Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219011118
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219011118.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 6. novembra 2025, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre zločin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28.4.2025 sp. zn. K2-7T/39/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 28.4.2025 sp.zn.K2-7T/39/2019, obžalovaného A. B., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, F., podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby
prokurátoraOkresnejprokuratúryKošiceIIčíslo3Pv10/16/8803zodňa19.8.2019,prezločinlegalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného v

čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase presne nezisteným podvodným spôsobom z účtu
poškodeného, číslo G.:/H. vedeného v G. I. J. K., na meno L. M. I., bytom K., previedol dňa 17.08.2011
sumu vo výške 34.679,02 € v prospech účtu číslo IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je
vedený na spoločnosť B. N. C., XXXX XX D. B. H. B. X, O. M. XXXX, E., zastúpenej obvineným A. B., v P.

Q. I., R., pričom po ich pripísaní na účet bola suma 34.679,02 € A. B. dňa 17.08.2011 vybraná v pobočke
P. Q. I., R., L. F., E. H. Q. P. X, pričom A. B. následne toho istého dňa 17.08.2011 časť z týchto peňazí v
sume 31.200,- € vložil na účet IBAN B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ostatné finančné prostriedky v
sume 3.479,- € si ponechal a použil pre vlastnú potrebu ajnapriek tomu, že vedel, že predmetné finančné
prostriedky nie sú jeho, čím takto pre seba získal značná prospech vo výške 34.679,- € ku škode G. I. H.
B. B. I. XXX, XXXXXX R., K. v zastúpení G. I., H., L. S. I., L. XX, I., pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť G. I. H. B. B. I. XXX, XXXX A. R.,
K. v zastúpení G. I. H. , L. S. I., L. XX, I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, okresný prokurátor podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné.

V označenej veci týmto odôvodňuje odvolanie podané dňa 28.04.2025 proti rozsudku mestského súdu
z toho istého dňa sp. zn. K2-7T 39/2019, ktorým bol obžalovaný B. A. v zmysle § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby tunajšej prokuratúry, nakoľko skutok nie je trestným činom, a to na
základe nasledujúcich skutočností:

Prokurátor sa nestotožňuje so záverom súdu, že skutok, pre ktorý bola dňa 19.08.2019 na B. A. podaná
obžaloba pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b)Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy
páchateľ v presne nezistenom čase presne nezisteným podvodným spôsobom z účtu poškodeného,
číslo G.:/H. vedeného v G. I. J. K., na meno L. M. I., bytom K., previedol dňa 17.08.2011 sumu vo

výške 34.679,02 € v prospech účtu číslo IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na
spoločnosť B. N. C., XXXX XX D. B. H. B. X, O. M. XXXX, E., zastúpenej obvineným A. B., v P. Q. I., R.,
pričom po ich pripísaní na účet bola suma 34.679,02 € A. B. dňa 17.08.2011 vybraná v pobočke P. Q. I.,
R., L. F., E. H. Q. P. X, pričom A. B. následne toho istého dňa 17.08.2011 časť z týchto peňazí v sume
31.200,- € vložil na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ostatné finančné prostriedky sume

3.479,- € si ponechal a použil pre vlastnú potrebu aj napriek tomu, že vedel, že predmetné finančné
prostriedky nie sú jeho, čím takto pre seba získal značný prospech vo výške 34.679,- € ku škode G. I.
H. B. B. I. XXX, XXXXXX R., K. J. S. G. I.,H., L. S. I., L. P.XX, I., nie je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania je podľa názoru prokurátora jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý
sa vedie trestné stíhanie sa stal, a že ho spáchal obžalovaný B. A., a to formou priameho úmyslu podľa

§ 15 písm. a) Trestného zákona.

Napokon, s takto formulovanou obžalobou sa stotožnil aj v čase rozhodovania Okresný súd Košice II
a rozsudkom sp. zn. 7T/39/2019 zo dňa 28.06.2022 uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a
uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Túto skutočnosť súd neobišiel ani v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku, aj keď na strane 3
konštatuje, že uvedeným rozsudkom zo dňa 28.06.2022 uznal obžalovaného vinným zo spáchania
zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Napokon skutočnosť, že obžalovaný konal formou priameho úmyslu, je zrejmá už z jeho prvotnej
výpovedezprípravnéhokonania,keďsaktrestnejčinnostipriznalvplnomrozsahuauviedol,žefinančnú
sumu vo výške 34.679,- € osobne vybral a následne ich vložil na účet B. M., pričom obžalovaný si
výslovne pre tento účel založil v P. R., ktorého bol disponentom. Obžalovaný podrobne popísal priebeh

celej finančnej transakcie, pričom M. mu dal inštrukcie, aby mu odovzdal 30.000,- € a zvyšok sumy si
môže nechať pre svoju potrebu.

Prokurátor zastáva názor, že z takto opísaného priebehu skutkového deja samotným obžalovaným
nemôže vzniknúť relevantná pochybnosť, že obžalovaný konal formou priameho úmyslu tak, ako to bolo

ustálené aj v obžalobe.

Skutočnosť, že obžalovaný následne menil svoju výpoveď, hodnotí obžaloba ako tendenčné konanie,
realizované v úmysle vyhnúť sa trestno-právnej zodpovednosti.

Čo sa týka obsahu výpovedí svedka B. M., tento v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný vložil na
jeho účet v Q. finančné prostriedky len za účelom vrátenia jeho peňazí, ktoré obžalovanému poskytol
ako zábezpeku k jeho pobytu, a obžalovaný mu ich minul bez jeho vedomia.

Túto konštrukciu svedka možno taktiež hodnotiť ako nevieryhodnú, a to predovšetkým s poukázaním

na obsah prvotnej výpovede obžalovaného. Obsahy týchto výpovedí len dokresľujú skutočnosť, ako sa
skutokstal,ažeboljednoznačnezrealizovanýformoupriamehoúmysluzaprvotnýmúčelomdosiahnutia
zisku.

Napokon svedok B. M. na hlavnom pojednávaní už odmietol vypovedať. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Súd sa v plnej miere vysporiadal so
skutkovými okolnosťami prípadu a správne vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané úmyselné
zavinenie obžalovaného, ktoré je nevyhnutnou podmienkou naplnenia skutkovej podstaty zločinu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného v čase skutku.Ako uviedol už v odvolaní a jeho doplnení, obžalovaný od začiatku konania nepopieral, že
s prostriedkami nakladal. Avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by disponoval vedomosťou

o ich trestnom pôvode. Jeho konanie tak nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty, keďže absentuje
subjektívna stránka – vedomosť o pôvode a úmysel zakryť takýto pôvod.

Oslobodzujúci rozsudok dôsledne rešpektuje zásadu „in dubio pro reo“, ktorá má svoje ústavné
zakotvenie a potvrdzuje, že pochybnosti o úmysle páchateľa a jeho vedomosti o pôvode finančných

prostriedkov nie je možné nahradiť špekuláciou alebo dedukciou. Vykonané dôkazy tieto pochybnosti
neodstránili.

Ku konkrétnym argumentom prokurátora v odvolaní uvádza, že obžalovaný svoju výpoveď počas celého
trestného konania nemenil a jeho verzia skutku bola od začiatku konzistentná.

Obžalovaný nikdy netvrdil, že bankový účet v P. zriadil výlučne za účelom prijatia prevodu, ktorý je
predmetom obžaloby. Naopak, tento účet mal zriadený už dávno predtým a bol využívaný v rámci bežnej
podnikateľskej činnosti

Obžalovaný sa k trestnej činnosti nikdy nepriznal a už vôbec nie v celom rozsahu. Vo svojej výpovedi

len opísal, ako prebehol skutok, pričom už od začiatku konania konzistentne tvrdil, že nemal vedomosť
o trestnom pôvode finančných prostriedkov.

Po celý čas obhajoba poukazuje na to, že výpoveď svedka B. M. je konštrukciou postavenou na
nevierohodných tvrdeniach. Teší ich, že aj samotný prokurátor vo svojom odvolaní neopiera svoju

argumentáciu o jeho výpoveď a uznáva tak jej nevierohodnosť, čím ale zároveň potvrdzuje vierohodnosť
obžalovaným opísaného celého priebehu skutku.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd uznesením sp. zn. 7To/75/2023 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.5.2024,

v trestnej veci proti obžalovanému B. A. pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. o jeho odvolaní proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 28.06.2022 sp. zn. 7T/39/2019 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Vosvojomzrušujúcomuzneseníkrajský

súd jednoznačne vyslovil aj právny názor, ktorý opísal nasledovne.

Krajský súd uvádza, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani krátko po jeho spáchaní nevedel
konkretizovať základné skutočnosti, týkajúce sa prevodu finančných prostriedkov v sume 34.679,02
eur z účtu G. I. v K., ktorého majiteľmi sú svedkovia R. de I. a C. M. I. - občania K. v prospech

účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v P. Q. I. na spoločnosť B. N. C., zastúpenej
obžalovaným A. B.. V tomto prípade tu vyvstáva určitá pochybnosť, že obžalovaný mohol vedieť,
že sa takýto podvodný prevod finančných prostriedkov z účtu občanov K. v prospech účtu jeho
spoločnosti vykonáva. Obžalovaný následne ten istý deň tieto peniaze vybral a toho istého dňa
sumu 31.200,- eur vložil na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a

finančné prostriedky v sume 3.479,- eur si ponechal a použil na vlastnú potrebu. Podľa názoru krajského
súdu je pochybné, že obžalovaný tak mohol očakávať prijatie finančných prostriedkov za legálny obchod
alebo inú službu, na ktorom sa žiadnym spôsobom nepodieľal. Takýto obchod alebo iná skutočnosť
zakladajúca prevod finančných prostriedkov z účtu na účet, bez vedomosti jeho základných parametrov,
svedčí podľa názoru krajského súdu o účelovosti jeho obhajoby, nehovoriac o tom, že obžalovaný

napriek tomu, že podľa jeho výpovede nevedel, že bude takýto prevod zrealizovaný, ihneď po tom, ako
prišli peniaze na účet, tieto vybral z účtu spoločnosti, ktorú zastupoval a peniaze ešte v ten istý deň
vložil na iný účet, pričom sumu vo výške 3.479,- eur si ponechal. Na druhej strane však treba prisvedčiť
obžalovanému, že takáto vedomosť o zinscenovaní a organizovaní počiatočného podvodného konania,tzn. spáchaní predikatívneho trestného činu mu vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní
nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.

Podľa názoru krajského súdu obžalovaný vedel, že nič nesprostredkoval a finančné prostriedky vo
výške 34.679,- eur nie sú jeho a ani nepochádzajú z akejkoľvek jeho podnikateľskej alebo inej činnosti .
Jeho obrana je založená na tvrdení, že ho na takéto konanie naviedol svedok B. M., ktorý presne
vedel, v ktorý deň prídu na účet spoločnosti obžalovaného peniaze, čo sa aj tak stalo. Zároveň
mu prikázal, aby v ten istý deň previedol finančné prostriedky vo výške 31.000,- eur na iný účet

(mal to byť účet svedka B. M.). Obžalovaný sa v konaní pred súdom ďalej bránil tým, že v čase
spáchania skutku sa nevyznal v počítačoch, nevedel anglicky. Na druhej strane svedok B. M. v čase
spáchania skutku ovládal plynule anglicky, mal 3 vysoké školy a pracoval v banke. Z uvedeného
teda jednoznačne podľa názoru obžalovaného vyplýva, že predikatívny trestný čin spáchal uvedený
svedok B. M., respektíve bol súčasťou organizovanej skupiny. Takáto obrana podľa názoru krajského
súdu je irelevantná, pretože obžalovaný mohol vedieť, že prevodom peňazí z účtu na účet, tzn. ich

vložením na iný účet bez akéhokoľvek legálneho dôvodu sa môže dopustiť trestného činu legalizácie
finančných prostriedkov vo výške 34.679,- eur, ktoré mu boli prevedené z cudziny. Takéto finančné
prevody vo svojom súhrne predstavujú bez akýchkoľvek pochybností protiprávne nedbanlivostné
konanie obžalovaného. Obžalovaný teda podľa názoru krajského súdu vedel, že môže spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. (§ 16 písm. a) Trestného zákona).

Krajský súd z vyššie uvedeného dôvodu a na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní musí prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, s ktorými
argumentami o nesprávnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného v konaní pred okresným súdom

sa v celom rozsahu stotožňuje. V napadnutom rozsudku aj podľa názoru krajského súdu prvostupňový
súd správne právne poukázal, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko zo subjektívnej stránky
sa v prípade daného zločinu vyžaduje úmyselné konanie, úmysel priamy alebo nepriamy (§ 15 písm.
a), písm. b) Trestného zákona.)

V tejto súvislosti aj krajský súd zdôrazňuje, že zákonom č. 312/2020 Z.z. bola od 01.01.2021 zavedená
do Trestného zákona aj nedbanlivostná forma zavinenia pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej
činnosti, a to v § 233a Trestného zákona. Podľa dôvodovej správy k § 233a Trestného zákona
podstatnými znakmi skutkovej podstaty tohto trestného činu na rozdiel od § 233 Trestného zákona je

zavinenie z nedbanlivosti a to, že musí ísť o vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti v minimálne
väčšejhodnote,tedanad2.660,-eur.SpôsobspáchaniacitovanéhotrestnéhočinujevnoveleTrestného
zákona možný len spôsobmi ukrytia veci, jej prevedenie na seba alebo iného, jej prechovávanie alebo
jej užívanie, čo zodpovedá práve nedbanlivostnej forme spáchania tohto trestného činu. Pokiaľ by
obžalovaný spáchal skutok spôsobom opísaným v obžalobe po 01.01.2021, tak by bol obvinený a

obžalovaný z nedbanlivostného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, keďže nekonal v
úmysle legalizovať príjem z trestnej činnosti, a keď k legalizácii skutočne došlo, tak len z dôvodu jeho
nedbanlivosti.

Aj podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nekonal v úmysle

legalizovať príjem pochádzajúci z trestnej činnosti a nemohol naplniť ani objektívnu stránku skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, pretože nemal vedomosť o tom, že ide o príjem pochádzajúci z
trestnej činnosti.

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa síce stal, ale v jeho

konaní absentuje objektívna i subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu legalizácie príjmu z trestnej
činností podľa § 233 ods. l písm. a), odsek 3 písm. b) Trestného zákona. Preto správne okresný súd
rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok sa
stal, ale nie je trestným činom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.