Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8224203340.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne RM Maxx s.r.o., Lenartov 47, IČO: 47 018
704, zastúpenej splnomocnenkyňou BAJO LEGAL, s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
Landererova 8, IČO: 36 860 581, proti žalovanej X.. G. F., narodenej X. S. XXXX, D., Ť. XXXX/XX,
zastúpenej splnomocnenkyňou SCHWARZ advokáti s.r.o., Bratislava - Rača, Podbrezovská 40, IČO:
36 858 285, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov

pod sp. zn. 5C/91/2024, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 11. februára
2025 sp. zn. 3Co/5/2025, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. decembra 2024 č. k.
5C/91/2024-39 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. zakázal žalovanej previesť vlastnícke právo,
zriadiťzáložnéprávo,zriadiťvecnébremenoaleboinéprávotretíchosôbaleboinýmspôsobomnakladať
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. D. a D. R. C., zapísanými v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XX XXX a č. X XXX (všetko pozemky bližšie špecifikované vo výroku uznesenia, ďalej

len ako „pozemky“ alebo „nehnuteľnosti“), II. žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, a
to proti žalovaným 1/ X.. K. A., narodenému X. A. XXXX, D., U.Š. XX a 2/ X.. G. F., narodenej X. S.
XXXX, D., Ť. XXXX/XX, o odporovateľnosť právnych úkonov (kúpnych zmlúv C. a C.), v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia a III. vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konaní vo veci
samej. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods.
1 a 2 a § 336 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že nárok žalobkyne voči žalovanej predstavuje tzv. odporovací nárok
v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov). Žalobkyňa má pohľadávku (60 000 eur titulom zmluvy o pôžičke) voči X.. A. D.
(ďalej aj ako „dlžník“), ktorý svoj majetok previedol na X.. K. A., a ten následne na žalovanú. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Predmetné
správanie dlžníka (pozn.: súd prvej inštancie spomenul i ďalšie prevody majetku dlžníka, ktoré sa riešia v

inom konaní) je možné vyhodnotiť ako snahu zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne voči svojmu
dlžníkovi, čím môže dôjsť k ukráteniu žalobkyne. Dlžník mal vedomosť o svojom dlhu a taktiež o tom,
že prevodom vlastníckeho práva k pozemkom dôjde objektívne k zníženiu hodnoty jeho majetku, ktorý
by mohol byť postihovaný prípadnou exekúciou. S ohľadom na doterajšie konanie, či už samotného
dlžníka, prípadne jemu spriaznených osôb, tu je riziko, že zo strany žalovanej dôjde k opakovanému
prevodu nehnuteľností na tretie osoby. Tým by reálne bola daná hrozba vo vzťahu k žalobkyni ohľadne

vymoženia jej pohľadávky voči dlžníkovi, a to aj z majetku, ktorý tento previedol na X.. K. A. a tento
následne na žalovanú.2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) na odvolanie žalovanej uznesením z 11. februára 2025 sp. zn. 3Co/5/2025 uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil (pozn.: bez uvedenia ustanovenia CSP v odôvodnení) a žalobkyni priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (pozn.: taktiež bez uvedenia
ustanovení CSP a bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia). K námietkam žalovanej týkajúcich sa
neexistencie nároku žalobkyne voči dlžníkovi uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je
potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne preukázala oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento

nárok osvedčila, čo bolo splnené. Súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom,
že vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne je ohrozená, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa
zabezpečí, aby sa v prípade úspechu odporovacej žaloby mohla žalobkyňa uspokojiť z majetku, ktorý
ušiel z dispozície dlžníka. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu žalovanej, smerujúceho k nakladaniu s
nehnuteľnosťami, by však mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, v dôsledku ktorého by žalobkyňa musela

preukazovať vedomosť nového nadobúdateľa nehnuteľností o odporovateľnom úkone, čo by ďalej
sťažilo jej procesnú situáciu. Postavenie subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie
smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným
opatrením, ak sa žalobe žalobkyne vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva

žalobkyne.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie.
Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu
znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Namietala arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (absenciu náležitostí podľa ust.
§ 220 ods. 2 CSP). Žalobkyňa nedisponuje pohľadávkou voči pánovi X.. A. D., ide len o špekulatívnu
pohľadávku. Odvolací súd nevyhodnotil dôsledne dôkazy predložené žalovanou a nesprávne vychádzal
len z tvrdení žalobkyne.

4. Žalobkyňa predložila žalobu, ktorú podala v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie na Mestský
súd Bratislava IV a uviedla, že spor sa vedie pod sp. zn. 12C/22/2025. Dovolanie žalovanej navrhla
odmietnuť, prípadne zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) za splnenia
tiež podmienok jej zastúpenia a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), skúmal predovšetkým prípustnosť
dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť ňou podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací
súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP potom pristupuje
(dovolací súd) len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP irelevantné
(právne bezvýznamné), či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.10. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným)
znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP,

je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/157/2017 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 21/2018) tiež uviedol, že dovolanie nie je podľa CSP prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola

podaná nadväzujúca žaloba.

11. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení
má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.
Taká situácia môže nastať aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.

12. V danom prípade je dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu o neodkladnom
opatrení (o nariadení neodkladného opatrenia), po podaní ktorého nadväzuje žaloba podľa § 336 CSP,
pričom je nepochybné, že táto bola podaná v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie na Mestský súd

Bratislava IV a konanie sa vedie pod sp. zn. 12C/22/2025 (proti žalovaným 1/ X.. K. A., narodenému
X. A. XXXX, D., U.Š. XX a 2/ X.. G. F., narodenej X. S.Q. XXXX, D., Ť. XXXX/XX, o odporovateľnosť
právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy C. a kúpnej zmluvy C.. Rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto
prípade preto nemá charakter rozhodnutia vo veci samej ani rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, čo
má za následok, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.

13.Dovolacísúdpreúplnosťpoznamenáva,ževylúčenímprípustnostidovolaniaprotitakémuuzneseniu
odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna
úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takéhoto rozhodnutia ide (len) o dočasné
procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v

zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a
bez prejudikovania konečnej (definitívnej) ochrany, poskytovanej až rozhodnutím súdu vo veci samej.
Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti v postupe súdov, ku ktorým pri tom
môžedôjsť,savtakomprípadevyznačujúnižšouintenzitouporušeniaprocesnýchoprávnenístránsporu
(účastníkov konania).

14. Vzhľadom na to, že dovolanie podľa § 420 CSP nie je prípustné, najvyšší súd podľa § 447 písm. c)
CSP dovolanie žalovanej odmietol bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 256 ods. 1 CSP per analogiam tak, že žalobkyni ako procesnej súperke žalovanej, ktorá zavinila
výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu, priznal nárok na ich plnú náhradu. O výške
náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.