Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2289/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125376824
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125376824.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: D. XX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. František Buhla, IČO: 45006300, Čajakova
5, 040 01 Košice; proti povinnému: A. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX G.;
zast.: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, Krivá 3, 040 01 Košice; vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Martin Petrovič, sídlo exekútorského úradu: Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava;

pre vymoženie istiny vo výške 17.000,00 Eur, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2289/2025 zo dňa 09.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym
úradníkom sp. zn. 54Ek/2289/2025 zo dňa 09.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2289/2025 zo dňa 09.10.2025 n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
27.08.2025domáhalodpovinnéhovymoženiaistinyvovýške17.000,00Euratonazákladeexekučného
titulu - Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej dňa 29.11.2024

pod sp. zn. N 664/2024 Nz 51879/2024 NCRIs 52758/2024 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe
predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 04.09.2025 poverenie na vykonanie exekúcie
sp. zn. 54Ek/2289/2025 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi - JUDr.
Martinovi Petrovičovi.

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/2289/2025 zo dňa 09.10.2025 súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 183,31 eur. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho
úradníka odôvodnil tým, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že Zmluva o pôžičke je v zmysle
§ 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje,
aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, a ak sa tak nestane, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane

náležitostí vôle) boli dané. V zmysle uvedeného povinný poukázal na to, že ani Zmluva o pôžičke zo
dňa 14.11.2022 ani notárska zápisnica o novácii záväzku sama o sebe nepreukazuje vznik reálneho
kontraktu medzi zmluvnými stranami, preto na podklade týchto oprávneným predložených dokumentov
nie je možné vykonať exekúciu.
Súd preskúmal exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vedie, pričom mal za
preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom

úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej dňa 29.11.2024 pod sp. zn. N 664/2024 Nz 51879/2024 NCRIs
52758/2024. Z notárskej zápisnice vyplýva, že veriteľ (v exekučnom konaní oprávnený) a dlžník(povinný) uzavreli dňa 14.11.2022 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi
pôžičku vo výške 17.000,00 Eur bezúročne s lehotou splatnosti do 6 mesiacov od uzavretia Zmluvy o
pôžičke, teda do 14.05.2023. Veriteľ dňa 11.10.2024 písomne vyzval dlžníka, aby najneskôr v lehote do

31.10.2024 svoj dlh splatil. Dlžník napriek márnemu uplynutiu lehoty splatnosti, ako aj dodatočne určenej
lehoty na splnenie záväzku svoj záväzok nesplnil. Dlžník a veriteľ sa dohodli, že doterajší záväzok - dlh
vo výške 17.000,00 Eur s lehotou splatnosti najneskôr do 14.05.2023 sa od momentu účinnosti Dohody
o novácii v plnom rozsahu nahrádza novým záväzkom, a to povinnosťou dlžníka zaplatiť veriteľovi
dlh vo výške 17.000,00 Eur v lehote najneskôr do 31.05.2025 na bankový účet veriteľa. Dohoda o

novácii záväzku zo dňa 29.11.2024 je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Povinný v bode II.
notárskej zápisnice vyhlásil, že v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku súhlasí s vykonateľnosťou
právneho záväzku v zmysle notárskej zápisnice a s exekúciou podľa Exekučného poriadku na všetok
jeho majetok, ktorý podlieha exekúcii podľa platných právnych predpisov, a to v prípade nedodržania
podmienok a neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich z Dohody o novácii záväzku. Súd v exekučnom
konaní preskúmaním exekučného titulu konštatoval, že notárska zápisnica obsahuje právny záväzok,

má označenú osobu oprávnenú, označenú osobu povinnú, označený právny dôvod, predmet a čas
plnenia, a osoby povinné preukázateľne s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili, a preto táto
notárska zápisnica obsahuje riadne náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku., ako
aj náležitosti podľa § 47 a nasl. Notárskeho poriadku. Dohoda o novácii záväzku zo dňa 29.11.2024 je
neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice.

Súd sa nestotožnil s tvrdením povinného, že Zmluva o pôžičke zo dňa 14.11.2022 ani notárska zápisnica
o novácii záväzku nepreukazuje vznik reálneho kontraktu medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany
v Dohode o novácii záväzku zo dňa 29.11.2024 vyhlásili, že obsahu zmluvy riadne porozumeli, že ju
neuzatvárajú v tiesni, a ani za zjavne nevýhodných podmienok, a že ich vôľa je slobodná a vážna. Zo
žiadneho ustanovenia tejto dohody nie je založená povinným namietaná skutočnosť, že by oprávnený

skutočne neodovzdal predmet pôžičky dlžníkovi ani že nepreukazuje vznik reálneho kontraktu medzi
zmluvnými stranami. Povinný nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie vydané v osobitnom civilnom
konaní, ktorým by bola Dohoda o novácii zo dňa 29.11.2024 vyhlásená za absolútne neplatný právny
úkon. Súd s prihliadnutím na nedostatok právomoci hmotnoprávne skúmať predmetnú Dohodu o novácii
môže vychádzať len z jej ustanovení tak ako sú koncipované, a považovať ju len za platný právny úkon,

ktorým sú jeho zmluvné strany platne a účinne viazané. Súd navyše uvádza, že podpísaním dohody o
novácii povinný uznal svoj dlh voči oprávnenému, pretože novácia by bez existujúceho záväzku nebola
vôbec možná, a samotnou dohodou o novácii vznikol nový záväzok, ktorý je súčasťou exekučného
titulu. Súd už počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie posúdil dôvody na vedenie exekúcie
na podklade predložených dokumentov (Dohoda o novácii, notárska zápisnica) a dospel k záveru,

že je možné na podklade predloženého exekučného titulu vydať poverenie na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie opodstatnene a odôvodnene, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a tiež aj
v čase posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, povinný svoj záväzok nesplnil.
Pokiaľ ide o trovy konania tieto súd oprávnenému priznal s poukazom na právnu úpravu ust. § 199a

ods. 1,ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že v rámci návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že zmluva o pôžičke
je zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu

sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu boli dané. V zmysle uvedeného povinný poukázal na to, že ani Zmluva o pôžičke zo dňa
14.11.2022 ani notárska zápisnica o novácii záväzku sama o sebe nepreukazuje vznik reálneho
kontraktu medzi zmluvnými stranami, preto na podklade týchto oprávneným predložených dokumentov

nie je možné vykonať exekúciu v zmysle podaného návrhu a vydaného poverenia na vykonanie
exekúcie. Povinný teda uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné vykonať exekúciu, nakoľko neboli
splnené podmienky preukázania vzniku reálneho kontraktu.
Pokiaľ ide o priznané trovy oprávnenému uviedol, že v prípade priznania nároku na náhradu trov
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania,

nakoľko konajúci súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že sa exekučný súd pri posudzovaní
notárskej zápisnice sústredil na to, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti bez
ohľadu na hmotnoprávny základ a tieto predpoklady podľa názoru súdu v plnom rozsahu naplnené boli
a taktiež s odkazom na skutočnosť, že súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením preskúmavaťplatnosť Dohody o novácii záväzku, pričom vychádza vždy len zo stavu, ktorí účastníci sami uviedli
v texte notárskej zápisnice. Oprávnený sa v rámci svojho vyjadrenia vyjadril bez uvedenia relevantnej
skutočnosti pre rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, navyše poukázal na

to, že obsah vyjadrenia oprávneného je reakciou na tvrdenia povinného, ktoré však v rámci návrhu na
zastavenie exekúcie v takomto znení povinní neprezentoval. So zreteľom na uvedené povinný navrhol,
aby súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a rozhodol o zastavení exekúcie,
prípadne, aby nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu
povinného.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov
exekúcie) na vyjadrenie nezasielal. Povinný v podanej sťažnosti opätovne uvádzal argumenty pojaté
v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril, a teda stanovisko
oprávneného je súdu známe. Naviac povinný v podanej sťažnosti namietal priznanie trov oprávnenému
z dôvodu, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy. Otázka priznania trov konania je otázkou právnou,

spočívajúcou na úvahe súdu a právnom posúdení súdu, a preto v tomto smere vyjadrenie oprávneného
považoval za nadbytočné.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinného
prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona
uvádza:

13. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je
akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom
mádotknutástranavytýkaťvadykonaniairozhodnutiavyššiehosúdnehoúradníka(§239 CSPvspojení
s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie
nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je

opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,
resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na
zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný v sťažnosti nevytýka
vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v sťažnosti opätovne uvádza argumentypojaté v návrhu na zastavenie exekúcie. Napriek uvedenému súd na podporu správnosti napadnutého
uznesenia udáva:

14. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

15. Podľa ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa
exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

16. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,

ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo v je v rozpore
s dobrými mravmi.

17. Jedným z exekučných titulov, na podklade ktorých môže byť vykonaná exekúcia, je notárska

zápisnica (§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku). Jej povinnými náležitosťami sú označenie
oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej
skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok),
predmet a čas plnenia, ako i súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

18. Exekučným titulom v predmetnom konaní ako konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom
uznesení je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej na D. H. G.
XX I. E. dňa 29.11.2024, na základe ktorej povinný vyhlásil, že v zmysle ust. § 45 ods. 2 Exekučného
poriadku súhlasí s vykonateľnosťou právneho záväzku v zmysle notárskej zápisnice a s exekúciou
podľa Exekučného poriadku na všetok jeho majetok, ktorý podlieha exekúcii podľa platobných právnych

predpisov. Povinná osoba v notárskej zápisnici uznala záväzok vo výške 17.000 eur s povinnosťou tento
uhradiť do 31.05.2025 a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.11.2022 splatnej dňa 31.10.2024
a následnej Dohody o novácii záväzku s povinnosťou dlžníka uhradiť veriteľovi t.j. oprávnenému dlh
v lehote najneskôr do 31.05.2025.

19. Notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať podmienky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, ktoré podmienky musí skúmať exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica obsahuje (obdobne uznesenie
NS SR z 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo/63/2009). Materiálna vykonateľnosť nastáva zásadne uplynutím
času na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici. Materiálna

stránka vykonateľnosti tak spočíva predovšetkým v dodržaní náležití podľa § 45 ods. 3 EP
a formálna vykonateľnosť dodržaním náležitostí uvedených v ust. § 47 Notárskeho poriadku. Jednou
z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

20. Prieskum exekučného súdu v rozsahu exekučného titulu – notárskej zápisnice je daný ust. § 45 ods.
3 a ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku.

21. Povinný v predmetom konaní poukazuje na skutočnosť, že zmluva o pôžičke vzniká až reálnym
odovzdaním pôžičky dlžníkovi – teda spochybňuje skutočnosť, že zo strany oprávneného k poskytnutiu
pôžičky dlžníkovi – povinnému došlo.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo

63/2009„Povinnosťplnenianazákladenotárskejzápisnicemožnocharakterizovaťakoplnenie,ktorémá
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom
k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovanínotárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti.

23. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti neuviedol žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by preukázal, že s vykonateľnosťou právneho záväzku súhlasil napriek
skutočnosti, že takýto záväzok voči oprávnenému nikdy nemal. Nakoľko je notárska listinou verejnou
a ako už súd vyššie uviedol, osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených (teda vrátane skutočnosti, že

k poskytnutiu pôžičky došlo) až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, vychádzal súd pri rozhodovaní
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj o podanej sťažnosti zo skutočností uvádzaných
v notárskej zápisnici, nakoľko povinný v konaní nepreukázal opak – teda, že v skutočnosti k poskytnutiu
pôžičky nedošlo.

24.Pokiaľideosťažnosťpovinnéhočodopriznanýchtrovoprávnenému,vtejtosúvislostisúdkonštatuje:

25. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného súd výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za

trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

29. V zmysle ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na
vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na

zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

30. So zreteľom na vyššie uvedené je stanovisko oprávneného k návrhu na povinného na zastavenie
exekúcie právne významné z hľadiska postupu súdneho exekútora, pretože za predpokladu, ak by
oprávnený akceptoval námietky povinného a súhlasil by so zastavením exekúcie, súdny exekútor by

v takom prípade vydal upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou pre oprávneného na zaplatenie
trov. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie poprel skutočnosť uvádzanú povinným,
že by k reálnemu kontraktu – odovzdaniu peňažní z titulu pôžičky nedošlo. Navyše ak zákon výslovne
stanovuje právo oprávneného vyjadriť sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 61k ods.
5 Exekučného poriadku) a priznáva mu za to trovy exekúcie v podobe trov právneho zastúpenia (§

199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) je skutočnosť, či bola argumentácia
oprávneného prezentovaná jeho právnym zástupcom vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (ne)dôvodná bez právneho významu z hľadiska posudzovania účelnosti trov exekúcie.

31. So zreteľom na uvedené je súd toho názoru, že oprávnenému trovy konania z titulu právneho úkonu

- vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie patria. Súd nespochybňuje oprávnenie
povinného podať návrh na zastavenie exekúcie, avšak povinný si musí byť vedomý skutočností, že
ak súd jeho návrhu nevyhovie, je tento povinný znášať trovy, ktoré v súvislosti s podaným návrhom
povinného oprávnenému vznikli.32.Uvedenétrovysúdvyčíslilnasumu183,31eurvychádzajúcztarifnejhodnoty17.000eur,prihodnote
právneho úkonu 168,47 eur v súlade s ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb + náhrady
režijného paušálu 14,84 eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

33. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na

náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému. Tomuto však žiadne trovy konania
v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal
vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému
nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).