Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Cbi/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120205691
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120205691.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobkyne: JUDr. Ingrid Kovalčuková, zn.

správcu S1588, správca konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice,
IČO: 36 698 598, so sídlom kancelárie správcu Štúrova 22, 040 01 Košice - Juh, zastúp. Mgr. Jankou
Krakovskou, advokátkou, Tomášikova 35, 040 01 Košice, IČO: 42 107 920, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúp. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Floriánska 19, 040 01
Košice, IČO: 42 326 460, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že právny úkon
dlžníka E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., a to Darovacia zmluva uzavretá so žalovaným,
ktorou dlžník E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, previedol bezodplatne na žalovaného nehnuteľnosť: byt č. X
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres D. E., obec D. F. G., katastrálne územie H. G., nachádzajúci
sa v obytnom dome na C. I. J. XX K. D., súpisné č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku vo

výške spoluvlastníckeho podielu 3498/100000 a na základe ktorej bolo vydané Rozhodnutie o povolení
vkladu Darovacej zmluvyV–3437/2012z23.05.2012–705/2012dokatastranehnuteľnostívprospech
žalovaného je voči žalobkyni neúčinný. Ďalej žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobkyňa uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/3/2012 zo dňa 17.09.2012,
zverejneným dňa 24.09.2012 v obchodnom vestníku OV č. 184/2012 na stranách 92-94 bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36 698 598

a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Šetrením účtovných záznamov
úpadcu a následne vykonanou ekonomickou analýzou žalobkyňa zistila, že konateľ úpadcu E. A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., vykonal vo vzťahu k majetku úpadcu viacero
úkonov, ktorými sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil v celkovej výške 28 149,49 EUR. Vydanie
bezdôvodného obohatenia konateľa žalobkyňa vymáha prostredníctvom viacerých súdnych konaní
vedených na Okresnom súde Košice I. Z katastra nehnuteľností na internete žalobkyňa zistila, že vyššie
označený konateľ úpadcu previedol v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

úpadcu bezodplatne svoj majetok (nehnuteľnosť) – byt č. 6 zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre
okres D. E., L. D. F. Ťahanovce, katastrálne územie H. G., nachádzajúci sa v obytnom dome na C.
I. J. XX K. D., súpisné č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu3498/100000, na spriaznenú osobu – žalovaného. Vklad vlastníckeho práva žalovaného povolila správa
katastra dňa 23.05.2012, s tým, že ako titul nadobudnutia bolo uvedené: Rozhodnutie o povolení
vkladu Darovacej zmluvy V – 3437/2012 z 23.05.2012 – 705/2012. V priebehu pojednávaní, ktoré proti

konateľovi úpadcu žalobkyňa vedie bolo zistené, že konateľ úpadcu scudzil aj svoje osobné motorové
vozidlo, pričom v konaniach žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov tvrdiac, že okrem starobného
dôchodku nemá žiaden iný príjem, ani majetok. Z uvedeného je možné usudzovať, že konateľ úpadcu sa
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úmyselne zbavil celého svojho majetku, z ktorého by bolo
možné uspokojenie jeho veriteľov práve v prípade, že budú zistené jeho neoprávnené výbery z pokladne

úpadcu a následne voči nemu uplatňované.

3.Vpodanídoručenomsúdudňa21.07.2015žalovanýuviedol,žepredpokladmiúspešnéhoodporovania
právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa, ako aj skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. v troch rokoch

predchádzajúcichpodaniužaloby.Uviedol,žepredmetnádarovaciazmluvabolauzavretámedzinímako
obdarovaným a jeho rodičmi ako darcami. Jeho otec E. A. B. nebol v čase uzavretia darovacej zmluvy
a ani následne dlžníkom úpadcu, čo je zrejmé z účtovných záznamov úpadcu. Keďže neexistuje záväzok
darcu voči žalobkyni, nemôže existovať vymáhateľná pohľadávka veriteľa. Trojročná lehota, v ktorej
možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je lehota hmotnoprávna. Znamená to, že v rámci

tejto lehoty musí byť návrh uplatnený na súde. Na uplynutie uvedenej lehoty súd prihliada z úradnej
povinnosti, lebo ide o lehotu prekluzívnu. Túto lehotu treba počítať od uskutočnenia právneho úkonu.
Právne účinky vkladu darovacej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobkyňa domáha nastali 23.05.2012.
Hmotnoprávna lehota na odporovanie tomuto právnemu úkonu začala plynúť 24.05.2012 a skončila
24.05.2015. Žaloba bola podaná 25.05.2015, t.j. po zákonom stanovenej lehote, ktorá je prekluzívna.

Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

4.Žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 19.10.2015 uviedla, že jej aktívna legitimácia v konaní vyplýva
z ust. § 40, § 44 a § 47 ZKR, pričom poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/8/2008 zo dňa 31.03.2008. Vo vzťahu k existencii vymáhateľnej pohľadávky poukázala na súdne

konania vedené proti konateľovi úpadcu, ktorých predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia
a na ust. § 451 a § 107 Občianskeho zákonníka. Doplnila, že vymáhaná suma pozostáva z viacerých
výberovhotovostizpokladneúpadcubezexistencierelevantnéhoprávnehotitulu.Akbyktýmtovýberom
z pokladne úpadcu zo strany konateľa E. A. B., nar. XX.XX.XXXX nedošlo, majetok úpadcu by sa o sumu
týchto výberov zvýšil. Vzhľadom na to, že sa jedná o chýbajúci majetok patriaci ku dňu vyhlásenia

konkurzu úpadcovi (v dôsledku toho patriaci aj do konkurznej podstaty), žalobkyňa ako subjekt zo
zákona oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku (zákonný zástupca úpadcu
v majetkových veciach), vymáha od osoby, ktorá sa na úkor toho majetku bezdôvodne obohatila, vydanie
tohto neoprávnene prijatého plnenia. Žalobkyňa teda zapísala do súpisu majetku úpadcu aj pohľadávky
voči konateľovi úpadcu, ako fyzickej osobe. Predmetné pohľadávky sú zapísané v súpise majetku

všeobecnej podstaty úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o. pod položkami 12 až 21 a 23 až 29 súpisu, ktorý bol
zverejnený v OV č. 236/2012 dňa 06.12.2012. Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 2. Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia je zrejmé,
že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká okamihom keď k nemu došlo. Týmto okamihom teda
vznikol osobe (E. A. B., nar. XXXX), ktorá sa na úkor úpadcu obohatila, záväzok vydať toto obohatenie

úpadcovi a súčasne tým istým okamihom vznikla úpadcovi voči nej pohľadávka na jeho vydanie. Ako
vyplýva z odpisu súpisových zložiek majetku, ktoré sú pohľadávkami úpadcu voči fyzickej osobe, E.
B., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu nadobudnutia účinkov žalovaného odporovateľného právneho úkonu, mal
úpadca voči tejto osobe preukázateľne žalovateľné (zistiteľné) pohľadávky najmenej vo výške 19 889,54
EUR (súpisové zložky majetku 12, 13, 16, 18, 26, 29), pričom o šesť dní na to boli zaúčtované ďalšie

výdavky z pokladne úpadcu, ktoré v skutočnosti neboli realizované na účel deklarovaný konateľom, E.
A. B., nar. XXXX, a teda aj vo vzťahu k nim došlo podľa názoru žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu
E. B., nar. XXXX. Jedná sa o súpisové zložky majetku 14, 15, 17, 19-21, 23-25, 27, 28 v celkovej
sume 7 959,55 EUR, z ktorej po právoplatnosti rozhodnutí súdu bolo E. A. B., nar. XXXX zaplatené
do konkurznej podstaty 1 489,30 EUR (súpisové zložky majetku č. 14, 15, 17, 23, 24). Aktuálny stav

súpisových zložiek majetku všeobecnej konkurznej podstaty je uvedený prílohe podania. Z celkového
počtu 17-tich žalôb podaných proti E. B. nar. XXXX, doposiaľ bolo právoplatne skončených len 5.
V konaní je teda ešte uplatňovanie 12. pohľadávok úpadcu voči E. B., nar. XXXX, ktorý bol ako dlžník
úpadcu spolu so svojou manželkou zmluvnou stranou právneho úkonu, ktorému žalobkyňa v tomtokonaní odporuje, a to v postavení darcu. Jedná sa o tieto súdne konania: 1. o zaplatenie 950,- EUR s
prísl., sp. zn. 15C/92/2013, 2. o zaplatenie 10 000,- EUR s prísl., sp. zn. 15C/l33/20l3, 3. o zaplatenie
1 235,61 EUR s prísl., sp. zn. 17C/15/2013, 4. o zaplatenie 421,80 EUR s prísl., sp. zn. 25C/67/2013,

5. o zaplatenie l 875,06 EUR s prísl., sp. zn. 25C/107/2013, 6. o zaplatenie 960,- EUR s prísl., sp. zn.
35C/l18/20l3, 7. o zaplatenie 1979,91 EUR s prísl., sp. zn. 38C/l19/2013, 8. o zaplatenie 1 908,61
EUR s prísl., sp. zn. 40C/7/2013, 9. o zaplatenie 1 914,42 EUR s prísl., sp. zn. 40C/92/2013, 10.
o zaplatenie 2 859,99 EUR s prísl., sp. zn. 40Ro/461/2012, 11. o zaplatenie 580,- EUR s prísl., sp.
zn. 41C/134/2013, 12. o zaplatenie 1 683,40 EUR s prísl., sp. zn. 41C/135/2013. K výkladu pojmu

„vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právo veriteľa
odporovať právnym úkonom svojho dlžníka sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 20bdo 69/2012. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd vysporiadal so žalovaným namietanou
rozdielnou judikatúrou NS SR aj NS ČR (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo 102/99 z 23.12.1999, rozh.
NS ČR, sp. zn. 21Cdo 2791/1999, rozh. NS SR, sp. zn. 5Obo 137/2006, rozh. NS SR, sp. zn. 4 Cdo
198/2010 a pod.). Mala za to, že s poukazom na uvedené rozhodnutia vymáhateľnou pohľadávkou

je pohľadávka žalovateľná, t.j. pohľadávka, ktorej sa možno domáhať na súde a nie pohľadávka
„vykonateľná“ (priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím, alebo iným titulom, podľa ktorého je
možné nariadiť výkon rozhodnutia /exekúciu/). Právnym úkonom, ktorým sa ukracuje uspokojenie
pohľadávky je v žalobe označená darovacia zmluva, ktorou dlžník úpadcu E. B., nar. XXXX previedol
svoj majetok na svojho syna – žalovaného. E. B., nar. XXXX v sporoch, v ktorých žalobkyňa uplatňuje

proti nemu pohľadávky úpadcu, žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov argumentujúc, že jeho
jediným príjmom je starobný dôchodok, jeho manželka je nezamestnaná a nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, ani auto. Z uvedeného vyplýva, že E. A. B., nar. XXXX po bezodplatnom prevode celého
svojhonehnuteľnéhomajetkunažalovanéhonevlastnížiadeninýmajetok,zktoréhobymohlažalobkyňa
v prípade priznania žalovaných nárokov uspokojiť svoje pohľadávky, resp. v postavení zákonnej

zástupkyne úpadcu jeho pohľadávky, a teda týmto úkonom došlo k naplneniu objektívnej stránky
odporovateľného právneho (darovacej zmluvy) v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. Dôsledkom
nadobudnutia účinnosti namietaného právneho úkonu je, že aj v prípade nadobudnutia kvality súdne
vymáhaných pohľadávok úpadcu vo forme exekučných titulov, súdom priznané pohľadávky sa z dôvodu
neexistencie iného jeho majetku stanú fakticky nevymožiteľnými. Z uvedeného je nesporné, že právnym

úkonom E. B., nar. XXXX (dlžníka úpadcu) bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok spoločnosti CK
FENÍCIA, s.r.o., v právnom postavení jeho veriteľa. Vzhľadom na to, že žalovaný ako subjekt, s ktorým
dlžníkúpadcuprávnyúkonurobil,resp.vprospechktoréhohourobil,aktorýmáznamietanéhoprávneho
úkonu nepochybne priamy prospech je synom E. B., nar. XXXX, t.j. osobou blízkou v zmysle ust. § 116
a 117 Občianskeho zákonníka, úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá. Pasívna legitimácia žalovaného

vyplýva ako z obsahu rozhodnutia Správy katastra Košice, č. vkladu: K. XXXX/XX, tak aj z LV č.
XXXX, okres: D. E., obec: D. – F. G., katastrálne územie: H. G.. K námietke premlčania uviedla, že
rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu zo dňa 23.05.2012, č. K. XXXX/XX vyplýva, že toto
nadobudlo účinnosť 23.05.2012. Poukázala na ust. § 122 Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná
prekluzívna lehota začala plynúť 24.05.2012 a uplynula by 24.05.2015, ak by tento deň nebol pripadol

na nedeľu. Vzhľadom na to, že posledný deň lehoty pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty na
podanie žaloby bol najbližší pracovný deň, t.j. pondelok 25.05.2015, kedy bola žaloba doručená súdu.
Námietka preklúzie práva je teda nedôvodná.

5.Žalovaný v podaní zo dňa 30.08.2016 namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie takejto

žaloby a tvrdil, že neexistuje vymáhateľná pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi a preto považuje žalobu
za nedôvodnú. Poukázal pritom na stanovisko Ústavného súdu SR prezentované v uznesení sp. zn.
IV. ÚS 284/2010 vo veci výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka. Ústavný súd v tomto rozhodnutí
k pojmu a argumentácii NS SR v rozhodnutí 3 Cdo 102/99 uvádza:,, V tejto súvislosti ústavný súd
považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 102/99,

v ktorom je vyslovený názor interpretujúci pojem Vymáhateľná pohľadávka ako rovnoznačný pojmu
Žalovateľná pohľadávka, ide o menšinový názor vybočujúci zo štandardnej judikatúry všeobecných
súdov. V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na prevažujúce názory predstaviteľov právnej teórie
v Slovenskej republike podľa ktorých : Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ,
ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka

splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (tzv. exekučný titul) a keď odporovateľným
úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie
veriteľovej pohľadávky.“ v ďalšom argumentuje, že názor podľa ktorého žalovateľná pohľadávka by mala
byť považovaná za vymáhateľnú sa vymyká právnej úprave i právnej teórii, nezapadá do konštrukcieprávnej úpravy odporovateľných právnych úkonov a vyhodnotil ju ako nesprávnu. Z uvedeného
rozhodnutia Ústavného súdu SR je zrejmé, že za vymáhateľnú možno považovať pohľadávku, ktorú
je možné vymáhať, a teda je exekučným titulom. Žalobca nepreukázal sudu jej existenciu. Ak by aj

existovala vymáhateľná pohľadávka, teda exekučný titul žalobcu, právo odporovať právnemu úkonu
zaniklo 30.04.2015. Uviedol, že predmetom konania je odporovanie právnemu úkonu dlžníka - darovacej
zmluve, uzavretej dňa 30.04.2012. Mal za to, že v tento deň bol právny úkon dlžníka ako prejav jeho
vôle urobený perfektne. Teda mal všetky náležitosti, bol urobený v predpísanej forme. V tento deň
teda napadnutý právny úkon (darovacia zmluva) nadobudol platnosť a účinnosť. Podľa platnej právnej

úpravy (rovnako aj v čase uzavretia darovacej zmluvy) náš právny poriadok nepozná prípad, v ktorom by
k súkromnoprávnej zmluve bolo potrebné rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla
účinnosť. Obligačnoprávne účinky takýchto zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu
alebo orgánu verejnej správy. Takýmito rozhodnutiami nastávajú len vecnoprávne účinky. Platnosť
a účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti teda nastáva súčasne, jej podpisom. V predmetnej veci
teda platnosť a účinnosť darovacej zmluvy uzavretej 30.04.2012 medzi dlžníkom a jeho manželkou

ako darcami a žalovaným ako obdarovaným nastala v tento deň. Poukázal na publikovaný komentár
k ust. § 47 Občianskeho zákonníka, na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 184/2005, ktorý bol na základe
výsledkov rokovania občianskoprávneho kolégia publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
SR pod R 59/2007. V uvedenom rozsudku dovolací súd konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho
úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon

spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Vklad a jeho účinky
spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej
zmluvy (tiež rozsudok 8 Sžo 41/2008 a iné). Z uvedeného vyplýva, že právo odporovať právnemu
úkonu (darovacej zmluve) bolo možné (za splnenia zákonných podmienok) podaním žaloby najneskôr
30.04.2015. Keďže ide o hmotnoprávnu lehotu, toto právo žalobcovi zaniklo uplynutím tohto dňa.

Právo podať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu je možné s úspechom uplatniť za splnenia týchto
podmienok: a) aktívnej legitimácie, t.j. ak žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, b)
existencie podmienky odporovateľnosti uvedenej v ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, c)
podania žaloby na príslušný súd, d) pasívnej legitimácie žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené
mal za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené základné podmienky odporovateľnosti právneho

úkonu. Žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou z dôvodu neexistencie vymáhateľnej pohľadávky,
resp. jej existenciu nepreukázal. Nie sú splnené zákonné podmienky a to úmysel ukrátiť veriteľa. Tento
úmysel v čase uzavretia zmluvy neexistoval, dlžník nemohol predpokladať, že na spoločnosť ktorej bol
spoločníkom a konateľom bude nutné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, že konkurz bude vyhlásený,
že ustanovený správca bude považovať niektoré vydaje spoločnosti za neopodstatnené a bude ich

následne spochybňovať. V čase darovacej zmluvy úpadca vykonával svoju činnosť riadne, obvyklým
spôsobom predával zájazdy klientom a to až do konca mesiaca máj 2012. Teda samotný dlžník nemohol
mať vedomosť, ba ani tušenie o prípadnej existencii akejkoľvek pohľadávky a už vôbec nie vymáhateľnej
pohľadávky. Preto je logike priečiace sa tvrdenie žalobcu, že pri uzavretí darovacej zmluvy konal
v úmysle ukrátiť veriteľa. Keďže ani samotný dlžník takýto úmysel mať nemohol, vedomosť žalovaného

o úmysle ukrátiť veriteľov za uvedených okolností nemôže byť daná. Mal za to, že žalobca nepreukázal
ani existenciu ďalšej podmienky a to, že týmto právnym úkonom bolo ukrátené uspokojenie veriteľovej
pohľadávky. Poukázal ešte na fakt, že predmetom darovacej zmluvy je byt, ktorý bol v bezpodielovom
spoluvlastníctve rodičov žalovaného, preto mal za to, že nemôže byť predmetom žaloby celý tento byt
s prihliadnutím na zákonom stanovené zásady vyporiadania BSM. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať

žalovanému náhradu trov konania.

6.Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2016 uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom
žalovaného, že by malo dôjsť k zániku práva odporovať namietanému právnemu úkonu dňa 30.04.2015,
ktorý žalovaný odvíja od okamihu uzavretia namietanej darovacej zmluvy. Výklad okamihu plynutia

začatia plynutia premlčacej doby, keď táto mala začať plynúť dňom uzavretia zmluvy, s poukazom na
rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo 184/2005, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 59/2007 (tiež rozsudok 8Sžo 41/2008 a iné) nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko
predmetom tohto konania (na rozdiel od situácie, z ktorej žalovaný čerpá svoju argumentáciu) nie je
relatívna neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade darovacej zmluvy), ale určenie jej neúčinnosti,

čo sú dva celkom odlišné inštitúty, sledujúce úplne odlišný zámer zákonodarcu, stojace na úplne
odlišných pojmových znakoch, s úplne odlišnými právnymi následkami. K základným pojmovým znakom
odporovateľnosti, resp. základným predpokladom úspešnosti veriteľa v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu jeho dlžníka okrem iného je, že namietaným právnym úkonom muselo dôjsť kukvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku, v dôsledku čoho sa veriteľ nemôže uspokojiť z ostatného
jeho majetku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim pre naplnenie tohto pojmového znaku je okamih,
kedy došlo k reálnemu odlivu majetku dlžníka a nie okamih vzniku záväzku previesť svoje právo

na iného. Keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam zákon pre nadobudnutie vlastníckych práv vyžaduje
povolenie vkladu do katastra, k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka nemohlo dôjsť len uzavretím
scudzovacej zmluvy, ale až okamihom nadobudnutia jej hmotnoprávnych účinkov, t.j. až povolením
vkladu. Deň povolenia vkladu je preto rozhodujúcim pre začatie plynutia prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Návrh na vklad vôbec nemusel byť podaný,

správa katastra mohla odmietnuť návrh a pod. Kým nedošlo k reálnej zmene vlastníckych práv, teda
nesporne až do povolenia vkladu, nič nebráni veriteľovi uspokojovať sa aj z toho nehnuteľného majetku
dlžníka, ktorý je hoci len v dôsledku absencie povolenia vkladu v prospech nadobúdateľa naďalej v jeho
majetku. ,,Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorého účinky vo
vzťahu k nehnuteľnostiam vznikli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (pozri §

28 zákona č. 162/1995 Z.z. /katastrálny zákon/ a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
12Co/l45/2007).“ Prezentovaný právny názor opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 31Cdo 619/2000, v ktorom tento súd danú problematiku pekne rozoberá, keď uvádza, že dohoda
ovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvatýkajúcasanehnuteľnostíazmluvaoprevodevlastníctva
k nehnuteľnosti predstavujú tzv. nadobúdací titul (titulus adquirendi). Ak keď z takejto zmluvy vznikajú

jej účastníkom práva a povinnosti, k prechodu vlastníctva podľa nej ešte nedochádza. Ten nastáva
až vkladom vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra
o jeho povolení (modus adquirendi). Z hľadiska ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú významné len právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky jeho veriteľa a len
takýmto právnym úkonom môže veriteľ s úspechom odporovať. Uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva

k nehnuteľnosti k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa zo strany jeho dlžníka (účastníka zmluvy),
aj keby dlžník ku zmluve pristúpil s takýmto zámerom, ešte nedochádza. Aj keď dlžník uzavretím zmluvy
prejavil vôľu previesť nehnuteľnosť na iného a aj keby pritom sledoval ukrátenie uspokojenia pohľadávky
svojho veriteľa, právnej sféry dlžníkovho veriteľa sa to ešte nedotýka, nadobúdateľ sa totiž samotným
uzavretím zmluvy zatiaľ vlastníkom nehnuteľnosti nestal a dlžníkov veriteľ môže požadovať uspokojenie

svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti, nakoľko ešte tvorí súčasť dlžníkovho majetku. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa môže nastať až tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti. Ak dlžník takémuto právnemu následku uzavretej zmluvy nezabránil alebo mu nebol
schopný zabrániť a ak tak bolo celkové právne konanie smerujúce k prevodu nehnuteľnosti na iného
vkladom do katastra zavŕšené, potom v prípade, že tým došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky

dlžníkovho veriteľa, je odôvodnený záver, že dlžník urobil právny úkon významný z hľadiska ustanovenia
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne, že došlo k takémuto právnemu úkonu. Nepostačuje
teda, ak dlžník len prejaví vôľu smerujúcu k následku, ktorý ukráti, resp. je spôsobilý (v budúcnosti)
ukrátiť pohľadávku veriteľa. Je treba, aby jeho prejav vôle aj skutočne vyvolal právne následky, ktoré
vedú k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa. To čo bolo uvedené o uzavretí zmluvy

o prevode nehnuteľností, rovnako platí aj pri dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
týkajúcej sa nehnuteľnosti. Ak teda na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedôjde ku vkladu
vlastníckeho práva do katastra, aj keď boli platne uzavreté, k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
dlžníkovho veriteľa nemôže dôjsť. Tiež treba zobrať do úvahy, že podanie návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností nie je obmedzené žiadnou lehotou, a teda pokiaľ by sa počítala trojročná

lehota uvedená v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka už od uzavretia zmluvy, mohlo byť
to viesť k tomu, že by táto lehota uplynula skôr, než by bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, čím by veriteľovi bolo v rozpore s ustanovením § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka zabránené vôbec sa domáhať vyslovenia právnej neúčinnosti odporovateľných právnych
úkonov. K námietke podmienok neúčinnosti právneho úkonu uviedla, že žalovaný a dlžník sú vo vzťahu

otec a syn. Jedná sa teda o spriaznené osoby, u ktorých sa úmysel predpokladá. Mala za to, že
na vyvrátenie tejto domnienky nepostačuje len tvrdenie, že nevedel, nemohol vedieť. Skutočnosť, že
sa jedná len o formálny prevod je preukázaná už len tým, že po prevode bytu dlžník nehnuteľnosť
neodovzdal žalovanému, ale naďalej v nej býva bez akejkoľvek zmeny. Prevod nemal reálny dopad na
faktický výkon vlastníckych práv, ktorý (hoci formálne je vlastníkom žalovaný) naďalej reálne vykonávajú

dlžník s manželkou. Námietka žalovaného, že byt bol pred prevodom v BSM dlžníka a jeho manželky
nemôže obstáť z dôvodu dikcie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka
veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.7.Na pojednávaní dňa 13.11.2018 žalobkyňa uviedla, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi,
nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 41C/134/2013 rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a doposiaľ nedošlo zo strany žalovaného k úplnému zaplateniu pohľadávky.

8.Žalovaný na pojednávaní dňa 13.11.2018 zdôraznil, že odporovanie právneho úkonu samo o sebe
spočíva v tom, že sa napáda právny úkon medzi určitými subjektmi, v tomto prípade medzi manželmi B.
a ich synom. Mal za to, že k perfektnému právnemu úkonu došlo dňa, kedy bola podpísaná darovacia

zmluva, teda 30.04.2012 a od toho dňa začína plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie práva na súde.
Slovenský právny poriadok nepozná dvojinštančnosť právnych úkonov. Právny úkon je perfektný, keď
dôjde k stretu prejavu vôle medzi zmluvnými stranami, k čomu v tomto prípade došlo 30.04.2012. Ak
žalobkyňa namieta nejaké iné skutočnosti napr. vklad do katastra, resp. rozhodnutie o návrhu na vklad
do katastra, mohla uplatniť správnu žalobu v rámci správneho súdnictva, alebo domáhať sa riešenia
svojich nezrovnalostí inou cestou, ale určite nie odporovacou žalobou. Z podanej žaloby vyplýva, ako

keby odporovala právnemu úkonu katastra a nie právnemu úkonu manželov B.. K aktívnej legitimácii
uviedol, že úpadcom je CK FENÍCIA, s.r.o. a nie manželia B.. Úlohou správcu je uspokojovať veriteľov
cestovnej kancelárie FENÍCIA z majetku CK FRNÍCIA, s.r.o. Ak má nejakú pohľadávku voči konateľom,
alebo spoločníkom, tak si ju musí uplatňovať z pozície správcu za CK FENÍCIA, s.r.o. voči dlžníkom
úpadcu a nie voči tretím osobám.

9.Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 26Cbi/4/2015-290 zo dňa 13. novembra 2018 žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania.

10.Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Košiciach rozsudkom

sp. zn. 2CoKR/21/2019-344 zo dňa 28. augusta 2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
a žalovanému priznal náhradu trov konania.

11.Žalobkyňa podala proti rozsudku Krajského súdu dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp.
zn. 3Obdo/8/2020 zo dňa 30. marca 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2CoKR/21/2019-344 zo dňa 28. augusta 2019, ako aj rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.
26Cbi/4/2015-290 zo dňa 13. novembra 2018 a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
Najvyšší súd poukázal na to, že trojročná lehota na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa
ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak je odporovateľným právnym úkonom dlžníka
zmluva o prevode nehnuteľností (napr. darovacia zmluva, kúpna zmluva alebo zámenná zmluva) -

začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vyslovenia
neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha.

12.Po návrate spisu z Najvyššieho súdu SR bola veci pridelená nová spisová značka 26Cbi/4/2020.

13.Žalobkyňa v podaní zo dňa 05.11.2020 uviedla, že ku dňu 06.11.2020 eviduje vymáhateľné
pohľadávky voči konateľovi úpadcu E. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. XX, XXX XX D. E., F. G.. Jedná sa o pohľadávky, ktoré boli právoplatne priznané v súdnych
konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn.:

a) 41C/134/2013 – právoplatne priznaná istina vo výške: 580,- EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020:
328,79 EUR; trovy konania: 417,21 EUR .......... spolu: 1 326 EUR; z toho uhradené: 1 294,89 EUR;
zostatok dlhu k 05.11.2020: 31,11 EUR,
b)41C/135/2013–právoplatnepriznanáistinavovýške:1683,40EUR;úrokyzomeškaniak05.11.2020:
1 244,61 EUR; trovy konania: 746,37 EUR .......... spolu: 3 674,38 EUR; z toho uhradené: 1 500,- EUR;

zostatok dlhu k 05.11.2020: 2 524,38 EUR,
c) 35C/118/2013 – právoplatne priznaná istina vo výške: 960,- EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020:
617,06 EUR; trovy konania: 596,- EUR .......... spolu: 2 173,06 EUR; z toho uhradené: 2 125,30 EUR;
zostatok dlhu k 05.11.2020: 47,76 EUR,
d)25C/107/2013–právoplatnepriznanáistinavovýške:1875,06EUR;úrokyzomeškaniak05.11.2020:

1 313,92 EUR ......... spolu: 3 188,98 EUR; z toho uhradené: 200,- EUR; zostatok dlhu k 05.11.2020: 2
988,98 EUR + náhrada trov konania priznaná vo výške 100%,e) 40C/92/2013 – právoplatne priznaná istina vo výške: 1 914,42 EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020:
1 511,03 EUR ......... spolu: 3 425,45 EUR; z toho uhradené: 0,- EUR; zostatok dlhu k 05.11.2020: 3
425,45 EUR + náhrada trov konania priznaná vo výške 100%,

f) 38C/119/2013 – právoplatne priznaná istina vo výške: 1 979,91 EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020:
1 395,90 EUR ......... spolu: 3 375,81 EUR; z toho uhradené: 0,- EUR; zostatok dlhu k 05.11.2020: 3
375,81 EUR + náhrada trov konania priznaná vo výške 100%.
13A.Prebiehajú tiež súdne konania v štádiu odvolacieho konania, v ktorých je dôvodné očakávať
potvrdenie prvostupňových rozsudkov, ktorými bolo žalobám žalobkyne vyhovené, a to s ohľadom

na to, že fakticky všetkým žalobám podaným v zásade v skutkovo rovnakých veciach bolo napokon
právoplatne vyhovené. Jedná sa o konania:
a) 40C/7/2013 – žalovaná istina vo výške: 1 908,61 EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020: 1 506,44
EUR ......... spolu: 3 415,05 EUR; z toho uhradené: 0,- EUR; zostatok dlhu k 05.11.2020: 3 415,05 EUR
+ trovy konania,
b) 15C/7/2013 – žalovaná istina vo výške: 10 000,- EUR; úroky z omeškania k 05.11.2020: 7 920

EUR ......... spolu: 17 920,- EUR; z toho uhradené: 0,- EUR; zostatok dlhu k 05.11.2020: 17 920,- EUR
+ trovy konania.
13B.Vo vzťahu k pohľadávkam týkajúcim sa náhrady trov konania uviedla, že táto náhrada bola priznaná
rozsudkami vo výške 100%. Konkrétnu priznanú sumu v niektorých konaniach aktuálne nevie presne
uviesť z dôvodu úmrtia predchádzajúceho právneho zástupcu, keď z viacerých súvisiacich objektívnych

príčin zatiaľ nestihlo dôjsť k zúčtovaniu všetkých preddavkov na právne služby a zrejme aj k vyúčtovaniu
trov, keďže niektoré rozhodnutia sú relatívne nedávne a o priznaní konkrétnej výšky náhrady ešte nebolo
rozhodnuté. S ohľadom na výšky istiny, ako aj dĺžku trvania niektorých konaní z dôvodu procesných
úkonov žalovaného (napr. opakované odvolania, doplnenia odvolaní a pod.), čomu zodpovedal aj počet
úkonov právneho zastúpenia žalobkyne, odhadom možno ku každej z vyššie uvedených právoplatne

priznaných pohľadávok uvažovať s pohľadávkou z titulu náhrady trov konania cca najmenej 1 500,-
EUR a násobne viac (najmä konanie 15C/7/2013, kde súd prvej inštancie už 2x žalobe vyhovel, pričom
konateľ úpadcu opäť podal odvolanie, v ktorom dookola opakuje stále tie isté argumenty). Výška
týchto pohľadávok by mohla byť známa v čase najbližšieho pojednávania. Avšak bez ohľadu na to,
s prihliadnutím na podstatu tohto konania bola toho názoru, že výška pohľadávok z titulu náhrady

trov konania nie je pre priznanie nároku uplatňovaného touto žalobou rozhodujúca, keďže za daného
aktuálneho stavu nemôžu byť žiadne pochybnosti o existencii vymáhateľných pohľadávok voči osobe,
od ktorej žalovaný nadobudol dotknutý majetok. Na preukázanie kvality právoplatnosti a vykonateľnosti
vyššie uvedených rozhodnutí navrhla vykonať lustráciu v súdnom registri, prípadne pripojiť dotknuté
spisy, keďže doručovanie týchto rozhodnutí v tomto konaní je spojené s náročným procesom skenovania

množstva rozsudkov, pričom elektronicky nie je ani možné posielať tak objemné súbory.
13C.Návrh žalovaného na zabezpečenie znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu navrhla
zamietnuť. Z návrhu nie je zrejmé, čo by mal tento dôkaz preukazovať. Navyše skutočnosť, že toto
trestné konanie bolo zastavené (dôvody nie sú pre toto súdne konanie podstatné, preto žalobkyňa nevidí
dôvod zaťažovať nimi súd), uvedené ešte neznamená, že situácia aj s ohľadom na možnú trestnoprávnu

zodpovednosť konateľa úpadcu sa môže zmeniť a pravdepodobne sa aj zmení, keďže skutkový stav
oproti roku 2015, kedy bolo toto trestné konanie zastavené z dôvodu údajného premlčania, je s ohľadom
na to, ako boli následne ukončené jednotlivé civilné súdne konania, zásadným spôsobom zmenený.
Žalobkyňa poukázala na to, že pri pokračujúcom zločine sprenevery je v prípade spôsobenia značnej
škody (§ 213 ods. 3 TZ v spojení s § 125 ods. 1 TZ) premlčacia doba až 20 rokov (§ 87 ods. 1, písm. b)

TZ). Z podania žalovaného nie je zrejmé, čo týmto procesným postupom vôbec sleduje.

14.Na pojednávaní dňa 19.11.2021 žalobkyňa uviedla, že predpoklady odporovateľnosti sú dané, preto
navrhuje žalobe vyhovieť. Doručila súdu ako aj právnej zástupkyni žalovaného prehľad existujúcich
vymáhateľných pohľadávok. Čo sa týka úmyslu, tento sa v zmysle zákona predpokladá a nie je

úlohou žalobkyne to preukazovať. Už krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predpoklady
odporovateľnosti boli splnené. Otázkou bolo, či bola žaloba podaná v lehote. S touto skutočnosťou sa
už vysporiadal Najvyšší súd.
14A.Vo vzťahu ku konkurzu uviedla, že úpadok spočíval v tom, že v januári 2012 vystavil bulharský
partner spoločnosť Sunny Travel preddavkovú faktúru na sumu 10 000,- EUR. Táto suma sa vymáha

v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/133/2013 a v skutočnosti nikdy nebola zaplatená. Preddavkové
faktúrysaúčtujúnastraneaktívažkýmnedôjdekposkytnutiuplnenia.Dovtedysaposkytnutýpreddavok
správa ako majetok ( pohľadávka ). Čo sa týka CK Fenícia, ako správkyňa v trestnom konaní namietala
podvodné konanie konateľa spoločnosti, ktorý pohľadávku zaúčtoval v skutočnosti až v júni 2012 dovýdavkov teda priamo do nákladov a týmto nastal stav v podobe predlženia. To, čo uviedla právna
zástupkyňa žalovaného s ohľadom na zásady správneho účtovania nie je možné aby nastalo, pretože
kým je to preddavok je to v aktívach a návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný z dôvodu platobnej

neschopnosti, lebo v tomto prípade sa jednalo o predlženie, čo je iná forma úpadku. Úpadca predával
zájazdy od januára a z týchto preddavkov uhrádzal kontokorentný úver, na ktorom bol spoludlžníkom
ako fyzická osoba a keď mali klienti vycestovať na zájazd, zaúčtoval pohľadávku na stranu pasív. Zvýšili
sa záväzky, nastal stav predlženia v účtovníctve a podal návrh na konkurz. Poisťovni oznámil poistnú
udalosť, na základe ktorej poisťovňa mala zaplatiť a zaplatila poistné plnenie z titulu neuskutočnených

zájazdov, pričom konateľ úpadcu od januára splácal z týchto preddavkov kontokorent. Teoretická
argumentácia nezodpovedá skutočnostiam, ktoré sa v tomto konaní diali. Je presvedčená, že išlo
o sofistikované konanie konateľa, aby z tržieb splatil kontokorentný úver a z povinného poistenia proti
úpadku uspokojil nároky klientov cestovnej kancelárie.
14B.Krátkou cestou doručila súdu ako aj právnej zástupkyni žalovaného prehľad platieb konateľa
úpadcu.

14C.Potvrdila, že z pohľadávky vymáhanej v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/107/2013 bolo
uhradených 800,- EUR. Skutočná výška pohľadávky pozostáva z istiny vo výške 1 875,06 EUR, úrokov
ku dňu 21.09.2021 sú v sume 1 387,62 EUR, čo spolu činí 3 262,68 EUR. Faktom tiež je, že v tomto
konaní zatiaľ stále nebolo rozhodnuté o trovách konania, pričom trovy konania boli priznané vo výške
100%. Bez trov konania, rozdiel medzi priznanou sumou a uhradenou sumu je ku dňu pojednávania

2 462,68 EUR. Druhá v poradí je pohľadávka vymáhaná v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/118/2013.
Jedná sa o pohľadávku, ktorá bola v značnej časti uhradená, avšak nebola zaplatená v časti 47,76
EUR. Ďalšia v poradí je pohľadávka vymáhaná v konaní vedenom pod sp. zn. 38C/119/2013. Jedná
sa o právoplatne priznanú, vykonateľnú pohľadávku, ktorej aktuálna výška istiny je 1 979,91 EUR,
nebolo z nej zaplatené nič. Úroky k 17.09.2021 sú vo výške 1 545,89 EUR spolu to činí 3 525,80 EUR.

Ani v tomto konaní zatiaľ nebolo rozhodnuté o výške trov konania, ktoré boli priznané v plnej sume.
Ďalšou pohľadávkou v poradí je pohľadávka vymáhaná v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/92/2013. Na
túto pohľadávku doposiaľ nebolo uhradené nič. Istina je vo výške 1 914,42 EUR a úrok k 17.09.2021
predstavuje 1 660,20 EUR. Spolu to činí 3 574,62 EUR. Rovnako v tomto konaní nebolo zatiaľ
rozhodnutéovýškepriznanýchtrovkonania,ktorébolipriznanévrozsahu100%. Ďalšoupohľadávkouje

pohľadávka vymáhaná v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/134/2013. Vo významnej časti bola splatená,
avšak stále je tam nedoplatok vo výške 31,11 EUR. Ďalšou pohľadávkou je pohľadávka vymáhaná
v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/135/2013. Táto pohľadávka bola priznaná v istine 1 683,40 EUR
a úroky k 21.09.2021 sú vo výške 1 263,04 EUR. Boli tam priznané aj trovy konania vo výške 655,83
EUR za konanie na prvom stupni a 90,54 EUR za odvolacie konanie, čo spolu činí 3 692,81 EUR.

K dnešnému dňu bolo uhradených 1 600,- EUR. Rozdiel napriek tomu stále činí 2 092,81 EUR. V
konaní o zaplatenie 10 000,- EUR vedenom pod sp. zn. 15C/133/2013 bolo dvakrát vyhovené žalobe
a momentálne je vec na odvolacom súde. Zatiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Pohľadávka
pôvodne uplatnená v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/7/2013 o zaplatenie 1 908,61 EUR je na
dovolacom súde, avšak na základe návrhu žalobkyne. Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského

súdu, v ktorom bola pôvodne neúspešná a vec vrátil na nové konanie. Aktuálne je konanie vedené pod
sp. zn. 38C/1/2021.
14D.V danom prípade sa posudzuje úmysel vo vzťahu k uzavretiu zmluvy a skutočnosti uvedené
právnou zástupkyňou žalovaného nie sú spôsobilé vyvrátiť zákonom predpokladaný úmysel.

15.Právnazástupkyňažalovanéhonapojednávanídňa19.11.2021uviedla,ženiesúsplnenépodmienky
odporovateľnosti právneho úkonu. Žiadala, aby žalobkyňa preukázala existenciu vykonateľných
pohľadávok, a že veritelia boli ukrátení. Popiera existenciu úmyslu ako to už bolo uvedené
v predchádzajúcich podaniach. Znalecký posudok by mal slúžiť na preukázanie existencie podmienenej
pohľadávky, ktorá je prihlásená do konkurzu.

15A.K prehľadu vymáhateľných pohľadávok uviedla, že čo sa týka prvej pohľadávky vo výške 1 875,06
EUR, táto je priebežne splácaná. Druhá v poradí bola uhradená s úrokmi aj s trovami v celom rozsahu.
Čo sa týka pohľadávky v konaní vedenom pod sp. zn. 38C/119/2013, táto je na Najvyššom súde SR.
Rovnako aj pohľadávka vedená v konaní pod sp. zn. 40C/92/2013 je tiež na Najvyššom súde SR. Piata
pohľadávka je už splatená aj s úrokmi aj trovami právneho zastúpenia. Čo sa týka šiestej pohľadávky vo

výške 1 683,40 EUR, bolo z nej uhradených 1 600,- EUR a spláca sa postupne. Vzhľadom na uvedené
prehľad žalobkyne nie je aktuálny. Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. 4C/7/2013, rozhodnutie
bolo zrušené Najvyšším súdom SR. Prebieha nové konanie pod sp. zn. 38C/1/2021.15B.Uviedla, že úpadca ako cestovná kancelária uskutočňuje špecifickú činnosť, lebo začiatkom roka sa
zazmluvňujú pobyty a uhrádzajú sa zálohy za tieto pobyty, preto v decembri, januári a februári cestovná
kancelária má vyššie náklady a potom, keď sa predávajú zájazdy, inkasuje od klientov peniaze a účtovne

sa to vyrovnáva. Aj v roku 2012 to bolo tak až do mája 2012. Opäť sa predávali klientom zájazdy
a ani konateľ úpadcu nemohol v apríli vedieť, že bude potrebné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Nemohol to teda vedieť ani obdarovaný teda žalovaný. Nemohol vedieť, že sa zájazdy nepredajú a že
sa spoločnosť dostane do predlženia. Preto úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť žalovaného
nemôže byť daná. Vzhľadom na uvedené mala za to, že je potrebné dať znalkyni otázku, či počítala

pri vyhotovení znaleckého posudku s takouto špecifickou činnosťou úpadcu. Mala za to, že vedomosť
žalovaného nie je daná a preto navrhla nevyhovieť žalobe.
15C.Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 10 000,- EUR v tejto veci ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté. Ak bol uhrádzaný kontokorent je potrebné uviesť, na čo bol ten úver použitý, zrejme
pre účely cestovnej kancelárie, preto bol splácaný z prostriedkov cestovnej kancelárie. Z vyjadrenia
správkyne zrejme vyplýva, že úpadca nebol predlžený. K tomu sa nevedela vyjadriť, nakoľko nie je

ekonómkou. Na to by bolo potrebné posúdenie ekonóma. Čo sa týka účtovných záznamov, tieto majú
vplyv na to, kedy sa konateľ úpadcu dozvedel o tom, odkedy bola spoločnosť v predlžení. Sama
žalobkyňa uviedla, že v júni zaúčtoval konateľ úpadcu túto pohľadávku a dostal sa do predlženia až po
zaúčtovaní tejto pohľadávky.
15D.Aby žalovaný mohol preukázať skutočnosť, že nevedel a nemohol mať informácie o úpadku

v čase uzavretia predmetnej zmluvy v apríli 2012, musel túto informáciu čerpať len od darcu. Preto za
dôležité považuje ustáliť, kedy sa konateľ úpadcu dozvedel o tom, že spoločnosť je v predlžení. Nebolo
preukázané, že to bolo pred, alebo v čase uzatvárania darovacej zmluvy. Žalovaný nemal vedomosť
o tom, že darca má úmysel ukrátiť veriteľov a nevedel o žiadnom veriteľovi a nevedel o tom, v akej
situácii sa 30.04.2012 nachádza spoločnosť CK Fenícia. Takúto informáciu nemal od koho získať a to

ani pri najvyššej miere obozretnosti, lebo takúto informáciu nemal ani jej konateľ. Darmo je jeho synom
nejaké informácie musel mať konateľ, aby ich mohol ďalej podať. Je to logický sled udalostí k tomu, aby
to bolo možné zistiť a preukázať. V prípade potreby navrhla vypočuť k týmto skutočnostiam konateľa
CK Fenícia.

16.Na pojednávaní dňa 05.04.2022 žalobkyňa po výsluchu svedka E. A. B. (konateľa úpadcu) uviedla,
že svedok neuviedol veriteľa F. F., vo vzťahu ku ktorému mal úpadca na začiatku roka 2012 dlh vo výške
viac ako 30 000,- EUR. Čo sa týka tvrdení ohľadom faktúr za ubytovanie od Bulharského partnera Sunny
Travel, ani jedna z týchto faktúr nebola nikdy uhradená. Pán svedok tvrdil, že uhradil tie peniaze, jednalo
sa o faktúru, ktorá mala byť jedna doručená v januári 2012 a druhá niekedy v apríli. Práve faktúru vo

výške 10 000,- EUR z januára 2012 zaúčtoval až v mesiaci jún. Táto faktúra nebola nikdy uhradená
a vedie sa o nej súdny spor, v ktorom už prvostupňový súd rozhodol dvakrát v jej prospech. Aktuálne
vo veci prebieha odvolacie konanie. Bulharský partner v tomto konaní opakovane pred bulharským
súdom na základe dožiadania slovenského súdu poprel, žeby bol prijal plnenie na tieto dve faktúry, resp.
na ubytovacie kapacity na sezónu 2012. Mala za to, že svedok si dobre pamätá sumu cez 30 000,-

EUR, čo sa týka predaja zájazdu a táto suma, ktorá zodpovedala výške kontokorentného úveru, práve
bola cieľovou sumou za predaj zájazdov v roku 2012. Z týchto tržieb sa uhrádzal kontokorent a ako
náhle bol kontokorent splatený, zhruba vo výške okolo 30 000,- EUR, pričom mali vycestovať klienti do
zahraničia, bol vyhlásený bankrot a konateľ úpadcu (teda svedok) oznámil poisťovni potrebu preplatiť tie
sumy, ktoré zaplatili klienti za zájazdy. Ak by bol skutočne nakúpil konateľ úpadcu ubytovacie kapacity,

on by tam tých ľudí poslal, faktom je, že ubytovacie kapacity neboli nakúpené, peniaze boli použité
na splatenie kontokorentného úveru a preto v skutočnosti neboli tí klienti vyslaní na dovolenky, pričom
následne bola oznámená aj poisťovni akože poistná udalosť po dobe vzniku úpadku a poisťovňa na
základe komerčného poistenia tieto zájazdy klientom preplatila. Trvala na tom, že to bol sofistikovaný
plán, ako sa zbaviť kontokorentného úveru, pričom tomu zodpovedá aj práve tá skutočnosť, že druhý

syn, teda nie žalovaný, ale starší syn konateľa úpadcu, bol spoločníkom úpadcu do 22. decembra 2011,
kedy previedol svoj podiel na svedka - konateľa úpadcu a to jednoznačne z dôvodu, že spoločníci ručili
za kontokorentný úver. Čiže ku koncu roku 2011 sa vzdal postavenia spoločníka, jediným spoločníkom
a tým pádom jediným ručiteľom za kontokorentný úver bol svedok, teda konateľ úpadcu. Následne sa
predávali zájazdy do výšky zhruba 30 000,- EUR. Všetky tie tržby sa poukazovali do banky na splatenie

kontokorentného úveru, nebolo zabezpečené žiadne ubytovanie, preto keď mali klienti vycestovať,
jednoducho sa spracovali dokumenty k bankrotu a oznámil sa bankrot poisťovni, ktorá preplatila tie
zájazdy.17.Žalovaný v podaní zo dňa 09.05.2022 uviedol, že nie je pravdou, že o existencii záväzkov darcu mal
vedieť už začiatkom roka 2012. Darovacou zmluvou z 30.04.2012 mu rodičia darovali byt č. 6 zapísaný
na LV č. XXXX pre k.ú. H. G., ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (rodičov). V

tom čase, ale aj po jej uzavretí a povolení vkladu nevedel a nemohol vedieť o žiadnych záväzkoch
jedného z darcov – otca E. A. B.. O záväzkoch nemohol mať žiadnu vedomosť, keďže ako vyplynulo z
jeho výpovede na pojednávaní dňa 05.04.2022 nevedel o žiadnych záväzkoch ani on. Účtovná závierka
za rok 2011, ktorú preukázateľne podal 14.03.2012 potvrdzuje, že v tento deň nemohol mať vedomosť
o záväzkoch. Spoločnosť CK Fenícia s.r.o. hospodárila so ziskom a on sám ako fyzická osoba nemal

žiadne záväzky. Daňové priznanie s potvrdením o jeho podaní, súvahou a výkazom ziskov a strát
predložil v prílohe.
17A.Považoval za neprimerané poukazovať na záväzky na kontokorentnom účte. Tento spôsob
preklenutia nerovnomerne vznikajúcich nákladov a výnosov pri špecifickej činnosti cestovnej kancelárie
využíval úpadca od roku 2008 bez akýchkoľvek problémov, čo je žalobkyni známe, keďže disponuje
účtovníctvom úpadcu. Kontokorentný účet je bežným nástrojom v podnikateľskej sfére a slúži na pokrytie

nákladov najmä pri činnostiach s nepravidelne rozloženými nákladmi a výnosmi podnikajúceho subjektu.
Banky definujú kontokorentný účet takto: Je to banková služba patriaca k bežnému bankovému účtu,
ktorá klientovi poskytuje možnosť čerpať z účtu peniaze aj v prípade, že na účte nemá dostatočnú
hotovosť. Preto sa často označuje ako kontokorentný úver. Slúži na pokrytie krátkodobého poklesu
likvidity. Splátky nie sú rozložené rovnomerne, je určená len jeho splatnosť. Pri predmete činnosti každej

cestovnej kancelárie je zrejmé, že náklady v prvom polroku prevyšujú výnosy. Tie dosiahne až v sezóne,
predajom zájazdov. Zazmluvniť si ich ale musí nielen čo do ubytovania a služieb, ale aj dopravy už
začiatkom roka, s čím pochopiteľne vznikajú náklady. Náklady ktoré takto vznikajú sú nákladmi budúcich
období, účtujú sa s časovým rozlíšením. Podľa dostupnej literatúry: „Náklady a výnosy sa účtujú do
obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce

sa na tieto náklady a výnosy. Nesúlad, ktorý vzniká medzi nákladom a výdavkom a medzi výnosom
a príjmom sa rieši časovým rozlíšením nákladov a výnosov na účtoch účtovnej skupiny 38 – Časové
rozlíšenie nákladov a výnosov v súlade s § 56 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve.“ (E. M.
N. – Dane a účtovníctvo 2021). Preto záver o tom, že úpadca bol predlžený už v januári 2012 a darca
o tom mal vedomosť namietal. Tento záver je neodborný, nezohľadňuje časové rozlíšenie tak ako je

uvedené vyššie. Tvrdenie žalobkyne že kontokorentný úver bol uhrádzaný z predaja zájazdov a jej
konštrukt o sofistikovanom pláne darcu ako konateľa úpadcu o tom, že to bolo cieľom úpadcu, považuje
za ničím nepodložené účelové tvrdenie prameniace z nepochopenia fungovania finančných nástrojov.
Jediným príjmom každej cestovnej kancelárie je predaj svojich produktov – zájazdov, pobytov. A ako
je všeobecne známe, každý podnikateľský subjekt uhrádza záväzky vzniknuté na kontokorentnom účte

banke zo svojich príjmov, čo je úplne legitímny spôsob fungovania tohto finančného nástroja.
17B.Tvrdenie žalobkyne o tom, že nikdy nebola zaplatená suma 10 000,- EUR namietal. V prílohe
pripojil príjmový doklad preukazujúci úhradu 10 000,- EUR spoločnosti Sunny Travel. Pripojil aj mailovú
komunikáciu medzi úpadcom a spoločnosťou Sunny Travel v Bulharsku, prostredníctvom ktorej úpadca
zabezpečoval ubytovanie a služby pre svojich klientov. Dal do pozornosti, že ešte 05.06.2012 zasielal

bulharskému partnerovi „obsadenosť“ teda potrebu ubytovania služieb na aktuálnu sezónu v uvedených
termínoch. To preukazuje, pravdivosť výpovede konateľa úpadcu, že až po 05.06.2012 si dal vypracovať
priebežné hospodárske výsledky, na základe ktorých zistil, že predaj a teda aj tržby v danom roku sú
veľmi nízke a nebudú nepostačovať na vyrovnané hospodárenie. Zohľadniac vyššie uvedené, vrátane
príloh ktoré predložil, tvrdenia o sofistikovanom pláne úpadcu vyznievajú účelovo.

17C.Odhliadnuc od vyššie uvedeného poukázal na zákonné podmienky odporovateľné-ho právneho
úkonu uvedené jednak v komentári k Občianskemu zákonníku - ust. § 42a a 42b, ako aj v dostupnej
odbornej literatúre. Tvrdil, že podať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu je možné s úspechom len za
splnenia nasledujúcich podmienok:
a) aktívnej legitimácie, t.j. ak žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,

b) existencie podmienky odporovateľnosti uvedených v ust. § 42 a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka,
c) podaním žaloby na príslušný súd v zákonom stanovenej lehote,
d) pasívnej legitimácie žalovaného.
17D.S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené základné
podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou z dôvodu

neexistencie vymáhateľnej pohľadávky, resp. jej existenciu doposiaľ nepreukázal. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že vymáhateľná pohľadávka je pohľadávkou žalovateľnou, poukazujúc na rozhodnutie NS SR
3Cdo/102/99, jeho názor vyvracia Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 284/2010 z 30.08.2010.
Ústavný súd v tomto rozhodnutí podrobil prieskumu označené rozhodnutie NS SR a pojem vymáhateľnápohľadávka. Ústavný súd SR k pojmu a argumentácii NS SR uvedenom v rozhodnutí 3 Cdo 102/99
uvádza: „ V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 102/99, v ktorom je vyslovený názor interpretujúci pojem Vymáhateľná

pohľadávka ako rovnoznačný pojmu Žalovateľná pohľadávka, ide o menšinový názor vybočujúci zo
štandardnej judikatúry všeobecných súdov. V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na prevažujúce
názory predstaviteľov právnej teórie v Slovenskej republike podľa ktorých : Aktívne legitimovaným na
podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutie (tzv.

exekučný titul) a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom
smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.“ V ďalšom argumentuje, že názor, podľa
ktorého žalovateľná pohľadávka by mala byť považovaná za vymáhateľnú sa vymyká právnej úprave i
právnej teórii, nezapadá do konštrukcie právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov a vyhodnotil
ju ako nesprávnu. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je zrejmé, že za vymáhateľnú
možno považovať pohľadávku ktorú je možné vymáhať, a teda je exekučným titulom. Tomuto výkladu

zodpovedá aj rozhodovacia prax všeobecných súdov.
17E.Nie je splnená ani ďalšia zákonná podmienka a to úmysel ukrátiť veriteľa. Tento úmysel v čase
uzavretia zmluvy neexistoval, darca nemohol predpokladať, že na spoločnosť ktorej bol spoločníkom
a konateľom bude nutné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, že konkurz bude vyhlásený, a
ustanovený správca bude považovať niektoré výdaje spoločnosti za neopodstatnené a bude ich

následne spochybňovať a umelo z nich účelovo vytvárať „pohľadávky“ voči nemu. V čase uzavretia
darovacej zmluvy podľa vykonaného dokazovania s poukazom aj na listiny ktoré sú prílohou tohto
vyjadrenia úpadca vykonával svoju činnosť riadne, obvyklým spôsobom predával zájazdy klientom a
to až do 05.06.2012, čo preukazuje mailová komunikácia pripojená v prílohe. Teda samotný úpadca
ani dlžník/darca nemohol mať vedomosť, ba ani tušenie o prípadnej existencii akejkoľvek pohľadávky

a už vôbec nie vymáhateľnej pohľadávky. Preto je logike priečiace sa tvrdenie žalobcu, že pri uzavretí
darovacej zmluvy konal v úmysle ukrátiť veriteľa. Keďže ani samotný dlžník takýto úmysel mať nemohol,
nemohol ani žalovaný mať vedomosť o jeho úmysle ukrátiť veriteľov.
17F.Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala ani existenciu ďalšej zákonnej podmienky a to,
že týmto právnym úkonom bolo ukrátené uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Podľa komentára k ust.

§ 42a OZ autorov Prof. JUDr. Karol Plank DrSc. a kolektív: „ Nestačí že sa majetok dlžníka zmenšil,
musí sa preukázať že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku.“ S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
konania.

18.Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.11.2022 zdôraznila, že otázka toho, či existuje v čase vyhlásenia
rozhodnutia vykonateľná pohľadávka je fakticky jednou z podstatných náležitostí konania o žalobe.
Tvrdila, že existuje niekoľko právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré potvrdzujú existenciu vykonateľných
pohľadávok žalobkyne voči konateľovi úpadcu, teda jednému z darcov nehnuteľnosti v prospech
žalovaného. Poukázala na to, že toto je žaloba o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa

Občianskeho zákonníka, nie podľa Zákona o konkurze, preto nie je podstatné akým spôsobom
hospodárila, aké mala výsledky spoločnosť CK FENÍCIA, ktorá je úpadcom a za ktorú tu koná a ktorej
právauplatňuje.Podstatnéje,žeúpadcamávosobekonateľasvojhodlžníka.Existujúpohľadávky,ktoré
sú vymáhateľné, boli vymáhateľné aj v čase podania žaloby, aj teraz v čase, kedy má súd rozhodovať.
Faktom je, že pán B. (konateľ úpadcu) sa zbavil majetku. Darovacou zmluvou previedol tento majetok

tesne predtým, ako podával návrh na vyhlásenie konkurzu, jednoznačne v úmysle, aby sa zabezpečil
pre prípad, že mu ten konkurz nevyjde ako si predstavuje, aby zachránil ten majetok. Jediný spôsob ako
by sa mohol vyviniť žalovaný z tejto situácie podľa jej názoru je, aby preukázal, že ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti nemohol vedieť o tom, že tento právny úkon bol urobený s úmyslom zbaviť sa
majetku len preto, aby sa vyhol takej situácii pán B. (konateľ úpadcu), ktorý je dlžníkom, aby z toho

majetku boli uspokojovaní veritelia. Jedným z týchto veriteľov je práve úpadca.
18A.Mala za to, že preukázať nevedomosť v takýchto vzťahoch je skutočne veľmi zložité a nepodarilo sa
toanivsituáciách,kedysajednaloočloveka,ktorýžilvzahraničí.Zdôraznila,žespoločnosťCKFENÍCIA
bolarodinnoufirmou,konateľombolotecžalovaného,vminulostiajjehobrataboliajspoločníkmi.Jediný
zamestnanec,ktoréhokedyspoločnosťmalabolamanželkaE.A.B.,nehovoriacužotom,žeúčtovníctvo

robila neter. To bola výsostne rodinne fungujúca firma. Faktom je aj to, že z majetku úpadcu pán B.,
otec žalovaného rovnako v čase podávania Návrhu na vyhlásenie konkurzu previedol bezodplatne práva
z leasingovej zmluvy vo vzťahu k autu, ktoré bolo takmer nové. K tomuto autu bezodplatne postúpil
práva z leasingovej zmluvy, ktorá bola už na nejakých 85% splatená, na svojho druhého syna. Žalovanýnemohol nevedieť o tom kvôli čomu sa prevod robí, pretože to nie je situácia, žeby sa jeho otec s matkou
presťahovali do domu, ktorý zdedila jeho mama. Oni ďalej v tom byte bývajú, nič sa nezmenilo, bol to
len formálny prevod s cieľom zmeniť vlastníka práve preto, aby pre prípad, že ten konkurz nevyjde ako

si pán B. predstavoval, aby nebol braný na zodpovednosť a hlavne keď sa príde na to, akým spôsobom
sa obohatil na úkor úpadcu, keď dával do účtovníctva úpadcu výdavkové pokladničné doklady, ktoré
neboli kryté a prijímatelia týchto akože platieb, všetci potvrdili, teda časť potvrdila, že peniaze nikdy im
vyplatené neboli a vo zvyšku to preukázala v súdnych konaniach, že on si peniaze bral a peniaze si
jednoducho nechal a deklaroval v pokladni úpadcu, že ich použil na úhradu rôznych dodávateľských

faktúr, čo sa ukázalo, že nie je pravda.
18B.Mala za to, že treba skutočne sa zamerať na základné zákonné znaky odporovateľnosti podľa
Občianskeho zákonníka. To, či mala CK FENÍCIA spoluprácu so spoločnosťou Sunny Travel a akú,
a aké mala účtovné závierky, je úplne irelevantné, lebo vykonateľná pohľadávka, včas podaná žaloba
a úmysel sa predpokladá neexistuje, žeby proste takýmto spôsobom predložením účtovnej závierky sa
vyvrátila vedomosť žalovaného o tom, že sa jedná o účelový prevod. A žiadna súvaha, ani účtovný

doklad, aj s ohľadom na súdnu prax doterajšiu, nie je spôsobilý vyvrátiť, žeby žalovaný nemal vedomosť
o tom, z akého dôvodu rodičia na neho previedli bezodplatne byt, ktorý je vlastne jediným majetkom,
z ktorého je možné uspokojiť pohľadávky úpadcu. S konkurzným konaním to nemá nič spoločné, keby
aj konkurz nebol, jednoducho konateľ, otec žalovaného je dlžníkom, pretože si prisvojil majetok a tento
majetok je povinný vrátiť. Keď konateľ úpadcu bral peniaze z pokladne, nemohol nevedieť o tom, že sa

bezdôvodne obohacuje na úkor úpadcu.
18C.Poukázala na to, že zákon predpokladá, že medzi blízkymi osobami bol známy úmysel vyhnúť sa
uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov z toho majetku. Rozhodujúci je úmysel a žalovaný je povinný
preukázať, že o úmysle dlžníka nevedel. Pán B., otec žalovaného vzal z pokladne sumu okolo 23 000,-
EUR, postupne ju odučtovával cez rôzne fiktívne cestovné príkazy, cez úhrady dodávateľom, ktoré

peniaze im nikdy neodovzdal. On dobre vedel, že sa obohacuje a že v nejakom okamihu sa na to môže
prísť. Jediné čo je, sa predpokladá úmysel, že bol povinný peniaze vrátiť a chcel sa tomu vyhnúť. O tomto
úmysle žalovaný nemohol nevedieť.

19.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 22.11.2022 uviedla, že v poslednom písomnom

podaní predloženými listinami preukázala, že v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy nemohol vedieť
ani konateľ firmy, nie to žalovaný o nejakých záväzkoch, alebo nejakých účtovných nezrovnalostiach.
Žalobkyňa v priebehu konkurzu neuznala niektoré výdavkové položky a na základe toho podávala
žaloby a takto sa dopracovala k jednotlivým pohľadávkam. Úlohou súdu je ustáliť vedomosť žalovaného
o úmysle dlžníka. Tvrdila, že ak ani konateľ úpadcu nemal v čase uzatvárania Darovacej zmluvy

vedomosť o zlých hospodárskych výsledkoch, o čom svedčí predložené daňové priznanie spolu
s prílohami, tak nemohol vedieť o tom ani jeho syn. A pokiaľ ide o otázku, alebo tvrdenie žalobkyne, že
to bola rodinná firma, vždy tam figuroval len jeden syn, žalovaný nikdy nefiguroval ani ako spoločník,
ani ako konateľ spoločnosti (úpadcu). To svedčí o tom, že bol vytesnený z týchto aktivít. Aj keď celá
rodina tam mohla spolupracovať, on sa nikdy na tom nepodieľal, nezúčastňoval a ešte aj vlastne ten

prevod práv z leasingovej zmluvy svedčí o tom, že on celý čas stál mimo tejto firmy. Áno, sú to blízke
osoby konateľ úpadcu a žalovaný, ale žalovaný nevie iným spôsobom preukázať ako to, že ak sám
konateľ úpadcu nemal v čase uzatvárania v tom apríli vedomosť o tom, že spoločnosť CK FENÍCIA
nehospodári so ziskom, že má nejaké problémy, žeby mohla mať nejaké dlhy, nemohol o tom vedieť
ani žalovaný. Navyše, ďalším zákonným znakom je aj to, že sa majetok znížil natoľko, že by to ohrozilo

aspoň čiastočné uspokojenie nárokov. Aj to je na žalobkyni, aby to preukázala. Ak o existencii svojich
veriteľov nevedel v rozhodnom období ani otec žalovaného, ako o nich mohol vedieť žalovaný.

20.Žalobkyňa v prílohe podania zo dňa 02.12.2022 predložila súdu prehľad súdnych sporov vedených
proti otcovi žalovaného, ktorý naňho previedol jediný svoj majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť

pohľadávky spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. Poukázala na to, že otec žalovaného v nich žiadal oslobodiť
od súdnych poplatkov z dôvodu, že nedisponuje dostatkom majetku na ich úhrady. Argumentoval
že je starobný dôchodca s jediným príjmom vo výške 363,90 EUR z titulu starobného dôchodku, že
je ženatý, jeho manželka je nezamestnaná, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, býva
v 3-izbovom panelákovom byte. V niektorých konaniach ho súd oslobodil od súdnych poplatkov, v

niektorých v polovici, v iných jeho návrh zamietol. Otec žalovaného podával proti zamietnutým návrhom
na oslobodenie od súdnych poplatkov odvolania, a to dokonca ešte aj v prípadoch, keď súdny poplatok
bol len vo výške 25,- EUR.20A.Pred rozhodnutím o návrhu otca žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov súdy vykonali
šetrenia jeho pomerov, pričom zistili, že otec žalovaného v čestných prehláseniach súdu klamal, keď
okrem iného napr. prehlásil, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nemá žiadne

iné príjmy. V rozpore s týmito vyhláseniami konajúce súdy okrem iného zistili, že otec žalovaného je
vlastníkom viacerých nehnuteľností v okrese Sobrance: k. ú. O. (LV č.: XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX)
a tiež k. ú. K. P. (LV č. XXX) a P. Q. (LV č. XXX) a v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/92/2013 dokonca
súd zistil, že v období od 18.01.2013 do 31.12.2013 mu poisťovňa R. vyplatila provízie za jeho činnosť
sprostredkovateľa poistenia sumu 3 586,22 EUR. Do konania vedeného pod sp. zn. 15C/133/2013 súd

zabezpečil dokonca ešte aj darovaciu zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, na základe ktorej
sa otec žalovaného zbavil tohto majetku nesporne v snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti vrátiť
do majetku spoločnosti CK FENÍCIA peňažný majetok, ktorý mu otec žalovaného svojvoľne odňal. V
spise z konania vedeného pod sp. zn. 40C/7/2013 sa nachádza aj lustrácia vlastníctva (v rozhodnom
čase najmenej 18 rokov starého) osobného motorového vozidla zn. Renault Megan, ktorého vlastníkom
bol otec žalovaného do 30.01.2013, kedy ho previedol na osobu s menom: P. S., H. XXX/X, T.. Týmto

vozidlom mal otec žalovaného údajne realizovať pracovné cesty do Bulharska, Grécka, do Prahy, ktoré
cestovné náhrady vo výške 8 913,61 EUR za 5 cestovných príkazov si následne voči spoločnosti CK
FENÍCIA s.r.o. uplatňoval v období od januára do júna 2012.
20B.Žalobkyňa tiež zistila, že otec žalovaného sa medzičasom (po roku 2015 – najneskôr v roku 2021)
zbavil dokonca ešte aj všetkých nehnuteľností v okrese Sobrance, k. ú. O., ktoré mu patrili a boli zistené

súdmi v konaniach o oslobodenie od súdnych poplatkov. Aktuálne je tak vlastníkom už len pozemkov
v okrese Sobrance, a to: a) k. ú. K. P. (LV č. XXX) – spoluvlastnícky podiel XXXXXX/XXXXXXXXX na
celkovej výmere troch pozemkov 7854 m2 (399+3049+4406); b) k. ú. P. Q. (LV č. XXX) spoluvlastnícky
podiel 11812/4359600 na celkovej výmere troch pozemkov 812149 m2 (399+3049+4406). Na oboch
týchto LV je zapísaná poznámka: - Upovedomenie o začatí exekúcie 253EX 757/21 zo dňa 04.08.2021

- zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV XXX pod B 196 v podiele
948640/567705600, a to: pozemky registra "E" parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 399 m2,
parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 3049 m2 a parc. č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere
4406 m2 v prospech: O. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. T. K. XX, od: Exekútorský
úrad Michalovce so sídlom Okružná 3, súdny exekútor: JUDr. Juraj Koči-č.z.95/21.

20C.Z centrálneho registra exekučných konaní žalobkyňa zistila, že sa jedná o exekúciu o vymoženie
sumy 5 000,- EUR v prospech oprávneného O. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T.
T. K. XX. S osobami s rovnakým priezviskom je otec žalovaného naďalej evidovaný ako spoluvlastník
nehnuteľnostík.ú.K.P.(LVč.XXX)ak.ú.P.Q.(LVč.XXX).Čosatýkasamotnejexekúcie,sohľadomna
doterajšie špekulatívne a vedome nečestné správanie sa otca žalovaného žalobkyňa nemôže s istotou

vylúčiť, že sa nejedná o účelovú, predstieranú exekúciu, ktorej cieľom je jednak zablokovať ešte aj tento
majetok pre prípad uspokojovania pohľadávok spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., prípadne je jej cieľom
vytvorenie platformy pre budúci konkurz otca žalovaného, ktorým by sa ten chcel zbaviť všetkých dlhov
voči spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., ktoré jej už boli a nepochybne ešte aj budú právoplatne priznané.
Bez ohľadu na to faktom je, že exekúcia je vedená od 03.08.2021, aktuálny jej stav je nezmenný oproti

stavu v čase jej začatia, preto je zjavné, že otec žalovaného ako dlžník nedisponuje žiadnym majetkom,
z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhateľné pohľadávky žalobkyne.
20D.Aj s ohľadom na uvedené je zrejmé, že jediným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávky spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. priznané a ďalej priznávané súdnymi rozhodnutiami, je
nehnuteľný majetok, ktorý bol otcom žalovaného prevedený na jeho osobu, a to bez akýchkoľvek

pochybností v úmysle zabrániť uspokojeniu spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. pre prípad, že súdom
ustanovený správca zistí, že z pokladne úpadcu spreneveril sumu najmenej 24 000,- EUR, ktorým
konaním spôsobil tejto spoločnosti škodu vo výške takmer 60 000,- EUR.
20E.Mala za to, že v konaní boli riadne preukázané všetky podmienky pre určenie neúčinnosti žalobou
napádaného právneho úkonu. Argumenty o tom, že žalovaný nemohol vedieť o úmysle svojho otca

nemôžu obstáť, keďže sa zjavne jednalo od počiatku o formálne realizovaný právny úkon, keď po
prevode sa nič nezmenilo na tom, že otec žalovaného spolu s jeho matkou naďalej v byte bývajú,
a to ešte aj 10 rokov po prevode. Z faktického hľadiska sa nezmenilo prevodom celkom nič okrem
mena vlastníka na príslušnom liste vlastníka. Jednoznačne sa preto jednalo o účelový prevod. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by o úmysle otca ukrátiť veriteľov nemohol ani pri vynaložení náležitej

starostlivosti vedieť. Dôkazné bremeno nemohol žalovaný uniesť len účelovým tvrdeniami o tom, že celá
rodina bola zainteresovaná do podnikania otca len on nie, čo by malo byť dôkazom o tom, že on jediný
o špekuláciách otca nevedel.20F.Poukázala aj na fakt, že v rozhodnom čase otec žalovaného previedol na jeho brata bezodplatne
práva z lízingovej zmluvy, ktorým bolo pre spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. obstarané osobné motorové
vozidlo zn. HYUNDAY, pričom žalovaný, ktorý s rodičmi býval si nemohol nevšimnúť, že otec na ňom

naďalej jazdí, keďže s ním aj prišiel na prvé stretnutie do kancelárie žalobkyne ako súdom ustanoveného
správcu. Navyše žalobkyňa ako správkyňa sa po vyhlásení konkurzu na žiadosť otca žalovaného aj
dostavila do jeho bytu za účelom prevzatia ďalšieho hnuteľného majetku spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.,
ktorý v zozname majetku pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zatajil a užíval ho na súkromné
účely. Po zistení tohto majetku žalobkyňou majetok vydal. Pri preberaní bol v byte prítomný aj žalovaný,

ktorý sa rozhodne netváril, že nechápe, čo sa deje. Žalovaný sám veľmi dobre vedel, čo otec s matkou
a bratom robia v spoločnosti CK FENÍCIA a akým spôsobom sa jej usilujú zbaviť a obrať ju špekulatívne
ešte aj o peniaze. V čase darovania mal 29 rokov, žil v byte s rodičmi, ktorí udržiavali vzťahy aj s
druhým bratom. Nemohol nevedieť, že sa jedná o majetok, ktorý by v budúcnosti mal tvoriť dedičstvo
po rodičoch, pričom on sám nebol jediným dedičom. Jeho rodičia sa z bytu nevysťahovali. Je vylúčené,
aby bez slova prijal takýto dar do svojho výlučného vlastníctva v tom, že sa darovacou zmluvou sa

stal plnohodnotným vlastníkom z hľadiska celého obsahu vlastníckeho práva, ako aj bez ohľadu na
druhého brata, ktorý ako už bolo uvedené akože dostal auto, ktoré si otec napriek tomu ponechal, ako si
ponechal aj bývanie v dotknutom byte. Žalovaný nemohol nevedieť, že na faktických užívacích vzťahoch
sa nezmenilo nič, dotknutý majetok užívajú jeho rodičia bez akéhokoľvek obmedzovania, pričom otec
sa ešte aj zbavil svojho starého auta, ktoré už pochopiteľne nepotreboval, keďže mal auto pôvodne

obstarané pre úpadcu. Žalovaný neprodukoval v konaní žiadne relevantné tvrdenia, nie to ešte dôkazy o
tom, že nemohol vedieť o účelovosti prevodu s cieľom ochrániť tento majetok pred prípadnými veriteľmi.
20G.Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci poukázala na obsah predchádzajúcich rozhodnutí, keď súd prvej
inštancie v prvom rozsudku mal za preukázané splnenie všetkých podmienok neúčinnosti s výnimkou
splnenia podmienky včasnosti podania žaloby, ku ktorej sa však Najvyšší súd SR vyjadril jednoznačne

tak, že žaloba bola podaná včas. Dôkazná situácia sa v zásade nezmenila, resp. ak, tak v smere
posilnenia žalovaného nároku. Tvrdenia žalovaného o tom, či jeho otec vedel alebo nevedel o stave
úpadku spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. a vôbec dlhy tejto spoločnosti a ekonomická jej kondícia je vo
vzťahu k prejednávanej veci absolútne irelevantná. Ak by aj na majetok spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.
nebol vyhlásený konkurz, spoločnosť by bola funkčná, aj v takom prípade by bol povinný konateľ vydať

spreneverenýmajetokakeďžesazbavilvšetkéhomajetku,zktoréhobytomohlobyťmožné,ajvprípade
neexistencii konkurzu by boli splnené podmienky na vyhovenie žalobe a určenie neúčinnosti právneho
úkonu dotknutej darovacej zmluvy.

21.Právna zástupkyňa žalovaného v prílohe podania zo dňa 13.02.2023 predložila súdu na preukázanie

neexistencie pohľadávky úpadcu voči E. A. B. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/194/2020-835zodňa19.10.2022.Zdôraznila,ževčaseurobeniaprávnehoúkonu,ktorýžalobkyňa
v predmetnom konaní odporuje, neexistovala žiadna pohľadávka úpadcu voči E. A. B.. Preto má za to,
že neboli a nie sú splnené podmienky pre konanie o odporovanie právnemu úkonu, nie je naplnený
základný predpoklad, úmysel ukrátiť veriteľa, keďže v čase odporovaného právneho úkonu žiadneho

veriteľa nemal, nemohol mať ani úmysel ukrátiť ho.

22.Žalobkyňa v podaní zo dňa 27.02.2023 poprela tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného uvedené
v podaní zo dňa 13.02.2023. Poukázala na predložený prehľad súdnych sporov vedených proti
konateľovi úpadcu E. A. B., z ktorého vyplývajú reálne existujúce a v súčasnosti (hoci nateraz dočasne

aj s výnimkou konania 15C/133/2013) právoplatne priznané nároky žalobkyne, ktoré bez akýchkoľvek
možnýchpochybnostíreálneexistovalinielenvčasevykonanianamietanéhoprávnehoúkonudarovacej
zmluvy (k máju 2012), keďže pohľadávky úpadcu voči jeho konateľovi (otcovi žalovaného) vznikali z
titulu bezdôvodného obohatenia preukázane už od januára 2012, ale tieto pohľadávky reálne existujú
stále, čoho priamym dôkazom je zjavný rozdiel medzi právoplatne priznanými nárokmi úpadcu voči

otcovi žalovaného a sumou kreditných operácii na osobitnom účte úpadcu v konkurze, ktoré predstavujú
celkovú výšku peňažných plnení poskytnutých otcom žalovaného do konkurznej podstaty z titulu jeho
bezdôvodného obohatenia. Tento rozdiel nie je daný len pohľadávkou, o ktorej sa vedie spor v konaní
15C/133/2013, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom nateraz o žalobe rozhodol odvolací súd.
22A.V súvislosti so rozsudkom predloženým právnou zástupkyňou žalovaného uviedla, že voči rozsudku

Krajského súdu Košice zo dňa 19.10.2022, sp. zn. 11Co/194/2020 podala z dôvodov podľa § 420 písm.
f) CSP dovolanie.
22B.Už len predloženie rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 19.10.2022, sp. zn. 11Co/194/2020 v
spojení so zavádzajúcimi sprievodnými argumentmi a napokon aj s ohľadom na procesný postup právnejzástupkyne žalovaného v tomto konaní sa dôvodne javí, že účelom predloženia tohto rozsudku je skôr
snaha žalovaného vylepšiť (aj s ohľadom na jednoznačné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30. marca 2020, sp. zn. 3Obdo/8/2020 publikované navyše v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

všeobecných súdov SR) nepriaznivú procesnú situáciu žalovaného v tomto konaní s cieľom dosiahnuť
za každú cenu zamietnutie žaloby, čo však podľa názoru žalobkyne nie je za daného stavu a ani napriek
enormnej snahe žalovaného deformovať fakty zákonným spôsobom možné.
22C.V bode 39. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 19.10.2022, sp. zn.
11Co/194/2020 sa uvádza, že: „Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že podľa jeho zistenia bol uznesením

Okresného súdu Košice I zo 16. novembra 2022, sp. zn. 26OdK/326/2022, na majetok žalovaného
vyhlásený oddlžovací konkurz podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. a žalovaný bol zbavený všetkých
dlhov, ktoré v ňom nebudú uspokojené.“ Z ďalších dôkazov predložených v prílohe tohto podania, ako aj
zObchodnéhovestníkaaregistraúpadcovnainternetevyplýva,žesúdniekoľkodnípredpojednávaním,
ktoré sa konalo 22.11.2022 posudzoval návrh otca žalovaného na vyhlásenie konkurzu, ktorého prílohou
neboli len zoznamy jeho majetku, ale aj vyhlásenie o tom, že otec žalovaného je platobne neschopný.

Z ďalšej prílohy návrhu označenej ako „Životopis, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených
osôb“ tiež vyplýva, že dôvodom vzniku platobnej neschopnosti otca žalovaného sú práve pohľadávky
žalobkyne, ktoré zo svojho dôchodku nie je schopný zaplatiť. Dokonca ešte aj na časť platieb, ktoré
mal v prospech úpadcu realizovať si podľa obsahu listiny musel požičať od nejakého pána E., ktorý
ho následne pre údajne neuhradený dlh žaloval a potom aj proti nemu viedol exekúciu, len vďaka

ktorej otec žalovaného splnil zákonnú podmienku pre vyhlásenie konkurzu. Bez tejto exekúcie by súd
návrh na vyhlásenie konkurzu musel odmietnuť. Na uvedenom nič nemení zoznam veriteľov, v ktorom
otec žalovaného uviedol subjekty, ktoré v skutočnosti nie sú so žalovaným v žiadnom právnom vzťahu.
Fakt, že otec žalovaného je dlžníkom úpadcu neznamená, že je zároveň dlžníkom veriteľov úpadcu. Z
uvedeného preto vyplýva jednoznačný záver, že ak by sa otec žalovaného nebol zbavil svojho majetku

v konaní namietanou darovacou zmluvou v prospech žalovaného, nikdy by sa ani nebol ocitol v stave
úpadku, čo jednoznačne preukazuje skutočnosť, že pri prevode majetku na žalovaného konal v úmysle
vyhnúť sa povinnosti vydať úpadcovi majetok, o ktorý úpadcu prostredníctvom viacerých preukázane
vyfabulovaných fiktívnych účtovných dokladov obral pre prípad, že súdom ustanovený správca v
konkurze vedenom na majetok spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., ktorej bol konateľom, nezákonné

obohatenie otca žalovaného odhalí a bude ho žiadať vydať. V žiadnom prípade nemožno bagatelizovať
konanie otca žalovaného do pozície akéhosi len „neuznania niektorých výdavkov úpadcu“ ako to tvrdí
právna zástupkyňa žalovaného. Otec žalovaného spreneveril finančné prostriedky úpadcu, ktoré bol
povinný opatrovať so zodpovednosťou starostlivého hospodára, keďže sa bez akýchkoľvek pochybností
jednalo o plnenie jeho zákonnej povinností riadne opatrovať cudzí majetok a nakladať s ním v súlade

so záujmami úpadcu. Ako konateľ bol povinný postupovať pri správe tohto cudzieho majetku v súlade
s § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
22D.Poukázala aj na ust. § 35, § 36 Obchodného zákonníka, ust. § 8 zák. č. 431/2002 Z. z.
(o účtovníctve), § 213, § 237 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestného zákona).
22E.Uviedla, že za toto konanie, o ktorom právna zástupkyňa žalovaného tvrdí, že sa jedná len o akési

banálne „neuznanie niektorých výdavkov“ zo strany žalobkyne v účtovníctve úpadcu podala v súlade
so svojou zákonnou informačnou povinnosťou podľa § 5 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch aj podnet na
začatie trestného stíhania, pričom hoci sa jednoznačne jednalo o súbeh najmenej dvoch pokračujúcich
trestných činov, OČTK skutky otca žalovaného rozdelili na dva a vyhlásili, že trestné činy sú s ohľadom
na výšku škody premlčané. Z posúdenia konania otca žalovaného pri tom vylúčili aj niektoré čiastkové

útoky,ktoréboliažnásledneprávoplatnerovnakoposúdenéakobezdôvodnéobohatenievtamuvedenej
výške. Ak aj s ohľadom na vyššie citované znenie zákona právna zástupkyňa žalovaného naďalej
bagatelizuje konanie otca žalovaného len na akési neuznanie niektorých výdavkov, tak toto rozhodne nie
je na mieste a navrhuje súdu, aby sám zákonne a spravodlivo posúdil skutočný obsah jeho konania, a
to aj s poukazom na to, že tržby z predaja zájazdov v prvej polovici roka 2012 použil otec žalovaného na

úhradu dlhu z kontokorentného úveru úpadcu od Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške cca 30 000,- EUR,
za splatenie ktorého ručil ako fyzická osoba z titulu svojho postavenia spoločníka a konateľa. Následne,
keď mali klienti CK FENÍCIA s.r.o. vycestovať do zahraničia na už zaplatenú dovolenku, otec žalovaného
v rozpore so zákonom a metodickými pokynmi Finančného riaditeľstva SR zaúčtoval do výdavkov
úpadcu (na stranu pasív) zálohovú faktúru spoločnosti SUNNY TRAVEL s.r.o., čím v účtovníctve úpadcu

nastal stav predĺženia a podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Poskytnuté preddavky sa pri tom účtujú
na stranu aktív ako pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu následne otec žalovaného oznámil poisťovni,
ktorú týmto zároveň vyzval na zaplatenie platieb za zájazdy zo zákonnej poistky pre prípad úpadku
cestovnej kancelárie, ktoré tržby pred tým už použil na splatenie kontokorentného úveru v prospech F.F. R.. Takýmto spôsobom sa otec žalovaného zbavil takmer celého svojho dlhu voči banke. V niektorom
konaní sa dokonca priamo vyjadril, že dôvodom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. bol práve tento kontokorentný úver. Podľa názoru žalobkyne nemožno

stále jednoznačne vylúčiť, že sa v skutočnosti jednalo o poisťovací podvod podľa § 223 Trestného
zákona.
22F.Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že navrhovala otcovi žalovaného dohodu, ak dobrovoľne
uhradí pohľadávky veriteľov a náklady konkurzu. Otec žalovaného však len predstieral záujem. V
skutočnosti však otec žalovaného len ďalej špekuloval ako doslova okabátiť aj žalobkyňu. Kontaktoval

so svojim synom veriteľov a ponúkal im peniaze s tým, že ak ich nepríjmu (v dôsledku čoho zanikne ich
pohľadávka) prídu o všetko, lebo on už vopred vie, ako dopadnú súdne konania. Následne dokonca aj
podal návrh na zrušenie konkurzu pre údajné nesplnenie podmienok pre vedenie konania. Konkurzný
súd jeho návrh zamietol, na čo napokon požiadal súd o oddlženie. Aj z tohto správania sa otca
žalovaného možno usudzovať o jeho morálnych a etických vlastnostiach, a to v kontexte úvah súdu
v procese hodnotenia vykonaného dokazovania vo vzťahu k pokusom žalovaného vyvrátiť zákonnú

domnienku o existencii úmyslu ukrátiť veriteľa otca žalovaného, t. j. spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o., ktorej
bol konateľom. Navrhla súdu tiež pripojiť ku konaniu aj spis vo veci 30Cbi/16/2012, v ktorom konaní
súd určil ako právne neúčinné dva právne úkony dlžníka realizované prostredníctvom otca žalovaného,
ktorý rovnako bezodplatne postúpil na ďalšieho svojho syna práva z lízingovej zmluvy, ktorou úpadca
nadobudol úplne nové osobné motorové vozidlo zn. Hyunday. V čase bezodplatného postúpenia práv

z lízingovej zmluvy mal úpadca zaplatených už 82% hodnoty vozidla, pričom pred postúpením nechal
otec žalovaného toto vozidlo ešte na náklady úpadcu opraviť (odstrániť aj tie najmenšie vady, vrátane
drobných škrabancov). Otec žalovaného sa na vozidle dostavil do kancelárie správcu v roku 2012 a
vozidlo vyzeralo ako nové. Aj v dôsledku toho nemohol žalovaný nevedieť o správaní sa svojho otca a o
jeho úmysloch v súvislosti s činnosťou úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., ktorú spoločnosť preukázane obral o

všetky jej aktíva, zneužil ju a najmä jej klientov na splatenie kontokorentného úveru a následne peniaze
formálne vedené v pokladni úpadcu účtovne zlikvidoval vymyslenými výdavkami, ku ktorým vyhotovil
pokladničné doklady a tieto v máji až v júni 2012 zaúčtoval do účtovníctva úpadcu. V rovnakom čase
realizoval bezodplatný prevod svojho majetku na žalovaného, ktorý prevod bol vykonaný jednoznačne
preventívne za účelom ochrany tohto majetku otca žalovaného pre prípad zistenia jeho machinácii v

účtovníctve úpadcu a chýbajúcich peňazí v jeho pokladni. Ďalším dôkazom je fakt, že v nehnuteľnosti
otec žalovaného naďalej aj s manželkou býva, a teda prevod bol zjavne len formálny bez toho, aby sa
nímvskutočnostičokoľvekzmenilonadovtedajšomživoterodičovžalovaného.Žalovanývčaseprevodu
majetku vo veku 29 rokov aj s ohľadom na vyššie uvedené nemohol nevedieť o úmysle svojho otca,
s akým prevádzal na žalovaného byt práve v čase príprav návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

spoločnostiCKFENÍCIAs.r.o.Poukázalaajnato,žek22.12.2011došlokprevoduobchodnéhopodieluv
spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. zo žalovaného na otca, pričom prevod jednoznačne súvisel s uzatváraním
dodatku k zmluve o kontokorentnom úvere, za splatenie ktorého pred prevodom obchodného podielu
ručil aj sám žalovaný z titulu postavenia spoločníka úpadcu, ktorým bol v čase od 16.11.2006 do
22.12.2011. Aj s ohľadom na tieto fakty vyznievajú tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného o tom,

že žalovaný bol rodinou údajne vynechávaný z diskusií týkajúcich sa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.
viac ako len krajne nedôveryhodne. Skutočnosť, že priamo sám žalovaný bol s výnimkou roku 2012
spoločníkom úpadcu počas celej doby jeho existencie rozumne vylučuje, aby nemohol vedieť o tom, že
cieľom prevodu nehnuteľného majetku jeho otca je poškodiť úpadcu v prípade zistenia jeho obohatenia
sa na úkor spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., a to aj s ohľadom na to, že po celý čas s ním žil v jednej

domácnosti.

23.Na pojednávaní dňa 09.06.2023 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sú splnené podmienky
odporovateľnosti predmetného právneho úkonu. Na dlžníka bol vyhlásený konkurz. Žalobkyňa prihlásila
pohľadávky do konkurzného konania. Tieto neboli popreté. Bola podaná aj prihláška ohľadom

pohľadávky o zaplatenie 10 000,- EUR, o ktorej sa viedlo konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 11Co/194/2020. Tiež nebola popretá a je teda nesporná. Mala za to, že pohľadávky bez najmenších
pochybností existovali v čase realizácie ukracujúceho právneho úkonu. Vyplýva to aj z posledného
podania žalobkyne. Bol predložený prehľad súdnych sporov, z ktorých vyplývajú reálne existujúce
a priznané nároky žalobkyne voči konateľovi úpadcu. Od januára 2012 vznikali tieto pohľadávky

a existujú stále. To, že neboli judikované v čase úkonu neznamená, že neexistovali. Rozhodnutia
v týchto veciach majú deklaratórnu povahu. Predmetný právny úkon bol bezodplatný v dôsledku čoho
bola zmarená možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z tohto majetku, pričom s ohľadom aj na
skutočnosť, že na majetok otca žalovaného ako priameho dlžníka bol vyhlásený konkurz, nemožnomať pochybnosti o jeho platobnej neschopnosti. Bolo preukázané dokazovaním, že CK FENÍCIA
úpadca je poškodeným veriteľom, že mala v čase realizácie ukracujúceho úkonu voči dlžníkovi – otcovi
žalovaného, prevodcovi z tejto darovacej zmluvy existujúce pohľadávky. Bol preukázaný úmysel dlžníka

– otca žalovaného ukrátiť veriteľa, t.j. CK FENÍCIU, s.r.o. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 42a Obč. zákonníka. Nepreukázal, že úmysel dlžníka úpadcu, t.j.
svojho otca v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohol poznať ani pri vynaloženej
náležitej starostlivosti. Žalovaný ako blízka osoba dlžníka, jeho syn, žiadnym hodnoverným spôsobom
v konaní nepreukázal, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložil takú relevantnú

činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznal, alebo sa o ňom aspoň mohol
dozvedieť. Úmyslom dlžníka úpadcu bolo zbaviť sa majetku, z ktorého by sa mala uspokojovať CK
FENÍCIA ako veriteľ dlžníka. Po niekoľkých rokoch od podania žaloby aj sám krajský súd skonštatoval,
že podmienky odporovateľnosti sú splnené. Uvedené je aj súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia
a najvyšší súd skonštatoval, že žaloba bola podaná včas. Tiež bolo preukázané, že v čase rozhodovania
súdu o odporovacej žalobe mal veriteľ, žalobca voči dlžníkovi niekoľko vykonateľných pohľadávok, čoho

dôkazom sú právoplatne ukončené konania, rozsudky, ktoré boli súdu doložené do spisu žalobkyňou
ako dôkaz.

24.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 09.06.2023 uviedla, že nebolo preukázané, že
boli splnené podmienky na podanie žaloby. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na otca žalovaného, ide

o konkurz a oddlženie, pohľadávky prihlásené nemá možnosť správca preskúmavať, čiže keď niekto
podá prihlášku a veriteľ ju nepoprie, tak sa považuje pohľadávka za zistenú. Poukazuje na to, že bola
prihlásená pohľadávka, ktorú súd zamietol. Mala za to, že osobný bankrot nie je predmetom tohto
konania. Súd by sa mal zaoberať tým, že v čase vykonania právneho úkonu mal by sa preskúmať
úmysel na to krátenie veriteľov a vedomosť dlžníka o pohľadávkach, pričom sa má preskúmavať aj

to, či jeho právny úkon je motivovaný tým, aby ukrátil veriteľov. Žalovaný je synom konateľa úpadcu.
V čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu tak ako to aj uviedol vo svojej výpovedi nemal
vedomosti o existencii pohľadávok uvedených v tomto konaní. Tieto vznikli až potom, čo správkyňa
neuznala niektoré pohľadávky v účtovníctve úpadcu. V čase vykonania právneho úkonu nebola táto
zložka splnená, preto navrhuje žalobu zamietnuť. To, že neexistovali v čase realizácie právneho úkonu

pohľadávky vyplýva aj z účtovníctva úpadcu z mája 2012, pričom je potrebné porovnať účtovníctvo
z mája 2012 a toto, ktoré je vyhotovené teraz. V čase vykonania úkonu neboli takto uvedené pohľadávky
v účtovníctve a preto sa aj bránil konateľ úpadcu v predmetných konaniach. Náklady vynaložené
pri svojej činnosti konateľ úpadcu považoval v danom čase za účelné. Poukázala tiež na účtovné
závierky predložené v tomto konaní. V danom čase neboli tieto pohľadávky vedené v účtovníctve ako

pohľadávky. Boli vedené ako výdavky. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu, ak pohľadávku niekto zaúčtuje
po vykonaní právneho úkonu ako pohľadávku, teda zo strany nákladov ju presunie na stranu pohľadávok
voči konateľovi, nemožno z toho vyvodiť podľa nej úmysel ukrátiť veriteľa, pretože tieto pohľadávky
skutočne neexistovali v čase vykonania právneho úkonu. Žalovaný tvrdí, že sa nemohol dozvedieť, a
to ani pri maximálnej obozretnosti o úmysle konateľa úpadcu ukrátiť veriteľov, pretože účtovné doklady

a závierky, ktoré boli predložené aj v tomto konaní, nesvedčili o existencii žiadnych pohľadávok, ktoré
by v budúcnosti mohli ohroziť tento právny úkon. K tomu bol vypočutý aj konateľ úpadcu a mala za to,
že pokiaľ o existencii pohľadávok nevedel sám konateľ úpadcu, tak už vôbec o tom nemohol vedieť ani
jeho príbuzný v priamom rade.

25.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

26.Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení použila ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: List vlastníctva č. XXXX (pre okres D. E., L. D. – F. G., katastrálne územie H. G.), Ekonomickú
analýzu účtovníctva spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o., Rozhodnutie Správy katastra Košice zo dňa

23.05.2012 č. vkladu K. XXXX/XX, obchodný vestník č. 236/2012 zo dňa 06.12.2012 (aktuálny stav
súpisových zložiek majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o.), pokladničná
kniha úpadcu za obdobie od 01.01.2012 do 15.06.2012, Návrh na začatie konania sp. zn. 26Cbi/16/2012
zo dňa 20.12.2012, zoznam súdnych konaní (sporov) vedených proti E. B. (nar. XXXX), Rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice I, zoznam pohľadávok

z konkurzného konania, prehľad vymáhateľných pohľadávok žalobkyne voči E. A. B. (nar. XXXX),
Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/118/2013 zo dňa 13.03.2019 (právoplatné dňa
03.04.2019 a vykonateľné dňa 07.04.2019), Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/118/2013
zo dňa 13.06.2017, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/315/2017 zo dňa 23.10.2018,Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/285/2017 zo dňa 23.10.2018, Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/367/2016-170 zo dňa 16.08.2017, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6Co/44/2018 zo dňa 27.04.2018 (potvrdenie uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov), Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/136/2018-336 zo dňa 14.08.2019,
Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/119/2013 zo dňa 06.03.2018, Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/53/2019 a 3Co/54/2019 zo dňa 20.02.2020 (právoplatný dňa 24.03.2020),
Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/135/2013 zo dňa 06.05.2020 (právoplatné dňa
02.06.2020 a vykonateľné dňa 06.06.2020), Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/69/2019

zo dňa 15.07.2020 (právoplatný dňa 24.08.2020 a vykonateľný dňa 24.08.2020), Uznesenie Okresného
súdu Košice I sp. zn. 38C/119/2013 zo dňa 06.10.2022 (právoplatné dňa 25.10.2022 a vykonateľné dňa
29.10.2022), Výpis z LV č. XXX pre kat. územie K. P., Výpis z LV č. XXX pre kat. územie P. Q., Výpis
z LV č. XXX pre kat. územie O., Výpis z LV č. XXX pre kat. územie O., Výpis z LV č. XXX pre kat.
územie O., Výpis z LV č. XXX pre kat. územie O., Výpis z LV č. XXX pre kat. územie O., Výpis z LV
č. XXX pre kat. územie O., Výpis z centrálneho registra exekúcií, Dovolanie proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/194/2020-835 zo dňa 19.10.2022, Súhrnnú prihlášku nezabezpečených
pohľadávok v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/326/2022, prehľad bezdôvodného
obohacovania sa otca žalovaného cez fiktívne pracovné cesty od januára do mája 2012, návrhy na
vydanie platobného rozkazu.

27.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany dôkazy:
Rozhodnutie Ústavného súdu SR, Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Darovaciu zmluvu zo dňa
30.04.2012, daňové priznanie za rok 2011, súvahu k 31.12.2011, výkaz ziskov a strát k 31.12.2010
a k 31.12.2011, e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou Sunny Travel, Rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11Co/194/2020-835 zo dňa 19.10.2022. Navrhol tiež predložiť zoznam prihlásených

a zistených pohľadávok, vyžiadať z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odboru
kriminálnej polície z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1203/5-VYS-KE-2015 znalecký posudok podaný
vo veci a vykonať výsluch E. A. B., nar, XX.XX.XXXX ako svedka.

28.Medzi stranami konania nebolo sporné, že bola uzavretá Darovacia zmluva zo dňa 30.04.2012, že

dňa 23.05.2012 bolo vydané Rozhodnutie Správy katastra Košice č. vkladu K. XXXX/XX, že žalovaný
je v zmysle LV č. XXXX (pre okres Košice I, obec D. – F. G., katastrálne územie H. G.) vlastníkom
dotknutých nehnuteľností, že na spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. bol vyhlásený konkurz, že E. B., nar.
XXXX je konateľom menovanej spoločnosti, že žalovaný je spriaznenou osobou konateľa dlžníka
(úpadcu)–spoločnostiCKFENÍCIAs.r.o.,ažežalobkyňaviedlavočiE.B.,nar.XXXXnaOkresnomsúde

Košice I konania pod sp. zn. 15C/92/2013, 15C/l33/20l3, 17C/15/2013, 25C/67/2013, 25C/107/2013,
35C/l18/20l3, 38C/l19/2013, 40C/7/2013, 40C/92/2013, 40Ro/461/2012, 41C/134/2013, 41C/135/2013.

29.Sporné medzi stranami bolo, či má žalobkyňa vymáhateľnú pohľadávku voči konateľovi úpadcu (E.
B., nar. XXXX), či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote (či je dôvodná námietka žalovaného

vo vzťahu k uplynutiu prekluzívnej lehoty), a či je splnená zákonná podmienka odporovateľnosti, a to
úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle.

30.Z darovacej zmluvy súd zistil, že ju dňa 30.04.2012 uzavreli E. A. B., nar. XXXX a manželka A.
H. B. ako darcovia a C. A. B., nar. XXXX ich syn (žalovaný) ako obdarovaný. Predmetom darovania

bola nehnuteľnosť - byt č. 6, nachádzajúci sa v obytnom dome na C. I. J. XX K. D., súpisné č. XXXX,
postavený na parc. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a na pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu 3498/100000.

31.Z Rozhodnutia Správy katastra Košice číslo vkladu V 3437/12 zo dňa 23.05.2012 súd zistil, že bol

povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti bytu č. 6 zapísaného na
LV č. XXXX, vedeného pre okres Košice I, obec D. F. G., katastrálne územie H. G., nachádzajúceho
sa v obytnom dome na C. I. J. XX K. D., súpisné č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku
vo výške spoluvlastníckeho podielu 3498/100000, v prospech žalovaného. Z oznámenia Okresného

úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 22.06.2021 bolo zistené, že Rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva V-3437/2012 nadobudlo právoplatnosť dňom povolenia vkladu 23.05.2012.32.Z Listu vlastníctva č. XXXX (pre okres Košice I, obec D. – F. G., katastrálne územie H. G.) súd
zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. 6, nachádzajúceho sa v obytnom dome na C.
I. J. XX K. D., súpisné č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu
3498/100000 s titulom nadobudnutia – Rozhodnutie o povolení vkladu Darovacej zmluvy V – 3437/2012
z 23.5.2012 – 705/2012.

33.Z návrhu E. A. B., nar. XXXX, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I súd zistil, že menovaný

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na to, že nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, je dôchodcom s výškou dôchodku 354,- EUR mesačne, manželku má nezamestnanú a vlastní
len auto RENAULT MEGANE, r.v. 1996.

34.Zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vednom proti úpadcovi CK FENÍCIA s.r.o.
k 22.06.2015 súd zistil, že výška veriteľmi prihlásených pohľadávok do konkurzu k 06.11.2020

predstavuje 30 997,54 EUR.

35.Žalobkyňa súpisom majetku všeobecnej podstaty preukázala súdu, že zapísala do neho aj peňažné
pohľadávky voči konateľovi úpadcu – E. B., nar. XXXX.

36.Zo znaleckého posudku č. 12/2015 vyhotoveného v konaní ČVS: ORP-1203/5-VYS-KE-2015 súd
zistil, že podľa znalkyne spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. sa dostala do predlženia už v mesiaci január
2012 a tento stav trval až do júna 2012. Konateľ spoločnosti sa mohol dozvedieť o predlžení už v mesiaci
február 2012, t.j. po zaúčtovaní všetkých účtovných operácií za január 2012.

37.Z výpovede svedka E. A. B., nar, 04.07.1949 (otca žalovaného) súd zistil, že cestovná kancelária
mala pôvodne sídlo na Q. I. XX K. D.. Počas letnej sezóny 2011 po vytopení bola presťahovaná na A. I.
J. XX K. D.. Od 01.10.2011 bola zriadená nová cestovná kancelária, bol kúpený nový nábytok a celkové
vybavenie. V decembri bol vydaný nový katalóg na sezónu 2012, celkové náklady predstavovali okolo
4 000,- EUR. Prví klienti zakúpili zájazd v druhej polovici januára 2012, ďalší klienti zakúpili zájazdy

v druhej polovici februára 2012. Existujú doklady o zaslaní objednávok do centrály Sunny Travel
v Bulharsku. Rozbeh sezóny nastal až v apríli a máji 2012, ale vzhľadom na to, že tento rozbeh sezóny
nebol taký ako predpokladal, po poslednej objednávke dňa 05.06.2012 o 9.55 sa rozhodol podať návrh
na vyhlásenie konkurzu.
37A.Od 05.06.2012 do 10.06.2012 boli urobené postupne úkony po účtovnej stránke. Keďže boli

zaslané pokyny na prvú cestu do Bulharska, musel klientom oznámiť, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu
došlo k zrušeniu ich zájazdu. Následne bol podaný návrh na konkurz a to dňa 19.06.2012, o čom
informoval dodávateľa ubytovacích zariadení spoločnosť Sunny Travel LTD do Burgasu. Tento mu
písomne oznámil, že budú stornované všetky rezervácie na sezónu 2012. Dňa 20.06.2012 informoval aj
poisťovňu o vyhlásení konkurzu. Nezariaďoval preto cestovnú kanceláriu, aby ju o pol roka zrušil a ostal

bez zamestnania. Pri podpísaní darovacej zmluvy 30.04.2012 nemohol vedieť, že pôjde do konkurzu
a nevedel v tom čase o žiadnych veriteľoch, lebo ich nemal. Prvá zmienka o konkurze bola 05.06.2012,
keďpozváženímuselpodaťnávrhnavyhláseniekonkurzu,hlavnezekonomickýchdôvodov.Keďžebolo
vyplatených asi 34 000,- EUR za zájazdy a na to, aby firma Cestovná kancelária FENÍCIA fungovala,
potreboval platby za zájazdy v hodnote 100 000,- EUR. V roku 2011 mal zájazdy v hodnote 120 000,-

EUR. Najvyšší predstaviteľ spoločnosti Sunny Travel uviedol, že Cestovnej kancelárii FENÍCIA vystavil
dve faktúry. Prvú 20.01.2012 na sumu 10 000,- EUR a druhú 25.04.2012 na sumu 15 000,- EUR. Faktúra
č. 1 je za záruku za rezerváciu, ktorou bude zaplatené za izby bez ohľadu na to, či prídu turisti, alebo nie.
V zmluve je uvedené, že táto upravuje vzťahy medzi spoločnosťou Sunny Travel a CK FENÍCIA. Zoznam
hotelov bol predmetom prílohy zmluvy a táto zmluva bola podpísaná v roku 2011 pri jeho návšteve

v Bulharsku. V zmluvách sú jasne uvedené garancie na hotely, ktoré uviedol majiteľ Sunny Travel pre
správkyňu v e-maily z 12.10.2012. V tomto e-maily bolo jasne uvedené, že to bola platba za záruku
rezerváciíiziebbezohľadunato,čibudúturistiodoslanínazájazd,alebonie.Zauvedenékapacitymusel
zaplatiť 10 000,- EUR. Druhú čiastku 10 000,- EUR by zaplatil v druhej polovici roka, pokiaľ by sa zájazdy
predávali aj v ďalšej časti roka. Boli to pre neho priame náklady, ktoré musel zaplatiť, teda platby za

garancie. Vo vzťahu k zaúčtovaniu pohľadávky až v júni 2012 uviedol, že musel to urobiť, nakoľko firmu
dával do konkurzu a spoločnosť musela ukončiť svoju činnosť. Vo vzťahu k existencii podmienených
pohľadávok, ktoré poprel 30.07.2015 uviedol, že právny dôvod popretia pohľadávky spočíva v tom, že
tieto vznikli nie voči cestovnej kancelárii CK FENÍCIA s.r.o., lebo táto bola poistená voči insolventnosti,za čo cestovná kancelária uhrádzala ročné poistné. Sumy klientom boli vyplatené poisťovňou. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že na konkurze sa začalo pracovať až po 05.06.2012, lebo dovtedy cestovná
kancelária riadne vykonávala svoju činnosť.

37B.Na otázky právnej zástupkyne žalovaného odpovedal, že do 05.06.2012, keď posielal obsadenosť
pre Sunny Travel nevedel, že spoločnosť musí ísť do konkurzu. Až keď spočítal obsadenosť a zistil,
že má len 34 000,- EUR, pričom potrebuje minimálne 100 000,- EUR, začal zisťovať, či môže ísť do
konkurzuaažvtedybolapohľadávka10000,-EURzapočítanádonákladov.PredstaviteľSunnyTravelto
jasne uviedol, že začo bola táto suma. Bolo to obdobie, kedy skrachovalo viacero cestovných kancelárií.

Nebol pre túto sezónu taký záujem o zájazdy, aby vyplnil objednávky, kapacity. Neboli klienti. Za pol rok
získal 34 000,- EUR a za dva mesiace mal dostať ďalšiu sumu do tých 100 000,- EUR. V roku 2011 sa
predali zájazdy za 120 000,- EUR, predávalo sa priebežne a boli aj zájazdy last minute v posledných
mesiacoch za lacné peniaze. Nepamätal sa na to, žeby spoločnosť mala veriteľov, alebo veľkých
veriteľov. Prebiehali 2, 3 súdne spory, v ktorých vystupovala spoločnosť ako žalobca. V spoločnosti CK
FENÍCIA s.r.o. bola zamestnaná aj jeho manželka ako referentka predaja. Účtovníctvo viedla externá

účtovníčka.Podľaposlednéhodaňovéhopriznania(vmarci2012)malaspoločnosťnepatrnýzisk.Včase
darovania bytu synovi (30.04.2012) mohla mať spoločnosť menšie záväzky za beh firmy, nejaké náklady,
alenemalažiadneväčšiezáväzky.Dočinnostispoločnostinebolazapojenárodinaoekonomickejsituácii
vo firme doma nekomunikovali. Iba on riadil firmu, bol jej konateľom a do 05.06.2012 riadne fungovala.
Žalovaný, teda mladší syn nebol konateľom a spoločníkom spoločnosti, spoločníkom bol starší syn,

ktorý sa potom sa odsťahoval do Bratislavy. So žalovaným o problémoch v spoločnosti nerozprávali ani
po podaní návrhu na konkurz. O tom, že spoločnosť má záväzky, ktoré nemôže splniť sa dozvedel až
po spracovaní účtovníctva po 05.06.2012.

38.Z daňového priznania za rok 2011 bolo zistené, že spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. vznikla daňová

povinnosť vo výške 923,83 EUR. Zo súvahy zostavenej k 31.12.2011 súd zistil, že spoločnosť nebola
v predlžení. Na preukázanie hospodárenia spoločnosti v pred-chádzajúcom období žalovaný predložil
výkaz ziskov a strát k 31.12.2010 a k 31.12.2011.

39.NapreukázanieriadnehofungovaniaspoločnostiCKFENÍCIAs.r.o.do05.06.2012žalovanýpredložil

súdu e-mailovú komunikáciu úpadcu so spoločnosťou Sunny Travel od februára 2012 do júna 2012.

40.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/194/2020-835 zo dňa 19.10.2022 bolo súdu
preukázané, že bol ním zmenený rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/133/2013-729 zo
dňa 13.08.2020 tak, že žaloba bola zamietnutá. Prvoinštančný súd uložil E. A. B. povinnosť zaplatiť

JUDr. Ingrid Kovalčukovej, správkyni konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. sumu 10 000,- EUR
s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala
JUDr. Ingrid Kovalčuková dovolanie.

41.Predloženými výpismi z LV č. XXX pre kat. územie K. P., z LV č. XXX pre kat. územie P. Q., z LV č.

XXX pre kat. územie O., z LV č. XXX pre kat. územie O., z LV č. XXX pre kat. územie O., z LV č. XXX
pre kat. územie O., z LV č. XXX pre kat. územie O., z LV č. XXX pre kat. územie O. mal súd preukázané,
že E. A. B., nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom nehnuteľností.

42.Z obchodného registra súd zistil, že žalovaný bol spoločníkom spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. do

decembra 2011. Konateľom spoločnosti nebol.

43.Zo Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.
26OdK/326/2022 súd zistil, že žalobkyňa si prihlásila do konkurzu na majetok dlžníka E. A. B., nar.
XX.XX.XXXX svoje pohľadávky.

44.Zo zoznamu sporov vedených medzi JUDr. Ingrid Kovalčukovou, správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. ako žalobkyňou a E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaným súd zistil, že:
a) v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/92/2013 o zaplatenie 1 914,42 EUR s prísl. (výdaj z pokladne
na základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0011/2 zo dňa 31.01.2012) odvolací súd zmenil

rozsudok v prospech žalobcu a žalovaný podal dovolanie,
b) v konaní vedenom pod sp. zn. 13Ro/568/2012 o zaplatenie 412,10 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0043 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,c) v konaní vedenom pod sp. zn. 17Ro/554/2012 o zaplatenie 350,32 EUR s prísl. pohľadávka bola
vymožená v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,
d) v konaní vedenom pod sp. zn. 38C/1/2021 (pôvodne 40C/7/2013) o zaplatenie 1 908,61 EUR s prísl.

(výdaj z pokladne na základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0015/1 zo dňa 29.02.2012) po
dovolaní správcu bola vec vrátená na súd prvej inštancie, proti rozhodnutiu ktorého žalovaný podal
odvolanie,
e) v konaní vedenom pod sp. zn. 15Ro/461/2012 o zaplatenie 225,- EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0050 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená

v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,
f) v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/133/2013 o zaplatenie 10 000,- EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0006/1 zo dňa 20.01.2012) po rozhodnutí Krajského
súdu v prospech žalovaného žalobkyňa podala dovolanie,
g) v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/118/2013 o zaplatenie 960,- EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0044 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola priznaná

v súdnom konaní a v podstatnej časti bola uhradená (nie je uhradená v časti 47,76 EUR),
h) v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/134/2013 o zaplatenie 580,- EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0047 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní bez potreby exekučného konania – uhradené v splátkach (neuhradené 31,11 EUR),
i) v konaní vedenom pod sp. zn. 19Ro/570/2012 o zaplatenie 80,08 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na

základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0049 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,
j) v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/67/2013 o zaplatenie 421,80 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0045 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,

k) v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/67/2013 o zaplatenie 421,80 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0046 zo dňa 31.05.2012) bol uzavretý súdny zmier,
l) v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/15/2012 o zaplatenie 1 235,61 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0026 zo dňa 30.04.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní bez potreby exekučného konania,

m) v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/135/2013 o zaplatenie 1 683,40 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V0048 zo dňa 31.05.2012) pohľadávka bola vymožená
v súdnom konaní a bola uhradená v splátkach,
n) v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/107/2013 o zaplatenie 1 875,06 EUR s prísl. (výdaj z pokladne
na základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0040/1 zo dňa 31.05.2012) bolo právoplatne

rozhodnuté,
o) v konaní vedenom pod sp. zn. 38C/119/2013 o zaplatenie 1 979,91 EUR s prísl. (výdaj z pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu č. V-0020/1 zo dňa 31.03.2012) bolo žalobe vyhovené.

45.Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu,
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v

písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou
osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená
v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý
dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však

neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom
jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená
v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárnehoorgánu,prokuristomalebolikvidátorom,e)právnickouosobou,vktorejmáosobauvedenáv
písmened)majetkovúúčasťaspoň34%včase,keďsauskutočňujetentoprávnyúkon,aleboktorédlžník
urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí,
ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. (5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch,

na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej
znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k
ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť
alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude
schopný splniť v čase jeho splatnosti.

46.Podľaust.§42bObčianskehozákonníka:(1)Právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniťveriteľ
žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

47.Podľa ust. § 116 Obchodného zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

48.S poukazom na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Košice I v konaniach (vedených medzi

JUDr. Ingrid Kovalčukovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA s.r.o. ako žalobkyňou
a E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaným) pod sp. zn. 41C/134/2013, 40C/92/2013, 35C118/2013,
25C/107/2013 a 38C/119/2013, ako aj na to, že v čase rozhodnutia súdu v konaní 26Cbi/4/2020 nedošlo
k splneniu pohľadávok na základe uvedených rozhodnutí, mal súd za to, že žalobkyňa mala a má voči
konateľovi úpadcu vymáhateľnú pohľadávku, čo je jednou zo základných podmienok odporovateľnosti

právnemu úkonu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka.

49.Žaloba bola doručená súdu dňa 25.05.2015. Darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod
dotknutých nehnuteľností bola uzavretá platne a účinne dňa 30.04.2012. Rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva V-3437/2012 nadobudlo právoplatnosť dňom povolenia vkladu 23.05.2012.

Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
3Obdo/8/2020zodňa30.marca2020poukázalnato,žetrojročnálehotanapodaniežalobyoneúčinnosť
právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak je odporovateľným
právnym úkonom dlžníka zmluva o prevode nehnuteľností (napr. darovacia zmluva, kúpna zmluva alebo

zámenná zmluva) - začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia okresného
úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, vyslovenia neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha. Keďže deň 23.05.2015 pripadol na
sobotu a najbližší pracovný deň bol pondelok 25.05.2015, žaloba bola podaná v zákonom stanovenej
lehote.

50.Nebolo súdu jednoznačne preukázané, že by v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu E.
A. B., nar. XXXX mal veriteľov. Až na základe konaní uvedených v bode 44. odôvodnenia tohto rozsudku
bolo možné ustáliť, že bol dlžníkom úpadcu, resp. žalobkyne. Väčšina pohľadávok žalobkyne voči E. A.
B. vznikla po uzavretí darovacej zmluvy. Jednalo sa o pohľadávky, ktoré vznikli titulom bezdôvodného

obohatenia, keďže E. A. B. nevedel preukázať použitie finančných prostriedkov vydaných mu zo strany
spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. na základe výdavkových dokladov. Nie je teda možné jednoznačne
konštatovať,žeuE.A.B.vtomčaseexistovalúmyselukrátiťveriteľov,nakoľkovdanomobdobínemohol
vedieť, že má, alebo bude mať nejakých veriteľov.51.K vedomosti žalovaného o údajnom úmysle E. A. B. ukrátiť svojich veriteľov je potrebné uviesť, že
podľa obchodného registra žalovaný bol spoločníkom spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. do decembra 2011.

Do tejto doby spoločnosť nemala finančné problémy a nebola v predlžení. Konateľom spoločnosti nebol.
Z účtovníctva spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. zostaveného od januára 2012 do júna 2012 nevyplývala
existencia pohľadávok žalobkyne voči E. A. B., nar. XXXX. Ani z výpovede svedka (bod 37. odôvodnenia
rozsudku) nevyplýva, že by si bol vedomí akýchkoľvek dlhov, teda ani dlhov voči spoločnosti, teraz
správkyni.

52.Žalovaný teda ani pri náležitej starostlivosti v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu
nemohol poznať, že jeho otec E. A. B. mal nejakých veriteľov a mal úmysel ich ukrátiť. Účtovné doklady
a závierky, ktoré boli predložené aj v tomto konaní, nesvedčili o existencii žiadnych pohľadávok, ktoré
by v budúcnosti mohli ohroziť tento právny úkon. Pokiaľ o existencii pohľadávok nevedel sám konateľ
úpadcu, tak už vôbec o nich nemohol vedieť ani jeho príbuzný v priamom rade.

53.Navyše je potrebné uviesť, že sama žalobkyňa poukázala na to, že E. A. B. mal aj iný majetok -
nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z predložených listov vlastníctva, ktorý tiež mohol slúžiť na uspokojenie
pohľadávok správkyne.

54.Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, preto ju zamietol.

55.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-
sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

57.Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).