Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232492
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5823232492.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. - E. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom v
Námestove, Mieru 312/13, proti žalovaným: 1/ A. B., F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2/ H. B.,
F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ E. I., F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. XXX/XXX,
s oznámenou adresou na doručovanie: XXX XX H., E. XXX/XX, 4/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
- E. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom v Námestove, Štefánikova 9, 5/ E. M.,
predtým vydatá L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. – G. XXX, 6/ A. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, žalované 1/, 2/ a 6/ zastúpené Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom v Zubrohlave,

Klinec II 215/29, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti pokiaľ sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C. D. ako parcela KN-E č. XXXXX – orná pôda o výmere
813 m2 a KN-E č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 1466 m2, zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným 1/ až 6/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudatovanouk31.10.2023,doručenoutunajšiemusúdu07.12.2023elektronicky,autorizovanou
podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči terajším
žalovanýmakožalovaným1/až5/a7/avočiA.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXX,akožalovanému
6/ domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností – pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre obec a
katastrálne územie C. D., parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, č. XXXXX trvalý
trávny porast 304 m2, a to podielu zapísanému pod B6 v 1/3 účasti, pozemkov zapísaných na LV č.
XXXX k. ú. C. D. parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu č. XXXXX/X trvalý trávny porast

o výmere 303 m2, č. XXXXX orná pôda o výmere 813 m2, č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 1466
m2, v 1/1 úč., pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C. D., parcely reg. „E“ evidovanej na mape
určeného operátu č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 1867 m2, č. XXXXX orná pôda o výmere 1555
m2, v 1/1 úč., pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C. D., parcela reg. „E“ evidované na mape
určeného operátu č. XXXXX orná pôda o výmere 1200 m2, č. 15259 trvalý trávny porast o výmere 481
m2, č. XXXXX orná pôda o výmere 886 m2, v 1/1 úč., pozemku zapísanému na LV č. XXXX k. ú. C. D.,
parcely reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 565 m2

(po oprave podaním z 28.06.2024) v 1/1 úč., pozemku zapísanému na LV č. XXXX k. ú. C. D., parcely
reg. E“ evidovanej na mape určeného operátu č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 836 m2, a to
podielu zapísanému pod B2 v 1/2 úč. (ďalej spolu ako „sporné nehnuteľnosti“). Zároveň žiadal priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1.1. Žalovaná 1/ je zapísaná ako vlastníčka pozemku z LV č. XXXX k. ú. C. D., parc. KN-E č. XXXXX

trvalý trávny porast 304 m2, pod B6 v 1/3 úč., k pozemkom z LV č. XXXX k. ú. C. D. parc. KN-E č.
XXXXX/X trvalý trávny porast o výmere 303 m2, č. XXXXX orná pôda o výmere 813 m2 a č. XXXXX
trvalý trávny porast o výmere 1466 m2, pod B1 v 1/1 úč.
2.1.2. Žalovaná 2/ je zapísaná ako vlastníčka pozemkov z LV č. XXXX k. ú. C. D., parc. KN-E č. XXXXX
trvalý trávny porast o výmere 1867 m2 a č. XXXXX orná pôda o výmere 1555 m2, pod B2 v 1/1 úč.

2.1.3. Žalovaná 3/ je zapísaná ako vlastníčka pozemkov z LV č. XXXX k. ú. C. D., parc. KN-E č. XXXXX
orná pôda o výmere 1200 m2, č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 481 m2 a č. XXXXX orná pôda
o výmere 886 m2, pod B1 v 1/1 úč.
2.1.4. Žalovaní 4/ a 5/ sú zapísaní ako vlastníci pozemku z LV č. XXXX k. ú. C. D., parc. KN-E č. XXXXX
trvalý trávny porast o výmere 5675 m2, pod B1 BSM v 1/1 úč.
2.1.5. Žalovaný 6/ (pôvodný) je zapísaný ako spoluvlastník pozemku z LV č. XXXX k. ú. C. D., parc. KN-

E č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere 836 m2, pod B2 v 1/2 úč.
2.2.1 Žalovaní 1/ až 3/ uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe uznesenia Okresného súdu
Námestovo o dedičstve sp. zn. 7D/345/2019, Dnot 130/19 z 10.02.2020 po neb. otcovi A. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré pôvodne boli PK parcely zapísané v prot. č. XXX k. ú. C. D..
2.2.2. Žalovaní 4/ a 5/ nadobudli vlastnícke právo KZ V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený

17.06.2020 od žalovanej 2/ ako predávajúcej, ktorá nadobudla nehnuteľnosť v konaní o dedičstve po
neb. A. E..
2.2.3. Žalovaný 6/ (pôvodný) A. E., evidovaný ako spoluvlastník k pozemku na LV č. XXXX k. ú. C. D.,
zomrel XX.XX.XXXX, po ktorom bolo prejednané dedičstvo Okresným súdom Námestovo pod sp. zn.
7D/345/2019 zo dňa 10.02.2020. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 7/ sú jeho právni nástupcovia. A. E. nadobudol

sporné nehnuteľnosti v ROEP na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu N. sp. zn.
XXXX/XXXX/XXXX/Ru zo 14.04.2010 (ďalej len „rozhodnutie zo 14.04.2010“), ktorým bolo potvrdené
vlastnícke právo ku dňu 16.02.1976 nadobudnuté vydržaním o. i. aj k nehnuteľnostiam zapísaným v PK
prot. č. XXX k. ú. C. D., PK parcela XXX, ktorej zodpovedá KN E parcela XXXXX o výmere 1539 m2
v 1/2 úč., PK parcela XXX, ktorej zodpovedá KN E parcela XXXXX o výmere 1555 m2 v 1/1 úč., PK

parcela XXX, ktorej zodpovedá KN E parcela XXXXX o výmere 1877 m2 v 1/1 úč., PK parcela XXX,
ktorej zodpovedajú KN E parcela XXXXX o výmere 481 m2 a XXXXX o výmere 1200 m2 v 1/1 úč., PK
parcela XXX, ktorej zodpovedá KN E parcela XXXXX o výmere 568 m2 v 1/1 úč., PK parcela XXX, ktorej
zodpovedajú KN E parcely 15238 o výmere 568 m2 a XXXXX/X o výmere 299 m2 v 1/1 úč., PK parcela
XXX, ktorej zodpovedá KN E parcela XXXXX o výmere 297 m2 v 1/3 úč.

2.3. Na základe žiadosti žalobcu Okresný úrad N. listom z 02.10.2023 o vykonaní šetrenia potvrdil, že
pôvodným PK parcelám zapísaným v PK prot. č. XXX k. ú. C. D., ku ktorým bolo potvrdené vlastníctvo
v prospech A., teraz zodpovedajú vyššie uvedené KN-E parcely.
2.4. Rozhodnutie zo 14.04.2010 považuje za nezákonné, vydané na základe zámerne nepravdivých
tvrdení A. E., ktorý nemohol nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam vydržaním ku dňu

16.02.1976, keď v r. 1976 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) inštitút vydržania ani nepoznal a nebolo
možné vydržaním nadobúdať vlastníctvo k nehnuteľnostiam v období rokov od 1964 do 1990. A. E.
v návrhu na vydanie rozhodnutia uviedol, že uvedené nehnuteľnosti užíva na základe kúpy neplatnou
kúpnou zmluvou od O. P., F. Q., ktorá ich mala získať reálnou deľbou od pôvodných vlastníkov.
V odôvodnení návrhu absentuje akýkoľvek údaj o čase údajnej kúpy, reálnej deľby a akýkoľvek

nadobúdací titul. Všetky tvrdenia A. E. sú nepravdivé, úmyselne zavádzajúce. O. Q. nebola nikdy
vlastníkom sporných nehnuteľností. ROEP v Obci C. D. bol zapísaný do katastra nehnuteľností v roku
2019 pod Z 166/2019 ROEP.
2.5.VlastníkomuvedenýchnehnuteľnostíježalobcanazákladeuzneseniaOkresnéhosúduDolnýKubín
o dedičstve sp. zn. D 811/96, IVDnot 220/96 z 09.02.2000 po svojej matke – neb. R. B., F. Q., nar.

XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E.. R. B., F. Q., nar. XX.XX.XXXX ich
nadobudla do vlastníctva ako pôvodne zapísané v PK prot. č. XXX k. ú. C. D. právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/92 zo dňa 08.06.1993 vydržaním.
2.6. Jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nikdy nezaniklo, pretože ani jeho právna
predchodkyňa R. B. a on ako jej právny nástupca a nadobúdateľ sporných nehnuteľností nadobudnutých

v konaní o dedičstve trvajúcom od roku 1996 do roku 2000 ich nikdy na A. E. nepreviedli. Vlastnícke
právo podľa § 100 ods. 2 OZ je nepremlčateľné. A. E. nikdy vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
nenadobudol a nemohli ho preto nadobudnúť ani jeho právni nástupcovia.2.7. Objektívne sa dozvedel o tom, že jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo narušené
až zápisom ROEP v obci C. D. v roku 2019, ktoré ako pôvodne zapísané v PK prot. č. XXX k. ú. C. D.,
boli zapísané na základe rozhodnutia o dedičstve po neb. A. E. na žalovaných.

2.8. Má naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o jeho vlastníctve, pretože bez rozhodnutia súdu
je jeho vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam ohrozené.

3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 15C/34/2023-30 z 10.01.2024 (právoplatným 01.05.2024) bolo
zastavené konanie voči pôvodnému žalovanému 6/ A. E., ktorý aj podľa údajov vyplývajúcich zo žaloby

zomrel pred podaním žaloby, t. j. z dôvodu nedostatku jeho procesnej subjektivity.

4. Žalovaný 4/ prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení zo 04.04.2024 k žalobe túto žiadal o. i.
zamietnuť:
4.1. Namietol existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ako žalobcom
nepreukázanú a tiež aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

4.2. Označil žalobný návrh za neurčitý, pretože údaje v ňom uvedené nie sú v súlade s údajmi katastra
nehnuteľností. Takýto žalobný petit by bol v prípade vyhovenia žaloby nezapísateľný do operátov
katastra nehnuteľností, keď súd v tomto konaní nemôže prekročiť jeho žalobný návrh. Uviedol, že žaloba
je zmätočná, v rozpore s platnou súdnou judikatúrou, ktorou je súd podľa článku 2 ods. 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný, je nedôvodná a obsahuje nepravdivé

a účelové tvrdenia žalobcu. K zmätočnej žalobe nie je možné riadne a konkrétne sa skutkovo a právne
vyjadriť. O takejto žalobe by súd nemal vôbec začať konať a je nutné žalobu žalobcu odmietnuť.
4.3. Uviedol, že v žalobe absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, žalobca
nepredložil súdu všetky hodnoverné dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení a ani neoznačil všetky
hodnoverné dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a nepredložil ani listinné doklady

preukazujúce nadobudnutia sporných nehnuteľností žalobcom a jeho matkou R. B., F. Q..
4.4. Žalobca v konaní postupuje účelovo, aby mohol dodatočne meniť svoje tvrdenia. Porušuje základné
princípy civilného sporového konania a snaží sa ho zneužiť v neprospech jeho a ostatných žalovaných,
k čomu poukázal na článok 5 Základných princípov CSP.
4.5. Za existujúceho skutkového a právneho stavu veci navrhol, aby súd podľa § 129 ods. 1, 2 CSP

vyzval žalobcu na opravu a doplnenie jeho žaloby bez uvedenia konkrétnych vád žaloby a v prípade
neodstránenia všetkých jej vád v primeranej lehote, aby súd podľa § 129 ods. 3 CSP žalobu žalobcu
odmietol. Pre vady žaloby súd nemôže postupovať podľa § 167 ods. 3 CSP a postupoval nesprávne,
keď jeho a ostatných žalovaných vyzval na vyjadrenie k zmätočnej žalobe.
4.6. Tiež navrhol, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby s upozornením na následky nespäťvzatia

žaloby.
4.7. Žiadal tiež nariadiť pred pojednávaním predbežné prejednanie sporu.
4.8. Namietol, že zástupca žalobcu na základe plnomocenstva udeleného 04.10.2023 nebol oprávnený
podať žalobu v tejto veci na súd, keďže bol splnomocnený k spísaniu a podaniu návrhu na súd o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. C. D. pôvodne zapísaných v PK prot. č. XXX k. ú. C. D.,

keď k 04.10.2023 v k. ú. C. D. ohľadom sporných nehnuteľností pozemnoknižný stav neplatil a platil stav
registra E a stav registra C. Advokát žalobcu podaním žaloby prekročil rozsah plnomocenstva udeleného
04.10.2023 a ide o žalobu podanú neoprávnenou osobou.
4.9. Namietol správnosť identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom N., katastrálny odbor dňa
02.10.2023, čo je možné potvrdiť vyžiadaním si správy od geodeta A. B. – zhotoviteľa ROEP v k. ú.

C. D. a zhotoviteľa tzv. zrovnávacieho zostavenia ROEP, na ktoré podklady sa táto identifikácia parciel
odvoláva.
4.10. Žalobca nepredložil výpisy z PK protokolov č. XXX, XXX a XXX k. ú. C. D., keď ohľadne
nehnuteľností zapísaných v nich podal žalobu.
4.11. Žalobca vo svojej žalobe uvádza zjavne nepravdivé skutočnosti. Žalobca a ani jeho matka R. B., F.

Q. nikdy neužívali sporné nehnuteľnosti ako svoje vlastné nehnuteľnosti a preto nemohli splniť zákonné
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
4.12. Žalobca a ani jeho matka R. B., F. Q. neboli nikdy dobromyseľní pri užívaní sporných nehnuteľností.
On, jeho právni predchodcovia a ostatní spoluvlastníci sporných parciel nikdy neuznávali (neuznali)
vlastnícke právo žalobcu a jeho matky R. B., F. Q. k sporným nehnuteľnostiam. Títo nemajú platný

vydržací titul, a preto ich držba nemohla byť oprávnená a dobromyseľná. Žalobca a ani jeho matka R.
B., F. Q. nemajú k dispozícii žiadnu písomnú zmluvu o nadobudnutí sporných nehnuteľnosti. Takáto
písomná zmluva neexistuje, nikdy neexistovala a preto túto zmluvu a ani iný listinný doklad žalobca
súdu nepredložil v tomto konaní. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalejlen „NS SR“) sp. zn. 4Cdo/283/2009 z 27.10.2010 a sp. zn. 4Cdo/361/2012 z 27.01.2015. V 80-tych
rokoch 20. storočia bolo na Orave všeobecne známou skutočnosťou, že zmluvy o nehnuteľnostiach
sa musia uzavierať písomne a že sa musia registrovať na Štátnom notárstve v K. M.. Z výpisu z listu

vlastníctva č. XXX k. ú. C. D., ktorý priložil, je zrejmé, že žalobca v roku 1981 nadobudol vlastnícke právo
k rodinnému domu č. XXX v obci C. D. na základe kúpnej zmluvy, ktorú registrovalo Štátne notárstvo v K.
M. 28.01.1981 pod R II 30/81. Tým je potvrdené, že žalobca vedel o povinnej registrácii zmlúv týkajúcich
sa nehnuteľností na Štátnom notárstve v K. M..
4.13. Označil za nesprávny okruh účastníkov tohto konania, ktorého účastníčkou na strane žalobcu mala

byť aj R. B., F. L. – manželka žalobcu, keď od svedkov je mu známe, že žalobca všetky nehnuteľnosti v
minulosti nadobúdal spoločne so svojou manželkou do BSM a iba sporné nehnuteľnosti mal nadobudnúť
do výlučného vlastníctva. Žalobca nebol jediným dedičom po poručiteľke neb. R. B., F. Q., ako je to
zrejmé z uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 811/96, IV Dnot 220/96 z 09.02.2000, ktorá
mala 5 detí, keď všetky osoby, ktoré po nej dedili, mali byť účastníkmi tohto konania na strane žalobcu.
4.14. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že jeho matka R. B., F. Q. je totožná s osobami

uvedenými v tomto dedičskom uznesení a v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/92
z 08.06.1993.
4.15. ROEP v k. ú. C. D. nie je doposiaľ skončené a v procese ROEP žalobca „stratí“ vlastnícke právo
k spoluvlastníckym podielom k sporným nehnuteľnostiam, lebo iné osoby si robia vlastnícke nároky na
spoluvlastnícke podiely žalobcu, čo je žalobcovi známe a týmto sporovým konaním chce „obísť“ správne

konanie o ROEP v k. ú. C. D., dôkazom čoho sú poznámky dotknutých LV, kde sa uvádza, že podľa § 11
zákona č. 180/1995 Z. z. je v katastri nehnuteľností zapísaný zákaz nakladania s pozemkami na základe
návrhu č. 69/2001 zo dňa 23.11.2001. Po skončení ROEP v k. ú. C. D. žalobca „stratí“ svoju údajnú
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. ROEP v k. ú. C. D. začala v roku 1997 a Komisia ROEP v
k. ú. C. D. už po cca 2 rokoch doručovala spoluvlastníkom výpisy z ROEP, takže žalobca sa najneskôr

vtedy musel dozvedieť o tom, že nie je zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Rozhodnutie
zo 14.04.2010 vydané v prospech neb. A. E. je správne a zákonné rozhodnutie správneho orgánu.
Tvrdenia neb. A. E. o spôsobe a čase nadobudnutia sporných nehnuteľností boli pravdivé a potvrdia
ich ostatní žalovaní a ním navrhnutí svedkovia. Rozhodnutie bolo v mesiaci apríl 2010 doporučenou
poštovou zásielkou doručené žalobcovi ako účastníkovi konania pod bodom „36. B. A., C. D. XXX“ a bolo

už v roku 2010 (a nie až v roku 2019 ako to tvrdí žalobca) zapísané do operátov katastra nehnuteľností.
V roku 2019 bolo do katastra nehnuteľností zapísané rozhodnutie Okresného úradu N., pozemkový a
lesný odbor číslo: OU-NO-PLO-2018/000512 zo 07.12.2018 (t. j. tzv. konečné rozhodnutie), ktorým bol
schválenýROEPvk.ú.C.D.spracovanýzhotoviteľom–A.B..Vovecisaalestálekoná,pretožesprávny
orgán musí rozhodnúť o 401 návrhoch, kde sú podané námietky.

4.16. Žalobca za 14 rokov nič konkrétne neurobil pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z roku
2010, hoci mal možnosť domáhať sa nápravy skôr a inými zákonnými prostriedkami nápravy v správnom
konaníavtzv.správnomsúdnictve.Medzičasomužžalobcoviuplynulivšetkylehotynapodanieriadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní a aj v tzv. správnom súdnictve. Súd v tomto
sporovom konaní nemôže zrušiť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu z roku 2010 a iba skúša,

či sa mu nepodarí niečo podobné, ako sa podarilo jeho matke vo veci Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 8C/20/92.
4.17. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/92 z 08.06.1993 je nesprávny. Poukázal
na odlišnosť označenia žalobkyne v záhlaví a výroku uvedeného rozsudku, čo sú odlišné osoby. Naviac
žalovaná A. P. bola v roku 1992 už mŕtva, zomrela pred rokom 1989 a preto nemohla vystupovať ako

žalovaná v tomto súdnom konaní.
4.18. Žalobca podaním tejto žaloby vyvolal ďalšie spory s ostatnými žalovanými a s dedičmi po
pozemnoknižných spoluvlastníkoch sporných nehnuteľností.
4.19. On so žalovanou 5/ zákonným spôsobom v roku 2020 nadobudli vlastnícke právo k parcele KN-
E č. XXXXX k. ú. C. D. v podiele 1/1-ina kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 17.06.2020 pod

č. V XXXX/XXXX. Matka žalobcu nie je a nikdy nebola vlastníčkou tejto parcely a ani iných sporných
nehnuteľností a preto ich nemohla platne darovať žalobcovi.
4.20. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov A. L. (svojho otca), A. B. (brata
žalobcu), R. P., E. P., M. P. a I. P., (právnych nástupcov O. P., F. Q.) na preukázanie, že vlastníctvo k
spornej parcele nadobudla O. P., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XXXX, posledne bytom C. D. S. XXX,

a to dedením po neb. E. Q., zomr. XX.XX.XXXX, ktorá ju odpredala (pôvodnému) žalovanému 6/.

5.Žalované1/,2/a6/prostredníctvomzástupcuvpísomnomvyjadreníz19.04.2024kžalobetútotaktiež
žiadali zamietnuť pre jej nedôvodnosť.5.1. Uviedli, že v celej rodine žalovaných a aj v širšom okolí je známe, že ich právny predchodca A.
E. v roku 1966 riadne odkúpil sporné pozemky od ich oprávnenej držiteľky O. P., F. Q. a po zaplatení
kúpnej ceny hneď aj vstúpil do ich užívania a oprávnenej držby. Šlo o poľnohospodárske pozemky o

výmere približne 1,8 ha a predávajúca mu odovzdala v prírode presne ohraničené viaceré pozemky,
ktoré tvorili malý poľnohospodársky podnik a ktoré nerušene od 16.02.1966 aj začal kupujúci užívať
na poľnohospodárske účely. O ich kúpe A. E. sa zachoval písomný záznam potvrdzujúci kúpu v roku
1966 a taktiež majú vedomosť o okolnostiach kúpy jej deti R. P. a I. P., C. D., D. XXX, ktorých navrhli
vypočuť ako svedkov.

5.2.Odroku1966A.E.užívalaobrábalodkúpenépozemkyajsčlenmijehorodinynapoľnohospodárske
účely, čoho dôkazom sú aj zápisy v miestnej evidencii bývalého MNV C. D. z roku 1982, kde je A. E.
evidovaný pod poradovým číslom vlastníka 116 – E. A. a A. č. XXX a zároveň je tu zachytený súpis
konkrétnych pozemkov podľa registra pozemkového katastra. Uvedeným užívateľským zoznamom
dokazujú, že ich predchodca získal sporné pozemky poctivo a po zaplatení primeranej kúpnej ceny O.
P., ktorá tieto pozemky riadne odpredávala po ich reálnom odovzdaní kupujúcemu A. E.. Nerušenosť

užívania sporných nehnuteľností A. E. môžu preukázať vlastníci susedných poľnohospodárskych
pozemkov a navrhli vypočuť ako svedkov T. K., A. E., I. T. k otázke ich užívania a obrábania, prípadne
k okolnostiam ich nadobudnutia.
5.3. A. E. sporné nehnuteľnosti kupoval od osoby, ktorá ich reálne aj s jej rodičmi dlhodobo po niekoľko
desaťročí užívala pred rokom 1966 a tieto už v čase kúpy v roku 1966 tvorili vlastníctvo predávajúcej O.

P., a to titulom vydržania podľa OZ č. 141/1950 Zb. (§ 115, 116 v spojení s § 145).
5.4 V žalobe je zahrnutá aj parc. KN-E č.XXXXX z LV XXXX k. ú. C. D., ktorá nie je vytvorená z pozemkov
z PK prot. č. XXX, ale ide o PK parc. č. XXX z PK. prot. č. XXX.
5.5. Pozemky, ktoré reálne žalobca a jeho rodina užívala z pozemkov z prot. č. XXX k. ú. C. D. a ktoré
zdedil v konaní D 811/96, sú v súčasnosti zapísané na jeho meno, napr. na LV XXXX k. ú. C. D.. Sporné

nehnuteľnosti rodina žalobcu a žalobca nikdy neužívali, tieto patrili už niekoľko desaťročí pred rokom
1966 rodine O. P. a matka žalobcu a ani žalobca ich preto nikdy nemohli platne nadobúdať.
5.6. Zo súpisu užívateľov poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. C. D. vystavenému k 08.09.1982 a
záznam o kúpe z 03.01.1991 podpísaného O. a A. E. vyplýva, že A. E. jednak disponoval nadobúdacím
titulom a mal sporné pozemky ku dňu podania návrhu 26.11.2001 viac ako 30 rokov v oprávnenej a

nerušenej držbe. Preto nemožno v jeho postupe vidieť porušenie zákona, keď si v zmysle § 11 ods. 1
zák. č. 180/1995 Z. z. uplatnil v konaní ROEP návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia
vlastníctva vydržaním k jednotlivým sporným pozemkom z PK prot. č. XXX obec a k. ú. C. D., keď
splnil všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. a svoje tvrdenia o
vydržaní dotknutých pozemkov osvedčil aj vyjadrením svedkov. Rozhodnutie bolo vydané a nadobudlo

právoplatnosť v roku 2010 a toto rozhodnutie preberal podľa rozpisu doručovania aj žalobca. Tento
mal možnosť ho včas napadnúť žalobou na jeho preskúmanie Krajským súdom v Žiline, čo neurobil a
súčasnú žalobcu účelovo podal po viac ako 10 rokoch od vydania rozhodnutia a hlavne až po úmrtí
právneho predchodcu žalovaných, ktorý mohol k celej veci poskytnúť najpresvedčivejšie vyjadrenie o
svojej dobromyseľnosti a poctivosti ich nadobudnutia.

5.7. Podľa týchto žalovaných je žaloba vo vzťahu k všetkým žalovaným podaná oneskorene a
nedôvodne, pretože v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi A. E. preberali ako dedičia okrem
iných aj sporné nehnuteľnosti, ktoré ku dňu smrti poručiteľa k 27.06.2017 tvorili jeho vlastníctvo titulom
vydržania k dátumu 01.04.1984. Navyše A. E. vychádzal z presvedčenia, že podľa OZ 140/1951 Zb. O.
P. a jej predchodca E. Q. splnili podmienky vydržania v zmysle § 115 a nasl. vtedy platného stredného

OZ, nakoľko tieto pozemky boli nimi užívané ako ucelený poľnohospodársky podnik.
5.8. Z rozhodovacej praxe súdnych autorít, predovšetkým záverov sformulovaných v Náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 vyplýva zásadný posun v posudzovaní súdnej ochrany
aj v prípadoch vydržania na základe ústnej zmluvy, ktorý prelomil formalistický prístup súdov k tomuto
inštitútu.

5.9. Z písomného záznamu z 03.01.1992 vyplýva, že predávajúca O. P. potvrdzuje, že sporné pozemky
odpredala v roku 1966 a že za ne obdržala od A. E. aj primeranú kúpnu cenu. Navyše ohľadne
sporných nehnuteľností sa neviedlo sporové konanie medzi ich držiteľmi, ktoré by bolo vyvolané z titulu
nezhôd o ich užívaní a podobne. V dedičskom konaní po zomr. poručiteľovi A. E. sp. zn. 7D/345/2019
bola pozostalosť riadne odovzdaná dedičom a títo sa považujú za riadnych a zákonných preberateľov

pozostalosti, keď od kúpy sporných pozemkov v roku 1966 do roku 2017, kedy poručiteľ zomrel, teda za
dobu 50 rokov, si nikto neuplatnil voči sporným nehnuteľnostiam žiadne nároky. Je zrejmé, že žalobca
a ani jeho matka tieto nehnuteľnosti neužívala a nemala v držbe, inak by už dávno ohľadne ich užívania
vznikli spory a nedorozumenia.5.10. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozsudok OS Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/1992, tak právny
predchodca žalobcov A. E. o tomto súdnom konaní a rozsudku nemal nikdy vedomosť a sporné
nehnuteľnosti mal aj po vydaní tohto rozsudku bez akejkoľvek zmeny v pomeroch naďalej v oprávnenej

a nerušenej držbe. Ak sporné pozemky boli predmetom dávnej reálnej deľby a vydržania, a teda patrili
po týchto úkonoch inej osobe ako A. P. na neznámom mieste, nemohli sa stať vlastníctvom právnej
predchodkyne žalobcu R. B.. Navyše táto sa po vydaní rozsudku ani nijako nedomáhala ich faktického
vydania od A. E..

6. Žalované 3/ a 5/, ktorým bola doručená žaloba s prílohami a procesnými poučeniami do vlastných rúk
dňa 15.03.2024 (žalovanej 5/) a 15.04.2024 (žalovanej 3/), sa vo veci nevyjadrili.

7. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 28.06.2024:
7.1. Zotrval na žalobe, pretože sa cíti byť vlastníkom k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v PK prot.
č. XXX k. ú. C. D. z dôvodov uvádzaných v žalobe:

7.2.1. K tvrdeniam žalovaných 1/, 2/ a 6/ uviedol, že predmetná listina nepreukazuje nadobudnutie
nehnuteľností pôvodne zapísaných v PK prot. č. XXX k. ú. C. D. a táto je neurčitá, bez konkretizácie
pozemkov, ktoré mali byť predmetom prevodu. Zo záznamu nevyplýva ani tvrdenie žalovaných, že O.
P. údajne mala za ne obdržať aj primeranú kúpnu cenu. O. P. nebola vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou
k pozemkom pôvodne zapísaným v PK prot. XXX k. ú. C. D., preto tieto ani nemohla odpredať A. E..

Ich vlastníkom bol A. P. v celosti – starý otec neb. I. Q. – otca R. B., F. Q. (matky žalobcu), ako to
vyplýva z listiny Obecného úradu C. D. z 05.02.1992, pripojenej v spise Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 8C/20/92 (ďalej len „spis 8C/20/92“). Matka žalobcu, R. B., F. Q. bola aj užívateľom sporných
nehnuteľností, ako to vyplýva z potvrdenia Obecného úradu C. D. zo 16.09.1991, a to od roku 1945 do
dňa vydania potvrdenia. Ak O. P. nebola vlastníkom pozemkov pôvodne zapísaných v PK prot. č. XXX

k. ú. C. D., nemohla ich v roku 1966 predať A. E. a A. E., právny predchodca žalovaných v 1/, 2/, 3/ a
6/ nikdy k sporným nehnuteľnostiam nenadobudol vlastnícke právo. O. P. nebola ani ich oprávneným
užívateľom, pretože podľa potvrdenia Obce C. D. ich užívateľom bola matka žalobcu, R. B., F. Q., od
roku 1945. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená v roku 1966 za účinnosti OZ od roku
1964, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, nie je listinou, ktorá by mala za následok vstup do

oprávnenej držby a splnenie podmienky nadobudnutia veci, nehnuteľnosti, v dobrej viere, poukazujúc
na podľa nich ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, uvádzajúc to, ktorý z omylov (skutkový alebo právny)
môže byť ospravedlniteľný, najmä rozhodnutia sp. zn. 4 Cdo 283/2009, 4 Cdo 361/2012, uverejnené aj
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR.
7.2.2. Zotrval aj na tvrdení, že rozhodnutie zo 14.04.2010 je vydané v rozpore so zákonom a na základe

zámerne nepravdivých tvrdení A. E., ktoré ani nie je vecne odôvodnené.
7.2.3. ROEP v obci C. D. bol prevzatý do katastra nehnuteľnosti až v roku 2019 pod Z 166/2019, a až
vtedy zistil, že mu bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv k pozemkom pôvodne zapísaným v PK
prot. č. XXX k. ú. C. D. a mohol sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. K tomu poukázal aj
na § 11 ods. 14 zákona č. 180/1995 Z. z.

7.2.4. Rozhodnutie o schválení ROEP je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností,
ide ale o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na základe iného
právneho titulu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 15.12.2020). Rozhodnutie o schválení
ROEPvzásadenezakladáúčinkytak„prejudiciality“,akoaj„viazanostisúduinýmirozhodnutiami“(§193
a§194CSP),atojednakzdôvodu(iba)deklaratívnehocharakteruverejnejlistiny,ktoroujeRozhodnutie

o schválení ROEP a jednak z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva na začatie
konania podľa osobitného predpisu“ podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom verejnej
listiny nesúhlasí.
7.2.5. Na okolnosti súvisiace s jeho námietkami vznášanými pred komisiou a predchádzajúcimi vydaniu
rozhodnutia zo 14.04.2010 navrhol výsluch žalobcovej manželky.

7.3. K vyjadreniu žalovaného 4/ uviedol, že:
7.3.1. Jeho naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom
pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.
V žalobe uviedol všetky rozhodné skutočnosti. Na LV č. XXXX k. ú. C. D., parcely KN-E č. XXXXX pod
B2 v 1/2 úč je vedený ako vlastník ešte neb. A. E., ktorého právni nástupcovia sú žalovaní 1/, 2/, 3/ a 6/,

čo vyplýva z uznesenia o dedičstve po ňom sp. zn. 7D/345/2019, Dnot 130/19 z 10.02.2020. Len on
nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dedením a takto nadobudnutá vec je výlučným
vlastníctvom manžela, ktorý vec nadobudol a nepatrí do BSM (§ 143 OZ). Toto konanie nie je konaním,že vec patrí do dedičstva, ale konaním o určenie vlastníckeho práva, preto ostatní dedičia po neb. R.
B., F. Q. nie sú jeho účastníkmi.
7.3.2. H. B. – žalovaná 2/ nebola v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. KN-E č.

XXXXX na žalovaných 4/ a 5/ jej vlastníkom. V zmysle zásady nemo plus iuris transfere potest, quam
ipse habet“ navrhol, aby sa súd ako s prejudiciálnou otázkou vyporiadal s neplatnosťou kúpnej zmluvy
V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený 17.06.2020.
7.3.3. Jeho matka R. B., F. Q., nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti, pôvodne zapísané v PK prot. č.
XXX k. ú. C. D. právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/92 z 08.06.1993

vydržaním. Vlastnícke právo sa podľa § 132 OZ nadobúda okrem iných titulov aj rozhodnutím štátneho
orgánu a uvedený rozsudok takýmto titulom je.
7.3.4. Uznal námietku uvedených žalovaných, že pozemky parc. KN-E č. XXXXX orná pôda o výmere
813 m2 a č. XXXXX TTP o výmere 1466 m2, zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. D. nie sú vytvorené z
pozemkov zapísaných pôvodne v PK prot. č. XXX k. ú. C. D., preto v tejto časti zobral žalobu späť,
keď vo zvyšnej časti zotrval na požadovanom určení (nehnuteľnosti nedotknuté čiastočným späťvzatím

žaloby ďalej uvádzané aj ako „predmetné nehnuteľnosti“).

8. Žalovaný 4/ v duplike podaním z 12.08.2024 o. i. uviedol, že:
8.1. Obecný úrad C. D. nie je a nikdy nebol oprávnený potvrdzovať nejaké skutočnosti o užívaní
nehnuteľností, kedže je iba podateľňou a výpravňou písomností Obce C. D.. Žalobca stotožňuje Obec C.

D. s Obecným úradom C. D., pretože mu to vyhovuje. Potvrdenie Obecného úradu C. D. č.j. 140/1991 zo
16.09.1991, predložené žalobcom je zjavne nepravdivé. V ňom sa nič konkrétne neuvádza, na základe
akých konkrétnych skutočností ho vystavil. Navrhol vyžiadať si spis č.j. 140/1991 z roku 1991, pretože
žiadateľka R. B. musela obecnému úradu predložiť písomnú žiadosť a listinné doklady ako prílohy svojej
žiadosti.

8.2. Potvrdenie OO PZ Námestovo č.p. G./XX zo dňa 25.02.1992, v ktorom sa uvádza osoba „A. P.
nar. pred rokom XXXX“ je taktiež zjavne nepravdivé. Navrhol, aby si súd vyžiadal správu z Centrálnej
evidencie pobytu obyvateľov Slovenskej republiky MV SR o osobe „A. P.“, o osobe „A. P.“, o osobe „R.
P.“, o osobe „A. P.“ a o osobe R. B., F. Q.“. Oboznámením tejto správy sa preukáže že osoba „A. P.“
nikdy neexistovala, pretože nežila v C. D. a tiež sa zistí, že A. P. nebol starým otcom neb. I. Q.. Navrhol

vyžiadať od OO PZ Námestovo č.p. PZ-63/92 a jeho oboznámením sa zistí, že OO PZ nevykonalo
žiadne šetrenie a žiadne dokazovanie vo veci a napriek tomu vydalo nepravdivé potvrdenie o osobe „A.
P.“. Z výpisu z rodného listu I. Q., nar. XX.XX.XXXX, je zrejmé, že jeho rodičmi boli A. Q. a R., A., A. P..
8.3. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8C/20/92 z 08.06.1993 je nesprávny, vydaný v
rozpore so zákonom. V jeho záhlaví je ako žalobkyňa uvedená R. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. XXX, a vo výroku rozsudku je ako žalobkyňa uvedená: R. B., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. S. XXX, čo sú odlišné osoby. Takto označená osoba bola vypočutá ako účastníčka konania na
pojednávaní 31.03.1992, na ktorom predložila úmrtný list svojej starej matky „R. Q., F. P., zomrela
XX.XX.XXXX“. Zároveň uviedla, že jej otec I. Q. zomrel XX.XX.XXXX a dedičské konanie sa viedlo pod
č. D 643/1973. Menovaná priznala, že sporné pozemky užívala ona a jej rodičia a čiastočne A. C. D.. A.

G., predseda MNV C. D. ako opatrovník neexistujúcej osoby menom A. P. na pojednávaní 31.03.1992
uviedol, že na „časti pozemkov stoja rodinné domy, pričom pozemky, ktoré sa nachádzajú pod týmito
domami boli riadne majetkovo vyporiadané a vlastníkom domov bolo zriadené právo osobného užívania
pozemku, na ktorom dom stojí“. Jeho výpoveď, identifikácie parciel, geometrické plány a výpisy z
listov vlastníctva založené v súdnom spise vyvracajú nepravdivé potvrdenie Obecného úradu C. D.

č.j. 140/1991 zo 16.09.1991. Rozsudok bol vydaný na pozemnoknižný stav nehnuteľností, ktorý bol
neidentický v katastri /evidencii/ nehnuteľností a preto tento je nezapísateľný do operátov katastra
nehnuteľností. Na základe tohto rozsudku mohol byť založený iba tzv. hluchý list vlastníctva. Žalobca a
ani R. B. nemohli byť dobromyseľní pri užívaní parciel registra „C“ a „E“ operátov katastra nehnuteľností.
Pritom išlo o pozemky v intraviláne obce C. D..

8.4. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C/51/90 z 23.02.1990 je taktiež nesprávny, vydaný
v rozpore so zákonom na pozemnoknižný stav nehnuteľností, ktorý bol neidentický v katastri /evidencii/
nehnuteľností a na jeho základe mohol byť založený iba tzv. hluchý list vlastníctva. Žalobca a ani R. B.
nemohli byť dobromyseľní pri užívaní parciel registra „C“ a „E“ operátov katastra nehnuteľností. Pritom
išlo o pozemky v intraviláne obce C. D..

8.5. On a ani jeho rodičia neboli účastníkmi týchto 2 súdnych konaní, a preto tieto rozsudky pre nich nie
sú právne záväzné. V spise 8C/20/92 je založený výpis z listu vlastníctva č. XXX k. ú. C. D. na meno
jeho rodičov A. L., nar. XX.XX.XXXX a manželka E. L. F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. D. XXX.Neexistujúca osoba menom „A. P.“ nemohol vystupovať ako žalovaný v konaniach sp. zn. 8C/20/92 a
7C/51/90.

9. Žalované 1/, 2/ a 6/ v duplike podaním z 09.08.2024 uviedli, že:
9.1. Žalobca opomína uviesť, akým spôsobom sa jeho matka od roku 1993 chopili držby a užívania
sporných nehnuteľností, ak ich mali reálne do svojho vlastníctva nadobúdať. Doteraz žalobca nepredložil
žiadny presvedčivý dôkaz, ktorým by bol spôsobilý narušiť dobromyseľnosť nadobudnutia sporných
nehnuteľností v roku 1966 už A. E. a jeho niekoľko desaťročí plynúcu oprávnenú držbu.

9.2. Písomný záznam z 03.01.1992 preukazuje, že právny predchodca žalovaných A. E. v roku 1966
riadne odkúpil sporné pozemky o výmere približne 1,8 ha od ich oprávnenej držiteľky O. P., F. Q. a po
zaplatení kúpnej ceny hneď aj vstúpil do ich užívania a oprávnenej držby. K zaplateniu kúpnej ceny sa
vedia vyjadriť žalované 1/ a 2/ a navrhnutí svedkovia. Od roku 1966 ich mal v oprávnenej a nerušenej
držbe A. E. a uvedenú skutočnosť o nerušenom a pokojnom užívaní označených pozemkov môžu
preukázať vlastníci susedných poľnohospodárskych pozemkov T. K., A. E. a I. T..

9.3. Poukázali na nevyhnutnosť posudzovať všetky okolnosti prípadu aj s prihliadnutím na aktuálne
uplatňovanú súdnu rozhodovaciu prax a nie na prekonané právne závery rozhodnutia NS SR
4Cdo/283/2009 a 4Cdo/361/2012, ktorými sa úplne popieral zásadný zmysel vydržania podľa § 134
OZ opätovne poukazujúc na nález sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018, z ktorého vyplýva zásadný
posun v posudzovaní súdnej ochrany aj v prípadoch vydržania na základe ústnej zmluvy, ktorý prelomil

formalistický prístup súdov k tomuto inštitútu.
9.4. Žalobca nepozná podrobnosti o sporných nehnuteľnostiach, ktorých sa domáha touto žalobou len
formálne, čo preukazuje aj skutočnosť, že do žaloby zahrnul aj pozemky KN-E parc. č. XXXXX a XXXXX,
ku ktorým vzal po ich námietke žalobu späť.

10. Na predbežnom prejednaní sporu 02.12.2024:
10.1. Zástupca žalobcu poukázal na to, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom základného
dedičského konania po A. E., hoci existovalo rozhodnutie komisie ROEP z r. 2010, keď k zápisu
ROEP došlo až 02.01.2019 a následne došlo k náhradnému dedičskému konaniu po tomto poručiteľovi,
v ktorom nadobudli predmetné nehnuteľnosti žalovaní a dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až

v r. 2020. Až vtedy sa mohol žalobca dozvedieť o tom, že došlo k zmene zápisu v katastri. Matka žalobcu
R. B. užívala predmetné nehnuteľnosti od r. 1945 skoro až do svojej smrti. Keď sa však zamestnala
a prestala hospodáriť vo väčšom rozsahu, dovolila, aby časť týchto nehnuteľností užíval A. E., ktorý
gazdoval a za čo obdržala náhradu vo forme naturálnych plnení, napr. v podobe dovozu vecí traktorom,
ktorým A. E. disponoval. V určitom období ich užíval aj žalobca so svojou manželkou. To, že matka

žalobcu iniciovala konanie 8C/20/92, svedčí o tom, že predmetné nehnuteľnosti užívala, hoci nebola
v katastri zapísaná ako ich vlastníčka a urobila tak hneď po zmene spoločensko-ekonomických pomerov
vo vtedajšej ČSFR.
10.2. Žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti pôvodne užívali jeho mamka s jeho dedom – jej
otcom I. Q. a odmala na týchto pozemkoch robil aj on. Ako sa oženil v r. 1971, na týchto pozemkoch

pracovala aj jeho manželka a pomáhali aj ich deti. Jeho mamka ich užívala až do svojej smrti v r. 1996.
Potom on užíval už len ich časť aj s manželkou a zvyšná časť ostala ľadom. To, že všetky už neužívajú,
je tomu tak posledných možno 4 – 5 rokov, predtým užívali všetky, a to, čo neužívajú s manželkou,
tak zostalo ľadom. Keď to v minulosti užíval A. E., tak to užíval so súhlasom jej mamy. A. E. ich užíval
niekedy od 60. rokov, možno v r. 1965, tak nejak, ešte bol vtedy slobodný a užíval ich so súhlasom jeho

mamy a užíval ich asi do svojej smrti a po jeho smrti ostali ľadom, aspoň väčšinou, ale na niektorých
sadili zemiaky. Spomína si na niektorých chodila sadiť zemiaky žalovaná 2/, ale posledné roky už ani
ona tam nechodila sadiť.
10.3. Zástupca žalovaných 1/, 2/ a 6/ poukázal na nimi predložené potvrdenie z r. 1992 a súhlas Obce
C. D. s vydržaním v prospech A. E., z čoho vyvodzuje, že ak by na obci nebola všeobecná vedomosť

o užívaní predmetných nehnuteľností zo strany A. E., takéto potvrdenie by obec nevydala. Od r. 1966
neboli žiadne spory ohľadne predmetných nehnuteľností a tieto boli pokojne užívané zo strany A. E.,
keďže v blízkosti týchto nehnuteľností užíval nehnuteľnosti aj žalobca. Ak by malo ísť o neoprávnené
užívanie, určite by už dávnejšie vznikli ohľadne toho spory. Rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín
vo veci 8C/20/1992 sa nijako nepremietlo do užívania predmetných nehnuteľností. A. E. vždy vystupoval

ako ich oprávnený držiteľ a užívateľ a od r. 1966 do r. 2019 niekoľkokrát uplynuli vydržacie lehoty.
10.4. Zástupca žalovaného 4/ uviedol, že žalovaný 4/ nebol účastníkom žiadnych z rozhodujúcich
dedičských konaní, či už po R. B. alebo A. E.. Rozhodnutia pozemkového úradu v rámci ROEP v k. ú.
C. D. boli podľa ich vedomostí zapisované postupne asi na trikrát, pričom rozhodnutie v prospech A.E. bolo zapísane v rámci prvej várky a vinou žalovaných došlo k tomu, že neboli tieto nehnuteľnosti
prejednané už v rámci základného dedičského konania po A. E.. Keďže žalovaní 4/ a 5/ nadobudli jednu
z nehnuteľností, ktorá je predmetom sporu od žalovanej 2/, v prípade, že by žalujúca strana uspela,

spustí to lavínu ďalších sporov, okrem iného konania o náhradu škody, ktorá týmto by vznikla žalovaným
4/ a 5/. Žalovaný 4/ nebol účastníkom ROEP a keď aj predložil dôkazy zo zasadnutia komisie ROEP,
tak tieto získal len cez iné osoby.
10.5. Podľa žalovanej 1/ predmetné nehnuteľnosti užívali jej rodičia a potom, keď sa vydala v r. 1993, tak
tiež chodievala pomáhať na polia. Keď otec A. E. zomrel, tak ich zostala užívať žalovaná 2/, ale len časť

z nich, chodí na ne kosiť. Ich otec nehnuteľnosti pred svojou smrťou užíval všetky až do svojej smrti.
Zomrel náhle. Nevie, na základe čoho ich užíval. Asi to bolo jeho. Videla v tejto oblasti aj žalobcu, ale
robil na iných poliach, ako na tých, ktoré mali.
10.6. Podľa žalovanej 2/, keď ich otec A. E. zomrel, mama sa stala ležiacou a ona sa už skoro 8 rokov
o ňu stará a je pri nej. Robili tam aj B., mali pole pod nimi, ktorí tiež tam sadili zemiaky ako oni. Aj sa
pozdravili. Nemali žiadne spory. Bola v tom, že to má otec v poriadku. Mal tú zmluvu s p. O. P.. Tá

zmluva bola spísaná na MNV v C. D. a v tej zmluve bolo napísané, že predáva tieto pozemky otcovi.
V tej zmluve boli uvádzané aj čísla parciel. G. P. sa potom vydala, odišla a jej rodičia si kúpili od nej tie
polia a pracovali na nich a aj oni s deťmi.
10.7. Žalovaná 3/ uviedla, že bývala v C. D. do r. 1998 a dovtedy, kým tam bývala, tie polia užívali. Aj keď
odišla, tie polia užívala žalovaná 2/ so svojimi deťmi a keď tam občas prídu, tak aj oni chodia vypomáhať

s prácami. Otec mal traktor, chovali kravu, zvieratá, tak tie polia užívali.
10.8. Žalovaný 4/ uviedol, že nehnuteľnosť kupoval od A. E., ale k definitívnemu prepisu došlo až v r.
2019. Nevie, či vtedy ešte A. E. žil. Ženil sa v r. 2019 a tak sa to už potom zapísalo na neho a aj na jeho
vtedajšiu manželku. Oni to pole užívajú nepretržite od r. 2010, lebo ten pozemok je spojený s pozemkom,
na ktorom majú rodinný dom a tento je povyše ich pozemku s domom. Žaloba zaskočila celé susedstvo,

lebo každý bol v tom, že A. E. je právoplatný vlastník týchto nehnuteľností. Podľa neho to musel vedieť aj
žalobca. V r. 2019 uvažoval, že na tomto pozemku postaví rodinný dom, ale potreboval súhlas žalobcu
so zriadením prístupovej cesty. Vôbec sa vtedy nevyjadril žalobca, že by mal mať nejaký vlastnícky
nárok na ten pozemok a že by jeho vlastníkom nemal byť A. E..

11. V záverečných vyjadreniach:
11.1. Podľa zástupcu žalobcu žiadajúceho žalobe vyhovieť, je z dokazovania nesporné, že žalobca
je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd by sa mal vysporiadať ako s prejudiciálnou otázkou
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam A. E., ktorému bolo vydané
rozhodnutie o ich vydržaní pod č. XXX/XXXX/XXXX/F. zo 14.04.2010, právoplatné 12.07.2010. Po

schválení ROEP a prevzatí do katastra nehnuteľností v r. 2019, keď A. E. bol už nebohý, prebehlo
po ňom dodatočné dedičské konanie, ktorým predmetné nehnuteľnosti ako jeho právni nástupcovia
v rámci vyporiadania dedičstva nadobudli žalovaní – jeho deti a manželka a následne kúpnou zmluvou
previedla žalovaná 2/ pozemok E-KN parc. č. XXXXX (LV XXXX) k. ú. C. D. na žalovaných 4/ a 5/.
Žalobca popiera, že by A. E. kedykoľvek k nim nadobudol vlastnícke právo. Rozhodnutie o vydržaní na

návrh A. E. považuje za nezákonné v rozpore s ustanoveniami OZ aj zákona č. 180/1995 Z. z., pretože
obvodný pozemkový úrad nepreskúmal podmienky, za akých by bol mohol vydať takéto rozhodnutie. A.
E. odôvodnil návrh na vydanie vlastníckeho práva tým, že predmetné nehnuteľnosti údajne nadobudol
neplatnou kúpnou zmluvou od O. P., F. Q., ktorá ich mala získať od pôvodných vlastníkov v rámci
reálnej deľby, k čomu nepripojil žiaden dôkaz preukazujúci nadobúdací titul už v r. 1966 a aj čestné

vyhlásenia osôb k návrhu sú na predtlači bez konkretizácie a bez špecifikácie pozemkov, ku ktorým
sa majú tieto osoby vyjadriť. Takýto návrh mal byť komisiou buď zamietnutý alebo si mala vyžiadať
dodatočne listiny preukazujúce jeho tvrdenia. A. E. ani v r. 2001 pri podávaní návrhu nebol vnútorne
psychicky presvedčený, že je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým si návrh podal, čo je preukázané
samotným návrhom na vydanie osvedčenia alebo rozhodnutia, kde sa uvádza výslovne mimo podielu,

kde mi dali nesúhlas. Nie je uvedené, ku ktorým pozemkom, resp. podielom by nemal byť nedaný súhlas,
je to všeobecné, tzn. že keby ktokoľvek z dotknutých vlastníkov v čase posudzovania návrhu by sa
bol dozvedel o takomto návrhu a nedal by súhlas, A. E. bol s tým uzrozumený a teda súhlasil s tým,
aby mu nebolo k takému pozemku podielu rozhodnutie vydané. Návrh sa javí ako taká skúška, skúsim,
ak mi dajú nesúhlas, v poriadku, ak nikto nezareaguje, tiež v poriadku. Už to výrazným spôsobom

oslabuje práve subjektívnu stránku držiteľa, že sa cíti byť vlastníkom niečoho na základe nejakého
titulu, ale v tomto prípade evidentne sa A. E. necítil byť vlastníkom, ak pripustil, že ak by niekto dal
nesúhlas, tak vlastníkom nie je, teda na rozhodnutí by netrval. Významným je dôvod, na základe ktorého
odôvodňoval svoj návrh – údajná neplatná kúpa s O. P., F. Q., ktorá ich mala získať od pôvodnýchvlastníkov v rámci reálnej deľby. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne evidované v PK protokole XXX.
Jediným vlastníkom všetkých pozemkov v ňom zapísaným bol A. P. v 1/1. Teda k žiadnej reálnej deľbe
medzi spoluvlastníkmi alebo vlastníkmi nemohlo dôjsť, keďže k týmto nehnuteľnostiam existoval len

jeden vlastník. O. P. nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností nebola, ale nadobudla vlastnícke právo len
k poľnohospodárskym pozemkom o výmere 1,76 ha po nebohom E. Q. zapísaným v PK protokole č.
XX k. ú. C. D. v rámci vyporiadania dedičstva rozhodnutím Štátneho notárstva v K. M. D 201/65. Zo
záznamu z 03.01.1992 medzi A. E. a O. P. predloženým žalovanou stranou vyplýva, že ide o záznam
o kúpe poľnohospodárskej pôdy medzi P. O. a A. E. a podľa neho O. P. potvrdzuje, že necháva vo

vlastníctve poľnohospodársku pôdu o výmere 1,76 ha, ktorú odpredala v r. 1966 A. E.. Tento záznam
bez špecifikácie a konkretizácie akýchkoľvek parciel a pozemkov obsahuje len jedno konkrétne číslo,
a to 1,76 ha pôdy a tých 1,76 ha pôdy O. P. nadobudla v konaní o dedičstve po E. Q. z PK protokolu
XX. Žiadne iné nehnuteľnosti A. E. nepredala a ani nemohla odpredať nehnuteľnosti zapísané v PK
protokole XXX, pretože v r. 1966 bol v ňom zapísaný ako vlastník A. P.. Titul, ktorým A. E. odvodzuje
svoj vstup do oprávnenej držby, nemôže oprávnenú držbu zakladať, pretože v r. 1966 OZ držbu alebo

vydržanie ako také vo svojich ustanoveniach nemal a podľa súdnej judikatúry nemôže byť dobromyseľný
ten, kto vstúpil do držby za účinnosti Občianskeho zákonníka platného od r. 1964 do 31.12.1991, ak
nebola zmluva urobená v písomnej forme a registrovaná štátnym notárstvom, teda ani ústna zmluva,
ani písomná zmluva urobená v r. 1964 – 1991 nemohla založiť dobromyseľný vstup do držby. Ak by
A. E. vynaložil elementárnu opatrnosť či už pri údajnej kúpe od O. P. alebo následne pri podávaní

návrhu na vydanie osvedčenia, musel vedieť alebo mal možnosť zistiť, že ani O. P. nikdy nebola
vlastníkom týchto nehnuteľností, a preto aj hodnotenie bežnej normálnej opatrnosti musí mať váhu
pri hodnotení dobromyseľnosti v držbe. Jednak žalobca aj svedkyňa R. B. uviedli, že A. E. dobre
vedel, kto vlastní predmetné nehnuteľnosti a tieto užíval so súhlasom matky žalobcu R. B.. Žalovaná
strana v rámci tohto konania sa sústredila len a výlučne na držbu alebo užívanie, ale užívanie samo

osebe vlastnícke právo nezakladá. Svedkovia žalovaných, ktorí boli na tomto pojednávaní vypočutí,
síce všeobecne sa vyjadrovali k údajnému užívaniu nejakých pozemkov A. E. aj v časti E., ale ani
jeden z nich neuviedol, ktoré konkrétne pozemky podľa čísla parciel by mali byť predmetom užívania
A. E. a taktiež žiaden zo svedkov nepotvrdil nadobúdací titul, nikto z nich sa nevedel vyjadriť, na
základe čoho vlastne A. E. predmetné nehnuteľnosti užíva. Poukázal na vzájomne si protirečiace

vyjadrenia obce ohľadne užívacích vzťahov predmetných pozemkov z roku 2025 a taktiež na vyjadrenie
obce zo spisu 8C/20/1992, kde obec potvrdila, že od r. 1946 sa nikto o tieto pozemky okrem R. B.
nezaujímal. Ale R. B. ako užívateľ, ako vypovedala svedkyňa B., dala súhlas s užívaním časti pozemkov
A. E., za čo jej poskytoval drobné služby pri práci s traktorom v rámci poľnohospodárskej pomoci.
S prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu existenciou vlastníckeho práva žalobcu k predmetným

nehnuteľnostiam na základe uznesenia o dedičstve je žalobca ich vlastník a A. E., pokiaľ mu aj
bolo vydané osvedčenie rozhodnutie o vydržaní vlastníckeho práva nesplnil podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, jednak pre absenciu nadobúdacieho titulu, ako aj dobromyseľnosti
v užívaní, preto žalobca svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nestratil, cíti sa byť
ich vlastníkom a aj je ich vlastníkom. Žalovaná strana zdôrazňovala tzv. poctivosť nadobudnutia, ale

tú poctivosť ani nepreukázala, len ju tvrdí a ani ten údajný titul vstupu do oprávnenej držby v r. 1966
nemôže zakladať dobromyseľnosť.
11.2.Zástupcažalovaných1/,2/a6/označilžalobuzanedôvodnúsvcelomrozsahujužiadalzamietnuť.
Samotný žalobca nemal presnú vedomosť čoho sa domáha, ak do žaloby zahrnul aj pozemky z iného
protokolu k. ú. C. D., ktoré nemali súvis s prejednávanou vecou. Súd by si mal ako prejudiciálnu otázku

vyriešiť dôsledky a právne účinky súvisiace s rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín 8C/20/92. Z
neho vyplýva, že žalobkyňa tvrdila, že užívala predmetné nehnuteľnosti s jej rodičmi a po jej smrti s jej
manželom. Parcely mali získať jej rodičia od žalovaného evidenčného PK vlastníka A. P. a následne jej
ich mali darovať. Uvedené rozhodnutie je nezákonné, nakoľko žalobkyňa zatajila právnych nástupcov
A. P., konkrétne, že tými majú byť E. Q. a I. Q. a tiež zatajila, že predmetné nehnuteľnosti užíval po

reálnej deľbe výlučne tak E. Q., ako aj jej právny predchodca I. Q.. Súd v konaní 8C/20/1992 rozhodoval
o všetkých pozemkoch PK protokolu XXX k. ú. C. D. aj napriek tomu, že podielové spoluvlastníctvo
k týmto pozemkom zaniklo tým, že ich pôvodný vlastník A. P. vykonal reálnu deľbu týchto pozemkov
a konkrétne parcely – nehnuteľnosti tvoriace predmet konania, odovzdal E. Q. a iné pozemky z protokolu
XXX,ktoréniesúpredmetomtohtokonania,odovzdalI.Q..E.Q.bolvýkonnýroľník,životneodkázanýna

tieto pozemky a ich aj nerušene užíval a následne oprávnene ich získala ústnou darovacou zmluvou od
svojej matky do svojej dobromyseľnej držby jeho vnučka O. P.. Pokiaľ zaniklo podielové spoluvlastníctvo
k týmto pozemkom a tak E. Q., ako aj I. Q. užívali nerušene a bez akýchkoľvek nedorozumení
a sporov takto presne rozdelené nehnuteľnosti. Muselo dôjsť k ich vydržaniu zo strany E. Q., a topodľa zákona č. 141/1950 Zb., (§ 115 a § 116 v spojení s § 145). Aj tento zákon vychádzal zo zásady,
že v pochybnostiach sa pokladá držba držiteľa vecí za oprávnenú. Pokiaľ v súdnom konaní 8C/20/92
sa rozhodovalo o pozemkoch, ktoré už v tom čase tvorili vlastníctvo E. Q. a neskôr do nich vstúpila

neformálnym nadobúdacím titulom O. P., tieto pozemky nemohli byť jeho predmetom. Všetky predmetné
nehnuteľnosti boli dlhodobo obrábané E. Q., a nachádzali sa v blízkosti jeho rodinného domu, teda
O. P., vzhľadom na to, že dlhodobo obrábala spoločne s E. Q., vedela presne v prírode odovzdať
A. E. konkrétne pozemky a tým, že sa odsťahovala v r. 1966 z miesta E. do inej časti obce C. D.,
neponechala si z nich žiadne, teda všetky boli predmetom prevodu, tak ako to vyplýva z písomného

potvrdenia z 03.01.1992. A. E. riadne zaplatil za kupované pozemky z r. 1966 O. P. dohodnutú kúpnu
cenu a stal sa dobromyseľným držiteľom. Nie je pravdivé a ani preukázané tvrdenie žaloby, že ich mal
A. E. užívať len na základe nejakej neformálnej dohody s R. B.. K predmetným nehnuteľnostiam podľa
svedeckých výpovedí R. B. nikdy nevystupovala ako ich výlučná vlastníčka, tieto ani nikdy neobrábala.
Naopak jej správanie, keď do úmrtia tak E. Q., ako aj O. P. nepodnikla žiadne kroky k ich získaniu,
je dôkazom, že uznávala, že patria tak O. Q. a následne aj A. E.. Predovšetkým právni nástupcovia

O. P., potvrdili, že v rodine sa vedelo, že tieto pozemky odkúpil A. E., že za tieto pozemky riadne
zaplatil a svedkovia potvrdili, že od roku 1966 na týchto pozemkoch aj pracoval a že za života O.
P. a R. B. nevznikli medzi týmito osobami žiadne nedorozumenia, tak ako aj prv nevznikli žiadne
nedorozumenia a spory medzi E. Q. a jeho bratom I. Q.. Pokiaľ žaloba dôvodí, že O. P. po E. Q. získala
len pozemky z protokolu XX, tak v r. 1965, keď prebiehalo dedičské konanie po E. Q., tento nemal na

svoje meno evidované reálne rozdelené pozemky z protokolu XXX, teda tieto ani objektívne nemohli
byť predmetom dedičského konania. Dôkazom, že O. P. sa považovala za riadnu vlastníčku pozemkov
z protokolu XXX je, že tieto pozemky odpredala s plným vedomím, že patria A. E. a následne od r.
1966 tento prevod akceptovala ona, ako jej všetci rodinní príslušníci a právni nástupcovia. Pokiaľ právny
predchodca žalovaných A. E. požiadal o vydanie rozhodnutia podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.

vkonaníROEPopriznanívydržaniaknehnuteľnostiamzprotokoluXXX,konaloprávneneavpotrebnom
rozsahu v návrhu špecifikoval, čo tvorí predmet vydržania. Ak žalobca uvádza, že nezískal vedomosť
o rozhodnutí R./F. zo 14.04.2010, podľa žalovaných uvádza nepravdu a pri obvyklej obozretnosti mal
dostatok možností oboznámiť sa aj na úradnej tabuli Obce C. D., aké pozemky sú predmetom návrhu,
ktorý sa týka A. E. a mal možnosť voči rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.07.2010, uplatniť

riadne opravné prostriedky, konkrétne správnu žalobu. Ak žalobca tento postup neuplatnil, ide tu touto
žalobou o úmyselné obchádzanie právnej úpravy § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Svedkyne G. a C.
potvrdili, že vydané rozhodnutia vždy boli riadne doručované dotknutým spoluvlastníkom, ktorých sa
vydržanie týkalo a následne tieto rozhodnutia boli aj po dobu dlhšiu ako 3 mesiace vyvesené na úradnej
tabuli Obce C. D.. Týmto bola zachovaná potrebná verejná publicita vydaných rozhodnutí v zmysle

citovaného zákona a nie je prípustné tolerovať napádanie týchto rozhodnutí s tak značným časovým
odstupom a navyše v čase, keď priami navrhovatelia, resp. svedkovia týchto neformálnych úkonov
zomreli. Ak by súd mal akceptovať takto oneskorene podané žaloby, by došlo k narušeniu rovnosti
strán súdneho konania. Podľa presvedčenia žalovaných žalobca podával svoju žalobu s tak značným
odstupom práve z dôvodu, že tak A. E., ako aj O. P. zomreli a nemôžu už poskytnúť presvedčivé

vysvetlenie podstatných skutočností týkajúcich sa konania podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca
mal využiť možnosti napadnúť vydané rozhodnutie pozemkového úradu pre A. E. žalobou v správnom
súdnictve v zákonnej lehote, ktorá skončila už v r. 2010 a tento jeho návrh je účelový a nedôvodný.
Jednotliví vypočutí svedkovia potvrdili, že A. E. dlhé desaťročia vystupoval ako vlastník predmetných
nehnuteľností, nakoľko ich nerušene poľnohospodársky obrábal a aj s nimi disponoval, o čom svedčí

aj to, že na parc. E-KN XXXXX osobne povolil kopať elektrickú prípojku pre svedka A. M., resp. povolil
umiestniť studňu na spornom pozemku pre vlastníka R. B.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že
by na strane A. E. absentoval nadobúdací titul, či oprávnená dobromyseľná držba a žalobca dlhé
desaťročia nespochybnil oprávnenú držbu A. E.. V tejto súvislosti opakovane poukázal na rozhodnutie
II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018. Z potvrdenia O. P. vyplýva, že prevzala finančné prostriedky od A. E.

a takto on naplnil podmienky poctivého nadobudnutia predmetných nehnuteľností. Navyše poctivosť
nadobudnutia potvrdzuje aj Obec C. D., ktorá deklaruje, že v evidencii užívateľov poľnohospodárskych
pozemkov už bol zapísaný k týmto pozemkom A. E., a teda je namieste uplatniť zásadu, že aj keby
existovali pochybnosti, má sa vychádzať z toho, že držba A. E. je oprávnená.
11.3. Zástupca žalovaného 4/ v záverečnom prednese poukázal na účelovosť konania žalovaných

1/, 2/ a 6/, ktorí nič nerobia pre svoj úspech v spore a hoci ich na to opakovane vyzýval, doposiaľ
nepredložili súdu žiadne doklady z Okresného úradu N., katastrálny odbor, odbor pozemkový, zo
Štátneho oblastného archívu B., z G. K. C. D., z Obce C. D. a ani z komisie ROEP k. ú. C. D.,
keď žalovaná 2/ bola osobou, ktorá žalovanému 4/ odpredala parcelu KN-E č. XXXXX k. ú. C. D..Poukázal na judikáty R 15/2024, R 44/1996, z ktorých jednoznačne vyplýva, že držba nehnuteľností
na základe ústnej kúpnej zmluvy je oprávnenou držbou. Takýto právny názor zaujal aj ÚS SR vo
svojich nálezoch II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 a III.ÚS 468/2022 z 24.11.2022. Žalobca po smrti svojej

matky R. B. nepreukázal, že by vôbec užíval ktorýkoľvek z pozemkov, ktorý je predmetom tohto sporu.
PoukázalnarozhodnutieveľkéhosenátuNSSR1VCdo/1/2024z13.05.2024podľaktoréhoneexistencia
nadobúdacieho titulu bez ďalšieho nepreukazuje, že by si mal držiteľ počínať nepoctivo. V danom
prípade žalobca nepreukázal, že by O. P. a A. E. si nepočínali v danej veci poctivo. Žalobca bol osobou,
ktorá nikdy nevyplatila spoludedičom po jeho matke R. B. žiadnu sumu výplatku za pozemky v k. ú. C. D.,

ktoré zdedil, preto sa nemohol cítiť ako ich oprávnený a dobromyseľný držiteľ, čo potvrdili svedkovia A. L.
a A. B.. Rozsudok 8C/20/1992 nezakladá prekážku res iudicata, pretože okruh účastníkov tohto konania
bol iný, ako je v terajšom konaní. V predošlom konaní vystupovala ako žalovaná mŕtva osoba, ktorá
nemala spôsobilosť byť účastníkom konania a v čase jeho konania bol stav nehnuteľností zapísaných
vPKprotokoleXXXk.ú.C.D.neidentický,nebolspôsobilýzápisudooperátovevidencienehnuteľnostía
katastra nehnuteľností. Predmetom terajšieho konania sú konkrétne identifikované nehnuteľnosti podľa

stavu registra E katastra nehnuteľností. Zotrval na argumentácii, že za platnosti uhorského obyčajového
práva platného na území Slovenskej republiky do r. 1950, došlo medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných v PK protokole XXX k. ú. C. D. k reálnej deľbe. Je všeobecne známym rozhodnutie bývalého
Najvyššieho súdu Československej republiky č. 911/1932 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že
dohoda spoluvlastníkov o reálnej deľbe pozemkov je zároveň dohodou o vlastníckom práve rozdelených

pozemkov. Právna a aj skutková argumentácia žalobcu nereflektuje právnu úpravu a najnovšiu platnú
súdnu judikatúru. Z posledných správ Obce C. D. je jednoznačne zrejmé, že žalobca si osobne prevzal
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu N. z r. 2010, čoho dôkazom je doručenka podpísaná
žalobcom a až v tomto konaní začal žalobca účelovo tvrdiť, že toto rozhodnutie mu nebolo doručené.
Žalobca nebol nikdy dobromyseľným a oprávneným držiteľom žiadnej predmetnej nehnuteľnosti a ním

nebola ani jeho právna predchodkyňa R. B.. Na rozsudok 8C/20/92, od ktorého žalobca odvodzuje svoje
vlastníckeprávo,niejemožnévtomtokonaníprihliadať,čoznamená,žežalobcanemážiadnyvlastnícky
titul pre vydržanie, keďže platí zásada rímskeho práva, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

12. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v „jednej šnúre“, ďalej označené aj ako „šnúra XXX“,

nesporne pôvodne boli v PK stave vedené v protokole XXX k. ú. C. D., naposledy podľa odpisu z daného
PK protokolu (založenej v spise 8C/20/92) boli vcelosti zapísané na A. P. (ženatý s E., F. G.), nepochybne
v minulosti vlastnila osoba, ktorá bola v línii príbuzenského pomeru ako žalobcu, tak aj neb. O. P., F. Q.,
od ktorej mal tieto nehnuteľnosti podľa tvrdení žalovaných získať neperfektnou kúpnou zmluvou v r. 1966
A.E.–otecžalovaných1/,2/,3/amanželžalovanej6/.Zvýpovedísvedkovsčastidoloženýchajlistinami

teda vyplynulo, že žalobca na jednej strane a O. P., F. Q., na strane druhej mali spoločných predkov.

13. K príbuzenskému stavu sa podrobnejšie vyjadrili aj svedkovia E. I. P. a R. P. – deti neb. O. P., zomrelej
XX.XX.XXXX. Pradedko menovaných a dedko neb. O. P. bol E. Q., ktorý žil až do svojej smrti (podľa
výpovede E. I. P. mal zomrieť XX.XX.XXXX) v spoločnej domácnosti s vnučkou O. P. v dome na parc.

XXXXX taktiež pôvodne vedenej v danom PK protokole, pričom podľa výpovedí uvádzaných svedkov
predmetné nehnuteľnosti užívali jej starí rodičia, ktorí ich darovali ich matke (babke týchto svedkov)
E., keďže tá jediná z ich vtedy žijúcich ich detí (súrodencami O. P. mali byť E., ktorý odišiel do S., E.,
ktorá bývala v G.) ostala bývať v C. D. a tá ich po smrti E. Q. ústne darovala ich matke O. P. za to,
že dochovala svojich starých rodičov, keďže tá v čase, keď mala mať O. P. niečo cez rok, odišla na K.

a zostala v starostlivosti jej starých rodičov, ktorých následne oboch doopatrovala.

14. Bratom E. Q. bol I. Q., ktorý bol starým otcom žalobcu z matkinej strany, t. j. bol otcom R. B.. A. P.
bol spoločným predkom E. a I. Q.. Podľa výpovede R. B. na pojednávaní 31.03.1992 vo veci 8C/20/92,
jej starou mamou (a tým matkou E. a I. Q.) bola R. Q., F. P., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a po jej smrti

(podľa danej výpovede) mal parcely užívať I. Q. – jej otec, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a tieto užívali jej
rodičia a potom do ich užívania vstúpila ona. R. B. v žalobe vo veci 8C/20/92 uvádzala, že A. P. (PK
vlastník) mal byť jej starým otcom, ktorý odišiel do cudziny a o ktorom nevie, kde sa nachádza a tento
mal pred odchodom tieto darovať jej rodičom, ktorí jej ich darovali v r. 1945.

15. Podľa potvrdenia OO PZ N. z 25.02.1992 (na rozdiel od výpovede R. B. a jej tvrdení v žalobe
8C/20/92) mal byť A. P., narodený pred rokom XXXX, starým otcom I. Q., t. j. v takom prípade by bol
prastarým otcom neb. R. B. a tomu, že to bol skutočne prastarý otec neb. R. B., nasvedčujú aj výpovedesúrodencov P., ktorí uvádzali, že otcom E. a I. Q. bol A. Q., ktorý mal manželku (s menom asi R.) rodenú
P.. Podľa výpovede R. P. mal práve A. Q. rozdeliť pozemky medzi synov I. a E..

16. Pokiaľ ide o užívanie predmetných nehnuteľností, o čom sa už súd čiastočne zmienil, z výpovedí
svedkov vyplynuli prakticky dve v prevažnej časti rozdielne verzie „rozdelené“ v závislosti na tom, ktorá
zo strán toho-ktorého svedka navrhovala. Tie dve skupiny sa „prekrývali“ prakticky len v tom, že obe
potvrdzovali, že parc. XXXXX, kde v minulosti stál domček, v ktorom bývala ešte za slobodna O. Q.,
za vydata P., že túto parcelu taktiež z protokolu XXX užíval (po tom ako sa odsťahovala O. P. po smrti

jej starého otca a následnom vydaji v r. 1965 do inej časti obce C. D.) A. E., ale uvedená parcela
nebolapredmetomsporu.Ajsvedkoviažalobypripustiliužívanie,avšakpodľanichlenčastipredmetných
nehnuteľností A. E., tvrdiac, že sa tak stalo na základe súhlasu R. B. a po jej smrti súhlasu žalobcu,
ktorých o možnosť užívania požiadal A. E..

17. Do prvej skupiny patrili výpovede svedkov R. B., F. L. (manželky žalobcu) a U. E. I. (zaťa žalobcu).

17.1. Svedkyňa R. B. sa podľa vlastných poznatkov vyjadrovala o období od r. 1970, kedy sa mala
spoznať so žalobcom, za ktorého sa vydala v máji 1971, odkedy bývala so žalobcom u jej svokrovcov
– R. B., F. Q.. Uvádzala, že súrodenci R. B. sa zriekli svojich účastín v dvadsiatke z protokolu XXX,
ktorú vlastnili jej predkovia, hoci nebolo vykonané dedičské konanie po I. Q. a ani po pani P. asi E. –
babke jej svokry R. B.. Svokra to potom vybavovala a má rozsudok z r. 1992 právoplatný v r. 1993.

Ohľadne užívania uvádzala, že nehnuteľnosti užívali svokrovci, ktorým pomáhali a po tom, ako sa v r.
1973 spolu so žalobcom odsťahovali do bytovky, ale denne chodievali k svokrovcom, tak A. E. svokra
na jeho žiadosť dovolila kosiť lúku – nejakých 740 m2 a šlo o parcelu XXXXX. Potom za nejaký čas A.
E. požiadal svokru, či by ho pustila po parcele XXXXX prejsť traktorom k pozemku O. P., k čomu mu jej
svokra dala súhlas a keďže svokrovci gazdovali čoraz menej, tak mu ešte dovolili kosiť vyše ich švábky,

na takej lúke, kde nebola moc dobrá pôda, volá sa to J. F. a potom mu dovolila kosiť ešte jednu lúku,
ktorá je už skoro pod kopcom M..
17.2. Svedok U. E. I. uvádzal, že sa oženil s dcérou žalobcu R. v r. 2002 a často chodievajú do C.
D.. Uvádzal, že na jeden pozemok v tej šnúre užívaný žalobcom chodili sadiť zemiaky a ešte na ďalší
jeden pod rodinným domom žalobcu, ktorý sa v tej šnúre nenachádza, ale je vedľa. Na jeden pozemok

– vedľa rodinného domu žalobcu nachádzajúci sa v šnúre sa chodila kosiť tráva. Žalobca mu spomínal,
že pozemky v šnúre vlastnila jeho mama a po nej to zdedil on, ale že nakoľko nemali také veľké
gazdovstvo, že časť týchto pozemkov dali do prenájmu alebo do užívania A. E.. Nespomínal si na
žiadne spory v danej oblasti. Prvýkrát zistili, že niečo ako keby nebolo v poriadku, keď s manželkou
nadobudolčasťrodičovskéhodomužalobcuvpodiele4/5avtedy,keďvedľajšípozemokpriňom,vjednej

línii nad rodinným domom A. L., ktorý podľa jeho vedomostí mal v celosti vlastniť žalobca, došlo k
jeho predaju p. B. žalovanému 4/. Vtedy bol udivený aj žalobca, že akože môže predávať pozemok,
ktorý je v stopercentnom vlastníctve žalobcu a vtedy sa začali spory. Pozemkov v tej šnúre z protokolu
XXX bolo veľa, lebo to bolo rozkúskované na veľa pozemkov a žalobca z nich užíval minimálne tri. A.
E., ktorého poznal z videnia, z tej šnúry v dolnej časti užíval minimálne 2 až 3 pozemky, kde kosil trávu

možno tam mal aj zemiaky. Má vedomosť o nejakých sporoch medzi žalobcom a jeho súrodencami o
nejaké dedičstvo. Vie, že žalobca mal získať pozemky v rali XXX ako dedičstvo po svojej matke, ktorá
ich získala po svojich rodičoch.

18. Druhá a podstatne širšia skupina svedkov naopak jednoznačne potvrdzovala užívanie predmetných

nehnuteľností A. E. od r. 1966, kedy ich kúpil od O. P. s tým, že tieto užíval prakticky až do svojej smrti.
K tejto druhej skupine potvrdzujúcej tvrdenia žalovanej strany patrili:
18.1. Súrodenci – svedkovia E. I. P. a R. P., ktorí prakticky zhodne potvrdili kúpu predmetných
nehnuteľností A. E. od O. P. – ich matky a ich následné bezproblémové užívanie A. E. až do jeho smrti.
Tieto predávané nehnuteľnosti podľa výpovede E. P. majú predstavovať „pravú časť dvadsiatky“, keďže

celá dvadsiatka bola rozdelená po dĺžke. Poukazovali tiež na to, že O. P. s R. B. mali mať veľmi dobrý
vzťah a ich mama O. túto mala vo veľkej úcte a navštevovali sa. Podľa rozprávania ich matky dobré
vzájomné vzťahy mali mať aj E. a I. Q.. Ani po smrti R. B. a ešte za života O. P. nebol problém. A. E. im
neavizoval žiadne problémy súvisiace s užívaním kúpených nehnuteľností a ani s takým niečím nebol za
ich matkou. Ich mama ešte na obecnom úrade potvrdila A. E., že ich predala, okrem pozemku, kde stál

dom. Nevedeli, že by si v rámci ROEP robil žalobca nejaké nároky na predmetné pozemky. Tiež uviedli,
že v r. 2024 boli za nimi žalobca s manželkou, žalovaná 2/ a žalovaný 4/. Žalovaný 4/ ich informoval
o vzniknutom probléme a žalovaná 2/ im povedala, že po smrti ich otca A. E. vznikol problém, že sú
výhrady zo strany B.. Najprv za nimi prišli asi žalobca s manželkou, ale v súvislosti s iným problémom,ktorý mali ohľadne pozemku pri ich dome a netýkalo sa to tých pozemkov, o ktorých im hovorili ostatní.
Svedkyni R. P. to malo prísť tak, že žalobca s manželkou za nimi prišli len preto, aby sa popýtali, či E.
Q. mal nejakých potomkov.

18.2. Svedok A. P. – ďalší súrodenec svedkov E. I. P. a R. P. a syn O. P. a A. P. rovnako uvádzal, že
jeho matka vlastnila pozemky v C. D. získané darovaním od jej mamy a jej súrodencov po zomretí E.
Q. – deda jeho matky, ktorého dochovala. Časť z nich predala A. E. a nechala si pozemok, kde mala
dom, v ktorom vyrástla na E., ktorý už neexistuje. Po predaji pozemky užíval A. E.. Všetci o tomto predaji
vedeli, bolo to absolútne košer. Nevedel, či v rámci ROEP jednala jeho matka s A. E., ale určite s tým

musela súhlasiť, ak si ich napísal v rámci ROEP, lebo ona to nespochybňovala. V rodine sme ohľadne
toho nemali žiadnu pochybnosť. Určite jeho mama so žalobcom v rámci ROEP nemala žiadne spory
o pozemky. Mali to podelené, každý mal svoju časť pozemkov. Tak sa podelili už pradedovia – dedo
jeho mamy E. a jeho brat. Keď bol malý, tak s mamou navštevoval mamu žalobcu pani B. ako vzdialenú
príbuznú,lebomaliblízkosebadomyaonimalikorektnýveľmidobrýpriateľskývzťah.Nikdytamnepadla
nijaká námietka o pozemkoch, že by tam boli nejaké spory.

18.3. Rodičia žalovaného 4/ A. L. a E., F. T.. Nesporne prvou manželkou A. L. bola E. – sestra žalobcu,
ktorá zomrela v r. XXXX. A. L. uvádzal, že so žalobcom mal dobrý štandardný vzťah, ale posledné 2 –
3 roky sa to výrazne zhoršilo z jeho strany. Vyjadroval sa ku kúpe jedného z predmetných pozemkov
pre žalovaného 4/, ktorého kúpu mal sprostredkovávať, čo bolo 03.10.2011 a odvtedy ten pozemok
získaný asi za 1.700,- eur – parc. XXXXX nachádzajúcu sa hneď nad ich rodinným domom užívajú

doposiaľ. Na pozemku kupovanom pre žalovaného 4/, na ktorom žalovaný 4/ uvažoval, že si postaví
dom, ohľadne prístupovej cesty aj navštívili žalobcu a jeho manželku a vtedy voči prístupovej ceste
nemali žiadne námietky a ani žiadne námietky voči stavebnému pozemku, o ktorý sa teraz sporí.
Žalobca prakticky dennodenne chodil okolo predmetných nehnuteľností, keďže ostatné jeho pozemky
sa nachádzajú povyše, a to desaťročia a tak to mal kedy riešiť, ak by bol nejaký problém. Keď sa pred

cca 50 rokmi priženil do rodiny B., nezaregistroval nijakú väzbu tejto rodiny k tomu pozemku. Jeho deti
neboli účastné dedičského konania po R. B. priamo, ale on ich zastupoval. Ten, čo prejednával dedičstvo
dal podmienku, že sa musia dohodnúť, na koho pozemky poručiteľky budú písané, že to môže byť jeden
a keď žalobca nekompromisne trval na tom, že to musí byť on ako najstarší, aby sa to mohlo ukončiť,
nakoniec súhlasili a súd ho zaviazal povinnosťou vyplatiť účastníkov v rôznych sumách, keď doteraz

žalobca nevyplatil nikomu ani cent. V čase dedičského konania po R. B. bližšie nezisťoval, aké pozemky
sú jeho predmetom. Chápal to tak, že sa jedná o pozemky, ktoré obrábala, kým ešte žila a že medzi ne
nepatria tie, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca so svojou manželkou, ktorá to podľa neho všetko riadi,
je ohľadne pozemkov v konflikte, obrazne povedané s pol dedinou. Spory ohľadne pozemkov začali
v podstate tým, že dostali listiny zo súdu a dovtedy nikdy neboli spory. Vie, že v r. 2015 žalobca na komisii

ROEP prehlásil, že E. Q. zomrel ako slobodný a bezdetný hoci menovaný mal 3 deti. So svokrou R. B.
mal veľmi dobrý vzťah a nikdy sa ani slovkom nezmienila o nejakom konaní, ktoré by malo byť vedené
na súde ohľadne pozemkov. Tie pozemky, ktoré mal A. E., užíval on aj po vzniku družstva s výnimkou
nejakých dvoch rokov, kedy to aj oni užívali, ale ako záhumienku, ale potom po revolúcii to zasa začal
užívať A. E.. Nikdy nezaregistroval nejaké spory ohľadne pozemkov medzi žalobcom, R. B. a A. E.. A. E.

považovalzaoficiálnehovlastníkatýchtopozemkov,aleospôsobeichnadobudnutia,akoichnadobudol,
sa spolu bližšie nerozprávali. Jednoznačným užívateľom pozemku, ktorý kupovali, bol A. E.. Žalobca
musel vidieť, že po kúpe pozemok zveľadili, lebo bol dosť zanedbaný, sadili tam ovocné stromy, majú
tam kompostáreň, sadenú zeleninu. Obdobne vypovedala aj E. L. s tým, že pozemok žalovaného 4/ je
vzdialený len kúsok od domu žalobcu a že keď idú žalobca s manželkou hore na svoje pozemky, tak

idú cez tento ich pozemok. Žalobca a jeho manželka sa nezaujímali o pozemok, ktorý kúpil žalovaný
4/ a títo majú spory so všetkými dookola, pre pozemky aj všelijaké prkotinky. Pred kúpou ten pozemok
užíval školník – tak volali A. E. a potom ho užívali oni. Popred ich dom prechádza cesta, kadiaľ chodil
A. E. na pozemky, ktoré obrábal, spočiatku na traktore a potom peši, občas aj s fúrikom.
18.4. Svedok R. B. (bez príbuzenského sporu k stranám sporu s tým, že všetkých má poznať) vlastniaci

pozemok parc. XXXXX s domom postaveným v r. 1986 v susednej šnúre, uviedol, že pozná miestne
pomery od r. 1986 a že pozemok nad domom A. L. nachádzajúcom sa v danej šnúre obhospodaroval
alebo aj vlastnil A. E. a okrem neho ešte ďalší jeden pozemok v tej časti šnúry, ktorú dovidel. Po r. 1986
videl na pozemku pri rodinnom dome A. L. pracovať len A. E., kde sadil zemiaky, kapustu. Medzi tými
dvoma pozemkami užívanými A. E. užívali B. asi dva pozemky a ďalší pozemok A. E.. Nevedel, že by

za to obdobie vznikli medzi jednotlivými užívateľmi nejaké spory. A. E. v r. 1987 požiadal o povolenie
vykopať studňu na tom pozemku, ktorý užíval, čo mu bez problémov povolil. Tú studňu, ktorá je tam
doposiaľ, užíval len on a ohľadne nej nemal žiadne spory so žalobcom alebo s jeho manželkou. J. bol
A. E., tak nemal dôvod ísť za B.. Žalobca určite videl, keď to kopal, lebo chodili tadiaľ hore na ďalšiepozemky a z jeho strany a ani zo strany R. B. voči kopaniu studne neboli žiadne výhrady. Dokým to
nekúpil žalovaný 4/, na tom pozemku nad A. L. vídaval len A. E. a žalobcu alebo niekoho z jeho rodiny
nevidel robiť. Nevedel uviesť, aký vzťah mal A. E. k tomu pozemku, ktorý užíval, ale považoval ho za

vlastníka.
18.5. Svedok A. B. (brat žalobcu) vypovedal, že so žalobcom vychádzal spätne 20 rokov dozadu
normálne, ale potom ako začalo z jeho strany mamonárstvo a ako ich okradol o polia a dodnes nevyplatil
celú rodinu, odvtedy sa nebavia. Jeden pozemok v tej šnúre, na ktorom je teraz tráva a jedna studňa,
ktorú vykopal R. B., užívala p. P. a potom to čestne od nej kúpil p. E., čo vie z rečí svojej mamy R. B.,

F. Q.. Ďalší pozemok tam užívala A. E., F. V.. A. E. užíval ešte ďalší jeden pozemok – štvrtý v poradí
od toho, ktorý kúpil od p. P.. Oni tam užívali asi päť pozemkov a jedným z nich bol ten, na ktorom má
postavené A. L. a takto sa vyjadroval o užívaní pozemkov pod rodičovským domom jeho mamy smerom
k rieke, čiže z južnej strany. Celkovo A. E. mohol na tej dvadsiatke z protokolu XXX užívať minimálne 6
pozemkov a B. určite cez desať. Všetci vtedy vychádzali dobre ohľadne pozemkov v danej šnúre. Neboli
žiadne spory medzi užívateľmi pozemkov v šnúre XXX. V ich rodine vznikli problémy ohľadne pozemkov

po smrti ich mamy. Žalobca bol dobrý človek, ale bol ovplyvnený svojou manželkou, ktorú považuje za
chorú, lebo podľahla mamone. Následne uviedol, že A. E. kúpil pozemky od O. P., F. Q.. Nevie, že by
niekto v ich rodine spochybňoval vlastníctvo A. E.. Potvrdil dobrý vzťah medzi jeho mamou a O. P.. Boli
navzájom sesternice alebo také niečo. Ich mama dala jeho sestre E. – manželke A. L. pozemok pod
stavbu a aj žalobcovi dala pozemok pod stavbu. Ďalším deťom už nič nerozdeľovala. Tie pozemky, ktoré

užívali ako B., boli získané od jeho deda I. Q. a už sa nepamätá, že či časť aj od dedovho brata E. Q..
Nepamätá sa, že by jeho rodičia viedli v minulosti nejaké súdne konanie o nejaké pozemky. Vie, že P.
boli nejakí príbuzní po jeho dedovi z maminej strany, ale nemôže to stopercentne potvrdiť. Kým ešte žil
A. E., vzťahy boli dobré. Ten chodil bezplatne pomáhať viacerým a dlhé roky aj jeho mame. Nevedel
uviesť, či sa niečo vyplácalo. Nepamätal si, že by jeho mama hovorila, že dala niekomu nejaké pozemky

do prenájmu. Vlastníkom pozemkov v tej šnúre bol A. E., A. E., jeho mama R. B. a nejakí B.. Nevie, že
by boli v celosti všetky nehnuteľnosti z protokolu XXX vo vlastníctve jeho matky. V danej šnúre v poradí
od hlavnej cesty sú najprv garáže, potom rodinný dom V. B. (brata R. B.), potom je rodinný dom jeho
dcéry, ďalej je rodinný dom A. L., za ním je dielňa K. L., potom je tam ten pozemok so studňou, potom
je pozemok patriaci žalobcovi, potom užíval ďalší pozemok A. E. a ďalší, ktorý užívala R. B..

18.6. Svedkyňa A. E., F. V., ktorá podpisovala A. E. čestné prehlásenie k ROEP, vypovedala, že v C. D.
v časti E. býva nepretržite od narodenia a v šnúre nehnuteľností z protokolu XXX mali v spodnej časti
postavené domy p. B. a A. L. a v tej šnúre užívali pozemok aj oni – ona, jej mama a súrodenci a užívali
tam možno zo šesť pozemkov. Tiež tam užívala možno 6 – 7 pozemkov O. P. a ona to potom predala A.
E., čo bolo dávno, možno v 70. rokoch. Keď to predala, už na tie role nechodila, len jednu, kde bol dom,

v ktorom bývala, keď sa o ňu starali jej starí rodičia, si nechala, ale tiež ju dala na užívanie A. E.. Po pani
P. tam bol A. E., keď to odkúpil, o čom vie od nich oboch. V tej rali má pozemky aj žalobca možno 5 –
6. Najprv bol pozemok A. E. – teraz to má p. L., potom tam mali pozemok oni, potom B., potom zas oni,
potom A. E., potom žalobca, ale teraz to má A. L.. Potom bol jeden kúsok rozdelený na 3 časti a tam
mali časť oni, A. E. a B.. Užívalo sa to prakticky na striedačku, jeden rok jeden, druhý rok druhý a tretí

rok tretí. Neužívalo sa to spoločne, ale neskôr si žalobca svoj diel zahradil, presnejšie urobil to ešte jeho
otec a prihradil to k svojmu domu. Vedeli, kde boli hranice jednotlivých pozemkov, nerobili si na prieky.
Rodičia im ukázali odkiaľ-pokiaľ a tak to aj brali. O. P. nehnuteľnosti v tej XXX získala od svojej matky,
ktorá jej to ako dedičstvo odkázala, lebo dochovala svojho dedka a babku. Poznala E. Q. aj I. Q.. I. Q.
tam nikdy nevidela robiť. Nespomínala si na žiadny konflikt A. E. s inými užívateľmi v danej časti. Nevie,

že by R. B. dala v danej rali niekomu nejaké pozemky do prenájmu. Pozemok nad A. L. užíval len A. E.
a aj to obrábal a potom ho predal žalovanému 4/. Za domom A. L. sa nachádza jeho maštaľ, čo všetko
bolo aj s domom na jednej parcele a za tou maštaľou bol pozemok A. E., na ktorom je studňa, ktorú
vykopal R. B., ktorý si bol pýtať súhlas s jej vykopaním od A. E. v čase, kedy šiel stavať svoj rodinný
dom a tú parcelu teraz užíva žalovaný 4/. Vedela o sporoch žalobcu napríklad s A. L., lebo v minulosti

R. B. dala A. L. a svojej dcére jeden pozemok pod stavbu domu. Vtedy sa však dávalo pod stavbu domu
len 400 metrov alebo tak nejako, ale vlastne mu to dala celé. Potom sa tá zvyšná časť oddelila a vznikol
samostatný pozemok a teraz si na ten pozemok, ktorý je za domom, nárokuje žalobca.
18.7. Svedok A. T. (bez relevantného vzťahu k stranám sporu) vlastniaci pozemky v susednej rali pri
pohľade od cesty vpravo vypovedal, že v šnúre XXX mali pozemky žalobca a H. E. – jej otec bol

školníkom, A. E. a aj A. L.. Jeden pozemok mal A. E. pri p. L., ďalší povyše a ešte jeden z tej strany
kopca a za kopcom mal minimálne ďalšie dva pozemky, kde sa tiež stretávali, keď bol kosiť. Mal ich teda
5 a viac. Nevedel o žiadnych konfliktoch v minulosti ohľadne užívania jednotlivých pozemkov, dokým
možno 20 rokov dozadu nezačali vznikať prvé konflikty, ktoré nevie, kto vyvolal, ale niečo tam bolo.Nevedel o žiadnych sporoch pred ROEP medzi žalobcom a A. L. alebo medzi žalobcom a A. E., prípadne
matkou žalobcu. Otec mu spomínal, že O. P. mala veľa pozemku a že ostatní tam mali menej. Vie, že
A. E. predal pozemok žalovanému 4/.

18.8. Podľa výpovede svedka A. M. (kamaráta žalovaného 4/) suseda predmetných nehnuteľností pri
pohľade od cesty z ľavej strany, tento žije v časti E. 25 rokov ako sa tam priženil, už v čase, kedy tam
prišiel, bola už studňa na tom pozemku, ktorý patrí L., z nich asi žalovanému 4/, ktorú mal spraviť H. B.
bývajúci pod ním. Vie, že pozemok, teraz patriaci žalovanému 4/, v minulosti užíval A. E., nepretržite,
odkedy je on v danej časti obce. E. L. a žalobcom neboli spory a keď sa ženil žalovaný 4/, čo je možno

4 – 5 rokov dozadu, žalobca na tej svadbe bol. Zdá sa mu, že spor začal po tom, keď zomrela O. P.,
že už tam zrejme nebol svedok. Nad pozemkom žalovaného 4/ majú pozemok oni – jeho testiná A. E.,
nad nimi má pozemok žalobca, potom zasa mala pozemok jeho testiná, A. E. a ďalší, potom to tam bolo
také aj popredeľované. V minulosti nepostrehol žiadne konflikty A. E. s inými osobami. Nevedel uviesť,
akým úkonom A. E. dané pozemky nadobudol a od koho ich nadobudol. Keď staval dom, tak v r. 2001
prípojku elektriky kopal cez ten pozemok A. E., ktorý teraz má žalovaný 4/ a tento mu vtedy povolil tadiaľ

kopať a považoval ho za toho, komu patrí a nikto iný tam vtedy ani nebol. Vtedy nezisťoval na katastri
komu to patrí, vtedy sa to tak nezisťovalo. Ak by sa niekto ozval, tak by kopal kábel inou trasou.
18.9. Svedkyňa R. G., F. T., zamestnankyňa Obce C. D. (bez zisteného akéhokoľvek pomeru k stranám
sporu) ohľadne nehnuteľností v časti E., vypovedala, že poznala O. P., ktorá mala v časti E. dom po
svojom dedkovi E. Q. a len z jej rozprávania vie, že to tam predala A. E.. Tiež všeobecne uviedla, že keď

ľudia robili zmluvy, nemali k dispozícii mapy, robili to len podľa reálnej deľby, ako to užívali alebo prešlo
to z pokolenia na pokolenie. Videla všelijaké zmluvy pri jednotlivých podkladoch, kde bolo uvedené
predávajúci, kupujúci na zmluve a pod tým za MNV podpis a pečiatka. Vtedy to ľudia považovali za
relevantné. Slovo dalo slovo.
18.10. Svedkyňa U. A. C., F. P. – tiež zamestnankyňa danej obce, bez pomeru k stranám sporu,

vypovedala, že A. E. jej hovoril, že O. P. mu predala tie pozemky a on ich užíva a aj ho videla, že stadiaľ
chodieval s trávou.
18.11. Podľa čestného vyhlásenia I. T. zo 07.04.2025, navrhovaného vo veci ako svedka, užívateľom
predmetných nehnuteľností mal byť v minulosti A. E. viac ako 30 rokov, čo vie zo vzájomného kontaktu
s menovaným pri obrábaní pozemkov, keďže jeho pozemky hraničia s predmetnými nehnuteľnosťami,

keď o ich nadobudnutí a vlastníckych právach vedomosť mená, keďže sa o to nezaujímal.

19. Zo svedeckých výpovedí „v prospech“ žalobcu, okrem toho, že v oboch prípadoch ide o veľmi
blízkych príbuzných žalobcu, vyplýva, že len manželka žalobcu sa vyjadrovala o dlhšom období užívania
predmetných nehnuteľností, pričom z jej výpovede vyplynulo, že k tvrdenému prenechaniu do užívania

A. E. malo začať dochádzať po r. 1973, kedy už sa so žalobcom odsťahovala od svokry, pričom sa
vyjadrovala, že mal od jej svokry súhlas s užívaním najprv len parc. XXXXX, neskôr mu mala umožniť len
prechádzať po parcele XXXXX traktorom k pozemku O. P. a ešte neskôr mu mala dovoliť kosiť na takej
lúke a ešte neskôr ešte jednu lúku skoro pod kopcom M.. Z výpovede zaťa žalobcu, ktorý do danej časti
obce mal začal chodiť od r. 2002, nevyplýva nič konkrétne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam,

keď sa len všeobecne vyjadril, že chodili sadiť v danej šnúre zemiaky na jednu z parciel, z čoho
nevyplynulo, že by to mala byť niektorá konkrétna z predmetných nehnuteľností, keďže v šnúre XXX
nesporne žalobca užíval pozemky mimo predmetných nehnuteľností.

20. Z druhej skupiny svedeckých výpovedí v počte až 12, plus jedno čestné prehlásenie, vyplynulo,

že pozemky, z ktorých ohľadne ich opisu možno usudzovať, že predstavovali predmetné nehnuteľnosti
(najviac sa ich vyjadrovalo ohľadne parc. KN-E č. XXXXX) a že tieto v minulosti užíval E. Q. a tieto
mal následne darovať svojej dcére E., ktorá ich po smrti E. Q. darovala svojej dcére O. P. za súhlasu
aj ostatných žijúcich súrodencov E. a že O. P. v r. 1966 tieto nehnuteľnosti odpredala A. E., ktorý ich
odvtedy užíval. Takto vypovedali nielen svedkovia, ktorí sú v nejakom príbuzenskom pomere k niektorým

zo žalovaných, ale aj takí, u ktorých žiadny relevantný pomer zistený nebol, a teda u ktorých nebol
zistenýžiadnydôvodspochybňujúciichdôveryhodnosť.Šloajoosoby,ktoréobhospodarovalisusediace
nehnuteľnosti. Z komplexu týchto výpovedí tiež vyplynulo, že daní svedkovia A. E., ktorý predmetné
nehnuteľnosti v šnúre XXX užíval, ohľadne týchto ním užívaných nehnuteľností považovali za vlastníka
a takto sa na neho obracali, či už v súvislosti s požiadavkou realizácie elektrickej prípojky cez jednu

z nich (svedok M.), resp. vykopanie studne a jej využívanie (svedok B.). Z týchto výpovedí tiež vyplynulo,
že za života A. E., R. B. a O. P. (tá z nich zomrela posledná) neboli ani medzi týmito osobami žiadne
spory ohľadne užívania nehnuteľností v šnúre XXX.21. Vierohodnosť výpovedí svedkov a vyhlásenia I. T. zmienených pod bodom 18. naviac výrazne
potvrdzuje aj dôkazný prostriedok – Obcou C. D. predložená kópia (časti) z evidencie užívania
nehnuteľnostípredzaloženímA.C.D.,ktorámalabyťvypracovanáccavr.1969–1970,zktorejvyplýva,

že ako užívateľ ôsmich z celkovo deviatich predmetných nehnuteľností, a to parc. XXXXX, XXXXX/X,
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX R. XXXXX, bol vedený A. E. a A., F. G., a ako užívateľ zvyšnej
parc. XXXXX boli evidovaní A. V. a E., F. T. (tí podľa farebného vyznačenia mali byť užívateľmi zrejme aj
časti parc. XXXXX, ktorá je v danej evidencii uvedená dvakrát, raz označená žltou farbou, ktorou obec
vyznačilaparcelyužívanéA.E.arazružovoufarbou).Akvdanejsúvislostizástupcažalobcupoukázalna

to, že nie na všetkých z predmetných nehnuteľností bol vedený ako užívateľ A. E., čo je pravda, súčasne
však je potrebné vo vzťahu k predmetu sporu zdôrazniť, že ani na jednej z nich nie je vyznačený ako
užívateľ či už R. B. alebo žalobca, resp. iný ich veľmi blízky rodinný príslušník. V kontexte žalobcových
tvrdení a výpovede jeho manželky ako svedkyne uvedený dôkaz (evidencia) spochybňuje ich tvrdenie
o údajnom prenechaní časti predmetných nehnuteľností najprv R. B. A. E. do užívania, keďže k takémuto
prenechávaniu (podľa nich) malo dôjsť postupne, dokonca (podľa výpovede manželky žalobcu) so

začiatkom niekedy po r. 1973 a pritom ohľadne všetkých predmetných nehnuteľností, vyjmúc jednej
z nich, bol už v r. 1970 evidovaný ako ich užívateľ A. E.. Aj z následného výpisu z evidencie užívateľov
pozemkov z r. 1982 predloženým zástupcom žalovaných 1/, 2/ a 6/ mal byť pod č. XXX (EL) zapísaný ako
užívateľ A. E. s manželkou A., rod. G. (č. XXX) evidovaný ako užívateľ o. i. aj parciel XXXXX, XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX R. XXXXX podľa registra pozemkového katastra.

Súčasne súd poukazuje na čiastočný nesúlad výpovede manželky žalobcu so skutkovými tvrdeniami
žalobcu prednesenými na predbežnom prejednaní sporu (zhrnutými pod bodom 10.2. odôvodnenia),
ktoré skutkové tvrdenia žalobcu naviac boli sami o sebe navzájom rozporné. Jednak najprv tvrdil, že
predmetné pozemky jeho mama užívala až do svojej smrti a že on po jej smrti užíval spolu s manželkou
len ich časť (bližšie ním nijako nešpecifikovanú) a že všetky neužívajú možno posledných 4 – 5 rokov.

Na strane druhej tvrdil (potvrdil), že to v minulosti A. E. užíval so súhlasom jeho mamy niekedy možno od
r. 1965 a že ich užíval asi do svojej smrti (menovaný zomrel v r. XXXX). Takže skutkové tvrdenia žalobcu
už len pre ich vzájomnú rozporuplnosť vyznievajú nevierohodne a k tomu ešte sčasti odlišná verzia od
nich vyplynula z výpovede manželky žalobcu. Výpoveď manželky žalobcu na pojednávaní 03.02.2025
v kontexte s výpoveďou R. P. (tvrdiacej, že ako dôvod návštevy žalobcu a jeho manželky u nich v r. 2024

jej „prišlo“ len ich zisťovanie, či E. Q. mal nejakých potomkov) vyznieva zvláštne, kedy o. i. spontánne
uvádzala, že O. P. nemohla nič získať v protokole XXX z toho dôvodu, že nebola dedičkou po E. Q., ale
mohla dediť po svojom otcovi, ktorý bol nejaký ruský osloboditeľ a po svojej babke, ktorá si ju osvojila,
ktorá ale nemala nič spoločné s protokolom XXX, akoby takýmto spôsobom mala snahu presvedčiť,
že O. P. nemohla mať žiadne právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pritom práve zástupca žalobcu

ešte pred jej výpoveďou predložil dedičské rozhodnutie po E. Q., zomrelom XX.XX.XXXX, z 21.09.1965,
v rámci ktorého tam prejednávané dedičstvo nadobudla práve O. P., F. Q., vnučka poručiteľa, v prospech
ktorej sa dedičstva zriekli deti tohto poručiteľa včítane matky menovanej E. E., F. Q. a hoci predmetom
daného dedičstva boli nehnuteľnosti z iného protokolu (č. XX) všetci právni nástupcovia O. Q., ktorí boli
vo veci vypočutí ako svedkovia (v počte troch), zhodne tvrdili, že predmetom predaja ich matkou A. E.

boli nehnuteľnosti, ktoré získala ich matka (nie dedením – poznámka súdu, ale) darovaním od svojej
matky E. E., F. Q., ktorá ich získala predtým darom od E. Q.. V prípade svedkov zmienených pod bodom
18. sú ich výpovede navzájom výrazne konzistentnejšie, a to aj s tvrdeniami žalovaných naviac výrazne
podporené zaznamenanými užívacími vzťahmi k nim predovšetkým z r. 1969 – 1970, t. j. spred založenia
družstva v C. D. a z obdobia niekoľkých rokov po tom, ako neperfektnou kúpnou zmluvou tieto kúpil A. E.

od O. P., čo okrem výpovedí svedkov potvrdzuje záznam o kúpe poľnohospodárskej pôdy z 03.01.1992,
v ktorom O. P. za prítomnosti A. E. a F. A. E., prednostu C. W. J. C. D., potvrdila, že prenecháva vo
vlastníctve poľnohospodársku pôdu o výmere 1,76 ha odpredanú v r. 1966 A. E. mimo parcely XXXXX
vo výmere 586 m2, na ktorej stál jej rodičovský dom po neb. E. Q.. Pri „hodnotení“ užívacích pomerov
k predmetným nehnuteľnostiam, resp. pozemkom v ešte ich PK stave, z ktorých boli vytvorené, súd

bližšie nehodnotil vyjadrenia Obce C. D. vystavené v 90. rokoch pre R. B. na jednej strane, alebo
vystavené v súvislosti s návrhom A. E. na vydržanie pozemkov v rámci ROEP na strane druhej, pre ich
vzájomnúnekompatibilitu,keďžebolivystavené„vprospech“záujmovtoho,ktopožiadaloichvystavenie
a jednotlivé výpovede svedkov a skutkové tvrdenia strán sporu porovnával s už uvádzanou evidenciou
užívania nehnuteľností pred založením A. C. D. ako „najobjektívnejším“ dôkazom odrážajúcim užívací

stav v období r. 1969 – 1970.

22. K ozrejmeniu toho, kto vykonával vlastnícke oprávnenia k predmetným nehnuteľnostiam, neprispelo
navrhované zisťovanie subjektu, ktorý platil za ne daň z nehnuteľností, keďže daň za ne (podľa správyObce C. D. z 22.04.2025) nebola uhrádzaná a nikto k nim nepodal priznanie k dani z nehnuteľností,
keďže daň z nehnuteľností za ne je uhrádzaná od 01.01.2020, a to žalovanou 1/ za parc. XXXXX/X,
žalovanou 2/ za parcely XXXXX R. XXXXX, žalovanou 3/ za parcelu XXXXX/X.

23. Žalujúca strana poukazovala na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 08.06.1993
č. k. 8C/20/92-76, ktorým súd určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností (ešte v stave
pozemnoknižnom) je matka žalobcu R. B. vcelosti. V súvislosti s ním nesprávne argumentoval
zástupca žalobcu v replike, že daný rozsudok má predstavovať „titul“ nadobudnutia vlastníctva

k nehnuteľnostiam obsiahnutých vo výroku rozsudku rozhodnutím štátneho orgánu, keďže daný
rozsudok v skutočnosti nemal konštitutívny charakter, a len rozsudok takého charakteru by mohol
spôsobovať vznik vlastníckeho práva, ale mal len deklaratórny charakter, majúci záväzný charakter vo
vzťahu k subjektom, ktoré boli účastníkmi daného konania, keď v ňom ako žalovaný „vystupoval“ A.
P. zastúpený ako opatrovníkom vtedajším starostom obce C. D., s ktorým sa konalo ako s osobou na
neznámom mieste, ktorý s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote ako osoba narodená dávno pred

r. 1900 už v danom čase nemohol žiť, keď v danom čase viac rokov už nežili nielenže jeho deti, ale
ani jeho vnuci I. Q. (ten podľa doloženého rodného listu bol narodený XX.XX.XXXX) a E. Q. (zomrelý
XX.XX.XXXX). Daný rozsudok však predstavoval podklad pre zápis vlastníctva na LV k rozsudkom
dotknutým nehnuteľnostiam v prospech najprv R. B., po smrti ktorej to mal „zdediť“ žalobca. Žalovaná
stranapritomspochybňovalasvojuvedomosťavedomosťčiužA.E.,O.P.odanomkonaní,keďzničoho

ani nevyplýva, že by takúto vedomosť v čase, kedy prebiehalo, menovaní mali mať.

24. Žalovaná strana poukazovala na rozhodnutie zo 14.04.2010 (rozhodnutie býv. Obvodného
pozemkového úradu v N. sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX/F. zo 14.04.2010), potvrdzujúce nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (špecifikovaným pod bodom 2.2.3.) v prospech A. E.. V tomto

prípade naopak žalujúca strana spochybňovala svoju vedomosť o danom konaní v čase jeho konania,
vedenomnazákladenávrhuA.E.,nar.XX.XX.XXXX,podanomnaObecnýúradvC.D.26.11.2001(číslo
návrhu 107/2001), ktorý podľa oznámenia Obce C. D. bol prerokovaný a schválený na zasadaní komisie
ROEP na Obecnom úrade C. D. dňa 18.02.2010. O tom, že žalobca túto vedomosť mal mať, majú
svedčiť kópie doručeniek z daného spisu, na ktorých je uvedený žalobca ako adresát, jedna s podpisom

z 28.05.2009, ktorá mala preukazovať doručenie žalobcovi oznámenia o návrhu A. E. na vydržanie
pozemkov predtým zapísaných v PK prot. XXX so začatím konania podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z. s možnosťou vyjadriť sa k ním v lehote 15 dní od doručenia a druhá s podpisom z 22.06.2010,
týkajúcasadoručovaniarozhodnutiazo14.04.2010.Ktýmtodoručenkámsanapojednávaní07.04.2025
žalobca vyjadril tak, že podpis na doručenke s dátumom 28.05.2009 sa podobá na jeho podpis, ale

nepamätá sa, že by to podpisoval a nie si je však istý, či to podpisoval a podpis na doručenke s dátumom
22.06.2010 označil ako „taký divoký“, že on sa takto nepodpisuje, to áčko píše inak. Nekonzistentne
s tým, pokiaľ ide o doručenku s dátumom 28.05.2009, vyznieva následné vyjadrenie žalobcu cestou jeho
zástupcu obsiahnuté v podaní z 12.05.2023, ktorým (bez bližšieho zdôvodnenia) jednoznačne vylúčil
(rovnako ako v prípade druhej doručenky), že ide o jeho vlastnoručný podpis.

25. Bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení žalobcu ohľadne pravosti jeho podpisov na doručenkách
a tým aj doručovania (či mu dané listiny boli alebo neboli doručené), možno súhlasiť s argumentáciou
žalovanej strany, že žalobca (po tom ako sa dozvedel o daných listinách) mal možnosť zvrátiť
daný postup správnou žalobou v zákonom stanovenej lehote, plynúcou od doručenia napadnutého

rozhodnutia žalobcovi. Ak túto možnosť nevyužil, nič mu nebránilo domáhať sa požadovaného určenia,
ako tak učinil podanou žalobou (postup súladný s § 11 ods. 14 veta druhá zákona č. 180/1995 Z. z.), ale
v takomto prípade ho ako žalobcu zaväzuje povinnosť nielen tvrdenia, ale súčasne aj dôkazná povinnosť
preukázať ním tvrdené vlastníctvo, ktoré žiada žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP deklarovať, a to vo
vzťahu k žalovaným ako subjektom, ktorým k predmetným nehnuteľnostiam svedčí zápis vlastníckeho

práva, resp. sú právnymi nástupcami osoby evidovanej ako vlastník na LV.

26. Zo správy Okresného úradu N., katastrálny odbor, z 21.02.2025 vyplýva, že ROEP v k. ú. C. D. bol
zapísaný do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia OU-NO-PLO-2018/00512 č. Z XXX/XXXX
pod položkou výkazu zmien XX/XX dňa 25.03.2019 a že rozhodnutie zo 14.04.2010 bolo (v súlade s

§ 11 ods. 14 zákona č. 180/1995 Z. z.) spracovateľom diela ROEP zapracované do tohto diela, keďže
bolo vydané pred schválením registra a teda bolo fakticky zapísané do katastra tiež dňa 25.03.2019.V
súlade so zásadou verejnej publicity katastra sa tak stali dňom 25.03.2019 žalobcovi dostupné údaje
ohľadne aktuálneho evidovania vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam.27. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu z 12.05.2025 vyplýva, že v ňom potvrdzuje, že sa o zmene
evidovaných vlastníckych vzťahov dozvedel až po zápise ROEP v r. 2019 a že v dôsledku toho na

komisii ROEP konanej dňa 29.11.2022 v zasadačke OcÚ v C. D. požiadal o prešetrenie rozhodnutia zo
dňa 14.04.2010, kedy bol odkázaný na konanie pred súdom, ako to vyplýva zo zápisnice č. 1/2022 z
komisie ROEP v C. D. konanej dňa 29.11.2022 tvoriacej prílohou k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ a 6/ z
19.04.2024. Z výpovede E. I. P. súčasne vyplynulo, že jeho matka O. P. zomrela XX.XX.XXXX. Z daných
časových súvislostí potom vyplýva, že žalobca to začal riešiť až s odstupom viac ako 3 rokov od zápisu

ROEP a súčasne s odstupom cca 1 roka po smrti O. P., keď do jej smrti podľa vyjadrení strán sporu
a aj takmer všetkých svedkov neexistovali žiadne spory ohľadne užívania nehnuteľností v rali XXX,
keď súčasne žiadny zo svedkov nemal žiadnu vedomosť o akýchkoľvek sporoch medzi rozhodujúcimi
subjektmi užívajúcimi pozemky v rali XXX včítane zmienenej O. P., A. E., R. B., žalobcu a jeho manželky.
Dokonca viacerí svedkovia potvrdzovali veľmi priateľský vzťah, plný rešpektu medzi R. B. a O. P., ktoré
bývali blízko seba (v čase, keď O. bola ešte slobodná) a sa aj ako príbuzné navštevovali. Z časových

súvislostí je potom otázne, či žalobcov postup ohľadne predmetných pozemkov nejakým spôsobom
nesúvisel s tým, že v čase, keď to začal „riešiť“, už nežila ani posledná z osôb, ktorá mala „disponovať“
s predmetnými nehnuteľnosťami a v dôsledku jej dispozície, hoc právne neperfektným úkonom, mal do
ich užívania ako držiteľ vstúpiť A. E..

28. Hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti, tak ako je to zrejmé z už doposiaľ
uvádzaného, súd uzatvára, že žalujúca strana, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania ňou
tvrdeného vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, takéto vlastníctvo nepreukázala, pretože
nedokázala, že by (minimálne od r. 1966) až do súčasnosti mal žalobca alebo jeho právna predchodkyňa
R. B. užívať práve predmetné nehnuteľnosti a teda byť ich oprávneným držiteľom. Rovnako nebolo

preukázané tvrdenie žalujúcej strany, že by A. E. predmetné nehnuteľnosti mal užívať práve na základe
„súhlasu“ R. B. a po jej smrti so súhlasom žalobcu, keď naopak množstvo svedkov uvádzaných pod
bodom 18. a tiež aj predložený záznam z 03.01.1992 preukazujú držbu A. E., trvajúcu od r. 1966
prakticky až do jeho smrti, odvodenú výlučne od neformálnej kúpy týchto nehnuteľností od O. P.,
čo o. i. jednoznačne potvrdili všetky tri v tomto konaní ako svedkovia vypočuté jej deti, ktoré tento

akt plne rešpektovali rovnako ako to mala rešpektovať do svojej smrti aj ich matka ako predávajúca.
Pritom správaniu žalobcu ako ich vlastníka nenasvedčuje jeho konanie (skôr nečinnosť) ako osoby
bývajúcej v pomernej blízkosti (hoci samozrejme nie rovnakej) všetkých predmetných nehnuteľností
nachádzajúcich sa v šnúre XXX, ktorý naviac mal okolo nich so svojou manželkou častejšie prechádzať
k iným nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, keďže nebola preukázaná nejaká jeho reálna aktivita

aj v čase, kedy sa na niektorej z týchto nehnuteľností vyvíjali aktivity tretími osobami, predstavujúce
výraznejší zásah do nich (vykopanie studne a vybudovanie elektrickej prípojky cez jednu z nich),
kedy takéto tretie osoby, ktoré tieto zásahy vykonali, jednali pred ich uskutočnením výlučne s A. E.,
považujúc práve jeho za ich vlastníka. Opätovne súd zdôrazňuje, že reálna aktivita žalobcu vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam bola zistená až s cca ročným odstupom od smrti O. P. ako posledne

žijúcej osoby, ktorá nimi mala „disponovať“ v 60. rokoch. Preto nebol preukázaný základný predpoklad
pre ich vydržanie zo strany žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne, a to ich reálna (tobôž súčasne
oprávnená) držba. V dôsledku toho nemohol byť naplnený ani ďalší predpoklad vydržania vyplývajúci
z § 134 ods. 1 OZ, ktorým je nepretržité trvanie takejto oprávnenej držby počas celej vydržacej lehoty,
ktorá je v prípade nehnuteľností 10-ročná.

29. Preto súd žalobu, napriek tomu, že u žalobcu bolo možné konštatovať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení ako procesného predpokladu úspešnosti jeho určovacej
žaloby (žaloby podľa § 137 písm. c) CSP), nakoľko ním požadovaný rozsudok by v prípade
vyhovenia žalobe predstavoval spôsobilú listinu pre zmenu evidovaných vlastníckych vzťahov v katastri

k predmetným nehnuteľnostiam formou záznamu, zamietol v celom jej rozsahu nedotknutom čiastočným
späťvzatím žaloby, a to výlučne pre jej vecnú nedôvodnosť.

30. Hoci súd v prejednávanej veci zisťoval (skúmal) ako predmet sporu žalobcom tvrdené jeho
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a nie vlastníctvo označených žalovaných k týmto

nehnuteľnostiam(evidovanýchvkatastriakovlastníkovtej-ktorejznich),považujezadôvodnéakoobiter
dictum uviesť nasledovné:31. Zástupcovia strán sporu pri spochybňovaní titulu nadobudnutia predmetných nehnuteľností
protistranou poukazovali na rôznu judikatúru, tvrdiac, že ide o judikatúru ustálenú, súvisiacu
predovšetkým s posudzovaním oprávnenosti držby. Pritom judikatúra predstavujúca rozhodnutia NS SR

z obdobia r. cca 2009 až 2018 k danej otázke je (mierne povedané) „nesúladná“ s judikatúrou najvyšších
súdnych autorít spred r. 2009 a tiež judikatúrou ústavného súdu, počnúc jeho nálezom II.ÚS 484/2015 zo
14.11.2018, cez ďalší nález III.ÚS 468/2022 z 24.11.2022, ktorá sa následne „pretavila“ aj do následnej
judikatúry NS SR prezentovanej najmä rozsudkom NS SR z 13.05.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 (R
15/2024), ktorým sa NS SR znova prihlásil ku svojej staršej judikatúre prezentovanej napr. R 44/96

(rozsudok 3Cdo 117/94), R 45/86 atď.

32. Pritom z nálezu II. ÚS 484/2015, ktorý súd v tomto smere považuje pre otázku posudzovania
dobrej viery držiteľa ako jedného z predpokladov vydržania za zásadné rozhodnutie pre následný
vývoj judikatúry, jednoznačne vyplýva existencia „dvojkoľajnosti“ dovtedajšej judikatúry NS SR ohľadne
posudzovania otázky dobromyseľnosti držiteľa veci (práva), predstavujúcich v podstate dva navzájom

protichodné právne názory, keď na jednej strane je množina „starších“ rozhodnutí (sp. zn. 3 Cdo
117/1994, 3 Cdo 80/01 a R 44/1996, z ktorej vyplýva, že aj ústne uzatvorená kúpna zmluva je
okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci (prvá skupina rozhodnutí) a na druhej strane
skupina rozhodnutí vydávaných po r. 2010, v ktorých na rozdiel od skoršej judikatúry vyplýva v
nimi posudzovaných prípadoch neospravedlniteľnosť právneho omylu v prípade neznalosti zákona, že

zmluva o prevode nehnuteľností musí mať písomnú formu a že do roku 1993 vyžadovala registráciu
na štátnom notárstve, teda fakticky, že držba môže byť oprávnenou len vtedy, keď držiteľ vstúpil do
držby spôsobom, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi (rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 30/2010,
4 Cdo 283/2009 – R 73/2015, 4 Cdo 283/2009 – R 73/2015, 4 Cdo 361/2012 (R 74/2015), 5 Cdo
49/2010, 3 Cdo 97/2009, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010), v ktorých sa súdy

priklonili k právnemu názoru, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné
brať zreteľ, sú aj ťažiskové právne normy a že do podmienok oprávnenej držby možno zahrnúť aj
snahu držiteľa o dodržanie dobových základných právnych požiadaviek (druhá skupina rozhodnutí). Z
prvej skupiny rozhodnutí vyplýva akcentácia fakticity a pocitu neškodenia, vychádzajúceho z definície
podľa stanoviska NS sp. zn. Cpj 51/84 (R 45/86), podľa ktorého okolnosti, ktoré budú svedčiť pre

záver o existencii dobrej viery, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia
a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Z tohto nálezu vyplynulo, že za ústavne konformný treba
považovať skorší výklad, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. 3 Cdo 117/94 (bod 48), teda taký
výklad § 134 OZ, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej
držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom

vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju
obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný (bod 52). Napokon
z uvedeného nálezu vyplýva záver, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba
skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob

nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (bod 58). Na takéto závery a súladné
s nimi naviazalo následné rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 (R 15/2024)
podľa (právnej vety), ktorého právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť

držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezodplatné plnenie.

33. Paradoxný vývoj nabrala argumentácia zástupcu žalovaného 4/, ktorý najprv vo vyjadrení k žalobe
argumentoval práve judikatúrou z obdobia po r. 2009 za účelom spochybnenia nadobúdacieho titulu
žalujúcej strany (že nemôže byť oprávneným držiteľom ten, kto držbu odvíja len od ústnej zmluvy,
alebo zmluvy neregistrovanej, zásadná neospravedlniteľnosť právneho omylu atď.), aby následne
argumentoval práve (s takouto judikatúrou rozpornou) následnou judikatúrou ústavného súdu a NS SR

a aj staršou judikatúrou spred r. 2009, čo odznelo aj v jeho záverečnom vyjadrení. Práve na takúto
judikatúru, ktorou prvotne v tejto veci argumentoval zástupca žalovaného 4/, poukazoval následne aj
zástupca žalobcu (jeho replika – bod 7.2.1.).34. Súd nevykonal z navrhovaných dôkazov, na ktorých strany v priebehu celého konania zotrvali, len tie,
ktoré ešte žiadal na pojednávaní 06.10.2025 vykonať zástupca žalovaného 4/ (vykonanie obhliadky za
účasti geodeta B., aby sa preukázalo, kto, čo presne užíval, vyžiadať všetky zápisnice z komisie ROEP,

keďže podľa ich vedomosti žalobca, resp. jeho manželka alebo jeho rodinní príslušníci sa zúčastnili aj
ďalších zasadnutí než tých, ohľadne ktorých zápisnice predložili, kde sa menovaní vyjadrovali inak ako
v tomto konaní, teda za účelom verifikácie pravdivosti tvrdení, pripojiť spisy Z 166/2019, Z 1877/1988
a V 362/1995 a spisy bývalého štátneho notárstva č. RII 140/82, RII 20/73 a RI 224/78, pretože
podľa neho predmetom týchto konaní boli časti predmetných nehnuteľností a dalo by sa zistiť, že

účastníkmi tohto konania nie sú všetci tí, ktorí jeho účastníkmi mali byť a už len z tohto dôvodu pre
nedostatok legitimácie v tomto konaní by mala byť žaloba zamietnutá). Pokiaľ ide o obhliadku za
účasti geodeta, tento návrh na dokazovanie dala najprv žalujúca strana s tým, že geodeta zabezpečí,
čo aj súd akceptoval a nariadil obhliadku, ale následne zástupca žalobcu zobral daný návrh späť
pre svoju neschopnosť zabezpečenia daného geodeta. Súd následne na určený termín obhliadky
nariadil pojednávanie. Táto skutočnosť bola oznámená zástupcovi žalovaného 4/ a tento následne (ak

obhliadku skutočne považoval za potrebnú) „neponúkol“ možnosť zabezpečenia geodeta z jeho strany,
čo bola zo strany súdu podmienka pre vykonanie obhliadky (aby v konkrétnych súvislostiach danej
veci vôbec mala zmysel), pre zistiteľnosť prostredníctvom geodeta hraníc predmetných nehnuteľností
v prírode aj pre účely verifikácie výpovedí tých svedkov, ktorí mali byť na obhliadke vypočutí ohľadne
užívania jednotlivých nehnuteľností, a nielen navrhovať takýto dôkaz a súd, aby zabezpečoval aj

geodeta. Nie je povinnosťou súdu vykonávať takýto „servis“ stranám sporu, ak jeho zabezpečenie je
v možnosti samotnej strany sporu, ktorá taký dôkaz navrhuje, keď v prvom rade je povinnosťou samotnej
strany sporu urobiť všetko pre to, aby ňou navrhovaný dôkaz, prípadne aj spôsob jeho vykonania,
mohol byť vykonaný, resp. súdu preukázať, že to nie je z konkrétnych dôvodov v jej možnostiach.
Zástupca žalovaného 4/ až zahlcujúcim spôsobom navrhoval množstvo dôkazov, dokonca aj neurčitým

spôsobom (zabezpečiť všetky zápisnice z komisie ROEP, na ktorých sa zúčastnil nielen žalobca,
jeho manželka, ale aj jeho rodinní príslušníci (nie je zrejmé, ktoré všetky konkrétne osoby by to mali
byť) a pokiaľ ide o pripájanie množstva spisov, zástupca žalovaného 4/ len vo všeobecnej rovine
zdôvodňoval potrebu ich oboznámenia, bez konkretizácie, čo konkrétne, významné pre posúdenie veci
a práve vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by z nich malo byť zistené ako nová z ostatných

vykonaných dôkazov nevyplývajúca skutočnosť. Súd okrem uvádzaných dôvodov nepovažoval tieto
dôkazy vykonať aj s ohľadom na spôsob, akým bolo vo veci rozhodnuté. Pritom z jeho strany
súčasne došlo k „zahlcovaniu“ sporu množstvom námietok, ktorých výrazná časť bola úplne zbytočná,
na prvý pohľad nedôvodná a bez právneho základu (údajne nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, neurčitosť žalobného petitu, len všeobecne tvrdená

zmätočnosť žaloby, zjavná bezdôvodnosť žaloby na jednej strane a súčasná potreba výzvy na
odstránenie údajných vád žaloby, ktoré ani nijako bližšie neoznačil, na strane druhej, zastupovanie
žalobcu jeho zástupcom bez dostatočného plnomocenstva, ktoré mal jeho zástupca prekročiť s ohľadom
na v plnomocenstve vymedzenie predmetu zastupovania vymedzeného z pohľadu súdu dostatočne
určito, ak sa zastupovanie malo podľa vymedzenia týkať nehnuteľností pôvodne zapísaných v PK prot.

XXX, nadväzne na čo má ísť podľa zástupcu žalovaného 4/ o žalobu podanú neoprávnenou osobou, ak
naviac samotný žalobca, ktorý sa rovnako ako jeho zástupca zúčastnil na všetkých procesných úkonoch
v danej veci, v celom konaní nijako nespochybňoval rozsah svojho zastupovania svojím zástupcom,
nepredloženie všetkých hodnoverných dôkazov žalobcom o pravdivosti svojich tvrdení, nepredloženie
prekladuprotokoluXXXk.ú.C.D.,aksúčasnesúduo.i.bolizpripojenýchspisovdostupnéodpisyztohto

protokolu vyhotovené v úradnom jazyku atď.), v niektorých prípadoch aj hmotnoprávneho charakteru
(uvádzanýchnapr.podbodom4.13.,kuktorýmpriliehavonáslednereagovalzástupcažalobcuvreplike),
ďalej všeobecných, resp. nekonkrétnych (a v niektorých prípadoch čisto formalistického charakteru,
ktoré reálne neboli spôsobilé vyvolať pochybnosti o obsahu a subjekte (chyby v písaní rozsudku
a generáliách žalobkyne pri jej výpovedi vo veci 8C/20/92, formalistické rozlišovanie obecný úrad a obec

vovzťahukobsahulistínstaktooznačenýmvystaviteľom...),kčomunavrhovalvykonaťviacerodôkazov.

35. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť podaním obsahujúcim jeho dupliku špecifikovanej pod
bodom 7.3.4. tohto odôvodnenia, súd postupujúc podľa § 145 ods. 1 CSP toto konanie zastavil (výrok
I. rozsudku).

36. S ohľadom na plný úspech žalovaných v spore v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby a
výlučnéprocesnézavineniežalobcunačiastočnomzastavenítohtokonanianazákladejehočiastočného
späťvzatia žaloby, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods.1 CSP priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude
rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.