Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/206/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124222467
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124222467.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 280,44 eur s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/206/2024 zo dňa 05.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/206/2024 zo dňa 05.03.2024 z r u š
u j e .

II. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie v súvislosti s podaním sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.03.2024 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, 23 písm. f/ a ods. 4, § 61k ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj § 9 ods. 1, § 10 ods. 1
zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), § 52 ods. 1 -

4 a § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“).

2/ Po preskúmaní oprávneným predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200050141 zo dňa
21.11.2012 (pozn. sudcu správne má byť 27.11.2012, keďže k podpísaniu zmluvy došlo zo strany
oprávneného 27.11.2012) a rozhodcovskej zmluvy č. 8200050141 zo dňa 21.11.2012 (pozn. správne má

byť 27.11.2012) uzavretej medzi povinným a oprávneným, posúdil záväzkovoprávny vzťah, ktorý medzi
nimi vznikol, ako spotrebiteľský. Oprávnený pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Ďalej skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak

je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy).

3/ V danom prípade nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za platnú, a to vzhľadom k jej formulácii,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na

rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má

byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a
povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ani rozhodcovskú zmluvu,
nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvné podmienky dojednané individuálne. Dôsledkom
takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyšší súdny úradník vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

4/ Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a
nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon
rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie je splnená jedna z podmienok podľa ustanovenia §

53 ods. 3 Exekučného poriadku, a to materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vyšší súdny
úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného dôvodu následne o nároku oprávneného
na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že mu nárok nepriznal.

5/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť oprávnený, pretože mal za to, že súdom

uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré
odporujú právnemu poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republike z 26.
marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
R 54/2010), v súlade s ktorým nie je tvrdenie exekučného súdu a jeho predstava o rozhodcovskej
zmluve, keď objektívne právo žiadny zákaz začatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa

neupravuje. ZoSRK výslovne predpokladá, že rozhodcovské konanie začne aj dodávateľ (napr. § 25
ods. 4, ods. 8). K výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby.
Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť
o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť
a postavenie v rovnakej, resp. porovnateľnej situácii.

6/ Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide
o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie
„neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva číslo 8500028894 zo dňa 26.07.2013
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom,

ktorého uzavretie je možnosťou, nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu
na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.
Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť
zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy
o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže

byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Exekučný
súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu.
Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť
obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde

k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej
uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej
vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že
rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretiezmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného
spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta.

7/ ZoSRK predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať
poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej
neplatnosti exekučný súd vôbec nevysvetlil. Povinný zmluvu dobrovoľne podpísal a rovnako tak aj z
vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Otázku jednostranného „zrušenia“
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22. 11. 2012,

sp. zn. 3M Cdo 14/2011. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných
podmienok, resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť, mohol bez akýchkoľvek
dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Súd vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ponechal
stranou, že povinný ako dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel (bod 2.), mohol od nej odstúpiť
(bod 7.), mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom
konaní či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ z pohľadu

uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej
miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu
na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a
neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod.

8/ Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by
nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z formulácie v rozhodcovskej
zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred

všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať
výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi
zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a
dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako takej.
Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi – v procesnej pozícii
žalobcu – právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Výklad
podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd
dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských

veciach je vylúčené. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko
určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu – nesplácanie úveru (keďže žalobu podáva v takom
prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť
objektívne, o.i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom
ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ani

ochranu spotrebiteľa, keďže aj podľa smernice Rady 93/13/EHS jeden z jej cieľov znie: keďže v súlade
s princípom stanoveným pod názvom "Ochrana ekonomických záujmov spotrebiteľov" uvedeným v
týchto programoch: "Nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo
strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému
popretiu ich základných práv v zmluvách.“ Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie

zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Na podporu svojich tvrdení citoval
z uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ek/271/2017 zo dňa 26.01.2018 a sp.zn.
59Ek/259/2017 zo dňa 31.01.2018, ktorý rozhodoval o sťažnostiach oprávneného v skutkovo a právne
rovnakých veciach. Ďalej citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo
dňa 07.06.2017, sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013 a 17Co/919/2015, v ktorých krajský súd

posúdil rovnaké rozhodcovské zmluvy, aké založili právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie
aj v tejto veci, ako platný právny úkon.

9/ Tvrdenie súdu, kedy posudzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že spotrebiteľ ešte
pred vznikom sporu stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, nemá oporu

v právnom poriadku. Ak by však uvedené malo platiť, potom by to znamenalo, že súdom uvádzané
dôvody ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie sú relevantné. Jediným kritériom prípustnosti
tej istej rozhodcovskej zmluvy by sa teda nestal jej obsah a účinky (voči ktorým súd uvádza námietky
a ktoré považuje za dôvod jej neplatnosti), ale časový okamih uzavretia. Moment, kedy dôjde kuzavretiu rozhodcovskej zmluvy na začiatku zmluvného vzťahu a nie až po vzniku sporných nárokov,
pritom nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej zmluvy. Práve možnosť jednostranného odstúpenia od
predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o

uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Možnosť využiť právo zahŕňa aj jeho nevykonanie, teda akceptovanie
stavu, ktorý buď trvá alebo nastane v náväznosti na nevykonanie práva. V žiadnom zákone, vyhláške
ani v inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie
rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov
a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Ani v súčasne platnom ZoSRK, ktorý je právnou normou

na ochranu spotrebiteľa, sa nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po vzniku
sporných nárokov. V tejto súvislosti poukázal na záver Krajského súdu v Bratislave v uznesení sp. zn.
21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdil, že právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie veci bola daná. Navrhol preto, aby súd vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté
uznesenie zrušil v celom rozsahu a aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100 % a ktorých výška je spolu 60,84 EUR vrátane DPH (2 úkony
– prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto odvolania zo sumy 280,44 EUR vo výške á 13,94
EUR vrátane DPH /11,62 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 16,48 EUR
vrátane DPH /13,73 EUR + 20% DPH/).

10/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;

v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12/ Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13/ Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14/ Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15/ Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249

CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.

17/ V prvom rade možno uviesť, že vyšší súdny úradník správne posúdil, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8200050141 zo dňa 27.11.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že

by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vyšší súdny úradník preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj

s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.18/ Na druhej strane musí súd oprávnenému uznať logickú neudržateľnosť právneho záveru vyššieho
súdneho úradníka v napadnutom uznesení, pokiaľ vyvodzuje absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy, ktorá je zároveň viazaná na začatie rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca

(a teda kto začne rozhodcovské konanie). Súdy by mali a musia pristupovať k hodnoteniam
a k aplikácii právnych noriem vydaných orgánmi verejnej moci alebo právnych noriem autonómnych (t.
j. dojednaných účastníkmi) objektívne a to s prihliadnutím na to, či právne následky z nich vzniknuté
dopadajú rovnako na obe strany bez ohľadu na frekvenciu týchto následkov. Súd musí k hodnoteniu
prípadu pristúpiť argumentačne (právne a skutkovo) a nie štatisticky a teda riadne argumentovať či

sú dané právne relevantné dôvody na to, aby sa mohlo skonštatovať, že povinnému sa znemožnilo
vlastne domôcť sa svojho práva a uzavretie rozhodcovskej zmluvy skutočne stavia ho do pozície
nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Takúto konštatáciu v napadnutom uznesení ako aj
konštatovanie, že sa povinnému znemožnila voľba dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
považuje exekučný súd za neudržateľnú, pokiaľ exekučný súd zistil preskúmaním návrhu na vykonanie
exekúcie i jeho príloh, že v rozhodcovskej zmluve je vyjadrená možnosť odstúpenia od rozhodcovskej

zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy) ako aj vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu
rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (bod 5 zmluvy). Vyšší súdny
úradník na uvedené body rozhodcovskej zmluvy pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie
a jeho príloh neprihliadol, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym právnym záverom.

19/ Pokiaľ neplatnosť a neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy vyšší súdny úradník vyvodzuje z tej
skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného
vzťahu, toto svoje tvrdenie nerozvinul, prečo rozhodcovská zmluva ktorá je dojednaná na začiatku
zmluvnéhovzťahuanievčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporujeneprijateľnáaspôsobujúca
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného.

Z toho pohľadu je v tejto časti uznesenie nepreskúmateľné. Taktiež exekučný súd má za to, že
je nelogické uzatváranie rozhodcovských zmlúv až po vzniku sporu, nakoľko ak začne spor na súde je
zbytočným vôbec uzatvárať rozhodcovskú zmluvu.

20/ K poslednej námietke oprávneného, že sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nedôsledne

zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu,
exekučný súd chce uviesť, že základom pre riadne zodpovedanie tejto námietky oprávneného je
riadne zodpovedanie otázky, či podpísanie formulárovej rozhodcovskej zmluvy popri podpísaní Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8200050141 zo dňa 27.11.2012 má alebo nemá charakter individuálne
dojednaného zmluvného ustanovenia, ak aj nepodpísanie uvedenej zmluvy vedie k uzavretiu

primárneho v tomto prípade úverového vzťahu.

21/ V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného

ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie

druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

22/ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

23/ V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.11.2017. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8200050141, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovomúvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov
vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o
revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ

ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri
uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda
individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre
dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto
odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov

súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul
za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a
teda za platný právny úkon.. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava
zvyšuje ochranu spotrebiteľa, možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou
formulárovouzmluvoukspotrebiteľskejzmluve)platia,nakoľkoivnovejprávnejúpravespotrebiteľského

rozhodcovského práva v § 3 ods. 2 ZoSRK, zákonodarca stanovil možnosť formulárovej zmluvy
s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená
od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním.

24/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia a sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 3Ek/206/2004 zo dňa 05.03.2024 vyhovel. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia vec bude
opätovne predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší procesný postup v zmysle Exekučného
poriadku.

25/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26/ Oprávnený žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100
% za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti a 2 x paušálna
náhrada nákladov v súvislosti s podaním sťažnosti. Vzhľadom na to, že exekučné konanie je v štádiu
pred vydaním poverenia, t. j. pred začatím exekúcie oprávnený má nárok len na odmenu za dva úkony

právnej služby súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nárok na odmenu za dva úkony
právnej služby súvisiace s podaním sťažnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia oprávnený
nemá. Navyše by bolo výsostne nespravodlivým, aby povinnému bolo uložené nahradiť trovy exekúcie
oprávneného v štádiu, kedy ani ešte nie je účastníkom exekúcie (stáva sa ním až po v zmysle § 35
ods.1 Exekučného poriadku až po vydaní poverenia), resp. ktoré vznikli s prejednávaním sťažnosti proti

uzneseniu k vydaniu ktorého povinný nedal žiadnu príčinu, keďže súd vydal uvedené uznesenie ex offo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).