Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/1438/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333783
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123333783.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Daniel De Bosscher, so sídlom
Onderbossenaarstraat 31, 9680 Maarkedal, Belgické kráľovstvo, IČO: 05 488 431, v konaní právne
zast.: G. Lehnert, s. r. o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO:
31 347 762, proti povinnému: KALITEK - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Areál Starej tehelne 1, 038 52
Sučany, IČO: 36 239 631, v konaní právne zast.: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21,

010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, o vymoženie 147 567,13 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská č.1069, 010 01 Žilina, pod
sp. zn. 140EX 44/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/1438/2023 zo dňa
31.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 447,70 eur,
ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 31.10.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. b/, § 53 ods. 2, § 61k ods. 1 - 5, § 61l ods. 3 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a čl. 1 ods. 1, čl. 36 ods.
1, čl. 37, čl. 42 ods. 1, čl. 53 ods. 1, čl. 66 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie) (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“).

2/ Uviedol, že exekúcia sa vykonáva na podklade cudzieho exekučného titulu – rozsudku vydaného
Okresným súdom Oudenaarde – Kruishoutem, č.k. 22A278 zo dňa 23.05.2022. Vzhľadom na dátum
jeho vydania, spadá do pôsobnosti Nariadenia Brusel I bis, nie Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo
dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „Nariadenie Brusel I.“), na ktoré v návrhu odkazoval povinný. Predložený exekučný titul

je opatrený osvedčením podľa čl. 53 Nariadenia Brusel I bis a je na území Slovenskej republiky
vykonateľný. Námietku povinného o nevykonateľnosti cudzieho exekučného titulu preto vyšší súdny
úradník považoval za nedôvodnú a nepreukázanú, keďže dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného.

3/ Ďalej poukázal na činnosť súdneho exekútora spočívajúcu v nútenom výkone nárokov z exekučných

titulov, ktorá sa podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku považuje za výkon verenej moci.
Exekúciu je súdny exekútor povinný vykonávať takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniuochrany základných práv účastníkov exekučného konania. Poverený súdny exekútor je v priebehu
exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii,
po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný

a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok
oprávneného). Súd preto nie je oprávnený rozhodnúť o žiadosti povinného na odblokovanie peňažných
prostriedkov povinného, ktoré podliehajú exekúcii a výkonu exekúcie súdnym exekútorom.

4/ Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré

by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia a aj
exekučné konanie sa začali dôvodne, vyšší súdny úradník konštatoval, že nebola naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5/ O trovách povinného, ktorý si ich náhradu uplatnil, rozhodol vyšší súdny úradník tak, že mu ich ako

neúspešnémuúčastníkovinepriznal.Otrováchoprávnenéhovsúvislostispodanýmnávrhompovinného
na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko si ich neuplatnil.

6/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval, že cudzí exekučný titul nie je
uznaný slovenským súdom podľa Nariadenia Brusel I., tzn. nie je možné vymáhať nároky z neho na

území Slovenskej republiky. Predmetný cudzí exekučný titul tak nespĺňa ani formálnu ani materiálnu
vykonateľnosť. Záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že sa na danú vec nepoužije Nariadenie
Brusel I, ale Nariadenie Brusel I bis, považoval za nesprávny a nedostatočne odôvodnený. V čl. 66
ods. 1 Nariadenia Brusel I. bis sa taxatívne uvádzajú prípady, na ktoré sa použije, a ktoré uvádza
len „súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.01.2015“. Vyšší súdny úradník pod tento jasný a

zrozumiteľný gramatický výklad zaradil aj rozsudok pre zmeškanie – predmetný exekučný titul, ktorým
boli povinnému odňaté práva, najmä právo na obhajobu. Oprávnenému bol cudzím exekučným titulom
priznaný nárok z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 25.08.2012 bez toho, aby mal povinný právo namietať
platnosť tejto zmluvy, premlčanie, účelovosť a pod. Preto podriadenie cudzieho exekučného titulu
pod režim Nariadenia Brusel I. bis nie je správny. V danom prípade musí byť cudzí exekučný titul,

ktorým je rozsudok pre zmeškanie, uznaný slovenským súdom podľa podmienok Nariadenia Brusel
I. V danom exekučnom konaní absentuje rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, proti
ktorému mal povinný podľa článku 43 Brusel I., právo podať odvolanie. Ani upovedomenie o začatí
exekúcie neobsahuje údaj, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu (článok
42 ods. 2 Brusel I). Nariadenie Brusel I. dokonca výslovne vylučuje uznanie rozhodnutia, v prípade

ak bolo vydané v neprítomnosti odporcu (žalovaného), pričom mu nebola doručená žaloba alebo iný
ekvivalentný dokument v dostatočnom časovom predstihu a spôsobom, ktorý by mu umožnil zabezpečiť
svoju obhajobu, ibaže by nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, pričom toto právo mal, ale
ho nevyužil. Tiež uviedol, že v podanom návrhu na zrušenie rozhodnutia namietal vydanie v jeho
neprítomnosti. Za nedostatočne odôvodnenú považoval aj tú časť rozhodnutia, pojednávajúcu o jeho

návrhu na odblokovanie účtu v celkovej sume 12 601,41 eur určenej na mzdy a zákonné povinnosti
voči štátnym orgánom, a to vždy k 8. dňu príslušného mesiaca. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie
zrušiť, príp. zmeniť tak, že exekúcia sa zastavuje a povinnému sa voči oprávnenému priznáva nárok
na náhradu trov konania. Zároveň žiadal výrokom vysloviť, že súdny exekútor je povinný odblokovať
bankový účet povinného v rozsahu sumy 12.601,41 EUR, vždy k 8. dňu príslušného mesiaca až do doby

ukončenia exekúcie.

7/ Oprávnený so sťažnosťou povinného nesúhlasil a poukázal na to, že od 10.01.2015 sa v celom
rozsahu (a priamo) uplatňuje Nariadenie Brusel I bis, a to vo všetkých členských štátoch EÚ (článok
81 Nariadenia Brusel I bis). Súčasne v zmysle ust. článku 80 Nariadenia Brusel I bis platí, že „Týmto

nariadením sa zrušuje nariadenie (ES) č. 44/2001“ (v celosti). Jedinými výnimkami v aplikácii Nariadenia
Brusel I bis sú konania začaté (resp. rozsudky vydané) pred 10.01.2015 (článok 66 bod 2. Nariadenia
Brusel I bis). Konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul v tejto veci, začalo dňa 07.04.2022, teda
viac než 7 rokov po zrušení Nariadenia Brusel I. Z uvedeného teda bezpochyby vyplýva, že Nariadenie
Brusel I sa v žiadnom prípade nemôže na danú vec aplikovať. Z toho dôvodu je prirodzene vylúčená

aj akákoľvek aplikácia osobitných konaní o výkon rozhodnutí v zmysle Nariadenia Brusel I. Exekučný
titul tak v celom rozsahu podlieha režimu Nariadenia Brusel I bis a je priamo uznaný a vykonateľný
vo všetkých členských štátoch EÚ, bez potreby osobitného konania o uznaní alebo vyhlásenia jeho
vykonateľnosti (článok 36 bod 1. a článok 39 Nariadenia Brusel I bis).8/ Exekučný titul nepredstavuje rozsudok pre zmeškanie, ktorý by bránil jeho uznaniu v zmysle čl.
45 bod 1. písm. b) Nariadenia Brusel I bis. Exekučný titul bol povinnému riadne doručený dňa

27.06.2022. Povinný ho napadol neskoro, až dňa 10.02.2023 (strana 7 rozsudku odvolacieho súdu zo
dňa 28.06.2023, sp. zn. 23/129/A). Z tohto dôvodu bolo odvolanie povinného neprípustné a odvolací
súd ho odmietol. Povinný tak v nadväznosti na vyššie cit. ust. opomenul začať konanie, ktorým by
napadol rozsudok (exekučný titul), aj keď tak urobiť mohol. Z tohto dôvodu exekučný titul v tejto veci
nepredstavuje rozsudok pre zmeškanie a nie sú pri ňom naplnené predpoklady, ktoré by bránili jeho

uznaniu a výkonu.

9/ V súvislosti s návrhom povinného na odblokovanie sumy poukázal na § 239 ods. 2 CSP. Napadnuté
uznesenie neobsahuje osobitný výrok týkajúci sa návrhu povinného na odblokovanie sumy, nakoľko súd
prvej inštancie (správne) konštatoval, že nie je oprávnený priamo rozhodnúť o odblokovaní peňažných
prostriedkov, ktoré podliehajú exekúcii. Povinný tak sťažnosťou v tomto ohľade napáda len odôvodnenie

uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nie je sťažnosť v tejto časti prípustná. Napriek
uvedenému poukázal na to, že dikcia ust. § 104 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje povinnému
požiadať o odblokovanie prostriedkov, ktoré sú jeho výslovným vyhlásením určené na výplatu miezd
zamestnancov, jednorazovo a nie opakovanie ako žiada povinný. Rovnaký záver vyplýva aj z odbornej
literatúry, ktorú uviedol oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2024. Exekúcia v danej veci

je vedená správne, na základe konečného a vykonateľného cudzieho súdneho rozhodnutia, pričom
neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by bránili v jeho vymáhateľnosti. Preto navrhol sťažnosť povinného
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy sťažnostného konania za jeden úkon právnej služby
– vyjadrenie k sťažnosti v celkovej sume 447,70 EUR ( 359,35 EUR ako tarifná odmena + 13,73 EUR
ako režijný paušál + 20% DPH).

10/ Dňa 25.04.2025 doručil povinný súdu podanie - doplnenie sťažnosti, v ktorom uviedol, že mu
súdne písomnosti v základnom konaní neboli doručované v súlade s právnymi aktmi v oblasti
justičnej spolupráce v civilných veciach, ktoré sú pre SR a Belgické kráľovstvo záväzné. Povinný
sa o cezhraničnom spore dozvedel až dňa 12.01.2023, kedy mu bol exekučný titul doručený

prostredníctvom Slovenskej pošty (referenčné číslo zásielky RL682377305BE) na adresu evidovanú
vo verejných registroch a verejných databázach (t.j. Areál Starej tehelne 1, 038 52 Sučany, Slovenská
republika). Pred týmto dátumom mu nebol na adresu sídla doručený žiadny úkon ohľadom začatia
súdneho konania. Exekučný titul bol preto vydaný bez jeho účasti z dôvodu, že mu preukázateľne nebolo
doručené súdne predvolanie. V nadväznosti na doručenie exekučného titulu na adresu sídla, následne

inicioval opravné konanie a domáhal sa jeho zrušenia. O tom svedčí aj obsah rozsudku Okresného súdu
Oudenaarde, Komora O2B č. 23129A zo dňa 28.06.2023, ktorým súd zamietol jeho návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Súd v tomto rozhodnutí potvrdil, že povinný podal dňa 10.02.2023 návrh na
zrušenie exekučného titulu (t. j. v 30 dňovej zákonnej lehote podľa právneho poriadku konajúceho súdu).
Belgický súd si však oneskorenosť podania návrhu vyhodnotil výlučne na tom základe, že povinnému

malo byť údajne vykázané doručenie súdneho predvolania do Belgicka, t. j. na neaktuálnu adresu v
cudzine, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá mu bola prenajatá pred viac ako 10 rokmi a na ktorej
sa objektívne i fakticky povinný nezdržiava niekoľko rokov. S poukazom na čl. 45 Nariadenia Brusel I
bis mal konajúci súd zabezpečiť riadne doručenie všetkých súdnych písomností, pričom nedodržanie
tejto povinnosti viedlo k závažným procesným pochybeniam zo strany konajúceho súdu. Existuje preto

dôvod na zamietnutie výkonu exekučného titulu podľa čl. 46 nariadenia Brusel I bis, čo zároveň podľa
ustanovenia § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku predstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie.

11/ Rovnako z obsahu pripojenej zásielky vyplýva, že oprávnený vyvíjal úkony smerom k doručovaniu
exekučného titulu aj prostredníctvom slovenského orgánu verejnej moci – súdneho exekútora (JUDr.

Stanislavy Hulmanovej Janušovej, sídlom Vojtech Tvrdý 4, 010 01 Žilina, Slovenská republika), čomu
nasvedčuje samotný obsah doručenej zásielky. Oprávnený sa povinnému pokúšal doručiť exekučný
titul spôsobom podľa nariadenia č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych
písomností v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie o doručovaní“) a takýto postup
pri doručovaní písomností sa mal podľa povinného uplatniť. Keďže doručenie súdnych písomností

neprebehlo riadne, nemohol povinný účinne uplatniť procesnú obranu, pričom táto skutočnosť súčasne
zakladá dôvod pre zamietnutie výkonu exekučného titulu. Povinný preto navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a exekúciu zastaviť, uložiť súdnemu exekútorovi povinnosť odblokovať bankový účet povinnéhov rozsahu sumy 12.601,41 eur vždy k 8. dňu príslušného mesiaca, a to až do doby skončenia exekúcie
a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekučného konania v rozsahu 100 %.

12/ Oprávnený tvrdenia povinného v doplnení sťažnosti považoval za účelové a v priamom rozpore s
obsahom spisu a s jeho vlastnou procesnou aktivitou v rámci súdneho konania. jediným a nepravdivým
argumentom povinného je, že prvá písomnosť mu bola doručená až dňa 12.01.2023. Povinný sa
súdneho konania v Belgicku riadne zúčastnil, čo vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu – súd prvého
stupňa, Východné Flámsko, pracovisko Oudenaarde komora O2B, sp. zn. 23/129/A zo dňa 28.06.2023.

Dokonca bol v ňom zastúpený právnym zástupcom – advokátom Petrom Van Melkebekom. Odvolacie
konanie bolo iniciované povinným, a to odvolaním zo dňa 10.02.2023. Následne sa dňa 07.03.2023
uskutočniloúvodnépojednávanieadňa16.05.2023predložilpovinnýsvojezáverečnévyjadrenie(strana
3 rozhodnutia odvolacieho súdu). Dňa 24.05.2023 sa potom uskutočnilo hlavné pojednávanie vo veci.
Všetky tieto skutočnosti nastali až po 12.01.2023, a teda až po tom, čo mala byť povinnému doručená
prvá písomnosť v konaní. Odvolací súd v rozhodnutí rovnako konštatuje, že rozsudok súdu prvého

stupňa bol doručený súdnym exekútorom dňa 27.07.2022 na (povinným) zvolenú adresu v Belgicku
a platobný rozkaz zo dňa 27.12.2022 na adresu sídla na Slovensku. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia
odvolacieho súdu, povinný sa vyjadroval aj k tomu, či a za akých podmienok bola zrušená nájomná
zmluva,atedaajvovecisamej(strana5časťIV.rozhodnutiaodvolaciehosúdu)arovnakotakajodvolací
súd sa v konaní vyjadroval aj vo veci samej (strana 6 rozhodnutia odvolacieho súdu). Z rozhodnutia

odvolacieho súdu teda nepochybne vyplýva, že sa povinný konania riadne zúčastnil.

13/ V zmysle ust. článku 46 v spojení s článkom 45 Nariadenia Brusel I bis pritom jednoznačne
vyplýva, že podmienky na zamietnutie uznania a výkonu súdneho rozhodnutia musia byť splnené
kumulatívne, a teda: vydanie súdneho rozhodnutia bez účasti žalovaného, nedoručenie písomnosti,

ktorou sa začalo konanie (alebo rovnocennej písomnosti) v dostatočnom čase a takým spôsobom,
aby si mohol zabezpečiť obhajobu a žalovaný nesmel opomenúť začať konanie, ktorým by napadol
súdne rozhodnutie, keď tak mohol urobiť. Rovnaký záver potvrdzuje aj odborná literatúra k tomuto
nariadeniu (A. B., Nariadenie Brusel I (prepracované znenie), Komentár. Wolters Kluwer, 2016, str. 214),
a teda že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade je zrejmé, že povinný sa

konania zúčastnil a bol v ňom dokonca právne zastúpený, preto nie je splnená hneď prvá podmienka na
neuznanie rozhodnutia podľa čl. 46 Nariadenia Brusel I bis. Predmetné znenie rovnako nehovorí nič o
tom, že písomnosť musí byť doručená presne podľa nariadenia č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní
súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach. Podmienka nedoručenia
spočíva len v tom, že žalovanému musí byť odobratá možnosť zabezpečiť si obhajobu – čo vzhľadom

na to, že si ju zabezpečil, celkom zjavne mal. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 14. 12. 2006, sp. zn. C-283/05, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že: „pokiaľ ide o
písomnosti, ktorými sa začína konanie, takže obyčajný formálny nedostatok, ktorý neporušuje právo na
obhajobu, nemôže stačiť na vylúčenie uplatnenia výnimky z dôvodu opodstatňujúceho neuznanie alebo
nevykonanie.“ Právo na obhajobu povinného celkom zrejme porušené nebolo. V konaní bol zastúpený

advokátom, ktorý sa vo veci vyjadroval a zúčastňoval pojednávaní. Ďalej uviedol, že právny zástupca
povinného, advokát A. C. D. v e-mailovej správe zo dňa 29.08.2023 adresovanej právnemu zástupcovi
oprávneného uviedol, že dlh vie povinný začať splácať až koncom roka 2023. Tým povinný jednoznačne
potvrdil existenciu svojho záväzku voči oprávnenému a aj to, že ho bude plniť. Uvedený e-mail predložil
súdu v prílohe podania. V danom prípade teda nie sú splnené podmienky na zamietnutie uznania a

výkonu exekučných titulov v tejto veci v zmysle ust. článku 46 a 45 Nariadenia Brusel Ia. Z uvedeného
dôvodu navrhujeme, aby súd v zmysle ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania
o tomto návrhu v rozsahu 100%.

14/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná
a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

15/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

16/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.17/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný

titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;

predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

18/ Podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného
účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydané bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu
nedoručil písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase

a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať
konanie, ktorý by napadol rozsudok, keď mohol urobiť

19/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP

a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne). Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca dodáva nasledovné.

20/ Podstatou sťažnosti povinného boli tvrdenia o aplikácii nesprávneho nariadenia. Sudca zhodne
s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka musí konštatovať, že na prejednávanú vec vzhľadom
k skutočnosti, že nachádzacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa začalo až dňa 07.04.2022,

dopadá Nariadenie Brusel I bis. Nariadenie Brusel I bis sa podľa jeho čl. 81 stalo účinným dvadsiatym
dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie (uverejnené bolo v ÚV EÚ dňa 20.12.2012)
a uplatňuje sa od 10.01.2015 (s výnimkou článkov 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10.01.2014). Súčasne
zrušilo Nariadenie Brusel I (článok 80). Pokiaľ sa teda konanie pred súdom v Belgicku začalo v roku
2022, v žiadnom prípade sa naň nemohlo vzťahovať už v tom čase dávno zrušené nariadenie, a to

bez ohľadu na typ rozhodnutia, ktoré v ňom bolo vydané. Exekučný titul je podľa Nariadenia Brusel
I bis priamo uznaný a vykonateľný bez potreby osobitného konania o uznaní (čl. 36 bod 1 a čl. 39).
Námietka povinného, že na danú vec sa malo aplikovať nariadenie Brusel I, pretože exekučným titulom
má byť rozsudok pre zmeškanie, je tak nesprávna. Neobstojí ani tvrdenie povinného o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, keďže ten jasne zodpovedal prečo nariadenie

Brusel I na danú vec nedopadalo a neuplatnilo sa ani jeho ustanovenie čl. 42 ods. 2 o vyhlásení
vykonateľnosti (tzv. exequatur).

21/ Povinný v sťažnosti tiež namietal nedostatočnosť odôvodnenia v súvislosti s návrhom na
odblokovanieurčitejčastipeňažnýchprostriedkovnajehoúčte.Vyššísúdnyúradníkpritompodľanázoru

súdu dostatočne ozrejmil, že výkon exekúcie ako taký spadá do kompetencie súdneho exekútora, ktorý
zvolí vhodný spôsob jej vykonania. Podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku pri exekúcii prikázaním
pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré
sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín
najbližší ku dňu, keď bol v banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu

v banke. Pokiaľ má povinný za to, že spĺňa podmienky na odblokovanie požadovanej sumy, musí
také vyhlásenie urobiť voči súdnemu exekútorovi, ktorý vykoná potrebné opatrenia na to, aby bolo
dodržané ustanovenie § 104 Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie ako takej podľa § 61k Exekučného poriadku však súd nerozhoduje o odblokovaní finančnýchprostriedkov. Pokiaľ o tejto žiadosti nebolo vyšším súdnym úradníkom rozhodnuté vo výrokovej časti,
nie je len proti dôvodom (v uvedenom rozsahu) prípustná sťažnosť. Preto sudca v tejto časti sťažnosť
vyhodnotil ako neprípustnú a teda nedôvodnú.

22/ V doplnení sťažnosti, ktoré bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (15 dní od doručenia
uznesenia), povinný súdu oznámil, že prvá písomnosť mu bola doručená až dňa 12.01.2023, čím malo
dôjsť k naplneniu dôvodov neuznania cudzieho exekučného titulu podľa čl. 45 ods. písm. b/ Nariadenia
Brusel I bis. Vzhľadom k tomu, že k doplneniu sťažnosti došlo po uplynutí zákonnej lehoty, nemohlo také

podanie vyvolať žiadne účinky. Okrem toho, v exekučnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada,
ktorá neumožňuje povinnému rozšíriť dôvody svojej obrany. V ustanovení § 61k ods. 2 a 3 Exekučného
poriadku je vyjadrená zásada koncentrácie exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný
musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v
čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s
odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd
na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr,
pričom pri koncentrácii exekučného konania je spotrebiteľská povaha sporu bez väčšieho významu
(porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022
z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).

23/ Je pritom bez akýchkoľvek pochýb, že už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie
(13.02.2024)moholpovinnýtvrdiťskutočnostionedoručeníexekučnéhotitulu,nourobiltakažvdoplnení
sťažnosti (ktoré bolo podané po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie),
pričom ich neskoré uplatnenie neospravedlňoval žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili ich

uplatniť včas. Oneskorené tvrdenia tak nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu.

24/ Aj napriek tomu, že doplnením sťažnosti došlo k zmene obrany povinného (nedoručenie exekučného
titulu a zamietnutie výkonu podľa Nariadenia Brusel I bis) oproti návrhu na zastavenie exekúcie
a sťažnosti (absencia vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v jeho neprítomnosti podľa

nariadenia Brusel I), súd uvedie, prečo nie sú dané povinným tvrdené podmienky zamietnutia uznania/
výkonu rozhodnutia podľa Nariadenia Brusel I bis. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu
Oudenaarde sp. zn. 22A278 z 23.05.2022. Voči nemu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Súd
prvého stupňa Východné Flámsko – oddelenie Oudenaarde rozsudkom 23/129/A dňa 28.06.2023 tak,
že ho vyhlásil za neprípustné.

25/Dôvodom,prektorýsapovinnýnemalkonania,vktorombolvydanýexekučnýtitul,zúčastniť,resp.sa
nevyjadrilkžalobe,malabyťskutočnosť,žemubolipísomnostidoručovanénaadresuvBelgicku.Keďsa
rozsudok predloží na uznanie alebo výkon v inom členskom štáte, súd štátu výkonu (slovenský exekučný
súd) už nepreskúmava, či bolo doručenie v štáte pôvodu vykonané dokonale alebo či zodpovedá jeho

vlastným, prísnejším normám. Súd štátu výkonu posudzuje doručenie výlučne z pohľadu existencie
prekážky uznania podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis, pri ktorom musia byť splnené
kumulatívne splnené predpoklady: nedoručenie žaloby žalovanému, nedostatočný čas na obranu
(zabezpečenie obhajoby) a že žalovaný neopomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď
tak mohol urobiť. To znamená, že súd v štáte výkonu skúma iba to, či nebolo porušené základné

právo žalovaného na obhajobu, teda či mal žalovaný reálnu možnosť dozvedieť sa o konaní a brániť
sa. Riadnosť doručovania sa primárne posudzuje podľa práva štátu pôvodu. Súd, ktorý vedie konanie
a vydáva rozsudok, musí dodržať vlastné vnútroštátne predpisy o doručovaní, vrátane procesných lehôt
a formálnych požiadaviek (napr. čo sa považuje za náhradné doručenie). V Belgicku je doručovanie na
zvolenú adresu, určenú napr. v zmluve (tzv. zvolenie bydliska alebo gekozen woonplaats / election de

domiciel / domiciliekeuze), upravené vnútroštátnym súdnym kódexom a má osobitný právny význam,
najmä v súvislosti so súdnymi písomnosťami. Doručenie na zvolenú adresu v Belgicku je platné, aj
keď účastník (adresát) býva v zahraničí. Táto adresa slúži na právne účely a považuje sa za platné
miesto na prijímanie úradných a súdnych písomností. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že účastníci
nájomnej zmluvy, z ktorej vznikol uplatňovaný nárok oprávneného, si písomne dohodli, že sa na ňu

vzťahuje belgické právo a že v jej článku 24 si povinný zvolil ako adresu svojho bydliska na plnenie
nájomnej zmluvy adresu prenajatej nehnuteľnosti, ktorá sa podľa čl. 40 a 47bis súdneho poriadku
považovala za známe a zvolené bydlisko v Belgicku, na ktoré sa mu musel doručovať predvolanie
a rozsudok. Platnosť takého doručovania povinný namietal v odvolacom konaní. Odvolací súd odvolanievyhodnotil ako neprípustné, keď doručenie na adresu v Belgicku považoval za platné, zvolená adresa
vyplývala z nájomnej zmluvy, ktorou boli strany viazané zo zákona. Povinný nepreukázal ukončenie
nájomnej zmluvy (dohodou) ani zrušenie zvoleného bydliska. Jediným zákonným dôvodom na to, aby sa

mohol povinný vyhnúť márnemu uplynutiu lehoty na podanie opravného prostriedku, bolo preukázanie
vyššej moci, ktorá by mu znemožnila zrušiť voľbu bydliska v Belgicku, čo však povinný v odvolacom
konaní nepreukázal. Odvolací súd tak považoval doručenie exekučného titulu dňa 27.06.2022 na adresu
zvolenú povinným v Belgicku za súladné s belgickým právnym poriadkom.

26/ Ak teda podľa belgického práva sa malo doručovanie písomností vykonávať na zvolenú adresu
v Belgicku a voľbu tejto adresy povinný nezrušil, pričom o tom, že došlo k platnému doručeniu
exekučného titulu právoplatne rozhodol belgický odvolací súd, nie je možné túto skutočnosť namietať
ako dôvod neuznania cudzieho exekučného titulu v exekučnom konaní. Exekučný súd musí vychádzať
z rozhodnutia odvolacieho súdu, že exekučný titul bol riadne povinnému doručený na adresu v Belgicku.
Možno tak uzavrieť, že povinnému bola riadne doručená žaloba (predvolanie), čím už prvá podmienka

na zamietnutie uznania rozhodnutia podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis nebola naplnená,
a preto ani nedošlo k upretiu jeho práva na zabezpečenie obhajoby. Keďže rozhodujúce bolo podľa
belgického práva doručovanie na adresu v E., teda v štáte pôvodu exekučného titulu, je bez právneho
významu skúmanie otázky doručovania písomností podľa Nariadenia o doručovaní. Preto sa ním súd
bližšie ani nezaoberal.

27/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/1438/2023 zo dňa
31.10.2024 zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinný nepreukázal dôvody zamietnutia uznania,
resp. výkonu cudzieho exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie.

28/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

31/ O trovách sťažnostného konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Právny zástupca
oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si uplatnil trovy právneho zastúpenia za
vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 447,70 eur. Exekučný poriadok v ustanovení §
199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní,
pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie.

Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Vychádzajúc z
predmetu konania (istiny 147 567,13 eur), priznal sudca oprávnenému podľa § 199a ods. 1, § 199d
ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 359,35 eur a

13,73 eur ako režijný paušál za rok 2024 + DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti
povinného v celkovej výške 447,70 eur budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).