Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 20C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123350518
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123350518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

sídlo: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
sídlo: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
639,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 639,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25
% ročne zo sumy 639,51 eur od 19.10.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
uvedenej vo výroku rozsudku.

2. Žalobca uviedol, že dňa 03.06.2022 došlo v Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle poškodeného FOSA Prešov, spol. s r.o., IČO: 36 489 867, sídlo: Pri
Delni 14497/17, 080 05 Prešov. Poškodený počas opravy vozidla v servise uzatvoril zmluvu o nájme
dopravnéhoprostriedkuč.326/2022zodňa04.06.2022,nazákladektorejmužalobcaprenajalnáhradné

motorové vozidlo od 04.06.2022 do 25.07.2022 až do ukončenia opravy. Po ukončení nájmu vystavil
žalobca poškodenému faktúru číslo 4892022 splatnú dňa 09.08.2022 na sumu 2 061,60 eur bez DPH za
52 dní nájmu vrátane jednorazového poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený postúpil pohľadávku
na žalobcu zmluvou dňa 26.07.2022, čo poškodený aj oznámil žalovanému. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 03.10.2022. Žalovaný dňa 05.10.2022 poskytol žalobcovi sumu 1 422,09 eur a teda
sa dostal do omeškania s poskytnutím zostávajúcej časti poistného plnenia, ktoré bol povinný uhradiť
žalobcovi najneskôr do 18.10.2022.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že servis, v ktorom si poškodený nechal opraviť vozidlo, je zmluvným servisom
žalovaného. Tento servis za opravu vozidla vystavil faktúru číslo F22 328574 zo dňa 19.07.2022,
z ktorej vyplýva dátum dodania služby, t.j. ukončenie opravy vozidla dňa 19.07.2022. Počas opravy
vozidla servis nedôvodne vytvoril prestoj spočívajúci v nezabezpečení včasnej doobhliadky vozidla,

a to po dobu 11 dní. Prvá doobhliadka bola vykonaná dňa 09.06.2022 a následná až dňa 21.06.2022,
pričom v zmysle metodiky bola primeraná doba na zabezpečenie doobhliadky 5 dní a likvidácia
uznala aj víkend. V zmysle metodiky teda žalovaný nepriznal štyri dni nájmu. Poškodený uzatvoril
nájomnú zmluvu na vopred stanovené obdobie od 04.06.2022 do 25.07.2022, počas ktorého si postupneprenajal tri vozidlá od 04.06.2022 do 08.06.2022, od 09.06.2022 do 19.06.2022 a od 20.06.2022 do
25.06.2022. Posledné vozidlo si poškodený prenajal bezdôvodne a neúčelne deň po ukončení opravy
jeho vozidla. Prenájom vozidla na presne určené obdobie je neobvyklý. Poškodený tiež nevysvetlil,

z akého dôvodu si prenajal až tri vozidlá s povinnosťou platby poplatku za pristavenie každého z nich,
ktorý však žalovaný poškodenému napokon priznal. Žalovaný priznal nájom za obdobie 42 dní do opravy
vozidla dňa 19.7.2022. K nepriznaniu poistného plnenia za 4 dni ako neodôvodnený prestoj medzi
doobhliadkami žalovaný uviedol, že po doručení vydokladovania priebehu opravy vozidla s dodacími
listami preukazujúcimi nákup a dodanie náhradných dielov posúdi možnosť doplatku. Poškodený tieto

doklady žalovanému nepredložil a teda nepriznanie štyroch dní medzi doobhliadkami bolo dôvodné.
Žalobcanepreukázalúčelnosťanevyhnutnosťzapožičanianáhradnéhomotorovéhovozidlazažalované
obdobie. Náklady na náhradné vozidlo po dátume ukončenia opravy dňa 19.07.2022 nebolo možné
považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zmluvný
servis žalovaného opravujúci vozidlo žalobcu si nemohol uplatniť zádržné právo na vozidlo, nakoľko
samotná pohľadávka za opravu vozidla nebola ešte splatná a táto sa stala splatnou dňa 02.08.2022.

Poškodený si teda mohol prevziať opravené vozidlo po ukončení opravy. Zároveň namietol uplatnené
úroky z omeškania, nakoľko žalobcovi podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. písomne
vysvetlil dôvody, pre ktoré znížil poistné plnenie a preto sa nemohol dostať do omeškania.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v súdnom konaní rozporuje len obdobie nájmu od 20.07.2022

do 25.07.2022. Nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby v dôsledku zavineného
protiprávneho správania iného bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od zaužívaného
spôsobu fungovania. Argumentácia žalovaného nezohľadňuje do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Oprava vozidla
niejeukončenávdeňuvedenývofaktúre,nakoľkovzhľadomnaodplatnýcharakterzáväzkovéhovzťahu

je oprava ukončená až poskytnutím plnenia druhej strany, a to dňa 02.08.2022 podľa krycieho listu, resp.
oznámenia o poistnom plnení. Doba trvania nájmu náhradného vozidla je určená svojvoľne žalovaným.
Poškodený pritom náhradné vozidlo pre minimalizovanie nákladov vrátil už 25.07.2022, teda o 8 dní
skôr, ako mu bolo poškodené vozidlo vrátené z autoservisu. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré
zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. servisu, je škoda na poškodenom

vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá
okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť náhradné vozidlo prenajímateľovi. Po pripísaní
plnenianaúčetautoservisutentoinformovalpoškodenéhoomožnostiprevzatiaopravenéhovozidlaaaž
potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Servis nevydá vozidlo poškodenému
do zaplatenia opravy vozidla, resp. poskytnutia plnenia poisťovňou alebo vystavenia krycieho listu.

Nie je pritom možné od poškodeného požadovať, aby disponoval finančnými prostriedkami v hodnote
7 876,82 eur na vyplatenie opravy vozidla servisu len preto, aby skrátil dobu nájmu náhradného
vozidla. Náklady vynaložené poškodeným na nájom sú preto vynaložené účelne. Nemôže byť na ujmu
poškodeného skutočnosť, že servis doobhliadku vozidla dohodol so žalovaným až 11 dní po prvej
doobhliadke vozidla, v dôsledku čoho nepriznal nájom za 4 dni. Poplatok za prenajatie troch vozidiel

sa platil iba jeden, čo vyplýva z faktúry za nájom, a teda sa nijako nehospodárne nenavýšilo nájomné
za nájom náhradných vozidiel. Úrok z omeškania je dôvodný, čo potvrdzuje aktuálna prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III.ÚS 309/2020-33. Žalovaný zároveň svojvoľne a nedôvodne krátil
poistné plnenie o prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby prenájmu náhradného vozidla
vo výške 248,69 eur, k čomu sa však žalovaný v odpore žalovaný vôbec nevyjadril. Takýto postup

žalovaného je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/48/2012 zo
dňa 28.03.2013.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že po oprave vozidla poškodenému nič nebránilo faktúru za opravu uhradiť
a vozidlo zo servisu si prevziať, pričom žalobca nepreukázal skutočnosť, ktorá by poškodenému bránila

v úhrade faktúry za opravu vozidla. Poškodený mal možnosť faktúru za opravu sám zaplatiť a podmienka
vydania vozidla až po doručení krycieho listu je svojvôľa servisu, ktorá sa prieči zákonu. Žalobca tiež
nepreukázal, že by poškodený žiadal o vydanie krycieho listu pred začiatkom opravy. Žalovaný má právo
vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku na poskytnutie poistného plnenia, ale táto skutočnosť nie je
dôvodom na neúmerné predlžovanie nájmu náhradného vozidla.

7. Súd právne posúdil vec podľa § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); § 420, § 442 ods. 1, 3,§ 443, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“); článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2,

§ 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.5-8, nájomná zmluva
č.l.10, protokol o prenájme č.l.11-13, čestné prehlásenie č.l.14, odovzdanie vozidla č.l.15, faktúra č.l.16,
postúpenie pohľadávky č.l.17-18, výzva na plnenie č.l.19, oznámenie o poistnom plnení č.l.20, výpis

z účtu č.l.21, odpor č.l.27-30, faktúra č.l.31-33, protokol č.l.33-34, faktúra č.l.35, email č.l.35, replika
č.l.41-43, oznámenie o poistnom plnení č.l.44, obchodná prax č.l.45-46, duplika č.l.57-59, pričom ustálil
nasledovný skutkový stav veci.

9.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žedňa03.06.2022došlovPrešovekdopravnejnehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného FOSA Prešov, spol. s r.o., IČO:

36 489 867, sídlo: Pri Delni 14497/17, 080 05 Prešov. Poškodený počas opravy vozidla v servise
uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 326/2022 zo dňa 04.06.2022, na základe ktorej
mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo od 04.06.2022 do 25.07.2022. Po ukončení nájmu
vystavil žalobca poškodenému faktúru číslo 4892022 splatnú dňa 09.08.2022 na sumu 2 061,60 eur
bez DPH za 52 dní nájmu vrátane jednorazového poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený postúpil

pohľadávku na žalobcu zmluvou dňa 26.07.2022, čo poškodený aj oznámil žalovanému. Žalovaný
skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 03.10.2022 a dňa 05.10.2022 poskytol žalobcovi sumu 1 422,09
eur. Servis, v ktorom si poškodený nechal opraviť vozidlo, je zmluvným servisom žalovaného, ktorý za
opravu vozidla vystavil faktúru číslo F22 328574 zo dňa 19.07.2022 a z ktorej vyplýva dátum dodania
služby, t.j. ukončenie opravy vozidla dňa 19.07.2022.

10. Podstatnou pre posúdenie žalobou uplatneného nároku bolo predovšetkým vyriešenie otázky, kedy
sa vozidlo odovzdané na opravu do servisu v dôsledku poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení
považuje za opravené a teda spôsobilé na prevzatie poškodeným zo servisu.

11. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
III. ÚS 322/2025-31, zo dňa 17.07.2025, v ktorom ústavný súd uviedol, že „rozhodujúca bola dostatočne
preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis
– zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho
vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia

krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal
preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu
bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. ... Pri posúdení tejto otázky dochádza
k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na
strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane

druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené
vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaní k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto
systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli
vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy
rôznych krajských súdov. Osobitne tomu je v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla

ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou
obchodnou praxou poisťovní a servisov – zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou
praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel.“.

12. Rovnako tak súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, v ktorom ústavný súd uviedol, že „účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale
aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS

602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s
názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. ...Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v
okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať

hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K
obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)“.

13. Vyššie uvedené právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú aplikovateľné v celom

rozsahu aj na túto skutkovo podobnú vec a nárok žalobcu na zaplatenie nájmu za užívanie náhradného
vozidla je v tejto veci dôvodný počas celej doby, kedy bolo motorové vozidlo poškodeného v servise
za účelom jeho opravy až do jeho skutočného vydania poškodenému. Skutočnosti podstatné pre
posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný,
mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že
poškodenému nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo

na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie
nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.

14. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 3Cob/202/2020 (obdobne aj
sp.zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023 a sp.zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023), „za opodstatnenú

dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do
vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej
lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až

po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná
zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej
poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu (nemožno
nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne) je potrebné

považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, keď bolo vozidlo prijaté do opravy,
až do momentu jeho vydania poškodenej, t.j. od 6.2.2018 do 20.2.2018, a to za predpokladu, že
dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžila poškodená svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou.“.

15. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku sp.zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 uviedol, že
„odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP

vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia
v zákonom stanovenej lehote.“.

16. Podstata povinného zmluvného poistenia spočíva v prenose negatívnych dôsledkov spojených s
poškodením vozidla z poškodeného priamo na poisťovňu, vo vzťahu ku ktorej má poškodený priamy

nárok na poskytnutie poistného plnenia. To znamená, že je to práve poisťovňa, ktorá má znášať
náklady na opravu vozidla tak, aby poškodený nebol neprimerane zaťažovaný vynakladaním vlastných
prostriedkov na opravu v dôsledku porušenia povinností poisteným vodičom – škodcom. Uvedené
zároveň znamená, že od poškodeného nie je možné požadovať znášanie nákladov na opravu vozidla,
keďže toto je povinnosťou poisťovne poskytujúcej povinné zmluvné poistenie, čo zároveň predstavuje

aj samotnú podstatu tohto poistenia. Podľa bodu 27. rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29.04.2020, sp.zn. 2Cob/132/2019, „ak by poškodení najprv museli zaplatiť faktúru, došlo by tým k
popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt
– poisťovňu“ (obdobne aj bod 36. rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2020, sp.zn. 4Cob/49/2020). Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že argumentácia žalovaného odkazujúca
na možnosť poškodeného zaplatiť za opravu vozidla servisu bezodkladne po vystavení faktúry je
nesprávna. Poškodený nezavinil poškodenie svojho vozidla, ničím sa na vzniku škody nepričinil a nie

je možné od neho očakávať, aby vynakladal svoje vlastné finančné prostriedky na opravu vozidla, a
to bez ohľadu na to, či tieto prostriedky má k dispozícii alebo nie. Nie je možné od poškodeného ani
žiadať, aby tieto finančné prostriedky pred poskytnutím plnenia poisťovne si zabezpečil, príp. použil na
iný účel (vyplatenie opravy), než pôvodne zamýšľal alebo potreboval. Je to práve zmyslom a účelom
povinného zmluvného poistenia, aby náhrada takejto škody bola rýchlo a v celom odôvodnenom rozsahu

poisťovňou preplatená a nezaťažovala poškodeného.

17. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, uviedol, že „považuje
za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon o PZP. Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým

vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a
jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo
neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie

zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ustanovení
§ 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale
aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby

mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. ... V kontexte uvedeného
je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po
dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. ... Ústavný
súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že:„...Účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla,
ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. ... V
tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako
poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a

teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom
vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa
spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“
osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu

opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži práve tzv. krycí list.“.

18. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom
prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov
vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným spôsobom

nespochybnil vyhlásenia ďalších servisov predložených žalobcom z ktorých vyplýva, že bežnou praxou
týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla
servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia
automaticky odosiela poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná
faktúru zaplatiť a v prípade, ak poisťovňa je zmluvným partnerom servisu sa ako náhrada úhrady faktúry

využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu. Je potom nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe servisov vedomosť.
Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy
jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne
užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. V prejednávanom

prípade neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o omeškaní autoservisu s
opravou motorového vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry
za opravu vozidla žalovanému, príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového
vozidla. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou(poistnou) udalosťou a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného
motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, resp. vystavenia krycieho listu, daná.

19. Žalovaný nedôvodne požaduje od poškodeného, aby ten použil svoje vlastné finančné prostriedky
(a pokiaľ ich nemá má si ich zaobstarať) a čo najrýchlejšie vyplatil opravu servisu, čím by znížil náklady
na nájom náhradného vozidla, ktoré hradí žalovaný. Žalovaný tým popiera samotnú podstatu povinného
zmluvného poistenia, kedy je zmyslom a účelom jeho existencie vylúčiť potrebu poškodeného, ktorý
škodu nezavinil, hradiť opravu zo svojich zdrojov, príp. si tieto zdroje dodatočne získať. Požiadavka na

úhradu opravy poškodeným z vlastných zdrojov ide proti samotnej podstate poistenia zodpovednosti
za škodu, kedy aj s prihliadnutím na bohatú súdnu prax je akceptované, že zmyslom poistenia je
odbremenenie poškodeného od nutnosti vynakladania vlastných finančných prostriedkov na opravu
vozidla a túto povinnosť znáša primárne poisťovateľ.

20. V posudzovanom prípade žalovaný uviedol, že servis vytvoril nedôvodne prestoj spočívajúci v

nezabezpečení včasnej obhliadky vozidla po dobu 11 dní. Uvedené však nie je možné v žiadnom
prípadepričítaťpoškodenému,ktorýmotorovévozidloodovzdaldoservisuanemalžiadenvplyvnadobu
zotrvania vozidla v servise. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený by neposkytol
servisu alebo žalovanému potrebnú súčinnosť, v dôsledku ktorej by došlo k predĺženiu doby opravy
vozidla, príp. by predĺženie doby trvania opravy zavinil. Pre posúdenie opodstatnenosti dĺžky nájmu

vozidla je podstatné, že poškodený nemohol vozidlo užívať od momentu jeho odovzdania do servisu,
až po okamih, kedy ho servis po doručení krycieho listu vyzval na prevzatie vozidla. Pokiaľ poškodený
nezavinil svojím správaním, príp. svojou nečinnosťou, predĺženie takéhoto obdobia, nemôže znášať
poškodený negatívne následky v podobe neuznania nákladov na nájom náhradného vozidla za celú
dobu opravy vozidla v servise, t.j. od momentu odovzdania vozidla do servisu až po možnosť vozidlo

zo servisu prevziať po oboznámení tejto skutočnosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.11.2021, sp. zn. 3Cob/202/2020, sp.zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023 a sp.zn. 3Cob/94/2023 zo
dňa 15.11.2023).

21. Žalovaný nepreukázal, že ukončenie opravy vozidla dňa 19.07.2022 bolo poškodenému aj

oznámené, a to či už žalovaným alebo servisom. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, že by poškodený
bol vyzvaný na prevzatie vozidla bez potreby úhrady vystavenej faktúry za opravu vozidla. Pokiaľ sa
tak nestalo, opak čoho žalovaný nepreukázal, nemožno vo vzťahu k poškodenému prijať záver, že
poškodené vozidlo bolo už opravené a poškodený s ním mohol voľne a bez obmedzenia disponovať.
Rovnako tak žalovaný nepreukázal žiadne dôvody spochybňujúce trvanie nájomného vzťahu aj po

oprave vozidla. Naopak z vykonaného dokazovania a tvrdení vyplynulo, že išlo o okolnosti mimo
sféry vplyvu samotného poškodeného, ktorý ich nezavinil, nemohol ich ovplyvniť a nenesie za ne ani
zodpovednosť.

22. Súd k tvrdeniu žalovaného, že prenájom vozidla na presne určené obdobie je neobvyklý uvádza,

že v súdnom konaní je uplatnený nárok len za presne určené špecifické obdobie, ktoré je žalobcom aj
zdôvodnené a neuplatňuje sa nárok za obdobie presahujúce tento čas. Odhliadnuc od uvedeného je
potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nie je možné vopred
ustáliť, aká dlhá táto doba bude, keďže ani samotný servis nemôže s úplnou istotou uviesť presnú dĺžku
trvania opravy, a to najmä z dôvodu nedostatku náhradných dielov priamo na sklade servisu, či väčšieho

počtu opráv napríklad v zimnom období, kedy sa doba servisných výkonov prirodzene predlžuje.
Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že obligatórna písomná forma nájomnej zmluvy týkajúcej sa
hnuteľnej veci nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a rovnako tak ani určenie
doby trvania nájomnej zmluvy. Jej podstatnými náležitosťami v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka
je určenie veci a odplatnosť užívania. Jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy je jej dočasnosť,

keď jej trvanie môže byť dojednané na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Z okolností posudzovaného
prípadu vyplýva, že úmyslom poškodeného je dočasne užívať náhradné vozidlo žalobcu, a to do času,
kým neprevezme zo servisu svoje opravené motorové vozidlo. Pokiaľ zmluvné strany pri uzatvorení
nájomnej zmluvy neuvedú dobu trvania zmluvy, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade,
ak poškodený vráti motorové vozidlo žalobcovi a tento deň sa uvedie v zmluve o nájme ako deň,

dokedy trvala doba nájmu, dôjde tak so súhlasom oboch zmluvných strán k zmene dojednanej doby
trvania zmluvy na dobu určitú. Žalobcom opísaný spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy súd nevyhodnotil
ako nezákonný, resp. neurčitý a majúci za následok neplatnosť jej uzatvorenia. Žalobcom predložená
nájomná zmluva zodpovedala skutočnej dobe užívania dohodnutého náhradného motorového vozidlapoškodeným, ktorý ho žalobcovi vrátil dňa 25.07.2022. Súd preto uvedenú argumentáciu žalovaného
považuje za neopodstatnenú.

23. Pokiaľ ide o časť žalobou uplatneného nároku v sume 248,68 eur súd uvedený nárok považuje
za dôvodný a nesporný, keďže žalovaný v súdnom konaní neuviedol žiadne tvrdenia vylučujúce nárok
žalobcu na túto časť plnenia, rovnako ako ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť
jeho nepriznania. Procesnou povinnosťou strany konania, pokiaľ žalobou uplatnený nárok neuzná, je
uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, resp. označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ sa tak nestalo, je potrebné žalobou uplatnený nárok
vo výške 248,69 eur považovať za nesporný. Naviac z obsahu oznámenia o poistnom plnení zo dňa
04.10.2022 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodnosť krátenia mohli odôvodniť. Naopak
z obsahu oznámenia je zrejmé, že ide o svojvoľné strhnutie si časti poistného plnenia zo strany
žalovaného, ktoré žalovaný v súdnom konaní žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal, a preto
takémuto postupu žalovaného nie je možné priznať právnu ochranu a v konaní jeho argumentácii

vyhovieť.

24. Súd pri vyhodnotení nároku žalobcu na úrok z omeškania postupoval v zmysle záverov Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvedených v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, ktorým zrušil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom súd riešil otázky omeškania

s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný má dve odlišné a samostatné
právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá povinnosť
žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik nároku

poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je
povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne
do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do
omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval

za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. zvyšuje o 5 %. Žalobca
si uplatnil úrok z omeškania v celkovej výške 6,25 % odo dňa 19.10.2022. Z oznámenia o poistnom
plnení žalovaného zo dňa 02.08.2022 vyplýva, že poistná udalosť bola u žalovaného nahlásená dňa
06.06.2022 (č.l.44). Vzhľadom k tomu žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 21.09.2022

a žalovaný sa dostal do omeškania dňom 22.09.2022 a týmto dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania. Keďže ale žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 19.10.2022, súd mu priznal úrok
z omeškania od tohto dňa.

25. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu, aj čo do

výšky, a preto žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

26. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo

možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

27. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS

209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.28. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd

v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

29. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneného pod R 71/2018

patria do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých
nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo dokonca aj v jednotlivom,
dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Avšak

rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na článok 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a
teda ani rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento
pojem nespadajú (bližšie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/129/2017

a sp. zn. 4Cdo/186/2022).

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).