Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208771
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124208771.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci navrhovateľa -
veriteľa: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, o návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: VL MEDIA, spol. s r.o., so sídlom ČSA 8, 036 01 Martin, IČO:
36 376 957, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 7K/10/2024-147

zo dňa 16. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a .

II. Dlžníkovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konkurzné konanie voči dlžníkovi zastavil

pre zaplatenie pohľadávky navrhovateľa a vo výroku II. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2024 sa navrhovateľ -
veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol,
že má voči dlžníkovi daňovú pohľadávku ku dňu podania návrhu v celkovej výške 61.063,55 Eur,
pričom predložil daňovú pohľadávku vo výške 2.528,43 Eur splatnú dňa 27.12.2023, ktorá vznikla na

základe daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2023 pod
č. 6/21528845/2023 zo dňa 27.12.2023. Svoju pohľadávku dokladoval navrhovateľ daňovým priznaním
č. 6/21528845/2023 zo dňa 27.12.2023 a výkazom daňových nedoplatkov č. 100097792/2024 zo
dňa 10.01.2024. Skutočnosť, že dlžník bol navrhovateľom vyzvaný na zaplatenie jeho pohľadávky,
dokladoval predložením daňovej exekučnej výzvy č. 100484585/2024 zo dňa 02.02.2024 s doručenkou
č. 100484585/2024. Navrhovateľ označil ďalšieho veriteľa dlžníka, a to Sociálnu poisťovňu - Ústredie,

Ul. 29 augusta 8 a 10, 81363 Bratislava 1 - stav nedoplatkov ku dňu 10.07.2024 bol v celkovej výške
33.130,35 Eur. Navrhovateľ preukázal, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatil na
účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu dňa 20.06.2024 vo výške
1.500,- Eur. Dlžník vyjadril nesúhlas s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a deklaroval snahu o
zaplatenie svojich záväzkov. Poukázal na to, že svoje záväzky voči navrhovateľovi znížil a je schopný
pokračovaťvprevádzkovanípodniku,mástabilnúzákazníckuzákladňu.Napojednávanídňa10.04.2025

uviedol, že došlo k úhrade sumy 1.000,- Eur v prospech navrhovateľa, pričom vyšlo najavo, že sa
jedná o pohľadávku, ktorú dokladoval navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti
predložil dlžník výpis z účtu zo dňa 10.04.2025, z ktorého vyplýva, že bola uhradená suma 1.000,- Eur,
špecifikovaná variabilným symbolom 1100112023, označená ako úhrada DPH 1100112023. Podaním
doručenýmsúdudňa15.04.2025dlžníkoznámil,žepredkladádokladoúhradepohľadávkynavrhovateľa
v jej celkovej výške 2.528,43 Eur. Prílohou tohto podania bol výpis z účtu, z ktorého vyplývalo, že dňa

15.04.2025 bola v prospech účtu navrhovateľa uhradená suma 2.528,43 Eur, identifikovaná ako úhrada
DPH 1100112023. Navrhovateľ zaplatenie daňovej pohľadávky v sume 2.528,43 Eur potvrdil, naďalejvšak zotrval na návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, keďže dlžník je podľa jeho názoru v
úpadku a jeho dlh voči navrhovateľovi narastá, hoci dlžník sa snaží daňové pohľadávky uhrádzať. Súd
prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že dlžník výpismi z

účtu preukázal, že pohľadávka v sume 2.528,43 Eur, ktorá zakladala navrhovateľovi oprávnenie podať
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, zanikla splnením, došlo k strate aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa a k naplneniu predpokladu na zastavenie konkurzného konania postupom
podľa§17ZKR.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciespoukazomnaprimeranúaplikáciu
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol,

že pohľadávka, o existenciu ktorej oprel navrhovateľ svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka, zanikla z dôvodu jej splnenia po začatí konkurzného konania, preto procesné
zavinenie na zastavení konkurzného konania nesie dlžník, a teda právo na náhradu trov konania svedčí
navrhovateľovi. Podľa obsahu spisového materiálu navrhovateľovi trovy konania nevznikli a preto súd
prvej inštancie navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v súdenej
veci neboli splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky v zmysle
§ 17 ods. 1 ZKR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že svojím návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 07.08.2024 sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu

uviedol, že má voči dlžníkovi daňové pohľadávky ku dňu podania návrhu v celkovej výške 61.063,55 Eur.
Voči dlžníkovi označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu daňovú pohľadávku vo výške 2.528,43 Eur, ktorej
splatnosť nastala dňa 27.12.2023, ktorá vznikla na základe elektronicky podaného daňového priznania
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2023 pod č. 6/21528845/2023 zo dňa
27.12.2023. Počas konkurzného konania sa daňové pohľadávky zvýšili až do výšky 74.802,25 Eur. Súd

prvej inštancie v uznesení o zastavení konkurzného konania pri skúmaní jeho aktívnej vecnej legitimácie
vychádzal len z jednej označenej pohľadávky a jej následného uhradenia dlžníkom, čím podľa zistenia
súdu prvej inštancie vznikol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa (veriteľa).
Podľa názoru navrhovateľa zánik jednej označenej pohľadávky jej uhradením počas konkurzného
konania pri existencii ďalších nesporných splatných pohľadávok veriteľa, ktoré vyplývali z podaného

návrhu na vyhlásenie konkurzu a z obsahu konkurzného spisu, nemá za následok zánik jeho aktívnej
vecnej legitimácie.

4. Dlžník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

5. Navrhovateľ v odvolacej replike rozviedol svoju odvolaciu argumentáciu.

6. Dlžník, ktorému bola odvolacia replika navrhovateľa doručená dňa 22.09.2025 do jeho elektronickej
schránky, čo vyplýva z údajov na doručenke nachádzajúcej sa na č.l. 211 spisového materiálu vedeného

súdom prvej inštancie v listinnej podobe, sa k odvolacej replike navrhovateľa nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.

8. Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2024 (ďalej len „ZKR“), ak
tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie

reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie
podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu
vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie

prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako.
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto
zákona nie je prípustné.10. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá ZKR, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže,
že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné
konanie bezodkladne uznesením zastaví.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania), umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a

povinnostiach účastníkov konania, ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

14. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím

konkurzné konanie zastavil podľa § 17 ods. 1 ZKR v dôsledku zániku pohľadávky navrhovateľa, o
existenciu ktorej oprel navrhovateľ svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

15. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 198 ods. 1 veta druhá pripúšťa možnosť
podať odvolanie v konkurznom konaní len proti uzneseniu, proti ktorému podanie odvolania pripúšťa

tento zákon. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 17 neupravuje možnosť napadnúť odvolaním
rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil na základe skutočnosti, že dlžník do vydania
uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú
účastníkmi konkurzného konania. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 19
ods. 2 ZKR proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania

oprávnený podať odvolanie. Aj keď potom zastavenie konkurzného konania podľa § 17 ZKR je tiež takým
rozhodnutím, ktorým sa konkurzné konanie končí, vzhľadom na systematické zaradenie možnosti podať
odvolanie voči konečnému rozhodnutiu k § 19 ZKR vyplýva, že ustanovenie § 19 ods. 2 ZKR nie je
možné vzťahovať i na rozhodnutie o zastavení konkurzného konania podľa § 17 ods. 1 ZKR.

16. Záver o neprípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolací súd podporuje
tiež odkazom na odbornú literatúru. V komentárovej literatúre Ďurica, M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 1496 sa k § 17 uvádza, že
proti rozhodnutiu o zastavení konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávok nie je prípustné odvolanie. V
komentári k § 19 sa uvádza, že je síce potrebné konštatovať, že konkurzné konanie sa končí aj jeho

zastavením podľa § 15 až 17 ZKR, ale v dôsledku systematického zaradenia ustanovenia § 19 ods. 2
ZKR toto ustanovenie nie je neaplikovateľné na rozhodnutia vydané podľa § 15 až 17 ZKR.

17. Prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu konkurzného súdu nepripúšťa ani Civilný sporový
poriadok ako lex generalis k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého ustanovenia sa podľa

§ 196 ods. 1 ZKR použijú len v prípade, ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje
inak. Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie len proti uzneseniu, proti ktorému
podanie odvolania pripúšťa samotný zákon (§ 355 ods. 2 CSP). Následne v ustanovení § 357 CSP je
taxatívne vymedzený zoznam uznesení, voči ktorým je odvolanie prípustné. Medzi takéto uznesenia
však uznesenie o zastavení konkurzného konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávky podľa § 17 ods. 1

ZKR Civilný sporový poriadok nezaraďuje.

18. Právny záver o neprípustnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konkurzného konania
podľa § 17 ZKR odvolací súd presadzoval aj vo svojej skoršej rozhodovacej činnosti, keď vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/30/2013 zo dňa 19.09.2013 odvolací súd rovnako ako v súdenej veci

odvolanie proti rozhodnutiu konkurzného súdu vydaného podľa § 17 ZKR odmietol z dôvodu, že
odvolanie navrhovateľa smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací
súd v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že bolo podané odvolanie proti uzneseniu konkurzného
súdu o zastavení konania, ktoré je upravené v § 17 ZKR, zákon však pri úprave tohto uzneseniaodvolanie nepripúšťa. Odvolací súd tiež konštatoval, že odvolanie nie je prípustné ani podľa ustanovení
OSP. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/30/2013 zo dňa 19.09.2013 prešlo
prieskumom zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. I. ÚS 209/2014-33

zo dňa 7. mája 2014 sťažnosť smerujúcu tiež voči postupu odvolacieho súdu v podobe odmietnutia
odvolania odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z ustanovení ZKR ani z ustanovení § 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario nevyplýva prípustnosť podania odvolania proti uzneseniu

súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávky podľa § 17
ods. 1 ZKR.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

21. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že pokiaľ aj súd prvej inštancie všeobecne v poučení
napadnutého rozhodnutia poučil navrhovateľa o tom, že proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, odvolací súd pripomína,
že nesprávne poučenie účastníka konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému
uzneseniu súdu prvej inštancie nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť

je ex lege vylúčená (k tomu porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
129/2022-22 zo dňa 24. februára 2022). Preto hoci súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poučil
účastníkov konania o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, išlo o nesprávne poučenie o
opravnom prostriedku, pričom nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti
tomuto uzneseniu nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa.Súdtotižniejeoprávnenýpriznaťúčastníkomkonaniaviacprocesnýchpráv,akoimpriznáva
samotný zákon.

22. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal
obsahomodvolaniaaanivecnousprávnosťouodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie.

23. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť tiež to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
má povahu procesného rozhodnutia, ktoré nezakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata).

24. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania je rozhodnutím, ktorým sa konanie

pred odvolacím súdom končí, bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania(§262ods.1CSP).Vzmysleust.§396ods.1CSPsanaodvolaciekonaniepoužijúustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 251 a nasl. CSP), teda aj ustanovenia o náhrade
trov konania upravené v § 255 a nasl. CSP. Žiadne z týchto ustanovení o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie výslovne neupravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade odmietnutia

odvolania, ktoré je síce konečným rozhodnutím, avšak nie je rozhodnutím vo veci samej. Na danú
procesnú situáciu tak podľa názoru odvolacieho súdu primerane dopadá ustanovenie § 256 ods. 1 CSP,
ktoré upravuje rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd nerozhoduje vo
veci samej, ale vydáva procesné rozhodnutie (o zastavení konania), ktorým sa končí konanie. O náhrade
trov odvolacieho konania preto odvolací súd pri absencii výslovnej právnej úpravy s využitím čl. 4 ods.

1 CSP rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP per analogiam, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie
posudzovanej právnej veci, a skúmal zavinenie na procesnom výsledku odvolacieho konania v podobe
odmietnutia odvolania. Pretože navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil odmietnutie odvolania a
preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania dlžníkovi.

25.Ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).