Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106251
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: MH ASIST s. r. o., so sídlom: Partizánska 1859/33, 038 53 Turany, IČO: 52 952 355,
právne zast.: Advokátska kancelária BURIK, s. r. o., Námestie S. H. Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO:
52804364,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom:Lazovná63,97401
BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.101966473/2023
zo dňa 03. augusta 2023 a č. 101966687/2023 zo dňa 03. augusta 2023, takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.
101966473/2023 zo dňa 03. augusta 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100912498/2023 zo dňa 30. marca 2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.

101966687/2023 zo dňa 03. augusta 2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100912522/2023 zo dňa 30. marca 2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal

u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec
2021, máj 2021, august 2021 a september 2021 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“).
Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 100476907/2023 zo dňa 02.02.2023 (ďalej len
„Protokol“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 03.02.2023. Žalobca
sa k Protokolu nevyjadril, o čom správca dane vyhotovil Úradný záznam dňa 30.03.2023.

2. Správca dane Rozhodnutím č. 100912498/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok ") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume vy 3 906,- eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu daneaugust 2021“ alebo „prvostupňové rozhodnutie august 2021“), pričom daň vyrubená podaným daňovým
priznaním doručeným dňa 26.09.2021 predstavovala sumu 836,25 eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní predstavovala sumu 4 742,25 eur, rozdiel dane predstavuje sumu 3 906,- eur.

3. Správca dane Rozhodnutím č. 100912522/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 691,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane september 2021" alebo „prvostupňové
rozhodnutie september 2021“), pričom daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa

21.10.2021, predstavovala sumu 3 638,86 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní
predstavovala sumu 5 330,03 eur, rozdiel dane predstavuje sumu 1 691,17 eur.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane august 2021 vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období
august 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 3 906,- eur z dodávateľskej faktúry vystavenej daňovým
subjektom Bringstone s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava – m. č. Staré Mesto, IČO: 40 726 001, IČ

DPH SK: 2023768120 (ďalej aj „Bringstone s.r.o.“ alebo „dodávateľ“) č. 21082501, základ dane 19 503,-
eur, DPH 3 906,- eur, spolu 23 436,- eur, dátum dodania 25.08.2021, ktorej predmetom je kúpa tovaru -
hydraulické rameno s výsuvom, vývodom na okruh kladiva a príslušenstvom so staviteľnými podpornými
hydraulickýminohami+montážnasadašróbení(ďalejako„tovar“),(ďalejaj„dodávateľskáfaktúraaugust
2021“).

5. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane september 2021 vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom
období september 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 1 691,17 eur z dodávateľskej faktúry
vystavenej daňovým subjektom Bringstone s.r.o. č. 21092001, základ dane 8 455,83 eur, DPH 1 691,17
eur, spolu 10 147,- eur, dátum dodania 20.09.2021, ktorej predmetom kde kúpa tovaru - samohybným

mulčovač s košom Volf - Kawasaki, samohybná snežná fréza FXP, pružinový vyžínač s trojzubcom
Husqvarna, motorová píla Husqvarna XP, nožnice na živý plot HTV 230 (ďalej ako „tovar“ alebo „stroje“),
(ďalej aj „dodávateľská faktúra september 2021“).

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí za zdaňovacie obdobia august 2021 a september

2021 zhodne uviedol, že preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru žalobcovi
deklarovaným dodávateľom Bringstone s.r.o., ktorý mu doručil účtovné doklady (faktúry vystavené za
august a september 2021, doklady o úhrade, evidencia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, kniha
pohľadávok a kniha záväzkov od 01 - 09/2021, dodávateľská faktúra za zdaňovacie obdobie august
2021 od spoločnosti IONITY s.r.o. a dodávateľská faktúra za zdaňovacie obdobie september 2021

od spoločnosti Zab&Vik s.r.o.). Správca dane uviedol, že vykonal zisťovania pri súbežne vykonávaných
daňových konaniach v spoločnosti Bringstone s.r.o. (daňová kontrola za zdaňovacie obdobia roku 2021)
a u žalobcu (daňová kontrola za zdaňovacie obdobia jún a november 2021). Vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi žalobcu Bringstone s.r.o. zistil, spoločnosť prevádzkuje webstránku, z ktorej nie je zrejmé,
aký je predmet jej ekonomickej činnosti, aké produkty ponúka, neobsahuje údaje o spoločnosti, o

jej činnosti, kontaktné údaje na konkrétne osoby ani telefónne číslo. Sídlo spoločnosti je virtuálne.
Podľa údajov uvedených v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia r. 2020
až 2021 sa javí ako rizikový daňový subjekt (buď nulové daňové priznania alebo daňové priznania
s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami). Nebolo preukázané, kde a akú ekonomickú
činnosť reálne vykonáva, aké produkty ponúka, kto za ňu vystupuje. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 73/06. Spoločnosť Bringstone s.r.o. nevlastní žiaden majetok, ani
vozidlo, nemá priestory reálneho vykonávania podnikateľskej činnosti, nemá žiadneho zamestnanca.
Správca dane poukázal na to, že žalobca si napriek tomu vybral spoločnosť Bringstone s.r.o.
za svojho dodávateľa, čím sa mal vystaviť obchodným rizikám, vrátane nesplnenia podmienok nároku
na odpočítanie dane. Správca dane uviedol, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bol jediným

konateľom spoločnosti Bringstone s.r.o. A. B.. Poukázal na výpoveď konateľa, ktorý sa vyjadril k dodaniu
tovaru v mesiaci august a september 2021, k predmetu svojej činnosti a uviedol, že vlastní notebook,
zamestnancov nemá, všetky činnosti vykonáva sám, komunikuje osobne. Vyjadril sa tiež k spolupráci
so spoločnosťou žalobcu s tým, že osobne pozná konateľa žalobcu a vyjadril sa aj k spolupráci
so spoločnosťou IONITY s.r.o. Bratislava a EUREMA Ltd. K preverovaným dodaniam predložil len

faktúry o nákupe tovaru od spoločnosti IONITY s.r.o. (august 2021) Zab&Vik s.r.o. (september 2021).
Potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu v mesiaci august a september 2021, ako aj vystavenie faktúr,
pričom tovar mal zohnať cez „Atilu, ktorý mal dodávať tovar cez spoločnosť EUREMA Ltd.“. Tovar
objednal konateľ žalobcu mailom, resp. boli vystavené objednávky, tovar bol dodaný do sídla žalobcu,prepravu zabezpečoval jeho dodávateľ - spoločnosť IONITY s.r.o. Správca dane následne vyhodnotil
výpoveď konateľa spoločnosti Bringstone s.r.o. s tým, že dodanie tovaru žalobcovi slovne potvrdil,
avšak nepreukázal žiadnymi dôkazmi, jeho vyjadrenia sú všeobecného charakteru, nevedel sa vyjadriť

k detailom. Podľa zistenia správcu dane platby za tovar dodaný žalobcovi spoločnosť Bringstone
s.r.o. zo svojho účtu nepoukázala na účet spoločností IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o. Správca dane
konštatoval, že mu ani svedeckou výpoveďou A. B., ktorú považoval za výpoveď všeobecného
charakteru, bez predloženia dôkazov, nebolo preukázané, že tovar uvedený na faktúrach, nachádzajúci
sa v priestoroch žalobcu je ten, ktorého nákup deklaruje žalobca spornými faktúrami a že mu bol

dodaný osobou uvedenou na preverovaných faktúrach, t.j., že tovar mu dodal dodávateľ - spoločnosť
Bringstone s.r.o. Správca dane ďalej konštatoval, že ani vykonaným preverovaním u subdodávateľov
sa nepodarilo dostatočne zistiť a preveriť pôvod fakturovaného tovaru a nebola preukázaná úhrada
medzi dodávateľom a subdodávateľom.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia august 2021 uviedol, že preverovaním bolo zistené, že pri

skúmaných dodaniach malo dôjsť k nasledovnému fakturačnému reťazcu: IONITY s.r.o. Bringstone
s.r.o. MH ASIST s.r.o. Tovar, ktorý bol predmetom vystavenej faktúry za mesiac august 2021, mal
podľa vyjadrenia dodávateľa žalobcu (Bringstone s.r.o.) dodávateľ nadobudnúť od spoločnosti IONITY
s.r.o., ktorej konateľom je od 02.07.2020 C. D., E., F. (G. F.). Správca dane preveroval uskutočnenie
zdaniteľného plnenia - obchodnej transakcie medzi spoločnosťou Bringstone s.r.o. (dodávateľ žalobcu)

a spoločnosťou IONITY s.r.o. (subdodávateľ) za zdaňovacie obdobia január až október 2021, pričom
vyzval subdodávateľa na predloženie dokladov. Výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou
doručovateľa „adresát neznámy“. Následne správca dane preveroval spoločnosť IONITY s.r.o., pričom
navštívil webovú stránka uvedenej spoločnosti uvádzanú na faktúrach - www.ionity.net. a zistil, že táto
doména je pozastavená. Preverením sídla spoločnosti bolo zistené, že spoločnosť má virtuálne sídlo.

Zásielky s výzvami správcu dane adresované do sídla spoločnosti i na adresu osoby splnomocnenej
na elektronickú komunikáciu (podľa zistenia správcu dane ide o osobu bez trvalého pobytu) sa vrátili
s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane prevzal do konania zistenia z elektronického spisu
vedeného správcom dane o spoločnosti IONITY s.r.o., a to odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej len „MVI“). Maďarská finančná správa, ktorá bola požiadaná o vypočutie

konateľa spoločnosti IONITY s.r.o. C. D., v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že konateľa sa
nepodarilo vypočuť z dôvodu, že z poslednej známej adresy bol presťahovaný, iná adresa nie je
k dispozícii, od r. 2019 je C. D. vedený ako jednoduchý poľnohospodársky pracovník. Preverením
účtov spoločnosti IONITY s.r.o. bolo zistené, že v období od 01.01.2021 do 30.11.2021 na účtoch
vedených v Unicredit bank Czech republic and Slovakia a v Slovenskej sporiteľni a.s. neboli žiadne

obraty, na účet vedený v Tatra banke a.s. boli poukazované platby od rôznych spoločností, ktoré
boli následne poukazované na iný účet, avšak úhrady faktúr vystavených pre spoločnosť Bringstone
s.r.o. na účte nie sú evidované. Preverením finančných tokov spoločnosti IONITY s.r.o. správca dane
zistil, že účet, na ktorý boli preposielané platby, patrí spoločnosti EUREMA Ltd., Bulharsko. Správca
dane ďalej prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistil, že spoločnosť IONITY s.r.o. nie je v registri

zamestnávateľovevidovaná.Rovnakonebolzistenýzáznamvevidenciivozidiel.DaňovýsubjektIONITY
s.r.o. podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 oneskorene a k 31.09.2021 mu
bola z úradnej moci ukončená registrácia platiteľa DPH (rozhodnutie zo dňa 07.09.2021). Preverením
kontrolných výkazov spoločnosti IONITY s.r.o. bolo zistené, že v podaných kontrolných výkazoch
spoločnosť IONITY s.r.o. neuviedla žiadne dodania pre daňový subjekt Bringstone s.r.o. Správca

dane konštatoval, že účtovníctvo spoločnosti IONITY s.r.o. je pre neho nedostupné, spoločnosť je
nekontaktná a rovnako nekontaktný je aj konateľ C. D., spoločnosť nemá žiadny majetok, ani vozidlá.
Z údajov uvedených v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia r. 2020-2021sa
spoločnosť IONITY s.r.o. javí ako rizikový daňový subjekt (podané daňové priznania s vysokými obratmi
a nízkymi daňovými povinnosťami), za r. 2020-2021 neboli podané daňové priznania k dani z príjmov

právnickej osoby. Adresa spoločnosti je virtuálnym sídlo, nie je zrejmé a subdodávateľom nebolo
preukázané, kde a akú ekonomickú činnosť spoločnosť IONITY s.r.o. reálne vykonáva, subdodávateľ
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod preverovaného tovaru, ani jeho reálne dodanie
žalobcovi prostredníctvom spoločnosti Bringstone s.r.o. Úhrada faktúry vystavenej pre spoločnosť
Bringstone s.r.o. na účte nie je evidovaná, platba bola poukázaná na účet patriaci spoločnosti EUREMA

Ltd. Bulharsko, ktorú skutočnosť správca dane vyhodnotil ako neštandardnú ekonomickú transakciu.
Nebol preukázaný spôsob úhrady za deklarované dodanie. Zistené skutočnosti podľa správcu dane
indikujú, že preverovaná faktúra za dodanie tovaru nebola vystavená na základe reálneho dodania,
u správcu dane existujú pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaného tovaru žalobcovi dodávateľomuvedeným na spornej faktúre, nakoľko ani vykonaným preverovaním u subdodávateľa sa nepodarilo
dostatočne zistiť a preveriť pôvod fakturovaného tovaru a tiež preukázať u neho vykonávanie akejkoľvek
ekonomickej činnosti. Z dôvodu nepredloženia dokladov spoločnosťou IONITY s.r.o. nadobudol správca

dane pochybnosti o riadnom výkone ekonomickej činnosti tejto spoločnosti, dodanie na základe faktúry,
ktorúspoločnosťBringstones.r.o.predložila,nebolouvedenévkontrolnomvýkaze,t.j.daňznehonebola
priznaná ani odvedená. Z kontrolných výkazov deklarovaného subdodávateľa správca dane zistil, že v
zdaňovacom období august 2020 bola jeho dodávateľom spoločnosť KNOWBILITY s.r.o., Bratislava,
pričom táto spoločnosť je nekomunikujúca, registrácia DPH jej bola zrušená k 31.05.2021, daňové

priznanie k DPH bolo naposledy podané za zdaňovacie obdobie jún 2020, daňové priznanie a kontrolný
výkaz pre DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 boli podané pod ID používateľa: EKR_2163490,
ktoré bolo pridelené osobe C. D., pričom ide o nekontaktnú osobu, ktorej skutočný pobyt nie je známy
ani pre maďarskú daňovú správu. Bolo zistené, že IONITY s.r.o. formálne v podanom daňovom priznaní
pre DPH daň priznáva, avšak DPH do štátneho rozpočtu neodvádza, nakoľko si daň na výstupe ponížila
uplatneným nárokom na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa KNOWBILITY s.r.o., ktorý žiadne

dodanie pre IONITY s.r.o. nepriznal, nepodal daňové priznania a kontrolné výkazy, uvedeným konaním
podľa správcu dane došlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Z kontrolného výkazu deklarovaného
subdodávateľa IONITY s.r.o. správca dane zistil, že v zdaňovacom období august 2021 neeviduje žiadnu
faktúru vystavenú pre spoločnosť Bringstone s.r.o., daň z faktúry nebola priznaná ani odvedená.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia september 2021 uviedol, že preverovaním
bolo zistené, že pri skúmaných dodaniach malo dôjsť k nasledovnému fakturačnému reťazcu:
Zab&Vik s.r.o.Bringstone s.r.o.MH ASIST s.r.o. Tovar, ktorý bol predmetom vystavenej faktúry za mesiac
september 2021, mal podľa vyjadrenia dodávateľa žalobcu (Bringstone s.r.o.) dodávateľ nadobudnúť
od spoločnosti Zab&Vik s.r.o., ktorej konateľkou od 06.10.2017 bola H. I., J., F. (G. F.). Správca dane

poukázal na to, že faktúry od spoločnosti Bringstone s.r.o. a od spoločnosti Zab&Vik s.r.o. majú rovnaké
znaky, sú vystavené v rovnakom programe, na faktúre Zab&Vik s.r.o. chýba pečiatka. Správca dane
preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia - obchodnej transakcie medzi spoločnosťou Bringstone
s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a spoločnosťou Zab&Viks.r.o. (subdodávateľ) za zdaňovacie obdobia január
2021 - apríl 2022, pričom vyzval subdodávateľa na predloženie dokladov. Výzva zaslaná na URI

adresu subdodávateľa nebola v úložnej lehote prevzatá, výzva doručovaná konateľke H. I. sa vrátila
správcovi dane s poznámkou doručovateľa „presťahovaný“. Daňový subjekt Zab&Vik s.r.o. na výzvu
správcu dane nereagoval, požadované doklady neboli predložené. Správca dane z kontrolných výkazov
spoločnosti Zab&Vik s.r.o. zistil, že spoločnosť kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie september
2021 podala, tieto však boli nulové, neboli priznané žiadne dodania. Subdodávateľ podal daňové

priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2021, dodania pre spoločnosť Bringstone s.r.o. nie
sú v daňovom priznaní a ani v prislúchajúcom podanom kontrolnom výkaze priznané a daň nebola
odvedená. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že spoločnosť Zab&Vik s.r.o. nevystavila faktúry
pre spoločnosť Bringstone s.r.o. a žiadne dodanie spoločnosti Bringstone s.r.o. nepriznala, spoločnosti
bola k 30.06.2022 z úradnej moci ukončená registrácia platiteľa DPH, účtovníctvo spoločnosti Zab&Vik

s.r.o. je pre správcu dane nedostupné, spoločnosť je nekontaktná a nekontaktná je aj jej konateľka.
Správcovi dane nie je zrejmé a zo strany dodávateľa nebolo preukázané, kde a akú ekonomickú činnosť
spoločnosť Zab&Vik s.r.o. reálne vykonáva. Správca dane prevzal do konania ako dôkaz odpoveď
na žiadosť o MVI zaslanú na preverenie spoločnosti Zab&Vik s.r.o. Z odpovede maďarskej finančnej
správy k osobe H. I. (konateľka) vyplýva, že v období od 10.09.2020 do 10.09.2022 bývala v prechodnom

ubytovaní pre ľudí bez domova a v období od 11.09.2022 sa zdržiava v nocľahárni pre ženy. Výzva
maďarského správcu dane sa vrátila späť s poznámkou „neprevzatá“, konateľka sa písomne nevyjadrila
a nepredložila žiadne doklady. Do telefónu uviedla, že jej neznáma osoba ju odviezla do Bratislavy,
kde podpísala dokument v cudzom jazyku. Keďže konateľka nespolupracovala, nebolo možné preveriť
otázky slovenského správcu dane. Správca dane konštatoval, že účtovníctvo spoločnosti Zab&Vik s.r.o.

je pre neho nedostupné, spoločnosť je nekontaktná a nekontaktná je aj jej konateľka. Spoločnosti bola
k 30.06.2022 ukončená registrácia platiteľa DPH, spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období
nemala žiadnych zamestnancov. Na základe údajov uvedených v podaných daňových priznaniach
pre DPH za zdaňovacie obdobia r. 2020 až 2021 sa javí spoločnosť ako rizikový daňový subjekt (nulové
daňové priznanie, resp. daňové priznanie s vysokým obratom a nízkou daňovou povinnosťou), za r.

2020 - 2021 nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Spoločnosť má virtuálne
sídlo, neprevádzkuje žiadnu web stránku Vzhľadom na nekontaktnosť konateľky a nepredloženie
dokladov správca dane konštatoval, že ani na základe MVI nebolo preukázané, že k dodaniu
tovaru došlo tak, ako je uvedené na preverovanej faktúre. Spoločnosť Zab&Vik je nekontaktná,so správcom dane nekomunikuje, jej doklady sú nedostupné, neboli predložené žiadne doklady
a dôkazy preukazujúce akýmkoľvek spôsobom existenciu jej obchodného vzťahu so spoločnosťou
Bringstone s.r.o. Reálny výkon ekonomickej činnosti tejto spoločnosti nebol preukázaný, pôvod tovaru

fakturovaného dodávateľom Bringstone s.r.o. žalobcovi zostal neobjasnený. Keďže spoločnosť Zab&Vik
s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, na správcovi dane známych bankových účtoch nie sú žiadne
obraty, jej finančné transakcie a úhrady zostali neobjasnené. Z kontrolných výkazov za zdaňovacie
obdobia január - december 2021 správca dane zistil, že v zdaňovacom období september 2021
spoločnosť neeviduje žiadnu faktúru vystavenú pre spoločnosť Bringstone s.r.o. Spoločnosť podala

daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2021, avšak v zdaňovacom období
september 2021 nebola evidovaná žiadna faktúra vystavená pre spoločnosť Bringstone s.r.o., daň
z faktúry nebola priznaná ani odvedená.

9. Správca dane v rozhodnutiach august a september 2021 zhodne poukázal na výpoveď
konateľa žalobcu, ktorá podľa jeho názoru neodstránila pochybnosti vyplývajúce z predchádzajúcich

zistení správcu dane, že preverované zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je deklarované
na faktúrach. Súčasne poukázal aj na výsledky miestneho zisťovania vykonaného dňa 09.06.2022,
pri ktorom fyzicky obhliadol tovar (deklarovaný na preverovaných faktúrach od spoločnosti Bringstone
s.r.o.). Konštatoval, že na základe vykonanej obhliadky nespochybňuje samotnú existenciu strojov,
avšak len na základe jej vykonania nemôže jednoznačne posúdiť, či tento tovar je práve ten, ktorý mal

byť dodaný spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach od spoločnosti Bringstone s.r.o.
Vzhľadom na uvedené správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami zistenými
v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom
ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal, čím
preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Následne správca dane poukázal na obsah vyjadrenia

žalobcu k predmetnej výzve a konštatoval, že žalobca nenavrhol žiadne dôkazy a neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, a to, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti správca
dane poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa dôkazného bremena a konštatoval,
že neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej

kontroly preveroval celý obchodný reťazec, ako aj splnenie daňovej povinnosti na úrovni jednotlivých
subjektov v obchodnom reťazci za účelom zistenia objektívnej pravdy. Mal za to, že pri preverovaní
materiálnej povahy predložených dodávateľských faktúr správca dane preukázateľne spochybnil ich
vierohodnosť a pravdivosť, spochybnené boli obchodné transakcie na predchádzajúcich stupňoch
reťazca a spochybnené boli aj dôkazy predložené žalobcom, a preto bolo dôkazné bremeno opätovne

prenesené na daňový subjekt (žalobcu). Nepreukázaná je podľa správcu dane skutočnosť, že tovar
uvedený na preverovaných faktúrach je práve ten, ktorý je umiestnený v priestoroch žalobcu a zároveň,
že bol žalobcovi dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou Bringstone s.r.o.,
a teda, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH z titulu dodania tovaru
pre žalobcu. Žalobca napriek oznámeným pochybnostiam nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by

vyvrátil pochybnosti správcu dane, a preto správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonom stanovenej podmienky podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH na uplatnenie práva odpočítať daň
z posudzovaných faktúr.

10. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí ďalej zhodne vyhodnotil dôkazy a splnenie podmienok

odpočítania dane v zmysle § 49 a 51 Zákona o DPH a konštatoval, že nemá preukázané, že faktúry
týkajúce sa zdaňovacích období august 2021 a september 2021 boli vystavené na základe reálnych
skutočností, t.j., že dodávateľ dodal plnenie tak, ako je uvedené na faktúrach, pričom konštatoval,
že zákon vyžaduje, aby údaje na daňovom doklade boli skutočne reálne vykonané osobou uvedenou
na faktúre. Nemal preukázané, že žalobca splnil zákonom stanovenú podmienku (§ 49 ods. 1 Zákona

o DPH) na uplatnenie práva odpočítať daň z posudzovaných faktúr. Nepreukázaná podľa správcu dane
je skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodaný práve dodávateľom Bringstone s.r.o. a zároveň, že „tovar
(kontajner) uvedený na preverovaných faktúrach“ je práve ten, ktorý je v priestoroch kontrolovaného
daňového subjektu (v konaní nebolo zistené, ani tvrdené, že tovar uvedený na kontrolovaných faktúrach
v zdaňovacích obdobiach august a september 2021 bol žalobcovi dodaný v kontajneri, pozn. správneho

súdu). Podľa správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti Bringstone s.r.o. vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené
deklarovaným dodávateľom sú podľa správcu dane dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie
žalobcu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar dodal, avšak ideo písomnosti, ktoré je možné ľahko vyhotoviť elektronickými prostriedkami. Ich vierohodnosť je potom
podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím
a minulosťou dodávateľa, o.i. aj jeho daňovou disciplínou. Ak však správca dane pri preverovaní týchto

tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce, či priamo popierajúce tvrdenia z predložených
dokladov, je namieste tieto tvrdenia považovať za nepreukázané a musí vyzvať daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt si vyberá svojich
obchodných partnerov sám, a preto je svojím spôsobom zodpovedný aj za konanie svojich obchodných
partnerov, pretože na základe nimi vystavených faktúr si uplatňuje odpočítanie dane. Významným

pre správne určenie dane a pre odpočítanie dane je podľa správcu dane v tomto prípade práve to,
že žalobcom deklarovaný nákup tovaru od dodávateľa Bringstone s.r.o. v procese verifikácie nebol
správcovi dane preukázaný, t.j. že sa nepreukázalo, že tovar bol skutočne dodaný, a to dodávateľom
uvedeným na spornej faktúre. Samotné predloženie faktúry nepreukazuje fakturovaný zdaniteľný
obchod z titulu dodania tovaru pre žalobcu. Pochybnosti podľa správcu dane vyplynuli z porovnania
predložených dokumentov, výpovedí svedkov a vyjadrení žalobcu. Správca dane konštatoval, že z ust.

§ 49 a 51 Zákona o DPH vyplýva, po splnení akých podmienok má daňový subjekt právo na
uplatnenie odpočítania dane. Žalobca splnil podmienku stanovenú v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH, a to, že musí mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Z § 49 ods. 1 Zákona
o DPH vyplýva druhá zásadná a najpodstatnejšia podmienka, ktorou je skutočnosť, že právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla

daňová povinnosť. Uvedené dve podmienky musia byť splnené súčasne, pričom splnenie musia podľa
správcu dane preukázať obidvaja obchodní partneri, teda nielen daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
právo na odpočítanie dane, ale aj jeho obchodný partner, ktorý musí vedieť preukázať predložením
relevantných dokladov, že tovar daňovému subjektu skutočne dodal a že mu z dodania tovaru vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Skutočnosti tvrdené žalobcom na základe

predložených listinných dokladov musia byť nielen zaúčtované, ale aj preukázané. V prípade, ak
dodávateľ nepreukáže, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo a že mu z dodania tovaru vznikla
v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť, nie sú splnené podmienky stanovené v §
49 Zákona o DPH. Dodanie tovaru musí byť podľa správcu dane vierohodným spôsobom preukázané
tak u daňového subjektu, ako aj u jeho dodávateľa, čo v danom prípade nebolo preukázané. Správca

dane uzavrel, že z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou
Bringstone s.r.o., teda dodávateľom uvedeným na faktúre, a porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51
ods. 1 Zákona o DPH, nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z kontrolovaných faktúr.

11. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane v zákonnej lehote odvolania,

o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101966473/2023 zo dňa 03.08.2023 (ďalej aj „rozhodnutie
žalovaného august 2021“) a č. 101966687/2023 zo dňa 03.08.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného
september 2021“) tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutia správcu
dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí zhodne poukázal na dôvody uvedené v odvolaniach žalobcu,
na priebeh administratívneho konania, na vykonané úkony správcu dane, zhrnul podstatný obsah

rozhodnutí správcu dane, vrátane skutkových zistení a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov predložených
žalobcom i zabezpečených správcom dane, ako aj vyhodnotenia svedeckých výpovedí, a poukázal
na záver správcu dane, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočítania
dane (pričom uviedol aj zistenia, ktoré sa netýkali kontrolovaných zdaňovacích období august 2021
a september 2021, ale sa týkali zdaňovacieho obdobia jún 2021, pozn. správneho súdu). Konštatoval,

že po preskúmaní administratívnych spisov, odvolaní a rozhodnutí správcu dane dospel k záveru,
že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Mal za to, že správca dane postupoval správne, keď žalobcovi
neuznal odpočítanie dane z dodania tovarov. S poukazom na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH
upravujúcipodmienkynaodpočítaniedanekonštatoval,ženestačíibaformálnedeklarovaťprevodpráva
nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ale je nevyhnutné aj preukázať, že tovar bol daňovému

subjektu aj reálne dodaný a to osobou, ktorá má status osoby dodávateľa podľa Zákona o DPH.
Samotné predloženie daňových dokladov (faktúra, doklad o zaplatení) podľa žalovaného nie je dôkazom
o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrou, pretože technicky je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Správca dane preveroval formálnu deklaráciu uvedenú na faktúre
aj s prihliadnutím na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES týkajúcej sa boja proti podvodom, resp.

zneužívaniu práv týkajúcich sa DPH. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť,
žedaňbolauplatnenávočinemutýmplatiteľomvtuzemsku,ktorývyhotovilfaktúruaktorýmupredmetný
tovar alebo službu dodal a platiteľ tento tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa
žalovaného v preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie tovaru žalobcovi podľa § 49ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH, pretože „preverovaním dodávateľa -spoločnosti Bringstone s.r.o.
vznikli dôvodné pochybnosti, či bol dodávateľ vôbec oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, keďže sa
jednalo o dodanie tovaru, ktorého predaj sa obvykle zabezpečuje prostredníctvom špecializovaných

predajcov a vyžaduje si odborné znalosti v tejto oblasti. Táto skutočnosť nebola potvrdená ani u
jeho subdodávateľov - IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o.“ Konštatoval, že v spoločnosti Bringstone s.r.o.
nebolo preukázané, že predmetom činnosti bol nákup a predaj tohto druhu tovaru. Správca dane
podľa žalovaného preukázateľne spochybnil dodanie predmetného tovaru dodávateľom - spoločnosťou
Bringstone s.r.o. a jeho subdodávateľmi - spoločnosťou IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o. Správca dane

svoje pochybnosti jasne a zrozumiteľne formuloval, vyjadril a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by odstránili dôvodné
pochybnosti správcu dane. Žalovaný uviedol, že žalobca podával vyjadrenia k priebehu zdaniteľných
obchodov, avšak tieto vyjadrenia neboli potvrdené relevantnými dôkazmi, konateľ žalobcu sa len
všeobecne vyjadril, že si nespomína ako a cez koho sa nakontaktoval na spoločnosť Bringstone s.r.o.,
pravdepodobne komunikoval s konateľom p. B. cez telefónne aplikácie a emailom, v sídle spoločnosti

Bringstone s.r.o. nikdy nebol, nepreveroval si webovú stránku tejto spoločnosti, dodávateľov si
preveroval len cez dostupné registre, ktoré nekonkretizoval, nevedel sa vyjadriť k preprave, uviedol len,
že tovar preberal osobne, tento mu doviezol šofér, ktorého nepoznal, tovar nakúpil bez predchádzajúcej
obhliadky. Žalovaný poukázal na to, že jediným dokladom predloženým žalobcom k realizácii
zdaniteľného obchodu bol doklad o preprave (CMR), ktorý mu poskytol subdodávateľ - spoločnosť

IONITY s.r.o. (uvedený doklad sa netýkal zdaňovacích období august a september 2021, pozn.
správneho súdu). Žalovaný konštatoval, že zo svedeckej výpovede konateľa dodávateľa p. B. vyplýva,
že tento nedisponoval základnými informáciami o fungovaní spoločnosti, nevedel od koho nadobudol
tovar, nevedel ako sa nakontaktoval na žalobcu, jeho vyjadrenia boli len všeobecného charakteru. V
konaní bolo podľa žalovaného preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom Bringstone s.r.o. bol

iba formálne deklarovaný, ale bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Neštandardný bol zo strany
žalobcu výber obchodného partnera - spoločnosti Bringstone s.r.o., predovšetkým jeho odbornej
spôsobilosti na nákup špecializovanej techniky. Žalobca si pri začatí spolupráce nijako nepreveril
spôsobilosť dodávateľa zabezpečiť nákup špecializovaného tovaru. Žalovaný konštatoval, že správca
dane na základe preverovania a dokazovania prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že zdaniteľný
obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
bol priamo účastný na dvojstrannom obchodnom vzťahu a mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik
nároku na odpočet DPH preukázať, mal si zabezpečiť a uchovať dostatok dokladov.

12. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí ďalej poukázal na to, že správca dane žalobcovi zaslal
oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku ho vyzval na vyjadrenie k zisteniam správcu dane a k navrhnutiu ďalšieho
dokazovania, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom
je podľa žalovaného dostatočné pre prijatie záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie

dane v predmetnej veci neboli splnené. Za týchto okolností potom nebolo dôvodné, aby správca
dane žalobcovi preukazoval podvodné konanie, resp. to, že bol súčasťou obchodného reťazca,
o čom vedel alebo mal vedieť. Právne posúdenie správcu dane bolo podľa žalovaného správne,
pretože deklarované obchody deklarovaným dodávateľom boli dôvodne spochybnené. Žalovaný
poukázalnaustálenújudikatúruSDEÚinanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS241/07.Správcadane

nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, pretože relevantne spochybnil
materiálnu podstatu plnenia. Dôkazné bremeno nebolo prenesené na správcu dane, nakoľko v danom
prípade došlo k porušeniu hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa Zákona
o DPH na kontrolovanom stupni medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a teda dôkazné bremeno
bolo na ňom. Žalobca nepredložil a nenavrhol správcovi dane vykonať ďalšie dôkazy. K poukazu

žalobcu na rozsudky SD EÚ a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že je bežnou praxou
súdov prihliadať pri rozhodovaní na túto judikatúru, ak je to v preskúmanom prípade nevyhnutné,
avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti jeho prípadu a účel relevantného
zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v konkrétnej veci. Pokiaľ daňový subjekt
poukazuje, resp. odvoláva sa na konkrétne rozsudky SD EÚ a NS SR, je jeho dôkazným bremenom

preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného uznesenia a nielen uvádzať
niektoré právne závery uvedené bez priamej súvislosti s prípadom, ktorý je predmetom preverovania
zo strany správcu dane. Zdôraznil, že pri dôkaznej povinnosti žalobcu platí zásada prejednávacia,
nie zásada vyhľadávacia a nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať skutočnosti tak,aby si daňový subjekt mohol odpočítať DPH. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, potom možno konštatovať,
že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť, v takom prípade je opäť len na platiteľovi,

či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Predloženie faktúr, resp. ďalších dôkazov a poskytnutie vyjadrení bez reálneho základu
a bez možnosti ich overenia, nie je podľa žalovaného možné považovať za unesenie dôkazného
bremena žalobcu pri preukazovaní skutočností ním uvedených v podanom daňovom priznaní DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobia. Podľa žalovaného pri výkone daňovej kontroly i vo vyrubovacom

konaní boli všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotené
vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, skutkový stav
veci bol zistený úplne a presne, správca dane si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy a dospel
k záveru, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach predložených žalobcom sa neuskutočnili
osobou na nich uvedenou. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a
konania, ktoré ich vydaniu predchádzali, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení.

Rozhodnutia správcu dane obsahujú odôvodnenie v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Záver
správcu dane podľa žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe
ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že deklarovaný dodávateľ Bringstone s.r.o. bol skutočným dodávateľom tovaru, ktorému vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane

zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Námietky uvedené
v odvolaniach podľa žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane.

Správne žaloby

13. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného i správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období august 2021
a september 2021 a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane
a vrátil veci správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal priznania nároku na náhradu trov
konania vo výške 100%. V správnych žalobách žalobca zhodne namietal, že napadnuté rozhodnutia

žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom a navrhol ich zrušiť z dôvodov uvedených v § 191
ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Poukázal na to, že správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sumách
uvedených vo výroku rozhodnutí za zdaňovacie obdobie august 2021 a september 2021 z dôvodu
nepriznania práva na odpočet DPH s odôvodnením, že malo dôjsť k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti

na § 51 ods. 1 Zákona o DPH z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia
dodávateľomuvedenýmnafaktúre/faktúrach,pričomkonštatoval,ženespochybňujesamotnúexistenciu
obhliadnutých strojov (deklarovaného tovaru), avšak nie je možné jednoznačne posúdiť, či práve tieto
tovary - stroje sú tie, ktoré mali byť dodané spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach
od spoločnosti Bringstone s.r.o. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami rozhodnutia správcu dane

potvrdil a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľ žalobcu
Bringstone s.r.o. bol skutočným dodávateľom tovaru. Žalobca vyslovil nesúhlas s uvedenými závermi.
S poukazom na ust. § 3 ods. 3 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku a § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvrdil, že deklarované tovary riadne zakúpil od svojho dodávateľa,
predložil faktúry, za tovar riadne zaplatil, tovar existuje a bol mu dodaný deklarovaným dodávateľom,

ktorého si žalobca preveril z dostupných registrov. Podľa žalobcu uvedené skutočnosti boli preukázané
pri daňovej kontrole príslušnými dokladmi (faktúry obsahujúce všetky zákonné náležitosti podľa § 71
Zákona o DPH, doklady o úhrade - výpisy z účtov, účtovné doklady, evidencie DPH, kniha pohľadávok,
kniha záväzkov a i.), miestnym zisťovaním potvrdzujúcim existenciu tovaru, výpoveďou konateľa
žalobcu, výpoveďou konateľa dodávateľa A. B.. Mal za to, že správca dane ani žalovaný na uvedené

skutočnosti neprihliadli. Žalobca zdôraznil, že o „schéme obchodného reťazca“ sa dozvedel prvýkrát
od správcu dane. Vyrubením dane správca dane podľa žalobcu sleduje dvojité zdanenie. Správca dane
spochybňuje žalobcovho dodávateľa najmä z dôvodu, že má virtuálne sídlo a nie je mu zrejmé, aké
produkty ponúka, kto vystupuje za spoločnosť, spoločnosť nevlastní žiaden majetok, vozidlo, nemá
priestory reálneho vykonávania podnikateľskej činnosti, nemá žiadneho zamestnanca a na webovej

stránke okrem názvu, adresy spoločnosti a mailovej adresy nie je nič uvedené. Žalobcovi nie je
zrejmé, prečo správca dane tvrdí, že nevie kto vystupuje za spoločnosť, keď táto skutočnosť je
zrejmá z obchodného registra a vypočul A. B., konateľa tejto spoločnosti, ktorý uviedol, že vlastný
notebook, cez ktorý všetko robí. Nevykonávanie činnosti z miesta virtuálneho sídla nie je podľa žalobcudôvodom na spochybnenie vykonávaných činností. Konateľ ďalej uviedol, že sa pozná s konateľom
žalobcu, mal ho v telefóne, čo svedčí o tom, že uvedené spoločnosti riadne komunikovali. Žalobca
poukázal na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“), napr. vo veciach Mahagében kft.

(C - 80/11) a Pétér Dávid (C -142/11), Optigen Ltd. (C - 354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C - 355/03)
a Bond House Systems Ltd. (C - 484/03), pripúšťa vznik nároku na odpočet DPH u dobromyseľného
daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak
dodávateľ nie je stotožnený. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom
uvedenýmnafaktúrachalebojehosubdodávateľom,nepostačujenavylúčenieprávanaodpočet,pričom

právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa
preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho
subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje
podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými
úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet
dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C - 18/13).

Uvedené interpretačné kritériá posudzovania vzniku nároku na odpočet DPH prevzal aj Najvyšší súd SR
vo svojej rozhodovacej činnosti. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému
konaniu, je na správcovi dane. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie
výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Vo vzťahu
k možnosti odoprieť právo na odpočítanie dane žalobca poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia

SD EÚ a na rozhodnutie vo veci Kittel (C - 439/04). Žalobca považoval za účelové tvrdenie správcu
dane i žalovaného, že správca dane nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní, pretože správca dane relevantne spochybnil materiálnu podstatu plnenia a došlo k porušeniu
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný
disponovali všetkými potrebnými dôkazmi, že tovar mu bol riadne dodaný a len účelovo sa zameriavajú

na subdodávateľov žalobcovho dodávateľa (IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o.), na ktoré skutočnosti však
žalobca nemá dôkaznú povinnosť a nemožno od neho požadovať preverenie všetkých subjektov
v reťazci v rozsahu, v akom vykonáva vlastné preverenie správca dane a na základe toho spochybniť
dodávateľa a preniesť dôkazné bremeno na kontrolovaný subjekt (žalobcu). Postup správcu dane v
súvislosti s prenosom dôkazného bremena na žalobcu považoval žalobca za neakceptovateľný.

14. Žalobca v správnych žalobách ďalej poukázal na dvojitý prístup správcu dane i žalovaného
v obdobných veciach, keď po daňovej kontrole žalobcu za mesiac jún 2021 (jednalo sa o totožnú
vec – kúpu tovaru od rovnakého dodávateľa - spoločnosti Bringstone s.r.o.), správca dane žalobcovi
vyrubil daň z totožných dôvodov ako v preskúmavaných veciach, avšak žalovaný rozhodnutím

zo dňa 05.05.2023 rozhodnutie správcu dane zrušil. Žalobca odcitoval časti odôvodnenia predmetného
rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nespĺňa hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa a v takomto prípade je možné nepriznať odpočítanie dane
daňovému subjektu len ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom

podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom. Podľa odôvodnenia označeného rozhodnutia žalovaného boli u žalobcu splnené všetky tri
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pričom dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť
na žalobcu nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane a v ďalšom konaní má správca dane uniesť svoje
dôkazné bremeno a preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal

amoholvedieť,žekdaňovémupodvodudochádza.Žalobcaspoukazomna§49ods.1,2písm.a)a§51
ods.1písm.a)ZákonaoDPHanačl.168písm.a)Smerniceč.2006/112/ESkonštatoval,žebolisplnené
všetky podmienky na odpočítanie dane, pretože poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom)
je iná osoba registrovaná pre daň, plnenie fakticky existuje a je používané v rámci ekonomickej
činnosti žalobcu, daň bola voči žalobcovi uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré mu

boli dodané a ktoré používa na dodávky ako platiteľ a disponuje faktúrou od platiteľa vyhotovenou
podľa § 71. Pokiaľ daňové orgány žalobcovi vytkli, že nepreukázal dopravu tovaru, žalobca uviedol,
že prepravu nezabezpečoval vo vlastnej réžii, a preto nebol povinný nad rámec zákona preukazovať
prepravu, za ktorú zaplatil v cene nakúpeného tovaru. Pokiaľ správca dane i žalovaný uviedli, že je
neštandardné zakúpiť tovar inak ako prostredníctvom špecializovaného predajcu, žalobca uviedol,

že platná právna úprava neukladá povinnosť nakupovať tovar u špecializovaného predajcu a nie je
potrebné, aby dodávateľ mal na predaj voľne dostupného tovaru zapísaný „aj špecializovaný“ predmet
podnikania. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia
SD EÚ a NS SR, bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutkový stav v týchto rozhodnutiach máprvky skutkového stavu v prejednávanom prípade, žalobca uviedol, že na rozhodnutia sa odkazuje
kvôli právnemu názoru a povinnosťou orgánu verejnej správy je s takýmto odkazom sa vysporiadať
a uviesť, prečo sa v tom to prípade neuplatňuje. Uviedol tiež, že vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam

skutkový stav uviedol a vo vzťahu k judikatúre SD EÚ aj vyvodzoval primerané závery. Odôvodnenie
žalovaného vo vzťahu k prezentovanej judikatúre je podľa žalobcu nedostatočné.

15. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že existujú dôvody zrušenia rozhodnutí podľa
(i) § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobcovi

bol odopretý nárok na odpočet dane, pričom vec nebola posúdená v súlade s v žalobe uvedenými
právnymi názormi, hoci boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené;
(ii) § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože žalobca nedostal odpoveď žalovaného na poukazovanú judikatúru
v tom smere, prečo sa neuplatní a nebola odôvodnená a preukázaná (ani možná) vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní, hoc bola zákonnou podmienkou nepriznania nároku na odpočet, ktorou sa však
správca dane ani žalovaný účelovo nezaoberali;

(iii) § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože v administratívnom spise neexistuje dôkaz vyvracajúci
skutočnosť, že dodávateľ žalobcovi dodal tovar, a preto skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise; správca dane nemôže tvrdiť,
že žalobcom predložené dôkazy nestačia s odkazom na „obozretnosť podnikateľského subjektu“,
musí existenciu materiálneho plnenia vo vzťahu ku žalobcovi relevantne spochybniť a to vo vzťahu

k jeho priamemu dodávateľovi, u ktorého bolo dodanie tovaru preukázané, nie však vo vzťahu k iným
subjektom;
(iv) § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože nebolo prihliadané na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní
vyšli najavo, čím bol podľa žalobcu porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čo je podstatným porušením
ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy.

Vyjadrenia žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zhodne poukázal na vykonanú daňovú kontrolu,
z ktorej bol vyhotovený Protokol, ku ktorému sa žalobca písomne nevyjadril ani nedoručil správcovi dane

žiadne pripomienky. Konštatoval, že „spornou otázkou v preskúmavaných veciach bolo dodanie tovaru
žalobcovi, pretože preverovaním dodávateľa – KASTON GROUP s.r.o. vznikli dôvodné pochybnosti,
či bol dodávateľ vôbec oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, keďže sa jednalo o dodanie
tovaru, ktorého predaj sa obvykle zabezpečuje prostredníctvom špecializovaných predajcov a vyžaduje
si odborné znalosti v tejto oblasti“ (v zdaňovacích obdobiach august a september 2021 nebola

deklarovaným dodávateľom tovaru spoločnosť KASTON GROUP s.r.o., ale spoločnosť Bringstone
s.r.o., pozn. správneho súdu). Táto skutočnosť podľa správcu dane „nebola potvrdená ani u jeho
subdodávateľa - v spoločnosti Bringstone s.r.o.“ (v zdaňovacích obdobiach august a september 2021
spoločnosť Bringstone s.r.o. nebola subdodávateľom, subdodávateľmi boli spoločnosti IONITY s.r.o.
a Zab&Vik s.r.o., pozn. správneho súdu). Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že „vzhľadom k zisteniam

v iných zdaňovacích obdobiach (august 2021 a september 2021) spoločnosť KASTON GROUP
s.r.o. bola do dodávateľského reťazca vložená len účelovo“. Ďalej žalovaný (zmätočne) uviedol, že
„pre uvedený záver svedčí aj skutočnosť, že žalobca nakupoval tovar priamo od spoločnosti Bringstone
s.r.o., ktorá v „tomto zdaňovacom období“ bola v pozícii subdodávateľa. Tvrdenie žalobcu, že sa
obrátil na spoločnosť KASTON GROUP s.r.o. z dôvodu, že inak nevedel uvedený tovar nadobudnúť,

preto podľa žalovaného pôsobí nevierohodne. Žalovaný konštatoval, že správca dane preukázateľne
spochybnil dodanie predmetného tovaru dodávateľom - spoločnosťou KASTON GROUP s.r.o. a jeho
subdodávateľom - spoločnosťou Bringstone s.r.o.“ (tak, ako bolo už vyššie uvedené, v zdaňovacích
obdobiach august a september 2021 bola deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť Bringstone
s.r.o. a jej subdodávateľmi boli spoločnosti IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o., pozn. právneho súdu). Podľa

žalovaného správca dane svoje pochybnosti jasne a zrozumiteľne formuloval, vyjadril a oboznámil
s nimi žalobcu, čím preniesol na neho dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy,
ktoré by odstránili dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalovaný následne poukázal na zistenia
vyplývajúce z dokazovania vykonaného počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, na vyjadrenie
konateľa žalobcu, ktoré správca dane vyhodnotil ako všeobecné; konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť

k preprave tovaru, pričom jediným dokladom k realizácii zdaniteľného obchodu bol podľa tvrdenia
žalovaného doklad o preprave CMR 363/Exp/202, ktorý bol poskytnutý subdodávateľom IONITY
s.r.o. (zistenia správcu dane sa netýkali zdaňovacích období august a september 2021, pozn.
správneho súdu). Žalovaný opäť zmätočne konštatoval, že „v konaní bolo preukázané, že obchodnývzťah s dodávateľom KASTON GROUP s.r.o. bol len formálne deklarovaný, ale bez reálneho
ekonomického opodstatnenia.“ Výber obchodného partnera zo strany žalobcu bol neštandardný,
spoločnosť nemala odbornú spôsobilosť na nákup špecializovanej techniky a žalobca si nepreveril

spôsobilosť dodávateľa zabezpečiť nákup špecializovaného tovaru. Ďalej žalovaný poukázal na záver
správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v rámci daňovej kontroly nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca si mal zabezpečiť a uchovať dostatok
dokladov, na ktorých podklade si nárok na odpočet DPH uplatňuje. Žalovaný poukázal na to, že správca

dane žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku a vyzval ho na vyjadrenie sa k predmetným zisteniam, čím preniesol dôkazné
bremenospäťnažalobcu,pričomsanejednaloodôkaznébremenozanesplneniepovinnostížalobcovho
dodávateľa, ani o zodpovednosť za iné subjekty, na ktoré žalobca nemá dosah, ale o výlučne jeho
postup. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom je podľa žalovaného dostatočné pre prijatie záveru,
že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane v predmetných veciach neboli splnené, deklarovaný

obchod bol deklarovaným dodávateľom dôvodne spochybnený. Žalovaný konštatoval (v nadväznosti
na ustálenú judikatúru SD EÚ a Zákon o DPH), že pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté. Žalovaný poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 a uviedol, že nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní, pretože relevantne spochybnil materiálnu podstatu plnenia. Žalobca nepredložil

ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. [Z obsahu vyjadrení žalovaného vyplýva, že ich podstatná časť
nemalasúvissozisteniamitýkajúcimisazdaňovacíchobdobíaugustaseptember2021,pričomžalovaný
v texte zmätočne označoval deklarovaného dodávateľa i subdodávateľa/ subdodávateľov (uvedené
skutočnosti sa týkali zdaňovacích období marec a máj 2021), pozn. správneho súdu].

17. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam s tým, že zotrváva na svojom
závere, že zo strany dodávateľa nebolo uskutočnené dodanie tovaru, pri ktorom vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a preto následne odberateľovi uvedenému na faktúrach
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) Zákona o DPH. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného považuje za riadne odôvodnené,

postup správcu dane i žalovaného nebol podľa jeho názoru v rozpore s platnými právnymi predpismi.
V preskúmavaných prípadoch správca dane spochybnil, že zdaniteľné obchody boli realizované
subjektom, ktorý príslušné faktúry vystavil, t.j. nebolo preukázané, že tieto (tovary) dodal subjekt,
ktorý vystavil sporné faktúry. Žalovaný konštatoval, že nepreukázanie (správne malo byť uvedené
preukázanie, pozn. správneho súdu) poskytnutia zdaniteľného obchodu, resp. nepreukázanie (správne

malo byť uvedené preukázanie, pozn. správneho súdu) toho, že tento obchod realizoval subjekt,
ktorý ho fakturoval, zaťažuje osobu, ktorá si odpočet DPH uplatňuje, t.j. žalobcu. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Neunesenie dôkazného bremena vedie k záveru

o tom, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH splnené neboli. Za týchto okolností nebolo podľa
žalovaného dôvodné, aby správca dane preukazoval žalobcovi podvodné konanie, resp. to, že bol
súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel alebo mal vedieť. Žalovaný uviedol, že zo záveru orgánov
verejnej správy vyplýva porušenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Vo
vzťahu k poukazu žalobcu na rozsudky SD EÚ a NS SR žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom

žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného rozhodnutia, nielen
uvádzať niektoré právne závery z nich vyplývajúce. Žalovaný konštatoval, že žalobca v správnych
žalobách uviedol námietky, ktoré sú identické s odvolacími námietkami, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v
správnymi žalobami napadnutých rozhodnutiach, preto sa opätovne k nim nevyjadril a zotrval na svojom
stanovisku k nim a na prijatom právnom závere v merite veci. Navrhol, aby správny súd správne žaloby

zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Repliky

18. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám zhodne uviedol, že podstatným

v týchto konaniach je to, že si zakúpil tovar uvedený na faktúrach od svojho dodávateľa, tieto faktúry boli
uhradené a predložené, tovar reálne existuje a nebola spochybnená samotná jeho existencia. Poukázal
na to, že vyjadrenia žalovaného sú celkom irelevantné, pretože sa vyjadruje k dodávateľovi KASTON
GROUP s.r.o., ktorý však v týchto prípadoch vôbec nevystupoval. Uvedené len potvrdzuje šablónovitosťa nedostatočnosť prístupu správcu dane (uvádzanú už v správnych žalobách). Záver žalovaného (hoci
k celkom iným prípadom), že nebol povinný žalobcovi preukazovať podvodné konanie, považuje žalobca
za nesprávny, pretože ak smerovala argumentácia výlučne k tomu, že tovar síce existuje, ale nemal

byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, správca dane i žalovaný (s poukazom na vymedzenú
judikatúru) mali preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť žalobcu o ňom, čo nebolo vykonané.
Nakoľko sa preskúmavaná vec netýka spoločnosti KASTON GROUP s.r.o., je podľa žalobcu zjavne
nedôvodná aj argumentácia žalovaného o údajne „účelovom“ vkladaní spoločnosti KASTON GROUP
s.r.o. do nejakého reťazca. Tvrdeniu žalovaného, že postihoval výlučne správanie (postup) žalobcu

a nesmeroval k vyvodzovaniu jeho zodpovednosti za iné subjekty, považuje žalobca za účelové,
pretože žalobca bol postihnutý práve za to, že jeho dodávateľ neodviedol DPH, čo však bolo mimo sféry
vplyvu žalobcu. Taktiež spochybnenie oprávnenia dodávateľa (hoci žalovaný označil subjekt, ktorý v
predmetných obchodných vzťahoch nevystupoval) dodať predmetný tovar, je v rozpore s právnymi
predpismi. Poukázal tiež na to, že žalovaný nepostupoval spôsobom, ktorý vyžadoval od žalobcu vo
vzťahu k argumentácii a použitiu judikatúry Najvyššieho súdu SR a SD EÚ. Žalobca zotrval na dôvodoch

uvedených v správnych žalobách a napadnuté rozhodnutia správcu dane i žalovaného navrhol zrušiť
a veci vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. Žalovaný sa k replikám žalobcu nevyjadril.

20. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 1Sf/20/2023 - 110 zo dňa 20.08.2025 rozhodol
tak, že spája na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. 1Sf/20/2023 a sp. zn.
1Sf/21/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 1Sf/20/2023 s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2025.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami
správcu dane, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel

k záveru, že správne žaloby sú dôvodné. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v správnych žalobách výslovne uviedol, že nežiada
nariadenie pojednávania, žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal
ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 15.10.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.11.2025

(§ 137 ods. 3 SSP).

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

25. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 30.09.2021 (ďalej len „Zákon o
DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom

dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

28. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

30. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej

pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

31. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia august
2021 a september 2021. Podľa odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí daňové orgány neuznali
žalobcovi uplatnený odpočet DPH z deklarovaných dodaní tovaru vyfakturovaných dodávateľom

Bringstone s.r.o. s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH, keďže nepreukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou Bringstone s.r.o., teda dodávateľom uvedeným
na faktúrach. Žalobca v správnych žalobách predovšetkým namietal, že rozhodnutia žalovaného
isprávcudanevychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Tvrdil,že uniesoldôkaznébremeno

na preukázanie splnenia podmienok stanovených v Zákone o DPH na priznanie odpočtu dane.

32. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia
podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. Je pritom potrebné rozlišovať

medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím nároku
na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu
zneužitia práva. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH,
ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí
od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Formálnou podmienkou priznania práva
naodpočetDPHjedisponovaniefaktúrouoddodávateľa.Hmotnoprávnymipodmienkaminaodpočítanie
dane sú požiadavky, aby a/ daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, b/ tovar
alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou

zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), c/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby
následne použije na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo
na odpočítanie dane uplatňuje (t.j. na žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

Primárne je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň povinný
(s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov) zisťovať a preverovať skutočnosti
rozhodné pre overenie splnenia podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Pre účely

§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných
podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich neumožňuje správcovi dane uplatnený nárok na odpočet
dane žalobcovi priznať. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora
EÚ obmedzené iba v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, prípadne ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi
dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených dokladov
od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatneného nároku - preukázateľne

spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).
Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienkyboli splnené a právo na odpočet dane vzniklo. Pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesol
svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

34. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane vyplýva, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca síce predložil faktúry a iné
doklady, avšak správca dane spochybnil ich vierohodnosť a pravdivosť, vyzval žalobcu na odstránenie

pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobca tieto pochybnosti neodstránil.
Správca dane spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetný tovar (špecifikovaný na faktúrach vystavených
deklarovaným dodávateľom Bringstone s.r.o. a umiestnený v priestoroch žalobcu) mu bol dodaný práve
osobou uvedenou na faktúrach, a to s poukazom na konkrétne skutočnosti: dodávateľ Bringstone s.r.o.
v r. 2021 nemal zamestnancov, nie je špecialista na predaj dodávaného tovaru, neboli predložené
doklady o pôvode tovaru, žalobca nemal informácie k preprave, bolo predložené len CMR, dodávateľ

sa javí ako rizikový daňový subjekt - podával buď nulové daňové priznania alebo daňové priznania
s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, má virtuálne sídlo, z jeho webovej stránky nie
je zrejmý predmet jeho ekonomickej činnosti, ani aké produkty ponúka a kto za spoločnosť vystupuje,
nevlastní žiaden majetok ani vozidlo, nemá priestory reálneho vykonávania podnikateľskej činnosti,
podľa správcu dane ani výpoveďou konateľa dodávateľa (Alexandra Vysokého) nebolo preukázané

dodanie tovarov podľa kontrolovaných faktúr žalobcovi, dodávateľ mal tovar prevziať i) od spoločnosti
IONITY s.r.o. (rozhodnutie august 2021), pričom táto spoločnosť je nekontaktná, nekontaktný je aj jej
konateľ (maďarský občan C. D.), spoločnosť je riziková – podané daňové priznania s vysokými
obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, za r. 2020 - 2021 neboli podané daňové priznania
k dani z príjmov právnickej osoby, k 31.09.2021 bola tejto spoločnosti z úradnej moci ukončená

registrácia platiteľa DPH, v zdaňovacom období august 2021 neeviduje žiadnu faktúru vystavenú
pre spoločnosť Bringstone s.r.o., daň z faktúry nebola priznaná ani odvedená, má virtuálne sídlo,
na jej webovej stránke absentujú údaje, nie je špecialista na predaj dodávaného tovaru, nemala
personálne ani materiálne podmienky pre obchodovanie a dodanie tovaru, úhrady faktúr vystavených
pre spoločnosť Bringstone s.r.o. na účte nie sú evidované, účet, na ktorý boli preposielané platby,

patrí spoločnosti EUREMA Ltd., Bulharsko, spoločnosť v kontrolných výkazoch neuviedla žiadne
dodania pre spoločnosť Bringstone s.r.o., ako svojho dodávateľa uviedla spoločnosť KNOWBILITY
s.r.o., pričom táto spoločnosť je nekomunikujúca, registrácia DPH jej bola zrušená k 31.05.2021,
daňové priznania k DPH naposledy podala za zdaňovacie obdobie 06/2020, kontrolný výkaz pre DPH
za zdaňovacie obdobie august 2021 bol podaný pod ID používateľa C. D., ktorý je nekontaktnou

osobou, jeho skutočný pobyt nie je známy ani pre maďarskú finančnú správu; ii) od spoločnosti
Zab&Vik s.r.o. (rozhodnutie september 2021), pričom táto spoločnosť je nekontaktná, má virtuálne
sídlo, nereagovala na výzvy správcu dane a požadované doklady neboli predložené, kontrolný výkaz
za zdaňovacie obdobia r. 2021, vrátane zdaňovacieho obdobia september 2021, boli podané nulové,
nie sú uvedené žiadne dodania, t.j. ani dodania pre spoločnosť Bringstone s.r.o., daň nebola priznaná

ani odvedená, táto spoločnosť nevystavila faktúry pre spoločnosť Bringstone s.r.o. a žiadne dodanie
tejto spoločnosti nepriznala, k 30.06.2022 bola tejto spoločnosti z úradnej moci ukončená registrácia
platiteľa DPH, účtovníctvo spoločnosti je pre správcu dane nedostupné, nekontaktná je aj konateľka
spoločnosti H. I., konateľka maďarskému správcovi dane telefonicky uviedla, že „jej neznáma osoba ju
odviezla do Bratislavy, kde podpísala dokument v cudzom jazyku“, so správcom dane však konateľka

nespolupracovala, spoločnosť nemala v r. 2021 žiadnych zamestnancov, javí sa ako rizikový daňový
subjekt - podané nulové daňové priznania, resp. daňové priznania s vysokým obratom a nízkou daňovou
povinnosťou, za r. 2020 - 2021 neboli podané daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby.
Správca dane následne konštatoval, že žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z predmetných
faktúr z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným

na faktúrach – Bringstone s.r.o. Materiálnu existenciu plnenia, ani to, že žalobca tovar ďalej
použil na účely svojich zdaniteľných plnení, správca dane nespochybnil. Žalovaný preskúmavanými
rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia správcu dane so záverom, že žalobca nevyvrátil správcom dane
vyslovené pochybnosti v súvislosti s dodaním predmetného tovaru, že „žalobca nesplnil hmotnoprávne
podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, pretože v konaní nebolo preukázané, že tovar bol

žalobcovi reálne dodaný osobou, ktorá má status osoby dodávateľa“. Konštatoval tiež, že „bola
spochybnená existencia uskutočnenia zdaniteľného plnenia fakturovaného deklarovaným dodávateľom
a že vznikli pochybnosti, či bol dodávateľ Bringstone s.r.o. oprávnený k dodaniu predmetného tovaru,
keďže išlo o tovar, predaj ktorého sa obvykle zabezpečuje prostredníctvom špecializovaných predajcova vyžaduje si odborné znalosti v tejto oblasti“. Táto skutočnosť podľa žalovaného nebola potvrdená
ani u jeho subdodávateľov (IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o.). Žalovaný konštatoval, že správca dane
spochybnil dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom Bringstone s.r.o. a jeho subdodávateľmi IONITY s.r.o.

a Zab&Vik s.r.o. Žalovaný uzavrel, že „žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre“.

35. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej

správy spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia august
2021 a september 2021, pričom s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora
EÚ argumentoval, že v prípade, ak správca dane (ani žalovaný) nespochybnili materiálnu existenciu
plnenia a poukázali len na existenciu konkrétnych skutočností, v dôsledku ktorých spochybnili, že tovar
uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou Bringstone s.r.o. bol dodaný žalobcovi práve týmto

deklarovaným dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach, mohol byť nepriznaný odpočet
dane len v prípade, ak by správca dane preukázal podvod, o ktorom žalobca vedel alebo mohol
vedieť, alebo došlo k zneužitiu práva, kedy však dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Mal
za to, že pre záver správcu dane (i žalovaného), že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočet dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností, ani skutočnosť, že

tovar bol dodaný „nešpecializovaným“ predajcom. Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno
predložením dokladov osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH
vyžadovaných Zákonom o DPH (faktúry obsahujúce všetky zákonné náležitosti podľa § 71 Zákona
o DPH, doklady o úhrade - výpisy z účtov, účtovné doklady, evidencie DPH, knihy pohľadávok a knihy
záväzkov a i.) a dodanie bolo preukázané aj miestnym zisťovaním (potvrdzujúcim existenciu tovaru),

ako aj výpoveďami konateľov žalobcu i dodávateľa.

36. Správny súd s poukazom na všeobecné východiská posudzovania splnenia podmienok na odpočet
DPH uvedených v bode 32. tohto rozsudku konštatuje, že žalobca dôvodne namietal, že predložením
dokladov vyžadovaných Zákonom o DPH osvedčujúcich splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych

podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH svoje dôkazné bremeno uniesol. Pokiaľ správca dane
(i žalovaný) svoje rozhodnutia založili na závere, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane, „nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane - dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre/faktúrach“, takýto záver je výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane nie je stotožnenie

skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre totiž hmotnoprávnu podmienku
pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky, napr. v Rozsudku sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022, v ktorom sa
vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo C - 610/19 zo dňa 03. septembra

2020 nasledovne: „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie
práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným
na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť ... Právo na odpočítanie dane možno
zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný
dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje

podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“

37. Žalobcavsprávnychžalobách(spoukazomnajudikatúruNajvyššiehosúduSRiSúdnehodvoraEÚ)
namietal v podstate aj nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena správcom dane,
keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy so záverom, že žalobca nepreukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (z dôvodu, že nepreukázal, že tovar bol žalobcovi
dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach), a to na základe skutočností zistených na strane
dodávateľa a subdodávateľov žalobcu, ktoré mohli indikovať, že prijatím plnenia sa žalobca zúčastnil
plnenia poznačeného podvodom, v takomto prípade je však dôkazné bremeno na strane správcu
dane, ktorý musí preukazovať relevantné skutočnosti (napr. či došlo k daňovému úniku, na ktorom

stupni reťazca, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať
na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a pod.). Správny súd v súvislosti s problematikou
rozloženia dôkazného bremena poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo
dňa 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 – 17 zo dňa23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom

odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018

zo dňa 14.11.2018, bod 21. vyplýva, že „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať,
že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pri daňovom podvode je na
rozdiel od preukazovania hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne
na správcovi dane. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho
súdu SR (napr. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022),
„... predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ

tvorí tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu a boli špecifikované v rozhodnutí C - 49/04
a C - 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt

o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu).“

38. V preskúmavanej veci (týkajúcej sa zdaňovacích období august a september 2021) nebolo
žalobcovi odopreté odpočítanie dane z dôvodu, že by bol zo strany správcu dane identifikovaný
daňový podvod alebo zneužitie práva, ale z dôvodu, že správca dane (i žalovaný) dospel k záveru,
že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, keď nepreukázal, že tovar mu bol

dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. Ako už bolo uvedené v bode 36. tohto rozsudku, takýto
záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Ostatné dve
hmotnoprávne podmienky (materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia príjemcom v rámci

jeho ekonomickej činnosti) neboli zo strany správcu dane spochybnené. Vo vzťahu k namietanej
otázke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza, že správca dane
je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený
povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (a
súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia). Dôkazná situácia tak,

ako vyplýva z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti
údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti. Tak, ako vyplýva
z odôvodnenia tohto rozsudku, dôkazná situácia nenasvedčuje ani nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia odpočtu dane. Správca dane i žalovaný za spornú označili osobu dodávateľa,
resp. subdodávateľa/subdodávateľov, pričom hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu

dodávateľa je jeho status (musí byť platiteľom dane). Status dodávateľa však v preskúmavanom
konaní nebol nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani skutočnosti, na ktoré správca dane
(i žalovaný) poukazujú vo svojich rozhodnutiach, a na základe ktorých nadobudol správca dane (i
žalovaný) pochybnosti o tom, že dodávateľ deklarovaný na faktúre/faktúrach (Bringstone s.r.o.) dodalžalobcovi deklarovaný tovar, ktorého cena bola vyfakturovaná predmetnými kontrolovanými faktúrami,
z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane.

39. Status dodávateľa nemohli relevantne spochybniť ani správcom dane i žalovaným identifikované
nasledovné skutočnosti:
i) zdaňovacie obdobie august 2021:
1/ - skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ (Bringstone s.r.o.), ani subdodávatelia (IONITY s.r.o.
a Zab&Vik s.r.o.) nie sú „špecializovaní predajcovia“ tovaru, ktorý mal byť predmetom fakturovaného

plnenia, resp. neštandardný výber obchodného partnera, ktorý nemá odbornú spôsobilosť na nákup
špecializovanej techniky, pričom žalovaný vyjadril pochybnosť, či deklarovaný dodávateľ Bringstone
s.r.o. bol vôbec oprávnený k dodaniu predmetného tovaru, ktorého predaj sa obvykle zabezpečuje
prostredníctvom špecializovaných predajcov a vyžaduje si odborné znalosti a táto skutočnosť
nebola potvrdená ani u subdodávateľov IONITY s.r.o a Zab&Vik s.r.o., nie je spôsobilá spochybniť
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, keďže správca dane ani žalovaný neozrejmili, z

ktorého právneho predpisu je možné podmienku „špecializovaného predajcu“ tovaru uvedeného na
preverovaných faktúrach vyvodiť, pričom pre splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky odpočtu dane sa
vyžaduje, aby deklarovaný tovar dodal žalobcovi subjekt, ktorý je zdaniteľnou osobou - platiteľom dane
(status dodávateľa); pre úplnosť správny súd uvádza, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, nie je ani
tovarom, na predaj ktorého sa vyžaduje licencia alebo špeciálne povolenie podľa osobitných predpisov;

2/ - nepredloženie dokladov o pôvode tovaru; preukazovanie pôvodu tovaru, ktorý bol predmetom
deklarovaného plnenia vyfakturovaného kontrolovanými faktúrami, nepredstavuje hmotnoprávnu
podmienku odpočtu dane z pridanej hodnoty;
3/ - nákup tovaru žalobcom bez predchádzajúcej obhliadky; uvedená skutočnosť nie je spôsobilá
spochybniť či vyvrátiť tvrdenia žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení, nákup a dodanie tovaru nie

je podmienené vykonaním predchádzajúcej obhliadky tovaru kupujúcim;
4/ - skutočnosť, že spoločnosť Bringstone s.r.o. nemohla nadobudnúť tovar od spoločnosti IONITY s.r.o.
(IONITY s.r.o. neeviduje v zdaňovacom období august 2021 žiadnu faktúru vystavenú pre spoločnosť
Bringstone s.r.o., daň z faktúry nebola priznaná ani odvedená, podľa kontrolných výkazov subdodávateľ
KNOWBILITY s.r.o. nedeklaroval žiadne dodanie tovaru pre IONITY s.r.o.) a potom spoločnosť

Bringstone s.r.o. nemohla sporný tovar dodať žalobcovi, nie je spôsobilá spochybniť bez ďalšieho
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, pretože nezrovnalosti v otázke obstarania tovaru
dodávateľom daňového subjektu (žalobcu), resp. subdodávateľmi jeho dodávateľa Bringstone s.r.o.,
sú takými skutočnosťami, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu, za ktoré v zásade nezodpovedá
nadobúdateľ tovaru uplatňujúci odpočítanie dane na vstupe (v preskúmavanom prípade žalobca), pokiaľ

je preukázaná existencia tovaru u tohto nadobúdateľa a nie sú indície o jeho účasti na daňovom
podvode. Nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného reťazca samy
osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH z transakcie medzi Bringstone s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom
ako odberateľom (ak nie je sporná existencia tovaru a jeho použitie žalobcom na zdaniteľné plnenia);

5/ - skutočnosť, že spoločnosť Bringstone s.r.o. (dodávateľ žalobcu) má virtuálne sídlo, prevádzkuje
webstránku, z ktorej nie je zrejmé, aký je predmet jej ekonomickej činnosti, aké produkty ponúka,
neobsahuje údaje o spoločnosti, jej činnosti, ani kontaktné údaje na konkrétne osoby, ani telefónne
čísla, v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia r. 2020 - 2021 sa javí
ako rizikový daňový subjekt (podala buď nulové daňové priznania alebo daňové priznania s vysokými

obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami), nebolo preukázané, kde a akú ekonomickú činnosť reálne
vykonáva, aké produkty ponúka, kto za ňu vystupuje, nevlastní žiaden majetok, ani vozidlo, nemá
priestory reálneho vykonávania podnikateľskej činnosti, nemá žiadneho zamestnanca, platby za tovar
dodaný žalobcovi nepoukázala na účet svojich subdodávateľov (IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o)., nie
sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené

dodanie tovaru dodávateľom Bringstone s.r.o. Uvedené skutočnosti a zistenia možno pričítať na ťarchu
žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je
však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, nie však v súvislosti s preukazovaním
hmotnoprávnych podmienok. Zistenie správcu dane, že deklarovaný dodávateľ v rozhodnom období

nezamestnával žiadnych zamestnancov, ani ďalšie vyššie uvedené daňovými orgánmi konštatované
skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Bringstone s.r.o., nie sú samé osebe dôvodom na spochybnenie
statusu platiteľa dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023, v ktorom sa uvádza: „ V zmysle aktuálnej judikatúrySúdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie
preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre nedostatok potrebných materiálnych a
ľudských zdrojov na jeho strane, ... K uvedenému kasačný súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora

EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má
vykladaťvtomzmysle,žebránivnútroštátnejpraxi,nazáklade,ktorejdaňovýorgánzamietnezdaniteľnej
osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol
dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože I.

osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby,
ktorej totožnosť nebola určená, II. neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,
III. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomické opodstatnený, IV. v
prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca sa
vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom

preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala
vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo ktorýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“;
6/ - skutočnosti, že spoločnosť IONITY s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) je nekomunikujúca a nekontaktná

spoločnosť, nekontaktný je aj jej konateľ - maďarský občan C. D., spoločnosť má len virtuálne sídlo,
webstránka tejto spoločnosti neobsahuje údaje, kto za spoločnosť vystupuje, aký má predmet činnosti,
spoločnosť nemá majetok, ani vozidlo, nemá priestory na reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti,
nemá zamestnancov, podľa údajov v podaných daňových priznaniach pre DPH za zdaňovacie obdobia
r. 2020 a 2021 sa javí ako rizikový subjekt (podala nulové daňové priznanie alebo daňové priznanie

s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami), bolo spochybnené vykonávanie ekonomickej
činnosti, k 31.09.2021 bola tejto spoločnosti z úradnej moci ukončená registrácia platiteľa DPH,
v zdaňovacom období august 2021 neeviduje žiadnu faktúru vystavenú pre spoločnosť Bringstone s.r.o.,
daňzfaktúrynebolapriznanáaniodvedená,úhradyfaktúrvystavenýchprespoločnúBringstones.r.o.na
účteniesúevidovanéaúčet,naktorýbolipreposielanéplatbypatríspoločnostiEUREMALtd.,Bulharsko,

nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené
dodanie tovaru dodávateľom Bringstone s.r.o.; pochybnosti na predchádzajúcich (subdodávateľských)
stupňoch obchodného reťazca nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu
dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu;
7/ - skutočnosti, že spoločnosť KNOWBILITY s.r.o. (správcom dane i žalovaným identifikovaná

ako dodávateľ spoločnosti IONITY s.r.o. - subdodávateľa žalobcu) je nekomunikujúca spoločnosť,
registrácia DPH jej bola zrušená k 31.05.2021, daňové priznania k DPH naposledy podala
za zdaňovacie obdobie 06/2020, kontrolný výkaz pre DPH za zdaňovacie obdobie august 2021
bol podaný pod ID používateľa C. D., ktorý je nekontaktnou osobou a jeho pobyt nie je známy
ani pre maďarskú finančnú správu, nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok

odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené dodanie tovaru dodávateľom Bringstone s.r.o.; tak, ako bolo vyššie
uvedené, pochybnosti na predchádzajúcich (subdodávateľských) stupňoch obchodného reťazca nie
sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu;
8/ - finančné toky v obchodnom reťazci MH ASIST s.r.o.Bringstone s.r.o.IONITY s.r.o.; zistenie správcu

dane, že spoločnosť Bringstone s.r.o. neuhradila finančné prostriedky za deklarované dodanie tovaru
na účet spoločnosti IONITY s.r.o. (deklarovaný subdodávateľ), ale tieto boli poukázané na účet
spoločnosti EUREMA Ltd., Bulharsko, nie je skutočnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti
správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu, správny
súd navyše poukazuje na skutočnosť, že ani úhrada faktúr vystavených dodávateľom Bringstone s.r.o.

pre žalobcu a ani následné úhrady faktúr medzi subjektami nachádzajúcimi sa v identifikovanom
obchodnom reťazci nepredstavujú hmotnoprávnu podmienku pre priznanie odpočtu DPH;
9/ - poukaz daňových orgánov na údaje uvedené v predloženom dôkaze o preprave (CMR);
predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa kontrolovaných
zdaňovacích období august a september 2021, pričom spoločnosťou IONITY s.r.o. poskytnutý dôkaz

o preprave (CMR) iného tovaru, než je predmetom kontrolovaných faktúr, z Poľska evidentne nemá
súvis s deklarovanými plneniami v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (týka sa dodania tovaru
v zdaňovacom období jún 2021, pozn. správneho súdu);
ii) zdaňovacie obdobie september 2021:1/-skutočnostiuvedenévbode39.i)1/,2/,3/,5/a9/,niesúskutočnosťamispôsobilýmivyvolaťdôvodné
pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené
dodanie tovaru spoločnosťou Bringstone s.r.o., z dôvodov vyššie uvedených;

2/ - skutočnosti, že spoločnosť Zab&Vik s.r.o. (správcom dane i žalovaným identifikovaná
v preverovanom reťazci ako subdodávateľ žalobcu) je nekontaktná spoločnosť, má len virtuálne sídlo,
nereaguje na výzvy správcu dane a požadované doklady nepredložila, kontrolný výkaz za zdaňovacie
obdobia roku 2021 (vrátane zdaňovacieho obdobia september 2021) boli podané nulové, nie sú
v nich uvedené žiadne dodania, t.j. ani dodania pre spoločnosť Bringstone s.r.o., daň nebola priznaná

ani odvedená, táto spoločnosť nevystavila faktúry pre spoločnosť Bringstone s.r.o. a žiadne dodanie
tovaru tejto spoločnosti nepriznala, k 30.06.2022 bola tejto spoločnosti z úradnej moci ukončená
registrácia platiteľa DPH, účtovníctvo spoločnosti je pre správcu dane nedostupné, nekontaktná je
aj konateľka spoločnosti H. I., spoločnosť nemala v roku 2021 žiadnych zamestnancov, spoločnosť sa
javí ako rizikový daňový subjekt - podané nulové daňové priznania, resp. daňové priznania s vysokým
obratom a nízkou daňovou povinnosťou, za roky 2020 - 2021 neboli podané daňové priznania

k dani z príjmov právnickej osoby, nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok
odpočtu dane, ani žalobcom tvrdené dodanie tovaru dodávateľom Bringstone s.r.o.; pochybnosti
na predchádzajúcich (subdodávateľských) stupňoch obchodného reťazca (tak, ako už bolo vyššie
uvedené) nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu.

40. Správny súd pre úplnosť s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho
správneho súdu SR (napr. Rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/79/2022 z 21.08.2024) zdôrazňuje, že pokiaľ
daňové orgány nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane postavili o.i. aj na skutočnostiach,
ktoré sú mimo sféru a dosah daňového subjektu (žalobcu) z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia, je

potrebné zdôrazniť, že je v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej
osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru (skutočnosť,
že žalobca zaplatil deklarovanému dodávateľovi za dodaný tovar nebola medzi účastníkmi konania
sporná), ktorý mu bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať
za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto

dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je
právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom
podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu,
ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu

súdu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo). Tiež je potrebné poukázať na to, že
ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala rad okolností,
ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane
o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je
sporná existencia dodaného tovaru). Jednou z nich je aj nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov

ako výlučná okolnosť. Rovnako konštatácia o nemožnosti stotožnenia dodaného tovaru s tovarom
deklarovaným na faktúrach nie je skutočnosťou objektívne spôsobilou založiť kvalifikované pochybnosti
o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a teda ani reálne vyvolať prenos dôkazného
bremena na daňový subjekt (žalobcu). V zmysle § 24 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
svoje tvrdenia predovšetkým účtovnými dokladmi a inými povinnými záznamami. Správca dane môže

vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti či úplnosti účtovných dokladov
a iných povinných záznamov daňového subjektu, ako však už bolo vyššie uvedené, správcu dane
v takomto prípade zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k skutočnostiam, o ktoré svoje pochybnosti
opiera. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať, že údaje zaznamenané v účtovných dokladoch
daňového subjektu (žalobcu) sú v rozpore so skutočnosťou, ale musí rozumne doložiť relevantné

dôvody, ktoré robia predložené účtovné doklady nevierohodnými, neúplnými, nepreukázanými
či nesprávnymi. K tomu v preskúmanom prípade podľa názoru správneho súdu preukázateľne nedošlo.
Správca dane i žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr
od dodávateľa Bringstone s.r.o. uzavreli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie
dane, a to, že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom -spoločnosťou Bringstone

s.r.o. Aj keď možno konštatovať, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach opísali
obsiahlo vykonané dokazovanie, toto dokazovanie bolo vykonané prevažne vo vzťahu k identifikovaným
subdodávateľským spoločnostiam IONITY s.r.o. a Zab&Vik s.r.o., resp. k obchodnému partnerovi
spoločnosti IONITY s.r.o. – spoločnosti KNOWBILITY s.r.o. (pričom nemožno opomenúť, že časťodôvodneniapreskúmavanýchrozhodnutítvoriliskutočnostiazistenia,ktorénesúviseliskontrolovanými
zdaňovacími obdobiami august a september 2021). Daňové orgány z vykonaného dokazovania vyvodili
neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, avšak z rozhodnutí

nevyplýva, prečo žalobcom predložené dôkazy týkajúce sa obchodných transakcií medzi žalobcom
a jeho dodávateľom Bringstone s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach august a september
2021, na ktoré žalobca poukazoval, vyhodnotili ako irelevantné (napr. doklady o úhrade, účtovné
doklady, evidencie DPH, knihy pohľadávok a záväzkov, výpoveď konateľa žalobcu a i.), resp. prečo ich
nezohľadnili.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver správcu dane i žalovaného, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania
dane, je nesprávny a pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to,
aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane
z pridanej hodnoty. Správca dane teda v preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť

a v takomto prípade nedošlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Námietka
žalobcu o nesprávnom právnom posúdení splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu
dane, vrátane rozloženia dôkazného bremena, je preto dôvodná.

42. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného.

Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre
Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III.
ÚS 36/2010), v ktorých o.i. konštatoval že „ ... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva
na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov
verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci
je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,

jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné, v ktorom chýbajú skutkové dôvody
a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich
právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným,

určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov,
aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností
namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami

a námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutia žalovaného (a ani rozhodnutia správcu dane)
však takýmito nedostatkami netrpia. Správca dane vo svojich rozhodnutiach podrobne popísal priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré z neho
vyplynuli, uviedol vlastné vyhodnotenie týchto skutkových okolností, ako aj obsah vyjadrenia žalobcu
zo dňa 04.01.2023 a stanovisko správcu dane k tomuto vyjadreniu. Z rozhodnutí správcu dane je zrejmé,

na základe akých skutočností a ako posúdil skutočnosti rozhodné pre vyvodenie jeho záveru o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (i keď uvedený záver správcu dane správny súd
považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci). Vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného
žalobca konkrétne namietal, že nedostal odpoveď na ním poukazovanú judikatúru v tom smere, prečo sa
neuplatní. Uvedená námietka nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného,

ktorý v rozhodnutí týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2021 (na str. 18) a v rozhodnutí
týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia september 2021 (na str. 19) reagoval na uvedenú odvolaciu
námietku žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto vysporiadaním sa s odvolacou námietkou
nesúhlasí alebo odôvodnenie považuje za nedostatočné, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí.
Ďalej žalobca namietal, že nebola odôvodnená a preukázaná jeho (ani možná) vedomosť o podvodnom

konaníasprávcadaneižalovanýsastoutoskutočnosťouúčelovonezaoberali.Správnysúdspoukazom
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR uvádza, že v prípade, ak boli
rozhodnutia správcu dane i žalovaného založené na závere, že žalobca nesplnil hmotnoprávne
podmienky na uplatnenie odpočtu DPH (i keď v preskúmavanom prípade správny súd tento záverpovažoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci), nie je potrebné, aby sa správca dane
i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí zaoberali otázkou, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa
prijatím deklarovaného plnenia zúčastňuje na podvodnom konaní. Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť,

že odmietnutie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na jednej strane, a pre účasť
na podvodnom reťazci s nedovoleným daňovým únikom na strane druhej, sú dva zásadne odlišné
právne dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Správny súd námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného považoval za nedôvodnú.

43. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutých rozhodnutí, nemal oporu v administratívnom spise, keďže v ňom
neexistuje dôkaz vyvracajúci skutočnosť, že žalobcov dodávateľ mu tovar dodal, naopak, existujú
dôkazy, že tovar mu bol dodaný, správny súd uvádza, že z uvedeného dôvodu nie je možné
konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Hodnotenie dôkazov a zistenie skutočností
rozhodných pre záver, ktorý správca dane i žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodili (o nesplnení

hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH), sa prejavilo v právnom posúdení veci, ktoré
správny súd považoval za nesprávne, v dôsledku čoho konštatoval nezákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí.

44. Námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že nebolo prihliadané na všetky skutočnosti, ktoré

pri správe daní vyšli najavo, čím mal byť porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správny súd považoval
za všeobecnú, ktorá bez konkretizácie neumožňuje vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí.
Všeobecne uplatnenú námietku nemôže správny súd namiesto žalobcu dopĺňať a dôvody nezákonnosti
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám identifikovať z odôvodnenia rozhodnutí, resp.
z obsahu administratívneho spisu. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom

žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne
nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy
nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu.

45. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal dvojitý prístup žalovaného, ktorý v žalobcom tvrdenej

obdobnejvecitýkajúcejsazdaňovaciehoobdobiajún2021,(kedyžalobcanakupovaltovarodrovnakého
dodávateľa - spoločnosti Bringstone s.r.o. a správca dane žalobcovi dovyrubil daň z totožných dôvodov
ako v preskúmavanom prípade), rozhodnutie správcu dane zrušil, správny súd uvádza, že predmet
súdneho prieskumu v tomto prípade tvoria len rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutiami
správcu dane), ktorými bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia august a september 2021,

a preto správnemu súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť postupu a ani zákonnosť rozhodnutia
žalovaného, resp. správcu dane, týkajúceho sa iného zdaňovacieho obdobia roku 2021. Správny súd
preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú.

46. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného

v spojení s rozhodnutiami správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich
vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnych žalobách dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné
a napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a veci vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi

splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi,
či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu DPH je status dodávateľa (platiteľ dane) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok
možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal

na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť otázku zvládnutia dôkazného bremena, ktoré v prípade
preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode
a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom

vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak,
aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu

správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia

rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo
o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobil spôsobilosť konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

podsúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnosti body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).