Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1540/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125314275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gálfyová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125314275.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Obec Horná Lehota so sídlom 976 81
Horná Lehota č. 99, v právnom zastúpení: URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko C. D. E.
XXX, XXX XX C. D., v právnom zastúpení: JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Mostárenská 9, 977
03 Brezno, IČO: 50 525 468 o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn. 255EX 475/25

u súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici,
Robotnícka 4, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.5.2025 domáhal od
povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to na základe rozhodnutia Obce Horná Lehota č. k. OCU-
HL-S2022/00559 zo dňa 6.10.2022, vykonateľného dňa 18.5.2023. Premetom nepeňažného plnenia je
povinnosť povinného odstrániť stavbu "Spevnená plocha na odstavenie motorových vozidiel" na poz. E-
KN parc. č. XXXX/X (časť poz. C-KN parc. č. XXXX/X), k. ú. F. D. - časť G..

2. Poverením zo dňa 26.5.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Robotnícka 4,
ktorý ju vedie pod spisovou značkou 255EX 475/25.

3. Súdny exekútor predložil dňa 18.7.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica Návrh povinného na
zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený do elektronickej schránky exekútorského úradu dňa 2.7.2025,

pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.6.2025, t. j. návrh bol podaný v
zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z
uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.

4. Povinný v návrhu vyjadril názor, že rozhodnutie oprávneného označené ako exekučný titul, nie

je zákonným exekučným titulom, je zmätočné, neurčité, a teda nevykonateľné, následne sa tieto
vady majú prenášať do samotného exekučného konania. Podľa oprávneného označenie „spevnená
plocha na odstavenie motorových vozidiel“ nemôže byť stavbou definovanou v stavebnom zákone
alebo v Občianskom zákonníku. Podporne cituje z bližšie neoznačeného rozhodnutia správneho súdu:
„Z uvedeného dôvodu musí byť výrok administratívneho rozhodnutia v časti vymedzenia povinnosti
a predmetu odstránenia (stavby, resp. stavieb) presný úplný a nezameniteľný tak, aby mohol byť

bez akýchkoľvek pochybností pochopený obsah výroku bez toho, aby bolo pre jeho určitosť potrebné
osobitne dohľadať identifikačné údaje alebo špecifikáciu predmetu plnenia alebo povinnosti“ Povinnýtaktiež tvrdí, že zabezpečil v apríli 2023 vykonanie takých terénnych úprav na predmetných pozemkoch,
aby bolo učinené rozhodnutiu oprávneného zadosť. Povinný doposiaľ nemá vedomosť o tom, či
rozhodnutie oprávneného nadobudlo právoplatnosť. V upovedomení o začatí exekúcie vidí rozpor

voznačenívykonateľnéhoexekučnéhotitulunapeňažnéplnenie,následnejeuvádzanýakoexekvovaný
nepeňažný nárok oprávneného na odstránenie stavby. Navrhuje, aby súd zastavil exekúciu ako
neoprávnenú, zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

5. Oprávnený na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.7.2025

uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na podanie
takéhoto návrhu v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že exekučné konanie bolo
začaté na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie orgánu
verejnej správy a územnej samosprávy č. OCU-HL- S2022/00559 zo dňa 06. 10. 2022 (právoplatné
dňa 18. 11. 2022 a vykonateľné dňa 18.05.2023), ktoré vydala Obec Horná Lehota, špeciálny stavebný
úrad a ktorým bola povinnej uložená povinnosť odstrániť stavbu „Spevnená plocha na odstavenie

motorových vozidiel" na poz. E-KN pare. č. XXXX/X (časť poz. C-KN pare. c. XXXX/X), k. ú. F. D. - časť
Krpáčovo, a to svojpomocne resp. prostredníctvom oprávnenej organizácie za podmienok určených v
predmetnom rozhodnutí v prospech oprávneného. Keďže ku splneniu povinnosti uloženej predmetným
exekučným titulom, zo strany povinnej dobrovoľne nedošlo, podal oprávnený dôvodne prostredníctvom
svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie dňa 23. 05. 2025. V súvislosti s predmetným

rozhodnutím poukazuje aj na to, že povinná po vydaní a doručení predmetného rozhodnutia nepodala v
zákonnej lehote žiadne odvolanie, a preto predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a následne
aj vykonateľnosť. Ku skutočnostiam týkajúcim sa zákonnosti vydaného rozhodnutia orgánu obce nie je
dôvod sa vyjadrovať, keďže predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a nebolo napadnuté
žiadnou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na základe vyššie

uvedeného má oprávnený za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný zo strany oprávneného
dôvodne a oprávnene a tento nie je v rozpore s právnym poriadkom SR.

6. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak
povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k
návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9.Podľa§61lodseku3Exekučnéhoporiadkuakjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciuzastavía
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky,inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je,

povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizáciaexekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže

prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik

vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

12. V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že
exekučné konanie sa začalo dňa 23.5.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná
exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 26.5.2025 na základe

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali
dôvodne.

13. Povinný vo svojom návrhu namieta, že exekučný titul je nezákonný a nevykonateľný. Exekučný
súd je v zmysle Exekučného poriadku povinný zaoberať sa vykonateľnosťou exekučného titulu

v ktoromkoľvek štádiu konania, zvlášť vo fáze pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi.

14. „Rozhodnutie súdu je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok, a je vykonateľné (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť (ako

základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného titulu) je takou vlastnosťou rozhodnutia,
ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje núteným spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného
subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne (§
38 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho
exekútoraakoosobyurčenejasplnomocnenejštátomnavykonávanienútenéhovýkonusúdnychainých

rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku.
Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti
stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu
oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu

vymáhaného nároku (ktorým podľa už citovaného § 41 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť len
priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie majetku) a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia
uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul,
ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má
nútene uskutočniť, preto exekučný titul nemôže byť zdrojom sporov o správnej výške plnenia zo strany

povinného, čo platí i pre exekučný titul v tomto konaní“. (z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo 95/2010 zo
dňa 22. júna 2010).

15. Súd opätovne preskúmal predložené rozhodnutie Obce Horná Lehota a dospel k záveru, že je
formálne aj materiálne vykonateľné. Formálna právoplatnosť nastala dňa 18.11.2022, kedy bolo všetkým

účastníkom konania doručené rozhodnutie a nepodali proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, následne,
po uplynutí lehoty stanovenej na plnenie, vykonateľnosť nastala dňa 18.5.2023. Sám povinný nepopiera,
že mu bolo predmetné rozhodnutie doručené, dokonca tvrdí, že v priebehu apríla 2023 vykonal také
terénne úpravy, aby učinil danému rozhodnutiu zadosť. V rozhodnutí obce ako stavebného úradu je
jasne určená lehota povinného na plnenie – 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

stavebný úrad určil vykonateľnosť na deň 18.5.2023, t. j. vyhodnotil účelnosť terénnych úprav, ktoré
boli vykonané v apríli 2023. Súd má za to, že uvedené tvrdenia o terénnych úpravách a o otázke
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia mal povinný uplatniť ako obranu v základnom stavebnom
konaní. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkaznébremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli v období po vydaní exekučného titulu do
momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by podopreli jeho tvrdenia. Ak by sa exekučný
súd zaoberal tvrdeniami o skutočnostiach , ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu,

prekročil by svoju právomoc. (bod 11. tohto uznesenia). Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže
zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného
rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. vymedzenú v citovanom
ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

16.Povinnýzároveňtvrdí,žerozhodnutiejezmätočnéaneurčité.Zvýrokovejčastirozhodnutiaobcesúd
nemal a nemá pochybnosti o vymedzení obsahu vymáhaného nároku ako záväzku odstrániť v určenej
lehote „spevnenú plochu na odstavenie motorových vozidiel“, ktorá je komplexne definovaná údajmi
katastrálneho operátu. Je zrozumiteľné, že ide o nekryté parkovisko, plochu zrealizovanú zo štrku a to
v šírke 5,0 m a v dĺžke cca 10,0 m smerom k existujúcej chate umiestnenej na parc. č. XXXX/X. Je

zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť aj akým spôsobom: „ ...2)Odstránenie stavby vykonať svojpomocne,
resp. prostredníctvom oprávnenej organizácie. V prípade vykonávania prác spojených s odstránením
stavby svojpomocne, zabezpečiť odborné vedenie prác prostredníctvom oprávnenej osoby. 3) Stavba
sa musí odstrániť tak, aby sa neohrozovala bezpečnosť a stabilita bezpečnosť osôb, aby sa okolie
odstraňovanej stavby touto činnosťou a zbytočne a nad prípustnú mieru neobťažovali. 4) Vlastník

odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných pozemkoch pokiaľ ich nevyvolal ich
závadný stav. 5) Náklady zabezpečovacích prác, ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stavby znáša
vlastník tejto stavby. 6) Náklady spojené s odstránením stavby bude znášať stavebník a nebude si u
ostatných podielových spoluvlastníkov. 7) Dodržať všeobecné podmienky dotýkajúce sa odpadového
hospodárstva i zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch...“

17. Stavebný úrad rozhodoval v konaní o odstránení stavby na základe ustanovení § 88 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinného
do 14.3.2025 (ďalej len „stavebný zákon“). Povinný bez akýchkoľvek vecných protiargumentov tvrdí,
že sa nejedná o stavbu podľa stavebného zákona ani Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v

ustanoveniach § 119 až 121 veci výslovne delí len na veci hnuteľné a nehnuteľné. Toto delenie je právne
významné najmä z hľadiska zákonom požadovaných náležitostí potrebných pre platnosť právnych
úkonov, predmetom ktorých sú hnuteľné a nehnuteľné veci. Občiansky zákonník však nedefinuje pojem
"stavba" ako občianskoprávny inštitút. V zmysle jeho ustanovení pozemky a stavby sú nehnuteľnosti
spojené so zemou pevným základom. Zároveň však zakotvuje, že stavba nie je súčasťou pozemku,

to znamená, že stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nie všetky
stavby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Za nehnuteľnosť považuje
iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a)
stavebného zákona, takže stavby využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou sú stavbami,
ktoré z občianskoprávneho hľadiska sú hnuteľnosťami (napr. stožiare, mosty, nafukovacie haly). V znení

ustanovenia § 43 stavebného zákona účinného do 14.3.2025 je zakotvená definícia pojmu "stavba",
ktorá bola prevzatá zo smernice č. 89/106/EHS s tým, že sa upresňuje výraz "pevné spojenie so zemou"
vymenovaním všetkých možných technických spôsobov spojenia stavby so zemou.

18. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona účinného do 14.3.2025, stavba je stavebná konštrukcia s

vymedzenou účelovou funkciou, postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne
spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa
rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

19. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona účinného do 14.3.2025, stavby sa podľa

stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

20. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona účinného do 14.3.2025, inžinierske stavby sú
diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.21. V zmysle citovaných ustanovení je nepochybné, že ide nekryté parkovisko, resp. spevnenú
štrkovú plochu - inžiniersku stavbu bližšie definovanú v stavebnom zákone, pevne spojenú so zemou,

čo neodporuje základnému definičnému znaku stavby v zmysle Občianskeho zákonníka, len túto
definíciu špecifikuje. Na doplnenie, dňa 15.3.2025 nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Stavebný
zákon a 1.4.2025 nadobudla účinnosť vykonávacia vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky č. 59/2025 o členení stavieb, ktorá sprehľadňuje členenie stavieb, pričom
parkoviská, spevnené plochy, námestia a manipulačné plochy sa podľa nej označujú ako Inžinierske

stavby dopravnej vybavenosti.

22. Ohľadom namietaného rozporu v upovedomení o začatí exekúcie (vykonateľný exekučný titul na
peňažné plnenie) súd uvádza, že sa jedná o pisársku chybu, ktorú je možné kedykoľvek opraviť,
zároveň je z textu upovedomenia súdneho exekútora nepochybné, že ide o exekúciu nepeňažného
nároku oprávneného odstrániť stavbu, pričom nárok je špecifikovaný dostatočne, tak ako v poverení na

vykonanie exekúcie.

23. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny
konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.

Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. Exekučného poriadku,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili
jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou
naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinný dobrovoľne

nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh
na vykonanie exekúcie.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu
na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.

25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

26. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného súdneho poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Ustanovenie § 199d odsek 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že účelne vynaložené trovy

exekučného konania oprávneného uhrádza povinný. „Otázka práva na náhradu trov oprávneného je
predmetom posudzovania exekučného súdu už v konaní o návrhu na vykonanie exekúcie. Náhrada
trov oprávneného sa v rozsahu uvedenom v poverení stáva predmetom vymáhania od povinného v
exekučnom konaní...V prípade, že povinný iniciuje svojím návrhom na zastavenie exekúcie exekučný
spor s oprávneným, od meritórneho výsledku tohto sporu závisí v prvom rade ďalší osud náhrady

trov oprávneného, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie... Ak však bude v exekučnom spore
úspešný povinný (t. j. súd exekúciu zastaví), zároveň by mal exekučný súd v súlade so zásadou úspechu
(§ 255 Civilného sporového poriadku) rozhodnúť o tom, že oprávnenému právo na náhradu jeho trov
v exekučnom konaní nepatrí." (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný
poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 835-836)

29. Exekučný súd dospel k záveru, že v danom exekučnom spore mal úspech oprávnený, nakoľko súd
návrh na zastavenie exekúcie zamietol, z tohto dôvodu súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade
so zásadou úspechu v spore požadovaný nárok na náhradu trov exekúcie povinnému nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.