Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-7T/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219011118
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7219011118.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.4.2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, takto,

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice II číslo 3 Pv 10/16/8803 zo dňa 19.8.2019 Obžalovaného: B. A. narodeného XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX, F.
pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm, a), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase presne nezisteným podvodným spôsobom z účtu
poškodeného, číslo G.:/H. vedeného v G. I. v J., na meno K. L. I., bytom J., previedol dňa 17.08.2011
sumu vo výške 34.679,02 € v prospech účtu číslo IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je
vedený na spoločnosť B. M. C., XXXX XX D. B. H. B. X, N. L. XXXX, E., zastúpenej obvineným A. B.,
v O. P. I., Q., pričom po ich pripísaní na účet bola suma 34.679,02 € A. B. dňa 17.08.2011 vybraná
v pobočke R. P. I., Q., pobočka F., E. H. P. O. X, pričom A. B. následne toho istého dňa 17.08.2011

časť z týchto peňazí v sume 31.200,- € vložil na účet G. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ostatné
finančné prostriedky v sume 3.479,- € si ponechal a použil pre vlastnú potrebu aj napriek tomu, že vedel,
že predmetné finančné prostriedky nie sú jeho, čím takto pre seba získal značná prospech vo výške
34.679,- € ku škode G. I. H. so sídlom I. XXX, XXXXXX Q., J. v zastúpení G. I., N.V., pobočka zahraničnej
banky, K. XX, I.

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť G. I. H. B. B. I. XXX, XXXX A. Q.,
J. v zastúpení G. I. H. , K. S. I., K. XX, I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na Okresný súd Kočice II dňa19.8.2019, sp. zn. 3 Pv
10/16/8803 obžalobu na obv. A. B. pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1,
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 7T/39/2019 zo dňa 28.6.2022 na č.l. 480 súd obžalovaného

uznal vinným zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2
písm. d) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 34 679 eur poškodenej spoločnosti.Uznesením Krajského v súdu Košiciach 7To/75/2023 zo dňa 23.5.2024 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b,/
písm. c/, písm. d/ Tr. poriadku vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Košice II zrušený a podľa § 322

ods. 1 vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Súd následne v zmysle záverov uznesenia Krajského v súdu Košiciach 7To/75/2023 zo dňa 23.5.2024
vec znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v prípravnom konaní pri prvom výsluchu sa k trestnej činnosti v celom rozsahu priznal,
uviedol že finančnú sumu vo výške 34.679 Eur osobne vybral a následne ich vložil na účet B. L..
Obžalovaný si pre tento účel založil účet v O. Q., ktorého bol disponentom. Obžalovaný popísal priebeh
celej finančnej transakcie, L. mu povedal, aby mu odovzdal 30.000 Eur a zvyšok sumy nech si nechá
pre svoju potrebu.

Pri ďalšej výpovedi v prípravnom konaní už zmenil svoju výpoveď s tým, že bol zneužitý svedkom L.,
ktorý bol voči nemu arogantný a verbálne sa mu vyhrážal, preto pri prvotnej výpovedi nehovoril pravdu.

Taktiež na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a zhodne vypovedal
ako pri svojej druhej výpovedi z prípravného konania.

Svedok B. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu
obžalovaný vložil v roku 2011 na účet v P. I. boli len vrátením jeho peňazí, ktoré obžalovanému poskytol
na zábezpeku k jeho pobytu a obžalovaný mu ich minul bez jeho vedomia. Na hlavnom pojednávaní
svedok po zákonnom poučení odmietol vypovedať.

Zástupkyňa poškodenej strany ING Bank a.s. Adriana Ferčáková na hlavnom pojednávaní uviedla,
že dňa 17.8.2011 boli z účtu klienta spol. G. I., meno klienta K. L. I. č.účtu G. H. G. XXXX XXXXXX
prevedené finančné prostriedky vo výške 34.679,02 Eur na účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Po vykonaní transakcie klient kontaktoval spoločnosť ING Bank a na základe následného šetrenia bolo

zistené, že tento prevod bol vykonaný podvodným spôsobom a to tak, že na počítači klienta bol vírus
tzv. „trójsky kôň“, ktorý sa pričinil, že klientovi sa na počítači objavilo okno, ktoré ho vyzvalo zaslať
prihlasovacie prvky do internetového bankovníctva. Podľa výsledkov šetrenia na strane ING Bank bolo
zistené, že na počítači bol tzv. trójsky vírus a na základe toho boli zneužité zabezpečovacie prvky.
Spoločnosť odškodnila klienta v celkovej výške 34.679,02 Eur.

Svedkovia Q. de I. a C. L. I. - občania J., ktorých svedecké výpovede z prípravného konania boli na HP
prečítané zhodne uviedli, že im z účtu G. I. v J. previedli dňa 17.8.2011 sumu vo výške 34.679,02 Eur.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má doposiaľ jeden záznam z roku 2013 pre ktorý

platí fikcia neodsúdenia.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil 3
priestupkov, v dvoch prípadoch na úseku cestnej prepravy.

Zo správy Mestskej časti Košice-Staré Mesto z 26.3.2025 je zrejmé, že obžalovaný je cudzinec
prihlásený na trvalý pobyt v SR od 19.10.2006 na adrese F. G., F. B. A., D. XXXX/XX. Účel pobytu je
podnikanie. Iné údaje im nie sú známe.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate, že potom čo mu na jeho účet boli pripísané finančné
prostriedkyvovýške34679,02eurazúčtuvINGBankvJ.vtenistýdeňtietopeniazevybralatohoistého
dňa sumu 31 200 eur vložil na ďalší účet a finančné prostriedky si ponechal pre vlastnú potrebu a teda
sa mal dopustiť zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm, a), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, nakoľko previedol na seba príjem pochádzajúci

z trestnej činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti a získal tým značný príjem.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že predikatívny trestný čin spáchal svedok B. L., ktorý
bol súčasťou organizovanej skupiny. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal vo
forme nepravého úmyslu, teda namieta preukázanie subjektívnej stránky trestného činu. Nakoľkonová skutková podstata trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo forme nedbanlivostného
zavinenia bola do nášho trestného zákona zavedená až zákonom č. 312/2020 Zb. zákonov s účinnosťou
od 1.1.2021, pričom skutku sa mal obžalovaný dopustiť v roku 2011, nie je možné jeho konanie

kvalifikovať ako trestný čin.
Súd po vykonanom dokazovaní a opätovnom vyhodnotení dôkazov s prihliadnutím na závery uznesenia
Krajského v súdu Košiciach 7To/75/2023 zo dňa 23.5.2024 má za to, že v danom prípade má za to, že
skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v čase jeho spáchania nie je trestným činom.
Na základe výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, obžalovaný mohol vedieť, že prevodom

peňazí z účtu na účet, tzn. ich vložením na iný účet bez akéhokoľvek legálneho dôvodu sa
môže dopustiť trestného činu legalizácie finančných prostriedkov vo výške 34 679 eur, ktoré mu
boli prevedené z cudziny. Tieto finančné prevody vo svojom súhrne predstavujú bez akýchkoľvek
pochybností protiprávne nedbanlivostné konanie obžalovaného. Obžalovaný teda vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Úmyselné konanie

obžalovaného vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo preukázané.
Zákonom č. 312/2020 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2021 do Trestného zákona zavedená nová
skutková podstata trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo forme nedbanlivostného
zavinenia (podľa § 233a ods. 2 Tr. zákona účinného od 1.1.2021).
Podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku (17.8.2011) kto príjem

alebo iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich
pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na
účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, prevedie na seba alebo iného, požičia,
vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni,
prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 233 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku (17.8.2011) odňatím slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním
značný prospech.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Tzv. „Časová pôsobnosť“ Trestného zákona uvedená v § 2 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje zásadu
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný
čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej
pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie.

Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Podľa § 17 Tr. zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak
tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Z ustanovenia § 17 vyplýva, že zavinenie môže byť v skutkových podstatách trestných činov vyjadrené
nasledovne:

a) zavinenie nie je uvedené - ide o úmyselný trestný čin,
b) zavinenie je vyjadrené vo forme "úmyslu" - ide o úmyselný trestný čin,
c) zavinenie je vyjadrené vo forme "nedbanlivosti" - ide o nedbanlivostný trestný čin,
d) zavinenie je vyjadrené vo forme "čo aj z nedbanlivosti" - ide o úmyselný alebo nedbanlivostný trestný
čin; v takomto prípade treba vo výrokovej časti rozsudku vyjadriť, o akú formu zavinenia v konkrétnom

prípade ide.Z ustanovenia skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1
písm.a/Tr.zákonaúčinnéhovčasespáchaniaskutku(17.8.2011)jezrejmé,ževdanomprípadesamusí
jednať o úmyselný trestný čin ( „kto príjem alebo iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť ....“).

Vzhľadom k tomu že, na základe dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný konal vo forme
nedbanlivosti (vedomej nedbanlivosti), pričom nová skutková podstata trestného činu legalizácie výnosu
z trestnej činnosti vo forme nedbanlivostného zavinenia podľa § 233a ods. 2 Tr. zákona účinného bola
zavedená až od 1.1.2021, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v čase jeho spáchania nebol

trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd obligatórne poškodenú
spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom k zásade vylúčenia spätnej pôsobnosti, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie, súd má
za to, že skutok, ktorý kládla obžaloba obvinenému za vinu v roku 2011 nebol trestným činom, a tak

obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil.

Poučenie:

POUČENIE:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolanie má odkladný účinok.