Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Csp/4/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924203962

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:7924203962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19Csp/4/2025

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom: Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., o zaplatenie 237,40 € s

prísl. takto:

r o z h o d o l :

19Csp/4/2025

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Trebišov žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu vo výške 237,40 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 228,87 € od 10.7.2024 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a ním, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

PostupcauzatvorilsožalovanýmvzmysleZákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 22.08.2016 Zmluvu č. 3016504814
(ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“).Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP.

Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp.
zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochazároveňpostupcasplnilvšetkypovinnostivzmysle
uvedených zákonov.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa Zmluvy.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako
3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a

ust.§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil podaním zo dňa 9.7.2024 mimoriadnu splatnosť úveru,
pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru toto z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nevyplýva. Podľa
názoru žalobcu, ten nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa

§ 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať
splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní
po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil
„splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 238,56

€, ktorá pozostávala z istiny vo výške 228,87 €, z riadneho úroku vo výške 8,53
€, z úroku z omeškania vo výške 0,29 €, z poplatkov vo výške 0,00 € a z poistenia splátok vo výške 0,00
€ a zo sankčných poplatkov vo výške 0,87 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po

postúpení pohľadávky do podania žaloby vykonal nasledujúce úhrady: 0 €.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 237,40 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 228,87 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 8,53 €. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1,16
€, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 0,29 € a z neuhradených sankčných
poplatkov vo výške 0,87 €, si žalobca v konaní neuplatnil.

V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022
a na podporu svojich tvrdení aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, sp. zn.
1Cdo/154/2022 z 27.02.2024:
Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 10.7.2024, t. j. dňom nasledujúcim po

dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

2. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil potvrdenia o prevzatí/neprevzatí výzvy postupcu zo dňa
18.6.2024 a o prevzatí/neprevzatí Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie
postupcu zo dňa 9.7.2024, tiež dôkazy, na základe ktorých postupca posudzoval schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, žalobca predložil požadované potvrdenia uviedol, že v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (z ktorého citoval) a Zmluvy
je potrebné dospieť k záveru, že listiny sa dostali do dispozičnej sféry adresáta, nakoľko boli nesporne
odosielané na adresu, ktorú účastník zmluvy vymedzil ako svoju dispozičnú sféru, zmenu neoznámil.
Žalobca poukázal tiež na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na fikciu doručenia.

Ku skúmaniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver žalobca poukázal na príslušné ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch a predložil výstup z interných aplikácií postupcu. Uviedol, že overovanie
schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné
na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané
vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto

údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných
registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Príjem
spotrebiteľa bol overený z interných zdrojov na základe obratov na jeho účte vo výške 592,04 €.
Veriteľ preto akceptoval príjem žiadateľa v sume 592,04 €. Pri výdavkoch, v rámci nákladov nazabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa vo výške
198,- €. Uvedené predstavuje paušálnu sumu výdavkov na bývanie, energie, telekomunikačné služby
a výdavky osobnej spotreby. Tieto výdavky totiž nie je možné objektívne overiť bez neprimeraného

zásahu do súkromia potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade ak by žiadateľ o úver mal preukazovať
mesačné výdavky osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie v mieste jeho bydliska,
preukázať mesačnú spotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické podmienky v danom období,
zohľadniť náklady žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na motorové vozidlo alebo MHD,
prípadne sledovať jeho správanie pri nakupovaní potravín a ich následnú spotrebu. Takéto šetrenie je

samozrejme absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné. Tieto výdavky sú teda nahradené sumou
životného minima, ktorá je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, a teda aj
základných výdavkov na život. Tento postup je schválený Národnou bankou Slovenska a plne v súlade
s usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). Výška
splátky poskytnutého úveru bola vo výške 26,24 €. Existujúce záväzky žiadateľa veriteľ overil dopytom
do úverového registra, pričom zistil, že žiadateľ mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky vo

výške 195,- €. Výdavky boli teda v sume 419,24 € a príjmy vo výške 592,40 €. Výdavky neprekračovali
príjmy a odborná starostlivosť pri posudzovaní bonity bola teda zachovaná.

3.NásledneOkresnýsúdTrebišovvydalvovecivzmysležalobyplatobnýrozkaz,protiktorémužalovaný
podal vecne odôvodnený odpor a doručil súdu tiež podanie, v ktorom vzniesol odôvodnenú námietku

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trebišov. Vec bola postúpená miestne príslušnému Okresnému
súdu Poprad.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a poprel všetky
skutočnosti tvrdené žalobcom, najmä tvrdenia o predčasnej splatnosti úveru.

Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ani iný dokument, z
ktorého by bolo možné vyvodiť predčasné splatenie úveru mu zo strany žalobcu a ani jeho právneho
predchodcu doručené neboli. Fikciu doručenia nie je možné aplikovať, keďže na adrese, na ktorú
žalobca, resp. jeho právny predchodca mal doručiť predmetné písomnosti, sa už od roku 2020
nezdržiaval a ani nemohol zdržiavať vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Poprad o neodkladnom

opatrení zo dňa 19.05.2020, sp. zn. 9C 18/2020, a uznesenie Okresného súdu Poprad o neodkladnom
opatrení zo dňa 14.8.2020, č. k. 19C/34/2020-35, ktorými mi bolo uložené ako žalovanému, aby som
nevstupoval do bytu č. 1,
ktorý sa nachádza na 5. poschodí bytového domu, vchod 4, ulica Levočská, or. č. 4,6,8,10, súp.
č. 212, postaveného na pozemku s parc. č. 588, 589, 590, 591, na ulici Levočská v Poprade, v

katastrálnom území D., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Poprade, a to
do právoplatného skončenia konania predmetných konaní. Z objektívnych dôvod sa teda nemohol
oboznámiť s listinami žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, na ktoré poukázal v žalobe a to vrátane
oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky.
Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky a ochrane spotrebiteľa poukázal na § 53 ods. 4 písmeno b)

Občianskeho zákonníka, na to, že akákoľvek klauzula v zmluve, ktorá nebola individuálne negociovaná
sa kontroluje aj podľa generálnej klauzuly neprijateľnosti § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na
to, že podľa prevládajúceho výkladu § 54 ods. 1 OZ nie sú prípustné ani len individuálne dojednania,
ktorými by došlo k odchýleniu sa od zákona v neprospech spotrebiteľa. Uviedol tiež, že podľa právnej
úpravy sa postúpením pohľadávky nesmie zhoršiť právne postavenie dlžníka (§ 529 OZ). Keďže

žalobca nie je bankou, ktorá má zákonom uložené povinnosti vo vzťahu ku svojim klientom, a ktoré
žalobcu ako nebankový subjekt nezaväzujú, došlo v danom prípade pri postúpení pohľadávky k
zhoršeniu jeho právneho postavenia ako dlžníka. Žalobca ani nie je oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery, nemá povolenie udelené Národnou bankou Slovenska podľa § 20 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Kpostúpeniupohľadávkyajejpríslušenstvadošlovrozporesust.§17zákona

o spotrebiteľských úveroch, okrem uvedeného aj s poukazom na absenciu, resp. vadu pri doručovaní.
Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania voči žalovanému nároku. Poukázal na príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná vec sa týka sporu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa žalobcu predmetná zmluva bola žalovanému predložená elektronicky prostriedkami diaľkovej

komunikácie, a pokiaľ by uvedená skutočnosť bola pravdivá, tak žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah,
medzi účastníkmi zmluvy neboli dojednané individuálne podmienky. S poukazom na § 565 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 54a Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu vzniku
žalovaného nároku, tj. k 26.06.2019), § 100 ods. 1 ods. 1, 101 a 103 Občianskeho zákonníka, dôvodovúsprávu k zákonu č. 343/2018, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, žalovaný mal zato, že v
prejednávanej veci začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh a podľa ust. § 101 OZ

v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca si právo na súde uplatnil až po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.
Žalovaný mal za to, že na predmetný spotrebiteľský vzťah je potrebné aplikovať príslušné zákonné
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, a že predmetnú zmluvu je
opodstatnené preskúmať z hľadiska splnenia náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Uviedol, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 a § 7 ods. 19 až 42 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Mal za to, že Zmluva nemá zákonom vyžadované náležitosti, a z tohto dôvodu
sapredmetnýspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovpodľaust.§11ods.1zákonao
spotrebiteľských úveroch. V Zmluve nie sú uvedené správne zákonom vyžadované náležitosti (v zmysle

ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva nemá písomnú formu, absentuje podpis žalovaného. Súdu nebola predložená uzavretá zmluva
o úvere signovaná zmluvnými stranami, resp. iný zákonom akceptovateľný znak súhlasu zmluvných
strán s obsahom zmluvy (napríklad elektronický podpis), v konaní nie je preukázané, či spotrebiteľská
úverová zmluva má zákonom Zmluva obsahuje všeobecné náležitostí podľa Občianskeho zákonníka a

náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca do konania predložil elektronické podanie označené ako "6669554_5_Zmluva" súčasťou,
ktorého je aj elektronický dokument Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické
osoby č.: 3016504814, s tým, že tento dokument nie je podpísaný elektronickým podpisom žalovaného,
ako označenej zmluvnej strany, a to dlžníkom. Zároveň zmluva nie je osvedčená - signovaná zaručenou

elektronickou pečaťou zo strany banky ako veriteľa. V predloženom elektronickom dokumente absentuje
vyjadrenie súhlasu zmluvných strán s jej obsahom, a to jej podpísaním zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou
elektronickou pečaťou. Zároveň zmluva neobsahuje podpisy zmluvných strán pokiaľ by malo
ísť o jej uzavretie v listinnej forme. Do konania nebola predložená ani doložka o autorizácii k tomuto

dokumentu, z ktorej by bolo zrejmé kto a kedy elektronický prvopis tohto dokumentu
autorizoval (elektronický podpísal). Za takýto dokument nemožno považovať listinu osvedčenie
o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy, ktorú žalobca priložil k návrhu označenú ako
"6669554_5_Zaznam_o_el._podpise", ktorým má postupca potvrdiť digitálny podpis úverovej zmluvy.
Žalovaný uviedol, že je absurdné, aby jedna zo zmluvných strán potvrdzovala digitálny podpis druhej

zmluvnej strany ako sa uvádza v tejto listine uvádza, kde veriteľ potvrdzuje elektronický podpis dlžníka,
a týmto sa snažil nahradiť vyjadrenie súhlasu zmluvnej strany a to dlžníka s obsahom zmluvy o
úvere. Uvedené osvedčenie je právne irelevantné nespôsobilé preukázať súhlas dlžníka s obsahom
predloženej zmluvy označenej ako "6669554_5_Zmluva". V Zmluve absentuje zhodný prejav vôle
zmluvných strán.

Navyše, ako žalovaný konštatoval, označený elektronický dokument Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3016504814 okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka nemá uvedené správne zákonom vyžadované náležitosti (absencia
esenciálnych náležitostí zmluvy) v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
obsahuje nesprávne označenie druhu úveru. V zmluve v článku 1 Základne ustanovenia sa pri druhu

úveru uvádza, že ide o „bezúčelový“. Pre správne zákonné označenie sa okrem označenia úveru
napr. spotrebný úver, hypotekárny úver, úver na bývanie, zabezpečená kreditná karta a pod., vyžaduje
uviesť v opise druhu úveru, ako sa istina a úroky splácajú v priebehu trvania úveru (t. j. spôsob
amortizácie),pričomsajasneuvedie,čisanazákladezmluvyoúveresplácaistinaalebolenúroky,alebo
kombinácia obidvoch. Ďalšou nesprávne uvedenou esenciálnou náležitosťou je doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Dĺžka trvania v zmluve (v článku 1 Základne ustanovenia) nie je vyjadrená v
rokoch ani v mesiacoch tak ako vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je doba trvania
zmluvy vymedzená na dobu od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň, určený v zmysle
čl. III, bod 7 Zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa dĺžka trvania zmluvy podľa zmluvy nedá určiť hoci
tento údaj je esenciálnou náležitosťou zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).

Nesprávnejetiežuvedenádôležitáesenciálnanáležitosťzmluvyvzmysleust.§9ods.2písm.g)zákona
o spotrebiteľských úveroch. V predloženej zmluve v článku 1 Základne ustanovenia, v bode 1 sa síce
uvádza úroková sadzba úveru 16,10 % ročne , avšak absentuje údaj, či je fixná alebo variabilná. Ďalej
sa v zmluve neuvádza, ako sa istina a úroky splácajú v priebehu trvania úveru (t. j. spôsob amortizácie).Tieto v zmluve neuvedené, resp. neurčito uvedené podmienky uplatňovania úrokovej sadzby a jej
zmeny nemožno považovať za dostačujúce, keďže podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má dlžník
ako spotrebiteľ právo byť informovaný aj o frekvencii následných revízií a existencií limitov variability

úrokových sadzieb úveru, ako sú maximálne alebo minimálne limity. V Zmluve absentuje aj esenciálna
náležitosť zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. m) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj
o úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob
jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve v článku I. je
nesprávneuvedenáesenciálnanáležitosťzmluvy,atoRPMN,keďžetátonezahŕňapoplatkyzapoistenie

schopnosti splácať úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov § 11 ods. 1
písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol najskôr medzitýmnym rozsudkom (ktorý súd posúdil ako vzájomný
návrh), a to tak, že určí, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.08.2016 pod číslom č.
3016504814 zachytená v elektronickom dokumente označenom ako "6669554_5_Zmluva" je neplatná
azároveňurčí,žeúverposkytnutýzoZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruspoistenímprefyzické

osoby č.: 3016504814 je bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že
postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. V, ods. 5, písm.
b) Zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 18.06.2024 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok

a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný omeškanie
neuhradil, postupca podaním zo dňa 09.07.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K žalovaným
namietanej fikcii doručenia uviedol, že žalovanému ako klientovi banky vznikla povinnosť oznámiť banke
zmenu adresy. Táto povinnosť vyplýva z Čl. V, ods. 3 Zmluvy. Pokiaľ sa klient so zásielkou neoboznámil,
nakoľko si nesplnil túto povinnosť, nemožno to dávať na ťarchu veriteľa.

K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam žalobca uviedol s poukazom na ust. § 53 ods. 1,
ods. 4 písm. k), že okrem generálnej klauzuly Občiansky zákonník obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods.
4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Aby sa predmetné ustanovenie považovalo za
neprijateľné, musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu.

K námietkam v súvislosti s postúpením pohľadávky žalobca uviedol, že k postúpeniu pohľadávky na
žalobcu došlo platne. Zmluva o postúpení pohľadávok nebola nikdy súdmi vyhlásená za neplatný právny
úkonanemožnotaknaňuaninazerať.Ajprípadnáneplatnosťzmluvyopostúpení,čoniejedanýprípad,
je výhradne vecou sporu medzi postupcom a postupníkom, ktorý však ničím neovplyvňuje povinnosť
dlžníka plniť svoj záväzok, na základe

oznámenia o postúpení pohľadávky vykonaného postupcom na účet postupníka, pričom takéto plnenie
postupníkovi nie je bezdôvodným obohatením ani v prípade neplatnosti postúpenia pohľadávky, keďže
dlžník plnil podľa ust. § 526 ods. 1 OZ a spôsobil tak zánik záväzku (napriek prípadnej neplatnosti
postúpenia).
K ďalšej námietke žalovaného, že žalobca nemá licenciu na poskytovanie úverov žalovaný uviedol, že

v predmetom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia predčasne splatná,
na subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia rozsahu v
zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska, dostupného na webovom odkaze, ktorý uviedol.
Vznesenú námietku premlčania žalobca odmietol aj s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022 s tým, že nie je možné považovať za správny právny
názor, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti
nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov

od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát.
Žalobca podal na súd žalobu dňa 31.10.2024. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo
podaním zo dňa 9.7.2024, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť

bola datovaná na 27.03.2024. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 28.06.2024 a uplynula by
28.06.2027.
K otázke uzatvorenia Zmluvy, pokiaľ ide o jej formu, žalobca uviedol, že je potrebné vychádzať z úpravy
zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorý predpokladámožnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou,
telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., (viď § 2 písm. e/ zákona
č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o

poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/
zákonač.266/2005Z.z.).Zafinančnúslužbuprávnaúpravapokladáokreminéhoajslužbuposkytovanú
veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona
č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Je teda evidentné, že zákon umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj
moderné technológie, ako je internet, koniec koncov, tento spôsob možno v súčasnosti považovať za
úplnebežný,obvyklý,rýchlyaštandardný,zktoréhodôvodunemožnoodstránprikontraktáciivyžadovať
vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože
by to poprelo zmysel predmetnej úpravy.
Žalovaný prostredníctvom služby Internetbanking navrhol uzatvorenie zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru. Právny predchodca žalobcu dňa 22.08.2016 akceptoval návrh žalovaného, v
znení akom mu bol doručený. Z osvedčenia o elektronickej akceptácii zmluvy je zrejmé, že Úverová
zmluva bola uzavretá (akceptovaná) dňa 22.08.2016 o 17:52:06 hod. prostredníctvom © Mobilná
aplikácia Tatra banka. Uvedená listina tiež preukazuje, že dňa 22.8.2016 17:52:20 hod. bol úver
načerpaný na bankový účet žalovaného.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia Zmluvy
neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala
resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (žalovaný: 1. nebol v časovej tiesni, 2.
nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným, či
už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov,

prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; nežiadal postupcu ani nikoho iného
o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani
vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalovaný nebol donútený Zmluvu za ponúkaných
podmienok uzatvárať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať
k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom

o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť
v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.
Žalobca mal za to, že Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, vysvetlil význam použitých symbolov
v Zmluve a špecifikoval postúpenú pohľadávku.

6. Na nariadenom súdnom pojednávaní sa žalobca s ospravedlnením nezúčastnil. Spolu
s ospravedlnením svojej neprítomnosti na pojednávaní doručil súdu špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
Žalovaný na pojednávaní trval na podanom odpore proti platobnému rozkazu. Doplnil, že oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie sú neurčité právne úkony, a teda
neplatné právne úkony. V predmetnom vyhlásení absentuje údaj o splátke, pre ktorú veriteľ zosplatnil

úver. Je síce pravda, že zákon výslovne neurčuje takúto náležitosť vyhlásenia o predčasnom splatení
úveru, avšak každý právny úkon má byť určitým, čo pre absenciu tohto údaja predmetné vyhlásenie nie
je.PoukázalnaRozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13CoCsp/33/2023z27.6.2024,ktorý
predmetnú právnu otázku riešil a dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie bližšieho určenia splátky, pre ktorú mal byť úver

zosplatnený. Ide o právne významnú skutočnosť, ktorá má význam aj pre posúdenie dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania. Keďže si právny predchodca žalobcu, Tatra banka, nesplnila svoju
povinnosť, ktorá sa kladie na určitosť právneho úkonu, nemohlo dôjsť k mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalobca poukázal aj na to, že v žalobe sa presne neuvádzajú bližšie údaje o omeškaní, kedy malo
dôjsť k zosplatneniu úveru, pričom nestačí, aby žalobca poukázal len na nejakú prílohu k žalobe, ale

musí tieto skutočnosti uviesť v nej. Žalobca nenapísal, kedy žalovanému malo byť doručené oznámenie
o mimoriadnom zosplatnení úveru. Tiež poukázal na to, že vo výzve, ktorú priložil žalobca k žalobe sa
uvádza dátum vzniku omeškania 27.9.2021 a v špecifikácii, ktorú predložil s ospravedlnením neúčasti
na pojednávaní sa zase uvádza dátum 6.6.2022. Podľa názoru žalobcu sa z listín a z opisu skutočností
nedá určiť, kedy došlo k zosplatneniu úveru.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením, zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok, zo Všeobecných
poistných podmienok, z VOP, z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z doručenky k výzve naúhradu zo 14.8.2014 na č. l. 17, z Oznámenia o zosplatnení úveru z 21.10.2014 na č. l.18 a 192, z
doručenky k oznámeniu zosplatnenia z 24.10.2014 na č. l. 19, z Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva zo 1 a výzvy na zaplatenie zo dňa 9.7.2024, z Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa

18.6.2024, z Oznámenia o postúpení zo dňa 24.10.2024 a príslušného podacieho hárku k tomuto
oznámeniu, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise, mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník
uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako s veriteľom, teda s Tatra bankou, a.s. Bratislava dňa
22.8.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3016504814, na
základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1 200,-

€. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 72.mesačných splátkach po 26,24 €. V Zmluve bola v čl. I –
Základné ustanovenia stanovená úroková sadzba vo výške 16,10%, RPMN 19,62%, priemerná RPMN
18,43%, výška odplaty 18,60%. Splátky boli splatné 27.dňa príslušného mesiaca a konečná splatnosť
úveru bola stanovená na 72 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený
vzmyslečl.IIIbod7Zmluvy.Tentočlánokhovoríomožnostipredčasnéhosplateniaúveru.VZmluvebola
dohodnutá aj výška mesačného poistného 0,50 €, tiež poplatok za poskytnutie úveru vo výške 24,- €.

8. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne v zmysle Zmluvy nesplatil. Podľa predloženej
platobnej histórie uhradil žalovaný pre vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splátku vo výške 52,87
€ dňa 6.6.2022. Pred touto splátkou bola uhradená splátka vo výške 22,03 € dňa 26.6.2021. Súdu boli
predložené viaceré výzvy adresované žalovanému na úhradu, či už zo strany žalobcu, ale jeho právneho

predchodcu.

9. Dňom 18.6.2024 adresovala Tatra banka, a.s. žalovanému výzvu pred mimoriadnou splatnosťou.
Z ePotvrdenky Slovenskej pošty, a.s., resp. z tam uvedeného podacieho čísla súd zistil, že výzva bola
podaná na pošte dňa 18.6.2024, dňa 20.6.2024 bola uložená, adresát nebol zastihnutý, dňa 12.7.2024

bola zásielka vrátená. V zmysle tejto výzvy je dátum vzniku omeškania so splácaním 27.9.2024 a sú
v nej uvedené tri omeškané splátky v dňoch 27.4., 27.5. a 27.6. 2024. Dlžná suma, ktorú mal žalovaný
uhradiť v tejto výzve uvedená nie je.

10. Dňom 9.7.2024 je datované Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie.

Táto výzva bola podaná na prepravu dňa 9.7.2024 a vrátená dňa 15.7.2024 s tým, že adresát je
neznámy. V zmysle Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola celková dlžná suma k 4.7.2024
vo výške 238,56 €. Dňom doručenia tohto oznámenia sa v zmysle zmluvy o úvere stáva pohľadávka
banky splatnou, ako je to v oznámení uvedené. Pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v tomto oznámení uvedení nie je. Je tam len konštatovanie, že banka pristupuje

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu dlhodobého omeškania so splátkou úveru, o čom
bol žalovaný informovaný listom zo dňa 18.6.2024 a keďže tento stav pretrváva viac ako tri mesiace od
vzniku omeškania, v zmysle príslušných ustanovení zmluvy sa stáva pohľadávka banky splatnou.

11. Dňom 24.10.2024 je datované Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorou Tatra banka, a. s.

oznamuje Mgr. Adriánovi Bobkovi, že pohľadávku vo výške 238,56 € spolu so všetkými právami s ňou
spojenými, ktorá vznikla na základe Zmluvy (v oznámení ju banka špecifikovala), bola na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 postúpená novému veriteľovi, žalovanému, a teda
povinnosťou žalovaného je pohľadávku uhradiť novému veriteľovi. Táto zásielka bola ako neprevzatá
v odbernej lehote vrátená odosielateľovi dňa 21.11.2024.

12. Uvedené výzvy a oznámenia preukázateľne žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovanému
doručoval. Ak sa tento nezdržiaval z objektívnych dôvodov, ktoré uvádzal, na adrese svojho trvalého
pobytu, a teda na adrese, ktorú uviedol aj pri uzatváraní Zmluvy, bolo jeho povinnosťou oznámiť túto
zmenu adresy. V zmysle Zmluvy zodpovedal za pravdivosť tam uvedených údajov. Ak teda došlo k ich

zmene, žalobca, resp. jeho právny predchodca nemal možnosť ako sa dozvedieť o tejto zmene, v danom
prípade zmene adresy. Je irelevantné, že sa na tejto adrese žalovaný nezdržiaval z objektívnych
dôvodov. Nič mu nebránilo veriteľovi zmenu svojho pobytu oznámiť. Súd sa preto v otázke doručovania
žalovanému relevantných listín v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu a má za to, že pri
doručovaní predmetných listín nastala fikcia ich doručenia.

13. Súd sa stotožňuje so žalobcom aj pokiaľ ide o otázku uzavretia Zmluvy. Žalovaný prostredníctvom
služby Internetbanking navrhol uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Právny
predchodca žalobcu dňa 22.08.2016 akceptoval návrh žalovaného, v znení akom mu bol doručený. Zosvedčenia o elektronickej akceptácii zmluvy je zrejmé, že Úverová zmluva bola uzavretá (akceptovaná)
dňa 22.08.2016 o 17:52:06 hod. prostredníctvom © Mobilná aplikácia Tatra banka. Uvedená listina tiež
preukazuje, že dňa 22.8.2016 17:52:20 hod. bol úver načerpaný na bankový účet žalovaného.

14. Vyššie uvedený skutkový stav súd následne právne posúdil, považoval ho za dostatočne úplný
pre rozhodnutie a aplikoval pri rozhodovaní o žalobe na jeho základe príslušné, na vec sa vzťahujúce
právne predpisy. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť
súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k

záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky
( „questio iuris“). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok („questio facti“), teda zistenie
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie, čo súd aj vykonal.

15. Súd mal za preukázané, čo nebolo ani spochybňované, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe

ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver, uzavreli
teda spotrebiteľskú zmluvu. Ide o úverový právny vzťah, a teda tzv. absolútny obchod v zmysle §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a na vec z tohto dôvodu dopadajú
primárne ustanovenia ObZ. Nie je ale sporné, ako už je uvedené, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
na ktorú sa preto potom vzťahujú aj ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“),

ktoré sú v porovnaní s ObZ pre spotrebiteľa výhodnejšie, či príslušné vykonávacie právne predpisy
k týmto ustanoveniam, a tiež ustanovenia vtedy platného zákona o ochrane spotreboteľa (ďalej aj
„ZoOS“). Spotrebiteľskou zmluvou sa rozumie podľa uvedených právnych predpisov každá zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako definuje § 52 ods. 1 OZ a § 2 písm. a ) ZoOS v zmysle
ustanovení OZ a tieto ustanovenia treba prednostne použiť, pričom na daný úverový vzťah sa vzťahujú

aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.1.2008 platí, že „Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
súneplatné...“,pričomtotoustanoveniebolonáslednenovelou–zákonomč.102/2014Z.z.súčinnosťou
od 1.4.2015 precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.“. Z odôvodnenia doplnenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, ktoré bolo

vykonané formou návrhu výboru NR SR vyplýva, že zákonodarca má bezpochyby za to, že na všetky
spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym
obchodom, sa má prednostne použiť právny režim OZ, a nie ObZ. Na druhej strane však bez pochyby,
a to aj s účinkami retrospektívnymi, platí a musí platiť, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ,aktorýmásvojzákladvObZ,sariadiprednostneprávnymrežimomOZ.Vrámcimeritórneho

objasnenia výkladového charakteru § 52 ods. 2 „in fine“ OZ, t. j. tretej vety tohto paragrafu, účinnej od
1.4.2015 súd uvádza, že cieľom tohto ustanovenia bolo len deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým
platného výkladu, podľa ktorého mali normy OZ vždy výkladovú prednosť pred normami ObZ, a to práve
podľa ustanovenia § 52 ods. 2 prvá veta OZ, t. j. podľa úpravy účinnej už od 1.1.2008.

17. Súd po vykonanom dokazovaní a starostlivom vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak jednotlivo ako
i v ich súhrne, po náležitom a úplnom zistení skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie tak dospel k
záveru, aj pri dôslednej aplikácii a správnom výklade práva, s prihliadnutím na skutkové tvrdenia strán,
ich prednesy a námietky či argumenty, že žalobu treba zamietnuť.

18. Dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol je prioritne ten, že na konanie v spore žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný, pretože úver nebol riadne zosplatnený.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách (ďalej v texte ako ,,ZoB“), ak je napriek
písomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnejbankyjejklientnepretržitedlhšie ako90kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej bankynemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo

pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v

pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ktorým bola banka) a žalovaným.
Na základe uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu Tatra banka, a. s.,
postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl..

23. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka vecnej legitimácie,
ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou
určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá
hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade

aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie
alebo neexistencie nároku.

24. Súd uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna

zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
„Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

III.ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok.

25. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

26. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie

zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.04.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá ZoB sú zákonnými podmienkami
platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie
bankového tajomstva.28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejneného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6 v sporoch s ochranou slabšej strany

súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok
podľa 92 ods. 8 vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

29. Pokiaľ ide o existenciu splatnej pohľadávky pred jej postúpením (21.10.2024) súd konštatuje, že

z obsahu spisového materiálu vyplýva, že listom zo dňa 24.10.2024 (č. l. 114 súdneho spisu) právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s účinnosťou ku
dňu 23.10.2024 a výšku dlžnej pohľadávky v celkovej sume 238,56 €. Zásielka ako nevyzdvihnutá
v odbernej lehote bola odosielateľovi vrátená dňa 21.11.2024. Vyhláseniu mimoriadneho zosplatnenia
predchádzala výzva zo dňa 18.6.2024 pod označením ,,Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ (č. l. 111
súdneho spisu), v ktorej právny predchodca žalobcu uviedol, dátum vzniku omeškania so splácaním

27.9.2024 a sú v nej uvedené tri omeškané splátky v dňoch 27.4., 27.5. a 27.6. 2024. Dlžná suma, ktorú
mal žalovaný uhradiť v tejto výzve uvedená nie je. Neprevzatá zásielka bola odosielateľovi vrátená dňa
12.7.2024. U oboch uvedených listín platí fikcia doručenia, ako to už súd vyššie konštatoval.

30. Súd má za to, že ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko
len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch
mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

31. Je nutné zdôrazniť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa,
ktorý tak môže učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku; samozrejme za splnenia zákonom
predpokladanýchpodmienok.Predmetnýabsolútnezásadný dôsledok,ktorýmôževeriteľdosiahnuťpre
nezaplatenie čo i len jedinej splátky, podmieňuje nutnosť náležitého zadefinovania práve tej konkrétnej
splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého úveru má odvíjať. V danej spojitosti treba

konštatovať, že účelom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je aj poskytnutie možnosti spotrebiteľovi
odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto
mimoriadnemu úkonu zo strany veriteľa môže dôjsť.

32. Okolnosť náležitého zadefinovania konkrétnej splátky je rovnako relevantná z hľadiska využitia

predmetného oprávnenia veriteľa, ktoré je podľa § 565 Občianskeho zákonníka časovo limitované
do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ má pritom právo vybrať si, pre nezaplatenie ktorej splátky
bude požadovať úhradu celého dlhu. Tento výber je ale spojený s povinnosťami dodržať zmienenú
lehotu. Napokon, vymedzenie „zročnosti nesplnenej splátky“ je významné taktiež vo vzťahu k plynutiu
premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka v spojení so závermi súvisiacej judikatúry

Najvyššieho súdu SR; bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR R 29/2023.

33. Predčasné zosplatnenie pohľadávky musí spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky
bezvadnosti právneho úkonu. Musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. V tejto

súvislosti súd podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I.
§1 - 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 636 s. z ktorého cit. “Keďže predčasné zosplatnenie
pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym úkonom, je nevyhnutné,
aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne

odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského
záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností
spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve titulom, aby sa
spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo
vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na odôvodnenie

jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných podmienok,
plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11, RWE Vertrieb
AG v.Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho dvora v spojených
veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v.Technische Werke Schussental GmbH und Co.KG aJosef Egbinghoff v.Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme nevyhnutnú analógiu,
ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej splatnosti potvrdzuje
aj súdna prax.“

34. Ak teda upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevymedzuje splátku, ktorej
nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než
konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Obdobne treba uvedené aplikovať aj pre nadväzujúci úkon - vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10CoCsp/14/2024 z 27.02.2025).

35. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.01.2024, cit.: „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to
v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa

nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh“.

36. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.06.2024, cit.: „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne

splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu

úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

37. Rovnako, podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024 „...neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s§
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

v spore.“

38. Otázka, uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej
splátky bola napokon vyriešená uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 03.02.2025
zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 cit.: ,,Bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

39. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ definuje judikát R 71/2018 tak, že doň patria
predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,

pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne
nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť
aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutiaa stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSRaČSFR,ďalejvBulletineNajvyššiehosúduČSRavo VýbererozhodnutíastanovískNajvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené

v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986
(3Cdo/204/2018).

40. Na základe vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/152/2022 z 03.02.2025 možno považovať za „ustálenú rozhodovacia prax dovolacieho súdu“.

41. Z citovaných rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver Najvyššieho súdu SR, ktorý sa stal ustálenou
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný na základe ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže predčasne zosplatniť

celý dlh.

42. Z obsahu výzvy na splatenie úveru pod označením ,,,Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ zo
dňa 18.6.2024 a ani samotného predčasného zosplatenia úveru zo dňa 9.7.2024 nevyplýva, že by
tieto obsahovali špecifikáciu splátky, pre ktorú dlh žalovaného zo Zmluvy právny predchodca žalobcu

predčasne jednorazovo zosplatnil. Nebola teda splnená podmienka postúpenia splatnej pohľadávky v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

43. Keďže žalobcom ako postupníkom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov
možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB (splatnosť pohľadávky),

postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva,
ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto
právo priznať. Súd opakuje, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru podlieha striktnej
úprave v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ten platí aj pre banky, čiže prioritne musí aj banka, nielen nebankový

subjekt urobiť potrebnú výzvu. Táto výzva je v podstate základ toho, aby vôbec mohlo dôjsť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti. To znamená, že veriteľ musí urobiť výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorý hovorí
o tom a zdôrazňuje, že ak je dlžník v omeškaním so zaplatením splátky.. To znamená, že tá výzva z tohto
pohľadu musí byť určitá, čo do označenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Tam teda
musí nastúpiť výzva, ktorá musí byť 15 dní pred zosplatnením, ktorou ale musí byť dlžník upozornený,

že napr. ku 27. dňu v mesiaci, v tomto prípade, je so splátkou v istom omeškaní a keď nezaplatí do
určitej lehoty, banka vyhlási mimoriadnu splatnosť jeho úveru. Toto musí byť doručené, resp. prísť do
sféry adresáta, musí sa dostať do sféry vplyvu toho dlžníka, to znamená, adresu, ktorú označil v zmluve
a zaviazal sa, že prípadnú ďalšiu zmenu uvedie, ak nie, tak to ide na jeho vrub. Dôležité je, aby bola
možnosť dostať sa do jeho sféry / tu je to nesporné /. Toto splnené bolo a súd sa tým už vyššie zaoberá.

Potom po uplynutí doby, ktorá je stanovená, má banka povinnosť urobiť tú výzvu v zásade, že vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť, a musí tam prakticky dať ešte v podstate šancu dlžníkovi, že ak nezaplatí v
lehote 90 dní, alebo už takú dobu v omeškaní pri zosplatnení je, tak ju môže postúpiť na tretiu osobu
– nebankový subjekt.
44. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti)

(R 60/2018). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za
následok zamietnutie žaloby aj bez vecného prejednania.
45. Súd je totiž vždy povinný ex officio skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež je ex officio povinný
poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich
práv v konaní nedovoláva. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej

povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej ZoB pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.
4Cdo 162/2020, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022).
46. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie jebankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

47. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a

nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad

nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou.
48.Postúpeniepohľadávkybankoubezsplneniapodmienokuvedenýchvustanovení§92ods.8zákona
o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný

podľa § 39 OZ. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobkyne bola banka, súd zisťoval, či
boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či
postúpenie pohľadávky bolo platné. V prejednávanej veci súd dospel k vzhľadom na uvedené k záveru,
že postup právneho predchodcu žalobcu - banky pri zosplatnení úveru pred postúpením pohľadávky
nebol v súlade so zákonom.

49. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 Obč.
zák., t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po
uplynutítrochmesiacovodsplatnostisplátky,preomeškaniesktorousastalsplatnýcelýdlhsamozrejme
za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia
úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Uvedené malo preto za následok, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
50. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné
pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá
nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Obč. zák.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra

2019, sp. zn. 1Obdo/92/2018).
51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52.

Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, čo je dôvodom na
zamietnutie žaloby bez ďalšieho, preto už nebolo dôvodné sa zaoberať ďalšími námietkami žalovaného
(napr. premlčaním pohľadávky, neprijateľnými zmluvnými podmienkami..), nakoľko tieto by neboli
spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej.

53. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd
po zhodnotení dôkazov a po riadnej úvahe rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

55. Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou žiadal, aby súd rozhodol, že Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 22.08.2016 pod číslom č. 3016504814 zachytená v elektronickom
dokumente označenom ako "6669554_5_Zmluva" je neplatná a zároveň aby určil, že úver poskytnutý zo
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3016504814 je bezúročný
a bez poplatkov, súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Tento nebol

stranou zmluvného vzťahu a vzhľadom k neplatnosti postúpenia pohľadávky vo vzťahu k žalovanému
nie je v žiadnom právnom vzťahu. Stranou zmluvného vzťahu je banka, ktorá poskytla žalovanému úver,
vo vzťahu k nej sa aj môže žalovaný domáhať svojho prípadného nároku.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, teda vzhľadom na čiastočný úspech oboch
sporových strán, žiadnej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).