Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201937
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824201937.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. E. F. XXXX,

G.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, A.
Bernoláka 1400/7, IČO: 52959601, proti žalovanej: A. E., H.. I. G. J., C. C. I. K., L. X, G.: XXXXXXXX,
zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom v Bratislave – mestská časť Nové Mesto,
Vajnorská 55, v spore o zaplatenie sumy 364,63 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 364,63 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za
obdobie od 30.06.2023 až do jej zaplatenia a náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 175,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,58 %.

IV. Znalcovi G. D. M. s miestom výkonu znaleckej činnosti N., E. O. XXX, priznáva nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudatovanouk23.07.2024,doručenoutunajšiemusúdu23.07.2024elektronicky,autorizovanou

podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej
s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoPZP“) domáhal zaplatenia
sumy364,63euras9%-nýmročnýmúrokomzomeškaniazaobdobieod16.06.2023aždojejzaplatenia
a náhrady nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- eur, ako aj náhrady trov
konania.

2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Pri dopravnej nehode z 22.05.2023 v okrese Námestovo došlo k poškodeniu motorového vozidla
P. (ďalej len „MV“). Náklady na jeho opravu boli stanovené faktúrou č. 23VF00069 zo 06.06.2023 vo
výške 1.850,64 eura (ďalej len „fa“). Žalovaná vyplatila poškodenému náhradu škody v celkovej výške
1.238,34 eura a neuhradila mu časť náhrady škody v žalovanej výške, oznámenej písomným podaním
z 15.06.2023.

2.2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.08.2023 nadobudol žalobca od poškodeného
pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na MV.2.3. Žalobca požiadal znalca G. D. M., E. O. XXX, N., o stanovenie výšky škody na MV vzniknutej pri
dopravnej nehode zo dňa 22.05.2023. Zo záverov jeho znaleckého posudku č. 59/2024 zo 17.06.2024
(ďalej len „ZP“) vyplýva, že výška škody na MV je 1.995,- eur.

2.4. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne krátila poistné plnenie v žalovanej výške a podanou žalobou
sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody na poškodenom MV v rozsahu stanovenom fa.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 09.09.2024 k žalobe cestou jej zástupcu túto žiadala v celom
rozsahu zamietnuť neuznávajúc žalobcom uplatnený nárok v celom jeho rozsahu, považujúc ho za

nedôvodný a nepreukázaný.
3.1. Uviedla, že 15.06.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytla poistné plnenie v
celkovej výške 1.238,34 eura.
3.2. Považovala za dôvodné a oprávnené, keď v rámci predmetného šetrenia poistnej udalosti pristúpila
k objektívnemu posúdeniu uplatneného nároku na poskytnutie poistného plnenia, posudzujúc účelnosť
vynaložených nákladov na opravu vozidla (náhradné diely, materiál a i.) porovnaním nákladov na

opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami náhradných dielov a cenu práce za
normohodinu, čo bolo v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a likvidácia
poistnej udalosti bola preto vedená a ukončená správne.
3.3. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške
sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné plnenie v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v

rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Ak žalobca, resp. jeho
právny predchodca ako poškodený akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa
len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, v kontexte čoho poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009.
3.4. Faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej

poškodenému, za ktorú by mala v plnom rozsahu niesť zodpovednosť žalovaná, ako taká nepreukazuje
skutočnú výšku škody a na základe nej nejde o hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane
žalobcu – nejde o právne relevantný dôkaz.
3.5. Žalovaná nepristúpila ku kráteniu uplatňovaného poistného plnenia, ale k poskytnutiu poistného
plnenia v zmysle kontrolnej kalkulácie, odzrkadľujúcej účelne vynaložené náklady na opravu MV.

Kalkulácia nákladov žalovanej na opravu (Audatex) vychádza priamo z dát udávaných výrobcami
vozidiel vo vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a pracovným metódam.
3.6.NesúhlasilaanisozávermiZP,odkazujúcnavyjadreniepríslušnéhoúsekulikvidácie:„Rozdielmedzi
našou kalkuláciou a kalkuláciou servisu je v inej metóde lakovania ktorú servis nepreukázal (účtujú
metódu K1G priznanú majú K1N). Znalec použil v prípade lakovania najlacnejšiu základnú metódu

lakovania K1R preto vzniká rozdiel v časových jednotkách. Rozdiel v lakovacom materiáli je v lakovacej
konštante. V našej kontrolnej kalkulácii je lakovacia konštanta PK51 = 100 %. Znalec použil PK = 120
% bez podloženia výpočtu. Autoservis A. B. tiež použil lakovací materiál PK51 = 120 %. Znalec ďalej
účtuje vyššiu normohodinu práce podľa cenníka pravdepodobne autorizovaného servisu. V znaleckom
posudku je použitá ešte vyššia normohodina prác (54€ bez DPH), ako fakturoval sám servis vo faktúre

(40€ bez DPH). Poisťovňa v plnení priznala výšku normohodiny prác 21€ bez DPH a lakovaciu konštantu
100 % v zmysle metodiky pre neautorizovaný nezmluvný servis. Servis ktorý vykonal opravu nemá
autorizáciu a tak si nemôže účtovať normohodiny autorizovaného servisu.“
3.7. S poukazom na čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a vyjadrenie likvidačného úseku, osôb odborne spôsobilých v danom obore podľa nej závery ZP nie sú

náležite odôvodnené, ZP nie je preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej veci a
znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal.
3.8. S poukazom na § 15 ods. 1 ZoPZP, uvádzajúc, že rozdiel medzi uplatneným a poskytnutým plnením
spočíva v neúčelných a nepreukázaných nákladoch na opravu MV konštatoval, že:
ad1) Žalobca nepreukázal, prečo v danom prípade lakoval poškodené časti iným spôsobom, ako

mu uznal technik spoločnosti C. pri obhliadke, a teda bezdôvodne vyúčtoval neprimerané náklady
na lakovací materiál na úrovni materiálového indexu 120. Žalovaná využijúc systém Audatex pri
výpočte spotreby lakovacieho materiálu kalkuluje na úrovni 100 % (podporný kód PK51), teda v
žiadnom prípade neznižuje primerané náklady na lakovanie (napr. na 90 %, 80 % a pod.). Vo výpočte
spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné

k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál sú
vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné
ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH).
Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov av kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100. Žalobca neodôvodnil odchýlky
v spotrebe lakovacieho materiálu, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane. Tieto skutočnosti nie sú
zdôvodnené ani v ZP.

ad2) Z oznámenia o poistnom plnení z 15.06.2023 je zrejmé, že pri výpočte poistného plnenia boli
priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod.,
ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne
a čase.
3.9. V ZP znalec vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom

servise, čo nie je podľa žalovanej správne, keďže v prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY
ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej ako „vyhláška“), ods. 5 určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná oprava
(oprava v neautorizovanom servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave,
čo reálne vykonaná nebola. „V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná
opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na

základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.“ (ods. 5. Neštandardné opravy bod
C. prílohy č. 6 vyhlášky). Podľa žalovanej sa výpočet nákladov sa mal realizovať podľa ods. 2.2 Náklady
na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č. 6 vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby
opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne. „Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov
nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na

vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj)
a sadzby za 1 Nh, čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých
opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených
výrobcom vozidla v danom regióne.“ (ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č.
6 vyhlášky).

3.10. Žalobcom stanovená hodnota ceny práce musí byť primeraná, v zmysle porovnateľná s inými
opravcami. Nie je možné bez ďalšieho akceptovať ako primeranú cenu práce stanovenú žalobcom,
ktorej hodnotu si sám zvolil.
3.11. Predložila faktúry doložené k poistným udalostiam, vystavené nezmluvnými, neautorizovanými
servismi z daného regiónu (Orava a okolie):

Q. K., P. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.
Q. R. H. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.
H. J. H., N. – sadzba NH práce 16,50 eura/hod.
D. A. H., P. – sadzba NH práce 25,- eur/hod.
Predložila aj výpis zo systému žalovanej zmluvných, neautorizovaných servisov v danom regióne s

popisom sadzby normohodiny práce.
3.12. Žalobca prevádzkuje nezmluvný a neautorizovaný servis, ktorý si voči poisťovni uplatňuje cenu
práce obdobnú autorizovaným servisom.
3.13. Povinnosťou žalobcu je preukázať jeho nárok a zdôvodniť ho. Žalobcovo konanie, kedy ako
opravca postúpením prevzal nárok poškodeného, samo o sebe nie je konaním proti dobrým mravom,

avšak v kontexte s účtovaním bezdôvodne vysokej sumy za cenu práce, už nesie znaky takéhoto
konania. Donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu vo výške 20,- eur. Uviedla,
že považuje výšku skutočnej škody, ktorá vznikla konaním poisteného žalovanej, za už nahradenú v
celej odôvodnenej výške. Poukázala aj na nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS. 2043/17 z
14.02.2018.

3.14. K uplatnenej náhrade nákladov za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur považujúc takýto nárok
za nedôvodný uviedla, že takýto nárok nespadá do definície poistného krytia taxatívne vymedzeného
v ustanovení § 4 ods. 2 ZoPZP, tvrdiac, že nesporne ide o trovy dôkazu, ktoré nemožno subsumovať
pod „účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov“ v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) ZoPZP. Považuje za absurdné, aby žalovaná znášala náklady žalobcu,

ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Náklady súkromného
znaleckého posudku znáša výlučne tá strana sporu, ktorá požiadala o jeho vypracovanie.
3.15. Namietla aj uplatnený úrok z omeškania ako nezákonný tým, že ako poisťovateľ sa nemohla dostať
do omeškania deň nasledujúci po dni ukončenia šetrenia poistnej udalosti, a to s poukazom na zákonnú
lehotu 15 dní na poskytnutie poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP.

4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 25.09.2024:
4.1. Poprel skutkové aj právne tvrdenia žalovanej z jej vyjadrení.4.2. Podľa žalobcu medzi sporovými stranami nie je sporný základ nároku na náhradu škody, t. j.
povinnosť žalovanej na úhradu vzniknutej škody, ale je sporná výlučne výška škody vzniknutá pri
dopravnej nehode dňa 22.05.2023.

4.3. Zdôraznil, že výška škody na MV je absolútna veličina, ktorá má svoju výšku bez ohľadu na
skutočnosť, kde dôjde k oprave poškodeného MV a vychádza výlučne zo zákonných štandardov na jej
výpočet. Práve z dôvodu rozporu medzi vyčísleniami výšky škody sporových strán, t. j. z dôvodu rozporu
medzi fa za opravu MV s výpočtom žalovanej z 15.06.2023 požiadal žalobca znalca G. D. M. o objektívne
vyčíslenie výšky škody na MV prostredníctvom ZP, ktorým znalec určil, že výška škody na MV je 1.995,-

eur, t. j. je reálne vyššia ako náklady na opravu stanovené fa. Skutočnosť, že žalobca nepožaduje plnú
výšku škody stanovenú ZP, ale žiada len jej časť predstavujúcu zvyšok neuhradenej fa, je rozhodnutím
žalobcu, ktoré nemá žiadny vplyv na predmet konania.
4.4. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz spochybňujúci závery ZP. V otázke stanovenia výšky
normohodiny prác poukázal na vyhlášku (MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov) – jej prílohu č. 6 písm. C. bod 2., podľa ktorej znalec hodnotu

opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.
Podľa žalobcu znalec postupoval pri stanovení výšky škody správne a v súlade so zákonnými normami
upravujúcimi výpočet výšky škody na MV.
4.5. Náklady za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur možno považovať za príslušenstvo pohľadávky v
zmysle § 121 ods. 3 OZ, nakoľko vypracovanie ZP bolo nevyhnutne potrebné pre objektívne stanovenie

výšky škody na MV.
4.6. Podľa žalobcu riadnym nevyplatením škody na poškodenom MV sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením peňažného plnenia a je daná právna povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi uplatnený úrok
z omeškania.

5. Podľa dupliky žalovanej danej podaním z 15.10.2024:
5.1. Argumentácia z repliky žalobcu nie je spôsobilá spochybniť a vyvrátiť námietky žalovanej o
nedostatočnom preukázaní jej nároku. Zdôraznila, že výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne
vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné
plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo

zisteného skutkového stavu. Stanovená cena za normohodinu práce vychádza z priemernej ceny prác
na relevantnom trhu a rovnako podľa nej mal postupovať s poukazom na relevantné ustanovenia
vyhlášky aj znalec. Je nesporné, že pri hodnotení ZP neprináleží hodnotiť jeho odborné závery, ale
ak posudzuje iba samotnú úplnosť ZP vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a
súlad s ostatnými skutočnosťami vo veci, tak ten nemôže byť relevantným pre preukázanie žalobcovho

nároku. Znalec pri jeho vypracovaní neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim zo skutočného
skutkového stavu veci. Napriek vykonaniu opravy v neautorizovanom servise žalobcu vypočítal náklady
na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise. Vyhláška pritom ustanovuje
ako má znalec postupovať v tom-ktorom prípade (ne/autorizovaný servis). ZP nie je úplný vo vzťahu
skutkovému stavu veci a jeho závery sú nesúladné s ostatnými dôkaznými prostriedkami predloženými

v konaní.
5.2. Náklady na opravu poskytnuté žalovanou v rámci likvidácie poistnej udalosti sú adekvátne k rozsahu
poškodenia, ako aj k cene náhradných dielov a času potrebného na opravu. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa špecializuje nie len na opravu vozidiel, ale aj na pomoc vodičom po dopravnej
nehode, na čo využíva svoje vlastné autoservisné služby a poskytuje spotrebiteľom služby spojené s

riešením škodovej udalosti. Náklady týchto služieb následne žalobca vymáha priamo od poisťovní, a
to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Uvedené spôsobuje
stav, že skutočná výška škody je de facto v rukách žalobcu, nakoľko je to výhradne žalobca, kto určuje
cenu práce, ako aj kvalitu a druh objednávaných súčiastok. Má zato, že uvedené konanie popiera účel
povinného zmluvného poistenia.

5.3. Ohľadne nákladov za vypracovanie ZP uviedla, že žalobca ani nie je oprávnenou osobou na
uplatnenie predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila,
je jeho právny zástupca. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie tohto nároku.
Žalobcovi s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tvrdené náklady za vypracovanie ZP.

6. Podaním z 13.03.2025 zástupca žalobcu predložil faktúru zo dňa 02.09.2024, ktorou žalobcovi
fakturoval náklady na vypracovanie ZP spolu s dokladom o úhrade fa, ako aj certifikáty kvality vystavené
žalobcovi.7. Na predbežnom prejednaní sporu 13.01.2025 a následných pojednávaniach 10.03.2025
a 24.03.2025, ktorých sa žalovaná strana napriek riadne vykázanému doručeniu jej zástupcu
nezúčastnila (s ospravedlnením jej neúčasti a súhlasom s vykonaním uvedených úkonov v jej

neprítomnosti), zástupca žalobcu potvrdil, že k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu došlo až
potom, ako prevzal zastúpenie žalobcu a dal následne vypracovať ZP za účelom verifikácie správnosti
vyčíslenia výšky škody vo fa a keď táto bola odobrená ZP, tak následne došlo k postúpeniu pohľadávky.
Poukázal na to, že znalec je v tomto konaní nezúčastnenou osobou a ide o posúdenie odbornej otázky,
pričom poukázal aj na výsluch znalca v obdobnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/24/2024 na

pojednávaní 16.12.2024 s tým, že žalobca vedie, či už ako fyzická osoba – podnikateľ alebo ako jediný
spoločník a konateľ v obchodnej spoločnosti celkovo 15 konaní obdobného charakteru z dôvodu, že
považuje túto otázku za principiálnu a považuje postup žalovanej za likvidačný. Ďalších 28 vecí majú už
u znalca, pričom ide o ten istý autoservis a rovnaký mechanizmus postupu žalovanej. Žalobca vykonáva
opravárenské práce, ale ich podstatnou časťou je vykonávanie lakýrnických prác, teda ide prioritne
ovýkontakýchtoprác.Vzáverečnomvyjadrenízotrvalnavšetkýchsvojichvyjadreniachvovecianavrhol

žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Na pojednávaní dňa 10.03.2025 vypočutý znalec G. D. M., ktorý na objednávku žalobcu vyhotovil
ZP predložený v tomto konaní, zotrval v celom rozsahu na jeho záveroch, uvádzajúc, že v súvislosti so
žalovanou podáva veľa znaleckých posudkov, a to aj od iných zadávateľov ako je žalobca, resp. jeho

zástupca. Uviedol, že už dlhodobo – najmenej posledných 15 až 20 rokov sa používa lakovacia
konštanta v rozmedzí 120 – 130 % – odvtedy, ako sa zakázalo používať pôvodné syntetické farby
riedené riedidlami, ktoré boli neekologické, zaťažovali viac prírodu a začali sa používať vodou alebo
inými ekologickými riedidlami riediteľné farby, ktoré sú podstatne drahšie. Dokonca pri niektorých
značkových servisoch ako Porsche, Mercedes sa stretol už aj s lakovacou konštantou 150 %, keď

je opakované viacvrstvové striekanie. Momentálne však bežnou lakovacou konštantou je tých 120
– 130 %, zohľadňujúcou jednak vyššie náklady na lakýrnický materiál a aj náročnejší technologický
postup, aj z časového hľadiska, pretože vyžaduje precíznejšiu prácu a aj povrch materiálov musí byť
lepšie opracovaný, pracovníci musia mať certifikáty. V minulosti bola hrúbka farby podstatne hrubšia,
prekrývajúca drobnejšie nerovnosti, teda z časového hľadiska bolo auto skôr pripravené na lakovanie

ako je tomu teraz. Pokiaľ ide o cenu normohodiny za práce, vychádzal z cenníka prác autorizovaného
servisu Volkswagen spoločnosti N. O., A., O., podľa ktorého je pri vozidle sadzba normohodiny 64,80
eura s DPH, z ktorej ním vypočítaná cena bez DPH predstavuje 54,- eur. Výpočet robil cez systém
DAT kalkulácia nákladov na opravu. Žalobca dal pri svojom výpočte sumu 40,- eur bez DPH a žalovaná
sumu 21,- eur bez DPH. Sumu stanovenú žalovanou považuje za nepostačujúcu, v danom čase

neprimeranú. Na Orave pozná len tri servisy, ktoré robia kvalitne lakýrnické práce. Jedným z nich je
aj servis žalobcu, ďalej je to aj servis p. R. v C. Q.. Na Orave sú 3 značkové servisy – G. Q. A., E. P.
a A. Q. A.. Ani jeden z nich však nevykonáva lakýrnické práce a tie si dávajú robiť subdodávateľsky
neznačkovým firmám, ale účtujú si za tieto práce ako značkové servisy. Vie, že dokonca ten istý
autoservis, ak vykonáva práce, ktoré budú likvidované nejakou poisťovňou, tak vykonáva rovnaké práce

sinounormohodinoupodľadohôdsjednotlivýmipoisťovňami,aleneviesavyjadriť,prečonatojednotlivé
servisy pristupujú. Je potrebné rozlišovať kvalitné neautorizované servisy s lakýrnickými prácami od
tzv. garážových servisov, pretože v tých kvalitných neautorizovaných servisoch sa musia pracovníci
podrobovať pravidelne školeniam, z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje, že túto robotu
robia odborne podľa predpisov a postupov výrobcov farieb. Toto majú uvedené takéto servisy zvyčajne

na svojich stránkach. V prípade, že poškodenie vozidla nepredstavuje nejakú prekážku pre jeho ďalšie
používanie v cestnej doprave z hľadiska bezpečnosti, poškodený nie je povinný si dať túto opravu
urobiť, ale môže požiadať o poskytnutie poistného plnenia rozpočtom. Zo svojej skúsenosti vie, že
keď mu nabúrali do auta, bol si dať v neznačkovom servise urobiť kalkuláciu, ktorú mu servis urobil
ako v značkovom servise a poisťovňa mu to pri likvidácii z havarijného poistenia preplatila po odrátaní

spoluúčasti.

9. Nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu E. B., S. XXX, bola dopravnou nehodou zo
dňa 22.05.2023 spôsobená škoda na jeho MV VW Caddy, EČ: P. vozidlom škodcu EČ: A., ktorý
mal dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla

u žalovanej, a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/X. Žalovaná riešila túto škodu ako poistnú udalosť
pod č. XXXXXXXXXX. Oprava MV poškodeného prebiehala v autoservise A. B., P. A. XXXX/XX, F., ktorý
náklady na opravu vyúčtoval fa (faktúrou č. 23VF00069 vystavenou 06.06.2023 splatnou 20.06.2023
na sumu 1.850,64 eura s DPH). Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 14.06.2023, čo oznámilapoškodenému listom z 15.06.2023 – oznámením o poistnom plnení, s výpočtom výšky poistného plnenia
1.486,01 eura s DPH (1.238,34 eura bez DPH), ktorá suma (1.238,34 eura) bola poukázaná na účet
opravcu vozidla (A. B. vystupujúceho v tomto spore ako žalobca). Dané oznámenie obsahuje vyjadrenie

likvidátora, podľa ktorého pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod., ktoré
zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase
a že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška
lakovacej konštanty 100 %). Z výpočtu výšky plnenia tiež vyplýva, že rozdiel medzi fa a kalkuláciou

žalovanej predstavuje 364,63 eura, ktorá suma predstavuje žalovanú istinu v tomto spore.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 02.08.2023 poškodený postúpil žalobcovi pohľadávku tvoriacu
predmet tohto konania, uhradenú 03.08.2024 za odplatu vo výške 364,63 eura, keď danú sumu ako
doplatok postupca autoservisu (A. B.) uhradil na jeho účet dňa 03.08.2023. Nakoľko daná zmluva spĺňa
všetky zákonné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia došlo k prevodu

celej žalovanej pohľadávky na žalobcu, čím je daný predpoklad pre jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo
vzťahu k nej za predpokladu jej vecnej dôvodnosti.

11. Sporným bol rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu a výškou poistného plnenia poskytnutého
ztitulupoisteniazodpovednostizaprevádzkumotorovéhovozidlaškodcužalovanoupriamoautoservisu,

t. j. ktorá z uvedených súm má predstavovať skutočnú výšku škody spôsobenej na MV danou dopravnou
nehodou.

12. Nebolo medzi stranami sporným, že celkový rozdiel medzi fakturovanými nákladmi a plnením
žalovanej, predstavujúci výšku žalovanej istiny bol spôsobený dvoma veličinami použitými v rozdielnej

hodnote (výške) pri výpočte nákladov na opravu. Konkrétne spornou bola:
a) správna výška tzv. lakovacej konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená na úrovni 100 %,
keď fakturovaná suma vychádzala z jej hodnoty 120 %;
b) správna výška hodinovej sadzby za vykonávané práce – normohodiny (ďalej len „Nh“), keď žalovaná
vychádzala zo sumy 21,- eur/hod. a fakturovaná suma vychádzala z hodinovej sadzby 40,- eur (v oboch

prípadoch bez DPH).

13. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, ktorý z vyššie uvádzaných rozdielnych údajov reflektuje skutočnú
výšku škody.

14. Žalobca na preukázanie dôvodnosti fakturovanej sumy predložil súkromný ZP, podľa ktorého výška
škody na MV predstavovala k 22.05.2024 sumu 1.995,- eur s DPH, pričom znalec vychádzal pri výpočte
z ceny práce 54,- eur/hod. bez DPH, zodpovedajúcej Nh účtovanej v autorizovanom servise z tzv.
lakovacej konštanty v hodnote 120 %.

15. Použitie lakovacej konštanty v takejto hodnote znalec pomerne podrobne zdôvodnil vo svojej
výpovedi zhrnutej pod bodom 8. poukazujúc predovšetkým na to, že v súčasnosti sa štandardne používa
jej hodnota v rozmedzí 120 – 130% (znalec vychádzal zo spodnej hranice) tvrdiac, že tak je tomu
cca posledných 15 – 20 rokov a stalo sa tak v súvislosti so začatím používania ekologických farieb
riediteľných vodou alebo ekologickými riedidlami, ktoré sú podstatne drahšie ako predtým používané

farby a nakoľko sa nanášajú v tenkých vrstvách, je náročnejšie a tým aj pracnejšie predchádzajúce
opracovanie striekaných dielov, t. j. náročnejší a pracnejší je celý technologický postup lakovania.
K uvedenej argumentácii znalca žalovaná nijako nenamietala, pričom uvedená výpoveď jej už bola
známou v čase posledného pojednávania vo veci (24.03.2025), na ktoré sa jej zástupca nedostavil
z vlastného rozhodnutia, rovnako ako na predchádzajúce pojednávanie (10.03.2025), na ktorom bol

znalec vypočutý, keď jej jedinou reakciou bolo, že svoju neúčasť ospravedlnila. Znalec teda dostatočným
spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri výpočte výšky
škody použil, použitou pri fakturácii aj autoservisom, v ktorom sa uskutočňovala oprava MV a jeho
argumentáciu žalovaná následne vôbec nerozporovala. Preto aj súd pre výpočet výšky náhrady škody
považoval za dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote 120 %, keď žalobcom použitá

metodika lakovania K1G (namiesto žalovanou požadovanej najlacnejšej metodiky K1N) umožňovala
kvalitné prevedenie potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie veci (MV) do pôvodného
stavu.16. K výške Nh za vykonané práce, pri ktorej žalovaná vychádzala z hodnoty 21,- eur/hod., opravovňa
z hodnoty 40,- eur/hod. a znalec pri výpočte z hodnoty 54,- eur/hod. (všetko bez DPH), súd k námietke
žalovanej, podľa ktorej mal znalec pri výpočte nákladov na opravu vozidla mal postupovať nie

podľa prílohy č. 6 vyhlášky – jej časti C. Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách – bodu
2. ako postupoval (podľa neho „Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z
technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien
autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.“), ale podľa bodu 5. danej časti (podľa neho
„V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli

dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu,
určí TH opravovanej skupiny.“) uvádza:
16.1.Žalovanázcitovanéhobodu5.častiC.vyvodzovala,žedanéustanovenieurčitoajasnešpecifikuje,
čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom servise), teda ak znalec vyčíslil náklady na
opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, takýto jeho postup považovala za
nesprávny, nakoľko vyčíslil náklady na opravu ako pri štandardnej oprave, čo reálne vykonaná nebola.

16.2. Podľa žalovanej znalec s ohľadom na znenie bodu 5., mal vychádzať pri vyčíslení nákladov na
opravu z priemerných cien neautorizovaných opravovní platných v danom čase a regióne, ktorá podľa
jej tvrdení má predstavovať ňou uvádzanú hodnotu za práce 21,- eur/hod.
16.3. Podľa názoru súdu, také niečo (čo žalovaná tvrdila) z bodu 5., ktorý vyššie doslovne citoval,
nevyplýva. Postup znalca pri vyčísľovaní nákladov na opravu ním realizovaným spôsobom jednoznačne

určuje bod 2. taktiež vyššie citovaný. Žalovaná svojím nepochybne „tvorivým“ výkladom bodu 5.
domýšľa niečo, čo daný bod neupravuje. Dané ustanovenie rieši v prípade splnenia tam uvádzaných
predpokladov (ak opravu nevykonala autorizovaná opravovňa, alebo ak neboli dodržané postupy
predpísané výrobcom vozidla) len postup znalca pri určení TH opravovanej skupiny, kedy má túto určiť
na základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak,

že to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej výpočtu.
16.4. Súd opäť poukazuje na výpoveď znalca, ktorý tvrdil nielen to, že jeho výpočet v ZP vychádzal
(podľa názoru súdu správne) z ceny autorizovaného servisu pôsobiaceho v danej lokalite (spoločnosť
N. O.), ale súčasne poukázal aj na to, že žalobcom prevádzkovaný servis, hoci ide o neautorizovaný

servis, nie je nejakým tzv. garážovým servisom, ale plnohodnotným servisom disponujúcim potrebným
vybavením na kvalitnú realizáciu aj lakovacích prác, t. j. ide o kvalitný neautorizovaný servis, v ktorých sa
musia pracovníci podrobovať pravidelne školeniam, z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje,
žetútoroboturobiaodbornepodľapredpisovapostupovvýrobcovfarieb,čomajúuvedenétakétoservisy
zvyčajne na svojich stránkach. Znalec súčasne uviedol, že v regióne Oravy pozná len tri takéto servisy

vykonávajúce kvalitne lakovacie práce. Znalec poukázal aj na to, že v regióne Oravy, v ktorom pôsobia
tri autorizované servisy (G. Q. A., E. P. a A. Q. A.) všetky tieto servisy lakovacie práce nevykonávajú, ale
si ich ako subdodávku dávajú robiť v iných neautorizovaných servisoch a účtujú si ceny za takéto práce
ako autorizované servisy. Aj táto časť výpovede znalca zostala bez akejkoľvek reakcie žalovanej, resp.
jej zástupcu. Pritom následne žalujúca strana doručila 5 vystavených certifikátov pre žalobcu z obdobia r.

2007 až 2023, z ktorých dva boli z r. 2023 (29.03., 27. – 28.07.), potvrdzujúcich absolvovanie odborných
školení týkajúcich sa o. i. karosárskych opráv.
16.5. Významnou (a opäť bez akejkoľvek reakcie žalovanej) bola aj prezentovaná vedomosť znalca
o praktikách niektorých poisťovní, v dôsledku ktorých ten istý autoservis na základe dohôd s jednotlivými
poisťovňami, ak vykonáva práce likvidované určitou poisťovňou, tieto účtuje s inou normohodinou ako

v prípade inej poisťovne.
16.6. Žalovanou uvádzaná hodnota Nh 21,- eur má predstavovať priemer 4 servisov, z ktorých dva mali
mať Nh 20,- eur, ďalší 16,50 eura a posledný 25,- eur podľa ich fakturácií tiež z r. 2023 doložených do
spisu. Už z uvedeného rozptylu je zrejmé, že žalovaná za „nadhodnotenú“ nepovažovala ani fakturáciu
vychádzajúcu z Nh 25,- eur. Naviac u niektorých doložených faktúr od daných servisov sú účtované

ako položky „režijný materiál“ (H. – 5,- eur bez DPH, H. J. H. – 17,60 eura bez DPH popri lakovníckom
materiáli účtovanom vo výške 423,- eur bez DPH, Q. K. – 4,78 eura bez DPH).
16.7.Vžalovanoupredloženomvýpisezjejsystémusúuvedenéďalšie4autoservisy.Znehovyplýva,že
Nhudvochznichje25,-eur,vďalšomjednom26,-euravposlednom(E.R.–H.N.)vovýške28,50eura.
V danej súvislosti zostalo otáznym, z akého dôvodu žalovaná (ak dané údaje z jej systému považovala

za relevantné) nezohľadnila pri svojom „spriemerovaní“ aj uvádzané Nh tých ďalších ňou uvádzaných
servisov za prácu, ktoré sú všetky vyššie ako 21,- eur/hod., ako Nh, ktorá podľa nej mala byť tou
„adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu. Z doloženého počtu žalovanou zdokladovaných autoservisov(v počte 8) je súčasne zrejmé, že určite nemôže ísť o všetky neautorizované servisy v regióne Oravy
(z nich päť má byť z okresu Námestovo, tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín).
16.8. Žalobca si pritom neúčtoval za vykonanú prácu cenu vychádzajúcu z Nh autorizovaného servisu,

ktorá má podľa znalca a ním doloženého dokladu tvoriaceho súčasť ZP predstavovať 54,- eur bez DPH,
ale nižšiu – vo výške 40,- eur bez DPH. Znalec súčasne označil Nh, ktorú pri svojom výpočte použila
žalovaná, za nepostačujúcu.
16.9. Už bolo uvedené, že na výpoveď znalca, ktorou tento doplnil svoj ZP, žalovaná strana nijakým
spôsobom nereagovala, hoci zápisnica z pojednávania, na ktorom bol znalec vypočutý, bola zástupcovi

žalovanej doručená 17.03.2025 aj spolu so zástupcom žalobcu predloženými certifikátmi vystavenými
pre žalobcu.
16.10. Aj z argumentácie žalovanej je zrejmé, že nie je možné pre výpočet skutočnej výšky škody
v danom mieste a čase vychádzať len z jednej konkrétnej výšky normohodiny, keď aj žalovanou
akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50 eur/hod. až 25,- eur/hod. je sám o sebe významný (vyššia
hodnota tú nižšiu prevyšuje o tretinu), nehovoriac, že ďalšie dva servisy podľa výpisu žalovanej mali

vyššiu normohodinu (26,- eur, resp. 28,5 eura). Žalobcom uplatnená normohodina prevyšuje tú vyššiu
o cca 40 %.
16.11. Naviac žalovaná nijakým spôsobom nereagovala ani na tú časť výpovede znalca, ktorý poukázal
na rôzne ceny vykonaných prác aj u totožného autoservisu, ak ide o likvidáciu zo strany rôznych
poisťovní (je pritom otázne, či tomu tak nie je aj u tých autoopravovní, ktoré označila žalovaná)

a nereagoval ani na to, že žiadny z autorizovaných servisov v regióne Oravy nevykonáva lakovacie
práce, ale tieto si subdodávateľsky dáva robiť v neautorizovaných servisoch s účtovaním normohodín
aj za lakovacie práce, hoc ich priamo nevykonával ako autorizovaný servis.
16.12. Žalobca aj podľa znalca predstavuje kvalitný neautorizovaný servis disponujúci potrebným
vybavením pre kvalitné vykonávanie mechanických a lakovacích prác, čo žalobca dokladoval aj

získanými certifikátmi o absolvovaní školení.
16.13.Zauvedenejdôkaznejsituácieavkonkrétnychokolnostiachsúdnemáprečopovažovaťžalobcom
účtovanú Nh 40,- eur – jednotnú pre mechanické a lakovacie práce, ktorá je obrazne povedané „na
polceste“ medzi cenou autorizovaného servisu (54,- eur bez DPH v prípade vozidla VW Caddy, ktorá
sDPHpredstavuje64,80eura)anajvyššousumoupoužitoužalovanounaspriemerovanieavýpočetňou

uvádzanej ako dôvodnej výšky normohodiny, za neprimeranú, neúčelnú, a teda nereflektujúcu skutočne
vzniknutú škodu, ktorá by nezodpovedala cene práce servisov s porovnateľnou kvalitou poskytovaných
služieb (prác), aké poskytuje servis žalobcu, a to bez ohľadu či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný
servis, ak súčasne aj všetky autorizované servisy pôsobiace v regióne Oravy si dávajú robiť lakovacie
práce subdodávateľsky u neautorizovaných servisov (súd predpokladá, že tieto práce dávajú robiť u

„kvalitných“ servisov, ktorých vybavenie a použitá technológia je zodpovedajúca, resp. porovnateľná
tomu, ak by si takéto práce realizoval priamo autorizovaný servis).

17. Závery citované žalovanou z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009 (z neho
žalovaná citovala, čo sa rozumie pod pojmom škoda podľa § 442 ods. 1 OZ) nijakým konkrétnym

spôsobom nepodporuje argumentáciu žalovanej, pokiaľ sa ňou snažila spochybniť správnosť záverov
ZP. Dôvodnosť postupu žalovanej nepreukazujú ani ňou citované časti z nálezu ÚS ČR sp. zn.
IV.ÚS. 2043/17 zo 14.02.2018. Z postupu žalobcu pri fakturácii nákladov na opravu poškodeného MV
predmetnou fa totiž súd nezistil, že by z jeho strany došlo k „účelovému“, resp. umelému navyšovaniu
nákladov na odstraňovanie škôd, a teda k nepoctivému čerpaniu finančných prostriedkov zo systému

povinného zmluvného poistenia.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že servis prevádzkovaný žalobcom, ktorý vykonal opravu MV,
predstavuje kvalitný servis (čo žalovaná nijako nerozporovala), ktorý si za vykonané práce (ich účelnosť
a kvalitu žalovaná taktiež nerozporovala) účtoval cenu predstavujúcu 74 % normohodiny autorizovaného

servisu, pričom tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok nejakých častí
potrebných prác. Samotný fakt, že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia, než predstavovali
normohodiny iných servisov v danom regióne a čase, a to práve tých, ktoré uvádzala žalovaná, ale
ktorého cena (a to je podstatné) bola súčasne o 26 % nižšia než normohodina servisu autorizovaného,
bez ďalšieho neznamená, že táto v celom vyúčtovanom rozsahu nezodpovedá skutočne vzniknutej

škode.Hocisúdchápe,žeprirodzenousnahoužalovanejakopodnikateľskéhosubjektujeminimalizovať
svoje náklady na povinné zmluvné poistenie, napriek tomu súd nezistil, že by žalovanú čokoľvek
oprávňovalo krátiť poistné plnenie pod rámec fakturovaných nákladov na opravu MV len preto, že
mala inú predstavu o výške normohodiny za vykonané práce a považovala za správnu inú hodnotutzv. lakovacej konštanty. Inak (z opačnej strany) povedané, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že
by fa vyúčtovaná cena za opravu mala z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať cenu
neprimeranú, resp. že by čo i len sčasti mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený

náklad (napr. preto, že boli vykonané aj práce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t. j. nad
jej rámec, že účtovaný počet normohodín nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál
prevyšovali skutočné náklady opravcu na materiál a pod.).

19. Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej
na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť

a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou (R 25/1990).

20. V súdenej veci mal súd preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda (§ 442 ods. 1 OZ)
poškodením MV vo výške 1.850,64 eura vyúčtovanej fa, predstavujúcej potrebné náklady na uvedenie
MV do pôvodného stavu. Z tejto škody bolo poškodenému doposiaľ uhradených žalovanou 1.486,01

eura (1.238,34 eura bez DPH), čiže zostala neuhradená žalovaná istina, hoci žalovaná ako poisťovateľ,
bola povinná nahradiť celú vzniknutú škodu a nakoľko tak neurobila, tak tento nárok za splnenia
predpokladov uvedených v § 15 ods. 1 ZoPZP, ktoré v súdenej veci boli naplnené, si voči nej mohol
uplatniťpriamopoškodený,resp.jehoprávnynástupca,ktorémupoškodenýsvojnárokzmluvnepostúpil.

21. Žalobca ako právny nástupca poškodeného preukázal vznik škody na MV poškodeného v celej
fa žalovanej výške predloženým ZP, ktorého závery neboli relevantne spochybnené, keď námietky
žalovanej z už uvádzaných dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodné, teda nedôvodné boli už uvádzané
„krátenia“ žalovanej, pričom fakturované náklady na opravu (1.850,64 eura) boli v danom prípade nižšie
než škoda na MV vypočítaná ZP (1.995,- eur).

22. Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd považuje aj náklady
vynaložené v konečnom dôsledku žalobcom na vypracovanie ZP. Zástupcom žalobcu prezentovanú
časovú súvislosť a spôsob súvisiaci s objednávkou ZP súd považuje za logicky zdôvodnenú. Náklad
súvisiaci s vypracovaním ZP súd považuje za účelne vynaložený v súvislosti so žalobou uplatneným

nárokom, keďže ZP mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (včítane jej výšky)
voči žalovanému. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody.
Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so ZP, ktorého objednávateľom (ale
pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho konania) bol terajší zástupca žalobcu, ktorý tieto
náklady následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto následne fakturoval žalobcovi doloženou

faktúrou č. 2024041 z 02.09.2024, splatnou 16.09.2024, ktorej súčasťou bola aj fakturácia nákladov za
vypracovanie znaleckých posudkov v počte 9 ks po 175,- eur, spolu 1.575,- eur, uhradenou žalobcom
podľa výpisu z účtu advokáta dňa 02.09.2024.

23. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania zo žalovanej istiny 364,63 eura, v danej časti súd žalobe

v prevažnej časti vyhovel, keď tieto úroky uplatnené v správnej (zákonnej) výške s poukazom na §
517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal za obdobie od 30.06.2023 až do jej zaplatenia, pričom
vychádzal z § 11 ods. 7 ZoPZP, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie. Žalovaná nesporne ukončila šetrenie danej poistnej udalosti dňa 14.06.2023, tak ako to uviedla
vo svojom oznámení z 15.06.2023 o poskytnutí poistného plnenia. Nasledujúcim dňom (15.06.2023)
potom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 29.06.2023 a až
nasledujúcim dňom sa mohla žalovaná prvýkrát dostať do omeškania s plnením (aj žalovaného zvyšku)
poistného plnenia.

24. Nakoľko žalobca si úroky z omeškania uplatnil aj za obdobie od 16.06.2023 (čo je deň nasledujúci
po vyhotovení oznámenia žalovanej o poistnom plnení) do 29.06.2023 vrátane, v danej (s ohľadom na
celý predmet tohto sporu nepatrnej) časti potom súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.25. S poukazom na § 797 ods. 4 OZ (podľa neho, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesťdôvodneplneniaalebozníženiaplnenia;tentodôvodniejemožnédodatočnemeniť)sasúdnemal

dôvod zaoberať akýmikoľvek ďalšími argumentami žalovanej než tými, ktorými ako poistiteľ v oznámení
o poistnom plnení odôvodnila „krátenie“ poistného plnenia, resp. pre ktoré neuhradila celú servisom
fakturovanú sumu za opravu, bližšie už uvádzanými pod bodom 9.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc

podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi ako prevažne úspešnej strane sporu proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 99,58 % (úspech žalobcu predstavoval
z celkového predmetu konania, teda aj po vyčíslení percentuálne priznaných úrokov z omeškania
z uplatnených úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku 99,79 % a jeho neúspech zvyšných 0,21 %,
predstavujúcich zároveň úspech žalovanej).

27. Nakoľko v rámci tohto konania vznikli trovy konania aj znalcovi vypočutému na pojednávaní dňa
10.03.2025, a to v súvislosti s jeho výsluchom, ktorých náhradu si následne uplatnil v zákonnej lehote
podaním z 19.03.2025, a ktoré neboli kryté žiadnou zálohou na trovy dôkazu, súd súčasne v závislosti na
pomereúspechuaneúspechustránsporu,postupujúcpodľa§258ods.2CSPazaprimeranéhopoužitia
§ 255 ods. 1 CSP, ak súčasne neúspech žalobcu bol len v doslova zanedbateľnej časti, priznal nárok

na ich náhradu znalcovi výlučne voči žalovanej, ktorej neúspech predstavoval až 99,78 %, keďže pri
takomto pomere úspechu a neúspechu strán sporu a predpokladanej výšky trov znalca, nemá praktický
zmysel pomerovať tento nárok.

28. O výške náhrady trov konania či už žalobcu alebo znalca rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník – § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.