Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200700
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8522200700.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Energetika stavebníctvo financovanie, a. s.,
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 723 041, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s. r.
o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná
1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 330 167, zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., Žižkova 22B, 811 02

Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, o zaplatenie 19.956,84 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 40Cb/58/2023–175 zo 17. januára 2024
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/58/2023-183 z 5. februára 2024
a opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/58/2023-270 zo 7. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/58/2023–175 zo 17. januára
2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/58/2023–
183 z 5. februára 2024 a opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/58/2023–270 zo 7.

júla 2025 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
40Cb/58/2023–175 zo 17. januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 40Cb/58/2023–183 z 5. februára 2024 a opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
40Cb/58/2023–270 zo 7. júla 2025, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania

zamietol.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením
rozhodol tak, že žalobu zamietol, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a žalovanému priznal
proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.956,84 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur
2.1. Svoj nárok uplatnil ako kapitalizované zmluvné úroky z omeškania zo sumy 14.855,65 eura, ktorá
žalobcovi bola priznaná právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

4.10.2021 sp. zn. 9Up/1590/2021 znížený o platobným rozkazom priznaný zákonný úrok z
omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy. Kapitalizovaný zmluvný úrok z omeškania
odvodilodčl.9ods.9.5 a9.8Zmluvyodielozodňa14.11.2019(ďalejakoZOD)uzatvorenejmedzistranami sporu. Žalobca zároveň vyslovil právny názor, že ak žalovaný žalobcovi zaplatil platobným
rozkazom priznanú istinu so zákonným úrokom z omeškania, žalovaný tým uznal aj nárok žalobcu čo
do zmluvného úroku z omeškania.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3.1. Poukázal na čl. 9 ods. 9.8 uzatvorenej ZOD, v zmysle ktorého nárok na zmluvný úrok z omeškania
vznikne len v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa stavby, t. j. žalobcu.
3.1.1 Žalovaný tvrdil, že žalobcove odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.1.2021 je neplatné a v rozpore s čl.

10ods.10.3ZOD,pretožeodstúpenieodzmluvynespĺňalozmluvnedojednanékritériáanepredchádzali
mu dve kvalifikované výzvy, tak ako to ustanovuje uzatvorená ZOD. Naopak, podľa tvrdení žalovaného
mal zmluvný vzťah medzi stranami sporu platne skončiť až odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného
ako objednávateľa a to listom zo dňa 10.5.2021.
3.2. Rovnako rozporoval, že by plnením judikovanej pohľadávky uznal aj zmluvne dojednaný úrok z
omeškania uplatnený v tomto spore.

3.3. Právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1590/2021
priznanú pohľadávku so zákonným úrokom z omeškania považoval za prekážku veci rozhodnutej vo
vzťahu k uplatneným zmluvným úrokom z omeškania z tej istej istiny.
3.4. Zároveň namietal, že zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy
(182,5 % ročne) je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v
odpore žalovaného. Tvrdil, že právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 7.7.2022 sp. zn. 9Up/1590/2021, ktorým bola žalobcovi priznaná suma 14.855,65 eura bol žalobcovi
zároveň priznaný 14 % úrok z omeškania od 23.2.2021 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po

doručení odstúpenia od ZOD žalobcom.
4.1.OkresnýsúdBanskáBystricatakpodľanázoružalobcuprejudiciálnerozhodoloplatnostiodstúpenia
od zmluvy žalobcom a preto v prejednávanom spore nemožno riešiť už raz vyriešenú otázku.
4.2. Tvrdil, že žalobca platne odstúpil od zmluvy, pretože žalovaného upozornil na nedostatky
jednak v stavebnom denníku (dňa 23.10.2021 a 27.10.2010) a následne vo výzve zo dňa 7.1.2020,

kde aj upozornil na možnosť odstúpenia a tak naplnil dikciu čl. 10 ods. 10.3 ZOD pre platné a účinné
odstúpenie od zmluvy.
4.3. Vyjadril svoj nesúhlas s námietkou žalovaného týkajúcou sa „res iudicata“, pretože v tomto spore
si žalobca uplatnil zmluvný úrok z omeškania nad rámec priznanej pohľadávky so zákonným úrokom z
omeškania v upomínacom konaní.

4.4. Výšku zmluvného úroku nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi, či poctivým obchodným
stykom. Poukázal na to, že zmluvu koncipoval výhradne žalovaný a žalobca mohol v rámci verejného
obstarávania túto zmluvu ako celok prijať alebo sa verejného obstarávania nezúčastniť.

5. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii, v zmysle ktorej sa v upomínacom konaní posudzuje iba

to, či sú splnené procesné podmienky a či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu
a v žiadnom prípade upomínací súd nevykonával dokazovanie a neposudzoval ani predbežné otázky
vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy.
5.1. Vo vzťahu k samotnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu ako zhotoviteľa argumentoval, že
dôvod odstúpenia od zmluvy musí byť v tomto prejave vôle jednoznačne vymedzený.

5.2. Zároveň považoval za neopodstatnenú argumentáciu žalobcu, že ak žalovaný sám koncipoval
zmluvu a dojednal 0,5 % denný úrok z omeškania, nemôže namietať jej neplatnosť pre rozpor s dobrými
mravmi či poctivým obchodným stykom.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní - dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 10. až 18.

odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia-vecprávneposúdilpodľa§1ods.1a2Obchodnéhozákonníka
upravujúceho rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 2 a 3 písm. b) Obchodného
zákonníka upravujúceho obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa §§ 536 ods. 1, 2, 3
Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, ďalej podľa §§ 302, 344, 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje odstúpenie od zmluvy, podľa § 265 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje

poctivý obchodný styk.

7. Súdprvejinštancieustálil,ževprejednávanomsporenebolosporné,žežalobca sožalovaným
uzatvorili Zmluvu o dielo dňa 14.11.2020 (ZOD), na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonávaldojednané dielo a to až do času, kedy došlo medzi sporovými stranami k nezhodám pri zhotovovaní
diela.
7.1.Rovnakonebolosporné,žežalovanývyplatilžalobcovitzv.zádržnéuplatnenévupomínacomkonaní

čo do výšky istiny a zákonného úroku z omeškania vo výške 14 % z dlžnej sumy.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporným bolo, či má žalobca nárok aj na zmluvne dojednaný úrok
z omeškania vo výške 0,5 % denne z už zaplatenej dlžnej sumy zádržného.

9.Súdprvejinštanciezanedôvodnúoznačilargumentáciužalovaného,že vprejednávanej
právnej veci existuje prekážka veci rozhodnutej („res iudicata“), a to s poukazom na platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.10.2021 sp. zn. 9Up/1590/2021, v ktorom bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 14.855,65 eura s úrokom z omeškania 14 % ročne z tejto
sumy od 23.1.2021 do zaplatenia.
9.1. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prejednávanom spore žalobca si uplatnil

kapitalizovaný zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, znížený o už
platobným rozkazom priznaný 14 % zákonný úrok z omeškania. Žalobca si tak uplatňuje
zmluvne dojednaný úrok nad rámec už uplatnených a judikovaných úrokov z omeškania v upomínacom
konaní a preto sa v prejednávanom spore nemôže jednať o prekážku veci rozhodnutej.

10. Súd prvej inštancie následne posúdil platnosť/neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo strany
žalobcu podaním a odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného.
10.1. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu súd prvej inštancie posudzoval v intenciách
zmluvne dojednaného článku 10 bod 10.3 ZOD. Konštatoval, že žalobca formuloval dôvod svojho
odstúpenia od zmluvy ako neposkytnutie spolupráce zo strany objednávateľa a to ani

na opakovanú výzvu na plnenie podľa článku 10 bod 10.2. písm. a) ZOD. Súd prvej inštancie však
poukázal na to, že zmluvne dojednaný dôvod odstúpenia podľa článku 10 bod 10.3 písm. a) stanovoval
dve podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy, a to aby žalobca opakovane vyzval žalovaného
na plnenie a aby bolo plnenie zo strany objednávateľa vecne a časovo riadne nárokované a dojednané.
10.2.1. Vo vzťahu k podmienke, aby výzva smerovala k vecne a časovo riadne nárokovateľnému

a dojednanému plneniu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce nepreukázal, že ním tvrdené
nedostatky možno kategorizovať ako nárokovateľné a dojednané, avšak žalovaný túto
skutočnosť nespochybnil a preto súd prvej inštancie považoval predmetnú podmienku za nespornú
a teda za splnenú.
10.2.2. Vo vzťahu k ďalšej podmienke pre platné odstúpenie vo forme opakovanej výzvy na plnenie

súd prvej inštancie poukázal na to, že záznam v montážnom denníku spolu s výzvou žalobcu zo dňa
7.1.2021 nenapĺňajú požiadavku opakovanej výzvy. V montážnom denníku sa síce nachádza záznam zo
dňa 23.10.2020, v ktorom žalobca poukazuje na nedostatky (osadenie mreží, problematika podhľadov)
a žiada vyjadrenie k predostretým problémom, avšak žalovaný ako zhotoviteľ na nich reagoval už dňa
27.10.2020 - v montážnom denníku objednávateľ žiadal mreže napriek výtkam dodať v požadovanej

kvalite na miesta presne určené podľa výkresov a k podhľadom sa objednávateľ vyjadril, že tieto budú
dodané podľa projektovej dokumentácie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žiaden ďalší záznam sa
v predložených montážnych denníkoch nenachádzal a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný adekvátnym spôsobom reagoval na vytýkané nedostatky a dal jasné pokyny na ďalší postup.
10.2.3. Vo vzťahu k výzve žalobcu zo dňa 7.1.2002 súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v nej

upozornil žalovaného na možnosť odstúpenia od zmluvy, ale výlučne podľa článku 10 bod 10.3 písm.
b) ZOD, teda z dôvodu omeškania s úhradou faktúr zo strany objednávateľa. Takto vymedzený
dôvod odstúpenia bol v tomto písomnom liste zvýraznený tmavým písmom a bol podčiarknutý, preto
ho súd prvej inštancie nevyhodnotil ako výzvu žalobcu podľa článku 10 ods. 10.3 písm. a) ZOD, z
dôvodu ktorého reálne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že zo

znenia predmetnej výzvy v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že žalobca upozornil žalovaného
na možnosť odstúpenia od zmluvy podľa článku 10 bod 10.3 písm. a) ZOD. Neodstránené technické
detaily vo vzťahu k mrežiam a podhľadom sú v tejto výzve vymedzené len ako dôvod na ich vyňatie z
dodatku, ktorým sa má predĺžiť termín dodania celého diela.
10.3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o tom, že prílišný formalistický

výklad odstúpenia od zmluvy by bol v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR (ÚS SR sp.zn. IV. ÚS
54/2012, ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3381/10 a I. 625/03, NS SR 3Obdo/61/2016), avšak pri posudzovaní
predmetného odstúpenia žalobcu od ZOD zo dňa 20.1.2021 v nadväznosti na výzvu obsiahnutú vmontážnom denníku zo dňa 23.10.2020 a list zo dňa 7.1.2021 súd prvej inštancie predmetné odstúpenie
od zmluvy nemohol vyhodnotiť ako absolútne platný právny úkon.
10.4. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008, v zmysle ktorého dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na
existenciu nejakého dôvodu, pričom Občiansky zákonník v § 48 ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje
povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia -
nemožno aplikovať na prejednávanú právnu vec, pretože v prejednávanom spore bol dôvod odstúpenia
od zmluvy v liste zo dňa 20.1.2021 jasne zadefinovaný a v predmetnom spore žalobca tvrdil, že dôvodom

odstúpenia aj reálne boli všetky skutočnosti vymedzené v tomto liste. K predloženému rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 súd prvej inštancie
poukázalajnato,ževprejednávanomsporeideoobchodnoprávnyspor,naktorýsapoužijúustanovenia
Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú samostatnú a komplexnú právnu úpravu odstúpenia od zmluvy
a preto nie je dôvod na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neplatnosť
odstúpenia od zmluvy následne odvodil od nesplnenia zmluvných podmienok vo vzťahu k podmienkam,

ktoré odstúpeniu predchádzali a ktoré si zmluvné strany jednoznačne v zmluve dojednali.
10.4.1. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca v odstúpení od zmluvy jasne vyšpecifikoval
dôvod odstúpenia, ktorý však nespĺňal zmluvne dojednané podmienky. Následne sa preto žalobca
v prejednávanom spore nemôže domáhať toho, aby súd prvej inštancie neprihliadol na ním vymedzený
dôvod odstúpenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 3 Obdo/61/2016, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby
zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpení, jednoznačne vymedzila
dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej právnej povinnosti, ktorá bola druhou
stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú
predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného vzťahu s ohľadom na sankčný

charakter inštitútu odstúpenia nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia
pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne
odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná
strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod
odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie

je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými
v ustanoveniach § 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami nezanikol
odstúpením od zmluvy zo strany zhotoviteľa (žalobcu) písomným podaním zo dňa 20.1.2021 s

poukazom na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, ale odstúpením od zmluvy zo strany
objednávateľa (žalovaného) písomným podaním zo dňa 10.5.2021.
11.1. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nárok na uplatnené kapitalizované úroky z omeškania,
ktorých výška bola zmluvne dojednaná v článku 9 ods. 9.5 ZOD nepriznal, pretože z článku 9 ods. 9.8
uzatvorenejZODvyplýva,žeodstúpenímzhotoviteľaodzmluvynezanikánároknazaplateniezmluvných

sankcií, úrokov z omeškania a náhradu škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Z
uvedeného by vyplýval nárok zhotoviteľa na úroky z omeškania, ale len pre prípad, ak by od zmluvy
odstúpil zhotoviteľ. Zhotoviteľ však od zmluvy platne neodstúpil a preto mu súd uplatnený nárok vo forme
kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania nepriznal
a žalobu zamietol.

11.2. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil aj argumentáciu žalobcu, že upomínací súd
vydaním platobného rozkazu 4.10.2021 sp. zn. 9Up/1590/2021 prejudiciálne vyriešil aj otázku platnosti
predmetného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, ako aj argumentáciu žalobcu, že žalovaný
nepodaním odporu uznal nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky.
11.2.1. Zdôraznil, že upomínacie konanie ako skrátená forma konania, ktorá upravuje postup pri

vydávaní platobných rozkazov umožňuje súdu vydať platobný rozkaz len na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov. Ide preto o zjednodušený spôsob konania, ktorý slúži akýmkoľvek peňažným nárokom, pokiaľ
sa tieto javia ako dostatočne zrejmé. Súd tak nevykonáva dokazovanie v pravom slova zmysle, ale
za splnenia zákonných podmienok rozhodne o žalobe rýchlo a efektívne bez vypočutia či vyjadrenia

žalovaného. V skrátenom konaní nie je pred vydaním rozhodnutia zisťovaný úplný skutkový stav
ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, skúmané je splnenie procesných podmienok.
Rozhodnutie teda obsahuje skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie, tie sú však obmedzené iba na
splnenie podmienok pre vydanie platobného rozkazu a či tvrdenia žalobcu zakladajú uplatnený nárok.11.2.2. Zároveň uviedol, že ak žalovaný z akéhokoľvek dôvodu, či už pragmatického, kedy by sa rozdiel
v dobe omeškania podaním prípadného odporu mohol skrátiť len niečo vyššie 3 mesiacov (odstúpenie
od zmluvy ku dňu 22.1.2021 žalobcom ako zhotoviteľom alebo ku dňu 12.5.2021 žalovaným ako

objednávateľom) alebo z iného dôvodu nepristúpil k podaniu odporu, súd prvej inštancie túto skutočnosť
nevyhodnotil ako uznanie žalobcovho odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a v prejednávanom
spore súd prvej inštancie prejudiciálne posúdil úkon odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa
pre vyhodnotenie opodstatnenosti uplatneného nároku zo strany žalobcu ako neplatný.

12. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie predmetného sporu do právoplatného
skončenia sporu vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/8/2021 odôvodnil tým,
že v predmetnom spore (5Cb/8/2021) ide o žalobu o zaplatenie faktúr za zhotovenie
stavebných prác na základe totožnej ZOD, v rámci ktorého súd posudzoval opodstatnenosť uplatneného
nároku a prejudiciálne si vo vzťahu k úrokom z omeškania posúdil aj platnosť/neplatnosť predmetného
odstúpenia. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že takýmto rozhodnutím Okresného súdu Stará

Ľubovňa nie je viazaný a inštitút prerušenia konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku je
fakultatívnym inštitútom, ktorý sa súd v prejednávanej právnej veci rozhodol nevyužiť.
12.1. Dôvodom bola predovšetkým hospodárnosť konania, pretože žaloba bola v predmetnej
právnej veci podaná dňa 10.5.2022 a do postúpenia veci na Okresný súd Prešov dňa 19.9.2023, teda
takmer rok a pol od podania žaloby vo veci nebolo uskutočnené ani jedno pojednávanie. V tejto súvislosti

súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 150/2010.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového
poriadku tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný, proti neúspešnému

žalobcovi, plnú náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podal
žalobca odvolanie a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písmeno b) C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p.), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písmeno f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písmeno h) C. s. p.).

14.1. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených už v prvoinštančnom konaní. Zdôraznil, že žalobca sa
v inom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9Up/1590/2021 domáhal
zaplatenia zádržného z faktúr, z ktorých si v aktuálnom konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu.
Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 4.10.2021, ktorý sa v dôsledku nepodania
odporu zo strany žalovaného stal právoplatným.

14.1.1. Podkladom platobného rozkazu bol žalobný návrh, v ktorom žalobca detailne opísal a odôvodnil
jeho nárok na vyplatenie zádržného. Tento návrh bol súčasťou aj žaloby v aktuálnom spore ako príloha.
Z jeho znenia je zrejmé, že splatnosť zádržného odvodil žalobca od jeho odstúpenia od zmluvy o dielo
zo dňa 7.1.2021 titulom čl. 10 bod 10.3 písm. a) ZoD. Keďže žalovaný nepodal proti tomuto platobnému
rozkazu odpor, pričom žalovanému bol návrh na vydanie platobného rozkazu doručený, a teda bol plne

oboznámený s tvrdeniami žalobcu o platnosti žalobcovho odstúpenia od zmluvy,
nemožno dospieť k záveru, že napriek tomu, že žalovaný nepodal odpor (a neskôr na jeho podklade
plnil predmetné zádržné žalobcovi) neuznal dôvod odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Takáto
argumentácia by nemala oporu ani v zmluve o dielo a ani v zákone. Ak by totiž žalovaný
neuznal dôvod odstúpenia od zmluvy podľa čl. 10 bod 10.3 písm. a) ZoD, nemal žiaden dôvod

nepodať odpor, nakoľko v tomto prípade by zádržné nebolo splatné s poukazom na čl. 5 bod 5.13, kedy
sasplatnosťtohtonárokuviazalanapreukázaniesplneniakvalitatívnychparametrovpriodovzdanídiela.
14.2. Vyčítal súdu prvej inštancie, vo vzťahu k splneniu podmienok odstúpenia od ZOD,
že opomenul vziať do úvahy záver listu žalobcu zo 7.1.2021, v ktorom žalobca notifikuje žalovaného:
„Záverom uvádzame, že dúfame vo včasné vyriešenie všetkých záležitostí, ktoré sú predmetom tohto

listu k spokojnosti oboch zmluvných strán a to v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia tohto
listu objednávateľovi, inak budeme nútení odstúpiť od zmluvného vzťahu.“ Následne zopakoval tvrdenia
a argumenty pre platnosť predmetného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu keď uviedol, že vo
veci obsahu predmetného odstúpenia t. j. skutkových dôvodov je potrebné, aby boli zrekapitulovanéokolnosti, ktoré viedli k odstúpeniu od ZOD listom žalobcu 20.1.2021, ktoré následne podrobne
špecifikoval.
14.2.1. Konštatoval, že z predmetných, chronologicky zoradených podstatných skutočností pre spor je

zjavné, že žalobca upozorňoval zmluvou podmieneným spôsobom (zápisom v stavebnom denníku) na
rôzne pochybenia v projektovej dokumentácii k stavbe a k tomu nadväzujúcemu výkazu výmer. Opäť
zopakoval svoje tvrdenia uvedené už v prvoinštančnom konaní.
14.3. Vyčítal súdu prvej inštancie, že úplne opomenul vziať do úvahy konanie žalovaného po vydaní
platobného rozkazu v upomínacom konaní sp. zn. 9Up/1590/2021. Nesúhlasil ani so záverom súdu

prvej inštancie uvedeným v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že odpor v upomínacom
konaní je len fakultatívnym opravným prostriedkom a jeho nevyužitie bez ďalšieho neznamená, že
žalovaný akceptoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.1.2023, tobôž nie za situácie, keď v prejednávanej
veci žalovaný od počiatku namieta platnosť tohto odstúpenia, neobstojí.
14.3.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy celý kontext veci, t. j. že žalovanému
bol spolu s platobným rozkazom doručený aj žalobný návrh a jeho kompletné prílohy, preto nesporne

vedel, od čoho odvádza žalobca svoj žalovaný nárok. Následne sa ale žalovaný sám rozhodol, že odpor
nepodá a v konečnom dôsledku žalované nároky zaplatil. Súd prvej inštancie sa však týmto faktom
vôbec nezaoberal.
14.3.2. Zdôraznil, že nepodaním odporu a úhradou nárokov uvedených v predmetnom platobnom
rozkaze, žalovaný prejavil vôľu akceptovať predmetné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu.

14.4. V odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej
inštancie sa dostatočne nevysporiadal s prejavom vôle žalovaného, keď na jednej strane v upomínacom
konaní nepodal odpor proti platobnému rozkazu a uhradil nárok žalobcu a následne v prejednávanom
spore už popieral platnosť odstúpenia od ZOD zo strany žalobcu.

15. Žalobca nesúhlasil ani so zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania.
15.1. Poukázal na procesný postup súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie pod vplyvom
návrhu žalobcu na prerušenie konania zrušil termín vytýčeného pojednávania 27.1.2023 o 13.00 hod
(upovedomenie zo dňa 19.1.2023) a pojednávanie odročil na neurčito práve z dôvodu
žiadosti žalobcu o prerušenie konania sp. zn. 5Cb/7/2022 (pozn. spisová značka Okresného súdu Stará

Ľubovňa pred postúpením veci na Okresný súd Prešov) do právoplatného skončenia konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 5Cb/8/2021.
15.2. Zároveň poukázal na to, že v inom spore medzi žalobcom a žalovaným v
rovnakom procesnom postavení vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/4/2022 došlo
dňa 16.8.2023 k vydaniu uznesenia, ktorým súd prerušil z úplne rovnakých dôvodov konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/8/2021.
Žalobcov návrh na prerušenie konania bol z pohľadu zásady právnej istoty preto plne legitímny a
dôvodný,keďžeajinýzákonnísudcoviavjehoveciachprotižalovanémuvyplývajúcichztejistejzmluvyo
dielo dospeli k záveru o dôvodnosti prerušenia konania. V tomto smere je významné, že spor Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/4/2022 bol začatý skôr (žalobný návrh zo dňa 14.12.2021) ako aktuálny

spor (návrh zo dňa 5.5.2022) a napriek tomu súd prvej inštancie nevzhliadol potrebu aplikovať zásadu
hospodárnosti konania a návrhu na prerušenie konania vyhovel, nakoľko uprednostnil objektívne a
spravodlivé rozhodnutie pred rýchlym rozhodnutím.
15.3. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore sa vôbec nepozastavil nad tým, že by
eventuálnym rozdielnym rozhodnutím o predbežnej otázke zásadného významu aj pre tento spor, akou

platnosť toho-ktorého odstúpenia od zmluvy je, že mohlo dôjsť k právnemu paradoxu, kedy by jeden
súd vo veci žalobcu konštatoval platnosť odstúpenia od zmluvy žalobcu a druhý súd (ako v aktuálnej
veci) konštatoval opak. Tvrdil, že nastolená situácia spôsobuje zásadný zásah do právnej istoty žalobcu,
ktorú však súd prvej inštancie zabudol brať pri rozhodovaní na zreteľ.

16. Žalobca v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku poukázal na to, že predmetný dopĺňací rozsudok je
zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko nie je prípustné, aby súd prvej inštancie ako odôvodnenie výroku
použil odôvodnenie svojho skoršieho rozhodnutia.

17. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení

s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil odvolanie žalobcu za nedôvodné. Tvrdil, že súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
prijal správny právny záver, napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok sú preto vecne správne a žalovaný

sa s nimi stotožnil.
18.1. Poukázal na nesprávne (chybné) tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie
žalobcovi nepriznal ním uplatnený nárok, nakoľko nepovažoval list zo 7.1.2021 za odstúpenie od ZOD
podľa čl. 10 bodu 10.3. písm. a) ZOD. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne uviedol, že list žalobcu zo 7.1.2021 nespĺňal podmienku opakovanej výzvy na

poskytnutie súčinnosti podľa čl. 10 bodu 10.3 písm. a) ZOD, a preto považoval predmetné odstúpenie
od zmluvy zo strany žalobcu listom z 20.1.2021 za neplatné.
18.2. Za nedôvodnú a nesprávnu označil argumentáciu žalobcu o tom, že nepodaním odporu zo strany
žalovaného proti platobnému rozkazu v inej veci a následnou úhradou judikovanej pohľadávky mal
žalovaný údajne uznať dôvod odstúpenia žalobcu od ZOD.
18.2.1. Poukázal na nesprávne tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že predmetnou žalobou si

uplatňuje zmluvnú pokutu zo zádržného, ktorého zaplatenie bolo predmetom upomínacieho konania
sp. zn. 9Up/1590/2021. Konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore si neuplatňuje žiadnu zmluvnú
pokutu, ale paušalizované zmluvné úroky z omeškania nad rámec úrokov z omeškania, ktoré boli zo
strany žalovaného uhradené na základe právoplatného platobného rozkazu sp. zn. 9Up/1590/2021.
18.2.2. Odkázal pritom na odsek 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil v plnom

rozsahu.Zdôraznil,žepredmetomupomínaciehokonanianemôžebyťurčenieprávnejskutočnosti,preto
je zrejmé, že predmetným platobným rozkazom nemohlo dôjsť k určeniu (ne)platnosti odstúpenia od
ZOD zo strany žalobcu.
18.3. Dôrazne sa ohradil proti tvrdeniu žalobcu, že zaplatenie vyššie uvedenej judikovanej pohľadávky
zo strany žalovaného, podľa predmetného platobného rozkazu, malo mať účinky uznania zvyšku dlhu.

18.3.1. Poukázal na to, že predmetné tvrdenia uviedol žalobca až v odvolacom konaní, preto na ne
odvolací súd nemá prihliadať, lebo ide o novoty odvolacieho konania.
18.4. Žalovaný zároveň zdôraznil, že otázka (ne)platnosti odstúpení strán sporu od ZOD,
ako aj nedôvodnosť údajného nároku žalobcu na zmluvný úrok z omeškania podľa bodu 9.5 ZOD, už
boli posudzované aj v iných súdnych sporoch vedených medzi stranami sporu v súvislosti s predmetnou

ZOD, pričom vo všetkých doterajších súdnych sporoch súdy dospeli k rovnakému záveru o neplatnosti
odstúpenia od ZOD zo strany žalobcu listom z 20.1.2021.
18.5. Za nedôvodné označil aj tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie úplne odignoroval argumentáciu
žalobcu týkajúcu sa predmetného platobného rozkazu. Poukázal pritom na odsek 33. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a zdôraznil, že súd prvej inštancie rozsiahlo a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo

považoval argumentáciu žalobcu za neopodstatnenú.
18.6. Žalovaný k emailovej komunikácii zo 16.6.2021 a k uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
5Cb/4/2022-316 zo 16.8.2023 uviedol, že predmetné listinné dôkazy ako prostriedky procesného útoku
žalobca predložil až v odvolacom konaní, preto na ne odvolací súd nemôže prihliadať a to s poukazom
na § 366 C. s. p. Zároveň dodal, že ani predmetná e-mailová komunikácia nepreukazuje splnenie

podmienok odstúpenia od ZOD podľa čl. 10 bodu 10.3 ZOD.
18.7. Žalovaný za správny a dostatočne odôvodnený označil záver súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania.
18.8. Navrhol preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť ako vecne správny.

19. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 18.4.2024, žalobca odvolaciu
repliku nepodal.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu.22. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie:
22.1. nesprávne posúdil ako neplatné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu listom z 20.1.2021, keď

vo vzťahu k splneniu podmienok odstúpenia od ZOD, opomenul vziať do úvahy záver listu žalobcu zo
7.1.2021;
22.2. nebral zreteľ na rozhodnutie (platobný rozkaz) Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom
konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/1590/2021, ktorým upomínací súd priznal žalovanú sumu spolu
s príslušenstvom od 23.1.2021, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia zo strany

žalobcu, čím upomínací súd vyriešil hmotnoprávnu otázku, ktorou bol zánik predmetnej zmluvy o
dielo k 22.1.2021. Predmetný platobný rozkaz pritom nadobudol právoplatnosť, pretože žalovaný proti
platobnému rozkazu nepodal odpor;
22.3. vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku žalobca namietal jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť,
pretože súd prvej inštancie ako odôvodnenie výroku dopĺňacieho rozsudku použil odôvodnenie
napadnutého rozsudku;

22.4. za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na prerušenie
predmetného konania.

23. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena b), písmena d), písmena f) a
písmena h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby. Na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k predmetnému odvolaniu žalobcu
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k
vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe

niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
25.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným
sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä

procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to
vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Musívšakísťonesprávnyprocesnýpostupsúdutakejintenzity,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre

meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.27. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ako neplatné odstúpenie
od zmluvy zo strany žalobcu, keď vo vzťahu k splneniu podmienok odstúpenia od ZOD opomenul vziať
do úvahy záver listu žalobcu zo 7.1.2021 udáva, že toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.

28. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania - v ktorom žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu nezanikol odstúpením od zmluvy
zo strany zhotoviteľa (žalobcu) písomným podaním z 20.1.2021 s poukazom na absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu, ale odstúpením od zmluvy zo strany objednávateľa (žalovaného)

písomným podaním z 10.5.2021. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
že súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil predmetné rozhodnutie, pričom závery súdu
prvejinštancievychádzajúzosprávnezistenéhoskutkovéhostavu,naktorýnáslednesúdprvejinštancie
aplikoval správne právne normy. Odvolací súd pritom poukazuje najmä na odôvodnenie súdu prvej
inštancie uvedené v odseku 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku špecifikované v odseku 10.
odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde sa podrobne vyjadril a aj posúdil obsah listu zo 7.1.2021.

28.1. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

29. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na rozhodnutie (platobný

rozkaz) Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/1590/2021,
ktorým priznal žalovanú sumu spolu s príslušenstvom od 23.1.2021 a v predmetnom
upomínacom konaní, upomínací súd vyriešil hmotnoprávnu otázku, ktorou bol zánik predmetnej zmluvy
o dielo odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu listom z 20.1.2021 a zároveň žalovaný nepodaním
odporu nemal námietky proti predmetným záverom udáva, že ani tieto tvrdenia nie sú dôvodné.

30. Odvolací súd uvádza, že upomínacie konanie - ako alternatívny spôsob uplatňovania peňažných
nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku - sa riadi zákonom o upomínacom konaní
a v prípade splnenia podmienok stanovených predmetným zákonom upomínací súd vydá platobný
rozkaz bez toho, aby prejudiciálne preskúmal otázku platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že upomínací súd vydá platobný rozkaz v prípade, ak uplatňovaný nárok
možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených
k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný
nepodal odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, pretože nepodanie odporu nemožno považovať
ani za uznanie zvyšku dlhu zo strany žalovaného a jediným procesným následkom nepodania odporu

je nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu.

31. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že odvolaním napadnutý dopĺňací rozsudok nespĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia, čím trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti udáva, že ani toto tvrdenie
žalobcu nie je dôvodné.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tvoria jeden celok,
a preto nedošlo k žiadnemu pochybeniu súdu prvej inštancie, ak v dopĺňacom rozsudku poukázal na
odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania uvedenom v rozsudku s poukazom na to,
že predmetné zamietnutie návrhu bolo riadne odôvodnené v samotnom rozsudku, a to v odseku 35.

odôvodnenia.

33. Odvolací súd zároveň dodáva, že výrokom dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh
na prerušenie konania a preto odvolací súd odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odmietol z dôvodov uvedených v odsekoch 58. až 63. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s.
p., pretože súd prvej inštancie spor riadne prejednal a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.36. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil „inú vadu
konania“, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

38. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

39. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu, že súd prvej inštancie spor nesprávne skutkovo a
následne aj právne posúdil, keď žalobu zamietol, pretože list žalobcu zo 20.1.2021 posúdil ako neplatné
odstúpenie od zmluvy, pričom správne neposúdil ani obsah listu zo 7.1.2021 udáva, že ani tieto tvrdenia
žalobcu nie sú dôvodné.

40. Odvolací súd opäť poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 10.
odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že list žalobcu
zo 7.1.2021 nespĺňa podmienku opakovanej výzvy na poskytnutie súčinnosti podľa čl. 10 bodu 10.3
písm. a) ZOD, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že odstúpenie od zmluvy zo
strany listom z 20.1.2021 žalobcu, je neplatné.

41. Odvolací súd k tvrdeniam a dôkazom predloženým zo strany žalobcu až v odvolacom konaní
(emailová komunikácia zo 16.6.2021), ktorými mal žalobca v úmysle preukázať platnosť odstúpenia od
zmluvy listom žalobcu udáva:

42. Podľa § 366 C. s. p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

43. Odvolací súd opäť poukazuje na to, že žalobca predmetné dôkazy mal a mohol predložiť už
v prvoinštančom konaní a preto ide o novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd

neprihliada.

44. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby ako vecne správny, pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil výrok

predmetného rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

45. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému zároveň dodáva:46. Po predložení veci Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu žalobca podaním doručeným
odvolaciemu súdu 16.9.2025 navrhol zmenu strany sporu podľa § 80 C. s. p. Svoj návrh odôvodnil tým,
že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2025 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto

sporu, na spoločnosť Energetika stavebníctvo financovanie a. s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava,
IČO: 35723041 (ďalej len „Energetika stavebníctvo financovanie a. s.“). Žalobca k návrhu pripojil
Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2025 a taktiež súhlas spoločnosti Energetika stavebníctvo
financovanie a. s. so vstupom do konania na mieste žalobcu.
46.1. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 16.9.2025 odvolací súd vyhovel predmetnému návrhu

žalobcu na zmenu strany sporu tak, že namiesto spoločnosti EURO-ŠTUKONZ a. s., Podunajská 23,
821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, vstupuje do konania na miesto žalobcu spoločnosť: Energetika
stavebníctvo financovanie a. s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 723 041.

47. Žalovaný podaním zo dňa 8.10.2025 uviedol, že nesúhlasí s opísanou zmenou na
strane žalobcu.

47.1. Mimo iného tvrdil, že žalobcom predložená Zmluva o postúpení pohľadávky z 11.9.2025 bola
uzatvorená v rozpore s čl. 11 bodom 11.12. Zmluvy o dielo zo 14.11.2019, pretože žalobca previedol
práva a záväzky z predmetnej zmluvy bez súhlasu žalovaného a preto predmetná Zmluva o postúpení
pohľadávky z 11.9.2025 je neplatným právnym úkonom. Zdôraznil, že žalovaný ako dlžník nedal
žalobcovi predmetný súhlas.

47.2. Poukázal aj na účelové načasovanie (tri dni po zverejnení termínu verejného vyhlásenia
rozsudkuodvolaciehosúduajedendeňprepredmetnýmtermínomvyhlásenia)predmetnéhopostúpenia
pohľadávky a následného návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu s cieľom vyhnúť sa
náhrade trov konania prostredníctvom insolventného a personálne prepojeného subjektu.
47.3. Zdôraznil, že absencia platného postúpenia pohľadávky napokon vedie aj k absencii aktívnej

vecnej legitimácie nového žalobcu v spore, čoho jediným dôsledkom môže byť zamietnutie žaloby.

48. Odvolací súd preto skúmal aj námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenej zo strany
žalovaného dôvodiac, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 11.9.2025 je absolútne neplatná pre rozpor

s dohodou strán sporu uvedenou v článku 11., bodu 11.12 Zmluvy o dielo z 23.10.2019 o tom, že
zhotoviteľ(žalobca)niejeoprávnenýbezpísomnéhosúhlasuobjednávateľa(žalovaného)previesťsvoje
práva a záväzky podľa tejto zmluvy na inú osobu.

49. Odvolací súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho sporu.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania

nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní
nezaoberal. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

50. Odvolací súd s poukazom na § 80 C. s. p. pripustil zmenu na strane žalobcu, pretože predpokladom
pre vyhovenie návrhu v zmysle § 80 C. s. p. je preukázanie formálnych podmienok, teda že nastala

právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa
táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšej strany sporu, že táto skutočnosť nastala
po začatí predmetného sporu, a zároveň, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má
nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu.

51. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára
2008, sp. zn. 3 Cdo 251/2006 podľa ktorého „v štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených
predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu,
len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva
na iného. Osobitne treba podčiarknuť, že posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne

došlo, je vyhradené až v rozhodnutí vo veci samej (pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania).

52. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.9.2025 navrhol zmenu strany sporu podľa
§ 80 C. s. p. Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2025 postúpilpohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, na spoločnosť Energetika stavebníctvo financovanie a. s.,
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 723 041 (ďalej len „Energetika stavebníctvo financovanie a.
s.“). Žalobca k návrhu pripojil súhlas spoločnosti Energetika stavebníctvo financovanie a. s. so vstupom

do konania na mieste žalobcu ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2025.
52.1. Odvolací súd zároveň konštatuje, že spolu s predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok
z 11.9.2025, v rozpore s článkom 11, bodom 11.12 Zmluvy o dielo, z ktorej si uplatňuje svoje
nároky predmetnou žalobou, nepredložil súhlas objednávateľa (žalovaného). Keďže nepredloženie
predmetného súhlasu odvolací súd nevyhodnotil ako vadu návrhu na zmenu strany sporu, žalobcu

nevyzýval na doplnenie návrhu o predmetný súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky.

53. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nie je v prejednávanom spore ani aktívne vecne
legitimovanou stranou sporu, pretože Zmluva o postúpení pohľadávky z 11.9.2025 je absolútne neplatná
pre rozpor s dohodou zmluvných strán o zákaze postúpenia pohľadávky uvedenou v článku 11, bodu
11.12 predmetnej Zmluvy o dielo.

54. Odvolací súd preto konštatuje, že aj v prípade, ak by súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd
by napadnutý rozsudok musel zmeniť a žalobu zamietnuť práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

55. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol z iných dôvodov ako z dôvodu absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým žalobu zamietol ako
nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným
uznesením odvolací súd v napadnutom prvom výroku potvrdil ako vecne správny.

56.Odvolacísúdzároveňpotvrdilakovecnesprávnyajvýroktýkajúcisatrovkonaniapriznanýchvcelom
rozsahu úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

57. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobca podal odvolanie aj proti výroku dopĺňacieho rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol

pre nesplnenie predpokladov na prerušenie konania.

58. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

59. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

60. Podľa § 357 písm. n/ C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C. s. p.

61. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné
len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej
úprave v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016, ktorá taxatívne vypočítavala
uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.

62. Odvolací súd udáva, že § 164 C. s. p. upravuje fakultatívne rozhodnutie súdu o
prerušení konania, pričom je na úvahe súdu, či návrhu na prerušenie konania vyhovie, alebo návrh na
prerušenie konania zamietne. Civilný sporový poriadok zároveň v § 357 písm. n/ C. s. p. upravil právo
podať odvolanie voči taxatívne uvedeným uzneseniam, pričom takýmto uznesením nie je uznesenie

súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Ak teda súd návrh na prerušenie konania zamietne,
nenastáva prerušenie konania a odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu nie je prípustné.

63. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie
v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol, pretože

odvolanie žalobcu bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné. Vzhľadom na odmietnutie odvolania sa odvolací súd nemohol zaoberať vecnou správnosťou
odvolaním napadnutého prvého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.64. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.

O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
C. s. p.).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).