Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123264636
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123264636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: V. W., narodený

XX. novembra XXXX, trvalým pobytom v B. XXX, zastúpeného JUDr. Lenkou Zábojníkovou, advokátkou
v Ružomberku, K. A. Medveckého 1, proti žalovanej: W. V., narodená XX. decembra XXXX, trvalým
pobytom v O., X. X. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Staré grunty 162, IČO: 36 863 971, o zaplatenie 22 150 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 21 650 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
zo sumy 21 650 eur od 16. novembra 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 6. marca
2023 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV 5. septembra 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu 22 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 22 150 eur od 16.
novembra 2022 do zaplatenia z titulu nezaplatenia úhrady plnenia vyživovacej povinnosti splnenej za

iného v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“).
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že so žalovanou
uzavrel manželstvo 10. januára 2009, počas ktorého trvania sa 27. marca 2009 narodil syn I. W..
OtcovstvožalobcukI.W.bolourčenénazákladeprvejdomnienkyotcovstvasvedčiacejmanželovimatky
a žalobcovi tak ako rodičovi vznikla vyživovacia povinnosť k maloletému, ktorú si riadne plnil.
1.2. Manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené 27. júla 2014. Do rozvodu manželstva
sporových strán a následne po ňom bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletému I. upravený

na základe súdom schválených rodičovských dohôd, podľa ktorých sa žalobca zaviazal prispievať na
výživu maloletého počnúc 1. marcom 2014 v sume 250 eur. Žalobca tak v období od 1. marca 2014 do
30. júna 2022 plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému I. v súhrne 22 900 eur, z ktorej mu neskôr
žalovaná vrátila sumu zodpovedajúcu piatim plneniam výživného (za mesiace február až jún 2022) vo
výške 1 250 eur. Žalobca ešte v období od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti ku koncu roka
2013 do určenia jeho vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím (t. j. do 1. marca 2014) uhradil na
výživu maloletého Tobiasa sumu v súčte 500 eur, ktorá pozostávala z plnení za mesiac november 2013

v sume 150 eur, za mesiac december 2013 v sume 250 eur a za mesiac január 2014 v sume 100 eur.
1.3. Žalobca následne úspešne zaprel svoje otcovstvo k maloletému I. rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV z 24. mája 2022 č. k. 8Pc/1/2022-43, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. júna 2022. Z toho
je zrejmé, že plnil vyživovaciu povinnosť za iného, a preto mu vznikol nárok požadovať úhradu tohtoplnenia, ktorý si so zreteľom na to, že doposiaľ nedošlo k určeniu otcovstva iného muža, uplatňuje voči
žalovanej, u ktorej sa ako u matky koncentrovala vyživovacia povinnosť k dieťaťu za oboch rodičov, a
teda plnil vyživovaciu povinnosť za ňu. Žalobca listom z 2. novembra 2022 vyzval žalovanú na úhradu

predmetného plnenia vo výške 22 150 eur v ním určenej lehote splatnosti do 15. novembra 2022, ktoré
mu doposiaľ ani sčasti nezaplatila.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla,
že uplatnený nárok žalobcu považuje za neopodstatnený a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť.
2.1. Hoci žalobca úspešne zaprel otcovstvo k jej synovi I. W., až do momentu, kým jej žalobca
neoznámil a genetickou analýzou neosvedčil skutočnosti spochybňujúce jeho otcovstvo, nemala dôvod
o tom pochybovať. Svoju jednorazovú tínedžerskú nerozvážnosť považovala s ohľadom na intenzívny
partnerský vzťah so žalobcom vrátane intenzívneho intímneho pohlavného styku, ako aj vzhľadom na
termíny spojené s graviditou a pôrodom za jednorazovú udalosť, ktorej následky objektívne ani nemohli

spôsobiť jej graviditu, a teda otcovstvo k maloletému I. iným mužom než žalobcom. Žalovaná úprimne a
možno i naivne bola presvedčená, že otcom dieťaťa je práve žalobca a bolo pre ňu obrovským šokom a
prekvapením, že to tak v skutočnosti nie je. Všetky plnenia výživného po rozvode manželstva prijímala
v dobrej viere, že žalobca je biologickým otcom jej syna a ihneď, ako sa preukázateľne dozvedela
skutočnosti potvrdzujúce opak, prijaté plnenia za mesiace február až jún 2022 mu vrátila.

2.2. Ďalej poznamenala, že žalobca s maloletým I. nikdy nemal veľmi intenzívny vzťah, ktorý sa pre
zdržiavanie sa žalobcu v zahraničí riadne nerozvíjal a ani nerozvinul. Žalobca sa oňho zaujímal len
sporadicky a celú osobnú starostlivosť a výchovu prenechal len na ňu.
2.3. Zároveň vzniesla námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu čo do jednotlivých plnení
výživného poskytnutých v období staršom ako tri roky pred podaním žaloby, t. j. pred 22. marcom 2020.

2.4. Žalovaná tiež argumentovala, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nie
je vylúčené, aby sa muž, ktorý s úspechom zaprel otcovstvo k dieťaťu, domáhal náhrady vynaložených
nákladov na dieťa aj proti matke, a to za predpokladu, že druhý rodič dieťaťa nie je v čase rozhodovania
známy. Pre rozsah tejto náhrady však nie je určujúce len to, čo tento muž na výživu dieťaťa vynaložil,
ale aj schopnosť a možnosť matky (R 16/1976). Žalovaná bola počas celého roku 2020 a 2021 na

rodičovskej dovolenke so svojím druhým dieťaťom, počas ktorej poberala iba rodičovský príspevok, a
to v roku 2020 v sume 370 eur mesačne a v roku 2021 v sume 378.10 eur mesačne. Navyše, počas
celej doby, odkedy odišla od žalobcu, zabezpečovala osobnú starostlivosť a výchovu maloletého I. v
podstate sama. Preto by sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti malo prihliadnuť nielen na to, v
akej miere sa o maloletého v danom období starala, ale aj na jej majetkové pomery a príjmy, ktoré by jej

jednoznačne neumožňovali podieľať sa resp. prispievať na výživu takou sumou, akou prispieval žalobca.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými
sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo 16. júna 2014 č. k. 9P/34/2014-115; rozsudkom Okresného

súdu Ružomberok z 19. júna 2014 č. k. 7P/32/2014-68; dohodou sporových strán o zmene rozsudku
o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z 1. júna 2015; rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV z 23. októbra 2018 č. k. 17P/21/2018-186; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18.
decembra 2019 sp. zn. 20CoP/14/2019; výpisom z bankového účtu žalobcu za obdobie od apríla 2018
do júna 2022; rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 24. mája 2022 č. k. 8Pc/1/2022-43; rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV z 3. novembra 2022 č. k. 14P/61/2021-145; predžalobnou výzvou na
úhradu z 2. novembra 2022 s poštovým podacím lístkom a informáciou o doručení; potvrdeniami o
poberaní rodičovského príspevku za roky 2020 a 2021; elektronickou komunikáciou medzi sporovými
stranami, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 79 ods. 1 ZR kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený
od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
4.2. Podľa § 79 ods. 2 ZR toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
4.3.Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

4.4. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.4.5. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo 10. januára 2009 v
Liptovskom Michale, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Liptovská Teplá vo zväzku
4, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo 1.

6. Počas trvania manželstva sporových strán sa žalovanej 27. marca 2009 narodil syn I. W.. Otcovstvo k
nemu bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva (porov. § 85 ods. 1 ZR) svedčiacej manželovi
matky, teda žalobcovi.

7. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 19. júna

2014 č. k. 7P/32/2014-68, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. júla 2014.

8. Na čas po rozvode manželstva sporových strán bol upravený výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému I. W. tak, že na základe schválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok z 19. júna 2014 č. k. 7P/32/2014-68 (ktorý nadobudol právoplatnosť 21. júla 2014) bol

maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky - žalovanej s tým, že žalobca bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu k rukám žalovanej sumou 250 eur mesačne. Povinnosť zaplatiť zameškané výživné
za obdobie od 1. marca 2014 do 30. júna 2014 v sume 1 000 eur bola žalobcovi uložená rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok zo 16. júna 2014 č. k. 9P/34/2014-115 (ktorý nadobudol právoplatnosť
25. júna 2014).

9. Otcovstvo žalobcu k maloletému I. W. bolo úspešne zapreté rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV z 24. mája 2022 č. k. 8Pc/1/2022-43 (ktorý nadobudol právoplatnosť 3. júna 2022) a jeho vyživovacia
povinnosť bola zrušená ku dňu 3. júna 2022 rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 3. novembra
2022 č. k. 14P/61/2021-145.

10. Zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán, o ktorých súd nemal žiadnu pochybnosť o ich
pravdivosti, a v kontexte všetkého, čo počas konania vyšlo najavo, je zrejmé, že po tom, ako bolo
otcovstvo žalobcu k maloletému I. W. zapreté, nedošlo k určeniu otcovstva iného muža.

11. Žalobca vychádzajúc z uloženej povinnosť prispievať na výživu maloletého I. W. určenej mu
spomenutými rozsudkami rodinnoprávneho súdu zaplatil za obdobie od 1. marca 2014 do 3. júna 2022
k rukám žalovanej - ako to vyplýva aj z výpisov z jeho bankového účtu - výživné v súhrnnej sume 22
900 eur, ktorá pozostáva z úhrad
(a) zameškaného výživného za obdobie od 1. marca 2014 do 30. júna 2014 vo výške 1 000 eur,

(b) bežného výživného v sume 250 eur mesačne za obdobie od 1. júla 2014 do 31. mája 2015, teda v
súhrne 2 750 eur (t. j. 250 eur x 11 mesiacov),
(c) bežného výživného fakticky vyplácaného v sume 200 eur mesačne (a to na základe dohody
sporových strán o zmene rozsudku o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu z 1. júna 2015, ktorá
ale nikdy nebola schválená súdom) za obdobie od 1. júna 2015 do 30. novembra 2018, teda v súhrne

8 400 eur (t. j. 200 eur x 42 mesiacov),
(d) bežného výživného opätovne vyplácaného v sume 250 eur mesačne (pôvodne určenej rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok z 19. júna 2014 č. k. 7P/32/2014-68) za obdobie od 1. decembra 2018
do 30. júna 2022, teda v súhrne 10 750 eur (t. j. 250 eur x 43 mesiacov).

12.Ztejtosumyuhradenéhovýživného22900euržalovanánáslednevrátilažalobcovijednotlivéplnenia
výživného za obdobie mesiacov od februára do júna 2022 v súhrne 1 250 eur (t. j. 250 eur x 5 mesiacov).

13.1. V rozhodovanom spore je na základe zisteného skutkového stavu zrejmé, že žalobca, ktorý po
úspešnom zapretí otcovstva nie je skutočným otcom maloletého I. W., zaplatil k rukám matky - žalovanej

v rámci plnenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu za obdobie od 1. marca 2014 do 30. júna 2022
sumu 21 650 eur (t. j. 22 900 eur - čiastočne vrátených 1 250 eur). Žalobca, ktorý k maloletému nemá
spätne žiadne rodičovské práva a povinnosti, a teda ani povinnosť vyživovať ho, tak splnil vyživovaciupovinnosť za iného, a preto mu patrí právo požadovať uhradené plnenie výživného a v konaní mu svedčí
aktívna vecná legitimácia.
13.2. So zreteľom na to, že po zapretí otcovstva žalobcu doposiaľ nedošlo k určeniu skutočného otca

maloletého I. W., žalobca má nárok na úhradu tohto plnenia voči matke dieťaťa - žalovanej, u ktorej sa
koncentrovala vyživovacia povinnosť k dieťaťu za oboch rodičov, keďže biologický otec nie je známy
(porov. správa Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 21. decembra 1978 sp. zn. Cpj
37/78, ktorá bola publikovaná v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 1/1979). Žalovanú je
preto potrebné považovať za pasívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom spore.

13.3. Sumarizujúc uvedené, súd žalobe žalobcu v preukázanej časti o zaplatenie 21 650 eur ako
opodstatnenej vyhovel.

14. Procesnú obranu žalovanej v konaní súd nevyhodnotil ako opodstatnenú.

15. Skutočnosť, že žalobca vyživovaciu povinnosť plnil na základe rozhodnutia súdu, nemá žiadny

právny význam pre vznik nároku podľa § 79 ZR alebo jeho výšku. Rovnako právne bezvýznamným je
i skutočnosť, že ani samotná žalovaná ako matka - ako tvrdí - nevedela, že žalobca nie je biologickým
otcom maloletého I. W., resp. že si neuvedomovala či nepripúšťala existenciu možnosti, že žalobca
nemusí byť jeho biologickým otcom, a teda že jednotlivé plnenia výživného od žalobcu prijímala v dobrej
viere. Takisto irelevantným je i citový vzťah medzi žalobcom a I. W., jeho kvalita a intenzita či skutočnosti

týkajúce sa reálneho vykonávania starostlivosti a výchovy maloletého zo strany žalobcu. Všetky tieto
okolnosti totižto nič nemenia na tom, že žalobcu zo zákona vôbec nezaťažovala vyživovacia povinnosť
rodiča k I. W. a že napriek uvedenému žalobca plnil výživné v preukázanej sume 21 650 eur, hoci
zo zákona nemal povinnosť plniť celkom žiadnu sumu. Tieto okolnosti takisto nevyvracajú objektívnu
fakticitu vzniku majetkovej výhody v majetkovej sfére žalovanej ako jediného známeho rodiča, u ktorého

sa koncentrovala vyživovacia povinnosť k dieťaťu za oboch rodičov.

16. Súdu sa nejaví ako spravodlivé, aby žalobca - ktorý nie je „vinným“ z celej vzniknutej situácie, keďže
žalovanásasamaslobodnerozhodlamaťpohlavnýstykajsinýmmužomnežžalobcomakojejvtedajším
partnerom - musel majetkovo strpieť vynaloženie nákladov na výživu dieťaťa, ktorého nie je otcom, a

to za obdobie takmer ôsmich rokov (2014 až 2022), pokiaľ ho k tomu žiadna hmotnoprávna povinnosť,
a to ani spätne nezaťažovala.
16.1. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít síce vyplýva, že pre rozsah tejto
náhrady nie je určujúce len to, čo muž, ktorý úspešne zaprel svoje otcovstvo, vynaložil na výživu dieťaťa,
ale aj schopnosť a možnosť matky, avšak pri zvažovaní práv a oprávnených záujmov oboch sporových

strán nemožno opomenúť, že schopnosti a možnosti žalovanej vrátane jej zárobkových pomerov boli v
rokoch 2020 a 2021 znížené z dôvodu jej rodičovskej dovolenky. Nemožno považovať za primerané a
odôvodnenétakévysporiadaniežalobouuplatnenéhonároku,žežalobcovinemábyťzostranyžalovanej
vrátené celkom nič, alebo výrazne znížené plnenie, a to iba z dôvodu, že žalovaná sa sama rozhodla
rozvíjať svoj vlastný rodinný život a má so svojím terajším manželom ďalšie dieťa, s ktorým bola v

rozhodnom čase na rodičovskej dovolenke. Na tieto okolnosti žalobca nemá absolútne žiadny dosah.
16.2. O znížení rozsahu náhrady v zmysle § 79 ods. 1 ZP by bolo možné uvažovať vtedy, ak
by počas konania bola tvrdená alebo by vyšla najavo taká skutková okolnosť, ktorá by zjavne
spochybňovala potenciálne možnosti a schopnosti žalovanej uhrádzať v rozhodnom období výživné v
rozsahu poskytovanom žalobcom 250 eur mesačne, resp. že by takáto úhrada bola pre ňu kvôli iným

výnimočným okolnostiam neprimerane či obzvlášť ťaživá. Žalovaná avšak v konaní nijako netvrdila
ani náležite nezdokladovala svoje celkové osobné, majetkové a (nielen) zárobkové pomery, vrátane
pomerov jej terajšieho manžela, s ktorým má svoje druhé dieťa a ktorý prispieva na jeho výživu, ako
aj na spoločnú domácnosť, a preto nebolo možné relevantne vyhodnotiť, že by úhrada výživného
v spomenutom rozsahu 250 eur mesačne nebola v jej potenciálnych možnostiach a schopnostiach

(s prihliadnutím na to, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa v zmysle § 75 ods. 1 ZR
uprednostňuje princíp potencionality pred princípom fakticity). A napokon, vo vzťahu k obdobiu rokov
2014 až 2019 akékoľvek tvrdenia žalovanej ohľadom o svojich schopností a možností v nadväznosti na
jej celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery úplne absentujú.
16.3. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa o maloletého osobne starala resp. celá starostlivosť o jeho

výchovu fakticky (nie finančne) zostala výlučne na nej, nie je v tomto smere postačujúca, pretože
žalovaná mala ako matka takisto svoju vlastnú vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu a žalobca neplnil
vyživovaciu povinnosť priamo za ňu, ale za biologického otca, ktorá sa z dôvodu neurčenia jeho
otcovstva u žalovanej len koncentrovala.16.4. A takisto nemožno odignorovať ani fakt, že žalovaná vie, kto je skutočným biologickým otcom
maloletého I. W., a preto jej nič nebránilo a ani v súčasnosti nebráni žiadať, aby sa na výžive svojho
dieťaťapodieľalprávetentomuž,resp.domáhaťsaodnehoplnenia,ktorébolovtomtokonaníprisúdené

žalobcovi. Skutočnosť, že to žalovaná z určitých morálnych dôvodov urobiť nechce, nemôže ísť na
ťarchu žalobcu.

17. Súd pre absenciu tvrdení o aktuálnych celkových osobných, majetkových a zárobkových pomerov
žalovanej nemal preukázanú existenciu takých výnimočných skutočností, ktoré by presvedčivo

odôvodňovali povoliť jej zaplatenie prisúdeného plnenia žalobcovi v splátkach, namiesto zákonom
určenej lehote splatnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú možno považovať za prioritné
pravidlo zaručené veriteľovi pre uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych
vzťahoch(ktomuporov.R67/1966).Atakistosozreteľomnato,žežalobcapožiadalžalovanúonáhradu
poskytnutého výživného už listom z 2. novembra 2022, následne si tento nárok uplatnil na súde žalobou
doručenou už 6. marca 2023, kedy sa začalo predmetné súdne konanie, ako aj na ďalšie jeho pokusy o

zmierne vyriešenie sporu so žalovanou zaplatením predmetného nároku hoci aj v nižšej sume (žalobca
na pojednávaní uvádzal, že bol ochotný uspokojiť sa aj so sumou 10 000 eur), možno uzavrieť, že
žalovanámalapredzačatímtohtokonania,akoajpojehozačatídostatokčasupripraviťsiurčitúfinančnú
rezervu na plnenie žalobcovi, keďže v danom prípade bolo zo skutkovej situácie preukázanej genetickou
analýzou nepochybné, že žalobca nie je biologickým otcom maloletého I. W..

18. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj žalovanou vznesenú námietku premlčania.
18.1. Predmetný nárok na úhradu plnenia vyživovacej povinnosti splnenej za iného má ako celok - a
nie ako jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného - osobitne upravené premlčanie v § 79 ods. 2 ZR.
Ten odkazuje na všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá

začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít platí, že „kým nebolo v príslušnom konaní právoplatne rozhodnuté o zapretí
otcovstva manželom matky maloletého dieťaťa, chýba podklad pre úspešné uplatňovanie nároku na
náhradu poskytnutého výživného so zreteľom na ustanovenie § 101 Zákona o rodine [teraz § 79 ZR -
pozn. súdu]“ (R 65/1965).

18.2. V relácii na rozhodovaný spor to potom znamená, že k uplatneniu práva na náhradu výživného
plneného za iného začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota dňom nasledujúcim po
nadobudnutíprávoplatnostirozsudkuozapretíotcovstvakmaloletémuI.W.(porov.rozsudokOkresného
súdu Bratislava IV z 24. mája 2022 č. k. 8Pc/1/2022-43, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. júna 2022),
t. j. od 4. júna 2022, a podľa zásad počítania času by v zmysle § 110 ZR v spojení s § 122 ods. 2

a 3 Občianskeho zákonníka márne uplynula v utorok 3. júna 2025. Pokiaľ predmetná žaloba žalobcu
bola súdu doručená 6. marca 2023, súd konštatuje, že žalobcom bola podaná včas, t. j. počas plynutia
zákonom ustanovenej premlčacej lehoty.

19. Súd avšak ako nepreukázanú zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 500 eur

pozostávajúcej z jednotlivých plnení výživného - z plnenia za november 2013 v sume 150 eur, za
december 2013 v sume 250 eur a za január 2014 v sume 100 eur -, ktoré mali byť uhradené po
tom, ako sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti so žalovanou a maloletým I. W., pretože ich
úhrada z predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu ani zo žiadneho iného v konaní vykonaného
dôkazu nevyplývala, a to ani nepriamo, keďže išlo o plnenia v období, ktoré predchádzalo súdnemu

určeniu vyživovacej povinnosti žalobcu (t. j. spred 1. marca 2014), a teda vykonanie ich úhrady nemožno
dostatočne spravdepodobniť ani pre absenciu ich vynútiteľnosti na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia.

20. Povinnosť zaplatiť úhradu plnenia vyživovacej povinnosti splnenej za iného v zmysle § 79 ods. 1

ZR nemá osobitne ustanovenú lehotu splatnosti a takáto lehota v danom prípade nebola stanovená ani
rozhodnutím ani dohodou medzi účastníkmi tohto vzťahu, a preto je potrebné ju posúdiť podľa § 110
ZR v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka tak, že nárok sa musí uspokojiť prvého dňa po tom, keď
veriteľ o jeho uspokojenie dlžníka požiadal.
20.1. Žalobca ako veriteľ z tohto nároku vyzval žalovanú na úhradu predmetného plnenia listom z 2.

novembra 2022 v lehote splatnosti do 15. novembra 2022. Žalovaná, ktorej uvedený list bol osobne
doručený 14. novembra 2022, tento peňažný nárok žalobcovi v určenej lehote splatnosti nezaplatila,
a tak sa nasledujúci deň dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti
uplatneného príslušenstva a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonomstanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 7 % ročne, avšak len z prisúdenej dlžnej sumy 21
650 eur, a to za dobu omeškania od 16. novembra 2022 až do jej zaplatenia.
20.2. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnených zo zvyšnej sumy istiny 500 eur súd

so zreteľom na jej nepreukázanú opodstatnenosť (porov. bod 19. odôvodnenia tohto rozsudku) zamietol
ako nedôvodný.

21.Súdpodľa§185ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)zamietolnávrhynavykonanie
dokazovania výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej a výsluchom osoby, ktorá žalobcovi oznámila, že

nie je otcom maloletého I. W., pretože ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné pre substancovanie
skutkového podkladu (týkajúceho sa základu a výšky uplatneného nároku) a z neho vychádzajúce
rozhodnutie v merite veci.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok
na náhradu trov konania pomerne rozdelil, pretože každá zo sporových strán mala vo veci úspech len

čiastočný. Z hodnoty predmetu konania 22 150 eur s príslušenstvom mal žalobca procesný úspech
v časti o zaplatenie 21 650 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 97,74 %. Žaloba vo zvyšku bola
zamietnutá, čo treba považovať za procesný úspech žalovanej v konaní; žalovaná teda mala úspech
v časti o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 2,26 %. V rozhodovanom spore teda
procesne úspešnejšou stranou bol žalobca, a preto mu proti žalobkyni - nezistiac žiadne výnimočné

dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, ktoré napokon
v konaní neboli tvrdené ani náležite preukázané - vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške
rozdielu medzi ich čiastočnými pomermi úspechu v konaní (97,74 % - 2,26 %), ktorý je 95,48 %. O výške
náhrady trov konania žalobcu, ktorú mu žalovaná bude povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.