Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/884/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120340551
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Šárka Halusková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120340551.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému:
A. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX XXX XX E. F., o vymoženie pohľadávky vo výške
305,07 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského

úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 128EX 362/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 128EX 362/20
zo dňa 25. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. 128EX 362/20 zo dňa 25. 07. 2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 07. 2020 domáhal
od povinného vymoženia pohľadávky 305,07 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu –
Platobného rozkazu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 10Csp/182/2017 zo dňa 24. 10. 2017, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 21. 03. 2018 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 24. 07. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša,

so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 128EX 362/20.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 25. 07. 2025 upovedomenie o zastavení exekúcie č. 128EX
362/20, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že
pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora – majetkové pomery povinného boli
opakovane preverované a počas vedenia exekúcie sa nezmenili. Zároveň súdny exekútor oprávneného
vyzval na úhradu trov vo výške 73,80 Eur. Dňa 13. 08. 2025 bolo súdnemu exekútorovi doručené
podanie oprávneného zo dňa 01. 08. 2025, označené ako „Námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie súdnym exekútorom“, ktoré bolo vyhodnotené ako námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 128EX 362/20 zo dňa 25.

07. 2025, v ktorých oprávnený okrem iného uviedol: „Proti vyššie označenému upovedomeniu podáva
oprávnený v súlade s § 61n odsek 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov podáva oprávnený námietky z
dôvodu, v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Zosprávsúdnehoexekútoranevyplýva,žebyexekútorvykonalajfyzickézisťovaniahnuteľnéhomajetku

povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku
povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony zaúčelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo
správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a

organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku

podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Zviacerých
rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno
jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie,

tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc
hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok
musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu
vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený,
spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je

exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť
spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať
povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Naša spoločnosť ako oprávnený
má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Týmto oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 128EX362/20 zo dňa
25.07.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.“ Súd preskúmal upovedomenie

o zastavení exekúcie sp. zn. 128EX 362/20 zo dňa 25. 07. 2025. Upovedomenie o zastavení exekúcie
bolo oprávnenému doručené dňa 28. 07. 2025, pričom námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 13. 08. 2025, teda bola splnená 15-dňová
zákonná lehota v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného okrem iného uviedol: „Zdôrazňujeme skutočnosť, že
v priebehu celého predmetného exekučného konania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Pre úplnosť
ďalej uvádzame, že ani napriek všetkým ďalším úkonom, sa dlhodobo nepodarilo určiť spôsob (§ 62
Exekučného poriadku), na základe ktorého by bolo možné exekúciu úspešne vykonať. Povinný teda

v predmetnom exekučnom konaní nemal majetok postihnuteľný exekúciou v zmysle zákona, a preto bolo
v súlade s Exekučným poriadkom vydať Upovedomenie o zastavení exekúcie.“ Súdny exekútor taktiež
predložil správy o stave konania doručované oprávnenému, ktoré preukazujú, že povinný je nemajetný.
V súvislosti s nemajetnosťou povinného súdny exekútor na základe výzvy zo dňa 26. 09. 2025 predložil
aj aktuálne lustrácie - súčinnosti s inými orgánmi, za účelom zisťovania majetku a príjmov povinného.

Zároveň doložil oznámenie, v ktorom uviedol, že v spise so skorším poradím bol vydaný Exekučný príkaz
zrážkami zo mzdy. K uvedenému oznámeniu priložil aj odpoveď vtedajšieho zamestnávateľa povinného,
z ktorej vyplýva, že povinný sa nedostavil na vopred dohodnutú pracovnú činnosť, v dôsledku čoho bola
dohoda o vykonaní práce stornovaná.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej
na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhradyvýdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia

exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie
v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného
proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,

keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je
zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne

skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom
exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného,
teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že
povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom

konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je
záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciu nesúhlasí). Exekútor je povinný vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného,
ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený

súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod
zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie
aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým
je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v

prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov
povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré
by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

9. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom

rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa

štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo
dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol
štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva
tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osobymusí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z

exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia §
5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom

exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí
zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť

ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

10. Exekučný súd po oboznámení sa s listinným spisom predloženým súdnym exekútorom povereným
na vykonanie tejto exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie

zisťoval majetok, resp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii, lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej
poisťovni a vykonával zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto
exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec od
10. 01. 2025 v P. J. Servis, s. r. o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova
Ves, IČO: 52 819 906, k čomu súdny exekútor v oznámení uviedol ako bolo vyššie uvedené, že

bol vydaný v spise so skorším poradím Exekučný príkaz zrážkami zo mzdy, avšak od vtedajšieho
zamestnávateľa prišla odpoveď, že sa povinný na vopred dohodnutú pracovnú činnosť nedostavil
a z toho dôvodu bude dohoda o vykonaní práce stornovaná. Povinný nemá vedený účet v žiadnej banke.
Taktiež zistil, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti a nie je ani vlastníkom motorového vozidla.
Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (25. 07. 2025) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp.

splneniu vymáhaného nároku zo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii, pričom poverený súdny
exekútor nemal vedomosť o existencii majetku, resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali.
Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne. V podaných námietkach, podľa názoru
súdu, oprávnený neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať
nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že

oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom, mal možnosť v zmysle
§ 34 ods. 2 Exekučného poriadku, podať návrh na zmenu súdneho exekútora.

11. Na základe uvedeného, exekučný súd musí konštatovať, že v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia

o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá
veta Exekučného poriadku), dňa 24. 07. 2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie, dňa 25. 07. 2025 uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie
nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného

konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu
ustanovenú zákonom (5 rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania
povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť

povinného, ktorý je fyzickou osobou.

12. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že upovedomenie povereného
súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné
predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Na záver je ešte potrebné uviesť, že zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť
povinného, nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia
nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Oprávnený
môže po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok opätovne podať návrh na

vykonanie exekúcie na vymoženie nároku z exekučného titulu vymáhaného v tomto exekučnom
konaní. Teda zastavenie exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok,
že oprávnený v budúcnosti už nebude môcť podať nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom
sa bude domáhať núteného splnenia nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného
konania ukončeného pre nemajetnosť povinného subjektu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.