľ dovolatelia namietajú

správnosť aplikácie ustanovení o premlčaní v záväzkových vzťahoch podľa § 101 OZ tvrdiac, že
premlčacia doba mala byť počítaná ako pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu podľa §
110 OZ, touto otázkou sa súdy nižších inštancií sa v kontexte uvedeného nezaoberali.
18. Pre úplnosť ešte dovolací súd pripomína, že podľa § 422 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP dovolanie podľa
§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Minimálna
mzda v čase podania žaloby na súde prvej inštancie bola 405 eur, jej desaťnásobok je 4 050 eur,
preto vychádzajúc z výšky požadovaného plnenia u žalobcov 1/ - 3/ uvedená procesná podmienka
dovolacieho konania splnená nie je.

19. Pokiaľ dovolatelia v úvode dovolania označili, že smeruje aj proti výroku VI. Rozsudku odvolacieho
súdu (výrok o trovách konania), neuviedli nijaké dovolacie tvrdenie odôvodňujúce túto časť dovolania.
20. Na základe zhoreuvedeného dovolací súd, vyhodnotiac dôvody dovolania tvrdené dovolateľmi
uzatvára, že dovolatelia 1/ - 3/ nesplnili podmienku prípustnosti dovolania stanovenú v § 422 ods. 1
písm. a) CSP, ani v dovolaní riadne nevymedzili relevantnú právnu otázku, na ktorej riešení odvolací

súd založil svoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. a), b) CSP). Uvedené nedostatky by smerovali k
odmietnutiu dovolania. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii
vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP), naplnenie ktorého ale dovolací súd nezistil, dovolací súd
dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.
21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej trovy v dovolacom konaní
vznikli. Dovolací súd jej preto voči každému zo žalobcov (ktorých procesné spoločenstvo je samostatné)
priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

22. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.