Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204236
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725204236.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. D. E. X, XXX XX F., zast.: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95,
058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovanej: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX/XX,
XXX XX H. F., návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve

žalovanej o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre
okres: B., obec: B., katastrálne územie: Spišská Belá, ako

- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele registra „C“ č. 6736/121,
- parcela registra „C“ č. 6736/121 o výmere 156 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“ č. 6736/11 o výmere 227 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 56.784,82 eur
s príslušenstvom, priznanej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2025 č.
k. 24C 42/2024 - 46.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v rozsahu 100 % trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.11.2025 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým žalobca požiadal, aby súd za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky priznanej mu voči
žalovanej rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2025 č. k. 24C 42/2024-46 titulom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 56.784,82 zriadil záložné právo v jeho prospech
na spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na nehnuteľnostiach
vedených na LV č. XXXX pre okres B., obec B., katastrálne územie: Spišská Belá, ako rodinný dom
súpisné č. XXX stojaci na parcele registra „C“ č. 6736/121, a parcely registra „C“ č. 6736/11 o výmere
227 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a č. 6736/121 o výmere 156 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie (ďalej už len „predmetné nehnuteľnosti na „LV č. XXXX“).

2. Návrh zástupkyňa žalobcu odôvodnila tak, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom bývalého
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.04.2023 sp. zn. 5P 151/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11.04.2023. Dňom právoplatnosti tohto rozsudku o rozvode zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo
strán, ktoré bolo následne vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2025 sp.
zn. 24C 42/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.10.2025. Výrokom I. tohto rozsudku súd

spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach
patriaci do masy bezpodielového spoluvlastníctva a majetkové práva a záväzky strán vyplývajúcezo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2011120351 a č. 2011120352 prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej. Výrokom II. rozsudku súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov
sumu 56.784,82 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Napriek tomu, že rozsudok vo výroku II.

nadobudne vykonateľnosť až dňa 17.11.2025, rozsudok bol už predložený na vykonanie zápisu do
katastra nehnuteľnosti v prospech žalovanej. Konanie je vedené pod č. Z-2120/2025. Vykonaním zápisu
vlastníctva v prospech žalovanej sa žalovaná stane výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach skôr, ako žalobcovi vyplatí
jeho vyrovnávací podiel titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

3. Právny základ návrhu zástupkyňa žalobcu oprela o citáciu ust. § 343, § 344, § 324 ods. 3 a § 326
Civilného sporového poriadku. Uviedla, že ohrozenie budúcej exekúcie žalobca vidí v tom, že žalovaná
sa do doby splatnosti jeho právoplatne súdom priznanej pohľadávky, resp. vydania exekučného príkazu
zo strany povereného exekútora, môže pokúsiť zbaviť svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach,
čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca bezodkladne po splatnosti

jeho pohľadávky v prípade jej neuhradenia žalovanou podá návrh na vykonanie exekúcie. Avšak
medzi podaním návrhu na vykonanie exekúcie a vydaním exekučného príkazu uplynie doba minimálne
jedného mesiaca, počas ktorej žalovaná môže s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať aj bez
uspokojenia pohľadávky žalobcu, čím môže dôjsť k zmareniu exekučného konania. Nakoľko druhým
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností je otec žalovanej, žalobca má obavu, že

žalovaná pristúpi k predaju svojho podielu a neuhradí jeho pohľadávku. Spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach predstavuje základný majetok žalovanej. Iný majetok vyššej hodnoty
žalovaná prakticky nevlastní. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaná nebude môcť záväzok titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo výške sumu 56.784,82 eur zaplatiť žalobcovi do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, nakoľko už počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

tvrdila, že nemá finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Vzhľadom na výšku
pohľadávky žalobcu nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalovaná nebude nijako
neprimerane obmedzená.

4. V prílohe návrhu zástupkyňa žalobcu predložila súdu rovnopis rozsudku Okresného súdu Poprad č.

k. 24C 42/2024-46 zo dňa 28.08.2025, doložku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, a internetový výpis
z LV č. XXXX zo dňa 04.11.2025.

5. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom,
čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane
aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie
pred začatím konania, počas konania a aj po skončení konania.

10. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa cit. § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložnéhopráva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná alebo bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
neuspokojenia pohľadávky veriteľa, teda s cieľom odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej

pohľadávky v exekučnom konaní. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda
zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý
by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate
jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa ust. § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka, a ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi

relevantné poradie. Vychádzajúc z cit. ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku zabezpečovacie
opatrenie má vždy prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré sa nariadi iba za predpokladu, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzťah neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia je teda vzťahom subsidiarity, a regulácia vzťahov prostredníctvom inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou vzťahov neodkladným opatrením.

14. Vychádzajúc z cit. ust. § 344 Civilného sporového poriadku v spojení s § 324 ods. 1 Civilného
sporového poriadku zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť kedykoľvek, teda pred začatím
konania v merite veci, počas tohto konania, a aj po jeho skončení. Osobitnej povahe tohto procesného
zabezpečovaciehoinštitútuzodpovedázjednodušenýazrýchlenýprocesnýpostupsúduprirozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla o návrhu rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán,

a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 Civilného sporového poriadku).
Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času
ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, prípadne aj z obsahu žalôb vo veci samej, ak boli podané, prípadne z rozhodnutí
o nich, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej

osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má povahu iba
osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností.
Žalobca v tomto konaní osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku a obavu z ohrozenia
exekúcie. Pri osvedčovaní je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Tzn., osvedčené
skutočnosti musia spĺňať náležitú mieru pravdepodobnosti z hľadiska hmotného a procesného práva,

ktorá potom legitimizuje nariadenie navrhovaného neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia.

15. V prejednávanej veci žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 56.784,82 eur s príslušenstvom,
priznanej rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.08.2025 č. k. 24C 42/2024 – 46 po

právoplatnom skončení súdneho konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 24C 42/2024. Podľa
obsahu pripojeného spisu sp. zn. 24C 42/2024 toto konanie, predmetom ktorého bolo vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva strán ako bývalých manželov, bolo skončené rozsudkom zo dňa
28.08.2025 č. k. 24C 42/2024-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2025. Žalobca návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal dňa 04.11.2025, tzn., návrh žalobca podal po

právoplatnom skončení konania v merite veci sp. zn. 24C 42/2024.

16. Podľa obsahu spisu sp. zn. 24C 42/2024 súd výrokom I. právoplatného rozsudku zo dňa 28.08.2025
č. k. 24C 42/2024 - 46 rozhodol, že z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovanej a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice v pomere

k celku na predmetných nehnuteľnostiach vedený na LV č. XXXX (vrátane zariadenia rodinného domu),
a b) majetkové práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2011120351 a č.
20121120352 uzatvorenej s Tatrabankou a. s.. Výrokom II. rozsudku súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 56.784,82 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok vo výroku II. tak nadobudol vykonateľnosť dňom 17.11.2025.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti súd mal za to, že žalobca pre účely rozhodnutia
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej
pohľadávkyvočižalovanejvovýške56.784,82eurtitulomvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
stránakobývalýchmanželov,priznanejmuprávoplatnýmrozsudkomsúduvkonanísp.zn.24C42/2024.

V čase rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozsudok už aj
vo výroku II. nadobudol vykonateľnosť (17.11.2025).18. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej
veci bolo, aby žalobca osvedčil aj obavu z ohrozenia exekúcie, tzn., z podstatného sťaženia
alebo zmarenia uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej v exekučnom konaní.

Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia pritom treba rozumieť odvrátenie stavu,
pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne
uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z
rozhodnutiaoprávnenejúspešnesadomôcťnútenéhosplneniauloženejpovinnosti,aleboprinajmenšom

k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy z
exekúcie nemusí byť prítomná vždy. Preto podľa judikatúry súdov na jej prítomnosť nemožno usudzovať
iba z vyvíjania konkrétnych aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa hodnoty jej majetku, ale aj z
iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie je teda potrebné vnímať v širších súvislostiach týkajúcich sa všetkých okolností
vplývajúcich na schopnosti povinnej osoby uspokojiť peňažnú pohľadávku, zabezpečenie ktorej je

predmetom konania (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 30.04.2021 sp. zn. 32Cob
9/2021). Ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť totiž právne účinná a efektívna iba v
prípade jej včasného nariadenia. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude zjavné, že povinná
osoba sa začala úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou
postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. V prípadoch nakladania s

vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinná
osoba už urobila právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a
efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom
v katastri nehnuteľností. Práve preto len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k
zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (porovnaj. napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 01.12.2020 sp. zn. 41CoCsp 50/2020, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.04.2021 č. k.
32Cob 9/2021 a pod.).

19. V prejednávanej veci zástupkyňa žalobcu obavu z ohrozenia exekúcie dôvodila tak, že žalobca
bezodkladneposplatnostijehopeňažnejpohľadávkyvprípadejejneuhradeniažalovanoupodánávrhna
vykonanieexekúcie.Medzipodanímnávrhunavykonanieexekúcieavydanímexekučnéhopríkazuvšak
uplynie doba minimálne jedného mesiaca, počas ktorej žalovaná môže s predmetnými nehnuteľnosťami
nakladať aj bez uspokojenia pohľadávky žalobcu, čím môže dôjsť k zmareniu exekučného konania.

Nakoľko druhým podielovým spoluvlastníkom je otec žalovanej, žalobca má obavu, že žalovaná pristúpi
kpredajusvojhopodieluaneuhradíjehopeňažnúpohľadávku.Ďalej,žespoluvlastníckypodielžalovanej
na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje základný majetok žalovanej. Iný majetok vyššej hodnoty
žalovaná prakticky nevlastní. A tiež, že žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaná nebude môcť svoj
záväzok voči nemu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo výške sumu 56.784,82

eur zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko už počas konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva tvrdila, že nemá finančné prostriedky na jeho splnenie.

20. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX v čase rozhodovania súdu o zabezpečovacom
opatrení žalovaná bola už na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. 24C 42/2024-46 zo dňa 28.08.2025

zapísaná ako výlučná vlastníčka spoluvlastníckeho podielu o veľkosti jednej polovice v pomere k celku
na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva strán. Ako ďalší
podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností bol zapísaný I. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX,
XXX XX H. F., ktorý podľa lustrácie v spise (čl. 20 spisu) je otcom žalovanej. Podľa časti „C: Ťarchy“
LV č. XXXX na spoluvlastníckom podiele vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ako aj na podiele otca

žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach, viazne záložné právo zriadené v prospech Tatrabanky,
a.s., Bratislava, podľa V 2216/11 zo dňa 18.01.2012. Súd tak pre účely rozhodovania o návrhu
žalobcu považoval ďalej za osvedčené, že v čase rozhodovania súdu žalovaná už bola výlučnou
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na predmetných
nehnuteľnostiach, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva strán, že ďalším spoluvlastníkom v

podiele o veľkosti jednej polovice v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach bol otec žalovanej,
a že obidva podiely boli už zaťažené záložným právom v prospech Tatrabanky a. s..21. Z odôvodnenia rozsudku zo dňa 28.08.2025 č. k. 24C 42/2024-56 vyplýva, že súd pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán vychádzal zo skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti
užívala žalovaná spolu s partnerom a deťmi. Hodnotu spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach o veľkosti jednej polovice v pomere k celku patriaceho do masy bezpodielového
spoluvlastníctva strán, (vrátane vybavenia rodinného domu), ktoré tvorili jediné aktíva, súd pre účely
tohto konania ustálil na základe tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná neučinila sporným, na 150.000 eur.
Hodnota aktív bezpodielového spoluvlastníctva tak predstavovala 150.000 eur, z čoho pri parite podielov
strán, z ktorej súd vychádzal, na každú zo strán pripadali aktíva vo výške 75.000 eur. Hodnotu pasív

patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva strán, predstavujúcich spoločný záväzok strán
z hypotekárnych úverov voči Tatrabanke a. s. Bratislava, súd ustálil na 42.975,08 eur, v dôsledku
čoho na každú zo strán pripadli pasíva vo výške 21.487,54 eur. Podiel každej zo strán na majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve tak predstavoval 53.512,46 (75.000 eur – 21.487,82 eur = 53.512,46
eur). Keďže všetky aktíva a pasíva súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, na vyrovnanie
podielov by tak žalovanej prislúchala povinnosť vyplatiť žalobcovi 53.512,46 eur. Nakoľko však žalobca

po zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán zaplatil zo svojho výlučného majetku na spoločné
záväzky strán z hypotekárnych úverov celkom 6.544,72 eur, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 56.784,82 eur (53.512,46 eur + jedna polovica zo sumy 6.544,72
eur, t. j. 3.272,36 eur).

22. Vychádzajúc z týchto zistení súd pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia považoval ďalej za osvedčené, že spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, ktorý bol žalovanej vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva strán prikázaný
do výlučného vlastníctva, má hodnotu cca 150.000 eur, pričom súdom priznaný, a už aj vykonateľný,
peňažný záväzok žalovanej voči žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán

je vo výške 56.784,82 eur. A tiež, že spoločný záväzok strán voči Tatrabanke a. s. titulom hypotekárnych
úverov, ktorý v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán v celej výške prevzala výlučne
žalovaná, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán predstavoval 42.975,08 eur, a ku dňu
rozhodnutia súdu cca 36.500 eur (42.975,08 eur - 6.544,72 eur = 36.430,36 eur). Výška mesačnej
splátky prevzatých hypotekárnych úverov podľa odôvodnenia rozsudku zo dňa 28.08.2025 č. k. 24C

42/2024-46 bola pritom dohodnutá na 209,36 eur. Teda, že záväzky žalovanej voči žalobcovi a voči
Tatrabanke a. s. aktuálne predstavujú cca 93.000 eur (56.784,82 + 36.430,36). Peňažný záväzok
voči žalobcovi titulom vyrovnania podielov z bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 56.784,82 eur
žalovaná mala pritom splniť do 17.11.2025, čo podľa oznámenia zástupkyne žalobcu zo dňa 28.11.2025
ani sčasti nesplnila.

23. Súd síce nemohol prisvedčiť tvrdeniu zástupkyni žalobcu v návrhu, že žalovaná už počas konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vedeného pod sp. zn. 24C 42/2024 tvrdila, že nemá
finančné prostriedky na splnenie záväzku voči žalobcovi titulom vyporiadania BSM. Takáto skutočnosť
z obsahu tohto spisu nevyplýva. Podľa obsahu spisu v spise sa nenachádza žiadne výslovné písomné

vyjadrenie žalovanej nie len v tomto smere, ale ani k meritu veci, a súd vec prejednal a rozhodol
na jedinom pojednávaní konanom dňa 28.08.2025 v neprítomnosti žalovanej. Nakoľko však rozsudok
bol žalovanej riadne dňa 01.10.2025 doručený a žalovaná sa proti nemu neodvolala, možno dôvodne
konštatovať, že žalovaná súhlasila s rozhodnutím súdu, a teda aj s prevzatím záväzkov v celkovej
výške cca 93.000 eur, a s lehotou na splnenie vyrovnávacieho peňažného záväzku voči žalobcovi vo

výške 56.784,82 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, tzn. do 17.11.2025. Aj keď súdu nie sú
známe dôvody správania sa žalovanej počas konania sp. zn. 24C 42/2024, za rozhodujúce pre účely
rozhodnutia o návrhu žalobcu súd považoval v konaní osvedčenú skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok
voči žalobcovi, s ktorým súhlasila, v lehote splatnosti, tzn. do 17.11.2025, ani sčasti nesplnila.

24. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu súd ďalej vychádzal aj z ďalších, v konaní osvedčených
skutočností, vplývajúcich na posúdenie schopnosti žalovanej uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu,
zabezpečenie ktorej je predmetom konania. Podľa lustrácií súdu (čl. 19, čl. 23 – 26, čl. 32 spisu)
a obsahu spisu tunajšieho súdu vo veci rozvodu manželstva strán sp. zn. 5P 151/2021 žalovaná
má celkom sedem detí. Okrem štyroch detí pochádzajúcich z manželstva strán aj ďalšie tri deti. Z

toho päť detí je maloletých, pričom tri sa narodili v posledných štyroch rokoch, a to mal. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX. Všetky maloleté deti
sú v starostlivosti matky. Žalovaná v posledných 4 rokoch (v období od 10.09.2021 do 06.08.2025)
nepracovala, bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Má ukončené stredoškolské vzdelanies maturitou v potravinárskom odbore. Naposledy žalovaná pracovala v dobe od 08.02.2021 do
31.08.2021 v spoločnosti ManpowerGroup Slovensko, s. r. o., ako zamestnanec s pravidelným príjmom
(balička) a jej hrubý vymeriavací základ predstavoval cca 500 eur mesačne. Od 06.08.2025 je žalovaná

zamestnaná v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v. o. s. na dohodu o pracovnej činnosti a jej
hrubý vymeriavací základ v mesiacoch 08. - 10.2025 bol cca 280 eur mesačne. Už počas rozvodového
konania strán, počas ktorého sa žalovanej z mimomanželského vzťahu narodili dve mal. deti, žalovaná
sa prestala podieľať na splácaní spoločnej hypotéky strán.

25. Súd ďalej považoval za osvedčenú skutočnosť tvrdenú zástupkyňou žalobcu, že spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje základný majetok žalovanej. Podľa lustrácií súdu
(čl. 43 spisu) žalovanej nesvedčí žiadny iný zápis vlastníctva k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike.
Navyše, ako už súd vyššie uviedol, spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovanej je už zaťažený záložným právom v prospech Tatrabanky a. s..

26. Súhrn všetkých vyššie uvedených vo veci osvedčených širších okolností podľa názoru súdu
determinuje výrazne zníženú schopnosť žalovanej splniť peňažný záväzok voči žalobcovi vo výške
56.784,82 eur, ktorý navyše, žalovaná v lehote jeho splatnosti ani časti nesplnila. Preto súd považoval
za plne odôvodnenú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie v prejednávanej veci a návrhu žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Súd len pre zdôraznenie opakuje,

že skutočnosť, že žalobca netvrdil a neosvedčil, že by žalovaná vykonávala aj nejaké konkrétne
úkony ovplyvňujúce jej celkovú finančnú situáciu smerujúce k znižovaniu hodnoty jej majetku, ešte
neznamená, že tu vzhľadom na všetky vyššie uvedené širšie okolnosti obava žalobcu z ohrozenia
exekúcie neexistuje.

27. Pokiaľ ide proporcionalitu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, súd poukazuje na skutočnosť,
že spoluvlastnícky podiel žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach, ku ktorému súd zriadil sudcovské
záložné právo, je už zaťažený záložným právom v prospech Tatrabanky a. s. Žalobca tak bude
v pozícii iba ďalšieho záložného veriteľa. Odhad hodnoty tohto spoluvlastníckeho podielu žalovanej,
je podľa jeho ustálenia v konaní sp. zn. 24C 42/2024 150.000 eur. Porovnaním výšky záväzku

žalovanej voči žalobcovi 56.784,82 eur, s prihliadnutím výšku aj ďalšieho záväzku žalovanej voči
Tatrabanke a. s. 36.500 eur, splnenie ktorého je už zabezpečené záložným právom, a odhadovanej
hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej na predmetných pozemkoch 150.000 eur, na ktorých
žalobca žiada zriadiť záložné právo, možno konštatovať záver o rešpektovaní zásady primeranosti
a proporcionality pri nariadení navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Navyše, výška pohľadávky

žalobcu voči žalovanej stále časom narastá o jej príslušenstvo. Tu súd dáva do pozornosti súdnu
judikatúru, podľa ktorej nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nemôže brániť to, ak navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia nepredloží súdu ocenenie hodnoty nehnuteľnosti, na ktorých žiada zriadiť
záložné právo (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 27.05.1996 č. k. 4Obo 322/1995). Vzhľadom
na všetky uvedené okolnosti veci, predovšetkým už na existujúcu ťarchu na spoluvlastníckom podiele

vo vlastníctve žalovanej, na ktorý súd zriadil záložné právo, a na nesplnenie záväzku voči žalobcovi
v lehote jeho splatnosti ani sčasti, možno bez väčších pochybností vysloviť záver, že zabezpečovacie
opatrenie nie je zjavne neprimerané, a že žalovaná ním nebude neprimerane znevýhodnená.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Preto žalobcovi
prislúcha voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady podľa
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Poprad (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.