Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010701.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. E. F. G. B. E. H. F. I. , J. B., nar. XX.XX.XXXX K. L., trvale bytom všeobecne
L., okr. L., B. J.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 09.06.2024 v čase o 08:10 hod. v meste M. D. N. O. ako vodič viedol osobné motorové
vozidlo značky Peugeot 206, zelená metalíza, evidenčné číslo O., kde bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Galanta, pričom vozidlo viedol napriek tomu, že nie je držiteľom
vodičského oprávnenia a rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa č. ORPZ-
SA-OPDP52-48/2021-P zo dňa 19.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2021, ktoré mu
bolo doručené do vlastných rúk dňa 25.05.2021, mu bola okrem iného uložená sankcia spočívajúca
v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/154/2022 zo dňa 24.06.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.06.2022, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 2 rokov a rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. 0T/35/2023 zo dňa
13.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/103/2023, právoplatného
07.03.2024 mu bol okrem iného uložený ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na dobu 3 rokov,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchal

úmyselný prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona a poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, akoaj s poukazom na § 43 Trestného zákona, na (i) ďalší trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov,
ako aj na (ii) ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 4 (štyri)
roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§76ods.2a§78ods.1Trestnéhozákonamusúdukladáochrannýdohľadvtrvaní18(osemnásť)

mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala v súvislosti s postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného
poriadku na tunajší súd dňa 10.06.2024 obžalobu č. 3 Pv 203/24/2202-6, datovanú 10.06.2024, na
obžalovaného (v danom čase v procesnom postavení obvineného) pre prečin marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného

v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd
postupom podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vykonal vo veci výsluch obžalovaného (v
danom čase v procesnom postavení obvineného) dňa 11.06.2024, na ktorom doručil (okrem iného)
obžalovanému a prokurátorke trestný rozkaz vydaný dňa 11.06.2024 v danej veci. Vzápätí podal
obvinený voči predmetnému trestnému rozkazu odpor, súd preto vec (nakoľko do úvahy neprichádzal

iný procesný postup) prejednal na hlavnom pojednávaní.

Na termíne hlavného pojednávania dňa 18.12.2024, po prednesení obžaloby, pred vykonaním
akéhokoľvek dokazovania, učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
– vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval. Týmto v podstate zopakoval svoj

postoj k veci z prípravného konania (resp. od počiatku tejto trestnej veci sa doznáva/ľutuje) . Súd vzápätí,
po splnení procesných podmienok a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu, uvedené vyhlásenie
obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Následne súd vykonal dokazovanie už
len k ukladaniu trestu eventuálne ochranného opatrenia obžalovanému.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Nakoľko neboli za danej procesnej situácie už iné návrhy na
dokazovanie, súd oboznámil v rámci dokazovania nasledovné listiny:
- na č. l. 28 až 31 a č. l. 82 odpis registra trestov obžalovaného; aktuálne 15 záznamov, aj za úmyselnú
trestnú činnosť (vrátane druhovo takej, ako je mu kladená za vinu v tejto trestnej veci – viď záznamy č. 8
až č. 10 a tiež č. 13 až č. 15 odpisu registra trestov), pričom mu boli už ukladané aj nepodmienečné tresty

odňatia slobody (aj za druhovo rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú je tu žalovaný; naposledy taký trest
vykonal v 10/2023, a aktuálne jeden taký vykonáva) a tiež tresty zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel; súd nezistil súbeh trestnej činnosti či pokračovanie v trestnej činnosti (§ 41, § 42 Trestného
zákona);
- na č. l. 34 až 35 výpis z evidencie priestupkov (resp. správnych deliktov) obžalovaného a tiež aktuálna

lustrácia CESDAP zo dňa 17.12.2024 ohľadne obžalovaného (správne delikty a priestupky); aktuálne 8
záznamov za rôznorodú priestupkovú činnosť (proti majetku, v cestnej premávke – vrátane jazdy bez
vodičského oprávnenia, proti občianskemu spolunažívaniu, na úseku ochrany nefajčiarov; ukladané mu
boli aj pokuty či zákaz činnosti);
- na č. l. 81 lustrácia obžalovaného z databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže; aktuálne je v evidencii

a vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu podľa záznamu č. 14 odpisu registra
trestov za druhovo totožnú trestnú činnosť;
- na č. l. 83 lustrácia obžalovaného z databázy agendy dopravno-správnych činností a na č. l. 37 až
č. l. 40 evidenčná karta vodiča/obžalovaného; plynú z nej záznamy/priestupky/trestné činy v cestnej
premávke, tiež uložené zákazy činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke;

- na č. l. 80 lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne; za posledné obdobie bol pracovne činný,
či už na slobode alebo počas VTOS;
- na č. l. 79 lustrácia obžalovaného z registra obyvateľov; plynú z nej aktuálne štátom evidované osobné
údaje o obžalovanom;- na č. l. 78 lustrácia obžalovaného z databázy súdov; plynie z nej pre súd, že niet takého trestného
konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci; súd nezistil súbeh trestnej činnosti či
pokračovanie v trestnej činnosti (§ 41, § 42 Trestného zákona).

Iné návrhy na dokazovanie neboli.

K vine. Obžalovaný učinil pred súdom vyhlásenie viny, ktoré súd prijal (nakoľko tomu podľa názoru súdu
nebránili žiadne procesné prekážky a nakoľko tomu nasvedčoval obsah spisu). Otázka viny bola pre

súd takto vyriešená. Pre úplnosť súd uvádza, že nevzhliadol v žalovanom prečine závažnosť nepatrnú
(§ 10 ods. 2 Trestného zákona), vzhľadom na povahu/okolnosti činu vrátane osoby obžalovaného, ktorý
je recidivistom tohto druhu trestnej činnosti a opätovne sa dopustil takého, úmyselného protiprávneho
konania(spočívajúcehovovedenímotorovéhovozidlavcestnejpremávkenapriekzákazutakejčinnosti)
dosahujúceho jednoznačne trestnoprávnu relevanciu, ignorujúc tak, znovu, štátnymi orgánmi uložený
zákaz takej činnosti.

K uloženému trestu/ochrannému opatreniu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nesiahol po ukladaní
alternatívneho trestu (peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia), nakoľko s ohľadom
napovahužalovanejtrestnejčinnostiaosobuobžalovaného(jerecidivistomtohtodruhutrestnejčinnosti,
kedy dosiaľ k jeho náprave neviedol ani opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody),

mal za to, že prípadne uložené alternatívne tresty by nemuseli viesť k úplnému naplneniu účelu trestu
podľa § 34 Trestného zákona (a to v rozsahu nie len individuálnej prevencie, ale i generálnej prevencie,
t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti). Súd teda siahol po nepodmienečnom trestne
odňatia slobody, a to v kombinácii s trestom zákazu činnosti a tu ukladaným ochranným opatrením (k
tomu viď nižšie). Základná výmera tohto druhu trestu (t. j. trestu odňatia slobody) za žalovaný prečin

bola až do 2 rokov, k úprave ktorej v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona nedošlo, nakoľko
súd vzhliadol u obžalovaného rovnováhu poľahčujúcich okolností (súd identifikoval jednu: doznanie sa
k trestnej činnosti/jej úprimné oľutovanie) a priťažujúcich okolností (trestná minulosť obžalovaného). Súd
siahol nakoniec po výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov (teda v prvej
polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby), ktorú výmeru považuje súd za primeranú na naplnenie

účelu trestu (aj v kombinácii s tu ukladaným trestom zákazu činnosti či ochranným opatrením, viď nižšie),
kedy prísnejšia sadzba podľa názoru súdu potrebná nie je – obžalovaný v rámci vlastnej sebareflexie sa
k trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania doznáva, ľutuje ju, prejavil záujem po náprave (teda, že
sa trestnej činnosti už nedopustí). Súd daný trest ukladal ako ďalší trest podľa § 43 Trestného zákona,
nakoľko k danému videl splnené zákonné podmienky (súd tu odsudzuje obžalovaného za trestný čin,

ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším súdnym rozhodnutím uvedeným pod č. 14 odpisu
registra trestov obžalovaného, vykonaný). Síce obžaloba je názoru, že poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona nemožno priznať pre recidívu obžalovaného, ktorý opakovane pácha tu
žalovaný druh trestnej činnosti, no podľa názoru súdu by taký postup nebol správny – trestná minulosť
obžalovaného ho automaticky nediskvalifikuje z úprimnej ľútosti nad vlastnou trestnou činnosťou, pričom

obžaloba neponúkla nič na preukázanie toho, že obžalovaný svoje tu žalované protiprávne konanie
skutočne úprimne neľutuje (bohatá trestná minulosť môže naznačovať neúprimnosť, ale súdu neboli
predstavené žiadne dôkazy na jednoznačné preukázanie účelovosti tvrdení obžalovaného o ľútosti nad
skutkom); pokiaľ obžaloba navrhovala uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody dlhšieho trvania,
s daným sa súd nestotožnil, z dôvodov uvedených vyššie, kedy súdom uloženú výmeru takého druhu

trestu považuje súd za dostačujúcu (aj s ohľadom na kombináciu tu ukladaného trestu zákazu činnosti
a ochranného dohľadu). Pokiaľ obhajoba navrhovala priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona, k danému súd nevidel (s ohľadom na obsah spisu a pred súdom vykonané
dokazovanie) dôvod – samotné doznanie sa a oľutovanie vlastnej trestnej činnosti bez ďalšieho
nekvalifikuje osobu na možnosť aplikácie danej poľahčujúcej okolnosti. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na

upustenie od potrestania resp. uloženia ďalšieho trestu, daný postup by podľa názoru súdu nezabezpečil
naplnenie účelu trestu/trestného konania, a to najmä s ohľadom na recidívny charakter protiprávneho
konania obžalovaného (ako je uvedené vyššie a plynie z odpisu registra trestov obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný bol v uplynulých 10 rokoch pred tu žalovaným skutkom vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď napr. záznam č. 15 odpisu registra trestov
obžalovaného), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Nakoľko sa obžalovaný tu žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla
vcestnejpremávke,anakoľkotopodľanázorusúdubolodôvodnésohľadomnapotrebunaplneniaúčelu
trestupodľa§34Trestnéhozákona(akojeužuvedenéivyššie,vrozsahunielenindividuálnejprevencie,

ale i generálnej prevencie, t. j. odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti), v kombinácii s tu
ukladaným nepodmienečným trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanému aj (ďalší) trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke. Základná výmera tohto druhu trestu je 1 rok
až 10 rokov (aj s ohľadom na súdom tu zistenú rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako
je uvedené vyššie). Súd nakoniec siahol po výmere 4 roky, ako výmere postačujúcej pre naplnenie

účelu trestu. Súd vzal do úvahy, ako je už uvedené vyššie, (i) predošlý riadny život obžalovaného
(najmä jeho, a to aj druhovo totožnú trestnú minulosť), no tiež (ii) kontinuálne v konaní prejavovanú
sebareflexiu a ľútosť nad vlastnou trestnou činnosťou, kedy (iii) v konaní pred súdom učinil i vyhlásenie
viny, ktoré súd prijal, tiež aj (iv) nutnosť neukladať dlhší, než zákonom dovolený ďalší taký trest (§ 43
Trestného zákona). Dlhšia výmera tohto druhu trestu preto potrebná nie je a v kombinácii s ukladaným
nepodmienečným trestom odňatia slobody je spôsobilá bezo zvyšku naplniť účel trestu u obžalovaného.

Súd daný trest ukladal ako ďalší trest podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko k danému videl splnené
zákonné podmienky (súd tu odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol
trest uložený skorším súdnym rozhodnutím uvedeným pod č. 14 odpisu registra trestov obžalovaného,
vykonaný).

Skrze tento rozsudok uložený trest resp. ich kombináciu považuje súd za zákonný, primeraný (nie
príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci vo svojom súhrne účel trestu
v zmysle § 34 Trestného zákona (s prihliadnutím na zásady ukladania trestu), a to tak z pohľadu
generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej
prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať

nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci
čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Súd siahol i po uložení ochranného opatrenia v podobe ochranného dohľadu, nakoľko s ohľadom najmä
na trestnú minulosť obžalovaného a opakované výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody jeho

osobou za úmyselnú (dokonca druhovo totožnú ako tu žalovanú) trestnú činnosť (viď napr. záznam č.
10, 13 a 15 odpisu registra trestov), mal za splnené podmienky vyžadované § 76 ods. 2 Trestného
zákona – súd síce očakáva naplnenie účelu tu ukladaných trestov po ich vykonaní, no vzhľadom na
recidívny charakter osoby obžalovaného (aj čo do druhovo totožnej trestnej činnosti), je podľa názoru
súdu potrebné, za účelom docielenia vedenia riadneho života obžalovaným po výkone tu ukladaných

trestov,abybolojehosprávaniesledovanécezochrannýdohľadatýmsamudostaloajpomocikvedeniu
riadneho ďalšieho života. Ochranný dohľad mohol súd ukladať v rozmedzí 1roka až 3 rokov, kedy súd
považuje ním zvolenú výmeru 18 mesiacov za postačujúcu.

Súd vec právne kvalifikoval a aj posúdil podľa Trestného zákona účinného v čase tu žalovaného

skutku, nakoľko nevidel priestor pre aplikáciu inej/neskoršej časovej verzie Trestného zákona (§ 2
ods. 1 Trestného zákona), a to aj s ohľadom na zmenu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024,
ktorá nezmenila výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody tu žalovaného trestného činu, pričom
s ohľadom (aj) na trestnú minulosť obžalovaného (ako je už uvedené vyššie) by súd výrokovú časť tohto
rozsudku čo do ukladaných trestov/ochranného opatrenia nemenil ani pri aplikácii aktuálne účinného

znenia Trestného zákona (podľa názoru súdu aktuálne účinné znenie Trestného zákona nie je v tomto
konkrétnom prípade pre obžalovaného priaznivejšie, preto súd aplikoval Trestný zákon v jeho znení
z času tu žalovaného skutku).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol v tejto veci súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku (t. j. v podstate rovnako, ako v prvotne v tejto trestnej veci vydanom trestnom rozkaze na č.
l. 56 až 57).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní
od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods.
2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v

neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).