Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Szombathová Poláková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423204563.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. XX, E. F., zastúpený JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, so sídlom Štúrova
1419/43, Nitra, IČO: 42 180 520, proti žalovanej: A. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, E. F., o
ochranu osobnosti s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. novembra 2023 č. k. 4C/139/2023-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil žalovanej z profilu Andrea Veselá zo statusu
uverejneného na sociálnej sieti Facebook vymazať časť príspevku dňa 02.03.2023 v rozsahu textu:
„Vážení moji priatelia a pacienti! Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc ako Vaša lekárka, ktorá je

zo situácie, ktorú musí strpieť úplne znechutená a doslova zúfalá… v zdravotníckom centre PANMED,
ktorého som majiteľkou od r. 2007 sa dejú nehorázne porušenia zákonov a všetkých možných nariadení
a predpisov a mne správcovi budovy sú upierané moje zákonné práva ... všetko sa deje za asistencie
polícienaobjednávkudrPSmôjhobývaléhomanžela...,môjexmanželdržípodpalcomkaždéhovtomto
meste a robí si čo chce a mňa sa snaží svojim konaním úplne zničiť … napriek tomu, že nie je konateľom
ani vo firme PANMED ani v lekárni Sélia ovláda a riadi každého … ovplyvňuje políciu, prokuratúru, súdy,

kataster, mestsky úrad a nerešpektuje žiadne zákony akoby on stal nad zákonom …vytvoril zločineckú
skupinu a vyhrážajú sa mi dokonca tým, že ma fyzicky zlikvidujú… zverejním teraz video, na ktorom
uvidíte ako Dr PS zabraňuje opakovane za asistencie polície vykonaniu kontroly, ktorú som povinná
robiť v priestoroch ..., to čo sa deje v Nových Zámkoch na polícii a súdoch nie je prípustné ... jeden
človek tu ovláda všetkých a ešte ma k tomu vybavovačov, ktorí sa mi vyhrážajú fyzickou likvidáciou ...
opakovane !!!!mám strach o svoj život aj o život a zdravie pacientov, pretože pán doktor sa neštíti klamať,

podvádzať a hrať divadlo hocikedy na objednávku ..., pracuje na základe neoprávnene vydanej licencie
v priestoroch homeopata B. I., ktorý je dlhodobo neplatičom v budove PANMED takisto ako lekáreň
Selia ... situácia, ktorú spôsobila sudkyňa, ktorá neoprávnene vydala neodkladne opatrenie na strpenia
neplatiča v prenajme, ktoré trvá už tretí rok ...“ (výrok I.) Zároveň žalovanej uložil povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania, s cieľom poškodzovania dobrého mena, cti a dôstojnosti žalobcu písomným
prejavom na sociálnych sieťach, a to v akejkoľvek súvislosti vo vzťahu k žalobcovi (výrok II.). Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP.

1.2 Uviedol, že základným predpokladom prípustnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Z predložených listinných dôkazov mal osvedčené,
že žalovaná dňa 02.03.2023 zverejnila príspevok na svojom FB profile. Obsah tohto statusu bol overený
Notárskou zápisnicou o osvedčení skutočnosti č. N 516/2023, Nz 35839/2023 u notára Mgr. Petra

Dancziho - na Notárskom úrade so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká ul. 24 dňa 07.11.2023. Uvedená
skutočnosť vyplývala z predloženej notárskej zápisnice. Dňa 02.03.2023 žalovaná na svojom FB profilespolu s príspevkom zverejnila aj video. Poukázal na to, že žalobca je lekár, gastroenterológ, laickej
verejnosti známy ako odborný lekár v okrese Nové Zámky, ktorého žalovaná označuje na sociálnej sieti
ako hlavu zločineckej skupiny, ktorý riadi konanie polície, prokuratúry, súdov a všetkých štátnych úradov

v okrese Nové Zámky. Žalovaná je očnou lekárkou. Medzi stranami sporu prebieha niekoľko súdnych
konaní ohľadne spoločnosti PANMED, s. r. o., ako aj konanie o vyporiadanie BSM.

1.3 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal osvedčené skutočnosti, ktoré v danom spore
odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, a to na základe žalobcom predložených dôkazov. Mal

za to, že je daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy, odôvodňujúca nariadenie neodkladného
opatrenia, a teda, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a bez potreby úpravy vzťahov súdom
by hrozila ťažko napraviteľná ujma, resp. by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu.
Po oboznámení sa s predloženými dokladmi žalobcom uviedol, že statusy, odstránenia ktorých zo
sociálnych sietí sa žalobca domáha, obsahujú klamlivé a pravdu skresľujúce tvrdenia na osobu
žalobcu, a tieto možno považovať za objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na právach žalobcu, a to

predovšetkým práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatovania,
resp. názory žalovaného, ktoré nie sú založené na overených skutočnostiach, ale na nepravdivých a
pravdu skresľujúcich tvrdeniach, môžu z dlhodobého hľadiska ovplyvniť verejnú mienku o žalobcovi, ale
tiež ohroziť jeho občiansku česť a ľudskú dôstojnosť.

1.4 S ohľadom na osvedčenie dôvodnosti nároku na ochranu zasiahnutých osobnostných práv žalobcu,
ako aj absenciu akejkoľvek legitimity pretrvávania závažných tvrdení na adresu žalobcu vo verejnom
priestore mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej je vhodným právnym
prostriedkom ochrany, keď odstránením statusu sa v značnej miere zamedzí ich ďalšiemu šíreniu.
Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde ani k porušeniu zásady proporcionality, ani ku kolízii

ochrany osobnostných práv na strane žalobcu a slobody prejavu na strane žalovaného. Posúdil všetky
uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že v tomto prípade je osvedčená potreba dočasnej úpravy
pomerov a neodkladné opatrenie nariadil tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

2. Žalovaná podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.

Namietala, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej
inštancie ohľadom rozhodných okolností a právnych východísk pre rozhodnutie v zmysle § 365 ods. 1,
písm. h) CSP. Namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Tvrdila, že vzťah medzi ňou a žalobou
namietanýmistatusmisúdprvejinštancienijakonezisťoval,apretohoaninijakoneodôvodnil,čímdospel
k nesprávnemu záveru a vo vzťahu k nej až k nevykonateľnému rozhodnutiu. Už zo samotného názvu

profilu bolo zrejmé, že tento profil nepatrí jej ako fyzickej osobe, ale právnickej osobe, a to obchodná
spoločnosť PANMED, s. r. o. so sídlom 940 55 Nové Zámky, Tatranská 615/48, IČO 36 563 994 (ďalej
iba „PANMED“). Tvrdila, že práve v takomto prípade je vecná pasívna legitimácia v spore kauzálne
závislá od toho, či vôbec smie nejako konať (niečo dať alebo niečo strpieť či opomenúť) vo vzťahu
k nariadenej povinnosti. Inak povedané, či sú žalobné, a nateraz aj judikované, povinnosti objektívne

v možnostiach a v dosahu toho, komu sa nariaďujú. Uviedla, že povinnosti nariadené napadnutým
uznesením osobne nemôže vykonať, pretože objekt určenej povinnosti nie je jej osobným nehmotným
vlastníctvom, ale tretej osoby. Tejto tretej osobe však napadnuté uznesenie nič nenariaďuje, a vo vzťahu
ku nej je neuskutočniteľné. Poukázala na to, že v tomto smere právny pomer s obsahom, ako sa uvádza
vo výroku napadnutého uznesenia medzi označenými stranami nie je.

2.1. Uviedla, že spomínaný zásah do žalobcovej povesti mal trvať od 02.03.2023. Teda až s odstupom
8 mesiacov, dňa 07.11,2023 mal zistiť, dokonca nie žalobca, ale jeho syn, že uvedený obsah sa vôbec
nachádza na sieti internet, pričom z tohto významného časového odstupu vznikajú právne situácie,
ktoré negujú akútnu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdila, že naliehavosť potreby úpravy
pomerov tu nebola daná. Inými slovami, ak tento obsah ležal žalobcom nepovšimnutý niekoľko mesiacov

vo „virtuálnom svete“, tak nemohol sa zrazu stať tak naliehavo toxickým len pre tú okolnosť, že bol synom
žalobcu na internete dohľadaný a notársky podchytený. Už samotné akoby spočívanie tohto obsahu
bez nejakej materiálnejšej publicity vo forme nejakej negatívnej spoločenskej odozvy voči žalobcovi
dokazuje, že jeho obsah pre žalobcu nie je spôsobilý minimálne vyvolať potrebu naliehavej súdnej
úpravy.

2.2. Namietala výrok napadnutého uznesenia spočívajúci v povinnosti zdržať sa konania voči
žalobcovi. Opätovne vo vzťahu k nemu namietala nedostatok vecného dôvodu sa zdržovať nejakého
konania. Uviedla, že účelom takejto predbežnej súdnej regulácie je vo všeobecnosti zabránenierecidíve protiprávneho konania, ibaže ak nijaké konanie tomu nepredchádza, tak potom akékoľvek
zdržanie sa akéhokoľvek konania neprichádza do úvahy. Tvrdila, že táto časť napadnutého uznesenia
je nevykonateľná aj pre jeho akýsi bezbrehý záber, kedy súd prvej inštancie nariadil zdržať sa

„akéhokoľvek“ konania, čo predstavuje zásah do jej ústavného práva na slobodu prejavu, pričom súd
nijakým určitým a dostatočne konkrétnym spôsobom slobodu prejavu neohraničil. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej písomným podaním, uviedol, že žalovaná v odvolaní
neuviedla také odvolacie argumenty, ktoré by boli subsumovateľné pod § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
K námietke žalovanej týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie, keď tvrdila, že profil na sieti Facebook
jej nepatrí, uviedol, že profil na Facebooku nie je vecou spôsobilou byť predmetom vlastníctva. Možno
iba tvrdiť, že konkrétna osoba profil užíva. Poukázal na to, že profil má názov „G. H.“, príspevky sú
uverejňované v prvej osobe jednotného čísla a je z nich zrejmé, že ich písala žalovaná ako fyzická

osoba. Považoval za evidentné, že ide o profil fyzickej osoby, ktorý je ňou ovládaný. Uviedol, že z údajov
o užívateľovi vyplýva, že užívateľ profilu G. H., študoval na J. E. F., následne na K. L. A. M. a pracuje
v Panmed – zdravotnícke centrum.

3.1. K naliehavosti potreby úpravy vzťahov neodkladným opatrením uviedol, že tvrdenia žalovanej,

že nebola splnená podmienka naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami, pretože návrh na vydanie
neodkladného opatrenia mal byť podaný až osem mesiacov po tom, ako žalovaná uverejnila na svojom
profile tvrdenia proti žalobcovi, sa nezakladajú na pravde. Tvrdil, že tieto tvrdenia proti žalobcovi nie sú
ojedinelým javom, ale ide o opakované útoky. Poukázal na to, že k útokom na jeho česť a dôstojnosť zo
strany žalovanej prišlo napr. 02.03.2023, 05.03.2023, 21.03.2023, 12.10.2023. Mal za to, že návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia splnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle zásady právo
patrí bdelým a aktívne sa zaujímal o svoje procesné práva. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie
zasahuje do ústavou garantovaného práva na slobodu slova uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú. Súd
prvej inštancie jej nezakázal zverejňovať akékoľvek tvrdenia, ale iba také, ktorých obsahom a účelom je
poškodzovanie dobrého mena, cti a dôstojnosti. Poukázal na to, že príspevky neboli zverejnené v dobrej

viere, ale žalovaná ho v nich osočuje a nejde o oprávnenú kritiku. Tvrdil, že test proporcionality medzi
právom na slobodu slova žalovanej a jeho právom na ochranu osobnosti, cti a dôstojnosti je potrebné
vyhodnotiť v prospech žalobcu. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu písomným podaním. Uviedla, že tvrdenia žalobcu sú

účelové, vzhľadom k tomu, že odvolacie dôvody v odvolaní vyplývajú z textu samotného odvolania,
pričom nie je potrebné ich priamo vymedziť paragrafovým znením CSP. Namietala, že v konaní nemá
pasívnu vecnú legitimáciu. Tvrdila, že napriek tomu, že vlastníkom účtu na Facebooku je META,
príspevky sú v špecifickom vlastníctve uverejňovateľa a zverejňované na stránke so súhlasom tohto
vlastníka. K tvrdeniam žalobcu ohľadom názvu profilu uviedla, že ich považuje za absurdné a ničím

nepodložené.Textpísanývprvejosobesingulárujezdôvodu,žejevlastníčkouakonateľkouspoločnosti
PANMED, s. r. o. a príspevky boli písané za spoločnosť. Po vydaní neodkladného opatrenia bola
vydané poverenie na výkon exekúcie a zasahovalo sa do ústavou garantovaného práva. Postup
súdu považovala za unáhlený. Poukázala na to, že žalovaná ako fyzická osoba nebola oprávnená
ani spôsobilá zasahovať do facebookového účtu spoločnosti. Týmto neodkladným oprávnením súd

protiprávne zasiahol na jednej strane do majetkových práv fyzickej osoby, ktorá nebola spôsobilá na
vykonanie neodkladného opatrenia a je voči nej vedená exekúcia, a na strane druhej bolo zasiahnuté
do slobody prejavu a práva duševného vlastníctva spoločnosti PANMED. s. r. o., ktorá je vlastníkom,
respektíve užívateľom Facebookového účtu. Súd teda bez riadneho odôvodnenia a posúdenia veci
protiprávne zasiahol do Ústavou garantovaných práv dvoch subjektov práva, pričom jeden z týchto

subjektov zaviazal na konanie, ktoré nebolo v jeho kompetencií. Tieto skutočnosti len opätovne
preukazujú absurdnosť vydaného neodkladného opatrenia a nesprávny postup súdu prvej inštancie.
Naďalej zotrvala na právnom názore, že žalobca podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia
oneskorene a voči nesprávnemu subjektu, pričom tieto príspevky neboli problémom po dlhú dobu,
žalobca sa nijakým spôsobom nedomáhal ich vymazania ani len predžalobnou výzvou. Poukázala na

skutočnosť, že žalobca je stále spoločníkom spoločnosti, a teda sa táto záležitosť mala v prvom rade
riešiť interne. Rovnako žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ako ho tieto príspevky zasiahli, a to ani
len čiastočne, a už vôbec nie nad mieru dôvodných pochybností. Opätovne navrhla rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním, uviedol, že po vydaní neodkladného
opatrenia a nadobudnutí jeho vykonateľnosti podal návrh na vykonanie exekúcie. Na základe

exekučného príkazu vymazala žalovaná príspevky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná predmetný profil
ovládaareálnedoňmôžezasahovať.Nazákladeuvedenéhoprispelkukončeniutrvácehoprotiprávneho
stavu, čo v prípade úspechu žaloby bude mať vplyv aj na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Tvrdil, že existuje potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a bezodplatnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia (v čase jeho nariadenia). Opätovne navrhol rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.11.2023 podal žalobca žalobu na ochranu osobnosti a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom bola tá skutočnosť, že žalovaná pridala na sociálnej
sieti Facebook tri príspevky v profile nesúcom jej meno - G. H.. Profil žalovanej na sieti Facebook
je tzv. odomknutý - teda na prístup k nemu nie je potrebný súhlas disponenta profilu, čím sú jej

príspevky prístupné širokej verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Zo štýlu a obsahu príspevkov
žalovanej na Facebooku pritom explicitne vyplýva, že príspevky uverejňuje ako oznamy širokej
verejnosti, obyvateľom Nových Zámkov, prípadne pacientom žalobcu, a teda je jej úmyslom, aby
príspevky vzhliadlo čo najviac adresátov, aby mali čo najväčšiu publicitu. V uvedených príspevkoch
uviedla žalovaná na adresu žalobcu niekoľko tvrdení, ktoré zasiahli do žalobcovho práva na ochranu

osobnosti, tvrdenia o údajnom úmysle poškodzovať spoločnosť Panmed, tvrdenia spochybňujúce kvalitu
poskytovania lekárskych služieb zo strany žalobcu lege artis, resp. ich predpokladov, tvrdenia o páchaní
závažnej trestnej činnosti žalobcom, tvrdenia o založení zločineckej skupiny, ktorou má žalobca ovládať
políciu, prokuratúru a súdy. Takto žalobcu označuje ako hlavu zločineckej skupiny, pričom žalobca
je bezúhonnou osobou a má riadne vydanú licenciu. Ako dôkaz predložil žalobca notársku zápisnicu

A. B. I. zo dňa 07.11.2023, v ktorej notár osvedčil, že na sociálnej sieti na stránke Facebook.com
vyhľadal osobu s menom G. H., ktorý profil bol verejne prístupný a notár osvedčil, že opísal dej,
ktorého bol svedkom a osvedčil skutočnosť, ktorá by mohla byť podkladom pre osvedčenie práva.
Žalobca doložil aj licenciu zo dňa 26.02.2005, ako aj potvrdení o registrácii v Slovenskej lekárskej
komorez05.06.2002arozhodnutieNitrianskehosamosprávnehokrajaopovolenížalobcuprevádzkovať

zdravotnícke zariadenie v odbornom zameraní gastroenterológia a potvrdenie Generálnej prokuratúry
SR, že nemá záznam v registri trestov. Na základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie najskôr
o neodkladnom opatrení napadnutím uznesením.

9. Základnou otázkou v danej veci bola otázka aktívnej vecnej legitimácie a pasívnej vecnej legitimácie.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011).

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010, v ktorom je okrem iného uvedené, že aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.11. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS
473/2017).

12. Ako prvé sa odvolací súd v danom prípade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou z dôvodu
namietania vecnej legitimácie žalovanou v odvolaní. Imanentnou súčasťou súdneho konania je

preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. V kontexte vyššie uvedeného je
nepochybná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu, ktorá nebola sporná. Sporná je len pasívna
vecná legitimácia. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že námietka žalovanej nie je dôvodná. Po
preskúmaní spisového materiálu, ako aj podaného odvolania a vyjadrení je nepochybné, že žalovaná

píše príspevky v prvej osobe jednotného čísla. V tomto smere odvolací súd súhlasí s argumentáciou
žalobcu, že uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná v nich žalobcu označuje ako svojho bývalého
manžela, zároveň hneď v úvode sa na svojich pacientov a priateľov obracia ako „Vaša lekárka“. Aj
samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že je vlastníčkou spoločnosti
a príspevky píše za spoločnosť. Odvolaciemu súdu preto nie je známe, prečo zároveň uvádza, že nie

je spôsobila do daného účtu zasahovať. Zároveň z notárskej zápisnici je osvedčené, že po zadaní
domény www.facebook.com/ocnaoptika.panmed.3 sa otvorí profil označený ako „G. H.“, ktorý je verejne
prístupný. Príspevky uvádzané v odvolaní sú opätovne všetky písané v prvej osobe jednotného čísla
smerujúce proti žalobcovi, ktorý bol označovaný ako „môj bývalý manžel“. Z uvedeného po zhodnotení
všetkých tvrdení vo vzájomných súvislostiach je možné vykázať vysokú mieru presvedčivosti, že

príspevky uvádzané na danom účte sú vytvárané žalovanou, v ktorých prezentuje svoje názory a postoje
smerujúceprotižalobcovi,čoznamená,žejenositeľkousubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotného
práva, a teda je osobou s pasívnou vecnou legitimáciou v danom spore.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

16. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím
konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom,
ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej

úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými
predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnúlíniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia
je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesu dokazovania.

17. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie
v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri

rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v čase
rozhodovaniaoneodkladnomopatreníbolavsporeosvedčenápotrebaupraviťpomery,keďkonštatoval,
že statusy, odstránenia ktorých sa žalobca domáhal obsahujú klamlivé a skresľujúce tvrdenia na osobu
žalobcu a sú spôsobilé mu spôsobiť ujmu. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho odôvodnením, a preto na
správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia sú splnené zákonné podmienky. Ako je už vyššie spomenuté, neodkladné opatrenie je možné
nariadiť len v dvoch prípadoch, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky vzniku potreby nariadiť neodkladné opatrenie

nemožno generalizovať. Súd bude vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti
tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia.

Rozhodne však možno zavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. V danom konaní súd skúmal dôvody týkajúce sa návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd, zaoberajúc sa vecou z hľadiska skutkového stavu existujúceho v čase vydania

napadnutého uznesenia a zákonných ustanovení aplikovaných súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaná v rámci citovaných
príspevkov útočí na osobu žalobcu opakovane. Príspevky boli zverejňované viackrát, a preto možno
uzavrieť, že ide o sústavnú a opakujúcu sa činnosť. Posledný z príspevkov bol zverejnený dňa
12.10.2023. Uvedeným konaním bol naplnený cieľ a účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle, ale

len dočasné vyriešenie pomerov strán sporu okamžitým zásahom súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že
ide o inštitút neodkladného opatrenia súd pristupuje k nariadeniu neodkladného opatrenia na základe
tvrdení uvedených v návrhu a prípadne listín k nemu priložených a za predpokladu osvedčenia tejto
potreby. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu zahŕňa jednak existenciu právneho vzťahu
medzi stranami sporu, a jednak požiadavku jej naliehavej a nevyhnutnej úpravy. Účelom neodkladného

opatrenia je okamžite vytvoriť dočasný stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá
súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Podľa názoru odvolacieho súdu požadované neodkladné
opatrenie tento cieľ naplnilo. Nariadeným neodkladným opatrením došlo k vymazaniu príspevkov
a zamedzeniu vytvárania ďalších. Nie je preto dôvodná námietka žalovanej, že súd prvej inštancie
nijakým určitým a dostatočne konkrétnym spôsobom slobodu prejavu neohraničil. Súd prvej inštancie

v rámci výroku svojho rozhodnutia uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré
by malo za cieľ poškodiť dobré meno, česť a dôstojnosť žalobcu prejavom na sociálnych sieťach. To
znamená, že súd prvej inštancie nezamedzil žalovanej akékoľvek konanie, ako uvádza v odvolaní. Výrok
rozhodnutia je dostatočným spôsobom špecifikovaný, aby splnil svoj účel. Odvolací súd v danej veci
zdôrazňuje, že je to bezodkladná a dočasná úprava pomerov, a to do rozhodnutia vo veci samej.

20. Neobstojí tvrdenie žalovanej o neaktuálnosti statusu v čase podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď od jeho zverejnenia do podania návrhu na súd uplynulo osem mesiacov.
V danom smere totižto nešlo len o konkrétny status zo dňa 02.03.2023, ale o sústavnú a opakujúcu
sa činnosť, pričom od citovaného príspevku a podania návrhu bolo zverejnených niekoľko ďalších

príspevkov, posledný 12.10.2023. Odvolací súd preto považoval návrh podaný žalobcom z hľadiska
včasnosti a splnenia podmienky o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, za opodstatnený. Nie je
podstatné ani tvrdenie žalovanej v odvolaní, poukazujúce na skutočnosť, že uvedený príspevok nebolspôsobilý vyvolať potrebu naliehavej súdnej ochrany. Podstatné podľa názoru odvolacieho súdu je, že
sporný status bol stále prístupný na facebookovom profile žalovanej.

21. V danom smere preto ani nebola dôvodná námietka žalovanej, ktorou namietala, že v návrhu
šlo o nedostatok osvedčenia závažného zásahu do osobnostných práv. V tomto smere odvolací súd
uvádza, že pri hodnotiacich úsudkoch nie je možné posudzovať ich pravdivosť, resp. nepravdivosť, ide
totiž o prejav názoru ich autora. Podstatná je skôr forma a celkový kontext prejavu autora (v našom
prípade autora statusu na sociálnej sieti Facebook). Relevantné je, či status žalovanej bol spôsobilý

zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a privodiť mu ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti, ako
aj do dobrej povesti. Po oboznámení sa s obsahom výrokov statusu žalovanej, ktoré jej nariadil súd
prvej inštancie odstrániť, musel odvolací súd konštatovať, že cieľom predmetného statusu nebola
konštruktívna kritika založená na vecných a racionálnych argumentoch. Z obsahu statusu je zjavné,
že jeho cieľom bolo úmyselné a cielené zneváženie osoby, keď tvrdila, že žalobca ovplyvňuje políciu,
prokuratúru, súdy, kataster, mestský úrad a vytvoril zločineckú skupinu. Odvolací súd v tomto smere

dodáva, že aj sloboda prejavu namietaná žalovanou v odvolaní má určité hranice a nemôže bezbreho
zasahovať do práva na ochranu osobnosti. Názory a hodnotiace úsudky je preto nutné prezentovať
v rámci slušnosti bez podnecovania nenávisti a znevažovania druhej osoby, čo sa v danom prípade
nestalo. Záverom neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že aj
žalobca je stále spoločníkom spoločnosti, a teda mala za to, aby sa dané spory riešili interne. Odvolací

súd nerozumie tomu, prečo na jednej strane žalovaná chce dané veci riešiť interne, a na strane druhej
je predmetom konania odstránenie verejne prístupných príspevkov na sociálnej sieti, ktoré sa týkajú
žalobcu, ako aj fungovania samotnej spoločnosti, ktoré žalovaná prezentuje na svojom profile.

22. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie

v čase jeho rozhodovania. Preto napriek skutočnosti, že na základe exekučného príkazu bol uvedený
príspevok odstránený, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a ako celok podľa § 387 ods.
1 CSP, a to z vyššie uvedených dôvodov.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.