Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206875
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121206875.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., žalobcovia
1. a 2. zast.: Mgr. Vladimír Tomaj, advokát, Hlavná 22, Trnava, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so
sídlom P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, 2. HeyPay, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 842
414, 3. G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát
so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, 4. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXXX, H. O., 5. K. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom na N. XXXX/XX, P., 6. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, P. a 7. K.

L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K. XXXX/XX, E., o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamieta.

II. Žalovaní 1/ až 7/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2021 domáhajú určenia,
že dražba konaná dňa 24.09.2021 o 10:00 hodine v Trnave v Hoteli Spectrum, ktorej priebeh bol
osvedčený Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021,
je neplatná. Zároveň si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia l a 2 sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1
v BSM nachádzajúcich sa v k.ú. L. E., obec E., okres Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava,
katastrálnymodboromnaLVč.XXX,ato:pozemokparcelyregistra"Q.",parc.č.XXX/XX,ovýmereXXX
m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,stavba-rodinnýdom,sosúpisnýmč.XXX,postavenom
na pozemku parcely registra "Q.", parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie. Žalobcovia 3,4,5,6 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele: žalobca 3 - 7/16

z celku, žalobca 4 - 1/8 z celku, žalobca 5 - 7/32 z celku, žalobca 6 - 7/32 z celku, nachádzajúcich
sa v k.ú. L. E., obec E., okres Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom
na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra "Q.", parc. č. XXX/XX, o výmere X.XXX m2, druh
pozemku záhrada. Dňa 24.09.2021 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností,
navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3. O priebehu
predmetnej dobrovoľnej dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica N XXX/XXXXX, NZ XXXXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 notárom C. C. R.. Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti

bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy
uzatvorenej dňa 05.01.2006. Záložné právo bolo zriadené ako akcesorický právny vzťah k Zmluve o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1.
Žalobcovia 1, 2 sú toho právneho názoru, že uvedená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX jebezúročná a bezpoplatková, celá dlžná suma bola žalobcami 1,2 vyplatená žalovanému 1, neexistoval
dôvod na vykonanie dražby. Neplatnosť predmetnej dražby je daná aj z dôvodov:
a) záložná zmluva je v rozpore so zákonom; obsahuje v sebe ustanovenia o mandátnej zmluve, ktoré

spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľského
úveru, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom na chýbajúce povinné údaje o RPMN, konečnej
výške úveru, absentujú podpísané VOP spotrebiteľom; navrhuje, aby súd ako predbežnú otázku riešil
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
b) počas prípravy alebo priebehu dražby prišlo k porušeniu zákona o dražbách; žalobcom neboli

doručované písomnosti ako to požaduje zákon;
c) prostredníctvom dražby sa má uspokojiť pohľadávka, ktorá je v rozpore so zákonom (nezákonnosť
úverovej zmluvy, na základe ktorých záväzok dlžníka vznikol);
d) veriteľ požaduje vykonať dražbu na uspokojenie pohľadávky, ktorá neexistuje, alebo je podstatne
nižšia ako tvrdí, prípadne ešte nie je splatná, žalovaný 1 voči žalobcom 1, 2 viedol na OS TT súdne
konanie o zaplatenie cca 19 000 Eur, avšak podľa výťažku z dražby mu bola prerozdelená suma 26 000

Eur; navrhuje pripojiť uvedený spisový materiál,
e) znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom (hodnota nehnuteľnosti je mnohonásobne
vyššia ako cena určená znalcom na sumu 53.600,- Eur); navrhuje vykonať znalecké ohodnotenie
predmetných nehnuteľností,
f) výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, prípadne boli v rámci dražby uspokojované

náklady alebo plnenia, na ktoré nebol nárok.
Vzhľadom na uvedené navrhujú určiť neplatnosť dražby konanej dňa 24.09.2021, žalobcovia si uplatnili
nárok na náhradu trov konania. Žalobca spolu s návrhom predložil Notársku zápisnicu N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenú C. R., zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, Zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu uzatvorenú dňa 05.01.2006, výpisy z LV č. XXX,
LV č.XXX, k.ú. L. E..

3. S podaným návrhom vo veci samej bol zároveň podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
tento bol uznesením súdu dňa 09.12.2024 zamietnutý z dôvodu neosvedčenia dôvodnosti podaného

návrhu. Žalobcovia voči zamietnutiu neodkladného opatrenia odvolanie nepodali.

4. Uznesením zo dňa 12.05.2022 súd podanie pôvodne označených žalobcov 3/, 4/, 5/, 6/ odmietol po
neodstránení vád podania. Následne uznesením zo dňa 12.05.2022 súd pripustil zmenu žaloby tak, že
do konania na strane žalovaných pristúpili žalovaní 4/, 5/., 6/ a 7/ (pôvodne označení ako žalobcovia 3/,

4/, 5/, 6/). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2022.

5. Zástupca žalovaného 2/ sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.11.2022 ( č.l. 60 spisu),
uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Podmienky ustanovené zákonom pre
určenie predmetnej dražby za neplatnú neboli naplnené a predmetná dražba je platná. Navrhovateľom

dražbybolžalovanýv1.radeadôvodomvykonaniadražbybolarealizáciazáložnéhoprávanavrhovateľa
dražby ako záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na základe vkladu I. XX/XX v
prospech žalovaného v 1. rade (ďalej „predmetná dražba"). Žalobcovia nevzniesli žiadne riadne,
konkrétne a určité tvrdenia o porušení presne označených ustanovení Zákona o dobrovoľných dražieb
v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a Civilným sporovým poriadkom tak, aby konajúci súd

vôbec mal o čom rozhodovať, nieto ešte žalobe vyhovieť. Neuviedli, ktoré písomnosti a ktorým žalobcom
neboli doručené. Výška pohľadávky podľa samotných žalobcov presahuje sumu 2.000,-Eur, pri ktorej má
záložný veriteľ právo vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou v súlade s § 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách. neuviedli žiadne konkrétne dôvody, prečo má byť znalecký posudok v rozpore so zákonom,
ani prečo by mala byť hodnota predmetu dražby „mnohonásobne" vyššia.

Skutočnosti týkajúce sa rozdelenia výťažku dražby nemôžu predstavovať skutočnosti ovplyvňujúcu
platnosť dražby, nakoľko sa udiali po dražbe. Podľa čI. I bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
05.01.2006 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bolo účelom úveru nadobudnutie
nehnuteľnosti. Podľa § 1 odsek 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení účinnom do 30.06.2006 sa uvedený zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu. Navyše bola výška úveru 750.000,-Sk, t.j. 24.895,44 Eur, čo je viac
ako najvyššia suma spotrebiteľského úveru podľa § 1 odsek 2 písm. d ) citovaného zákona. Zákon sanevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 Eur a nad hodnotu v Sk
zodpovedajúcu 20 000 Eur. Tento zákon tak nie je aplikovateľný na predmetný úver a akékoľvek jeho
porušenie nemôže mat' za následok ani nepriamo neplatnosť predmetnej dražby. Z uvedených dôvodov

žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 2/ náhradu trov súdneho konania.

6. Žalované 5/ a 7/ sa k podanej žalobe vyjadrili podaniami zo dňa 01.12.2022 a 02.12.2022 (č.l. 93,94
spisu), pričom zhodne uviedli, že stranou sporu v predmetom súdnom konaní sú výlučne z dôvodu, že
boli podielovou spoluvlastníčkou, resp. záložcom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území:

L. E., obec: E., okres: Trnava, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava,
katastrálny odbor: pozemok pare. registra „Q." parc. č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku:
záhrada, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/32. K skutočnostiam týkajúcim sa náležitostí zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006 sa nemôžu vyjadriť, nakoľko neboli zmluvnou
stranou zmluvy, ide o záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. K priebehu dražby
nemajú žiadne informácie, nakoľko sa jedná výlučne o vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1.a 2. rade.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujú, aby súd vo veci rozhodol na základe objektívneho posúdenia
skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, žiadajú nepriznať žiadnej zo strán sporu voči
nim nárok na náhradu trov konania, situáciu, ktorá je predmetom súdneho konania, žiadnym spôsobom
nezavinili.

7. Zástupca žalovaného 3/ sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.12.2022 ( č.l. 100 spisu),
uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikovali, ako nimi namietaná skutočnosť, že Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.01.2006 obsahuje ustanovenia o mandátnej
zmluve, ovplyvnila platnosť vzniku záložného práva alebo platnosť dobrovoľnej dražby. Uvedené
žalobcovia nenamietali 15 rokov, ale začali tak činiť až po tom, čo záložný veriteľ začal pre neplnenie

ich záväzkov zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.01.2006 (ďalej „zmluva o úvere“) s legitímnym
výkonom záložného práva. Sankcia pre veriteľa v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého spotrebiteľovi bola v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle vtedy platného a účinného
zákona č. 258/2001 Z. z. z dôvodu absencie náležitostí zmluvy špecifikovaných v § 4 predmetného
zákona aplikovateľná na spotrebiteľský úver, len ak nebola naplnená negatívna podmienka stanovená

v § 1 odsek 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., a to, že úver bol poskytnutý na účel nadobudnutia
nehnuteľnosti. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/ sa jednalo o
poskytnutieúverunaúčelnadobudnutianehnuteľnosti,aplikáciazákonač.258/2001Z.z.jetakvylúčená
a úvahy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú bez právneho významu. Argumentácia ohľadne
toho, že počas príprav a v priebehu dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu zákona o dražbách, že

žalobcom nemali byť doručované písomnosti v zmysle zákona, že mala byť uspokojená pohľadávka v
rozpore so zákonom, resp. že pohľadávka žalovaného 1/ vôbec neexistuje, alebo je podstatne nižšia s
odkazom na bližšie nešpecifikované konanie vedené na OS TT, uvedené sú len veľmi zovšeobecňujúce
tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom neosvedčili. Za účelom určenia hodnoty nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dobrovoľnej dražby bol znalcom G. K. S. riadne vyhotovený znalecký posudok č. 130/2021

zo dňa 24.07.2021. Samotná skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia so všeobecnou hodnotou predmetu
dobrovoľnej dražby určenou nezávislým znalcom totiž sama o sebe nie je spôsobilá k spochybneniu
znaleckého posudku, žalobcovia mali dostatok času, aby si dali v tejto veci vypracovať súkromný
znalecký posudok, návrh žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom
za zjavne nedôvodný a nehospodárny, účelom je umelé predlžovanie konania. K spochybňovaniu

rozdelenia výťažku z dražby neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, čo ich tvrdenia opätovne činí
právne bezvýznamné. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti v k.ú. L. E. zapísané na
LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve žalobcov, ale aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pôvodne vo
vlastníctve žalovaných 4. až 7., ktorí žalobu nepodali, k jej podaniu nedali žalobcom súhlas a teda
platnosť dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti na LV č. XXX nespochybňujú. Podľa § 21

odsek 4 zákona č. 527/2002 Z.z. sú účastníkmi konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku § 21 odsek 2.
Žalobcovia by teoreticky mohli byť osobami, ktorých práva boli dotknuté neplatnosťou záložnej zmluvy
aleboporušenímzákonač.527/2002Z.z.,avšakzastavukedyžalobcoviatakétoichpostaveniežiadnym
spôsobom neosvedčili, žalovaný 3/ zastáva názor, že v prípade domáhania sa neplatnosti dobrovoľnej

dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nesvedčí žalobcom aktívna vecná legitimácia. Žalovaný
3/ žalobu považuje za nedôvodnú, navrhuje ju zamietnuť a priznať mu trovy konania voči žalobcom.8. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 17.04.2024 a 31.07.2024 pojednávanie, pričom vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi: Notárska zápisnica N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovená C. R., zmluva o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluvu uzatvorená dňa 05.01.2006, výpisy
z LV č. XXX, LV č.XXX, k.ú. L. E., ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu,
vyjadrením zástupcov žalovaného 1/,2/,3/, žalovaného 6, súd konal v neprítomnosti ostatných strán
sporu na pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Zo skutkových tvrdení žalobcov v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva existencia
právneho vzťahu medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, ktorý vznikol na základe uzatvorenej zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006, v zmysle ktorej bol dohodnutý úver vo výške 750.000 Sk,
účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z predmetnej
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bolo dňa 05.01.2006 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve záložcov. Predmetom zálohu uvedeného úveru boli nehnuteľnosti v katastrálnom území L. E.,
obec E., okres Trnava zapísané na liste vlastníctva č. XXX (v čase uzatvorenia zmluvy), a to: pozemok
parc. č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. č. XXX/XX, o výmere XXX
m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,stavba-rodinnýdom,sosúpisnýmč.XXX,postavenom
na pozemku parc. č. XXX/XX. Aktuálne sú spoluvlastníkmi založených nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctvač.XXXvk.ú.L.E.žalobcovia1/a2/,apodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísaných
na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. L. E. žalovaní 4,5,6,7 (v podieloch 7/16, 1/8, 7/32,7/32).

10. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ ( resp. ich právnych predchodcov)
a žalovaných 4/,5/, 6/, 7/ vzniklo podľa § 151a, § 151e ods.2 Občianskeho zákonníka zápisom v katastri

nehnuteľností, čo bolo osvedčené aktuálnym výpisom z LV č. XXX, resp. z LV č. XXX pre k.ú. L. E., ktoré
boli prílohou žalobného návrhu v predmetnej veci, kde v časti Q.: Ťarchy je: Záložné právo - na parcelu
registra Q., č. XXX/XX a rodinný dom s.č.XXX na parc.reg. Q. č. XXX/XX ( LV č. XXX) a Záložné právo
- na parcelu registra Q., č. XXX/XX (LV č. XXX), obe v prospech: Slovenská sporiteľňa a.s., Suché mýto
4, Bratislava, IČO: 00151653, zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 5.1.2006, V XX/XX

- Zmluva o zriadení záložného práva, právopl. dňa 13.2.2006 - 11/06, 22/06.

11. Z Notárskej zápisnice N 893/2021, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021
vyhotovenej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou vyplýva, že bola vykonaná dobrovoľná dražba
uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava

-katastrálny odbor, pre katastrálne územie L. E., pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/,
dražobníkom žalovaný 2/ a vydražiteľom žalovaný 3/. Práve touto žalobou sa žalobcovia domáhajú
neplatnosti uvedenej dražby, nakoľko spochybňujú jej platnosť, a to z dôvodu rozporu záložnej zmluvy
so zákonom a z dôvodu porušenia ustanovení zákona o dražbách.

12. Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že podstatnou skutočnosťou je to, že konanie
o neplatnosť dobrovoľnej dražby je konaním o určenie návrhovej neplatnosti, z uvedeného vyplýva
povinnosť nevyhnutného tvrdenia na strane žalobcu a jej obsah je stanovený ust. § 21 zák. č. 527/2002
Z.z. Žalobca v zásade neprodukoval žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by naplnili hypotézu danej právnej
normy, pričom nesplnenie povinnosti tvrdenia je dôvodom na okamžité zamietnutie žaloby. Zmluva

o úvere nepodlieha režimu zák. č. 258/2001 Z.z., úver nemôže byť bezúročný, nakladanie s výťažkom
je skutočnosť, ktorá tu je časovo po vykonaní dražby, a teda nerelevantná k predmetu konania
a všeobecné tvrdenia o porušení zákona nie sú tvrdeniami, ktoré určito vyžaduje cit. ustanovenie.
Rovnako povinnosťou podľa daného zákona je zabezpečenie vypracovania znaleckého posudku, čo je
v konaní nesporné a preto i toto tvrdenie, ktoré sa týka vecnej stránky hodnotenia nie je v tomto konaní

nijako relevantné. Navrhuje žalobu bez ďalšieho zamietnuť, nepripustiť akékoľvek dôkazy navrhované
žalobcom, a to pre neexistenciu riadneho tvrdenia, príp. i porušenie povinnosti podľa § 129 a 132 CSP.

13. Žalovaný 2/ na pojednávaní odkazuje na jeho vyjadrenie z 29.11.2022. V konaní neboli preukázané
žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, neboli ani riadne tvrdené, na určenie predmetnej

dražby za neplatnú nie sú dôvody. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu si
náhradu trov konania neuplatňuje.14. Zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe. Má za to, že
z návrhu žalobcov nevyplýva ani okrajovo žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť
neplatnosťdobrovoľnejdražby,nakoľkožalobaobsahujelenveľmivšeobecnétvrdeniabezkonkretizácie

toho, aké zákonné ustanovenia mali byť voči žalobcom v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby
porušené.Podľaobsahuspisubolzástupcažalobcovužopakovanevyzývanýasúdomurgovanýktomu,
aby včas uplatnil všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, avšak žalobcovia boli, resp.
sú už rok v tejto veci úplne pasívni. Na základe uvedenej skutočnosti navrhuje žalobu zamietnuť s tým,
že žalovaný 3/ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Na otázku súdu uviedol, že nehnuteľnosť je

vyprataná, avšak žalovaný 3/ sa nechcel nasťahovať do nej do skončenia konania. Žalobcovia bývajú
v obci, má vedomosť, že si hľadali obecné bývanie, zrejme bývajú tam.

15.Žalovaný6/napojednávaníuviedol,žesiosobnemyslí,žev konanínemáčorobiť,pánaB.nepozná,
ani o dražbe nič nevie. Podľa jeho vedomostí záhradu zaťažovali ešte jeho mama - N. J., I. R. a strýko
K. L.. Trovy konania si neuplatňuje.

16. Žalovaný 1/ súdu doručil rozsiahle podanie (č.l. 141-168 spisu) zo dňa 16.04.2024, ktoré označil
ako záverečné stanovisko. V ňom uviedol, že prekluzívna 3 - mesačná lehota pre podanie špecifického
procesného prostriedku - žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby znamená, že po jej márnom uplynutí
nie je možné sa neplatnosti dovolať a z pohľadu práva sa na dražbu nazerá ako na dražbu platnú.

Toto konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto
konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými
dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne
významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Žalobca však podstatné skutočnosti alebo netvrdí, alebo
nepreukazuje, z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh, ak bude vôbec prejednávaný, zamietnutý.

Samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na
budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom.
Žalobcom nebola tvrdená, ani relevantne preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola spôsobilým

dôvodom zániku záložného práva v zmysle ustanovenia §151md ods. 1 Občianskeho zákonníka,
žalobca najmä netvrdil a nepreukázal, že by obligačný dlžník splnil svoj úverový záväzok (ani nemohol,
keďže sa tak nestalo), alebo že by tento zanikol iným spôsobom. V žalobnom návrhu absentujú ako
tvrdeniavovzťahukprvejpodmienke,takitvrdeniavovzťahukpodmienkedruhej,atočiužvovzťahuku
každej zvlášť, prípadne i v kumulatívnej spojitosti, keďže ide o podmienky kumulatívne (a neexistencia, či

netvrdenie jednej z nich má za následok irelevantnosť i vo vzťahu k podmienke druhej). Ak teda žalobca
spochybňuje výšku vymáhanej sumy, nejde o skutočnosť, ktorá by bola upravovaná ustanoveniami
zákona o dobrovoľných dražbách, povinnosťou záložného veriteľa je len určité skutočnosti prehlásiť,
takéto prehlásenie nie je exekučným titulom a pre prípad nesprávnosti prehlásenia, je tu osobitné
ustanovenie, zakotvujúce osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnosťou prehlásenia,

uvedené nemá za následok neplatnosť dražby.
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je úverová zmluva, ktorej predmetom je úver na bývanie
zabezpečený nehnuteľnosťou. Je uzatvorená dňa 05.01.2006, nepodliehala ustanoveniam príslušného
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a to s ohľadom na viacero výluk, ktorými je nielen
účel úveru, ale jeho zabezpečenie záložným právom, rovnako ako jeho výška, ktorá presahuje 20.000

Eur, tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti je bez akéhokoľvek i teoretického základu.
Ohľadne obsahu mandátnej zmluvy uvádza, že je odrazom len kogentného zákonného ustanovenia v
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ
v mene záložcu.
Tvrdenie, že počas prípravy alebo priebehu dražby došlo k porušeniu zákona o dražbách; že žalobcom

neboli doručované písomnosti, ide o tvrdenia nepreskúmateľné.
Ohľadne nakladania so sumou dražobného výťažku, dôvodmi neplatnosti dražby, môžu byť skutočnosti,
ktoré nastali do vykonania dražby, nie skutočnosti, ktoré by sa prípadne týkali obdobia po vykonaní
dražby.
Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon

záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý
sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok
dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale ibamu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. Ani táto námietka nie je námietkou relevantnou vo
vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti dražby. Námietka, že znalecký posudok je údajne nepravdivý
a bol vyhotovený v rozpore so zákonom, že výška znaleckého ohodnotenia, výška ceny dosiahnutej

vydražením (ktorú určí práve trh) nie je ani teoreticky relevantnou právnou skutočnosťou vo vzťahu k
inštitútu platnosti - neplatnosti dobrovoľnej dražby- určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za
následok neplatnosť dražby. Dražobník svoju povinnosť splnil, zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby
objednaním znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby - znalca. Žalovaný1/ navrhuje, aby súd
žalobu odmietol, prípadne zamietol a priznal mu nárok na náhrad trov konania.

17. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota

pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá

je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

Podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej
zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 a 6 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku

prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník
predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku
predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v

držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných
údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký
posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vo veciach zákonného záložného práva a v

prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v

ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a
v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V
prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods. 4 a ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu
zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa § 33 ods. 2, ods. 3, ods.4 zákona o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby zodpovedá sa
správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá
za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti
za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.
Dražobníkzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímustanovenítohtozákona.Tejtozodpovednosti

sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho
spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora;
tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak

Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je
povinnýposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Najmäjepovinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia

osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene
záložcu.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Predmetom konania v danej vecí je žaloba žalobcov o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa
24.09.2021 osvedčená Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo

dňa 24.09.2021, je neplatná. Žalobcovia sa vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ide tak o určenie právnej skutočnosti, a teda žalobu prípustnú podľa § 137 zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb,
pričom zákon pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti, pri určení právnej
skutočnosti musí byť uvedená možnosť daná iným právnym predpisom. Predmetný nárok vyplýva

z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“), a to
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
pričom osoba domáhajúca sa uvedeného nároku tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu.

19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že
žaloba žalobcov je nedôvodná. Žalobcovia dôvody neplatnosti žaloby formulovali iba všeobecným
spôsobom,bezkonkrétnychskutkovýchtvrdení,tietonebolipodloženépredloženýmilistinnýmidôkazmi.

20. Civilný sporový poriadok (v čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný

procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez
návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné
prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

21. Súd poukazuje aj na koncentráciu sporového konania, sudcovskou koncentráciou konania sa
rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa zaraďujú aj
návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je,
aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.
Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu,

aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva
k zrýchleniu k konania.
V zásade teda platí, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení strán (ktoré sú prostriedkami
procesného útoku a procesnej obrany) musia byť uplatnené včas. Skutkové tvrdenia a popretieskutkových tvrdení strán by mali byť uvedené v žalobe a procesných podaniach podľa § 167 ods. 2
až 4 CSP - teda v žalobnej odpovedi, replike a duplike. Predloženie skutkových tvrdení a popretia
skutkových tvrdení neskôr si vyžaduje ospravedlniteľný dôvod podľa § 153 CSP druhá veta, a teda že

strana ich nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania.Stranapretonemôže„vyčkávať“spredloženímskutkovýchtvrdení,resp.spopretímskutkových
tvrdení, lebo sa vystavuje riziku sankcie. Sankcia spočíva v tom, že predloženie skutkových tvrdení,
resp. popretie skutkových tvrdení bude procesne neúčinné.
Zákon rozhodovanie súdu o včasnosti predloženia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku

limituje tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

22. Výkonom záložného práva sleduje veriteľ (žalovaný 1/) legitímny cieľ- uspokojenie svojej pohľadávky
zo zmluvy o úvere spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
zo dňa 24. 09. 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2

zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy
SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci
s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení

záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba
odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho
majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na

základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

23. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa ako žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom
základe. Povinnosť žalobcov ako záložcov (resp. nástupcov záložcov) strpieť výkon záložného práva
je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložca je povinný
strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva.

24. Samotný zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých
by sa mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax,
pričom nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj
dotknutá na svojich právach. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom

prípade. Súd musí vždy spravodlivo rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých
sa dražba týka.

25. O neplatnú dražbu ide tak vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, ktorým bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach. Ak k takémuto

porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražba je platná a má za následok
prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Platnosť dražby však sama
o sebe ešte neznamená, že nemohlo v súvislosti s dražbou dôjsť k zavinenému porušeniu právnych
povinností, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť
týchto osôb za škodu, a to či už podľa § 33 ZoDD, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

26. Súd dáva tiež do pozornosti, že v predmetnom konaní o neplatnosti dražby skúma iba zákonné
podmienky upravujúce konanie dražby, a nie tie, ktoré so samotnou dražbou priamo nesúvisia
(neprijateľné podmienky, výzva na úhradu, podmienky zosplatnenia...) Ak aj je namietaná konkrétna

výška pohľadávky, táto neplatnosť dobrovoľnej dražby za daných okolností nespôsobuje, ak je splnená
povinnosť navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa o „vyhlásení pravosti, výšky a splatnosti“ v zmysle
§ 7 ods.2 ZoDD.27. Žalobcovia vo svojom návrhu na určenie neplatnosti dražby spochybnili platnosť dražby, a to
zdôvodurozporuzáložnejzmluvysozákonomazdôvoduporušeniazákonaodražbách,avšakuvedené
všeobecné tvrdenia ničím v návrhu nepreukázali. Žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli len všeobecné

tvrdenia o tom, že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, pohľadávka
neexistuje, resp. je podstatne nižšia ako tvrdí veriteľ, prípadne nie je ešte splatná, úverová zmluva je
bezúročná. Dôvodom neplatnosti dražby má byť aj skutočnosť, že znalecký posudok bol vyhotovený
v rozpore so zákonom, príp. že výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom. Tieto tvrdenia
žalobcov o neplatnosti úverovej, či záložnej zmluvy, neexistencii pohľadávky, resp. o výške, či splatnosti

pohľadávky však neboli ničím preukázané, zostali iba v rovine všeobecných a nepodložených tvrdení
žalobcov. Rovnako tak aj tvrdenia ohľadne porušenia zákona o dražbách, resp. o nedoručení písomnosti
z dražby, či nezákonnosti znaleckého posudku. Žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne ustanovenia
o dražbe boli porušené, ktoré konkrétne listiny im neboli doručené, v čom spočívala nezákonnosť
znaleckého posudku. Nejde tak o hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom vyhlásenie neplatnosti dražby.

28. Súd dáva do pozornosti, že jedinou aktivitou žalobcov v tomto konaní bolo podanie žaloby s
neurčitými skutkovými tvrdeniami, žalobcovia sa ani k vyjadreniam žalovaných v zmysle ust. § 167 ods.3
CSP (viď výzva na čl. 126 spisu) doposiaľ nevyjadrili, súd dokonca ich zástupcu vyzýval v rámci repliky,
následne ešte opakovane, právny zástupca na výzvu súdu, napriek dodatočnej urgencii (viď výzva na

čl. 128 spisu) nereagoval.

29. Súd upriamuje pozornosť aj na to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.04.2024,
pričom zástupca žalobcov sa z uvedeného termínu len v deň pojednávania ospravedlnil zo zdravotných
dôvodov, súd dôvody odročenia uznal ako dôležité, ktoré dôvody následne súdu nepreukázal,

napriek tomu, že sám deklaroval, že doklad o prekážke súdu zašle. Obdobná situácia nastala aj
pred pojednávaním dňa 31.07.2024, kedy zástupca žalobcov rovnako bezprostredne pred termínom
pojednávania mailom zo dňa 30.07.2024 o 23:30 hod. (viď č.l. 177) oznámil opakovane prekážku na
jeho strane zo zdravotných dôvodov, pričom opätovne žiadal konanie odročiť. Ani uvedenú prekážku
následne ničím nepreukázal. Súd uvedené skutočnosti neuznal ako dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania v zmysle § 183 CSP, nakoľko ide o opakovanú žiadosť právneho zástupcu z totožných
(zdravotných) dôvodov, pričom z predloženej lekárskej správy ošetrujúceho lekára C. I. K. vyplýva, že
ide o chronický stav (pacient odoslaný dermatovenerológom z dôvodu 3 mesiace trvajúcich zmien farby
a veľkosti naevusu končatiny), nejde o akútny stav, ktorý by sa vyskytol krátko pred pojednávaním.
Uvedené konanie zástupcu žalobcov tak navodzuje pocit účelovosti, snahu o predlžovanie konania bez

relevantných dôvodov. Súd dáva do pozornosti taktiež tú skutočnosť, že nič nebránilo ani samotným
žalobcom dostaviť sa na pojednávanie a uplatňovať svoje práva. Rovnako aj ich neúčasť a pasivita
je indíciou k predlžovaniu sporu, resp. vytváraniu prekážok vydražitelovi k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetu dražby.

30. Dôvodom zamietnutia žaloby okrem neunesenia dôkazného bremena je aj nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na podanie danej žaloby. Podľa § 21 odsek 4 zákona č. 527/2002 Z.z.
sú účastníkmi konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku § 21 odsek 2 uvedeného zákona. Predmetom
dobrovoľnej dražby v súdenom prípade boli nehnuteľnosti v k.ú. L. E. zapísané na LV č. XXX vo

vlastníctve pôvodne žalobcov, ale aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve
žalovaných 4./ až 7./, ktorí žalobu nepodali, k jej podaniu nedali žalobcom súhlas a teda platnosť
dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti na LV č. XXX nespochybňujú. V prípade domáhania sa
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. L. E. nesvedčí žalobcom
aktívna vecná legitimácia, nakoľko nie sú vlastníkmi nehnuteľností (a ani neboli) zapísaných na

uvedenom LV č. XXX k.ú. L. E..

31. Nad rámec vyššie uvedeného dôvodu zamietnutia, súd v stručnosti ohľadne žalobcami namietaného
rozporu záložnej zmluvy so zákonom uvádza, že neboli špecifikované dôvody, ktoré by údajný rozpor
záložnej zmluvy mali spôsobovať. Súd podrobil zmluvu prieskumu ohľadne jej základných náležitostí,

pričom zistil, že obsahuje náležitosti podľa § 151a OZ- jasne sú vymedzené zmluvné strany- záložný
veriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet
záložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená. Predmet záložného práva je zároveňriadne špecifikovaný v súlade s príslušným LV č. XXX (pôvodne), k.ú L. E.. Nebol tak zistený žiaden
nedostatok záložnej zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť.

32.Pokiaľideocelkovožalobcaminamietanúvšeobecnúcenupredmetudražby,tedažalobcamitvrdené
„podhodnotenie“ ceny, aj z rozsiahlej judikatúru súdov vyplýva, že ak bol pre určenie všeobecnej ceny
predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu
dražby. G. K. S. bol riadne vyhotovený znalecký posudok č. 130/2021 zo dňa 24.07.2021. Ide tak

primárne o orientačnú cenu pre stanovenie najnižšieho podania. Dražobník je povinný len zabezpečiť
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, dražobník nie je osobou odborne spôsobilou na to,
aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby, alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Aj
prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie ustanovení ZoDD, a preto nemôžu
mať za následok neplatnosť dražby. Indikátorom skutočnej trhovej ceny je samotná dražba určujúca
dopyt po predmete dražby v čase jej konania, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, kedy na

výslednú cenu má vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja predmetu dražby formou dražby,
s čím sú spojené určité právne riziká. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú cenu draženej
nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom
čase a mieste. Navyše žalobcovia voči posudku nevzniesli námietky, nedisponujú ani iným súkromným
posudkom, nie je zrejmé, z čoho nesprávnosť posudku vyvodzujú.

33. Nedôvodná je aj argumentácia ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zabezpečeného
záložným právom. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.01.2006 uzatvorenej medzi žalobcami
a žalovaným v 1. rade bolo účelom úveru nadobudnutie nehnuteľnosti. Podľa § 1 odsek 2 písm. a)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa uvedený zákon

nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Výška úveru
bola 750.000,-Sk, t.j. 24.895,44 Eur, čo je viac ako najvyššia suma spotrebiteľského úveru podľa § 1
odsek 2 písm. d ) citovaného zákona. , t.j. nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 Eur. Tento zákon,
resp. následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak nie je aplikovateľný na predmetný úver.

34. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce
vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený
nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť

unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena.
Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na
ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno
tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalobcovia v tomto konaní uplatnený nárok nepreukázali, súd
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaní 1./ až 7./ mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom 1/ a 2/, a to v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahu sanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.