Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/818/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125262377
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125262377.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. o vymoženie 300,- eur, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Nina
Banášová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava pod sp. zn. 377EX
139/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Nina Banášová,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava pod sp. zn. 377EX 139/25 z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.03.2025 domáhal od
povinného vymoženia 300,- eur na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za

správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-BA-OCDPK-2022/095349 zo dňa 09.05.2022, ktorý vydal
Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii a Rozkaz o uložení pokuty za
správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-BA-OCDPK-2022/079788 zo dňa 04.04.2022, ktorý vydal
Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Nina Banášová

vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/818/2025 zo dňa 31.03.2025 s európskym spisovým identifikačným
číslom: F.:B.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 377EX 139/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2025 podaným na poštovú prepravu dňa
29.04.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že exekúcia bola
začatá na základe nesprávnych údajov alebo pochybenia na strane oprávneného. Dňa 16.11.2021

v sume 50 eur si povinný riadne zakúpil diaľničnú známku pre vozidlo s evidenčným číslom H. na
obdobie do 15.11.2022. Prikladá doklady o úhrade a potvrdenie o zakúpení elektronickej diaľničnej
známky. Napriek tomu mu bola doručená výzva na zaplatenie pokuty a následne začatá exekúcia. V tom
čase dochádzalo k prepisu auta a zmene ŠPZ. Starú ŠPZ žiadal cez online formulár aj telefonicky
zmeniť na novú ŠPZ E.. Zo všetkých priložených dokumentov vyplýva, že si povinný splnil všetky
zákonné povinnosti a nedošlo k žiadnemu pochybeniu z jeho strany. Naopak, chyba sa stala na strane

poskytovateľaslužby(NDS),ktorámalatechnicképroblémyprispracovaníúdajov–zmenyŠPZ.Podľa§
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku povinný žiada, aby bola exekúcia zastavená, keďže vymáhaný
nárok je neoprávnený a nevznikol vinou povinného. Navrhuje, aby exekútor (prípadne súd) exekúciu
v celom rozsahu zastavil.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že pohľadávky,

ktoré sú predmetom exekučného konania , č.k. 377EX 139/25 boli na Slovenskú konsolidačnú, a.s.
postúpené postupcom Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, IČO: 00151866 a vyplývajú z právoplatnýcha vykonateľných rozhodnutí – Rozkazu č. OU-BA-OCDPK-2022/095349 zo dňa 09.05.2022 a Rozkazu
č. OU-BAOCDPK-2022/079788 zo dňa 04.04.2022. Ako oprávnený uvádza vyššie, rozhodnutia
sú opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a sú exekučným titulom spôsobilým na

vedenie exekučného konania na vymoženie pohľadávok predpísaných týmito rozhodnutiami. Pred
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných rozhodnutí mal povinný možnosť využiť
opravný prostriedok – odpor, tento však nevyužil a rozhodnutia sa stali vykonateľnými. Oprávnený má
vzhľadom na uvedené za to, že skutočnosti uvedené povinným nemôžu byť predmetom preskúmavania
v rámci exekučného konania. Vydané rozhodnutia môže zrušiť výlučne orgán, ktorý ho vydal, t.j. Okresný

úrad Bratislava, k čomu však nedošlo a rozhodnutia sú spôsobilými exekučnými titulmi. Oprávnený
tiež dáva do pozornosti, že v predloženom písomnom stanovisku Poskytovateľa služby je uvedené:
"Upozorňujeme, že Diaľničná známka jhe platná s novými údajmi až od okamihu vykonania opravy/
zmeny." Z uvedeného vyplýva, že ani jedna zo skutočností uvedených povinným nie je dôvodom na
zastavenie exekučného konania v zmysle ustanovenia §61k - §61n zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
13.05.2025. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že povinný prevzal Upovedomenie o začatí
exekúcie dňa 23.04.2025. Podľa jemu dostupných informácií od povinného a oprávneného sa domnieva,
že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie a navrhuje súdu v konaní pokračovať a návrh povinného na

zastavenie exekúcie zamietnuť.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je

procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a
povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok
každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).
Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bola účastníkovi s
konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať

vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že

márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej
stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa

má nútene uskutočniť.

14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon

ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie
exekúcie.Dôkaznébremenoakoinštitútprocesnéhoprávapostihujetohozúčastníkov,vktoréhozáujme
je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby

ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a
z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.

15. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že rozhodnutia, ktorými mu boli

uložené pokuty sú nesprávne, nakoľko mal elektronickú diaľničnú známku riadne zaplatenú a zároveň
požiadal o zmenu údajov na vozidlo s novým EČV, exekučný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami
povinného nemôže prijať iný záver než ten, že predmetné námietky sú bez právneho významu vo vzťahu
k posúdeniu dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie. Základným predpokladom vykonania
exekúcie je totižto existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu

exekučný titul ukladá za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil.
Je nutné poukázať zároveň na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné,
nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú
správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť.
Účelom exekučného konania je nútený výkon povinnosti, ktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou

uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. V prípade, ak povinný nesúhlasil
s uloženou povinnosťou, svoju obranu mal uplatniť zákonom stanoveným spôsobom a to využitím
práva podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (odpor) s predložením všetkých podkladov,
ktoré však povinný predložil až v exekučnom konaní. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na
starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie riadneho opravného prostriedku
voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom) konaní v zákonnej lehote je založené na
procesnej zodpovednosti účastníka konania v procesnom postavení povinného (v administratívnom
konaní priestupcu), pričom je potrebné dodať, že exekučný súd nemá žiadnu právomoc zasahovať do

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

16. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosti súvisiace s
prejednávaným správnym deliktom, za ktorý bola povinnému uložená pokuta súd k argumentáciipovinného uvádza, že ide o také skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodnutia, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom resp. ide o skutočnosti, ktorými povinný
namieta samotný vznik pohľadávky oprávneného voči povinnému. Návrh na zastavenie exekúcie nie

je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená,
že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť len existencia tých skutočností, ktoré
nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť
v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré
je exekučným titulom. Inými slovami povedané, v rámci exekučného konania možno preskúmavať

len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho
vznikom. Exekučný súd totiž nepreskúmava, či exekučný titul, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu
či iného orgánu verejnej moci, je vecne správne a či konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo bez
vád. Exekučné konanie nie je opravným konaním a ďalšou inštanciou administratívneho procesu.
Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, súd musí v súlade so zásadou rovnocennosti exekučných titulov s takýmto rozhodnutím nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd je rozhodnutím správneho orgánu viazaný,
rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to zo všeobecnej záväznosti ako
základného znaku všetkých právoplatných rozhodnutí. Právoplatnosť ako výraz princípu právnej istoty
v procesnom práve tak zabezpečuje nielen predvídateľnosť ale i koherenciu v rámci činnosti orgánov
verejnej moci. Nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí, kde by každý orgán mohol preskúmavať

správnosť konania iného orgánu, resp. prehliadať existenciu vydaného právoplatného rozhodnutia, by
viedlo k úplnému chaosu a spochybneniu opodstatnenia existencie právneho poriadku. Z uvedeného
vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu,
nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a konania, ktoré mu predchádzalo,
keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva

aj z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných
rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedané,
exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu už existuje
právoplatný exekučný titul. Všetky námietky treba uplatniť v nachádzacom (súdnom či administratívnom)
konaní, a teda povinný sa svojimi námietkami mal riadne brániť v základnom konaní podaním opravného

prostriedku voči vydanému rozkazu o uložení pokuty, t. j. svoje námietky mal podať včas po doručení
exekučného titulu a nie uplatniť ich až neskôr (po začatí exekučného konania), keď povinný bol v rozkaze
riadne poučený, ako a kedy má realizovať svoju prípadnú obranu. Keďže povinný námietky nepodal,
rozkaz o uložení pokuty nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym exekučným titulom,
ktorý nebol zrušený, ani zmenený.

17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v
celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny

záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o

zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.21. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd
nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.