Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200187
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C. F., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Dominik Škohel,
PhD., advokát, sídlom Sládkovičova 297/26, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1, 911 01 Trenčín (právny nástupca
Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalšieho účastníka konania:
MISTA Plus, s.r.o., sídlom J. Kráľa 1112/53, 020 01 Púchov, IČO: 36 809 802, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2023/022290-002 zo dňa 14.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský úrad Púchov, ako stavebný úrad, (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)
Rozhodnutím č. OVIŽPaSÚ/2023/1734/373 zo dňa 10.01.2023 povolil obnovu konania vo veci
právoplatného rozhodnutia stavebného povolenia vydaného mestom Púchov dňa 11.05.2022 pod č.
OVIŽPaSÚ/2021/724/2022/20420-TSI-20-LMI pre stavebníka MISTA Plus s.r.o. na stavbu "Polyfunkčný
dom - rekonštrukcia a nadstavba" umiestnená na pozemku parc. č. KN 198/323, 1700 registra "C“

v k.ú. G.. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdil podanie
navrhovateľa - žalobcu, ktorým poukázal na skutočnosť, že vydané územné rozhodnutie o umiestnení
stavby stavebným úradom mesta Púchov zo dňa 28.09.2021 sa ukázalo ako nepravdivé v samotnej časti
právoplatnosti rozhodnutia, a že v dôsledku nesprávnosti údajov druhostupňového orgánu rozhodnutia
o odvolaní bolo vydané mestom Púchov rozhodnutie stavebného povolenia predčasne, a to skôr
ako rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť. Preto prvostupňový správny orgán považoval
návrh na obnovu konania za opodstatnený.

2. Na základe podaného odvolania ďalšieho účastníka správneho súdneho konania - MISTA
PLUS s.r.o., právny predchodca žalovaného Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky Rozhodnutím zo dňa 14.06.2023 č. OU-TN-OVPB2-2023/022290-002 rozhodol tak, že zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.01.2023 vo výrokovej časti tak, že zamietol
návrh žalobcu B. B. C. na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia stavebného
povolenia vydaného mestom Púchov dňa 11.05.2022 pod č. OVIŽPaSÚ/2021/724/2022/20420-TSI-20-

LMI.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, že dospel k názoru, že
navrhovateľ - žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie dôvodu na povolenie obnovy konaniapodľa § 62 ods. 1 písm. e) SSP, teda, že napadnuté stavebné povolenie vychádza z dôkazov, ktoré sa
ukázali ako nepravdivé. Právny predchodca žalovaného poukázal na to, že nepravdivými dôkazmi sú
najmä nepravdy a neúplné svedecké výpovede, falošné listiny, nepravdivé čestné vyhlásenia a podobne.

Stavebný úrad mesto Púchov v pôvodnom stavebnom konaní vychádzal z vyznačenej doložky
právoplatnosti na územnom rozhodnutí o umiestnení stavby a mal zato, že opak nebol preukázaný.
Podľa názoru odvolacieho orgánu nesprávne potvrdenie správneho orgánu o tom, kedy nastala
právoplatnosť rozhodnutia nemôže byť na ujmu účastníka konania. V danom prípade nedošlo k zrušeniu
územného rozhodnutia o umiestnení stavby, či k jeho nahradeniu novým rozhodnutím. Len samotná

skutočnosť, že na územnom rozhodnutí o umiestnení stavby bola nesprávne vyznačená doložka
právoplatnosti, nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho
poriadku.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu
žalovaného a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP a vrátenia veci žalovanému

na nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže žalovaný porušil viaceré
zásady správneho konania, keď došlo k porušeniu princípu viazanosti správneho orgánu právom,
princípu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, porušeniu povinnosti svedomite

a zodpovedne sa zaoberať predmetnou vecou, pričom došlo aj k porušeniu princípu materiálnej
pravdy. Žalobca má tiež za to, že žalovaný rozhodnutie nedostatočne odôvodnil v súvislosti s dôvodmi
žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne, náležite, jasne
a zrozumiteľne neodôvodnil, ako konkrétne hodnotil všetky skutočnosti uvádzané žalobcom. V ďalšom
texte správnej žaloby na stranách 2 až 8 žalobca opísal skutkový stav teda priebeh krokov, ktoré v tejto

veci urobil tak žalobca ako aj stavebný úrad, resp. právny predchodca žalovaného.

6. Žalobca znova zopakoval, že považuje rozhodnutie za nesprávne, nezákonné, dostatočne
neodôvodnené a za rozhodnutie, v ktorom sa odvolací orgán vôbec nezaoberal skutočnosťami,
prečo žalobca od začiatku predmetného stavebného konania konal a uplatňoval svoje práva, ktoré

mu boli konaním stavebníka a správnych orgánov odopreté. Žalobca má za to, že predmetnou
žalobou sa len domáha svojich práv a upozorňuje na skutočnosť, že celé skôr opísané stavebné
konanie bolo vedené "zvláštnym spôsobom“, pričom sám odvolací orgán uviedol a potvrdil pochybenie
prvostupňového orgánu. Dokonca sám prvostupňový orgán rozhodol o obnove stavebného konania, na
čo dal podnet sám žalobca. Žalobca má za to, že tieto správne orgány konali v rozpore so zákonom,

vydali rozhodnutia, ktoré boli založené na nepravdivých skutočnostiach a ktoré nezohľadnili ani vtedy,
keď sa ich snažil žalobca uviesť na správnu mieru. Žalobca vyjadruje dôvodnú pochybnosť o správnosti
a zákonnosti postupu, ktorým bolo jednostranne umožnené stavebníkovi uskutočniť stavbu takým
spôsobom, že vôbec nezohľadnili argumenty a skutočnosti, ktorými disponoval žalobca a ktorý tieto
skutočnosti uvádzal v obsahu opravných prostriedkov. V závere podanej správnej žaloby žalobca

zosumarizoval priebeh administratívneho konania.

7. K podanej správne žalobe sa vyjadril ešte právny predchodca žalovaného, ktorý navrhol žalobu
zamietnuť. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe prakticky zrekapituloval skutkový stav od podania
návrhu žalovaným na povolenie obnovy konania do vydania rozhodnutia žalovaným. Žalovaný poukázal

na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len zo zákonom taxatívne
stanovených dôvodov a jeho účelom je odstrániť nezákonnosť v prípadoch, ak nastala situácia uvedená
v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal svoj
návrh na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Svoj návrh
odôvodnil tým, že v čase vydania stavebného povolenia nebolo právoplatné rozhodnutie o umiestnení

stavby, a to z dôvodu nesprávneho vyznačenia doložky právoplatnosti, a preto predmetné stavebné
povolenie bolo vydané absolútne predčasne. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
stavebný úrad mesto Púchov rozhodol v pôvodnom stavebnom konaní na základe dôkazov, o ktorých sa
preukázalo, že sú nepravdivé. Len samotná skutočnosť, že na územnom rozhodnutí o umiestnení stavby
bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti, nie je možné považovať za dôvod pre povolenie

obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Žalovaný nemá pochybnosti o tom,
že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a keďže nezistil
dôvod pre povolenie obnovy konania, prvostupňové rozhodnutie zmenil tak ako to uviedol vo výroku
napadnutého rozhodnutia. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil.8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou, v ktorej sa v celom rozsahu pridŕžal
predchádzajúcich podaní, ktoré v tejto veci už podal na súd a vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného

a požiadal, aby bolo v danej veci nariadené pojednávanie.

9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
04.12.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode
s obsahom písomných prednesov. Žaloba osobne prítomný na pojednávaní poukázal na prednes

svojho právneho zástupcu. Žalovaný na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie svojho právneho
predchodcu. Ďalší účastník konania sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, svoju neúčasť
na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil, preto správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

10. Správny súd preskúmal správnymi žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu,

ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru,
že žaloba nebola dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

11. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného
Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, zo dňa 14.06.2023 č. OU-TN-

OVPB2-2023/022290-002,ktorýmbolozmenenérozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuzodňa
10.01.2023 vo výrokovej časti tak, že návrh žalobcu B. B. C. na povolenie obnovy konania vo
veci právoplatného rozhodnutia stavebného povolenia vydaného mestom Púchov dňa 11.05.2022
pod č. OVIŽPaSÚ/2021/724/2022/20420-TSI-20-LMI, bol zamietnutý.

12. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že „napadnuté rozhodnutie je nezákonné,
keďže žalovaný porušil viaceré zásady správneho konania, keď došlo k porušeniu princípu viazanosti
správnehoorgánuprávom,princípuúzkejsúčinnostisprávnehoorgánusúčastníkomkonania,porušeniu
povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať predmetnou vecou, pričom došlo aj k porušeniu
princípu materiálnej pravdy. Žalobca má tiež za to, že žalovaný rozhodnutie nedostatočne odôvodnil

v súvislosti s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne, náležite, jasne a zrozumiteľne neodôvodnil, ako konkrétne hodnotil všetky skutočnosti
uvádzané žalobcom.“ Následne žalobca na stranách 2 až 8 žaloby opísal skutkový stav teda priebeh
krokov, ktoré v tejto veci urobil on, stavebný úrad, resp. právny predchodca žalovaného. Na záver žaloby
znova zopakoval, že považuje rozhodnutie za nesprávne, nezákonné, dostatočne neodôvodnené a za

rozhodnutie, v ktorom sa odvolací orgán vôbec nezaoberal skutočnosťami, prečo žalobca od začiatku
predmetného stavebného konania konal a uplatňoval svoje práva, ktoré mu boli konaním stavebníka
a správnych orgánov odopreté. Žalobca má zato, že predmetnou žalobou sa len domáha svojich práv
aupozorňujenaskutočnosť,žeceléskôropísanéstavebnékonaniebolovedené"zvláštnymspôsobom“,
pričom sám odvolací orgán uviedol a potvrdil pochybenie prvostupňového orgánu. Správne orgány

podľa neho konali v rozpore so zákonom, vydali rozhodnutia, ktoré boli založené na nepravdivých
skutočnostiach a ktoré nezohľadnili ani vtedy, keď sa ich snažil žalobca uviesť na správnu mieru.
Žalobca vyjadril pochybnosť o správnosti a zákonnosti postupu, ktorým bolo jednostranne umožnené
stavebníkovi uskutočniť stavbu takým spôsobom, že vôbec nezohľadnili argumenty a skutočnosti,
ktorými disponoval žalobca a ktorý tieto skutočnosti uvádzal v obsahu opravných prostriedkov.

13. Podľa § 61 písm. a) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická
osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom
chráneného záujmu.

14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

15. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

16. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

17. Správny súd uvádza, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko
v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1
písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v
čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom

a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže žalobné body sám
dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívnych spisov, či napadnutých rozhodnutí. Správny
súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých
rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

18. Žalobca v žalobe všeobecne namietal, že „napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže žalovaný
porušil viaceré zásady správneho konania, keď došlo k porušeniu princípu viazanosti správneho orgánu
právom, princípu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, porušeniu povinnosti
svedomite a zodpovedne sa zaoberať predmetnou vecou, pričom došlo aj k porušeniu princípu
materiálnej pravdy.“ Žalobca tiež všeobecne namietal, že žalovaný rozhodnutie nedostatočne odôvodnil

v súvislosti s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne, náležite, jasne a zrozumiteľne neodôvodnil, ako konkrétne hodnotil všetky skutočnosti
uvádzané žalobcom, pričom žalobca v žalobe nekonkretizoval skutočnosti ním uvádzané.

19. Ide teda o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bez

konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pri tomto type správnych
žalôb (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať. Takto
predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno priznať
relevanciu.

20. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej
správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého
rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na
ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje

jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov
a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s
hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho

významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho
zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v
čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.
21. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie

zákona, práv a právom chránených záujmov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému
petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu

verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu nebola súdom uložená súdom žiadna povinnosť, ktorú by mal plniť (§169 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).