Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421204232
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4421204232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C., F. XX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida,
s.r.o., so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti manželovi navrhovateľky: C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým, so
sídlom Palackého č. 1, Košice, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na
čas po rozvode k maloletému dieťaťu C. C., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní navrhovateľky

a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8P/116/2021-495 zo dňa 19.
novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II., V., VI. a VIIp o t v r d z u j e .

II. V časti výroku III. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že otec je oprávnený sa stýkať
s maloletým C. C., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci, v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že maloletého si v určený čas

prevezmevmiestebydliskamatkyapoukončenístykuvurčenomčasejejhovmiestebydliska odovzdá.

III. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom napadnutým odvolaniami súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
13.10.2018, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Palárikovo vo zväzku 12, ročník 2018, na

strane 172 pod poradovým číslom 23 rozviedol (výrok I.).
Výrokom II. bol maloletý C. C., nar. X.X.XXXX zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 180 eur
mesačne vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.
Výrokom III. bol upravený styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený sa s ním stretávať každý

párny týždeň v mesiaci, v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
za prítomnosti matky, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že otec je oprávnený
maloleté dieťa každý prvý párny týždeň v mesiaci v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po
ukončení styku v určenom čase je ho povinný matke v mieste jej bydliska odovzdať. Otec je oprávnenýmaloleté dieťa každý druhý párny týždeň v mesiaci v určený čas prevziať v mieste bydliska otca a po
skončení styku v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste jeho bydliska odovzdať.
Výrokom IV. bolo rozhodnuté, že po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec

oprávnený sa stýkať s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do
15.00 hod. tak, že otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po
ukončení styku v určenom čase je ho povinný odovzdať matke v mieste bydliska otca.
Výrokom V. bola matke uložená povinnosť maloletého na tento styk pripraviť a v určený čas na určenom
mieste ho otcovi odovzdať a po skončení styku v určený čas na určenom mieste prevziať.

Výrokmi VI. a VII. bolo rozhodnuté o trovách znaleckého dokazovania tak, že navrhovateľke ako aj
manželovi navrhovateľky bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 667,46 eur na účet Okresného súdu
Nové Zámky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VýrokomVIII.bolorozhodnutéotrováchkonaniatak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu.

2.

Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 23 ods. 1,2, § 24 ods. 1,3, §
62 ods. 1,2,3,4,5, § 78 ods. 1,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len Zákon o rodine) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené, neplní spoločenský účel, pre ktorý bolo
uzatvorené. V rozhodnutí bolo konštatované, že manželia nežijú spolu od decembra 2022, keď v tomto

období navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti aj s maloletým. Od tejto doby nežijú manželským
životom, spoločne nehospodária, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné
prostredie. Za tohto stavu je ich manželstvo len formálnym zväzkom a stratilo dôvody pre svoje ďalšie
trvanie. Prvoinštančný súd za príčinu rozvratu manželstva považoval rozdielnosť názorov účastníkov
konania na spoločný život, ďalej s citovom odcudzení a narušenej dôvery manželky k manželovi.

3.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva. Maloletý C. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky

a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 180 eur mesačne, ktoré je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku
o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie konštatoval, že takto určená výška výživného zodpovedá
osobným, zárobkovým možnostiam rodičov ako aj potrebám maloletého. Bolo zistené, že priemerný
mesačný zárobok otca predstavuje sumu 1.427 eur netto, pričom z tejto sumy mu zostane ešte dostatok

finančných prostriedkov na jeho vlastnú výživu, reprodukciu jeho pracovnej sily ako aj na úhradu jeho
životných nákladov. Pokiaľ ide o navrhovateľku bolo zistené, že táto má príjem vo výške 2.300 eur
mesačne, poberá daňový bonus na dieťa v sume 140 eur mesačne (od 1.1.2025 vo výške 100 eur
mesačne) a rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti rodičia
maloletého nemajú.

4.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, tak súd prvej inštancie ho upravil dvojstupňovo s tým, že po
dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa bude stretávať s maloletým každý párny týždeň v sobotu
a v nedeľu (bez prespatia u otca) za prítomnosti matky a po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti

rozvodu každý párny týždeň od soboty do nedele (s prespatím u otca), avšak už bez prítomnosti matky.
Takýmto spôsobom rozhodol z dôvodu, že doteraz bolo dieťa v kontakte s otcom nepravidelne, a to
napriek tomu, že sa rodičia maloletého na pravidelnom kontakte otca s maloletým dohodli v konaní
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva, pričom dohoda bola
súdom schválená. Kontakty otca s maloletým sa nerealizovali na základe schválenej dohody z dôvodu,

že matka dohodu nedodržiavala a túto jednostranne zmenila na stretnutia mimo domácnosti otca. Na
druhej strane matka zasa argumentovala tým, že dohodu zmenila na nepravidelné stretnutia z dôvodu,
že otec nedodržal ďalšie podmienky spôsobu realizácie jeho styku s maloletým v jeho domácnosti za jej
prítomnosti, obsiahnuté v súdom schválenej dohody. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že keďže
dieťa má vytvorenú primárnu väzbu s matkou, je vhodné, aby si za prítomnosti matky opätovne zvykol

v domácnosti otca a aby po uplynutí polročného adaptačného obdobia bolo možné realizovať styk už bez
prítomnosti matky. V tejto súvislosti bolo ďalej uvedené, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že u otca neboli zistené agresívne, či antisociálne sklony a ani žiadna duševná porucha. Konštatoval,
že žiadnym hodnoverným dôkazom (najmä súdnym rozhodnutím, či rozhodnutím v priestupkovomkonaní alebo lekárskymi správami) nebola preukázaná akákoľvek agresia otca voči maloletému, preto
prítomnosť matky počas styku po uplynutí adaptačného obdobia už pre dieťa nie je žiadúca. V tomto
smere bolo prihliadané na záujem maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa

k rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, zostal zachovaný.

5.
O trovách štátu vzniknutých titulom zaplatenia odmeny a náhrady hotových výdavkov znalcovi v celkovej
výške 1.334,92 eur z rozpočtových prostriedkov súdu bolo rozhodnuté podľa § 57 a § 58 CMP tak, že

uvedenú sumu rovným dielom zaplatí navrhovateľka a manžel navrhovateľky, každý vo výške 667,46
eur na účet súdu prvej inštancie, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

7.
Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním manžel navrhovateľky a žiadal,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zhodnotil skutkový stav veci,
resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, že
neboli splnené procesné podmienky, nakoľko nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nakoľko k navrhovateľke ešte stále prechováva
silné city. Od doby kedy sa navrhovateľka spoločne s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti
nastali trhliny vo vzájomnom vzťahu, dovtedy spoločne hospodárili s finančnými prostriedkami, intímne
spolu žili a viedli spoločné životy. Podľa jeho názoru medzi nimi nedošlo k vážnemu a hlbokému rozvratu
v manželstve, keď manželstvo je schopné plniť svoje funkcie, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti

nevedú spoločnú domácnosť. Vzájomne sa neodcudzili do takej miery, že by to malo viesť k zániku
manželstva rozvodom. Mal za to, že v predmetnej veci nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky
stanovené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považoval za predčasné a nie je dôvod ani upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletému na
čas po rozvode. Za najdôležitejší dôvod podaného odvolania považoval to, že neboli splnené procesné

podmienky pre vydanie tohto rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a spravodlivé konanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že konajúci
súd vytýčil termín pojednávania na deň 19.11.2024 o 13.00 hod.. Jeho právny zástupca listom zo
dňa 18.11.2024 uviedol, že odo dňa 13.11.2024 je pre chorobu dočasne práceneschopný, keďže toto

ochorenie trvá a nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, tohto pojednávania sa nemohol zúčastniť.
Súd prvej inštancie požiadal, aby ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní a toto pojednávanie odročil
na iný, pokiaľ možno krátky termín. Z uvedeného dôvodu sa manžel navrhovateľky pojednávania
nezúčastnil, nakoľko trval na tom, aby sa toto pojednávanie uskutočnilo za jeho účasti, vzhľadom na
rozsiahlu dôkaznú situáciu. Mal jednoznačne za to, že neboli splnené procesné podmienky pre vedenie

a uskutočnenie pojednávania, pojednávanie malo byť odročené na iný termín, a to vzhľadom aj k tomu,
že on ako účastník nebol na predchádzajúcom pojednávaní v celom rozsahu dopočutý, najmä k otázke
úpravy rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Za tohto stavu rozsudok súdu prvej inštancie považuje za neodôvodnený, neúplný,
predčasný a arbitrárny, ktorým bolo zasiahnuté do jeho ústavne garantovaných práv, najmä na súdnu

ochranu.

8.
Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj navrhovateľka a to v časti úpravy styku otca
s maloletým, keď z obsahu jej odvolania vyplýva, aby otcovi nebolo umožnené sa stretávať s maloletým

bez jej prítomnosti. Namietala, že prvoinštančný súd nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, inak by musel zistiť agresivitu otca, ktorá sa prejavuje nielen voči nej ale aj voči dieťaťu.
Poukázal na narcistické sklony otca, pričom jeho agresivita sa môže prejaviť prakticky kedykoľvek
a môže ju vyvolať akákoľvek bežná záležitosť, ktorá inak u normálneho jedinca žiadnu agresivitunevyvoláva. Poukázala na správu psychoterapeutky A. A. F. H., z ktorej jednoznačne vyplýva nielen
to, že ju udrel, škrtil a ťahal za vlasy po chodbe, vyhrážal sa zabitím ale aj to, že je násilný aj voči
maloletému. Poukázala na to, že aj samotná psychoterapeutka vo svojej správe adresovanej znalkyni

píše o tom, že: „Dovolím si tvrdiť, že situácia bola vážnejšia ako mi pani C. dokázala opísať.“ Ďalej
uviedla,žezobsahuznaleckéhoposudkuPhDr.Vaškovičavyplýva,žesprávanieotcajenevyspytateľné,
keď znalkyňa spozorovala okrem iného u neho aj verbálnu agresivitu, jeho narcistické sklony môžu
mať na vývin dieťaťa negatívny vplyv, čo opakovane konštatovala znalkyňa vo svojom posudku ako aj
na pojednávaní spolu s tendenciou otca kontrolovať a manipulovať iných, vrátane vlastného dieťaťa.

V závere svojho odvolania navrhovateľka žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
úpravy styku zmeniť tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v mesiaci,
v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky
s tým, že otec je oprávnený maloletého v určený čas prevziať v mieste jej bydliska a po ukončení styku
v určenom čase je ho povinný v mieste jej bydliska odovzdať.

9.
K odvolaniu rodičov maloletého sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

10.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania
aodvolacímidôvodmipodľa§65a§66CMP,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§378ods.
1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a odvolanie manžela navrhovateľky nedôvodné.

11.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1, 2 prvej vety Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.

12.
Z uvedených ustanovení ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

13.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi konania je

vážne narušený, nakoľko manželia nežijú spolu od decembra 2022, kedy navrhovateľka odišla spoločne
s maloletým zo spoločnej domácnosti, pričom od tejto doby ani spoločne nehospodária.

14.
Ak sa manžel navrhovateľky aj napriek tomu domnieva, že manželstvo by ešte mohlo fungovať, odvolací
súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje. Nie je totiž zrejmé, ako by manžel navrhovateľky za

uvedenej situácie chcel dosiahnuť obnovenie fungujúceho manželstva, keď navrhovateľka obnovenie
manželského vzťahu absolútne vylučuje a z jej vyjadrení je zrejmé, že je jednoznačne rozhodnutá sa
rozviesť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o rodine, podľa
ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom

manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí
(odsek 2).

15.
So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom

dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej
sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického
fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ
u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný
účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie

v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

16.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o zistenie príčin rozvodu ako aj splnenia podmienok, aby manželstvo

účastníkov bolo rozvedené. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne vyhodnotil. Aj odvolací súd má za to, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je žiaden dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave
narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie manželského spolužitia, a to najmä za
stavu, ak to jeden z manželov výslovne odmieta, ako v tomto prípade navrhovateľka.

17.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia
výšky výživného na obe maloleté deti na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného

dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Určená výška výživného na obe maloleté deti zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
tak odôvodneným potrebám maloletých detí v konaní dostatočne preukázaných, ako aj zisteným
zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5

a § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne
premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon osobnej starostlivosti matky ako aj náklady,
ktoré matka na maloletého matka vynakladá. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci
uviesť, že manžel navrhovateľky vo svojom odvolaní ani nenamietal výšku určeného výživného, a teda
neuvádzalkonkrétnedôvody,prektorébysrozhodnutímsúduprvejinštancievčastiurčenéhovýživného

nesúhlasil.

18.Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodoch v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výrokov I., II., V., VI. a VII. ako vecne správny potvrdil, nakoľko v odvolaní manžel
navrhovateľky v podstate konkretizoval dôvody, pre ktoré nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie

iba vo vzťahu k rozvodu manželstva. Pokiaľ ide o výroky II., V., VI. a VII. prvoinštančného súdu neuviedol
v odvolaní konkrétne námietky, pre ktoré by s týmito výrokmi nesúhlasil.

19.
Pokiaľ ide o námietku manžela navrhovateľky, že v predmetnej veci neboli splnené procesné podmienky

pre vydanie napadnutého rozsudku (namietal porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce
v znemožnení mu uplatňovať procesné práva), pretože zo strany jeho právneho zástupcu došlo
k ospravedlneniu jeho neúčasti na pojednávaní konanom dňa 19.11.2024 a súd prvej inštancie rozhodol
v jeho neprítomnosti, tak odvolací súd zistil, že táto bola nedôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž
vyplýva, že právny zástupca manžela navrhovateľky požiadal o odročenie pojednávania vo veci rozvodu
nariadeného na 19.11.2024 až deň pred pojednávaním (18.11.2024), napriek tomu, že práceneschopný

bol už od 13.11.2024, čo vyplýva z odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti právneho
zástupcu manžela navrhovateľky. Možno konštatovať, že túto skutočnosť jednak neoznámil súdu prvej
inštancie včas. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v prípade advokáta platí, že vždy od neho možno
spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnenie trvá

na jeho osobnom zastúpení, čo však v predmetnej veci nenastalo. Za tohto stavu možno konštatovať,
že neboli porušené procesné práva manžela navrhovateľky.

20.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky, ktorá nesúhlasila s tým, aby bol upravený styk otca

s maloletým bez jej prítomnosti (po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozvodu), tak ju možno
považovať za dôvodnú, pretože prvostupňový súdu o styku otca s maloletým nerozhodol na základe
aktuálne zisteného skutočného stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), ale styk rozšíril
do budúcna v horizonte niekoľkých mesiacov. Treba konštatovať, že rozhodnutie o styku v niekoľkých
úplne odlišných rozsahoch je založené na inom (iba predpokladanom) skutkovom základe, čo nemožno

považovať za správne. Takéto rozšírenie styku do budúcna, ktoré by malo nastať až po uplynutí 6
mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode je neobvyklé, pretože nie je možné vyhodnotiť, či došlo
k odstráneniu dôvodov (zmene pomerov) na strane účastníkov konania. Takýto výrok rozsudku odvolací
súd považoval za nadbytočný, a preto ho zrušil s poukazom na ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d)
v spojení s § 217 ods. 1 CSP, nakoľko dôvody pre takéto rozhodnutie neexistovali.

21.
O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP, §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).