Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/2294/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125376513
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125376513.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25,81109Bratislava-StaréMesto,IČO:35807598,práv.zast.:JUDr.KatarínaHegedüšová,advokátka
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 81,20 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025 zo dňa 20. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025
zo dňa 20. 11. 2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025 zo dňa 20. 11. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025 zo dňa 20. 11. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53
ods. 3 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), keď dospela k záveru, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul nie je
spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré
je obsiahnuté v zmluve o úvere, právny zástupca Mgr. Tomáš Kušnír tak nemohol v mene povinného

právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice udeliť súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného zástupcu obsiahnutý v notárskej zápisnici sa považuje
taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli
právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť
a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným
v postavení dlžníka dňa 24. 06. 2003 zmluvu o úvere č. 7210176, na základe ktorej sa Oprávnený
zaviazal Povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 Eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a
nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

ako „Obchodný zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený
poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku,
iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade
advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal

záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený
ako veriteľ pravidelne vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výškudlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého nie je
citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil
Mgr. Kušníra svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku

notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov
medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že
plnomocenstvo udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný
právnyúkon.Oprávnenýďalejuvádza,žeudelenéplnomocenstvojeprávnymúkonomspĺňajúcimvšetky
náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou
Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil Mgr. Kušníra, aby
v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec
Mgr. Kušnír konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom
plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného
plnomocenstva,t.j.„spísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,t.j.abyvmojommeneuznalmôj

záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Povinný mohol
odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti
podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté
nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu

uzavrel a Povinnému úver poskytol. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o
plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným
titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného
princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného
konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu

rovnosti strán v konaní.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa

zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,
pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach
odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné,

pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými
skutočnosťami.

15. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,

že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde
k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola

vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako
ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods.
2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného

roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní
riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu
oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej
povinnosti,atoeštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemuexekútorovi,
t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Či

už ZoUNEK alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný
titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm.
h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje
vykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňazákonné

náležitostialebozáväzokvnejobsiahnutýodporujezákonualebojevrozporesdobrýmimravmi.Účelom
ZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že
nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich
posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS
106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanieexekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

17. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky
konštatuje, že táto náležite vykonala prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný
titulavrámcitohtoprieskumuboloučinenézadosťustálenejrozhodovacejpraxivyššíchsúdnychautorít,
v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že predložená notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba

zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú

označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby
obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica
obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola

exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej
zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu
v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)
a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani

záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom
procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu
ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000
z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie

vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v
prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí
má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť

obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia
je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

18. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto
súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné
trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je

považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000,
v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania
zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný
poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska
možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu

sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom
požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej
zápisnici obsiahnuté. Vyššia súdna úradníčka tak bez toho, aby konala nad rámec § 53 Exekučného
poriadku, musela preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír
bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť

s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený
Exekučným poriadkom.19. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica
spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Nitre dňa 10. 10. 2003 s tým, že za povinného konal a zápisnicu
podpísal B. D. E., na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. 01. 2003 zastupujúci Mgr. Tomáša

Kušníra, advokáta, na základe plnej moci, ktorá je prílohou – súčasťou notárskej zápisnice. Tento za
povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 9.106,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 27. 08. 2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh
pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
notárskej zápisnice. Povinný v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu

aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný
v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí povinný v lehote do 17. 10. 2003, k rukám
oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného
titulu.Znotárskejzápisniceďalejvyplýva,žedlhpovinnéhovočioprávnenémuvznikolnazákladeZmluvy
o úvere č. 7210176, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 5.000,- Sk.

20. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva, a to s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený
zástupca povinného urobil v rozpore s jej záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a

preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou
oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného – povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno

opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta - povinného uznať

pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby či vysloviť
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol
nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný súd dospel k záveru, že
tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie
oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby

výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola
osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom
– povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude
presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného
advokáta v rozpore so záujmami povinného. Za špekulatívne treba označiť i to, že substitučná plná moc

pre B. D. E., ktorý v mene povinného vykonal úkony zachytené v notárskej zápisnici, mu bola udelená
dňa 02. 01. 2003, a teda predchádzala dohodu o splnomocnení medzi povinným a Mgr. Tomášom
Kušnírom, ktorá bola uzatvorená až dňa 24. 06. 2003. Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej
praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír
bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých

právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti a z uvedeného
dôvodu preto splnomocnil advokátskeho koncipienta B. D. E., aby ho zastupoval pri všetkých právnych
úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom (v tomto prípade
povinnou) oprávneného za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania
notárskej zápisnice. Toto zistenie sťažnostný súd podporuje poukazom na Verejné napomenutie

zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na čl. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr.
Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z.z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4
citovaného zákona. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor
nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi

a so záujmami klienta - povinného, ktorej zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka mal byť
Mgr. Tomáš Kušnír.21. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého
výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu bude napríklad predstavovať
príslušenstvo vzniknutej pohľadávky obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno

zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene
zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia.
Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú
až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je
kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže

vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia
dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o
plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej
zástupcovivyplývajú,nemoholpovinnýplatneudeliťplnomocenstvoadvokátoviMgr.TomášoviKušnírovi
na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrela vyššia

súdna úradníčka, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

22. Sťažnostný súd ďalej poukazuje i na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný na splatenie
svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že mu začala
plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným

exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú
listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho
úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice
stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému

rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné
splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako
pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci
splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 10. 10. 2003 uviedol, že povinný
splatí dlh v lehote do 17. 10. 2003 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie

dlhuvlehote,oktorejnemuselmaťanivedomosť,žezačalaplynúť,pretoženebolovkonanípreukázané,
že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia
dozvedel.

23. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej

obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohol
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené
v žiadnom prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva,
pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.
V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci

vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho
a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

24. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný
súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a

to na strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho zákonníka
so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver
sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou napadnuté
uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá
je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.

Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v rámci
zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich
vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom
mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh
neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

26. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,
na základe ktorého substitút B. D. E. konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom

ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie
o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo
obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.

27. Ak vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť

exekučným titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie preto zamietla, sťažnostný súd
konštatuje správnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025 zo dňa 20. 11. 2025 ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

28. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do
vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného

poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).