Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/1129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125289886
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125289886.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava – Petržalka, so
sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00 603 201, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 2828,53 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec,
pod sp. zn. 233EX 186/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa
28.04.2025 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 2828,53
Eur s príslušenstvom priznanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Ro/244/2011 zo dňa 15.03.2011.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 05.05.2025 súdneho exekútora Mgr. Andrej Semela,
so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju
vedie pod sp. zn. 233EX 186/25. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2025 sa začala
exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 233EX 186/25
zo dňa 06.05.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 27.06.2025.

3. V priebehu konania a to dňa 04.07.2025 povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie
exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.07.2025.

4. Dňa 16.07.2025 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Súdny exekútor sa okrem priebehu doručovania písomností k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nevyjadril.

6. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, nakoľko z datovania vydania
exekučného titulu je zrejmé, že sa jedná o rozhodnutie ešte z roku 2011, čo je 14 rokov k dnešnému

dňu (ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie). Z údajov uvádzaných v exekučnom úkone
upovedomenia o začatí exekúcie žiadne ďalšie súvislosti vedeného konania nevyplývajú. Povinný ďalej
poukázal na ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v intenciách vyššie uvedeného
ustanovenia sa právo premlčalo pred približne 4 rokmi, t. j. uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty.
V súvislosti s vyššie uvedeným preto žiada zastaviť exekúciu v celom rozsahu.

7. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že poukázal na zákonnú
úpravu ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorej sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúciipo ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Z formulácie § 9 ods. 2
ZoUNEK je zjavné, že zámerom zákonodarcu je zabezpečiť, aby premlčanie akejkoľvek pohľadávky
vymáhanej v starej exekúcií (hoc aj premlčanej podľa všeobecnej úpravy o premlčaní), nenastalo skôr

ako uplynie jeden rok po ukončení starej exekúcie. Táto zákonná úprava slúži na ochranu veriteľov,
ktorýchpohľadávkybolivymáhanévstarýchexekúciách,abymalidostatočnýčasovýpriestornapodanie
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj v prípadoch, keď nimi vymáhanej pohľadávke hrozí
premlčanie podľa všeobecnej právnej úpravy o premlčaní. Oprávnený ďalej uviedol, že ustanovenie § 9
ods. 2 ZoUNEK však v žiadnom prípade neskracuje desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí povinný. Toto ustanovenie má práve opačný účinok – napr. pokiaľ
bypohľadávke,vymáhanejvstarejexekúcií,naďalšídeňpoukončenístarejexekúciehrozilopremlčanie
v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože by napriek neplynutiu premlčacej doby počas
starej exekúcie (§ 112 OZ) uplynulo desať rokov odo dňa, keď sa malo plniť podľa právoplatného
rozhodnutia, ktorým bolo priznané právo vyplývajúce z vymáhanej pohľadávky, tak premlčacia doba
takej pohľadávky by neuplynula skôr ako jeden rok po ukončení starej exekúcie (hoci premlčacia doba

takej pohľadávky by v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula na ďalší deň po ukončení
starej exekúcie). Podľa názoru oprávneného je zmyslom uvedenej špeciálnej úpravy je ochrana veriteľov
držiacich pohľadávky, uplatnené v starých exekúciách, pri ktorých zo zákonnej desaťročnej premlčacej
doby uplynulo deväť rokov a viac, pričom táto špeciálna právna úprava poskytuje veriteľom dodatočný
časový priestor v trvaní najviac jedného roka na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie,

hocibyajprišlovtakomdodatočnomčasovompriestorekpremlčaniupohľadávokvymáhanýchvstarých
exekúciách podľa všeobecnej právnej úpravy. Špeciálna právna úprava o premlčaní podľa ZoUNEK sa
však nevzťahuje na pohľadávky vymáhané v starých exekúciách, pri ktorých by všeobecná premlčacia
doba podľa Občianskeho zákonníka neuplynula ani jeden rok po ukončení (starého) exekučného
konania podľa ZoUNEK. Pri takých pohľadávkach sa aplikuje všeobecná právna úprava o premlčaní

podľa Občianskeho zákonníka. Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK a zámerom zákonodarcu
pri jeho tvorbe určite nebolo, aby sa premlčacia doba pre všetky pohľadávky vymáhané v tzv. starých
exekúciách zjednotila na jeden rok od ukončenia starých exekúcií bez ohľadu na to, koľko času skutočne
uplynulo z ich zákonnej desaťročnej premlčacej doby, ako toto ustanovenie vykladá povinný. Cieľom
uvedeného ustanovenia a zámerom zákonodarcu pri jeho prijímaní bolo len poskytnúť veriteľom, ktorých

pohľadávkam po ukončení starých exekúcií bezprostredne hrozilo premlčanie (nakoľko pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie v pôvodných exekučných konaniach uplynulo takým pohľadávkam zo
zákonnej desaťročnej premlčacej doby deväť rokov a viac), dostatočný časový rámec na podanie
opätovných návrhov na vykonanie exekúcie k takým pohľadávkam. Oprávnený poukázal na to, že
Exekučnýtitul–platobnýrozkazOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.26Ro/244/2011zodňa15.03.2011

– na základe ktorého je v súčasnosti vedené súdnym exekútorom Mgr. Andrejom Semelom pod
sp. zn. 233EX 186/25 exekučné konanie oprávneného voči povinnému, nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 15.04.2011. Dňa 28.06.2012 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na
základe vyššie uvedeného exekučného titulu v Starej exekúcií, v dôsledku čoho premlčacia doba
od takého uplatnenia (návrhu na vykonanie exekúcie) po dobu Starej exekúcie v zmysle § 112

Občianskeho zákonníka neplynie. O návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 28.06.2012 bola
súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom vedená Stará exekúcia (teda exekučné konanie sp.
zn. EX 910/2012). Medzi vykonateľnosťou exekučného titulu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie
v Starej exekúcií uplynuli teda zo zákonnej desaťročnej premlčacej doby 1 rok 2 mesiace a 13 dní,
nakoľko oprávnený svoje právo priznané exekučným titulom uplatnil na súde alebo u iného príslušného

orgánu a v začatom konaní riadne pokračoval až do ukončenia Starej exekúcie. Stará exekúcia bola
ukončená dňa 16.03.2020 doručením upovedomenia o zastavení Starej exekúcie súdu. Dňa 28.4.2025
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, o ktorom je v súčasnosti vedené exekučné konanie
oprávneného voči povinnému u súdneho exekútora Mgr. Andreja Semela pod sp. zn. 233EX 186/25.
Medzi ukončením Starej exekúcie a opätovným návrhom na vykonanie exekúcie uplynul teda zo

zákonnej desaťročnej premlčacej doby 5 rokov 1 mesiac a 12 dní. Súčet časových úsekov, ktoré
uplynuli zo zákonnej desaťročnej premlčacej doby (1 rok 2 mesiace a 13 dní + 5 rokov 1 mesiac a
12 dní), predstavuje len 6 rokov, 3 mesiace a 25 dní. To znamená, že v čase keď oprávnený podal
opätovný návrh na vykonanie exekúcie, nebolo jeho právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
(exekučným titulom) premlčané, nakoľko neuplynula desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené skutkové a právne dôvody oprávnený navrhol, aby súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po
ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí
rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

13. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ, ak bol právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má

smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),

v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor

na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizáciaexekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

17. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,

ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku

exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v

základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.

19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh konštatuje,
že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods.
2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie povinným, bola vnesená námietka premlčania. Súd v súvislosti s námietkou
premlčania povinného uvádza, že podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom

zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia
času dlžníkovi vzniká právo vzniesť námietku premlčania. Účelom inštitútu premlčania je zachovanie
právnej istoty v právnych vzťahoch, ktorá by mohla byť narušená tým, že veriteľ s uplatnením
svojho subjektívneho práva čaká príliš dlho. Premlčaciu dobu možno charakterizovať ako časový
úsek, uplynutie ktorého zakladá možnosť vzniku právnych účinkov premlčania v prípade, ak v tomto

časovom úseku ustanovenom zákonom nedôjde k výkonu subjektívneho práva. Súd ďalej k námietke
premlčania povinného uvádza, že právo oprávneného na zaplatenie dlžnej sumy bolo oprávnenému
priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím – platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 26Ro/244/2011 zo dňa 15.03.2011. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110
Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, t. j. odo
dňa 15.04.2011, začala oprávnenému plynúť desaťročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva
na exekučnom súde. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným
titulom, oprávnený uplatnil svoje právo na príslušnom exekučnom súde prvotným podaním návrhu

na vykonanie exekúcie, čím sa plynutie premlčacej doby prerušilo počas celého trvania pôvodného
exekučného konania č. EX 910/2012 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom.
Počas celého trvania pôvodného exekučného konania premlčacia doba spočívala a teda neplynula.
Pokračovanie plynutia premlčacej doby začalo až dňom ukončenia starej exekúcie č. EX 910/2012.
Súd uvádza, že oprávnený v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK, zmeškal lehotu jedného roka na podanie

opätovného návrhu, pretože opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až dňa 28.04.2025.

20. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK, sa pohľadávka vymáhaná v starej
exekúcií po ukončení exekučného konania, nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok. Ustanovenie § 9 ods.
2 ZoUNEK je výnimkou všetkých zákonných ustanovení upravujúcich inštitút premlčania a to pre prípad,

ak by po ukončení exekučného konania podľa ZoUNEK uplynula oprávnenému premlčacia doba pre
vymoženie nároku. V intenciách vyššie uvedeného teda platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh
na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka, riadne pokračoval v exekúcii. Toto jednoročné predĺženie
premlčacej doby sa počíta odo dňa ukončenia exekučného konania. Oprávnený po zastavení starejexekúcie č. EX 910/2012 využil svoje dispozičné právo v zmysle príslušných ustanovení ZoUNEK a
dňa 28.04.2025 podal na príslušný súd opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čím má súd za to, že
pokračoval v začatej exekúcii. Nakoľko počas vedenia starej exekúcie č. EX 910/2012 premlčacia doba

neplynula, neexistujú teda žiadne pochybnosti o jej premlčaní. Exekučný súd konštatuje, že povinným
vznesená námietka premlčania je nedôvodná a exekúcia je vedená zákonne, nakoľko predložený
exekučný titul je tak formálne ako aj materiálne vykonateľný.

21. Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní jasne upravuje možnosť podať

opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k
záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je
reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku
oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného
v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak
už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom

na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k
zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie
starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na
vykonanieexekúcieexekútorovioprávneným,t.j.preukázaniepodaniaopätovnéhonávrhunavykonanie
exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému.

Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania,
účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je

povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor
je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade,
ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia
o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného
neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.

22. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť
oprávnenému pohľadávku vo výške 2828,53 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola
splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK opätovný návrh na

vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 2828,53 Eur s príslušenstvom. Pre
exekučnékonanievedenéExekučnýmsúdombolavčaserozhodovaniaonávrhunavykonanieexekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj
podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto
bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné

predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva,
že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov
zastavenia exekúcie.

23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,

že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného
vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh

na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku

ako nedôvodný zamietol.

25. Oprávnenému ani povinnému v konaní nevznikli žiadne výdavky v súvislosti s ich zastupovaním,
keďže neboli právne zastúpení, preto im nie je možné priznať náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislostis návrhom povinného na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenia § 199a ods. 1, § 199d ods.
1, 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.