Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., právne zastúpeného.: Q.B.F. VYRVA, s.r.o., Mierová 48/B, Bratislava,,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 , takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021 žalovaná podľa
§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len ZSP alebo zákon o sociálnom
poistení) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného
počtu rokov dôchodkového poistenia.

2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol generálny
riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 ( ďalej aj len napadnuté

rozhodnutie) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do
45 rokov je najmenej 10 rokov zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca pred 1.5.2019
získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2793 dní obdobia dôchodkového poistenia. t.j.
7 rokov a 238 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na

vznik nároku na invalidný dôchodok. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku nebola podľa § 60 ods. 2
ZSP a § 255 ods. 5 ZSP započítaná doba služobného pomeru od 01.05.1996 do 30.04.2019, nakoľko
uvedené obdobie bolo hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný SIS o čom bol žalobca
informovaný listom zo dňa 13.05.2021. Zhodnotené bolo len obdobie dôchodkového poistenia získané
vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

4.Knámietkeonehodnoteníobdobiaod9.12.1996do16.05.2011,keďbolžalobcaštudentomexterného

štúdia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, žalovaná uviedla, že od 01.07.1995 bol zrušený §5 ods.
5 zákona č. 193/1994, podľa ktorého sa za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie považovalo aj
štúdium popri zamestnaní, ak žiak (študent) nebol v tomto čase zamestnaný s výnimkou príležitostného
zamestnania. Od 1.9. 1195 sa aj na účely dôchodkového zabezpečenia aplikovala definícia sústavnejprípravy dieťaťa na budúce povolanie uvedené v § 5 zákona č. 193/1994. Od. 1.9.1995 dobu štúdia popri
zamestnaní nemožno hodnotiť ako dobu zamestnania ani v prípade, keď dieťa nebolo zamestnané.
Žalobca zdôraznil že žalobcovi bol rozhodnutím SIS od 01.05.2019 priznaný výsluhový dôchodok a na

nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba služobného pomeru do 01.05.1996 do
30.04.2019 t.j. 23 rokov a 5 dní. Nakoľko žalobca získa obdobie výkonu služobného pomeru v SIS
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu
služobného pomeru hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok.

II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej.

5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu a žiadal súd aby ho spolu
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.

6. Žalobca v žalobe po zrekapitulovaní priebehu administratívneho konania poukázal predovšetkým

na skutočnosť, že žalovaná si zamieňa konkrétnu skutkovú okolnosť podmienky pre vznik nároku
na invalidný dôchodok za inú skutkovú okolnosť viažucu sa k tejto podmienke, ktorého následkom je
možnosť žalovanej aplikovať § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a zároveň poukazovať na nález ÚS SR.

7. Predovšetkým poukázal na okolnosť, ktorou žalobca odôvodňuje dobu dôchodkového poistenia

v období od 09.12.1996 do 16.05.2001 je dokázané trvanie štúdia na vysokej škole , toto obdobie
bolo zohľadnené ako obdobie štátnej služby pre potreby priznaného výsluhového dôchodku žalobcu.
Žalobca predovšetkým namietal, že je potrebné sa vyporiadať s trvajúcou dobou štúdia žalobcu s tým, že
počas jedného a toho istého obdobia môže dôjsť k niekoľkým súbežne trvajúcim skutkovým okolnostiam
majúcich konkrétny právny následok, čo predpokladá aj § 60 ods. 7 ZSP, podľa ktorého ak má poistenec

v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového
poistenia len raz. V prípade žalobcu trvalo iba jedno dôchodkové poistenie z titulu trvania štúdia,
keďže obdobie výkonu štátnej služby policajta sa za dôvodu jeho zohľadnenia pre potreby výsluhového
dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje.

8. Žalobca považuje riešenie vylúčenia externého štúdia žalovanou z toho aby bolo považované
za riadne vysokoškolské za formulačne krkolomné, s tým že žalovanou popísaná právna úprava sa
z hľadiska štruktúry právnych predpisov týka prídavku na dieťa, sirotského dôchodku a výchovného
k dôchodkom a príplatku k tomuto výchovnému a nie nároku na invalidný dôchodok. Podľa názoru
žalobcu vypustením ods. 5 nedochádza k popretiu externe formy štúdia ako riadneho štúdia na vysokej

škole pre potreby trvania nároku na invalidný dôchodok a zároveň nikde v právnej úprave zákona
o sociálnom zabezpečení alebo zákona o sociálnom poistení nie je žiadne ustanovenie, ktoré by založilo
zrušenie rovnakého právneho následku denného štúdia a externého štúdia vo vzťahu k sociálnemu
poisteniu. Taktiež ust. § 255 ods. 3 ZSP výslovne uvádza štúdium ako skutkovú okolnosť zakladajúcu
povinnosť žalovaného zohľadniť konkrétne obdobie ako obdobie dôchodkového poistenia a nie štúdium

organizované dennou formou.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť
a skonštatoval, že žalobca získal obdobie výkonu služobného pomeru v SIS v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu služobného pomeru a ani

dobu externého štúdia na Pedagogickej fakulte hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok.

10. Žalobca na vyjadrenie žalovanej replikou nezareagoval.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

11. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych

súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych
súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 19Sa a následne v dôsledkupersonálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.

12.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa § 70 ods. 1 ZSP nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) ZSP potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a podľa
§ 72 ods. 2 ZSP sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

16. Podľa § 60 ods. 2 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,

profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak
prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok.

17. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení
ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba doba prípravy na pracovné
uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom

19. Podľa § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 193/1994 (1)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie
sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách s výnimkou kombinovaného štúdia,
štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za
trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. (2) Sústavná príprava dieťaťa na
budúce povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u

študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné
povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal
tieto povinnosti plniť.(3)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj a) doba
od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa
pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, b)doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich

na skončenie štúdia a doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania záverečnej skúšky,
najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, ak dieťa pred uplynutím týchto dôb nevstúpilo do
zamestnania s výnimkou príležitostného zamestnania alebo nebolo zaradené do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, c)iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia
Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených

v odseku 1. (4) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj opakované ročníky
štúdia. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa však nepovažuje doba, po ktorú sa štúdium
prerušilo
20. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 193/1994 účinného do 01.07.1995 za sústavnú prípravu dieťaťa na
budúce povolanie sa považuje aj štúdium popri zamestnaní, ak žiak (študent) nie je v tomto čase

zamestnaný s výnimkou príležitostného zamestnania.
21. Podľa § 1 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení
č. 100/1988 Zb. štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce
povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.22. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým potvrdila
prvostupňové rozhodnutie ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu,

z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

23. Podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pritom aj z pohľadu dôvodov
uvádzaných žalobcom v žalobe je skutočnosť 1/nezapočítania doby služobného pomeru od 01.05.1996
do 30.04.2019, ktorá bola hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi SIS a 2/

nezapočítanie obdobia od 9.12.1996 do 16.05.2001 ako doby externého štúdia žalobcu na Pedagogickej
fakulte UK .

24. Správny súd má za to, že ZSP a zákon č. 328/2002 Z. z. upravujú dva samostatné vedľa seba
stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi

jednotlivé systémy. Nie sú teda vo vzťahu lex generalis a lex specialis. Posudzovanie nároku na vznik
invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne
zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre
vznik nároku naň. Ústavný súd sa v rozhodnutí pod sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zaoberal súladom § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktoré sa aplikuje aj na prejednávaný prípad), pričom bolo

ústavným súdom konštatované, že tieto ustanovenia nie sú v rozpore s článkom 39 ods. 1 a článkom
55 ods. 1 ústavy. Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou, v zmysle ktorej ústavná nekonformita
napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych
vojakov (hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby)
ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č.

461/2003 Z. z. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému všeobecného sociálneho
poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže
nastať až po tom, ako ukončili svoj služobný pomer, bol im priznaný výsluhový dôchodok a ďalej
sa rozhodli pracovať ako zamestnanci participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o
sociálnom poistení. Podľa ústavného súdu, by riešenie, ktoré bez ďalšieho favorizuje určitú skupinu

subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia, bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému
sociálnehopoistenianesystémovéanespravodlivé.Ústavnýsúdakceptoval,žepreosobyprichádzajúce
z iného systému, ale teraz zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre
nastaveného modelu dôb zamestnania náročné na splnenie, je však prvorado vecou zákonodarcu, ako
sa s týmto problémom vyrovná

25. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie okrem iného aj pri
nespôsobilosti na prácu. Ako vyplýva ďalej z čl. 39 ústavy, podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon a
podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa tohto práva možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú.
Pri hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, kam spadá aj právo podľa čl. 39 ústavy, ich podoba

a obsah v podstatnej miere závisí aj od ekonomických a hospodárskych možností štátu a zákonodarcovi
je ponechaný široký priestor pre úvahu (porov. napríklad nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/08).

26. Rovnako v prípade žalobcu nebolo možné uvedené doby zohľadniť ani s prihliadnutím na Dohovor
č. 128, vzhľadom na to, že Československá socialistická republika prijala záväzky len týkajúce sa časti

III, ktorá upravuje starobné dôchodky. Invalidný dôchodok upravuje časť II Dohovoru č. 128, pričom v
sťažovateľovom prípade nebolo možné aplikovať ani spoločné ustanovenia - časť VI., ktoré v článku
33 upravujú možnosť krátenia alebo zastavenia dávok. Postup žalovanej v tomto smere, správny súd
rovnako považuje za správny. Obdobný názor konštatoval aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn.
10 Sk 7/2017, v ktorom uviedol, že „na určenie nároku na invalidný dôchodok nie je možné započítať

dobu výkonu služby, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala
prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný
dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2
uvedeného Dohovoru v časti VI. Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok“. Správny súd konštatuje,
že na nárok na invalidný dôchodok bolo možné hodnotiť len obdobie dôchodkového poistenia získané

vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Postup žalovanej bol preto správny.

27. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezapočítania obdobia od 9.12.1996 do 16.05.2001 ako
doby externého štúdia žalobcu na Pedagogickej fakulte UK, správny súd uvádza že Obdobie jehoexterného štúdia na vysokej škole od 09.12.1996 do 16.05.2001 nebolo možné započítať do obdobia
dôchodkového poistenia z toho dôvodu, že právna úprava, ktorá považovala za sústavnú prípravu
dieťaťa na budúce povolanie aj dobu štúdiu popri zamestnaní, pokiaľ nebol študent v tejto dobe

zamestnaný, tj. ust. § 24 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom
zabezpečení č. 100/1988 Zb. bola zrušená od 1. septembra 1995, preto jeho externé štúdium na vysokej
škole do 16. 05. 2021 nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia.

28. V tomto smere správny súd konštatuje že obdobie žalobcovho externého štúdia na vysokej škole

od 09.12.1996 do 16.05.2001 nebolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia a žalovaná
preto postupovala správne, a to z toho dôvodu, že právna úprava, ktorá považovala za sústavnú
prípravu dieťaťa na budúce povolanie aj dobu štúdiu popri zamestnaní, pokiaľ nebol študent v tejto dobe
zamestnaný, tj. ust. § 24 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom
zabezpečení č. 100/1988 Zb. bola zrušená od 1. septembra 1995, preto externé štúdium na vysokej
škole nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia.

29. V tomto smere treba poukázať nielen na samotný zákon č. 137/1995 Z.z. ktorým bolo ust. § 24
ods. 5 vyhlášky č. 149/1988 od 01.09.1995 vypustené, ale aj dôvodovú správu k predmetnému zákonu,
v ktorej sa uvádza, že uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť z vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení z dôvodu riešenia vecnej problematiky v návrhu tohto zákona.

Na uvedené potom nadväzuje skutočnosť, že zákonom č. 137/1995 bol do zákona č. 100/1988 vložený
§ 49 ods. 2 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 7f) a 7g) v znení:

"(2) Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej
školskej dochádzky 7f) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne

pripravuje na budúce povolanie, 7g) alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie
alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
neschopnésasústavnepripravovaťnabudúcepovolaniealebobyťzamestnané.". Poznámkypodčiarou
k odkazom 7f) a 7g) znejú: "7f) § 29, § 31, § 33 a 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných
a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 230/1994 Z.z. 7g) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z.z. o
prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.".
30. V otázke sústavnej prípravy na povolanie tak zákon č. 100/1988 odkazuje na definíciu vyplývajúcu z
§ 5 zákona č. 193/1994. Je teda zrejmé, že úmyslom zákonodarcu jednoznačne bolo aby sa aj v oblasti
sociálneho zabezpečenia pri posudzovaní otázky sústavnej prípravy na povolanie vychádzalo z definície

zavedenej v § 5 zákona č. 193/1994.
31. Uvedené žalovaná správne použila ako argumentáciu a podporu záveru, že od 1.9.1995 nie je
možné dobu štúdia popri zamestnaní hodnotiť ako dobu zamestnania, a to ani v prípade keď dieťa
bolo zamestnané. Správny súd však žalobcu upozorňuje na skutočnosť, že v období od 9.12.1996 do
16.05.2001, keď bol študentom externého štúdia bol zamestnaný a uvedená doba sa mu aj na základe

doby služobného pomeru v danom období zhodnotila pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný
SIS. Niet preto pochýb o správnom postupe žalovanej ktorá dobu štúdia žalobcu od 09.12.1996 do
16.05.2001 nezhodnotila ako dobu zamestnania pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok.
32. Obdobie výkonu štátnej služby policajta v danom čase sa z dôvodu jeho zohľadnenia pre potreby
výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje, to však neznamená že externé

štúdium žalobcu nebolo štúdiom popri zamestnaní a nemožno z toho vyvodiť ani záver, že v prípade
štúdia popri zamestnaní má nárok na zohľadnenie uvedenej doby pri posudzovaní nároku na invalidný
dôchodok.
33. Z ust. § 255 ods. 3 ZSP v žiadnom prípade nevyplýva, že žalovaná je žalobcovi povinná zohľadniť
akúkoľvek dobu štúdiu , ale len takú dobu štúdia prípadne náhradnú dobu ktorá sa s poukazom na

§ 1 vyhlášky č 149/1988 hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie. ( teda sa hodnotí ako
doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1.1.2004). Ak nie je možné dospieť k záveru,
že štúdium popri zamestnaní (externé štúdium) je sústavnou prípravou na budúce povolanie, nie je
možné ju podľa § 255 ods. 3 ZSP ako dobú štúdia(náhradnú dobu) zhodnotiť do obdobia dôchodkového
poistenia žalobcu.

34. Správny súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že ani po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, tj. od 1. januára 2004 nie je možné takéto obdobia považovať za obdobie
dôchodkového poistenia, pretože externé štúdium na vysokej škole nie je obdobím dôchodkového
poistenia, čo vyplýva z ust. § 60 ods. 1 v spojení s ust. § 15 zákona o sociálnom poistení.35. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaná sa v preskúmavanom
rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, dostatočne a v
potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a

zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené
súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobcu sú
nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo

požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).