Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217205085
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2217205085.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

McCarter a.s., IČO: 35 846 011, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o.,
IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX/X, D. B., 2/ E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. B., 3/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. B., 4/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. B., 5/ F.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. B., žalovaní v 2/ až 5/ zastúpení: dr.jur. Ferenc Mazács,
advokát so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, o určenie, že nehnuteľnosť nie je
zaťažená vecným bremenom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní 1/ až 5/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.03.2017, domáhal určenia, že pozemok, parcela
č. XXXX/X o výmere 1742 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“,
evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie D. B. nie je zaťažený zákonným vecným bremenom práva
bezplatného užívania pozemku v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedených na LV č. XXXX,

ako aj náhrady trov konania.

1.2. Žalobca v žalobe tvrdil, že je obchodnou spoločnosťou a vlastníkom: a) pozemku, parcela č. XXXX/
X o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parcela registra „C“, evidovaný na
LV č. XXXX, kat. územie D. B., na ktorom je postavený bytový dom (ďalej aj „zastavaný pozemok“), b)
pozemku, parcela č. XXXX/XX o výmere 1.143 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parcela
registra „C“, evidovaný na LV č. XXXX, kat. územie D. B., ktorý je pozemkom patriacim k bytovému

domu (ďalej aj „priľahlý pozemok“), c) pozemku, parcela č. XXXX/X o výmere 1.742 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, evidovaný na LV č. XXXX, kat. územie D. B., ktorý
sa nachádza za priľahlým pozemkom. Žalovaní sú vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v bytovom dome súpisné č. 17, ktorý je postavený na zastavanom pozemku. Žalobca
sa zároveň domnieval, že žalovaní sú vlastníkmi drobných stavieb, oplotení a prístreškov, ktoré sú
postavené na priľahlom pozemku, prípadne pozemku parc. č. XXXX/X. Ďalej žalobca tvrdil, že v katastri
nehnuteľnostíjezapísanézákonnévecnébremenoprávaužívaniapozemkuvzmysle§23ods.5zákona

č. 182/1993 Z.z. k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 2.885 m2 a k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere
177 m2 v prospech vlastníkov bytov, ktoré katastrálny odbor zapísal záznamom č. Z-1714/14 – č.z.
988/14. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností však nekorešpondujú s aktuálnym stavom, keďže vecné
bremeno, ktoré je zapísané na parcele č. XXXX/X o výmere 2.885 m2 sa viaže k pôvodnej výmere tejtoparcely, ktorá už v súčasnosti nie je aktuálna, keďže bola rozdelená a v súčasnosti už ide o dve parcely.
Žalobca bol už pred rozdelením pôvodnej parcely na dve samostatné parcely toho názoru, že pôvodná
parcela nie je a nemôže byť v celej svojej pôvodnej výmere 2.885 m2 priľahlým pozemkom v zmysle

zákona č. 182/1993 Z.z. Z dôvodu pretrvávajúcich sporov medzi žalobcom a žalovanými, žalovaní podali
žalobu na tunajšom súde o určenie, že pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X
sú priľahlými pozemkami. Konanie bolo vedené pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Hoci túto žalobu následne
vzali späť, ani po späťvzatí žaloby sa so žalobcom nedohodli na úprave práv k pozemkom. V priebehu
uvedeného konania však žalovaní podali návrh na zápis zákonného vecného bremena v zmysle § 23

ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a katastrálny odbor uvedené zákonné vecné bremeno zapísal. Žalobca
následne nechal vyhotoviť geometrický plán, ktorým rozčlenil pôvodnú parcelu č. XXXX/X o výmere
2.885 m2 na dve parcely, t.j. na parcelu č. XXXX/X o výmere 1.742 m2 a parcelu č. XXXX/XX o výmere
1.143 m2. Žalobca mal za to, že ak by v čase podania návrhu na zápis vecného bremena žalovanými
už bola pôvodná parcela rozčlenená v zmysle súčasného stavu, katastrálny odbor by zapísal vecné
bremeno iba na parcelu č. XXXX/XX. Parcela č. XXXX/X o výmere 1.742 m2 v žiadnom prípade nie

je priľahlým pozemkom. V zmysle komentára k § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov ide o priľahlý
pozemok vtedy, ak tento s pozemkom zastaveným bytovým domom tvorí jeden funkčný celok a slúži
na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome,pričomtietopodmienkymusiabyťnaplnenékumulatívne.Žalobcamalzato,žeosúčasnejparcele
č. XXXX/X nemožno uvažovať ako o pozemku, ktorý vytvára s bytovým domom jeden funkčný celok,

nakoľko jeho rozloha aj samotná vzdialenosť od bytového domu charakteristike priľahlého pozemku
nezodpovedá. Ani v minulosti nebolo možné spornú parcelu považovať za priľahlý pozemok, keďže
rozloha pôvodnej parcely bola väčšia ako samotné príslušenstvo, ktoré sa nachádzalo iba na určitej
časti pôvodnej parcely. Aktuálny stav nekorešponduje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, t.j.
vecné bremeno je v súčasnosti zapísané aj na pozemku, ktorý nespadá pod zákonnú definíciu priľahlého

pozemku. Naviac zákonnému predpokladu v podobe kritéria, podľa ktorého má ísť o pozemok, ktorý
tvorí jeden funkčný celok a slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov
nepochybne vyhovuje aj menšia rozloha ako bola rozloha pôvodnej parcely o výmere 2.885 m2. Ak by
mal byť priľahlým pozemkom akýkoľvek pozemok, ktorý sa nachádza bezprostredne vedľa zastavaného
pozemku bez ohľadu na jeho výmeru, ad absurdum by vlastníkom bytov a nebytových priestorov

vzniklo právo užívať celý pozemok aj napriek tomu, že jeho rozloha by siahla ďaleko nad rámec
potrieb obyvateľov bytového domu a celkom neprimerane a nadbytočne by tak obmedzovalo vlastnícke
a užívacie právo vlastníka tohto pozemku, ktorý by s celým pozemkom za takýchto okolností nielenže
nemohol disponovať, ale nemohol by ho ani užívať pre seba. Z uvedených dôvodov je podľa názoru
žalobcu potrebné v tejto súvislosti vnímať aj určitý vzťah proporcionality medzi právom vlastníkov bytov

zriadiť si v okolí bytového domu príslušenstvo, a právom vlastníka pozemku tento využívať a vykonávať
tak svoje vlastnícke právo. Rozsah priľahlého pozemku je síce prioritne determinovaný rozsahom
príslušenstva , ktoré sa na ňom nachádza, avšak tento atribút nemôže byť jediným smerodajným
kritériom pre vymedzenie hraníc priľahlého pozemku v situácii, keď je tento omnoho väčšej rozlohy , ako
si vyžaduje uspokojenie potrieb obyvateľov bytového domu. Z dikcie ustanovení § 23 ods. 1 a 5 zákona

o vlastníctve bytov vyplýva, že vecné bremeno vzniká priamo zo zákona, avšak zákon nedefinuje rozsah
ani obsah takto vzniknutého vecného bremena, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej
úpravy vecných bremien zakotvenej v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pričom
ak je sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, a teda, že nehnuteľnosť je
zaťažená skôr na menej ako na viac. Vecné bremená sa zároveň musia vykonávať šetrne tak, aby

čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Z toho výkladu podľa názoru žalobcu vyplýva, že
vecné bremeno sa uvedenej situácii nemôže viazať aj k parcele č. XXXX/X, keďže by takto stav nespĺňal
ani atribút primeranosti a obmedzenia vlastníckeho práva iba v nevyhnutnom rozsahu. Žalobca by totiž
za takto akceptovaného stavu nielenže nemohol disponovať s parcelami č. XXXX/X F. I. XXXX/XX, ale
už ani s parcelou č. XXXX/X, ktorú nevyhnutne žalovaní nepotrebujú k uspokojovaniu svojich potrieb

v súvislosti s kvalitným užívaním jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Súčasná parcela č. XXXX/X
sa už ani nemôže považovať za priľahlý pozemok, keďže sa už nenachádza bezprostredne pri pozemku,
ktorý je zastavaný bytovým domom. Z novovzniknutého pozemku parcely č. XXXX/XX je súčasne
vybudovaný výjazd na miestnu komunikáciu, a preto tento pozemok celkom postačuje pre nevyhnutné
a komfortné využívanie jednotlivých bytov v bytovom dome. Rozsah a samotná existencia priľahlého

pozemku nie je prvoplánovo viazaná na evidenciu v katastri nehnuteľností, ale musí korešpondovať
s konkrétnym faktickým stavom v konkrétnom čase, najmä so zákonnou dikciou vyjadrenou v § 2 ods. 6
zákona o vlastníctve bytov. Keďže medzi stranami sporu sa nepodarilo dosiahnuť mimosúdnu dohodu,
žalobca má právny záujem na tom, aby sa medzi stranami vyriešili sporné práva a povinnosti vyplývajúcez týchto im neistých pomerov a zároveň, aby sa odstránil objektívny stav právnej neistoty, ktorý medzi
stranami už dlhodobo panuje. Naviac, vzhľadom na pretrvávajúci zápis vecného bremena v katastri
nehnuteľností sa aj samotný žalobca nachádza v stave právnej neistoty, nakoľko ho súčasný stav

obmedzuje v dispozícii s jeho pozemkom, parcelou č. XXXX/X, na ktorom podľa názoru žalobcu vecné
bremeno nevzniklo. Z tohto dôvodu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Záverom
žalobca zdôraznil, že žalovaní resp. ich právni predchodcovia doposiaľ užívali všetky pozemky dlhé roky
bezodplatne, bez ochoty uhradiť ich vlastníkovi akúkoľvek náhradu za ich užívanie resp. bez snahy
tieto pozemky odkúpiť a vysporiadať si so žalobcom vlastnícke vzťahy. Žalobca nadobudol súčasne so

zastavanými pozemkami ako aj susednými pozemkami vlastníctvo aj k ďalším pozemkom, konkrétne
parcele č. XXXX/X, A. I. XXXX/XX, A. I. XXXX/XX, A. I. XXXX/XX a parcele č. XXXX/XX, pričom
na parcele č. XXXX/X stojí taktiež bytový dom, ktorého obyvatelia sa rozhodli všetky vyššie uvedené
pozemky od žalobcu kúpiť a vysporiadať si tak vlastnícke vzťahy k pozemku pod bytovým domom ako
aj k ďalším pozemkom v jeho blízkosti. Žalovaní však nechceli pristúpiť na návrh žalobcu na predaj
predmetných pozemkov, keďže sa snažia účelovo využívať súčasnú právnu úpravu zákona o vlastníctve

bytov, aby sa tak vyhli plateniu odplaty za užívanie všetkých pozemkov, najmä však pozemku parcely
č. XXXX/X, ktorý v žiadnom prípade nepotrebujú nevyhnutne užívať spolu s bytovým domom. Účelom §
23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov však nebolo bezplatné užívanie pozemkov, na ktorých stojí bytový
domapriľahlýchpozemkov,alesnahazákonodarcunebrzdiťprevodzastavanýchpozemkovapriľahlých
pozemkov na vlastníkov bytov, o čo sa napokon usiloval aj žalobca.

1.3. Žalobca k žalobe pripojil o.i. fotografie (č.l. 11-13), informatívne kópie z mapy zo dňa 17.10.2016
(č.l. 14-15), výpis z listu vlastníctva č. XXXX a výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

2. Pôvodní žalovaní v ich vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 27.09.2018 uviedli, že

s argumentáciou žalobcu nesúhlasia a mali za to, že tá vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia
§ 23 ods. 1 a 5 zákona o vlastníctve bytov. Mali za to, že v konaní je v prvom rade potrebné vyriešiť,
či sa v prípade sporného pozemku jedná o pozemok priľahlý k bytovému domu so súp. č. XX, alebo
či pozemok toto kritérium či definíciu priľahlého pozemku spĺňa alebo nespĺňa. Žalovaní poukázali na
ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré obsahuje legálnu

definíciu priľahlého pozemku. Žalovaní definíciu priľahlého pozemku nespochybnili, nesúhlasili však
s tvrdením žalobcu, že sporný pozemok netvorí s bytovým domom jeden funkčný celok. Formálne
oddelenie parcely č. XXXX/XX a spornej parcely č. XXXX/X pred podaním žaloby účelovo vykonal práve
žalobca, aby tým umelo navodil stav, že bytový dom so súp. č. XX už nesusedí so sporným pozemkom.
Žalovaní poukázali na to, že už samotné označenie „priľahlý pozemok“ zákonodarca použil zrejme z toho

dôvodu, aby sa vyhlo tomu, že susediace pozemky so stavbou budú považovať za priľahlý pozemok.
Zákonodarca jednoznačne chce ponechať aj tú možnosť, aby sa za priľahlý pozemok mohli považovať
aj tie pozemky, ktoré so stavbou nesusedia, ak so stavbou tvoria jeden funkčný celok. V tejto súvislosti
žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo
dňa 22.03.2017. V danom prípade sporný pozemok, parcela č. XXXX/XX a bytové domy so súp. č.

XX F. XX majú jedno spoločné oplotenie. Naviac, aj na spornom pozemku sa nachádzajú záhradky
žalovaných, ktoré ako obyvatelia bytového domu už viac desaťročí využívajú na záhradkárčenie, na
oddych a pod. Žalovaní tento pozemok nielenže pravidelne dlhoročne obrábajú, ale počas minulých
desaťročí na ňom vybudovali rôzne prístrešky, striešky na odkladanie záhradného náradia, miesta na
grilovanie a na rôzne iné formy oddychu. Žalovaní teda tento pozemok dlhodobo zveľaďovali ako vlastný

a využívali ho na vlastné potreby a dodnes slúži potrebám obyvateľov bytového domu so súp. č. XX,
a preto tento pozemok tvorí s bytovým domom jeden funkčný celok. Skutočnosť, že žalobca ako vlastník
právne rozdelil pozemok na dve časti v žiadnom prípade nemôže spôsobovať zmenu posudzovania
sporného pozemku ako priľahlého k bytovému domu so súp. č. XX. Žalovaní mali za to, že žaloba je
nedôvodná a preto je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania

v rozsahu 100 %.

3. Žalobca v replike, doručenej dňa 29.10.2018 poukázal na to, že podľa platnej judikatúry je
nevyhnutným kritériom pre posúdenie priľahlého pozemku aj jeho funkčný celok s bytom v bytovom
dome, ktorým je prístup k predmetnému bytovému domu, t.j. najmä vstup, prechod k domu a pod.,

ako aj určenie, že ide o pozemok, ktorý slúži výlučne tomuto jednému bytovému domu. Taktiež
je nevyhnutné určenie pozemku ako priľahlého pozemku vymedziť už na základe dokumentov
preukazujúcich prvý prevod, v ktorých má byť priľahlý pozemok špecifikovaný. V dokumentoch, ktoré
boli zo strany žalobcu ako aj žalovaných predložené súdu nevyplýva akékoľvek určenie, že pôvodnáparcela XXXX/X v celej pôvodnej výmere 1.742 m2 bola určená výlučne jednému bytovému domu,
ani že bola celá predmetná parcela, resp. akákoľvek časť pôvodnej parcely, na ktorej bol bytový
dom postavený, určená ako priľahlý pozemok. Žalovaní tak svojimi nepodloženými tvrdeniami bez

akýchkoľvek pochýb nepreukázali naplnenie pojmu priľahlý pozemok v súvislosti s parcelou XXXX/
X. V súvislosti so žalovanými predloženým judikátom a jeho odkazom na komentár k Občianskemu
zákonníku a k českému Občianskemu zákonníku, poukázal na to, že samotný judikát smeruje voči
odlišnej problematike osobitného zákona na účely prevodu poľnohospodárskych pozemkov. Ak by sa
aj mal aplikovať výklad uvedený v predmetnom judikáte, je nepochybné, že pri výklade pojmu priľahlý

pozemok tak ako uviedol Najvyšší súd, treba vychádzať práve zo skutočnosti, či bol predmetný pozemok
určený, t.j. mal slúžiť ako priľahlý už od postavenia stavby. O tejto skutočnosti však už v dokumentoch
z prvého prevodu nie je žiadna zmienka. Pri vyhodnotení pozemku ako priľahlého pozemku k bytovému
domu, je nevyhnutné brať do úvahy tak jeho rozlohu, funkčnosť, určité vymedzenie prvou zmluvou
o prevode, najmä však jeho nevyhnutnosť a účelovosť využívania spolu s bytovým domom, ku ktorému
neodmysliteľne patrí. Mal za to, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X nie je priľahlým pozemkom

anespĺňavymedzeniepriľahléhopozemkuvzmyslezákonaovlastníctvebytov.Naviacurčeniepozemku
na parcele XXXX/X ako priľahlého pozemku by bolo neoprávneným zásahom do práv žalobcu, keďže by
išlo o zákonom reprobované obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu zaručené Ústavou Slovenskej
republiky. Pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XX spĺňa všetky náležitosti priľahlého pozemku
k bytovému dom žalovaných, a to najmä zabezpečuje žalovaným funkčný celok, prechod k bytovému

domu, nerušené užívanie bytov, t.j. bytového domu a žalovaných žiadnym spôsobom neobmedzuje
v jeho využívaní. Ďalej žalobca poukázal na to, že J. K. D. B., katastrálny odbor nemohol konať pri
návrhu žalovaných na zápis vecného bremena k parcele č. XXXX/X nad rámec zákona a zapísať vecné
bremeno k parcele č. XXXX/X inak, ako k celej predmetnej parcele o výmere 1.742 m2. Zápis údajov
v katastri nehnuteľností tak nebolo možné považovať za stav reflektujúci skutočnosť a nemožno ho

považovať za úkon deklarujúci faktický stav. Právny názor žalobcu napokon podporuje aj aktuálny stav
uvedený na liste vlastníctva č. XXXX, a teda že príslušný J. K. D. B., katastrálny odbor nezapísal vecné
bremeno aj na pozemok na odčlenenej parcele XXXX/X, keďže tento pozemok nie je nevyhnutný na
dostatočne kvalitné užívanie bytového domu a jeho jednotlivých bytov, t.j. funkčné využitie. Ak by teda
bol pôvodný pozemok odčlenený tak ako je tomu dnes, je viac ako nespochybniteľné, že príslušný

kataster nehnuteľností, by konal rovnako a zapísal vecné bremeno výlučne k pozemku parc. č. XXXX/
XX. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných, že odčlenenie sporného pozemku žalobcom na
samostatnú parcelu bolo vykonané účelovo a bez zjavného dôvodu so snahou navodenia formálnej
zmeny právneho stavu. Žalobca ako vlastník pozemku je oprávnený disponovať so svojimi majetkovými
hodnotami, vrátane disponovania s pozemkami v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobca nebol povinný

vykonávať dispozičné úkony s pozemkami v jeho vlastníctve hneď po nadobudnutí vlastníckeho práva.
Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX a na judikát R 86/1958, pričom zotrval na názore, že považuje stanovenú výmeru priľahlého
pozemku na parcele č. XXXX/XX, na ktorom leží bytový dom za dostatočne spôsobilý na uspokojenie
potrieb žalovaných ako vlastníkov bytov, vstup k týmto bytom, ako aj ich funkčné využívanie v spojení

s takto vymedzenou výmerou priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok na parcele č. XXXX/XX zároveň
nepredstavuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, ako je tomu v prípade zriadenia vecného
bremena aj na pozemok na parcele č. XXXX/X. Žalobca zároveň dal do pozornosti neprimerané zásahy
žalovaných do vlastníckeho práva žalobcu, kedy došlo zo strany žalovaných k výstavbe čiernych stavieb
nachádzajúcichsanaspornompozemkuč.2025/3bezsúhlasužalobcuaobmedzeniujehovlastníckeho

práva.

4. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 08.12.2022 zotrval na svojich skôr prezentovaných
tvrdeniach. Osobitne zdôraznil vychádzajúc z odborného komentára, že priľahlým pozemkom sa
rozumie pozemok, ktorý spĺňa nasledovné podmienky: a) priľahlý pozemok musí tvoriť s pozemkom

zastavaným bytovým domom jeden funkčný celok, b) slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného
užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, c) priľahlý pozemok musí byť
výlučne len pod príslušenstvom domu a rozsah priľahlého pozemku musí priamo korešpondovať
s aktuálnym stavom príslušenstva. Pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1.742 m2 nie je susedným
pozemkom k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XX, ale medzi nimi sa nachádza

pozemok parc. č. XXXX/XX. Rovnako rozloha sporného pozemku je takmer o 600 m2 väčšia ako
rozloha susedného pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý podľa názoru žalobcu zabezpečuje žalovaným
dostatočne kvalitné užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov – na pozemku parc. č. XXXX/
XX sa nachádza oplotenie, miesto na zaparkovanie áut vo dvore, dostatočne veľká predzáhradkaa za bytovým domom sa nachádza taktiež dostatočne veľká plocha, ktorú možno využiť na záhradku,
postavenie prístrešku a zároveň slúži obyvateľom domu ako oddychová zóna. Pri posudzovaní toho,
či pozemok zabezpečuje dostatočne kvalitné užívanie jednotlivých bytov je potrebné brať do úvahy aj

počet bytov, ktoré sa v bytovom dome nachádzajú. V predmetnom bytovom dome sa nachádzajú iba 4
byty a rozloha pozemku parc. č. XXXX/XX je 1.143 m2. Z miestnej obhliadky konanej dňa 28.11.2022
vyplynulo, že vstup do bytového domu vedie výlučne cez pozemok parc. č. XXXX/XX a nie cez pozemok
parc. č. XXXX/X. Žalovaným teda nie je nijako obmedzený prístup do bytového domu a nie sú nútení na
vstup do bytového domu použiť pozemok parc. č. XXXX/X, dokonca pri bytovom dome na pozemku parc.

č. XXXX/XX sa nachádza dostatok miesta, aby jej obyvatelia mohli na ňom parkovať aj motorové vozidlá.
Z judikátu, na ktorý sa odvolávali žalovaní (sp. zn. XXXX/XX/XXXX) vyplýva, že jednou z podmienok na
to, aby mohol byť pozemok považovaný za priľahlý, musí byť určený ako priľahlý pozemok už v prvých
dokumentoch preukazujúcich prvý prevod, v ktorých má byť priľahlý pozemok špecifikovaný. Žalovaný
v tomto konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by parc. č. XXXX/X v celej pôvodnej výmere 2.885
m2 bola určená ako priľahlý pozemok. Zákon vymedzuje príslušenstvo domu ako časti domu, ktoré sú

umiestnené mimo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, pričom slúžia výlučne jednému domu. Z miestnej obhliadky vyplýva, že
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1.742 m2 bol zrejme jej obyvateľmi rozdelený oplotením na viaceré
časti – v časti sa nachádza za bytovým domom súp. č. XX sa nachádzali tri samostatné časti rozdelené
oplotením a uzamknuté. Podľa tvrdenia bytového domu každá táto časť bola užívaná iba vlastníkmi

konkrétneho jedného bytu – nie všetkými a nie spoločne. Navyše v pravej časti ľavej polovice sporného
pozemku sa nenachádzalo žiadne príslušenstvo, išlo iba o pozemok zarastený burinou bez oplotenia.
Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že sporný pozemok nie je priľahlým pozemkom k pozemku
zastavaným bytovým domom so súp. č. XX.

5.1. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 sa právny zástupca žalobcu pridržiaval doterajších písomných
vyjadrení.

5.2. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 zástupca žalobcu uviedol, že so žalovaným 1/ prebiehala
komunikácia ohľadne ceny pozemku na odkúpenie, ktorá ponuka z jeho strany nebola akceptovaná,

keďže ponúknutú sumu považoval za nízku, a preto k dohode nedošlo.

5.3. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 žalovaný 1/ uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol v roku 2020
svedomím,žeohľadnenehnuteľnostiniejevedenýžiadnyspor,pričomoprebiehajúcomsúdnomkonaní
sa dozvedel v roku 2021, kedy vyhľadal žalobcu za účelom mimosúdneho riešenia sporu, ale žalobca

nemal o to záujem. Predávajúci mu ukázal oplotenú časť záhrady s tým, že uviedol, že záhradu kupoval
už v stave, v akom sa nachádza v súčasnosti. Nevedel sa vyjadriť, či predávajúci, ktorý bol vlastníkom
bytu rok a niekoľko mesiacov, niečo zriadil na tomto pozemku za čas užívania. Ďalej žalovaný 1/ uviedol,
že užíva oplotenú časť záhradky v celom rozsahu, a to najmä altánok na posedenie s priateľmi a na
grilovačky. Výlučne on užíva túto časť záhradky. Bránka na oplotenie je však otvorená vzhľadom na to,

že nehnuteľnosť nemá vo výlučnom vlastníctve, ako aj z dôvodu, aby sa tam mohol dostať vlastník.

5.4. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 žalovaná 2/ uviedla, že byt v bytovom dome nadobudla v roku
2013 od svojho otca, ktorý tento byt nadobudol v roku 1972 od vtedajšej spoločnosti F. a hneď na
priľahlom pozemku zriadil skleník. Žalovaná 2/ v byte býva od narodenia, t.j, roku XXXX. V užívaní jej

otca bola pôvodne časť priľahlého pozemku, ktoré v čase miestnej obhliadky bol už len trávnatý porast,
ktorú časť pridelila spoločnosť F. jej otcovi. Žalovaná 2/ nevedela uviesť, či existuje písomný dokument
o tomto pridelení, ale obyvateľom bytovky bolo jasné, kto ktorú časť priľahlého pozemku užíva. Skleník
bol demontovaný v roku 2012, keďže bol v havarijnom stave. A., ktorú užíval jej otec nikdy nebola
spredu oplotená. Oddelená bola táto časť záhrady len z boku, aby každý z užívateľov vedel, komu čo

patrí. Okrem skleníka bola menšia záhradka na dopestovanie jahôd. Strom bol vysadený susedom so
súhlasom jej otca. Ostatné záhradky boli oplotené a predchádzajúci vlastníci, ktorých poznala v bytovke,
ich užívali. Rovnako sa záhradky užívajú aj v súčasnosti. O časť pridelenú jej otcovi sa riadne starajú,
aby tam nebola burina s tým, že jej rodičia sú už starí a vzhľadom na jej pracovné zaneprázdnenie sa
nevie toľko venovať záhrade. Na pozemku jej matka venčí psa. Ona nežiadala odkúpenie pozemku.

Žalobca od nich žiadal platiť nájomné, a to bez nájomnej zmluvy. Okrem nej a jej rodičov nikto iný túto
časť záhrady neužíva, každý užíva iba svoju časť. Na pozemku teda má len ovocný strom a trávnik.5.5. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 žalovaná 3/ uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla asi pred 5
rokmi spolu s dcérou, žalovanou 4/, a to od matky, ktorá pôvodne dostala byt v bytovke od F. ako
zamestnankyňa. Približne to bolo v roku 1981 až 1982, čo si pamätá preto, lebo už bola školopovinná,

keď tam prišli bývať. Pred nimi už niekto v byte býval, tiež pracovník F.. Ony užívajú tú záhradku, kde
je jazierko. Keď tam prišli bývať, záhradky na priľahlom pozemku už boli oplotené tak ako sú teraz,
len na konci záhradky bolo drôtené pletivo, ktoré bolo vymenené firmou B. a bol vybudovaný betónový
plot. Ďalej uviedla, že jej matka sa najviac venovala bytovému domu, a to aj v súčasnosti, keďže tam
býva. Na záhradku, ktorá im bola pridelená, všetko vybudovali ony. Ovocné stromy boli vysadené vyše

20 rokov. Zriadili jazierko a záhradný domček bez základov. Je tam aj pivnica, ktorú už nepoužívajú,
keďže je v zlom stave. Sú tam aj ozdobné kríky a časť záhradky užívajú ako zeleninovú záhradu. Ona
neprejavila záujem o kúpu tejto záhradky, ktorú naďalej užívajú v stave, v akom bola obhliadnutá. Všetky
záhradky boli vždy obhospodárené a nikdy neboli zanedbané. Pamätala si skleník na jednom pozemku.
Mala záujem záhradku využívať aj do budúcnosti. Ďalej uviedla, že užíva iba ňou opísanú časť záhrady.
Nikto z ostatných vlastníkov bytov túto časť záhrady neužíva.

5.6. Na pojednávaní dňa 23.02.2023 žalovaný 5/ uviedol, že byt kúpil v roku 2001 od pána L., ktorý
tam býval od roku 1972, pričom od tej doby užíval aj časť oplotenej záhradky. On tam vysadil stromy,
vybudoval altánok. Záhradu využívajú ako rodina na posedenia. Stavbu okrem altánku nemajú zriadenú.
Pre vlastnú potrebu majú naďalej zeleninovú záhradku v prednej časti tohto pozemku. V čase kúpy bytu

časť priľahlej záhradky, ktorú užíva, už bola oplotená. Každý užíva svoju časť priľahlej záhradky. On
by aj mal záujem o kúpu svojej časti záhradky, ak by to bolo možné. Nepýtal sa vlastníka na cenu. Má
záujem užívať záhradku aj do budúcna.

6. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.03.2023 poukázal na to, že účelom ustanovenia §

2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov je skutočnosť, aby sa nestávali situácie, kedy by sa vlastník bytu
nemohol legálne dostať do svojho bytu, v situácii, kedy by pozemok, na ktorom je postavený bytový dom
susedil po celom svojom obvode s pozemkom, ktorý by bol vo vlastníctve tretej osoby. Je nesporné,
že rozsah priľahlého pozemku musí mať svoje určité limity a priľahlý pozemok nie je neobmedzený.
Priľahlý pozemok by mal slúžiť iba na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov

a nebytových priestorov a má slúžiť výlučne na to, aby sa vlastník bytu bezpečne a bez toho, aby
porušoval zákon alebo obmedzoval vlastnícke právo tretej osoby, dostal z verejnej komunikácie do
bytového domu, v ktorom má svoj byt, a nie, aby si na pozemku, ktoré vo vlastníctve tretej osoby
vo veľkosti viac ako 1.000 m2 budoval svoje záhrady, garáže a altánky. Žalobca ďalej poukázal na
neprípustný a protiústavný výklad priľahlého pozemku používaný žalovanými. Vecné bremeno môže

obmedzovať vlastníka nehnuteľností iba v nevyhnutnej miere. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
parc. č. XXXX/X, a je teda povinný platiť každý rok aj daň z nehnuteľnosti napriek tomu, že je dlhodobo
obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv k predmetným pozemkom, ktoré užívajú žalovaní
bezodplatne, a bez akejkoľvek vôle sa dohodnúť na odkúpení predmetných pozemkov žalovanými,
ktorí zneužívajú aktuálnu situáciu a užívajú bezodplatne pozemok patriaci žalobcovi. Nie je primerané,

bežné a spravodlivé, aby bytovému domu so štyrmi bytmi prislúchal priľahlý pozemok o rozmere takmer
2.000 m2. Zotrval na názore, že zákonnú definíciu priľahlého pozemku spĺňa výlučne parcela č. XXXX/
XX v k.ú. D. B., keďže výlučne tento pozemok s pozemkom zastavaným bytovým domom tvorí jeden
funkčný celok, slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov nebytových
priestorov v bytovom dome. Altánky, pivnice, garáže a záhradky, ktoré si žalovaní bez povolenia žalobcu

vybudovali na pozemku parc. č. XXXX/X neslúžia k užívaniu bytov v bytovom dome, ale ide výlučne
o neoprávnené užívanie pozemku parc. č. XXXX/X zo strany vlastníkov bytov, ktorí umiestnili na tomto
pozemkusvojesúkromnéveci,ktoréneslúžiakužívaniubytovvbytovomdome.Kdôkazupredloženému
žalovaným 1/ na pojednávaní zo dňa 23.02.2023 uviedol, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.05.2001 súčasťou zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k bytu musí byť: a) určenie a popis priľahlého pozemku, b) vymedzenie veľkosti
spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na priľahlom pozemku, c) úprava práv k pozemku zastavenému
pozemku a k priľahlým pozemkom, inak je neplatná. V samotnej zmluve zo dňa 30.05.2001, predloženej
žalovaným 1/, tieto náležitosti absentujú, v príslušnom ustanovení na ktoré poukazuje žalovaný 1/ je iba
stroho a nezrozumiteľne spomenutý priľahlý pozemok, nie je ale zo zmluvy jasné o aký pozemok sa

jedná. Z predmetnej zmluvy však nevyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X by bol určený v niektorom
z pôvodných dokumentov alebo dokumentoch preukazujúcich prevod vlastníckeho práva určený ako
priľahlý pozemok. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX
zo dňa 22.03.2017 je pre ustálenie pojmu „priľahlý pozemok“ významné zistenie, či ide o pozemok,ktorý bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne jej a jeho majiteľom/
obyvateľom. Zmluvu zo dňa 30.05.2001 nemožno teda považovať za dôkaz o tom, že pozemok parc.
č. XXXX/X je priľahlým pozemkom.

7.1.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníkonanomdňa04.04.2023uviedol,žesapridržiavavplnom
rozsahu svojho písomného vyjadrenia naposledy predloženého súdu. Mal za to, že nárok žalobcu je
opodstatnený.

7.2. Právny zástupca žalovaných 2/ až 5/ na pojednávaní konanom dňa 04.04.2023 uviedol, že žiada
žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa svojho písomného vyjadrenia, v ktorom podrobne rozviedli dôvody
zamietnutia žaloby a poukázali na rozhodnutia súdov, ktoré riešili otázku priľahlého pozemku. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XX/X/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2023, ktorým žalobu zamietol

(výrok I.), žalovaným 1/ až 5/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.)
avyslovil,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
v samotnom uznesení (výrok III.). Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
L. B. M. G. uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.04.2024 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie o.i.

opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť, či v čase prvého prevodu bytov na žalovaných
resp. ich právnych predchodcov spĺňal sporný pozemok definičné znaky priľahlého pozemku v čase
prvého prevodu bytov, teda či následný zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností
predstavoval súlad skutkového stavu s právnou normou.

9.1. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava
svojich písomných a ústnych vyjadrení, a preto navrhol vyhovieť žalobnému návrhu v celom rozsahu.
K navrhnutému doplneniu dokazovania poukázal na zásadu koncentrácie konania a navrhol, aby súd
navrhované dokazovanie nevykonal a na prípadne predložené dôkazy neprihliadal aj vzhľadom k tomu,
že súdne konanie trvá už od roku 2017, a teda žalovaní mohli dôkazy predložiť oveľa skôr. Rovnako

nepovažoval za potrebné, aby súd opakovane vykonal miestnu obhliadku, keďže to nie je nevyhnutné na
to, aby súd rozhodol vo veci. K tvrdeniam žalovaného 1/ zároveň uviedol, že medzi stranami prebiehali
mimosúdne rokovania, avšak k dohode nedošlo, pričom žalobca ponuku žalovaného 1/ nepovažoval
za adekvátnu.

9.2. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že
sa snažil dohodnúť sa so žalobcom, avšak žalobca nemal záujem doriešiť vec dohodou. Ďalej uviedol,
N. B. E. F. O. P. B. B. F. Q. F., ktorá takisto má rešpektovať svoj záväzok, že predmetný pozemok slúži
výhradne na účel bývania jej zamestnancov.

9.3. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 právny zástupca žalovaných 2/ až 5/ uviedol, že sa
pridržiava všetkých doterajších písomných aj ústnych prednesov. Navrhol opakovane vykonať miestnu
obhliadku o.i. z dôvodu, aby sa súd mohol presvedčiť, že na sporný pozemok je jediný prístup, a to
spredu, a sporné pozemky je možné kvalifikovať za priľahlé pozemky, ktoré s bytovým domom č.
17 na Budovateľskej ulici tvoria jeden funkčný celok od doby odovzdania bytového domu vtedajším

užívateľom. Práve k tomuto pôvodnému užívaniu sporných pozemkov od počiatku teda od odovzdania
bytového domu žalovaný 1/ disponuje listinnými dôkazmi. Ďalej poukázal na to, že on osobne situáciu
okolo príslušného bytového domu pozná od samého počiatku 80. rokov, takže v podstate krátko 4-5
rokov po odovzdaní týchto bytov. Podľa jeho pamäte už v tom čase tieto pozemky tvorili jeden funkčný
celok. Čo sa zásady koncentrácie konania týka, poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý

svojim právnym názorom v podstate súd prvej inštancie zaviazal k vykonaniu dokazovania vo vzťahu
k pôvodným pomerom, týkajúcich sa odovzdania bytového domu č. XX a priľahlých pozemkov, ako aj
užívania. K uplatneniu koncentrácie konania malo predchádzať poučenie v tomto smere, čo zo strany
súdu učinené nebolo, preto navrhol súdu, aby neuplatnil koncentráciu konania a umožnil predloženie
listinných dôkazov.

10. Právny zástupca žalovaných 2/ až 5/ vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.09.2024
zotrval na názore, že sporný pozemok parc. č. XXXX/X s pozemkom zastavaným bytovým domom
so súp. č. XX, s pozemkom zastavaným bytovým domom so súp. č. XX, tvoria jeden funkčnýcelok. Uvedené nehnuteľnosti majú jedno spoločné oplotenie, na spornom pozemku sa nachádzajú
záhradky žalovaných, ktoré žalovaní ako obyvatelia bytového domu už viac desaťročí využívajú na
záhradkárčenie, na oddych, pričom už pri samotnej výstavbe bytových domov v 70. rokoch, priľahlé

parcely mali slúžiť bytovému domu a jeho obyvateľom. Pozemok parc. č. XXXX/X jednoznačne dodnes
slúži potrebám obyvateľov bytového domu so súp. č. XX, ale aj súp. č. XX, teda sporný pozemok
s týmito bytovými domami jednoznačne tvorí jeden funkčný celok. Sporná parcela č. XXXX/X bola
v posledných rokoch žalobcom účelovo odčlenená od pôvodnej parcely. O uvedenom svedčia tak
už predložené listinné dôkazy, ako aj výpovede žalovaných. Keďže sa jedná o bytové domy, ktoré

boli postavené v 70. rokoch, a teda sú už polstoročie staré, listinné dôkazy bolo potrebné vyhľadať
v archíve katastra nehnuteľností, pričom žalovaní našli návrh na kolaudáciu stavby zo dňa 27.09.1977,
rozhodnutie o vydaní nového územného rozhodnutia zo dňa 03.03.1976, snímku z TH mapy zo dňa
16.02.1976 a listinu s označením „Určenie menoslovu obyvateľov“ zo dňa 20.10.1981. Z týchto listinných
dôkazov jednoznačne vyplýva, že sporný pozemok pôvodne označovaný ako parc. č. XXXX, na ktorom
boli postupne postavené 3 bytové domy, pôvodne predstavoval 1 ucelený celok s tým, že bol určený na

užívanie vlastníkmi/užívateľmi bytov v 3 priľahlých bytových domoch, keď ku každému bytovému domu
slúžila priľahlá parcela o rovnakej výmere. Byty v 3 bytových domoch postavených na pôvodnej parc.
č. XXXX sa prideľovali vedúcim pracovníkom podniku F. alebo najlepším pracovníkom podniku za ich
zásluhyprivýkonezamestnania.Keďževtomčasesúkromnévlastníctvoexistovalolenvoveľmizúženej
miere, pracovníci F. obývajúci byty nevlastnili tieto byty a rovnako nevlastnili ani podiel na pôvodnej parc.

č. XXXX, a to z dôvodu, že súkromné vlastníctvo nebolo politicky preferovaným spôsobom vlastníctva.
Parc. č. XXXX bola od začiatku existencie bytových domov určená na užívanie spolu s bytmi a mala
doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Žalovaní nimi tvrdené skutočnosti hodlali preukázať výsluchom
svedka, ktorý je synom už nebohého R. H. A., ktorý bol hlavným ekonómom podniku F. v 70. a 80.
rokoch a ktorý do roku 1981 býval spolu s rodinou v byte v bytovom dome so súp. č. XX, pričom svedok

sa vie vyjadriť k spôsobu využívania sporného pozemku pôvodnými obyvateľmi bytových domov, a to
konkrétne k tomu, že parc. č. XXXX už aj v danom období slúžila obyvateľom bytoviek ako priľahlá
parcela. Sporný pozemok teda slúži potrebám obyvateľov bytového domu, a preto obmedzenie vecného
bremena zriadeného v prospech vlastníkov bytov v bytových domoch nie je namieste, na základe čoho
žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania v rozsahu

100 %.

11.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 o.i. navrhol, aby súd aplikoval
zásadu koncentrácie konania vzhľadom na skutočnosť, že posledné pojednávanie sa vo veci konalo
17.06.2024, na ktorom súd upozornil strany na zásadu koncentrácie konania a na predloženie návrhov

na doplnenie dokazovania v lehote 30 dní, pričom zo strany žalovaného 1/ boli predložené ďalšie
listinné dôkazy po tejto lehote, a to dňa 02.09.2024 a PZ žalovaných 2/ až 5/ až 18.09.2024, hoci žiadal
o predĺženie lehoty do 06.09.2024. Čo sa týka navrhnutého výsluchu svedka, uvedené považoval za
nadbytočné a nehospodárne, a to aj s odkazom na uznesenie odvolacieho súdu. Ďalej poukázal na
chyby v zápisnici o obhliadke.

11.2. Žalovaný 1/ na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 uviedol, že listinné dôkazy, ktoré sa mu
podarilo zabezpečiť, boli v zlej kvalite a práve to bol dôvod, pre ktorý zmeškal súdom určenú lehotu na
doplneniedokazovania.Malzato,žeideokľúčovédôkazy,najmäčosatýkazabezpečenejhospodárskej
zmluvy. Ďalej poukázal na to, že on je stranou sporu len tri roky, pričom až teraz dostal priestor na

predkladanie dôkazov. Čo sa týka námietky žalobcu, že sporný pozemok užívajú aj obyvatelia vedľajšej
bytovky, k uvedenému došlo z administratívnych dôvodov z vôle žalobcu.

11.3. Právny zástupca žalovaných 2/ až 5/ na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 uviedol,
že dôvodom zmeškania súdom určenej lehoty na predloženie vyjadrenia a návrhov na doplnenie

dokazovania bol jeho nepriaznivý zdravotný stav. Ďalej poukázal na to, že predložili súdu nové dôkazy,
ktorými sa snažia preukázať aké boli pomery od prvopočiatku a práve z tohto dôvodu navrhli aj výsluch
svedka, ktorý vie vypovedať o pomeroch, ktoré vládli od prvopočiatku. Mal za to, že vykonaním týchto
dôkazov sa súd neodkloní od usmernenia odvolacieho súdu.

11.4. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 svedok, S. A., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že má
vedomosť o predmete sporu. Žalobcu pozná a pozná aj niektorých žalovaných, konkrétne rodinu B.
a C.. Do bytového domu sa nasťahoval so svojimi rodičmi približne v roku 1973, kedy mal 4 resp.
4,5 roka. Patrili medzi prvých obyvateľov. Jeho otec, R. H. A. bol hlavným ekonómom v F. a bol mupridelený byt na poschodí na ľavej strane, pričom sa jedná o byt v ktorom t.č. býva rodina B.. Čo sa
týka okolia bytového domu, pred bytovkou bola malá časť parku, vedľa bytovky spevnená plocha, ktorá
viedla ku garážam. Boli tam dve garáže patriace rodine L. a im. Za bytovým domom bola trávnatá plocha

v rozlohe cca. 6-8 m k záhradkám, ako aj vedľa bytového domu po pravej strane cca. 4 m k plotu. Užívali
druhú záhradku zľava - po ľavej strane bola záhradka rodiny L. a po pravej strane užívali záhradky
rodina R. a C.. Takýmto spôsobom boli rozparcelované jednotlivé záhradky spoločnosťou F.. Záhradky
boli oddelené kolíkmi, drôtené pletivo tam nebolo. Po ľavej strane pozemku bolo betónové oplotenie.
Každý z obyvateľov mal prístup aj k záhradkám. Tú dobu si každý pestoval zeleninu sám pre seba.

S. C. mala postavený aj skleník. Zo zadnej strany pozemku nebolo oplotenie. Na konci pozemku boli
uskladnené debne na jablká. Záhradky boli určené len pre obyvateľov. Mali určené parcely na užívanie
bytu aj záhradky. Nevedel uviesť, kto určil, kto ktorý byt dostane a kto, ktorú záhradku môže užívať.
Pravdepodobne to určil F.. Vnímal to tak, že trávnatá plocha a záhradky tvorili ucelený celok, pričom
ostatní obyvatelia to vnímali rovnako. On by bol spokojný aj s tou trávnatou plochou, lebo bolo treba
veľa robiť v tej záhrade, avšak jeho rodičia to zrejme vnímali tak, že to, že mali aj záhradku bolo pre nich

prospešné. Z bytu sa odsťahovali v roku 1981 resp. 1982 v lete predtým ako nastúpil do siedmej triedy.
Nepamätalsi,čibolpritomakojehorodičiabytazáhradkuodovzdávalinovýmvlastníkom.SpoločnosťF.
dal súhlas na užívanie záhradky ostatnými obyvateľmi. Nevedel uviesť, kto bol vlastníkom tej plochy, t.j.
záhradky. V tých záhradkách mal pán A. C. postavený skleník. On pri tej stavbe pomáhal ešte ako dieťa.
Oni mali v ich záhradke fóliovník vpredu a za ním zeleninu. Každý v tom čase tam pestoval zeleninu.

Predpokladal, že parcela bola rozparcelovaná spoločnosťou F.. Nemal vedomosť o listinnom dôkaze,
z ktorého by vyplývalo, že F. dal na užívanie súhlas. Bol v tom čase dieťa. Ak nejaký listinný dôkaz
existuje, zrejme sa nachádza v archíve spoločnosti F.. Nemal vedomosť o tom, že by jeho rodičia niečo
platili za užívanie záhrady. Obyvatelia kvázi boli zástupcovia spoločnosti F. a iné osoby tam nechodili.

12. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa poukázal na podľa jeho názoru zjavné nesprávnosti
zápisnice o obhliadke zo dňa 04.07.2023, pričom osobitne zdôraznil, že sporný pozemok parc. č.
2025/3 je užívaný nielen vlastníkmi bytového domu č. XX (žalovanými), ale aj vlastníkmi vedľajšieho
bytového domu č. XX (s ktorými je žalobca takisto v súdnom spore, s obdobným predmetom sporu
– vec vedená na J. B. D. B. sp. zn. XXX/XX/XXXX). V praxi to vyzerá tak, že vlastníci bytového

domu č. XX a č. XX si rozdelili sporný pozemok parc. č. XXXX/X na dve polovice, pričom vlastníci
bytového domu č. XX si zabrali a rozdelili rovnakým dielom ľavú polovicu pozemku parc. č. XXXX/
X, ktorú si rozdelili rovným dielom medzi jednotlivých vlastníkov bytov na štyri približne rovnaké časti,
medzi ktorými sa nachádza oplotenie, a každú príslušnú časť užíva iba príslušný vlastník/ci daného
bytu (tak ako si pozemok rozdelili žalovaní medzi seba), a teda nie všetci vlastníci bytov užívajú celý

pozemok spoločne, ale iba tú svoju vyhradenú časť a nikdy nie časť „určenú“ pre iného vlastníka bytu
v danom bytovom dome – táto skutočnosť vyplýva jednak zo zápisnice z obhliadky, ako aj z tvrdení
samotných žalovaných, túto skutočnosť potvrdila aj pani B. (bývalá vlastníčka bytu v bytovom dome,
ktorá bola prítomná pri miestnej obhliadke, rovnako túto skutočnosť potvrdil aj svedok A. pri výsluchu
na pojednávaní dňa 23.09.2024) – ide pritom o skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie v tejto veci. L.

B. M. G. v rozhodnutí zo dňa 03.04.2024, sp. zn. XXXX/XX/XXXX (ktorým zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v tomto konaní) jednoznačne uviedol, aké náležitosti musí spĺňať pozemok, aby mohol
byť priľahlým pozemkom. K týmto kritériám žalobca uviedol, že nevyhnutnou podmienkou na to, aby
mohol byť pozemok označovaný ako priľahlý je to, že priľahlý pozemok sa musí nachádzať výlučne
len pod spoločnými časťami a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia

výlučne tomuto domu, pričom rozsah priľahlého pozemku musí korešpondovať s aktuálnym stavom
príslušenstva. Zákon vymedzuje príslušenstvo domu ako časti domu, ktoré sú umiestnené mimo domu
(najmä záhrady, oplotenia a prístrešky), ktoré sú určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom slúžia výlučne jednému domu (teda nie akékoľvek
záhrady, oplotenia a prístrešky). Zákon teda vymedzuje príslušenstvo domu predovšetkým účelom

užívania, teda tak, že sú určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Z miestnej obhliadky vykonanej dňa 04.07.2024, ako aj z tvrdení žalovaných, svedka A. a pani B. pri
obhliadke, vyplýva, že sporný pozemok bol vlastníkmi bytov rozdelený na samostatné časti, ktoré sú
uzamknuté a zároveň oplotené medzi sebou, a ako bolo potvrdené pri miestnej obhliadke, ako aj z
výpovedí, žalovaní nevyužívajú tento pozemok spoločne, ale každý vlastník bytu využíva iba určitú časť,

ktorá je oplotená a uzamknutá, a teda iný vlastník bytu v bytovom dome nemá k tejto časti prístup –
pozemok teda nie je určený na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytového domu spoločne – nie
je teda splnená podmienka definujúca priľahlý pozemok. Zároveň sporný pozemok parc. č. XXXX/X
je užívaný nielen obyvateľmi bytového domu č. XX, ale aj vedľajšieho bytového domu č. XX. Priľahlýpozemok môže byť výlučne pod spoločnými časťami a príslušenstvom domu - na jednej časti sporného
pozemku sa nenachádzajú preukázateľne žiadne veci, ani oplotenie (časť pozemku úplne na pravej
strane, nachádzajúci sa v ľavej polovici sporného pozemku užívaného žalovanými) – na predmetnom

pozemku sa nachádza iba burina – čiže ani len teoreticky sa na tejto časti pozemku nemôžu nachádzať
ani spoločné časti domu, ani príslušenstvo domu – rovnako nie je splnená ďalšia podmienka definujúca
priľahlý pozemok. Účelom zákonného ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a vymedzenia
pojmujeskutočnosť,abysanestávalisituácie,kedybysavlastníkbytunemohollegálnedostaťdosvojho
bytu, v situácii, kedy by pozemok, na ktorom je postavený bytový dom susedil po celom svojom obvode s

pozemkom, ktorý by bol vo vlastníctve tretej osoby – v takomto prípade by musel vlastník bytu na to, aby
sa dostal do svojho bytu (alebo von z bytu mimo bytového domu) vkročiť na cudzí pozemok, čím by došlo
k neoprávnenému vstupu na pozemok (v prípade, ak by vlastník susedného pozemku nedal súhlas na
vstup na jeho pozemok). Z tohto dôvodu zákonodarca v ustanovení § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov definoval pojem priľahlý pozemok, a zároveň v spojení s ust. § 23 ods. 1 a 5
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k priľahlému pozemku právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Pritom je nesporné, že rozsah priľahlého pozemku musí mať svoje určité limity a
priľahlý pozemok nie je neobmedzený. Hoc zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov explicitne
neuvádza, v akom maximálnom alebo minimálnom rozsahu priľahlý pozemok môže byť, judikatúra,
ako aj všeobecne uznávaný výklad ust. § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
opisuje limity priľahlého tak, že (1) musí s pozemkom zastavaným bytovým domom tvoriť jeden funkčný

celok, a zároveň (kumulatívne) (2) slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Samotný pojem „slúži na zabezpečenie dostatočne
kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov“ definuje rozsah priľahlého pozemku
– mal by slúžiť iba na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových
priestorov, a zároveň je v tomto pojme odzrkadlený aj účel ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov – t. j. že priľahlý pozemok má slúžiť na to, aby sa vlastník bytu bezpečne
a bez toho, aby porušoval zákon alebo obmedzoval vlastnícke právo tretej osoby, dostal z verejnej
komunikácie do bytového domu, v ktorom má svoj byt (alebo iné právo k bytu), a nie, aby si na pozemku,
ktoré je vo vlastníctve tretej osoby vo veľkosti viac ako 1.000 m2 budoval rôzne stavby (záhrady, garáže
a altánky) na cudzom pozemku, ktoré nie sú príslušenstvom bytového domu, ani nie sú určené na

spoločné užívanie a ani neslúžia na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov. Priľahlý pozemok musí
slúžiť výlučne k užívaniu bytov v bytovom dome. Altánky, pivnice, garáže a záhradky, ktoré si žalovaní
bez povolenia žalobcu vybudovali na pozemku parc. č. XXXX/X neslúžia k užívaniu bytov v bytovom
dome, ale v tomto prípade ide výlučne o neoprávnené užívanie pozemku parc. č. XXXX/X zo strany
vlastníkov bytov, ktorí umiestnili na tomto pozemku svoje súkromné veci, ktoré neslúžia k užívaniu bytov

v bytovom dome (žalovaní nepotrebujú pozemok parc. č. XXXX/X k tomu, aby mohli dostatočne kvalitne
užívať svoje byty, k tomuto im slúži výlučne pozemok parc. č. XXXX/XX, a teda priľahlým pozemkom
môže byť výlučne pozemok parc. č. XXXX/XX – na pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádza oplotenie,
miestonazaparkovanieáutvodvore,dostatočneveľkápredzáhradkaazabytovýmdomomsanachádza
taktiež dostatočne veľká plocha, ktorú možno využiť na záhradku, postavenie prístrešku, a zároveň slúži

obyvateľom domu ako oddychová zóna, ktorá podľa právneho názoru žalobcu zabezpečuje dostatočne
kvalitné užívanie bytov a nebytových priestorov). Zo všeobecných princípov občianskeho práva, na
ktorom je postavená aj súčasná zákonná úprava vecných bremien vyplýva zásada, podľa ktorej ak je
sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad a teda, že nehnuteľnosť je zaťažená
skôr na menej ako na viac, pričom vecné bremeno môže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti iba v

nevyhnutnej miere. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X (ako aj parc. č. XXXX/
XX), k. ú. D. B., a je teda povinný platiť každý rok aj daň z nehnuteľnosti, napriek tomu, že je dlhodobo
obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv k predmetným pozemkom, ktoré užívajú žalovaní
bezodplatne. Podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.“ V zmysle článku 20

Ústavy SR obmedziť vlastnícke právo možno iba v (1) nevyhnutnej miere, (2) na základe zákona a (3) za
primeranú náhradu (kumulatívne podmienky). Žalovaní nikdy neprejavili skutočný záujem o odkúpenie
predmetných pozemkov a ani nemali nikdy záujem platiť žalobcovi primeranú odplatu za užívanie jeho
pozemku. Žalobca mal za to, že nie je primerané, bežné a spravodlivé, aby bytovému domu so štyrmi
bytmi prislúchal priľahlý pozemok (ktorý je vo vlastníctve tretej osoby) o rozmere takmer 2.000 m2

(žalobca sa vo svojej praxi ešte nestretol s tým, že by k nejakému bytovému s oveľa väčšími rozmermi
a nepomerne väčším počtom bytov prislúchal takto veľký priľahlý pozemok). Krajský súd v Trnave v
zrušujúcomrozhodnutíďalejuviedol,akohlavnékritériumposúdenie,čispornýpozemoksvojoupolohou
a využiteľnosťou, je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe alebo či ide osamostatný pozemok. Predovšetkým by malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden ucelený územný
areál. Zo skutkového stavu veci je nepochybné, že sporný pozemok parc. č. XXXX/X je samostatným
pozemkom oddeleným od okolitých pozemkov – rovnako je oddelený plotom od pozemku parc. č.

XXXX/XX a pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza bytový dom. Sporný pozemok nie je
svojou polohou a využiteľnosťou priamo určený na výkon vlastníckych práv k bytovému domu, resp.
samotným bytom. Je potrebné zodpovedať otázku, či pozemok parc. č. XXXX/X je potrebný na výkon
vlastníckych práv k domu/bytom: Ad a) Je pozemok parc. č. XXXX/X potrebný na držbu bytového domu/
bytu?Odpoveď:NIE.Adb)Jepozemokparc.č.XXXX/Xpotrebnýnaužívanieapožívanieplodovúžitkov

bytového domu/bytu? Odpoveď: NIE. Ad c) Je pozemok parc. č. XXXX/X potrebný na disponovanie
bytového domu/bytu? Odpoveď: NIE. Z tohto dôvodu pozemok parc. č. XXXX/X nie je svojou polohou
ani využiteľnosťou priamo určený na výkon vlastníckych práv bytovému domu (túto podmienku môžu
spĺňať jedine pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX). Žalovaní nie sú nijakým spôsobom nútení
využívať sporný pozemok parc. č. XXXX/X na výkon svojich vlastníckych práv k bytovému domu a
bytom. Rovnako pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom stojí bytový dom netvorí so sporným pozemkom

parc. č. XXXX/X jeden ucelený územný areál – tieto pozemky sú oddelené pozemkom parc. č. XXXX/
XX a plotom. Ďalšie kritérium priľahlému pozemku – určenie pozemku ako priľahlého už v prvých
dokumentoch preukazujúci prvý prevod, v ktorých má byť priľahlý pozemok špecifikovaný. Žalovaný 1/
v tomto konaní predložil iba listinu označenú ako - Zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva
nájomcu – člena bytového družstva a o výkone správy zo dňa 30.05.2001 (ďalej aj ako „Zmluva zo

dňa 30.05.2001“). Žalovaný 1/ poukázal pritom na ustanovenie bodu 2.3 Zmluvy zo dňa 30.05.2001,
v ktorej je doslovne uvedené „2.3 – Spoločnými časťami domu s príslušenstvom domu, ktoré nie sú
stavebnou súčasťou domu sú stavby a trvalé porasty, ktoré sa nachádzajú na priľahlých pozemkoch, a
to najmä oplotenia a prístrešky.“ Žalobca poukázal na to, že z tohto zmluvného ustanovenia nevyplýva,
že by pozemok parc. č. XXXX/X bol už pri prvom prevode určený ako priľahlý pozemok – pravdou je,

že pozemok parc. č. XXXX/X nie je v zmluve vôbec spomínaný, pričom ak by bol pozemok parc. č.
XXXX/X považovaný za priľahlý pozemok, musel by byť určite uvedený v tejto zmluve. V samotnej
Zmluve zo dňa 30.05.2001 náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na ktoré žalobca
poukazuje v bode 49. tohto odvolania absentujú, v príslušnom ustanovení bod 2.3 zmluvy, je iba stroho
a nezrozumiteľne spomenutý priľahlý pozemok, nie je ale zo zmluvy jasné o aký pozemok sa jedná.

Z predmetnej Zmluvy zo dňa 30.05.2001 teda nevyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X by bol určený
v niektorom z pôvodných dokumentov alebo dokumentoch preukazujúcich prevod vlastníckeho práva
určený ako priľahlý pozemok. Zároveň dokumenty predložené žalovanými dodatočne až v septembri
2024, tesne pred konaním pojednávania vo veci, ktoré sa konalo 23.09.2024 rovnako nepreukazujú,
že by sporný pozemok mal byť považovaný za priľahlý pozemok. Žalobca v ďalej poukázal na postup

súdu, spočívajúci najmä v neuplatnení zásady koncentrácie konania, ktorým mohli byť porušené zásady
vedenia sporu podľa CSP, ako aj práva žalobcu na spravodlivý proces a porušenie princípu rovnosti
sporových strán. K samotným listinám predloženým žalovaným 1/ žalobca uviedol, že ani jedna listina
nepreukazuje tvrdenie žalovaných, že by pozemok parc. č. XXXX/X mal byť priľahlým pozemkom k
bytovému domu, pričom Najvyšší súd SR, ako aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto veci jasne

uviedli, že účelové určenie priľahlého pozemku musí byť výslovne uvedené už v čase prvého prevodu
bytu – čo z predložených listín vôbec nevyplýva a žalobca sa ani len nesnaží označiť alebo poukázať
na listinu, ktorá by mala preukazovať, že sporný pozemok bol už v čase prvého prevodu bytu určený
ako priľahlý pozemok. To isté sa dá povedať aj o vyjadrení a listinách predložených žalovanými 2/
až 5/ - rovnako nie je jasné z čoho by malo vyplývať, že sporný pozemok bol už v čase prvého

prevodu bytu určený ako priľahlý pozemok, a teda zo strany žalovaných nebol predložený žiadny dôkaz,
ktorý by čo i len teoreticky odôvodňoval tvrdenie žalovaného, že sporný pozemok parc. č. XXXX/X je
priľahlým pozemkom k bytovému domu č. XX. Na záver žalobca k výsluchu svedka p. A. uviedol, že
tento svedok vyslovene potvrdil pri výsluchu, že: a) vlastníci bytov užívali vždy iba „svoju“ vymedzenú
časť sporného pozemku (čiže 1/8 pozemku parc. č. XXXX/X v súčasnej veľkosti), nikdy neužívali celý

pozemok spoločne všetky obyvatelia, b) pravú polovicu pozemku parc. č. XXXX/X užívali obyvatelia
vedľajšieho bytového domu č. XX, c) priamo za bytovým domom sa nachádzala trávnatá plocha o
rovnakých rozmeroch ako v súčasnosti (v súčasnosti je táto parcela oddelená ako parcela č. XXXX/
XX) – pričom svedok potvrdil, že táto plocha je dostatočná a sporný pozemok ani nepotreboval a ho
nechcel, d) pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnej podobe) nikdy neslúžil na priamy výkon vlastníckeho

práva vlastníkov bytov k bytom a bytovému domu – svedok potvrdil, že nebolo potrebné užívať alebo
prechádzať cez pozemok parc. č. XXXX/X (v súčasnej podobe) na to, aby sa mohol dostať do bytu.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a
pozemok parc. č. XXXX/X nie je priľahlým pozemkom k bytovému domu súp. č. XX.13.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.11.2024 poukázal na svoje posledné písomné
vyjadrenie, ktoré navrhol považovať za záverečnú reč žalobcu s tým, že navrhol rozhodnúť o žalobe

podľa žalobného návrhu žalobcu a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

13.2. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.11.2024 vo svojej záverečnej reči uviedol, že so žalobou
nesúhlasí. Na žiadosť krajského súdu doručil dôkazy, pôvodnú snímku usporiadania pozemku, ktorá
dokazuje, že pozemok tvoril jeden funkčný celok a tvorí tak aj naďalej. Zároveň odmietal tvrdenia

žalobcu,žežalovaníneprejaviliskutočnýzáujemdohodnúťsa,právenaopak,žalobcanepredložildôkaz,
že by sa snažil predísť súdnym sporom. Nepredložil žiadny dôkaz, že je dlhodobo obmedzený vo
výkone svojich vlastníckych práv. Sporný pozemok je aj ku dnešnému dňu zaťažený úvermi, pričom
mal zato, že to je skutočným dôvodom podania žaloby. Súdu doručil hospodársku zmluvu uzatvorenú
medzi bytovým družstvom a právnym predchodcom žalobcu, ktorú v záverečnom vyjadrení žalobca
nijako nespochybnil, pričom v tejto zmluve sa zaručuje bezplatné užívanie v tej dobe celého funkčného

pozemku užívateľom a právnym predchodcom vlastníkov bytov teda žalovaných. Sporu by sa predišlo,
ak by žalobca na základe týchto dokumentov včas vysporiadal pozemky tak, aby bolo toto bezplatné
užívanie zapísané do katastra nehnuteľností. Miesto toho, aby to zapísal do katastra nehnuteľností,
zaťažil predmetný pozemok úvermi. Celý spor vnímal ako určitý pokus legalizácie podvodu. Mal zato,
ako bývalý zamestnanec G. C., že žiadna banka by žalobcovi neposkytla úver na nehnuteľnosť zaťaženú

vecným bremenom bezplatného užívania. Žiadal o priznanie trov konania.

13.3. Právny zástupca žalovaných 2/ až 5/ na pojednávaní dňa 13.11.2024 vo svojej záverečnej reči
uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších ústnych a písomných prednesov. Žalobu navrhol
zamietnuť a zároveň žalovaným 2/ až 5/ priznať náhradu trov konania. Mal za to, že v konaní sa

preukázalo, že pozemok, ktorý tvorí predmet tohto konania je priľahlým pozemkom k bytovému domu
č. XX. To, že pozemok je priľahlý sa preukázalo jednak pri obhliadkach vykonaných súdom, kde súd sa
mohol na vlastné oči presvedčiť, že sporné pozemky tvoria s predmetným bytovým domom jeden súvislý
celok. Je len jeden vchod na tento pozemok a aj v súčasnosti aj v minulosti obyvatelia bytového domu
tieto pozemky aktívne využívajú ako svoje záhradky a oddychovú zónu. Iné využitie sporného pozemku

v podstate ani nie je možné s poukazom na jeho charakter a umiestnenie. Tento pozemok je oplotený
betónovým plotom bez možnosti prístupu na sporný pozemok zo zadnej strany a takisto ohraničenie
sporného pozemku z oboch strán z boku je takého charakteru, ktorý neumožňuje prístup na sporný
pozemok, napr. ďalším betónovým plotom, dlhodobými porastmi či drôteným pletivom resp. pôvodným
kovovým oplotením. Na spornom pozemku, ktorí všetci vlastníci bytového domu užívajú sú také porasty,

stromy či už ovocné, ktoré sa tam už dlhodobo nachádzajú a na tomto pozemku si obyvatelia bytového
domu vybudovali také objekty, ktoré svedčia o dlhodobom a trvalom užívaní tohto pozemku. Sporný
pozemok užívaný v zmysle vzájomnej dohody vlastníkmi bytového domu svedčil nielen o dlhodobom
užívaní, ale aj o ich trvalej neustálej údržbe obyvateľmi bytového domu. Už samotný takýto vzťah
obyvateľov k spornému pozemku svedčí o tom, že aj obyvatelia považujú tento pozemok za priľahlý

k ich bytovému domu. Čo sa týka právneho stavu, ktorý sa vytvoril pred a pri výstavbe predmetného
bytového domu, poukázal na snímku katastrálnej mapy z roku 1976, č. 3/1976 z 03.03.1976, kde sú
zakreslené popri bytovom dome č. XX aj ďalšie dva bytové domy. Je tu zakreslená aj hranica medzi
pozemkami ktoré tieto bytové domy obklopujú. Ku každému bytovému domu patrí určitý pozemok,
ktorý k nemu bol pridelený. Prvý zľava na tejto mape je bytový dom č. XX a celý tento pozemok,

ktorý bytový dom obklopuje je zhodný s pozemkom tvoriacim predmet tohto sporu. Je treba mať na
zreteli vtedajšie spoločenské zriadenie, kde súkromné vlastníctvo bolo úplne v úzadí a prvotným bolo
verejné spoločné vlastníctvo. Preto na túto mapu sa nezakreslili jednotlivé časti pozemku ktoré ten
ktorý obyvateľ bytového domu môže užívať ako by tomu bolo teraz, ale zakreslila sa spoločne tá
rozloha ktorú každodobí obyvatelia bytového domu ako celku môžu spoločne užívať. Z tohto nákresu je

nepochybné, že na vtedajšie pomery bolo mienené to, akú rozlohu môžu používať spoločne obyvatelia
bytového domu č. XX ako aj ostatných bytových domov. Aj z tohto nákresu je zjavné a zrejmé, že sporný
pozemok už od prvopočiatku sa považoval za priľahlý pozemok k bytovému domu č. XX. Tento charakter
priľahlého pozemku predmetný pozemok nikdy nestratil, táto kontinuita trvá doteraz. Uvedené pomery,
či už v tých 70. rokoch od výstavby bytového domu, ako aj pomery do súčasnosti boli preukázané jednak

výpoveďami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými počas doterajšieho priebehu konania, ako aj
výsluchom svedka S. A., ktorý patrí medzi pôvodných, prvých obyvateľov bytového domu č. XX. Mal za
to, že sporný pozemok vo všetkom spĺňa zákonné znaky priľahlého pozemku, ale aj znaky priľahlého
pozemku ustálené judikatúrou súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, ženakoľko sa jedná o priľahlý pozemok, nie je možné obyvateľov bytového domu č. 17, teda žalovaných
vrátane žalovaného 1/ zbaviť ich práv, ktorých sa ich žalobca žalobou snaží zbaviť.

14. Súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, vykonal a doplnil dokazovanie v odvolacím súdom
naznačenom smere (v rozsahu navrhnutom stranami sporu), a to konkrétne vykonal dokazovanie
výsluchom žalovaných, výsluchom svedka, obhliadkou a listinnými dôkazmi, pričom sa dôkladne
oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä so žalobou a jej prílohami (tak ako sú uvedené v bode
1.3.), uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018, vyjadrením žalovaných zo dňa 27.09.2018

a jeho prílohami, replikou žalobcu zo dňa 29.10.2018, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.09.2019,
uznesenímč.k.XX/X/XXXX-XXXzodňa14.10.2019,výpisomzlistuvlastníctvač.XXXX,uznesenímč.k.
XX/X/XXXX-XXX zo dňa 10.07.2020, vytyčovacím náčrtom R. T. E. na hranicu medzi pozemkami parc.
č. XXXX/X F. XXXX/XX, zápisnicou o miestnej obhliadke zo dňa 28.11.2022, vyjadrením žalobcu zo dňa
07.12.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 13.12.2022, Zmluvou o prevode družstevného vlastníctva
nájomcu- člena bytového družstva a o výkone správy zo dňa 30.05.2001, zápisnicou o pojednávaní zo

dňa 23.02.2023, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.03.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 04.04.2023,
rozsudkom J. B. D. B. č.k. XX/X/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2023, odvolaním žalobcu zo dňa 18.05.2023,
uznesením L. B. M. G. č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.04.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
17.06.2024, zápisnicou o obhliadke zo dňa 04.07.2024, fotografiami (č.l. 505-535), podaním žalovaného
1/ zo dňa 31.08.2024, Hospodárskou zmluvou (č.l. 554-555), e-mailovou a SMS komunikáciu žalobcu

a žalovaného 1/ (č.l. 556-560, 564-568), Vyjadrením J. P. M. M. D. B. zo dňa 15.10.1973, čiastočným
výpisom z obchodného registra (č.l. 562), snímkou z TH mapy zo dňa 03.03.1976 (č.l. 563, 585),
rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 20.12.1971 (č.l. 570-572), vyjadrením žalovaných 2/ až 5/ zo dňa
18.09.2024. návrhom na kolaudáciu stavby zo dňa 27.09.1977, návrhom na vydanie kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 27.09.1977 (č.l. 583), územným rozhodnutím č. 3/1976 (č.l. 584), oznámením

spoločnosti F. (č.l. 586), zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.09.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa
11.10.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 13.11.2024 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie, že pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 1.742
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“,, evidovaný na LV č. XXXX,

v k.ú. D. B. (ďalej aj „sporný pozemok“ alebo „parcela č. XXXX/X“) nie je zaťažený zákonným vecným
bremenom bezplatného užívania v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca je podľa listu
vlastníctva č. XXXX výlučným vlastníkom sporného pozemku, ako aj pozemku parc. č. XXXX/X, na
ktorom je postavený bytový dom so súp. č. XX a pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý obkolesuje parc. č.
XXXX/X. N. O. B. A. P. B. F. Q. F., ktorá (resp. ktorej právny predchodca) v 70. rokoch minulého storočia

realizovala výstavbu o.i. aj bytového domu so súp. č. 17 so štyrmi bytmi s tým, že prvými obyvateľmi
boli práve zamestnanci menovanej právnej predchodkyne žalobcu. Žalovaní 1/ až 5/ sú súčasní vlastníci
bytov v bytovom dome so súp. č. 17. Žalobca v konaní tvrdil, že sporný pozemok parc. č. XXXX/X
nikdy nespadal pod zákonné vymedzenie priľahlého pozemku, a to ani v čase zápisu záznamu práva
zodpovedajúcemuvecnémubremenudokatastranehnuteľností.Naprotitomužalovaní tvrdili,žesporný

pozemok, ktorý vznikol rozdelením pôvodnej parcely XXXX/X o výmere 2.885 m2 na dve parcely (spornú
parcelu č. XXXX/X o výmere 1.742 m2 a parcelu č. XXXX/XX o výmere 1.143 m2) má (a od prvopočiatku
mal) charakter priľahlého pozemku k bytovému domu so súp. č. XX.

16. Zo Zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu – člena bytového družstva

a o výkone správy uzavretej dňa 30.05.2001 (č.l. 405-408) vyplýva prevod bytu č. X v bytovom dome
so súp. č. XX z Okresného stavebného bytového družstva na pani Q. B. (pôvodná žalovaná 3/), nar.
XX.XX.XXXX. V bode 2.3. zmluvy (č.l. 406) sa uvádza, že spoločnými časťami domu s príslušenstvom
domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu sú stavby a trvalé porasty, ktoré sa nachádzajú na
priľahlých pozemkoch, a to najmä oplotenia, prístrešky.

17. Vytyčovacím náčrtom hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X F. XXXX/XX (č.l. 311-314)
vyhotoveným dňa 03.12.2021 R. T. E., boli v teréne stanovené hranice novovytvorenej parcely XXXX/X
o výmere 1.742m2 a parcely č. XXXX/XX. Zameranie zobrazuje o.i. aj dvojgaráž na parcele č XXXX/X .

18. Z listiny označenej ako Hospodárska zmluva (č.l. 554-555) o prevzatí stavby, uzavretou J. M. C.
D. M. D. B. a organizáciou F. D. B. vyplýva o.i. záväzok organizácie, že OVBD odovzdá k prevodu
svojpomocnú výstavbu bytovej jednotky a byty pridelí svojím pracovníkom. Okresné výstavbové bytové
družstvo sa o.i. zaviazalo, že zabezpečí výstavbu 4 bytových jednotiek vo vlastnej réžii, po preskúmaníorganizáciou prevedených prác, tieto prevezme, a takto dokončenú stavbu odovzdá a prevedie na
B. užívateľov v zaobstarávacej hodnote do družstevného socialistického vlastníctva aj s právom
bezplatného užívania stavebného pozemku, na ktorom je obytný dom postavený za predpokladu, že B.

užívateľov prevezme ako protihodnotu obytného domu.

19. Z oznámenia J. P. M. M. D. B., odboru výstavby a územného plánovania zo dňa 15.10.1973 (č.l. 561)
vyplýva udelenie súhlasu s výberom staveniska pre 4 b.j. B. F. v uvedenej lokalite s tým, že na uvedenej
lokalite sa s ďalšou výstavbou bytov nebude uvažovať.

20. Zo snímky z TH mapy zo dňa 03.03.1976 (č.l. 563, 585) vyplýva umiestnenie troch bytových domov
(vrátane bytového domu so súp. č. XX) na pozemku parc. č. 2025.

21.RozhodnutímOdboruvýstavbyE.P.M.M.D.B.zodňa20.12.1971(č.l.570-572)došlokvyvlastneniu
pozemkov špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí za náhradu v prospech spoločného družstevného

podniku F. D. B. do jeho vlastníctva.

22. Na základe rozhodnutia E. P. M. – J. M. M. D. B. zo dňa 03.03.1976 (č.l. 584) bolo vydané nové
územné rozhodnutie č. 3/1976 na realizáciu výstavby druhej 4. b.j. a tretej 4. b.j. podnikom F. D. B. na
časti parcely číslo XXXX G. v k.ú. D. B..

23. Zo zápisnice z vykonanej miestnej obhliadky zo dňa 28.11.2022 vyplýva, že pred obytným domom so
súp. č. XX na parcele č. XXXX/XX je oplotenie s prístupovou bránkou, za ktorým plotom je predzáhradka
s porastami. Z ľavej strany od štvorbytovky je vybetónovaná prístupová cesta k dreveným garážam.
Za obytným domom je trávnatá plocha, až po oplotenie záhrad, kde jedna časť pozemku, slúžiaca ako

záhrada nie je oplotená z prednej strany. Z pravej strany od obytného domu č. XX O. ďalší obytný dom č.
XX, ktoré nehnuteľnosti sú oddelené oplotením z pletiva. Na prvom „pozemku“ sprava je len porast trávy
a jeden ovocný strom. Vedľa je oplotený pozemok s ovocnými stromami, na konci „pozemku“ vysadené
tuje a vybudovaný drevený altánok. Ďalší „pozemok“ oplotený drôteným pletivom, slúžiaci ako záhradka,
je na ňom postavená záhradný domček, vybudovaná pivnica, vysadené ovocné stromy v počte 6 kusov

a zriadené jazierko. Na poslednom „pozemku“ sa nachádzalo 7 ovocných stromov - zjavne staršie, podľa
veľkosti. Na konci „pozemku“ vybudovaný drevený altánok. Rovnako bol „pozemok“ oplotený drôteným
pletivom.

24. Obhliadkou vykonanou dňa 04.07.2024 súd zistil, že okolie bytového domu je upravené. Z prednej

časti vidno drevené oplotenie, za ktorým sa nachádza predzáhradka a chodník (viď. fotografie č. 1-4).
Z pohľadu z ulice po ľavej strane bytového domu sa nachádza vstupná brána (viď fotografia č. 5),
pričom vybetónovaná prístupová cesta vedie k dreveným garážam (viď. fotografia č. 6-7). Vľavo od
uvedenej prístupovej cesty až po oplotenie sa nachádzajú nesúvislé menšie betónové plochy, rastliny
a stromy, smetné nádoby, (viď. fotografia č. 8), väčšia betónová plocha (viď. fotografia č. 9-11), na

ktorej parkujú autá, pričom p. B. uviedla, že na tej časti pozemku je aj šachta resp. žumpa, ktorá sa
už nevyužíva. Za bytovým domom po pravej strane od prístupovej cesty je vidieť upravenú trávnatú
plochu (viď. fotografia č. 12-13, 31), ktorá ďalej pokračuje časťami oplotenými drôteným pletivom (ďalej
pre jednoduchšiu identifikáciu aj ako „záhradka“). Za garážami po ľavej strane od betónového oplotenia
sa nachádza záhradka, ktorú užíva žalovaný 5/. Nachádzajú sa tam stromy, rastliny a pri betónovom

oplotení zo zadnej strany pozemku altánok (viď. fotografie č. 14-17). Vedľa záhradky žalovaného 5/
sa nachádza záhradka žalovaných 3/ a 4/, oddelená drôteným oplotením od záhradky žalovaného 5/
a záhradky žalovaného 1/. Na tejto časti pozemku sa nachádza drevený záhradný domček, okrasné
jazierko, bazén, stromy, rastliny a v zadnej časti sa pestuje zelenina (viď. fotografie č. 18-21). Vedľa
sa nachádza záhradka žalovaného 1/ taktiež oddelená drôteným pletivom od „záhradky žalovaných 3/

a 4/ a záhradky žalovanej 2/. Aj tu sa nachádzajú stromy a na konci drevený altánok, inak je pozemok
zatrávnený (viď. fotografie č. 22-26). Na konci aj tejto záhradky vidno betónové oplotenie (viď. fotografia
č. 25). Vedľa záhradky žalovaného 1/ sa nachádza záhradka žalovanej 2/ (oddelená drôteným pletivom
z pravej aj ľavej strany od ostatných častí sporného pozemku). Táto záhradka nie je z prednej časti
oplotená. Ide o trávnatú plochu, na ktorej sa nachádzajú 2 stromy (viď. fotografia č. 27-30). Ďalšiu

časť sporného pozemku (po pravej strane od záhradky žalovanej 2/) užívajú obyvatelia susedného
bytového domu súp. č. XX. Hranica medzi parcelami č. XXXX/XX F. I. XXXX/X nie je (voľným okom)
identifikovateľná, pričom súd na svojom konštatovaní zotrváva, napriek nesúhlasu žalobcu s odkazomna vytyčovací náčrt (č.l. 311-314), keďže uvedená hranica minimálne smerom od vstupnej brány po
garáž resp. záhradky viditeľná nie je.

25. Z úradnej činnosti je súdu zrejmé, že sa okrem tohto konania sa vedie na súde aj konanie pod sp. zn.
XXX/XX/XXXX, pričom sa jedná o obdobný spor, v ktorom ako žalovaní vystupujú obyvatelia vedľajšieho
bytového domu so súp. č. XX. Predmetné konanie (sp. zn. XXX/XX/XXXX), ktoré sa začalo skôr, je toho
času prerušené do právoplatného skončenia tohto konania (sp. zn. XX/X/XXXX). Pre úplnosť súd v tejto
súvislosti poznamenáva (s prihliadnutím na deklarovaný názor strán o vhodnosti spojenia konaní), že

o spojení vecí môže rozhodnúť sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr (§ 166 CSP), t.j. v danom
prípade tak mohol rozhodnúť sudca v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. V prebiehajúcom
konaní sa o spojení veci rozhodnúť nemohlo.

26. Podľa § 131 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žaloba je procesný
úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

27. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sú po procesnej

stránke dve skutočnosti. Prvou, že strany majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide (porovnaj napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 28.05.2009).

29. V ustanovení § 137 CSP sú demonštratívne uvedené jednotlivé druhy žalôb, a to žaloba o splnenie
povinnosti, žaloba o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, žaloba
na určenie právnej skutočnosti, keď prichádza do úvahy aj iná žaloba v § 137 nepomenovaná, ktorá
je prípustná za predpokladu, že petit žaloby vyplýva z hmotného práva. Pri určovacej žalobe podľa

§ 137 písm. c) CSP, znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba),
alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je
alebo nie je, treba vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav. Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení práva
žalobcom. Žalobca má v zásade naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ

nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii, resp. neexistencii predmetného
práva. Ak tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, v zásade absentuje naliehavý
právny záujem, pretože žalobca má možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Absencia naliehavého
právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania

sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení všeobecne tkvie v tom, že práve
takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu, vytvorí tak i pevný právny
základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie

určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo
nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho
záujmu naplnená. Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna
otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, má povahu otázky len predbežnej
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Posúdenie naliehavého právneho

záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť.
Naliehavosťprávnehozáujmujecharakterizovanáurčitýmiaspektmi:žalovanýmnepopieranáexistencia(neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi
stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu, objektívnej právnej neistoty medzi stranami), jestvuje
ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť

inak, len rozhodnutím súdu.

30. Keďže sa žalobca žalobou domáhal určenia, že sporný pozemok nie je zaťažený zákonným vecným
bremenom v prospech vlastníkov bytov, teda sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd
okrem vecnej legitimácie strán sporu (ktorá je bez pochýb daná a ani stranami nebola spochybnená)

skúmal aj to, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom dospel k záveru,
že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení (tento bol daný aj v čase
začatia konania), pretože toho času existuje objektívny stav právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý
nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

31. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon

o vlastníctve bytov“), v znení účinnom do 31.03.2024 (t.j. v znení účinnom aj v čase prvého prevodu
toho-ktorého bytu, ako aj v čase zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností), ak
spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia
výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely
tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré

sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

32. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom do 31.03.2024, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené
aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému

pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu
na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku
a na priľahlom pozemku.

33. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom do 31.03.2024, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

34. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom do 31.03.2024, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorým vlastnícke právo k bytu

a nebytovému priestoru v dome vzniklo alebo vznikne podľa doterajších predpisov, sa odo dňa účinnosti
tohto zákona považujú za vlastníkov podľa tohto zákona.

35. Tak ako uviedol odvolací súd vo svojom uznesení č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.04.2024
„základná právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá v zákone číslo 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom uvedený zákon v čase zápisu zákonného vecného
bremena v prejednávanej veci (záznamom Z-1714/14) neuvádzal legálnu definíciu priľahlého pozemku.
Tento pojem bol do právneho poriadku zavedený zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v roku 1993. V zásade možno uviesť, že zo znenia ustanovenia § 2 ods. 6 zákona číslo 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov znení účinnom do 31.03.2024 vyplýva, že priľahlým

pozemkom môže byť pozemok výlučne pod spoločnými časťami a príslušenstvom domu, ktoré sú
určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom nie sú stavebnou súčasťou domu.
Zaraďujú sa tam oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu. O priľahlý pozemok ide iba v tom prípade, ak bezvýhradne
slúži tomu-ktorému bytovému domu a sú na ňom zriadené napríklad skleníky, studne, vysadené ovocné

stromy, okrasné kríky, záhradky a slúži výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom. Priľahlým pozemkom
môže byť iba pozemok, ktorý tvorí s pozemkom zastavaným bytovým domom jeden funkčný celok
a slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome. Ak by bytový dom nemal spoločné časti a príslušenstvo určené na spoločné užívanie
a slúžiace výlučne tomuto domu, je nemysliteľné, aby existoval priľahlý pozemok. Podstatné v danom

prípade je, že ustanovenie § 23 ods. 5 zákona vlastníctve bytov rieši situáciu, keď vlastníci bytu alebo
nebytového priestoru v dome nemôžu nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je bytový dom
postavený alebo k priľahlým pozemkom. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľuvlastníka pozemku, resp. vlastníka bytového domu, jeho zápis do katastra má iba deklaratórny charakter
a uskutočňuje sa záznamom“.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.03.2015
konštatoval, že vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu,
rozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník
povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má
právožiadaťnáhradu.Vprípadevecnýchbremienzriaďovanýchpriamozozákonaidevosvojejpodstate

o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv
je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo
podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický
režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj
súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného
než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde
o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných
bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou
občianskoprávnou. Obdobne v ďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 14.04.2016

Najvyšší súd Slovenskej republiky o.i. konštatoval, že ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov
sledovalo cieľ predísť možnosti, že vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby zostane neupravený
v tom zmysle, že vlastník stavby nebude mať titul na užívanie pozemku. Zvolená bola koncepcia
úpravy ich vzťahu zákonným vecným bremenom s tým, že finančné vyrovnanie práv a povinností
vyplývajúcich z obsahu právneho vzťahu založeného týmto zákonom sa uskutoční (môže uskutočniť)

podľa všeobecných zásad vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom a tým subjektom, ktorý výkonom svojich
vlastníckych práv obmedzil práva vlastníka.

37. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom okrem
sporného pozemku parc. XXXX/X, aj pozemku parc. č. XXXX/X (na pozemku ktorom je postavený

bytový dom so súp. č. 17) a pozemku parc. č. XXXX/XX (pozemok ktorý obkolesuje parc. č. XXXX/
X) v k.ú. D. B.. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní 1/ až 5/ sú vlastníci, resp. právni nástupcovia po
pôvodných vlastníkoch bytov v bytovom dome so súp. č. XX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X.
V predmetnom bytovom dome sú 4 byty. Tieto byty získali do užívania právni predchodcovia žalovaných
1/ až 5/ ako zamestnanci právneho predchodcu žalobcu, následne byty nadobudli do vlastníctva.

38. Medzi stranami bolo sporné, či vzniklo zákonné vecné bremeno k spornej parcele č. XXXX/X, a teda
či stav zapísaný v katastri nehnuteľností je v rozpore s právnym stavom.

39. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaní 1/ až 5/, resp. ich právni predchodcovia

užívajú a prakticky od vystavenia bytového domu so súp. č. XX užívali všetky vyššie uvedené pozemky
(t.j. parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a bez pochýb aj parc. č. XXXX/X). Súd v konaní zisťoval ako bolo v čase
výstavby bytového domu riešené priestorové usporiadanie a funkčné užívanie dotknutých pozemkov.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že stavba bola postavená na základe stavebného povolenia
zo dňa 08.08.1973 a kolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.09.1973 (viď. č.l.

405 – Zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu). Zo snímky z TH mapy (viď č.l. 585)
z roku 1976 je zrejmé účelové určenie celej plochy nachádzajúcej sa okolo bytového domu so súp. č. XX.
Nevyplýva ani z polohy pozemkov (vrátane sporného pozemku parc. XXXX/X), zo žiadnych listinných
dôkazov, ale ani z výpovedí žalovaných a svedka, že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor užívaný
iným spôsobom ako v súčasnosti, prípadne že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť

odlišnéúčelovévyužitie.Celéokoliebytovéhodomuvrozlohe,vakejtojezrejmézuvedenejsnímkyzTH
mapyboloužívanévýlučneobyvateľmibytovéhodomusosúp.č.XXstým,žespôsobvyužitiapozemkov
bol determinovaný aj zvyklosťami, prevládajúcimi v tom-ktorom období. Je zrejmé, že celková plocha
užívaná obyvateľmi bytového domu so súp. č. XX bola (resp. je) veľkorysá, nemožno však opomenúť
skutočnosť, že pôvodne boli byty v predmetnom bytovom dome pridelené zamestnancom právneho

predchodcu žalobcu, primárne jeho funkcionárom, a to aj za účelom stabilizácie stavu zamestnancov.
Za tohto stavu súd nepovažuje za neprimeranú či nespravodlivú veľkosť priľahlého pozemku. Navyše
samotná zákonná úprava pri posudzovaní otázky priľahlého pozemku tento nelimituje žiadnou výmerou,
ale iba samotným charakterom predstavujúcim jeho priľahlosť k bytovému domu.40. Súd mal ďalej za preukázané, že sporná parcela č. XXXX/X vznikla rozdelením pôvodnej parcely o
výmere 2.885 m2 na novovytvorenú parcelu XXXX/XX o výmere 1.143 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere

1.742m2. Podľa tvrdení žalobcu sporná parcela č. XXXX/X nikdy nebola priľahlým pozemkom k parcele
č. XXXX/X, na ktorej je postavený bytový dom (a to v celej jej rozlohe ani pred jej rozdelením), pričom
súčasná parcela XXXX/X nie je priľahlým pozemkom ani z dôvodu, že sa nenachádza bezprostredne
pri pozemku, ktorý je zastavaný bytovým domom. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sa stotožnil
s právnym názorom žalovaných v tomto smere, ktorí sa odvolávali na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.XXXX/XX/XXXXzodňa22.03.2017.VpredmetnomrozhodnutíNajvyššísúd
zaujal stanovisko, že „v prvom rade je potrebné ustáliť pojem „pozemok priľahlý k stavbe, s ktorou svojím
umiestnením a využitím tvorí funkčný celok“. Definícia slova „priľahlý“ uvedená v Krátkom slovníku
slovenského jazyka je: nachodiaci sa blízko pri niečom, susedný, vedľajší: priľahlé územie, priľahlé
dediny, priľahlý terén. Zákonodarca však nepoužil pojem „susedný“, keďže aj vzdialenejšie pozemky
môžu byť k určitej stavbe priľahlé a tvoriť s ňou svojím umiestnením funkčný celok. ... Pre ustálenie

pojmu „priľahlý pozemok“ je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie,
či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne jej a jeho majiteľom/obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú
nejaké prístrešky, oplotenia a pod. Spravidla pôjde o pozemok susediaci s konkrétnou stavbou, avšak
nemožno vylúčiť, že môže ísť aj o vzdialenejší pozemok. Takýto pozemok môže slúžiť na prístup k
danej stavbe, avšak ani toto nemusí byť rozhodujúce kritérium. ... Pozemok, priľahlý k stavbe, s ktorou

svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci
s danou stavbou. Aby bolo možné určiť, či ide o priľahlý pozemok k stavbe, musia byť zohľadnené
rôzne kritériá každého jednotlivého prípadu. Kritérium bezprostrednej blízkosti je jedným z kritérií, avšak
nemožno posudzovať len túto skutočnosť, teda či ide o bezprostredne susediaci pozemok so stavbou,
ak všetky ostatné skutočnosti preukazujú, že ide o jeden funkčný celok. Ďalším z kritérií môže byť

aj otázka vlastníctva pozemkov a stavieb. Spravidla budú tieto pozemky a stavby vo vlastníctve toho
istého vlastníka, avšak nemožno vylúčiť ani prípad, že pozemok je vo vlastníctve inej osoby, ako
stavby. ... Najvyšší súd uvádza, že funkčnú súvislosť so stavbami je potrebné preukázať v prípade
každého jedného pozemku a nestačí len samotná poloha pozemku v bezprostrednej susednej blízkosti”.
Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru skutočnosť, že sa sporný pozemok parc. č. XXXX/X (po

rozdelení pôvodnej parcely) nenachádza bezprostredne pri pozemku, na ktorom stojí obytný dom,
nemení nič na posúdení priľahlého pozemku ku stavbe, teda uvedené bez zohľadnenia aj ďalších
skutočností neznamená, že sporný pozemok nie je priľahlým pozemkom k obytnému domu.

41. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov okrem spôsobu a podmienok

nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinností vlastníkov
bytových domov, bytov a nebytových priestorov a ich vzájomné vzťahy, upravuje aj práva vlastníkov
bytových a nebytových priestorov k pozemku. Vo viacerých ustanoveniach rozlišuje medzi pozemkom
zastavaným a pozemkom patriacim k domu, ktorý označuje legislatívnou skratkou ako priľahlý pozemok.
Účelom priľahlého pozemku je umožniť riadne užívanie bytového domu, teda bytov a nebytových

priestorov, pričom môže sa na ňom nachádzať príslušenstvo domu, a to záhrady, stavby, oplotenia,
prístrešky a iné. Priľahlý pozemok je potrebné vnímať ako pozemok, ktorý tvorí so stavbou - s bytovým
domom a so zastavaným pozemkom jeden funkčný celok a aj s ohľadom na jeho umiestnenie by sa mal
nachádzať v blízkosti stavby a zastavaného pozemku.

42. Priľahlý pozemok je determinovaný nielen vôľou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj
faktickým stavom, či k bytovému domu v reálnom čase existuje príslušenstvo. Rozsah a samotná
existenciapriľahléhopozemkuakoentitynerozlučnespojenejsvlastníctvombytuanebytovéhopriestoru
teda nie je prvoplánovo viazaná na evidenciu v katastri nehnuteľností, ale musí korešpondovať s
konkrétnym faktickým stavom v konkrétnom čase a najmä so zákonnou dikciou vyjadrenou v ustanovení

§ 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov (in: M. E. a kol: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Komentár, Praha: C.H. BECK, 2012; komentár k §2).

43. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporný pozemok parc. č. XXXX/
X je priľahlým pozemkom, keď v konaní - so zameraním sa na zistenie faktického stavu vo vzťahu k

tzv. priľahlému pozemku (jeho oplotenie, spôsob užívania a pod.) - bolo podľa názoru konajúceho súdu
preukázané, že pozemok spĺňa kritéria tzv. priľahlého pozemku (§ 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov),
keď jeho účelom je najmä umožniť riadne užívanie bytového domu, t.j. bytov v bytovom dome, pričom
na priľahlom pozemku sa môže nachádzať príslušenstvo domu, záhrady, stavby oplotenia, prístrešky ainé (viď. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. K. XXX/XXXX zo dňa 11.12.2012).
Z dôkazov nepochybne vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X slúži obyvateľom bytového domu so súp.
č. XX.

44.1. Výpovede žalovaných a svedka S. A., a listinné dôkazy (napr. aj č.l. 585 a č.l. 311-314) preukazujú,
že sporný pozemok parc. č. XXXX/X je priamo určený na výkon vlastníckych práv k stavbe a nejde
o samostatný pozemok. Ide o nehnuteľnosti (parc. XXXX/X, XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a bytový dom
so súp. č. XX), ktoré tvoria jeden ucelený oplotený územný areál, pričom z prednej časti tohto areálu (z

pohľadu z ulice – parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX) je drevené oplotenie s betónovým základom,
po ľavej strane (parc. č. XXXX/X) betónové oplotenie, po pravej strane drôtené pletivo (parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/XX). Na konci pozemku (parc. č. XXXX/X) je v súčasnosti betónové oplotenie, avšak
z výsluchu svedka A. a žalovanej 3/ vyplýva, že po nasťahovaní sa prvých obyvateľov do bytového
domu so súp. č. XX boli na konci pozemku umiestnené debny, následne drôtené pletivo a až neskôr
došlo k vybudovaniu betónového oplotenia. Súčasný stav mal súd preukázaný aj po miestnej obhliadke,

keď súd zistil existenciu vyššie uvedeného oplotenia, rovnako v rámci areálu na priľahlom pozemku
po ľavej strane z pohľadu ulice od bytového domu v tesnej blízkosti betónového oplotenia (parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/XX – v tejto časti bez viditeľnej hranice medzi pozemkami) betónové plochy
(na ktorých sa nachádzajú aj smetné nádoby), parkovacie státie, rastliny a žumpy (resp. šachty – jej
dlhodobejšie nevyužívanie je bezvýznamné), slúžiace a prístupné všetkým obyvateľom bytového domu,

ktorí ich užívajú spoločne. Vstup je možný tak cez parcelu č. XXXX/XX a (motorovými vozidlami na
parkovacie státia) aj cez parc. č. XXXX/X s tým, že pokiaľ by obyvatelia bytového domu nemali prístup
do dvora v potrebnom rozsahu aj cez parcelu č. XXXX/X, nemali by možnosť zaparkovať ich motorové
vozidlá, ktorá skutočnosť je dôležitá z dôvodu, že z ulice nie je priestranstvo pre parkovanie majiteľov
bytov v bytovom dome. Z vytyčovacieho náčrtu (č.l. 311-314) ďalej jednoznačne vyplýva, že drevená

dvojgaráž (taktiež užívaná obyvateľmi bytového domu) je umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X.

44.2. Rovnako sa na uvedenom spornom pozemku parc. XXXX/X (za garážou) nachádzajú aj záhradky
obyvateľov bytového domu (viď. vytyčovací náčrt č.l. 311-314 a zápisnicu o obhliadke s fotografiami
z č.l. 504-535). V konaní bolo preukázané, že uvedená časť sporného pozemku parc. č. XXXX/X,

kde sa nachádzajú tzv. záhradky, bola od prvopočiatku užívaná obyvateľmi bytového domu tak, že ku
každému bytu v bytovom dome so súp. č. XX bola vyhradená časť pozemku v rovnakej výmere, ktorá
slúžila obyvateľom toho - ktorého bytu na oddych a záhradkárčenie. Ide teda o štyri záhradky, ktoré
– tak ako to vplýva z výsluchu svedka S. A. – pôvodne boli od seba oddelené kolíkmi a následne
z bočnej (t.j. z pohľadu z ulice pravej) a prednej strany drôteným pletivom, a to s výnimkou záhradky

žalovanej 2/, ktorá je týmto spôsobom oddelená od ostatných záhradiek iba z bočnej strany. Z výsluchu
svedka S. A. a žalovaných vyplýva, že uvedený spôsob užívania sporného pozemku v časti záhradiek
(zrejme) určil právny predchodca žalobcu, pričom tento stav pretrváva aj v súčasnosti. V tejto súvislosti
sa žiada uviesť, že podľa názoru konajúceho súdu pojem „spoločné užívanie“ (§ 2 ods. 6 zákona
o vlastníctve bytov) nemožno vykladať ako užívanie celého priľahlého pozemku súčasne všetkými

obyvateľmi bytov v rovnakom rozsahu, a preto užívanie priľahlého pozemku v časti, kde sa nachádzajú
záhradky spôsobom, akým ho užívajú (a od výstavby bytového domu užívali) obyvatelia bytového
domu so súp. č. XX spadá pod zákonný pojem spoločného užívania. Z uvedeného spôsobu užívania
nevyplýva,žesajednáosamostatnýpozemok(ajvzhľadomnavyššieuvedenýpopisahranicesporného
pozemku parc. č. XXXX/X) aj s dôrazom na to, že tieto záhradky sa nachádzajú iba na časti pozemku

parc. č. XXXX/X a ďalšie časti (od vstupnej brány, po garáž) užívajú všetci obyvatelia (a samozrejme
určitú časť v rozsahu ako je to zrejmé aj z vytyčovacieho náčrtu aj obyvatelia susedného bytového
domu). Skutočnosť, že tú-ktorú záhradku neužívajú všetci obyvatelia bytového domu je relevantná len
zhľadiskavzájomnýchvzťahovvlastníkovbytov,nievovzťahukžalobcovi(porovnajajnapr.rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.07.2024).

45. Vlastníkom bytu č. 1 bytového domu so súp. č. XX je žalovaný 1/, ktorý užíva priľahlé pozemky (tak
parc. č. XXXX/XX, ako aj spornú parcelu č. XXXX/X) v rozsahu, v akom ju užívajú aj ďalší obyvatelia
bytového domu, a to vrátane napr. prístupovej cesty (t.j. betónové plochy na prechod a prejazd),
parkovacieho státia, trávnatej plochy obklopujúcej bytový dom (na prechod a oddych) a tretej záhradky

(z pohľadu z ulice), ktorá nie je zamknutá (teda je voľne prístupná), slúžiacu na oddych. Z obhliadky mal
súd preukázané, že na konci záhradky sa nachádza altánok, ktorý žalovaný 1/ využíva na posedenie.
Na tejto časti pozemku sú vysadené stromy a ďalšie porasty, inak je pozemok zatrávnený. Žalovaný 1/
užívanajkratšienehnuteľnosť,pričomzjehovýsluchuvyplýva,žezáhradkasanachádzavstave,vakomho prevzal od predchádzajúcej vlastníčky. V prípade bytu č. 1 súd konštatuje, že nedošlo k ustáleniu
stavu, čo sa na spornom pozemku nachádzalo v čase prvého prevodu tohto konkrétneho bytu, keďže
v tomto smere neboli produkované žiadne (priame) dôkazy, avšak súd v kontexte ďalších zistených

skutočností a výsluchov žalovaných a svedka mal za to, že v čase prvého prevodu aj tohto bytu mal
sporný pozemok charakter priľahlého bytu. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle
§ 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom
zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku
právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda

skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom
konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav
len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkovézisteniaasnažiťsaopoznanieobjektívnej,čimateriálnejpravdy,alezistiťskutkovýstavvmiere
primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu
nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne.

Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie
bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity
tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní
zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne
relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo

súdu preukázať do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie.

46. Vlastníčkou bytu č. X bytového domu so súp. č. XX je žalovaná 2/, ktorá byt nadobudla kúpnou
zmluvou (vklad bol povolený 06.02.2013 – viď výpis z listu vlastníctva na č.l. 175) od svojho otca,
pôvodného obyvateľa tohto bytového domu, ktorému bol byt pridelený právnym predchodcom žalobcu

v roku 1972. Žalovaná 2/ v byte býva od narodenia (t.j. od roku 1980) a užíva priľahlé pozemky,
a to vrátane prístupovej cesty, parkovacieho státia, trávnatej plochy obklopujúcej bytový dom a štvrtej
záhradky, ktorá nie je z prednej časti oddelená od ostatných častí priľahlého pozemku (teda je voľne
prístupná všetkým obyvateľom). V rovnakom rozsahu užíval priľahlé pozemky aj otec žalovanej 2/ v čase
prevodu bytu na žalovanú 2/ s tým, že v predchádzajúcom období (t.j. tak ako to vyplýva z výsluchu

žalovanej a svedka S. A.) od roku 1972 do 2012 bol na záhradke zriadený skleník a ďalšia časť záhrady
slúžila na pestovanie jahôd. V súčasnosti sa jedná o trávnatú plochu (nie však zanedbanú ako to tvrdil
žalobca, ale o upravenú), na ktorej sú vysadené dva stromy (jeden zo stromov bol vysadený v minulosti
susedom žalovanej 3/) a slúži na oddych, pričom matka žalovanej 2/ tam venčí svojho psa.

47. Vlastníčkami bytu č. 3 bytového domu so súp. č. XX sú žalované 3/ a 4/, ktoré byt nadobudli kúpnou
zmluvou (vklad bol povolený 06.10.2017 – viď výpis z listu vlastníctva na č.l. 175) od pôvodnej žalovanej
3/, pani Q. B. (t.j. matky žalovanej 3/ a starej matky žalovanej 4/), ktorej tak ako to vyplýva z výpovede
svedka S. A. a z listinných dôkazov (určenie menoslovu obyvateľov - č.l. 586), bol pridelený byt po
R. H. A. (otcovi menovaného svedka) v roku 1981 a ktorá nadobudla byt do svojho vlastníctva na

základe Zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva (č.l. 405). V predmetnej zmluvy v bode
II. ods. 2.3 boli (aj keď iba všeobecne) vymedzené aj spoločné časti domu s príslušenstvom domu,
ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu ako stavby a trvalé porasty, nachádzajúce sa na priľahlých
pozemkoch, a to najmä oplotenia a prístrešky. Z uvedených dôkazných prostriedkov (a obhliadkou) mal
súd za preukázané, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu pani Q. B., v čase prevodu

bytu na žalované 3/ a 4/, ako aj v súčasnosti žalované (a pani Q. B., ktorá je naďalej obyvateľkou,
hoci nie vlastníčkou tohto bytu) užívajú priľahlé pozemky, a to vrátane prístupovej cesty, parkovacieho
státia, dvojgaráže, trávnatej plochy obklopujúcej bytový dom a druhej záhradky. V záhradke sa
nachádza jazierko aj bazén. Je tam vybudovaný záhradný domček bez základov a pivnica (v súčasnosti
nepoužívaná pre zlý technický stav) a sú vysadené stromy. Záhradka je okrasná a úžitková, taktiež slúži

aj na oddych.

48. Vlastníkom bytu č. X bytového domu so súp. č. XX je žalovaný 5/, ktorý byt nadobudol kúpou (vklad
bol povolený 09.01.2001 – viď výpis z listu vlastníctva na č.l. 175) od pána L., pôvodného obyvateľa
tohto bytového domu, ktorému bol byt pridelený právnym predchodcom žalobcu v roku 1972. Rovnako

aj žalovaný 5/ užíva priľahlé pozemky, a to vrátane prístupovej cesty, parkovacieho státia, trávnatej
plochy obklopujúcej bytový dom a prvej záhradky nachádzajúcou sa za dvojgarážou. Záhradka slúžila
právnemu predchodcovi žalovaného 5/ ako úžitková, pričom choval tam aj zajace. Od prevodu bytu nažalovaného 5/ slúži naďalej táto záhradka ako úžitková aj na posedenie, pričom žalovaný 5/ vybudoval
na konci záhradky altánok a vysadil aj stromy. Záhradku využívajú s rodinou doteraz.

49. Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k záveru, že sporný pozemok parcela č. XXXX/X je (a od
výstavby domu, v čase prvého prevodu toho-ktorého bytu, ako aj v čase vykonania záznamu do katastra
nehnuteľností bol) priľahlým pozemkom a s bytovým domom, so zastavaným pozemkom (parcela č.
XXXX/X) a parcelou XXXX/XX tvoria jeden funkčný celok, a to z hľadiska jeho využitia i z hľadiska jeho
umiestnenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor

užívaný iným spôsobom, prípadne, že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť akékoľvek
iné využitie najmä pre subjekty odlišné od užívateľov bytov. Uvedené nevyplýva ani z jeho polohy či
situovania, ani z listinných dôkazov, ani z výpovedí žalovaných a svedka S. A.. Treba skonštatovať, že
predmetný priľahlý pozemok čo do polohy a spôsobu užívania prislúcha k bytovému domu so súp. č.
17, od počiatku slúžil obyvateľom tohto bytového domu.

50.1. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sporný pozemok mal byť identifikovaný ako priľahlý pozemok
už v prvej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX publikovaný v Zo súdnej praxe č. 4/2006 pod č. 54.
Podľa tohto súdneho rozhodnutia totiž „úprava práv k zastavanému a priľahlému pozemku nemusí byť
súčasťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ak jeho vlastník alebo vlastník domu, v ktorom

sa byt nachádza, nie je zároveň vlastníkom tohto pozemku. ... že absencia úpravy práv k pozemku [§
5 ods. l písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z.] v zmluve o prevode vlastníctva bytu ... v prípade, ak žalobca
(predávajúci) vlastníkom uvedeného pozemku nebol, nemôže mať za následok neplatnosť uvedenej
zmluvy, lebo účelom tohto ustanovenia je len naplnenie ustanovenia § 23 ods. l cit. zákona, podľa
ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo

iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, pričom ak je vlastník domu aj vlastníkom
pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Úprava práv
k zastavanému pozemku a k priľahlému pozemku je teda podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode
vlastníctva bytu z dôvodu, aby prevádzajúci, ktorý je vlastníkom alebo spoluvlastníkom zastavaného

a priľahlého pozemku, na nadobúdateľa bytu previedol aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom a
priľahlom pozemku, keďže s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojene aj spoluvlastníctvo zastavaného
pozemku a priľahlého pozemku. Preto zmluva o prevode vlastníctva bytu musí v súlade s § 5 ods. l
písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z. pod sankciou neplatnosti obsahovať úpravu práv k zastavanému a
priľahlémupozemkuzastavu,keďprevádzajúcije(spolu)vlastníkomzastavanéhoapriľahléhopozemku.

Iná situácia však nastane v prípade, ak prevádzajúci nie je (spolu)vlastníkom zastavaného a priľahlého
pozemkutak,akotoboloajvprejednávanejveci.Zákontotižnevylučujemožnosť,abykuzavretiuzmluvy
o prevode vlastníctva bytu došlo aj za stavu, keď pozemok zastavaný domom, v ktorom sa prevádzaný
byt nachádzal, a priľahlý pozemok nie sú vo vlastníctve prevádzajúceho a prevádzajúci nie je ani ich
podielovým spoluvlastníkom. Za tohto stavu zmluvné strany zmluvy o prevode vlastníctva bytu nemohli

reálne nakladať s právami k zastavanému pozemku alebo priľahlému pozemku (týmto je oprávnený
nakladať iba vlastník, resp. spoluvlastníci s obmedzeniami uvedenými v § 23 zákona č. 182/1993 Z.z.
Ak vlastník bytu nie je spoluvlastníkom zastavaného pozemku a priľahlého pozemku, v takomto prípade
je v súlade s § 23 ods. l prvou vetou zákona č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu spojené „iné spoločné
právo“ k zastavanému a priľahlému pozemku. Týmto iným spoločným právom je pritom nepochybne

právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. („Ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
sa zapíše do katastra nehnuteľností“). Toto právo zodpovedajúce právu vecného bremena sa pritom
zmluvou o prevode vlastníctva bytu neprevádza, ale podľa § 23 ods. l vo vzťahu k § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z.z. prechádza priamo na nadobúdateľa bytu (keďže ide o vecné bremeno pôsobiace „in

rem“)“.

50.2. Z vyššie citovaného rozhodnutia je teda zrejmé, že v danom prípade úprava práv k zastavanému a
priľahlému pozemku nemusela byť súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva toho-ktorého bytu a absencia
tejto úpravy nemohla byť ani dôvodom jej neplatnosti. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká

zo zákona a to bez ohľadu, či je/nie je priľahlý pozemok súčasťou obsahu zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu. Právny záver, ktorý prijal žalobca, že ak úprava práva k priľahlému pozemku nie je
uvedená v zmluve o prevode vlastníctva bytu, znamená to automaticky, že priľahlý pozemok a vecnébremeno k nemu neexistuje, je podľa názoru súdu nesprávny. O tom, či v danom prípade existuje alebo
neexistuje priľahlý pozemok, rozhodoval súdom vyššie popísaný skutkový stav.

51. S poukazom na uvedené tak súd má za preukázané, že žalovaným 1/ až 5/ ako vlastníkom bytov
v bytovom dome so súp. č. XX vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa ustanovenia § 151n a nasl.
Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie zákona o vlastníctve bytov síce bližšie nevymedzuje
označenie pozemok, ku ktorému vzniká zo zákona vecné bremeno, avšak systematickým výkladom

jednotlivých ustanovení o právach k pozemku (§ 23) je možné dospieť k záveru, že vecné bremeno
dopadá aj na priľahlý pozemok. Predmetné vecné bremeno vzniká zo zákona, bez ohľadu na vôľu
vlastníka pozemku a vlastníka domu, bez potreby vykonať určitý právny úkon a zapisuje sa do katastra
nehnuteľností záznamom podľa ustanovenia § 34 katastrálneho zákona, jeho zápis má len deklaratórny
charakter. Sporný pozemok parc. č. XXXX/X teda je zaťažený vecným bremenom bezplatného užívania
pozemku v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome so súp. č. XX, a preto žaloba žalobcu nie je

dôvodná.

52. Pokiaľ ide o predpisy ústavného charakteru a medzinárodného charakteru, na ktoré poukázal
žalobca, tzn. predovšetkým čl. 20 Ústavy SR, čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je potrebné konštatovať, že tieto predpisy z hľadiska ústavného a z hľadiska

medzinárodnoprávneho vymedzujú len základný rámec realizácie majetkových práv vlastníka, pričom
však je vecou aj ďalších právnych predpisov, aby vymedzili konkrétne možnosti realizácie toho-ktorého
majetkového práva a tieto predpisy je potrebné brať do úvahy. Niet pochýb o tom, že zriadenie vecného
bremena je bezprostredným obmedzením vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva
sa spája so zásahom do vlastníckych práv proti vôli vlastníka. Obsah vecného bremena zriadeného

zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje povinnosť vlastníka pozemku strpieť
nielen existenciu bytového domu na zastavanej časti pozemku, ale aj vstup osôb na priľahlé pozemky.
Na priľahlých pozemkoch musí žalobca strpieť umiestňovanie napr. stavieb a zariadení slúžiacich
bytovému domu. Zriadenie zákonného vecného bremena a prechod vlastníckeho práva k stavbám
bytových domov preto kvázi zbavuje žalobcu ako vlastníka pozemku akejkoľvek možnosti užívať

predmet svojho vlastníctva, hoci je napr. povinný platiť dane z nehnuteľnosti. Bez ohľadu na uvedené
nie je dôvod neaplikovať inštitút zákonného vecného bremena vo všetkých spomínaných súvislostiach
v súlade s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít aj v tomto prípade. Pre úplnosť súd
poznamenáva, že samotný inštitút zákonného vecného bremena nebol spochybnený ani vo vydaných
nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napr. Pl. K. XX/XXXX a Pl. K. XX/XXXX) a

závery vyjadrené v týchto rozhodnutiach súviseli s posudzovaním opodstatnenosti nárokov vlastníkov
pozemkov zaťažených zákonným vecným bremenom, pokiaľ ide o jednorazovú alebo opakovanú
náhradu za ich obmedzenie vo výkone vlastníckeho práva.

53.1. Vo vzťahu k námietkam žalobcu k procesnému postupu súdu, najmä v súvislosti s neaplikovaním

zásady sudcovskej koncentrácie konania, súd poukazuje na ustanovenie § 154 CSP, ktoré umožňuje
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že súd na prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí prihliadať.
Rozhodne z tohto ustanovenia nevyplýva, že na ne prihliadať nesmie resp. že je povinný neprihliadať.

Hodnotenie včasnosti predloženia dôkazných prostriedkov je výlučne v kompetencii súdu, a preto
je na úvahe súdu, ako vyhodnotí postup pri predkladaní dôkazných prostriedkov aj vzhľadom
ku vývoju samotného dokazovania. Súd sa až na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 (po
zhodnotení argumentov žalovaných o zmeškaní sudcovskej lehoty na predloženie návrhov na doplnenie
dokazovania) rozhodol o tom, že vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi (z č.l. 554-572 a č.l. 583-586),

ako aj výsluchom svedka S. A.. Dôvodom pripustenia týchto dôkazných prostriedkov nebola skutočnosť,
ako to tvrdí žalobca, že žalovaný 1/ je stranou sporu iba krátko, ale skutočnosť, že sa jednalo o listiny
z archívov, ktoré bolo náročné zabezpečiť a následne ich zaslať súdu v čitateľnej podobe. Zároveň
súd akceptoval aj zdravotné dôvody na strane právneho zástupcu žalovaných 2/ až 5/. Čo sa týka
doplnenia dokazovania výsluchom svedka, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 23.09.2024, súd

tento návrh na doplnenie dokazovania pripustil tak, že ho vykonal. Osobitné rozhodnutie v tomto smere
nebolo potrebné. Žiada sa zdôrazniť, že prípadná akákoľvek nevýhoda, ktorá by mohla žalobcu z tohto
postupu súdu na pojednávaní dňa 23.09.2024 postihnúť, bola podľa názoru súdu odstránená tým, že
sa pojednávanie odročilo a bola poskytnutá lehota pre žalobcu na predloženie vyjadrenia a návrhovna doplnenie dokazovania. K porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces či princípu rovnosti strán
nedošlo. Bez ohľadu na uvedené žalovanými predložené listiny (č.l. 554-572 a č.l. 583-586) a výsluch
svedka napomohli ku komplexnejšiemu zisteniu skutkového stavu, nejde však o výlučné dôkazy získané

z týchto dôkazných prostriedkov, o ktoré by súd opieral svoje rozhodnutie.

53.2. Osobitne čo sa týka niektorých archívnych listín predložených žalovanými (č.l. 554-555, č.l. 583,
č.l. 584), tie pochádzajú taktiež zo 70. rokov minulého storočia, avšak boli vyhotovené až po kolaudácii
bytového domu so súp. č. XX. Ide teda zrejme o právne dokumenty susedných bytových domov so súp.

č. XX a XX (postavených taktiež pre zamestnancov právneho predchodcu žalobcu), ktoré súd v rámci
voľného hodnotenia dôkazov považoval za relevantné iba z pohľadu dotvorenia a ustálenia skutkového
stavu.

53.3. Čo sa týka výsluchu svedka S. A., súd poznamenáva, že svedka považoval za dôveryhodného,
ktorý popísal stav na priľahlom pozemku tak, ako ho to v tom čase – ešte ako dieťa vnímal. Jeho výpoveď

súd hodnotil v súvislosti s ďalšími dôkazmi (najmä výsluchy žalovaných a listina z č.l. 583).

53.4. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom pani Q. B., ktorej účasť na nariadených
pojednávaniach žalovaní 1/ až 5/ nezabezpečili, pričom súd mal za to, že ďalšie odročenie pojednávania
za účelom výsluchu menovanej navrhnutej svedkyne by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania. Navyše súd považoval skutkový stav za ustálený v rozsahu postačujúcom pre
rozhodnutie vo veci.

54. Prípadné ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

55. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu žalobcu považoval za
nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

59. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61.Súdonárokunanáhradutrovrozhodolpodľa§255ods.1CSP,tedapodľaúspešnostistránvkonaní.

V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Keďže
ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné
celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán
v konaní. Žalovaným 1/ až 5/, ktorí mali v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný

postup podľa § 257 CSP súd na strane žalobcu nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcom tvrdená
a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na J. B. D. B..
O odvolaní rozhodne L. B. M. G..

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.