Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 30C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423207726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpeného: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310,
proti žalovanému: Portum s. r. o.,
sosídlomPanenská13,Bratislava,IČO:47150963,zastúpenému:Jarabica,s.r.o.,sosídlomKutlíkova
17, Bratislava, IČO: 47 454 831, o zaplatenie 1.532,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.532,74 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % od 28.02.2021 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa
XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode/poistnej udalosti (bližšie špecifikovanej v priloženom oznámení
o škodovej udalosti), ktorú žalobca likvidoval pod č. F. XXXXXXXXXX a v prospech poškodeného
Apis s.r.o. (na účet autoservisu) vyplatil poistné plnenie vo výške 6.468,48 eur. Žalobca uviedol, že

vyplatením poistného plnenia prešlo naňho právo na náhradu voči žalovanému podľa § 12 ods. 1
písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z.").
V nadväznosti na to konštatoval, že žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 1.532,74 eur ako
regresný nárok z dôvodu, že pri dopravnej nehode neprivolal políciu. Žalobca žalovaného na úhradu
vyzval, avšak ten uvedenú sumu neuhradil ani čiastočne, a to napriek opakovaným písomným výzvam,
ktoré mu boli doručené. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa

28.02.2021 až do zaplatenia s poukazom na § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len ,,Občiansky zákonník").

2. Súd vo veci vydal dňa 03.02.2025 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas vecne
odôvodnený odpor. V zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len "C. s. p.") tak došlo ku zrušeniu predmetného platobného rozkazu priamo zo zákona.

3. V podanom odpore žalovaný namietal, že žalobný nárok je premlčaný, keďže žaloba nebola
podaná v zákonnej trojročnej lehote odo dňa, keď mohol žalobcovi vzniknúť prípadný regresný nárok
voči žalovanému. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca vyvodzuje, že žalovaný
porušil zákonnú povinnosť tým, že k poistnej udalosti neprivolal príslušníkov Policajného zboru. Podľažalovaného sa účastníci udalosti na mieste zhodli, že vzhľadom na svoje vedomosti a charakter
poškodenia motorových vozidiel ide o škodovú udalosť, nie dopravnú nehodu, a preto privolanie
Policajnéhozborunepovažovalizapotrebné.Skutočnosť,ževýškaškodypovykonaníopravydodatočne

prekročila hranicu 1,5-násobku väčšej škody, podľa žalovaného nezakladá porušenie zákona zo strany
účastníkov poistnej/škodovej udalosti. Ďalej podotkol, že žalobca neuviedol, na základe čoho požaduje
práve sumu 1.532,74 eur; podľa žalovaného ide o sumu neodôvodnenú, nepreukázanú, svojvoľne
určenú žalobcom a v rozpore s § 799 Občianskeho zákonníka. Žalovaný súčasne navrhol výsluch
účastníkov poistnej/škodovej udalosti.

4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a s tvrdeniami žalovaného
nesúhlasí. Poukázal na to, že jeho nárok vznikol zo zákona, t. j. podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.
(nejde teda o nárok v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka), pričom jeho uplatnenie je limitované iba
výškou vyplateného poistného plnenia a hypotézou právnej normy obsiahnutej v § 12. Táto spočíva v
tom, že ak poistník/poistený poruší pri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú z povinností

taxatívne uvedených v citovanom ustanovení, čím spôsobí škodu a poisťovňa poskytne poškodenému
poistné plnenie, vzniká poisťovni ex lege regresný nárok voči poistníkovi/poistenému. Z uvedeného
dôvodu podľa žalobcu neprichádza do úvahy analógia s § 450 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný porušil nielen zákonnú, ale aj zmluvnú povinnosť tým, že v prípade vzniku hmotnej
škody zjavne prevyšujúcej jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona neohlásil

udalosťpolicajtovi.Podľažalobcužalovanýnepredložilžiadnulistinuaniinýdôkazpreukazujúcisplnenie
tejto povinnosti. Ďalej poukázal na to, že pri poistnej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo značky
Volkswagen Touareg, ktoré predstavuje vozidlo vyššej kategórie, pričom je prirodzené, že hodnota
vozidla, jeho náhradných dielov a servisu je vyššia. Poškodenie prednej časti vozidla bolo podľa žalobcu
výrazné aj voľným okom, čo dokladajú priložené fotografie. V tejto súvislosti odkázal na § 66 ods.

2 písm. a), d) a e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K námietke premlčania vznesenej
žalovaným žalobca uviedol, že uplatnený nárok premlčaný nie je. Poistné plnenie poškodenému vyplatil
dňa 14.01.2021 a žalobu podal dňa 08.11.2023, čo je v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.
z., podľa ktorého sa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1
alebo 2 premlčí v trojročnej lehote odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

5.ŽalovanývosvojejžalobnejduplikepoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdusp.zn.5Cdo/67/20213zo
dňa 30.05.2024, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 90/2021 z 30.11.2021.
Poukázal tiež na to, že zákonom č. 179/2022 Z. z. sa vypustilo v ustanovení § 64 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke znenie písm. d). Z dôvodovej správy pritom vyplýva, že udalosť v

cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej
škode v akejkoľvek výške na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na
inom majetku nebude dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou (za splnenia všetkých ostatných
podmienok, ktoré zákon o cestnej premávke predpokladá pre vznik škodovej udalosti), čo umožní
účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom

poisťovne, a to aj bez prítomnosti policajta na mieste takejto škodovej udalosti. Uvedeným sa podľa
dôvodovej správy odstráni zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do
príchodu policajta na miesto udalosti.

6. Žalobca následne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS

281/2021, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/5/2022. K výpočtu
žalovanej sumy uviedol, že k sume 1.532,74 eur dospel tak, že od sumy vyfakturovanej za opravu
poškodeného motorového vozidla (7.565,45 eur bez DPH), ktoré bolo havarijne poistené u žalobcu,
odpočítal zníženie poskytnutého poistného plnenia v sume 756,55 eur (z dôvodu neprivolania polície
poškodeným) a dohodnutú spoluúčasť (340,45 eur). K sume regresnej pohľadávky dospel žalobca tak,

že (v zmysle zaužívanej metodiky) od výšky škody (7.565,48 eur) odpočítal sumu 4.500 eur a z takto
zisteného rozdielu vypočítal 50 %. Žalobca si teda uplatnil len časť/zlomok (necelých 24 %) vyplateného
poistného plnenia.

7. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: zaslanie dokladov k poisteniu zodpovednosti zo dňa

12.02.2020, oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 16.12.2020, detail exkasa, výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa
08.02.2021 spolu s doručenkou, list žalobcu zo dňa 09.04.2021, list žalobcu zo dňa 07.06.2021,
fotografie poškodeného vozidla značky Volkswagen Touareg, kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX,faktúra č. XXXXXXX zo dňa 09.12.2020, oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia
zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie likvidátora zo dňa 14.01.2021, zápis o poškodení motorového vozidla
zo dňa 05.11.2020.

8. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise a výsluchom konateľa žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných

(zhodných) skutkových tvrdení sporových strán súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca uzavrel zo žalovaným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Poisteným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo
značky BMW X3, EČV: W.. Uvedené potvrdzuje predložená potvrdenie o poistení zo dňa 12.02.2020.

11. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti, ako aj z výsluchu konateľa žalovaného vyplýva, že dňa
XX.XX.XXXX došlo v Bratislave na Q. J. Č.. XXX, v podzemnej garáži nákupného centra VIVO (bývalé
OC Polus) k dopravnej nehode. K nehode došlo tak, že pri rozbiehaní sa žalovaného ako vodiča
poisteného motorového vozidla značky BMW X3, EČV: W. z bočnej cesty, došlo k zrážke s vozidlom
poškodeného značky Volkswagen Touareg, EČV: W., ktoré sa pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu.

Následkom zrážky došlo k poškodeniu prednej časti vozidla poškodeného. Nehodu zavinil žalovaný ako
vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalobcu.

12. V rámci výsluchu na pojednávaní konateľ žalovaného k priebehu dopravnej nehody uviedol, že
poškodenému mal dať prednosť, pričom bola zlá viditeľnosť. Vystrčil sa spoza múru a vtedy do neho

narazilo vozidlo poškodeného. Obaja účastníci nehody išli pomaly, keďže sa nachádzali v garáži, a preto
odhadli, že škoda je nižšia ako limitná. Poškodenému svietili svetlá, vozidlo bolo pojazdné a mohol
ihneď odísť. Žalovaný mal poškodené iba koleso, disk a defekt, preto škodu odhadli ako nižšiu. Žalovaný
svoju zodpovednosť nespochybnil, keďže mal dať prednosť poškodenému. Následne vypísali správu
o nehode a poškodený ihneď odišiel. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že poistené motorové vozidlo,

ktoré šoféroval, malo približne 6 rokov, a poškodené motorové vozidlo malo podľa jeho odhadu zhruba
10 rokov.

13. V dokumente - oznámenie o škodovej udalosti poisteným - je ako rozsah poškodenia uvedené
poškodenie prednej časti vozidla. Rozsah poškodenia potvrdzujú aj fotografie predložené žalobcom.

Z oznámenia o škodovej udalosti poisteným tiež vyplýva, že žalovaný a ani druhý účastník dopravnej
nehody neohlásili dopravnú nehodu polícii, t. j. dopravná nehoda nebola šetrená Policajným zborom SR.

14. Z kalkulácie opravy a faktúry vystavenej autoservisom vyplýva, že cena za opravu poškodeného
motorového vozidla predstavovala sumu 7.565,48 eur bez DPH.

15. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.12.2020 vyplýva, že v rámci havarijného poistenia žalobca
poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 6.468,48 eur. Poistné plnenie bolo znížené o sumu
756,55 eur z dôvodu neprivolania polície a o sumu 340,45 eur za dohodnutú spoluúčasť.

16. Z výpisu z databázy o poskytnutom poistnom plnení (Exkaso) vyplýva, že žalobca poskytol dňa
14.01.2021 poistné plnenie vo výške 6.468,48 eur.

17. Výzvou zo dňa 08.02.2021, doručenou žalovanému dňa 12.02.2021, žalobca vyzval žalovaného na
náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z., a to z dôvodu, že

žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá predstavuje
poistnú udalosť. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia vo výške 1.532,74 eur do 15
dní od doručenia výzvy. Výzvami zo dňa 09.04.2021 a zo dňa 07.06.2021 žalobca opätovne vyzval
žalovaného na úhradu poistného plnenia vo výške 1.532,74 eur.

18. Ostatné listinné dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre
rozhodnutie súdu vo veci.

19. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:20. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto
uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23.Podľa§12ods.1písm.e)zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je

poistnou udalosťou.

24. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení účinnom do
31.12.2022) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s
premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí

alebonainommajetkuvzniknehmotnáškodazrejmeprevyšujúcajedenapolnásobokväčšejškodypodľa
Trestného zákona.

25. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody
je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

26. Podľa § 125 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (v znení účinnom
do 05.08.2024) škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

27. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou
(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

29. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobcovi sa totiž v konaní nepodarilo preukázať, že na
poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná škoda v rozsahu, ktorý v danom mieste a čase

zrejme prevyšoval jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3.990,- eur).
Súd dal naopak za pravdu procesnej obrane žalovaného, že v čase a na mieste škodovej udalosti
bežnému človeku (priemerne rozumovo vyspelej osobe) nemohlo byť zrejmé, že na poškodenom
motorovomvozidlevzniklaškodazrejmeprevyšujúcasumu3.990,-eur.Uvedenépotvrdzujeajvykonané
dokazovanie, najmä fotografie poškodeného motorového vozidla predložené samotným žalobcom, ako

aj opis priebehu dopravnej nehody a správanie jej účastníkov. Z uvedeného dôvodu predmetná škodová
(poistná) udalosť nebola dopravnou nehodou v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke (v znení účinnom do 31.12.2022) a žalovaný nemal povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu policajtovi v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V
nadväznosti na to súd konštatuje, že žalobcovi nevznikol regresný nárok (nárok na náhradu poistného

plnenia) proti žalovanému ako poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z.

30. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému tzv.
postihového (regresného) práva v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. náhrady
poistného plnenia, ktoré žalobca za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

poisteného motorového vozidla. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný. V konaní bolo teda
nesporné, že žalovaný spôsobil (zavinil) škodovú udalosť a že pri tejto škodovej udalosti došlo ku
škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo tiež to, že predmetné motorové
vozidlo (prevádzkované žalovaným) bolo povinne zmluvne poistené u žalobcu a že žalobca nahradilpoškodenému vzniknutú škodu v sume 6.468,48 eur formou poskytnutia poistného plnenia na základe
zmluvy o havarijnom poistení uzavretej medzi žalobcom a poškodeným. Na žalobcu ako poisťovateľa
poškodeného (z havarijného poistenia) potom v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo

právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Žalobca bol zároveň v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. ako poisťovateľ žalovaného (škodcu) povinný uhradiť náhradu
škody priamo poškodenému. Prechodom práva na náhradu škody z poškodeného na žalobcu v zmysle
§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak došlo k zániku povinnosti (záväzku) žalobcu ako poisťovateľa
poškodeného uhradiť náhradu škody poškodenému v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

splynutím v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka.

31. Jediným sporným momentom medzi stranami tak bolo to, či na motorovom vozidle poškodeného
vznikla škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu
3.990,- eur), a teda, či žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 66
ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení

účinnom do 31.12.2022).

32. Pojem "hmotná škoda" uvedený v ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
(v znení účinnom do 31.12.2022) je podľa názoru súdu potrebné vykladať v zhode (jednotne) s pojmom
"skutočná škoda" v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem hmotná škoda, ktorý nie je

pojmom Občianskeho zákonníka (ani pojmom Zákonníka práce), užíva právna teória pre označenie
škody na majetku (na hmotných statkoch). Z toho vyplýva, že v podstate nie je obsahový rozdiel medzi
pojmami skutočná škoda (ako predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu) a hmotná
škoda. Skutočnou (a teda i hmotnou) škodou sa rozumie majetková ujma (vyjadriteľná v peniazoch)
spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 18. januára 1970 sp. zn. Cpj 87/70, publikované pod č. R
55/1971).

33. V prípade dopravnej nehody je za skutočnú škodu potrebné považovať hodnotu účelne a nevyhnutne

vynaložených nákladov na opravu vozidla, a to bez zohľadnenia amortizácie tých dielov, ktoré boli v
rámci opravy vozidla nahradené novými dielmi (resp. bez zohľadnenia "zhodnotenia" vozidla novými
náhradnými dielmi). Poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím
nových náhradných dielov vozidlo v konečnom dôsledku nezhodnocuje, pretože každou dopravnou
nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa jeho technická hodnota vo všeobecnosti znižuje. Vykonanou

opravou a nahradením poškodených dielov novými dielmi sa v zásade len obnovuje stav vozidla, ktorý tu
bol pred dopravnou nehodou (poistnou udalosťou), teda majetok poškodeného sa vykonanou opravou a
nahradenímpoškodenýchdielovnovýmidielminezväčšuje,alesalenobnovujepôvodnýmajetkovýstav.
Účelom právnej úpravy, priznávajúcej poškodenému právo na náhradu (skutočnej) škody, je zaistiť, aby
mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V konkrétnom prípade je preto potrebné porovnať

majetkový stav poškodeného pred poškodením vozidla a po vykonaní opravy poškodeného vozidla,
pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých poškodeným vynaložených
prostriedkov nutných k obnoveniu pôvodného stavu, teda k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla.
S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy (na strane poškodeného) je
však nutné zvažovať aj účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodeného

vozidla do pôvodného stavu. Ak by boli na vozidle vykonané opravy alebo úpravy idúce nad rámec
nevyhnutný na obnovenie pôvodného prevádzkyschopného stavu vozidla pred jeho poškodením, potom
bybolomožnéuvažovaťobezdôvodnomobohatenípoškodenéhoakojehovlastníka(porovnajrozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2013 sp. zn. 2 Obdo 48/2012, ako aj rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 25. júla 2019 sp. zn. 10Co/37/2019).

34. Na vznik povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s
§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení účinnom do 31.12.2022)
sa vyžaduje, aby na niektorom z poškodených motorových vozidiel vznikla hmotná (skutočná) škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3.990,- eur).

Uvedené ustanovenia je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že už v čase a na mieste škodovej
udalosti sa musí priemerne rozumovo vyspelej osobe objektívne javiť (musí jej byť zrejmé), že na
niektorom z poškodených motorových vozidiel (príp. na inom majetku) vznikla skutočná škoda zrejme
prevyšujúca sumu 3.990,- eur. Musí ísť o škodu zrejmú, teda o škodu priamo na mieste udalostiočividne, viditeľne a jasne prevyšujúcu sumu 3.990,- eur (porovnaj význam slov "zrejmý, zrejme"
v kodifikačnej príručke Krátky slovník slovenského jazyka). Pri úvahe, či škoda zrejme prevyšuje
sumu 3.990,- eur, je povinnosťou účastníkov škodovej udalosti vyhodnocovať len poškodenie viditeľné

voľným okom (vnímateľné zmyslami); zákon od nich v žiadnom prípade nevyžaduje, aby pri svojich
úvahách zohľadňovali (predvídali) vznik prípadných skrytých škôd. Takýto výklad príslušných zákonných
ustanovení by v konečnom dôsledku mohol viesť k tomu, že by účastníci škodových udalostí ohlasovali
preventívne ("pre istotu") každú škodovú udalosť ako dopravnú nehodu. To však zjavne nebolo úmyslom
zákonodarcu. Pokiaľ pri škodovej udalosti nedošlo k ujme na zdraví, k poškodeniu majetku tretích osôb

či k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešných zariadení, pokiaľ škoda vzniknutá na poškodených
motorových vozidlách zjavne (zrejme) neprevyšuje zákonný limit a pokiaľ sa účastníci škodovej udalosti
dohodli na jej riešení (na zavinení), nie je žiadny dôvod na to, aby bola škodová udalosť prejednaná
políciou ako dopravná nehoda.

35. Žalobca však v konaní nepreukázal, že na poškodenom motorovom vozidle bola v čase dopravnej

nehody zrejmá hmotná škoda prevyšujúca sumu 3.990,- eur. Žalobca odvodzoval porušenie povinnosti
zo strany žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu výlučne zo skutočnosti, že poškodenému poskytol v
rámci likvidácie poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 6.468,48 eur, resp. zo skutočnosti, že oprava
motorového vozidla poškodeného stála 7.565,48 eur bez DPH. Výšku poskytnutého poistného plnenia,
resp. cenu opravy poškodeného motorového vozidla však v žiadnom prípade nemožno stotožňovať so

(skutočnou) škodou, ktorá bola zrejmá účastníkom škodovej udalosti v danom mieste a čase. Žalobcovi
sa pritom nepodarilo vyvrátiť procesnú obranu žalovaného, že v čase a na mieste škodovej udalosti
nemal (nemusel mať) dôvodné pochybnosti o tom, že škoda na poškodenom motorovom vozidle zrejme
neprevyšuje sumu 3.990,- eur. Nesporný opis priebehu škodovej (poistnej) udalosti a vzniku škody
na poškodenom motorovom vozidle, ako ani fotografie poškodeného motorového vozidla (predložené

žalobcom) podľa názoru súdu pre bežného človeka neindikujú zjavný (zrejmý) predpoklad o škode
prevyšujúcej sumu 3.990,- eur.

36. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ zákonodarca zveril účastníkom škodovej udalosti
v cestnej premávke na posúdenie hranicu výšky škody, po prekročení ktorej už je nevyhnutné považovať

škodovú udalosť aj za dopravnú nehodu, ktorú sú účastníci škodovej udalosti povinní ohlásiť policajtovi,
tak je potrebné počítať s prípadmi, že konečná výška škody predstavujúca náklady nevyhnutné na
opravu poškodeného motorového vozidla bude prevyšovať sumu 3.990 eur. V takom prípade je potom
na poisťovni (žalobcovi), aby prostriedkami procesného útoku v spore prezentoval skutkové tvrdenia
objektívne spochybňujúce možnosť účastníkov v konkrétnych a individuálnych okolnostiach škodovej

udalosti predpokladať, že škoda zrejme neprevyšuje sumu 3.990 eur; nepostačuje iba poukázať na
celkovú a konečnú výšku poistného plnenia, keďže je logické, že účastníci v čase a na mieste škodovej
udalosti nemali a ani nemohli mať vytvorené všetky predpoklady (podmienky) na komplexné posúdenie
všetkých možných poškodení, pričom z bežnej motoristickej skúsenosti sú známe aj prípady skrytých
poškodení motorového vozidla, ktoré sú rozpoznateľné až po demontáži karosárskych dielov vozidla

v autoservise a ktoré sa nie zanedbateľnou mierou podieľajú na celkových nákladoch na opravu
poškodeného vozidla (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2020 sp. zn.
16Co/77/2019).

37. Žalobca ani tvrdením (nepreukázaným), že poškodené motorové vozidlo patrilo do vyššej kategórie,

atedamalobyťúčastníkomnehodyzrejmé,žejehohodnota,akoajhodnotanáhradnýchdielovjevyššia,
neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti (predvídanej hypotézou právnej
normy v § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 31.12.2022),
či na poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok
väčšejškodypodľaTrestnéhozákona(t.j.sumu3.990,-eur).Súdsavtomtosmerestotožnilsprocesnou

obranou žalovaného, podľa ktorého išlo o staršie vozidlo (v čase škodovej udalosti päťročné, čo vyplýva
z údajov o vozidle uvedených v kalkulácii opravy). Žalovaný, ani žiadny iný priemerne rozumovo vyspelý
človek podľa názoru konajúceho súdu nemohol predpokladať, že bude potrebné vymeniť tak veľa
poškodených dielov pri takých cenách nových dielov (porovnaj kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX). Na
predložených fotografiách poškodeného vozidla je viditeľné "iba" prehnutie kapoty (veka) a blatníka a

poškodenie svetlometu a nárazníka. Žalobca pritom v konaní nijako netvrdil a ani nepreukázal, prečo
museli byť niektoré poškodené diely vymenené za úplne nové diely (napr. veko kapoty a blatník kolesa),
t. j. prečo nestačila ich prípadná oprava (klampiarskymi prácami). Z predložených fotografií takisto
vôbec nebolo zrejmé poškodenie niektorých dielov, ktoré nakoniec museli byť vymenené (napr. mriežkachladiča, chladič vody, vzduchový filter, medzichladič, klaksón) Skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo
bezprostredne po nehode pojazdné, svietili mu svetlá a mohlo sa pohnúť, nasvedčuje tomu, že účastníci
nehody mali prvotný dojem, že škoda nie je značná. Tento dojem bol podporený aj vzájomnou dohodou

účastníkov, že škoda je nižšia, a teda nevyžaduje privolanie Policajného zboru. Napriek tvrdeniam
žalobcu účastníci nehody nemali a ani nemohli mať vedomosť o prípadnom rozsiahlejšom poškodení
vozidla. Ich odhad nízkej škody bol racionálny vzhľadom na stav motorového vozidla poškodeného, jeho
schopnosť jazdy a okamžitý vizuálny dojem. Z uvedeného vyplýva, že účastníci nevedeli a ani nemohli
vedieť o skutočnom, a teda rozsiahlejšom poškodení tohto motorového vozidla.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom
na nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku sa súd nezaoberal námietkou premlčania vznesenou
žalovaným ani spornosťou (nepreskúmateľnosťou) výšky žalobcom požadovanej sumy.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.

1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p.
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).