Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200261
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8220200261.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpená advokátom: JUDr. Svätoslav Vaško, so sídlom Baštová 5/
A, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX E.; 2/ A. F. G.,
E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX J.; 3/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. X,

XXX XX J., všetci traja právne zastúpení advokátom: JUDr. Kišeľak, s.r.o. so sídlom Weberova 8, 080 01
Prešov, IČO: 53 916 425, zastúpená konateľom JUDr. Lukášom Kišeľákom; 4/ ČSOB Poisťovňa, a.s.,
so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou:
MGA IURIS s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy žalovanou
4/ v prospech žalovaných 1/ - 3/, právoplatne im priznanej rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 2
C 71/2010-191 z 28.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 262/2016-222

z 19.12.2017, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/-3/ proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k.
9C/8/2020-136 z 30.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“)

I. výrokom žalobu zamietol a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich žiadnej zo
strán nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 46 ods. 1 zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, §
137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 440 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti, § 822, § 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, § 11 ods. 4, § 12 ods. 1 písm.
a), § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 100 ods. 1,
§ 101, § 104, § 106 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 202 ods. 4, § 212 ods. 1,
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu podania odvolania proti
rozsudku okresného súdu sp. zn. 2C/71/2010 z 28.09.2015, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Pritom vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanej 4/ (poisťovni),
aby titulom PZP jej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uhradila za
žalobkyňu škodu a to konkrétne nemajetkovú ujmu, žalovaným 1/ - 3/, ktorí ju ako poškodení utrpeli,
v dôsledku žalobkyňou pod vplyvom alkoholu zavinenej dopravnej nehody, u žalovanej 4/ v rámci PZP

poisteným motorovým vozidlom a to tým, že pri tejto dopravnej nehode došlo k usmrteniu oboch rodičov
žalovaných 1/ - 3/ a ktorý nárok na nemajetkovú ujmu bol žalovaným 1/ - 3/ už právoplatne priznaný(judikovaný) v nimi (rozumej v tomto spore žalovanými 1/ - 3/) iniciovanom spore voči žalobkyni (škodca),
ktoré bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 2C/71/2010 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp.
zn. 6Co/262/2016 z 19.12.2017 (ďalej tiež aj len „pôvodné konanie“).

4.Vsúdenejvecinebolomedzistranamisporurozporovanýmto,žeosobnémotorovévozilo,prevádzkou
ktorého žalobkyňa dopravnú nehodu dňa 01.04.2007 spôsobila, bolo uvedené v poistnej zmluve o PZP
uzavretej so žalovanou 4/ a teda, že na žalobkyňu sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti z tohto PZP
a jednako nebolo sporným ani to, že v rámci PZP, povinnosť žalovanej 4/, ako poisťovne nahradiť

za poisteného poškodenému škodu na zdraví, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zahŕňa aj
povinnosť zaplatiť poškodenému nemajetkovú ujmu.

5. Sporným v konaní ostalo to, (i) či sa žalobkyňa domáha žalovaného nároku voči žalovanej 4/ správne
a zákonne formulovaným žalobným petitom a pri správnom „obsadení“ sporových strán a jednako, (ii)
či si tento nárok žalobkyňa uplatnila voči žalovanej 4/ (poisťovni) riadne a včas, t.j. tak, aby aj žalovanej

4/ bolo, ako každej strane sporu, garantované základné ústavné právo na spravodlivý súdny proces.

6. V tomto smere dôvodnosť podania žaloby (uplatnenie si nároku riadne a včas) žalobkyňa
odôvodňovala v prvom rade odvolávajúc sa na závery vyslovené v rozhodnutí krajského súdu č.k.
6Co/262/2016-222 z 19.12.2017. Krajský súd označeným rozsudkom rozhodoval ako súd odvolací, proti

rozsudku okresného súdu č.k. 2C/71/2010-191 z 28.09.2015, ktorým okresný súd vo výrokovej časti
priznal žalovaným 1/ - 3/ (v konaní sp. zn. 2C/71/2010 boli žalobcami) voči žalobkyni (v konaní sp.
zn. 2C/71/2010 bola žalovanou), nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú im úmrtím oboch rodičov, pri
žalobkyňou zavinenej dopravenej nehode, a to žalovaným 1/ a 2/ v sume po 21 000,- Eur a žalovanému
3/ v sume 24 000,- Eur, ďalej okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a napokon posledným

výrokom rozsudku rozhodol o trovách konania. V uvedených okolnostiach, okresný súd poznamenal,
že aj napriek tomu, že v zmysle cit. § 202 ods. 4 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania proti
uvedenému rozsudku okresného súdu, nebolo prípustným odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia, a
contrario odvolanie bolo teda prípustným len proti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom
podľa v tomto rozhodnom čase účinného cit. § 212 ods. 1 OSP bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný a pritom sa v danej veci nejednalo ani o jednu z možností oslobodzujúcu odvolací súd
od tejto viazanosti podľa cit. § 212 ods. 2 OSP, krajský súd napriek tomu, že okresný súd rozsudkom č. k.
2C/71/2010-191z28.09.2015výrokomnerozhodovalovedľajšomúčastníctvežalovanej4/(poisťovne)v
tomto pôvodnom spore a ani o jej povinnosti plniť nemajetkovú ujmu za žalobkyňu (škodcu), ktoré otázky
tak, podľa okresného súdu ani nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu, sa predsa len týmito

otázkami krajský súd zaoberal, pričom konštatoval, že žalovanej 4/, ktorá odmietla vstúpiť do konania
okresnéhosúdusp.zn.2C/71/2010akovedľajšíúčastník,nepochybnesvedčalnaliehavýprávnyzáujem
navýsledkutohtosporuatedaakžalovaná4/chcelaprotiuplatnenémunárokunanáhradunemajetkovej
ujmy uplatniť prostriedky procesnej obrany (napr. premlčanie a iné) mala do tohto konania okresného
súdu ako vedľajší účastník vstúpiť s tým, že krajský súd súčasne judikoval, že ak osoba zodpovedná

za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode bola súdnym rozhodnutím zaviazaná k jej náhrade voči
poškodenému, tak momentom právoplatnosti tohto rozhodnutia je táto osoba „... plne opodstatnená...“
a môže požadovať splnenie tohto svojho dlhu poisťovňou titulom PZP a to či už cestou dobrovoľného
plnenia alebo cestou súdu. Uvedené závery krajského súdu, ktorými podľa okresného súdu boli do
značenej miery neprijateľne „prejudikované“ (predurčené) závery rozhodnutia okresného súdu v tomto

súdnom konaní, bez ohľadu na právomoc okresného súdu rozhodnúť v tejto veci podľa zákona a Ústavy
SR a nie podľa judikátu v predmetovo inej veci, tak pochopila aj žalobkyňa a žalovaní 1/ - 3/, ktorí
uvedené závery krajského súdu uchopili ako nemennú a danú konštantu a jasný záver, a ako takých sa
ich v tomto konaní aj argumentačne dovolávajú.

7. Vzhľadom na uvedené, však podľa okresného súdu uvedené konštatovania krajského súdu, s
ohľadom na rozsah a obsah ním posudzovaného odvolania v interakcii na výrokovú časť odvolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu v pôvodnom konaní, môžu byť v tomto súdnom konaní
vzhľadom na jeho predmet, ponímané nanajvýš iba ako „odporúčania“ a nie ako konštatovania
predurčujúce (determinujúce) a zväzujúce rozhodovanie okresného súdu v tejto konkrétnej veci, tak

ako to dôvodia aj žalobkyňa a aj žalovaní 1/ - 3/. Abstrahujúc (odmysliac si) tak závery o tom, čo mala
či nemala žalovaná 4/ učiniť v skoršom konaní (sp. zn. 2C/71/2010) o náhradu nemajetkovej ujmy,
iniciovanom dopravnou nehodou poškodenými žalovanými 1/ - 3/ voči žalobkyni, ktorá pri tejto dopravnej
nehode škodu spôsobila, si z týchto záverov krajského súdu možno osvojiť iba ak „odporúčanie“ pre, zaškodu zodpovednú žalobkyňu, o „možnosti“ domáhať sa žalobou voči žalovanej 4/ (poisťovni), titulom
PZP, nároku na zaplatenie (preplatenie) škody a teda aj nemajetkovej ujmy spôsobenej poškodeným
(žalovaným 1/ - 3/), za ktorú škodu (ujmu) je žalobkyňa v zmysle právoplatného rozsudku vo veci sp.

zn. 2C/71/2010 nepochybne zodpovedná. Uvedené „odporúčanie“ krajského súdu však automaticky
neznamená, že žalobkyňa by mala byť bez ďalšieho, v tomto konaní aj úspešnou tak, ako to poňala
žalobkyňa a aj žalovaní 1/ - 3/. Žalobkyňa uvedené „odporúčanie“ krajského súdu napokon aj využila a
podala žalobu, iniciujúc toto konanie a na okresnom súde bolo, aby vzhľadom na okolnosti veci nezávisle
posúdil, jednako či tento žalobkyňou uplatnený nárok je alebo nie je dôvodným a jednako či bol tento

nárok, hoc aj by bol dôvodným, uplatnený voči žalovanej 4/ (poisťovni) riadne a včas.

8. Pokiaľ ide o dôvodnosť žalobou žalobkyne uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy
právoplatne už v prospech žalovaných 1/ - 3/ voči žalobkyni judikovaného súdnym rozhodnutím zo
skoršieho konania sp. zn. 2C/71/2010, v tomto smere ani okresný súd konajúci v danej veci nemal
žiadne pochybnosti o tom, že tento nárok je dôvodným a to tak z hľadiska jeho právneho základu, ako

aj z hľadiska jeho charakteru. Pokiaľ ide totižto o jeho právny základ, tak okresný súd už aj úvodom
podotkol, že v tomto konaní nebolo sporným, že žalobkyňa v čase vzniku poistnej udalosti (dopravnej
nehody 01.04.2007) nepochybne mala u žalovanej 4/ poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla označeného v poistnej zmluve, ktorého prevádzkou dopravnú nehodu
žalobkyňa napokon aj spôsobila a teda titulom tohto PZP sa žalobkyňa na právnom základe vyjadrenom

v cit. § 4 ods. 4 zákona o PZP, má právo voči žalovanej 4/ (poisťovni) domáhať, aby žalovaná 4/ za
žalobkyňu zaplatila poškodeným škodu, za ktorú je žalobkyňa zodpovedná. Tento žalobkyňou žalobou
uplatnený nárok je dôvodným aj pokiaľ ide o jeho charakter, pretože, ako už aj bolo v tomto rozhodnutí
konštatované titulom PZP, je poisťovňa podľa cit. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP povinná za škodcu
zaplatiť poškodenému aj škodu na zdraví, ktorou sa v materiálnom slova zmysle rozumie aj škoda (ujma)

nemajetková, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

9. Čo do uvedených parametrov, teda okresný súd považoval žalobou žalobkyne uplatnený nárok voči
žalovanej 4/ (poisťovni) za dôvodný, avšak bolo nutné zaoberať sa ešte otázkou, či tento nárok, hoc aj
je dôvodný, či teda tento nárok bol voči žalovanej 4/ uplatnený riadne a včas, pretože ako to vyplýva aj

zo znenia návestia cit. § 4 ods. 2 zákona o PZP a aj z § 15 ods. 1 zákona o PZP , poistený (v danom
prípade žalobkyňa) má právo, aby v rámci PZP poisťovateľ (čo je poisťovňa, v danom prípade žalovaná
4/) nahradil za neho poškodenému cit. „... uplatnené preukázané nároky ...“. Inými slovami, ak dôjde
k poistnej udalosti a škodca by mal voči poisťovni titulom PZP nárok na nahradenie škody za ktorú
zodpovedá, tak poisťovňa je k takémuto plneniu povinná nie automaticky, ale je povinná takéto plnenie

za škodcu poškodenému nahradiť iba ak, bol tento nárok u poisťovne či už samotným škodcom (§ 4
ods. 4 zákona o PZP) alebo priamo poškodeným (§ 15 ods. 1 zákona o PZP), riadne a včas uplatnený
a súčasne (kumulatívne) aj preukázaný. A z uvedeného dôvodu, ak si dopravnou nehodou poškodení
žalovaní 1/ - 3/, titulom PZP žalobkyne, priamo u žalovanej 4/ (poisťovňa) uplatnili nárok na náhradu
(preplatenie) im, nimi vynaložených nákladov za pohreb pri dopravnej nehode zomrelých ich rodičov a

tento nárok bol nie len uplatnený, ale bol aj preukázaný napr. faktúrami a pod., tak žalovaná 4/ titulom
svojej zákonnej povinnosti im toto plnenie aj poskytla, čo bolo napokon v konaní taktiež preukázané
listinnými dôkazmi, pretože, ako už bolo uvedené tento nárok z PZP bol u žalovanej 4/ nie len uplatnený,
ale bol aj preukázaný faktúrami, t.j. tento nárok bol riadne uplatnený a žalovaná 4/ musela plniť, čo aj
plnila.

10. Nemajetková ujma o náhradu ktorej sa podanou žalobou žalobkyňa v tomto konaní domáha, však
už zo svojej podstaty nie je ľahko merateľnou či preukázanou, napr. faktúrami či bločkami a pod.,
tak ako je tomu pri škode majetkovej, pretože nemajetková ujma sa „odohráva“, resp. odzrkadľuje
na pozadí ujmy majetkovej a to na psychike a v duševnej rovine poškodeného a častokrát je táto

ujma vyššou ako ujma majetková, pričom jej sumu môže a je oprávnený ustáliť svojim právoplatným
rozhodnutím súd, samozrejme za predpokladu, aj keď je to výnimočné, ak by jej výška nebola medzi
poškodeným a poisťovňou spornou, tak by mohla byť suma nemajetkovej ujmy teoreticky ustálená aj
ich dohodou. Inými slovami, aj v tomto prípade, aby si či už žalobkyňa, ako za nemajetkovú ujmu
osoba zodpovedná alebo priamo poškodení žalovaní 1/ - 3/, mohli túto nemajetkovú ujmu uplatniť k

náhrade u žalovanej 4/ (poisťovne), musela byť najsamprv suma, resp. výška tejto nemajetkovej ujmy
nie len uplatnená, ale aj ustálená, t.j. preukázaná rozhodnutím súdu, keďže v tomto konaní nebolo
preukázaným, žeby sa jej náhrady označené subjekty domáhali u žalovanej 4/ ešte predtým, ako sa
jej priznania a teda ustálenia začali domáhať poškodení žalovaní 1/ - 3/ podanou žalobou v konanívedenomokresnýmsúdompodsp.zn.2C/71/2010,t.j.vpôvodnomkonaní.Inýmislovami,predpodaním
žaloby v súdnom konaní sp. zn. 2C/71/2010 nebol ani žalobkyni a ani poškodeným žalovaným 1/ - 3/
známy postoj žalovanej 4/ k sume tejto nemajetkovej ujmy, pretože si ju k náhrade u žalovanej 4/ riadne

neuplatnili a tento postoj žalovanej 4/ nebol a nie je známym ani po rozhodnutí súdu vo veci sp. zn.
2C/71/2010, pretože žalovaná 4/ nebola stranou sporu v tomto označenom súdnom konaní, v ktorom tak
ani nemohla voči sume tohto uplatneného nároku uplatňovať prostriedky svojej procesnej obrany. Ešte
inými slovami, v tomto súdnom konaní sa voči žalovanej 4/ uplatňuje nárok na zaplatenie nemajetkovej
ujmy,avšakžalovaná4/,ajnapriektomu,ževzmyslePZPbyjumalavkončenomdôsledkuzažalobkyňu

(pôvodcu škody) poškodeným zaplatiť, nebola zainteresovaná v pôvodnom súdnom spore, aby mohla
participovať na ustálení sumy tejto nemajetkovej ujmy uplatnením svojich prostriedkov procesnej obrany,
čím podľa okresného súdu došlo na strane žalovanej 4/ k opomenutiu jej práva na spravodlivé súdne
konanie, zhmotneného v jej práve vyjadriť sa k sume nároku o zaplatenie (plnenie) ktorého je už v
tomto konaní žalovanou, t.j. tento nárok nebol voči žalovanej 4/ riadne uplatnený a preukázaný. V
tomto súdnom konaní sa totižto od žalovanej 4/ žiada už iba zaplatenie finančného nároku, ktorého

suma už bola právoplatne ustálená iným súdnym rozhodnutím, závery ktorého však okresný súd už
v tomto konaní nie je oprávnený revidovať či pozmeňovať a žalovanú 4/ by mal už len zaviazať k
úhrade finančného nároku, na ustálení sumy ktorého, resp. včasnosti uplatnenia ktorého, však žalovaná
4/ neparticipovala. Žalovaná 4/ nielenže nemala možnosť sama bezprostredne uplatniť svoje práva v
spravodlivompôvodnomsúdnomkonaníoustaľovanísumynemajetkovejujmy,aletútomožnosťnemala

ani sprostredkovane skrz napr. ňou škodcovi ako poistenému (v tomto konaní žalobkyni, ktorá bola v
pôvodnom konaní žalovanou) ustanoveného právneho zástupcu, skrz ktorého by žalovaná 4/ súdu v
pôvodnom konaní „tlmočila“ svoje stanovisko k dôvodnosti a výške sumy nemajetkovej ujmy, resp. skrz
ktorého by mohla žalovaná 4/ v pôvodnom konaní uplatňovať svoje procesné práva, keďže v rozhodnom
čase vzniku poistnej udalosti účinné znenie cit. § 11 ods. 4 zákona o PZP dokonca nie že poisťovni

dávalo možnosť, ale ukladalo jej dokonca zákonnú povinnosť (imperatív) ustanoviť poistenému na jeho
písomnú žiadosť právneho zástupcu v súdnom konaní o náhradu škody z PZP, ktorý imperatív je aj
plne pochopiteľným vzhľadom na povinnosť poisťovne titulom PZP plniť škodu za poisteného, preto už
zákonodarca majúc toto na zreteli, umožnil citovaným zákonným ustanovením poisťovni, aby sa aspoň
skrzňoupoistenémuustanovenéhoprávnehozástupcu,vprípadochaknebudevsporeonáhraduškody

z PZP poisťovňa priamo žalovanou (čo poisťovňa nemôže ovplyvniť, pretože pánom sporu je žalobca
a nie poisťovňa, ktorá je v týchto súdnych sporoch žalovanou), aby sa teda mohla „spolupodieľať“ na
ustálení dôvodnosti a výšky škody, t.j. aby mohla uplatňovať svoje procesné práva [napokon aj v tomto
konaní uplatnený nárok aj na náhradu trov pôvodného konania voči žalovanej 4/ mohol byť iný, keby
v pôvodnom konaní mala žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) žalovanou 4/ ustanoveného právneho

zástupcu, pozn. súdu]. V danom prípade však v pôvodnom súdnom konaní poistená žalovaná, ktorá
je v tomto konaní žalobkyňou, toto právo nevyužila a žalovanú 4/ o ustanovenie jej právneho zástupcu
písomne nepožiadala. Vzhľadom na uvedené tak žalovaná 4/ nemohla v pôvodnom konaní uplatniť
svoje procesné práva pri kreovaní nároku, ktorý sa od nej teraz žiada uhradiť. Na uvedených záveroch,
že žalovanej 4/ nebol v pôvodnom konaní zaistený spravodlivý súdny proces, podľa okresného súdu,

nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná 4/ nevstúpila, resp. odmietla vstúpiť ako vedľajší účastník na
strane žalovanej (pôvodcu škody) do súdneho konania sp. zn. 2C/71/2010 (pôvodné konanie), v ktorom
sa ustaľovala suma tejto nemajetkovej ujmy, a to bez ohľadu na dôvody ktoré ju v tom čase k tomuto
rozhodnutiu viedli, pretože jednako nikoho (okrem ak nie je žalovaným), nie je možné nútiť do sporu
vstúpiť a jednako je pochopiteľným, že žalovaná 4/ nemusela mať ani naliehavý právny záujem na

výsledku tohto sporu, aby chránila záujmy v pôvodnom konaní žalovanej (pôvodcu škody), pretože
žalovaná (pôvodca škody) bola v súdnom konaní sp. zn. 2C/71/2010 „jediným“ subjektom voči ktorému
bol tento nárok riadne uplatnený a teda v konečnom dôsledku mohlo byť žalovanej 4/ „jedno“ k náhrade
akej sumy bude žalovaná, ako pôvodca škody zaviazaná, pretože, ako už bolo uvedené voči žalovanej
4/ v súdnom konaní sp. zn. 2C/71/2010 tento nárok legitímne uplatnený nebol a aj keby bola žalovaná

4/ iba vedľajším účastníkom, tak rozsudok vo veci by ju ako vedľajšieho účastníka aj tak nezaväzoval,
no a napokon, keďže v pôvodnom konaní žalovaná ako škodca škodu spôsobila pod vplyvom alkoholu,
tak žalovaná 4/ by v zmysle cit. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, mala aj tak voči nej právo regresnej
náhrady (ktoré žalovaná 4/ uplatnila aj v tomto konaní), takže aj z tohto uhla pohľadu je tak pochopiteľný
dôvod žalovanej 4/ do pôvodného konania ako vedľajší účastník konania nevstupovať. Uvedené by sa

však zmenilo, ak by poškodení 1/ - 3/ ako žalobcovia a páni sporu, popri pôvodcovi škody (v tomto
konaní žalobkyňa), v súdnom spore sp. zn. 2C/71/2010 o náhradu tejto nemajetkovej ujmy zažalovali
okrem škodcu aj žalovanú 4/ (poisťovňu), ktorá by sa tak bez ohľadu na svoj nesúhlas, ktorý by bol v
tomto prípade irelevantným, stala a musela stať stranou sporu, čo sa však v danom prípade nestalo,aj napriek tomu, že žalovaní 1/ - 3/, ktorí v pôvodnom konaní mali dispozičné právo so žalobou, boli
kvalifikovane právne zastúpení.

11. Vzhľadom na uvedené, mal tak okresný súd za to, že na to, aby žalovaná 4/ (poisťovňa) mohla
byť titulom PZP legitímne zaviazaná k úhrade nemajetkovej ujmy poškodeným namiesto pôvodcu tejto
ujmy, mal byť tento nárok voči poisťovni (žalovaná 4/), ako voči „žalovanej“ riadne uplatnený už v
súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 2C/71/2010, v rámci ktorého bol posudzovaný tento nárok z
hľadiska včasnosti, ako aj sumy tejto uplatnenej náhrady tak, aby sa žalovaná 4/ mala možnosť v rámci

procesnej obrany „žalovaného“, t.j. k tejto náhrade povinného subjektu, k týmto okolnostiam riadne
vyjadriť, čo sa však v danom prípade nestalo a to aj napriek tomu, že jednako poškodení žalovaní 1/ -
3/ (v konaní sp. zn. 2C/71/2010 boli žalobcami), ktorí žalobou iniciovali konanie sp. zn. 2C/71/2010 boli
od počiatku kvalifikovane právne zastúpení a jednako aj napriek tomu, že už aj v čase prebiehajúceho
súdneho sporu sp. zn. 2C/71/2010 bola známa judikatúra o tom, že pasívna vecná legitimácia v spore o
náhradu škody z PZP svedčí titulom tzv. nepravej solidarity popri škodcovi aj poisťovni (v danom prípade

žalovaná 4/) s tým, že v rozsahu poskytnutia plnenia nemajetkovej ujmy poškodenému jedným z nich
by zanikol záväzok druhého povinného subjektu. V tomto smere podľa okresného súdu neobstojí ani
argumentácia, že v čase sporu sp. zn. 2C/71/2010, nebola ešte ustálenou judikatúra súdov v oblasti
povinnostipoisťovnetitulomPZPnahradiťnamiestoškodcupoškodenémuajnemajetkovúujmu,pretože
jednako, ako to uviedol aj Ústavný súd SR (I. ÚS 310/2019 z 20.08.2019) aj neskôr formulovaný právny

názor sa aplikuje do minulosti retrospektívne a nie retroaktívne, z dôvodu že súd právo netvorí, ale ho
iba nachádza, preto je neprípustným, aby ani na právne vzťahy z minulosti boli aplikované mylné právne
názory, takže ak by bola v spore sp. zn. 2C/71/2010 ako žalovaná označená aj poisťovňa (žalovaná 4/),
súd by sa už v tomto pôvodnom spore musel vysporiadať s jej pasívnou vecnou legitimáciou, ktorého
záver by bol preskúmateľným vyššou súdnou inštanciou s prípadným uplatnením nároku na náhradu

škody nesprávnym úradným rozhodnutím skrz prizmu neskorších retrospektívne aplikovaných nových
právnych názorov a jednako už v roku 2013 bol známy rozsudok SD EÚ sp. zn. C 22/12 z 24.10.2013 vo
veci Haasová, ktorým žalobkyňa, ako aj žalovaní 1/ - 3/ argumentujú aj v tomto konaní, pričom vo veci sp.
zn. 2C/71/2010 bolo rozhodnuté okresným súdom až 28.09.2015 a krajským súdom 19.12.2017, takže
žalobcovia mohli kedykoľvek počas súdneho konania sp. zn. 2C/71/2010 navrhnúť rozšírenie žaloby na

náhradu nemajetkovej ujmy aj voči poisťovni (žalovaná 4/), čo sa však nestalo.

12. Namiesto toho, sa žalobkyňa, ako pôvodca škody domáha podanou žalobou voči žalovanej 4/
(poisťovni), ktorú žalobu žalobkyňa zadefinovala ako „žalobu v prospech tretieho“ a to v prospech
poškodených žalovaných 1/ - 3/, zaplatenia už v inom súdnom konaní právoplatne ustáleného nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy a to tak, aby žalovaná 4/ túto ujmu, k zaplateniu ktorej bola žalobkyňa
právoplatne zaviazaná rozsudkom sp. zn. 2C/71/2010 z 28.09.2015, zaplatila poškodeným žalovaným
1/ - 3/ namiesto žalobkyne, čím by žalovaná 4/ zbavila žalobkyňu tohto záväzku voči poškodeným
žalovaným 1/ - 3/. Keďže tzv. „žaloba v prospech tretieho“ je procesnou novotou a v tomto smere ešte
nie je rozvinutá ani judikatúra súdov, keďže tento typ žaloby nie je upravený a legislatívne regulovaný ani

civilným procesným kódexom, okresný súd vychádzajúc z prvých rozhodnutí (lastovičiek) naznačujúcich
možnosť využitia tohto inštitútu, ako legitímneho nástroja na ochranu práv žalobcu a tretej osoby
(subjektu) vyvodil (abstrahoval), že tento typ žaloby by aplikáciou analógie legis prichádzal do úvahy
jednako v prípadoch (i) kde by poškodený v pozícii žalobcu, nemal k dispozícii iný právom regulovaný
nástroj ochrany jednako voči nečinnosti (pasivite) poškodenej tretej osoby a jednako voči nečinnosti

k plneniu povinnej poisťovne - žalovanej (Najvyšší súd SR sp. zn. 8 Cdo 100/2017 z 29.11.2018 -
poškodený, ktorému bolo odcudzené ešte ním nesplatené vozidlo sa žalobou proti poisťovni domáhal
namiesto seba zaplatenia plnenia v prospech poškodenej leasingovej spoločnosti, ktorá bola vlastníkom
odcudzeného vozidla a ktorá bola nečinnou domáhať sa sama tohto nároku voči poisťovni), a tiež v
prípadoch (ii) kde by jeden súdny spor mohol v sebe kumulovať viac súdnych sporov týkajúcich sa

tej istej veci, t.j. v prípadoch kde by takáto žaloba napomohla kumulácii viacerých súdnych sporov do
jednéhosúdnehosporu,čímbysaeliminovalodrobenie,resp.násobenieviacerýchsúdnychsporov(viď.
žalobkyňou predložený odborný článok z Bulletinu slovenskej advokácie č. 1 - 2/2020). Inými slovami,
okresný súd mal za to, že aj napriek tomu, že inštitút tzv. „žaloby v prospech tretieho“ je síce novým,
avšak životom vyžiadaným inštitútom, teda aj napriek tomu, že tento inštitút nie je právne regulovaný,

tak v podmienkach aktuálnych spoločenských vzťahov s využitím analógie iuris, je tento inštitút podľa
okresného súdu prípustným a vzhľadom na ad hoc okolnosti tej ktorej veci je aj aplikovateľným. Tak
ako bolo uvedené doterajšia skromná súdna rozhodovacia prax vymedzila zatiaľ dva predpokladyjej uplatnenia a to je (i) neexistencia žiadneho iného právneho prostriedku zjednania nápravy a (ii)
kumulácia viacerých súdnych sporov do jedného.

13. V danom prípade sa však podľa okresného súdu nejedná ani o jeden z uvedených prípadov, pretože
v danom prípade je žalobkyňou zo žiadneho uhla pohľadu nie osoba poškodená, ale je ňou pôvodca
škody, ktorá sa mohla potom, ako by uhradila poškodeným nemajetkovú ujmu samostatnou žalobou
domáhať voči žalovanej 4/ (poisťovni) na zaplatenie tohto nároku (čo samozrejme žalobkyňa neučinila,
súcsipravdepodobnevedomáregresnéhonárokupoisťovnevočinej,keďžedopravnúnehoduspôsobila

pod vplyvom alkoholu) a aj poškodení žalovaní 1/ - 3/ mohli o náhradu tejto ujmy žalovanú 4/ (poisťovňu)
žalovať už v pôvodnom konaní sp. zn. 2C/71/2010, čo však neučinili a v tomto pôvodnom súdnom konaní
žalovaná (v tomto konaní je žalobkyňou) ani v súlade so zákonom nepožiadala poisťovňu (žalovanú
4/) o ustanovenie jej právneho zástupcu. Inými slovami, žaloba v prospech tretieho by mala slúžiť na
„zaplátanie“ medzery v zákone pri neexistencii iného účinného prostriedku ochrany a nie na „zaplátanie“
zanedbaných povinností resp. možností sporových strán v iných súdnych konaniach a taktiež v jej

dôsledku by sa súdne spory mali koncentrovať a nie drobiť, tak ako je tomu v tomto prípade, keďže
jednakožalobkyňasapodanoužalobuaajžalovaní1/-3/vprospechktorýchbolatátožalobapodaná,sa
ňou snažia obísť existujúce a im zákonom priznané prostriedky obrany, ktorými sa mali a mohli legitímne
domáhať od žalovanej 4/ svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a tým sa snažia „zaplátať“ svoje
procesné pochybenia z pôvodného súdneho sporu a jednako v tomto súdnom spore uplatnený nárok

mohol a mal byť komplexne vyriešený už v súdnom spore sp. zn. 2C/71/2010 (koncentrácia sporov).

14. Poukazujúc na uvedené, okresný súd z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy nebol voči žalovanej 4/ uplatnený riadne, t.j. tak aby sa k jeho podstate mala možnosť
vyjadriť v spravodlivom procese, ktorý nedostatok nie je podľa okresného súdu možné dodatočne

konvalidovať ani inštitútom tzv. „žaloby v prospech tretieho“, žalobu žalobkyne, ktorou sa v podstate
domáhala voči žalovanej 4/ iba akéhosi výkonu („exekúcie“) právoplatného rozsudku sp. zn. 2C/71/2010
z 28.09.2015, zamietol s tým, že poškodení žalovaní 1/ - 3/ majú voči žalobkyni (pôvodca škody)
exekučný titul v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku sp. zn. 2C/71/2010 z 28.09.2015, takže v už
nimi začatých exekučných konaniach sa majú možnosť domôcť zaplatenia im právoplatne priznanej

nemajetkovejujmy,keďžežalobkyňajevproduktívnomveku,jezamestnaná(pracujevČeskejrepublike,
aj keď súdna exekútorka to doposiaľ podľa zoznamu ňou vykonaných procesných úkonov k 30.06.2021
v exekučných konaniach nezistila) a svoju podlžnosť voči žalovaným 1/ - 3/ tak môže splácať buď zo
svojho príjmu, prípadne jednorazovo z úveru pod..

15. Napokon pokiaľ ide o námietku premlčania v danom prípade je nutné rozlišovať, či sa jedná o
nárok na zaplatenie škody (aj nemajetkovej ujmy) alebo o nárok na poskytnutie plnenia z poistenia a
to z dôvodu jednako rôznej dĺžky premlčacích dôb pri týchto dvoch nárokoch, ako aj z dôvodu rôznych
počiatkov ich plynutia. Kým pri nároku na náhradu škody sa tento nárok podľa cit. § 106 ods. 1 a 2
OZ premlčuje v objektívnej (3 alebo 10 rokov pri úmyselne spôsobenej škode) a subjektívnej (2 roky)

premlčacej dobe, ktoré v prípade subjektívnej doby plynú odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá a v prípade objektívnej doby, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví, pri ktorej sa uplatňuje iba subjektívna
premlčacia doba. Tak pri nároku na plnenie z poistenia sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá podľa cit. § 104 OZ začína plynúť za rok po poistnej udalosti. V danom prípade, ako už

bolo uvedené si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila voči žalovanej 4/ (poisťovňa) nárok na plnenie
z poistenia titulom nemajetkovej ujmy, t.j. na plnenie z PZP a teda, keďže k poistnej udalosti došlo
01.04.2007, tak od 01.04.2008, čo je rok po poistnej udalosti, by tak trojročná premlčacia doba na
uplatnenie si tohto nároku uplynula 01.04.2011, takže z tohto pohľadu, by tak nárok z poistenia uplatnený
v tomto konaní žalobou podanou 10.02.2020 bol premlčaný, avšak premlčaný by nebol, keby si tento

nárok z PZP žalobkyne (pôvodca škody), žalovaní 1/ - 3/, tak ako už bolo uvedené uplatnili aj voči
žalovanej 4/ (poisťovni) už v pôvodnom konaní, ktoré bolo začaté žalobou podanou 30.03.2010. Aj z
uvedeného dôvodu sa tak javí do kontextu veci nezapadajúcou pripomienka žalobkyne a žalovaných
1/ - 3/, podľa ktorej ak žalovaná 4/ chcela namietať premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, mala tak učiniť v pôvodnom konaní ako vedľajší účastník, pretože tak ako to bola uviedla aj

právna zástupkyňa žalovaného 4/ na pojednávaní, žalovaná 4/ nechcela v pôvodnom konaní namietať
premlčanie žalovanými 1/ - 3/ uplatneného nároku, pretože ten v tom čase pôvodného konania ani
premlčaný nebol, takže ani toto nebol pre žalovanú 4/ dôvod motivujúci ju k vstupu do pôvodného
konania, ako vedľajšieho účastníka, žalovaná 4/ však v tomto konaní namietala premlčanie nárokuz poistenia, uplatneného žalobkyňou v tomto konaní. Napokon aj vďaka tomu, že žalovaní 1/ - 3/ v
pôvodnom konaní neuplatnili riadne svoje priame nároky z PZP žalobkyne, ako pôvodcu škody aj voči
žalovanej 4/, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby, nastala patová situácia aj v otázke premlčania,

pretože, ako už bolo uvedené nemajetková ujma je nemerateľná a je potrebné ju preukázať, resp.
ustáliť, k čomu došlo až právoplatnosťou rozsudku okresného súdu č.k. 2C/71/2010-191 z 28.09.2015,
ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/262/2016-222 z 19.12.2017 nadobudli
právoplatnosť 10.02.2018, teda na prvý pohľad by sa zdalo, že až od tohto dátumu by mala byť žalovaná
4/ povinnou plniť z PZP, ktorého nároku sa žalobkyňa v tomto konaní domáha a teda až od tohto

dátumu 10.02.2018 by mala byť počítaná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si práv z poistenia,
avšak zákon explicitne v cit. §104 OZ uvádza, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť
premlčacia doba už „za rok po poistnej udalosti“ a nie až od preukázania škody, takže nárok na jej
uplatnenie by mal byť uplatnený včas aj keď by jej suma bola ustálená súdnym rozhodnutím až neskôr,
t.j. dôležitý a podstatný je okamih jej uplatnenia a nie konečného jej preukázania. Aj uvedená patová
situácia zacyklenia sa nároku voči žalovanej 4/ na plnenie z PZP, ktorá nastala v dôsledku nie riadneho

nie včasného uplatnenia si tohto nároku tak žalobkyňou ako aj žalovanými 1/ - 3/ voči žalovanej 4/,
svedčí o snahe podaním v ad hoc okolnostiach tejto veci „netradičnej“ žaloby obchádzať označenými
subjektami uvedené svoje skoršie procesné pochybenia, ktoré však nenastali v dôsledku medzery v
zákone, ale v dôsledku konania samotnej žalobkyne a žalovaných 1/ - 3/. Napokon ku krajským súdom
v pôvodnom konaní konštatovanej „nekorektnosti“ námietky premlčania možno poukázať na judikatúru

Najvyššieho súdu SR napr. vo veciach sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo 17.02.2011; sp. zn. 7 Cdo 226/2016
z 13.12.2017; sp. zn. 7 Cdo 507/2014 z 28.04.2018 a sp. zn. 1 Cdo 85/2017 z 18.10.2018. Podľa
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 cit. „.... ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany
svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné
vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ“.
16. Okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa cit. § 257 CSP, takže aj keď
mala žalovaná 4/ v konaní plný úspech, okresný súd jej voči v konaní neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že vzhliadol danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa
na strane žalobkyne jednako v tom, že vzhľadom na nie zanedbateľnú sumu žalovaného nároku, od

ktorej by bol tento nárok na náhradu trov odvíjaný, by priznanie nároku na ich náhradu voči žalobkyni,
už aj tak pre jej nepriaznivú finančnú situáciu mohol mať likvidačné účinky (okresný súd mal za to, že
žalobkyňa by si teraz mala radšej plniť svoje záväzky voči žalovaným 1/ - 3/ a nie vynakladať svoje
finančnéprostriedkynatrovy)ajednakoajvtom,ževdanomprípadesižalobkyňasvojnárokuplatňovala
prostredníctvom nového, resp. ešte doposiaľ vo svojej podstate nejudikovaného prostriedku ochrany,

z ktorého dôvodu je tu vyššia miera neistoty výsledku sporu. Okresný sú poznamenal, že vzhľadom
na uvedené konštatovanie 100 % úspechu žalovanej 4/ v spore, ktorému na druhej strane zodpovedá
100% neúspech žalobkyne, by pri aplikácii cit. § 255 CSP v spojení s cit. § 257 CSP mal výrok o trovách
konaniasnáďznieť„Žalovanej4/nepriznávavočižalobkyninároknanáhradutrovkonania“,avšakkeďže
na strane žalovanej boli aj žalovaní 1/ - 3/, ktorí síce na prvý pohľad boli v konaní na strane úspešnej

žalovanej procesnej strany, keďže strana žaloby bola neúspešnou, avšak keďže rozhodnutie vo veci
bolo aj napriek uvedenému procesnému postaveniu žalovaných 1/ - 3/, neúspešným aj voči nim, okresný
súd vzhliadnuc identické okolnosti hodné osobitného zreteľa ako u žalobkyne aj na strane žalovaných
1/ - 3/, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Označený rozsudok včas podanými odvolaniami napadla žalobkyňa a žalovaní 1/-3/.

18. Žalobkyňa ho napadla v celosti, a to z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Mala za to, že žaloba v prospech
tretieho uplatnená v tomto konaní má slúžiť na ochranu žalobkyne ako poistenej. Touto žalobou sa

domáha zbavenia a odbremenia od plnenia, ktoré má za ňu plniť žalovaná 4/ ako poisťovateľ, ktorá od
začiatku pristúpila k likvidácii takým spôsobom, že odmietla vstúpiť do súdneho konania vedeného pod
sp. zn. 2C/71/2010 ako vedľajší účastník na strane žalovanej (tu ako žalobkyňa) a súčasne odmietla
plnenienemajetkovejujmydôvodiac,žePZPjunekryje.Zuvedenéhodôvodunemôžebyťrečoporušení
práva na spravodlivý proces vo vzťahu žalovanej 4/ z dôvodu, že nebola účastníkom súdneho konania

pod sp. zn. 2C/71/2020, lebo o ňom vedela, mohla a mala možnosť sa ku nemu pripojiť. Podľa názoru
odvolateľky sa mal súd zaoberať jedine otázkami, či poistený má právo a právny nárok žiadať, aby
poisťovňa plnila plnenie za žalovaného a či tu nie sú dôvody na odmietnutie plnenia poisťovňou, preto
sa súd nemal zaoberať dôvodmi, či poškodení v konaní pod sp. zn. 2C/71/2010 žalovali aj poisteného ajpoisťovňu, resp. prečo žalovali iba poisteného a súčasne nežalovali aj poisťovňu, resp. prečo nežalovali
iba poisťovňu. Tým, že poškodení žalovali iba poisteného, využili jednu z možností, ktoré im zákon
o PZP umožňuje a uvedené im iba sťažuje prístup k plneniu od poisťovne. Avšak skutočnosť, že

vzniklo toto konanie, nemôže zabrániť ochrane poisteného, za ktorého má poisťovňa povinnosť plniť.
Žalobkyňa rovnako nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní jej nároku voči žalovanej 4/.
Nemajetkovúujmutrebasubsumovaťpodpojemškoda,pretovdanomprípadezačalaplynúťpremlčacia
doba najskôr prvým dňom nasledujúcim po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. 2C/71/2010
dňa 10.02.2018, resp. najneskôr uplynutím 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody poisťovateľovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalobkyňa vyzvala žalovanú 4/
písomne dňa 12.02.2018 na plnenie v zmysle týchto právoplatných rozhodnutí v prospech poškodených,
tedauplynutím15dnípodoručenítejtovýzvyspolusrozhodnutiamisastalosplatnýmplnenievprospech
poškodených. Pri prijatí právneho názoru, že pri upletení nároku žalobkyne išlo o škodu, by premlčacia
doba bola dvojročná subjektívna, pretože o tom, kto za škodu zodpovedá (žalovaná 4/) žalobkyňa
vedela, ale o výške sa dozvedela až dátumom právoplatnosti skončenia konania pod sp. zn. 2C/71/2010,

t.j. 10.02.2018 a žaloba bola na súde podaná dňa 10.02.2020. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a
jej žalobnému návrhu vyhovieť a priznať jej trovy celého konania.

19. Žalovaní 1/-3/ sa vo svojej odvolacej replike k odvolaniu žalobkyne plne stotožnili s jej názormi
prezentovanými v odvolaní. Súhlasili s namietaným nezákonným poskytnutím ochrany práva na

spravodlivýprocesžalovanej4/,ktoréviedlokzamietnutiužalobyavzhľadomnapreukázanénezákonné
nekonanie žalovanej poisťovne vyznelo nielen neudržateľne, ale hlavne krajne nespravodlivo. Jedinou
príčinou iniciovania súdneho konania (vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 9C/8/2020)
bololenchronickéodmietaniežalovanejpoisťovnesplniťsisvojuzákladnúzákonnúazmluvnúpovinnosť
voči žalobkyni. Takisto sa stotožnili s námietkami o tom, že okresný súd v konaní vedenom pod sp.

zn. 9C/8/2020 nemal zákonné oprávnenie skúmať a posudzovať okolnosti podania žaloby a vedenia
súdneho konania pod sp. zn. 2C/71/2010 a následne vyvodzovať právne závery vedúce k procesnému
neúspechu žalobkyne v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/8/2020. Žaloba, o ktorej sa viedlo
súdne konanie pod sp. zn. 9C/8/2020 procesne zodpovedala inému hmotnoprávnemu vzťahu, ako bol
hmotnoprávny vzťah, ktorému procesné zodpovedala žaloba, o ktorej sa viedlo súdne konanie pod sp.

zn. 2C/71/2010. Tak ako namieta odvolateľka, poškodení ako žalobcovia svojím procesným postupom
voči škodkyni ako žalovanej v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 2C/71/2010 absolútne žiadnym
spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili hmotnoprávne povinnosti poisťovne voči poistenej
vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu medzi poisťovňou a povinne zmluvne poistenou škodkyňou.
Práve len splnenia základnej povinnosti žalovanej poisťovne voči poistenej sa domáhala žalobkyňa a

výlučne k tomuto sa mala vzťahovať rozhodovacia činnosť súdu v súdnom konaní pod sp. zn. 9C/8/2020,
pritom neexistovala žiadna zákonná prekážka brániaca súdu, aby vyhovel žalobe v konaní vedenom pod
sp. zn. 9C/8/2020, keďže len takýmto spôsobom by bol súčasne zabezpečený nielen prístup žalovaných
k plneniu, ale aj ochrana poistenej žalobkyne, za ktorú mala poisťovňa povinnosť plniť. Rovnako sú
zhodného názoru, že právne závery súdu vo vzťahu k údajnému premlčaniu nároku žalobkyne ako

poistenej voči žalovanej poisťovni predstavovali nesprávne právne posúdenie uvedenej hmotnoprávnej
námietky. Navrhli, aby súd vyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu a zmenil rozsudok tak, že
žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovanú 4/ k náhrade trov konania v rozsahu 100 %,
alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Žalovaná 4/ vo svojej odvolacej replike k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. S odvolaním žalobkyne
nesúhlasila, považuje ho za nedôvodné a nie je možné sa súhlasiť ani s jej závermi. Mala za to, na
úspešnú žalobu v prospech tretieho je potrebné kumulatívne splnenie nasledovných požiadaviek: a/
objektívny záujem žalobcu na poskytnutí plnenia medzi žalovanými do takej miery, že tým dôjde k zmene

jeho postavenia, b/ nemožnosť žalobcu domôcť sa ochrany inými prostriedkami, c/ vyriešenie všetkých
vzťahov medzi sporovými stranami súvisiacich s navrhovaným plnením v prospech tretieho. V konaní
pod sp. zn. 2C/71/2010 žalovaní 1/-3/ v postavení žalobcov uplatnili voči žalobkyni v postavení žalovanej
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá im vznikla zásahom do ich osobnostných
práv usmrtením ich rodičov pri dopravnej nehode, za ktorú zodpovedala žalobkyňa. Voči žalovanej

4/ však žalovaní 1/-3/ svoje nároky do dnešného dňa neuplatnili, hoci im v tom nič nebránilo, a teda
slobodne prejavili svoju vôľu, aby im vzniknuté nároky v tejto súvislosti uspokojila výlučne žalobkyňa
bez ohľadu na to, či ich k tomu viedli iné vnútorné dôvody, alebo nevhodná voľba prostriedkov ochrany
ich práv. V súčasnosti sú nároky žalovaných 1/-3/ voči žalovanej 4/ (od 03.04.2010) premlčané a sú tovýlučne žalovaní 1/-3/, ktorí svojim postupom pri uplatňovaní svojich práv spôsobili možnosť žalovanej
4/ účinne namietať premlčanie ich nárokov voči nej. Žalovaná 4/ nebola účastníkom konania pod sp.
zn. 2C/71/2010, v ktorom sa posudzovali podmienky vzniku nárokov žalovaných 1/ - 3/ na náhradu

nemajetkovejujmyaichvýška.Postaveniežalobkynebyajtakostalonezmenené,lebovprípadeplnenia
žalovanej 4/ v prospech žalovaných 1/-3/, by žalovanej 4/ vznikol regresný nárok voči žalobkyni, ktorá
dopravnú nehodu spôsobila v stave opitosti. K podaniu žaloby v súdenej veci žalobkyňa pristúpila po
viac ako 13 rokoch, teda k usporiadaniu vzťahov nepristúpila bezodkladne po tom, ako sa dozvedela o
spôsobeuplatnenianárokovžalovaných1/-3/,hocijejvtomničnebránilo. Žalobavprospechtretiehotak

nie je na mieste. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní v tomto spore uplatneného
nároku, lebo ide o právo z poistenia, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť
rok od poistnej udalosti.

21. Žalobkyňa sa vo svojej odvolacej duplike stotožnila s názormi, ktoré vo svojej odvolacej replike
k jej odvolaniu prezentovali žalovaní 1/-3/, ktorí zdôraznili/zduplikovali dôvody podaného odvolania

žalobkyňou a potvrdili dôvodnosť a vecnosť ňou podaného odvolania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobkyni trovy prvoinštančného
aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej 4/.

22. Žalobkyňa sa vo svojej odvolacej duplike, ktorou reagovala na odvolaciu repliku žalovanej 4/ uviedla,

že sa nestotožňuje s obsahom jej vyjadrenia a ani s právnou argumentáciou. K otázke premlčania
zotrvala na uvedenom v bodoch 19. až 23. odvolania, rovnako v otázke priamej žalovateľnosti poisťovne
zotrvával na uvedenom v bodoch 16. a 17. odvolania. Neustála argumentácia toho, že žalovaní 1/-3/ mali
v súdnom konaní žalovať priamo poisťovňu a z dôvodu jej nežalovateľnosti došlo k premlčaniu nárokov,
je neopodstatnené. K požiadavkám, ktoré by mali byť podľa názoru žalovanej 4/ splnené pre úspech

žaloby v prospech tretieho uviedla, že žalovaná 4/ tieto požiadavky iba uviedla, bez toho, aby zdôvodnila,
resp. poukázala na to, v čom (v tomto konkrétnom prípade) splnené neboli či už zo strany žalovaných
1/ - 3/, resp. žalobkyne ako poistenej. Zdôraznila, že priama žalovateľnosť poisťovne mala len uľahčiť,
ale nie zamedziť vymáhaniu poistného plnenia v prípade, že poškodení vyzvú poisteného na náhradu
škody a poistený následne bude v tejto veci kontaktovať poisťovňu, aby pristúpila k likvidácii poistnej

udalosti. Za takej situácie mala poisťovňa automaticky povinnosť vstúpiť na stranu svojho poisteného,
pretože ide o subjekt, ktorý má a má mať právny záujem na výsledku konania. Podľa jej názoru musí
byť vždy naplnené v prvom rade hmotné právo, v tomto prípade ustanovenie § 4 zákona o PZP (pokiaľ
si poistený vo vzťahu k poisťovni splnil svoje povinnosti) a procesné právo musí obsahovať riešenie
právneho vzťahu podľa hmotného práva. V opačnom prípade by vo vzťahu k žalobkyni v časti náhrady

nemajetkovej ujmy nemalo toto ustanovenie zmysel, a bolo by obsolétnym ustanovením. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná jej trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej 4/.

23. Žalovaní 1/-3/ vo svojej odvolacej triplike ku odvolaniu žalobkyne uviedli, že s obsahom podania

žalobkyne sa plne stotožňujú a vyjadrujú s ním súhlas, pričom v ostatnom odkazujú na svoje odvolanie
zo dňa 15.08.2021 a vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 07.09.2021.

24. Žalovaní 1/-3/ ho napadli v I. zamietavom výroku, a to rovnako z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

Súčasne napadnutý rozsudok považujú za arbitrárny (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietali, že
zamietnutím žaloby došlo k spôsobeniu závažnej majetkovej ujmy na ich strane, keďže nedošlo k
zaviazaniu žalovanej 4/ na peňažné plnenie, ktoré bola povinná zo zákona plniť titulom PZP a tým zbaviť
žalobkyňu jej záväzkov a uspokojiť judikované pohľadávky. Zamietnutím žaloby tak prišli o reálnu šancu
akokoľvek sa dostať k poistnému plneniu, ktoré žalovaná 4/ nezákonne odmietla plniť, pričom nie je

možné prehliadnuť, že od počiatku súhlasili so žalobou, čo však nebolo zohľadnené súdom v meritórnom
rozhodnutí. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že im neposkytol, ako slabším subjektom - spotrebiteľom
- ochranu, ale generoval iba dôvody vedúce k zamietnutiu ich žaloby tkvejúce predovšetkým vo
vytknutí ich údajných pochybení ako aj pochybení žalobkyne, pred začatím tohto súdneho konania,
a na druhej strane neprehliadnuteľným spôsobom poskytol nezákonnú ochranu žalovanej 4/. Tu

poukázali, že žalovaná 4/ v konaní pod sp. zn. 2C/71/2010 napriek ich výzvam, ako aj výzvam zo
strany súdu, do konania ako vedľajší účastník, hoc jej v tom nič nebránilo, odmietla vstúpiť, tam
si svoje procesné práva neuplatnila a súd prvej inštancie tento jej ničím neodôvodnený odmietavý
postoj v tu súdenej veci prehliadol. Tento odmietavý postoj mal súd vyhodnoť výlučne v neprospechžalovanej 4/ a na ťarchu ochrany jej práva na spravodlivý proces. Poukázali taktiež na body 22. -
24. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/262/2016, ktoré súd prvej inštancie
neakceptovateľne podľa ich názoru neprijal, čim porušil nie len ich právnu istotu, ale aj právnu istotu

žalobkyne, a to v nezákonnom ochranárskom prístupe k právam žalovanej poisťovne, čo namietajú
ako nezákonné a neprípustné. Uviedli, že potom niet absolútne žiadnej právnej istoty žalobkyne,
pokiaľ táto postupuje dôsledne v súlade s právnym názorom vysloveným krajským súdom očakávajúc
naplnenie jeho záverov, pričom bolo nesporne preukázané, že právoplatné rozhodnutia prvoinštančného
a odvolacieho súdu spolu s výzvou na dobrovoľné plnenie boli poisťovni po právoplatnom skončení

konania preukázateľne riadne a včas doručené tak žalobkyňou ako aj žalovanými, preto závery
súdu prvej inštancie v tomto smere sú rozporné s vykonaným dokazovaním a príslušnou právnou
úpravou. Takéto závery označujú za svojvoľné, bez opory v hmotnom práve a samoúčelné pri
poskytovaní nezákonnej súdnej ochrany žalovanej poisťovni. Namietali, že vykonaným dokazovaním,
ktoré nebolo zohľadnené, bolo preukázané, že žalovaná poisťovňa odmietla dobrovoľne plniť, čím
preukázateľne ukončila akékoľvek prešetrovanie na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie. Dôvodom odmietnutia akéhokoľvek plnenia za žalobkyňu bol zo strany žalovanej 4/
prekonaný názor, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá z PZP. Namietali, že záver o absencii
riadneho uplatnenia nárokov neobstojí ani v zmysle správneho právneho posúdenia a ani v zmysle
produkovaného skutkového stavu. Rovnako namietali závery uvedené pod bodom 50.odôvodnenia
a ani úvahy o regresnom nároku poisťovne neboli vôbec na mieste. Uviedli, že k podaniu žaloby o

náhradu nemajetkovej ujmy pristúpili tesne pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a poukázali na
rozsudok súdneho dvora vo veci Haasová. Súčasne mala byť námietka premlčania vznesená žalovanou
4/ vyhodnotená ako nedôvodná. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovanú 4/ k náhrade trov konania v celom rozsahu,
alternatívne, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

25. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných 1/-3/ vyjadrila tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s vecnými dôvodmi podaného odvolania. Dôvody podaného odvolania len potvrdzujú opodstatnenosť
žaloby, správnosť postavenia účastníkov ako strán sporu, petitu žalobného návrhu, skutkového aj

právneho zdôvodnenia žaloby.

26. Žalovaná 4/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/ vyjadrila tak, že s týmto ich odvolaním nesúhlasí
z dôvodu, že toto bolo podané neoprávnenými osobami. V tomto prípade pritom súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol. Z tohto je zrejmé, že toto rozhodnutie je v neprospech žalobkyne a

už preto nemôže byť v neprospech žiadneho zo žalovaných a to ani žalovaných 1/ - 3/. Ak teda súd
žalobenevyhovel,takzároveňžalovaným1/-3/neuložilpovinnosťprijaťurčitéplnenieodžalovaného4/.
Takéto rozhodnutie je voči žalovaným 1/ - 3/ z procesného hľadiska prijateľnejšie (výhodnejšie) ako bolo
uplatnené žalobou, nakoľko žalovaným 1/ - 3/ nebola uložená žalobkyňou požadovaná povinnosť. Aj
preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané aj v prospech žalovaných 1/ - 3/, preto je na mieste, aby

odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ - 3/ odmietol podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku.
Pokiaľ sa týka obsahu „odvolania“, tak je viac ako zarážajúce, že žalovaní 1/ - 3/ opakovane útočia na
žalovanú 4/, že si neplnila riadne svoje povinnosti, pričom sa nebránila ľsťou ale v súlade s v rozhodnom
čase ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority, podľa ktorej
nebola daná vecná legitimácia poisťovateľa. Žiadnym spôsobom nebránila žalobkyni a žalovaným 1/ -

3/ v tom, aby svoje nároky voči nej uplatnili riadne a včas. Žalovaní 1/ - 3/ pritom vytýkajú, že odmietla
vstúpiť do konania vedeného Okresným súdom Bardejov vo veci sp. zn. 2C/71/2010, čo nebola povinná
urobiť, avšak prehliadajú, že ak mali záujem o plnenie od nej, boli to práve oni, kto tak svojou procesnou
aktivitou mohol urobiť. Za tejto situácie nie je na mieste vytýkať, že si riadne chráni svoje práva a
oprávnené záujmy (a to napríklad aj vznesením námietky premlčania), pritom nemožno prehliadnuť, že

žalovaní 1/ - 3/ zmenu rozhodovacej činnosti súdov v priebehu plynutia času vykladajú výlučne na jej
ťarchu. Celé podanie žalovaných 1/ - 3/ pritom vyznieva tak, že subjektom, ktorý spôsobil vzniknutú
situáciu, ktorá viedla k tomuto konaniu, je žalovaná 4/, to však nie je pravda. Na záver uviedla, že
žalovaní 1/ - 3/ si zvýšenú ochranu slabšej strany v sporovom konaní celkom zjavne mýlia s povinnosťou
súdu neprihliadať na všetky okolnosti veci v záujme dosiahnutia rozhodnutia priaznivejšieho pre slabšiu

sporovú stranu. Toto hraničí s nepochopením predmetného inštitútu. V ostatnom sa ich argumentácia do
značnej miery „prekrýva“ s argumentáciou žalobkyne v jej odvolaní, ku ktorej sa už podrobne vyjadria,
preto sa k nej nebude opakovane vyjadrovať.27. Žalovaní 1/ - 3/ k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedli, že sa plne stotožňujú s vyjadrením
žalobkyne k ich odvolaniu. Toto jej vyjadrenie považujú za vecne a právne správne. Žalobkyňa sa taktiež
stotožnila s materiálnym poňatím ich postavenia ako osôb nesporne oprávnených na podanie odvolania,

kedy tento prístup, výklad práva na podanie riadneho opravného prostriedku musí mať a má vždy
prednosť pred formálnym, formalistickým výkladom práva, bez naplnenia jeho materiálnej stránky. Aj
vzhľadom na uvedené tak navrhujú, aby bolo ich odvolaniu vyhovené v celom rozsahu v zmysle jeho
písomného vyhotovenia.

28. Žalovaní 1/ - 3/ k podanému vyjadreniu žalovanej 4/ uviedli, že sa vôbec nestotožňujú s jej právnou
argumentáciou, považujú ju za právne neudržateľnú pre prísny formalizmus, bez akéhokoľvek náznaku
poňatia aj materiálnej stránky veci, resp. bez akejkoľvek možnosti pripustenia výkladu predmetných
ustanovení tak, aby boli tieto aplikované v súlade s cieľom naplnenia aj materiálnej stránky zákona.
Namietali, že žalovaná 4/ podáva neprípustný, veľmi zjednodušený výklad príslušných zákonných
ustanovení, a to spôsobom zužujúcim, čím spôsobuje, že jej uchádza podstata veci a dochádza

k jednoznačnému vyprázdneniu práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. Žalovaná 4/
nezohľadňuje pri svojej argumentácii skutočnosť, že hoc žalovaným 1/ - 3/ mala byť v zmysle žaloby
uložená povinnosť, táto povinnosť mala byť uložená v ich ekonomický prospech a prijatím plnenia od
žalovanej 4/ by sa naplnila podstata a zmysel PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, kedy im bola spôsobená preukázateľne nemajetková ujma poistenia. Preto

nemožno hodnotiť výsledok súdneho konania ako výsledok, ktorý je v prospech žalovaných 1/ - 3/, ale
ako výsledok, ktorý je krajne v ich neprospech, to všetko zohľadňujúc materiálnu stránku veci, preto sú
subjekty oprávnené na podanie odvolania. Rovnako namietali správnosť a upotrebiteľnosť argumentácie
žalovanej 4/, ktorá v zásade len predstavuje odkopírovanie toho, čo uviedol prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Uviedli, že už zaujali kritický postoj k predmetnej argumentácii vedúcej

k zamietnutiu žaloby, a to najmä vo svojom odvolaní. Predmetné vyjadrenie žalovanej 4/ neprináša
nič nové či relevantné. Súčasne si dovoľujú vyhodnotiť argumentáciu žalovanej 4/ za nesprávnu aj
odkazomnaargumentyuvedenévodvolanížalobkyne,ktorévyvracajúsprávnosťargumentovžalovanej
4/ uvedených v tomto jej vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/. S poukazom na uvedené zotrvávajú
na odvolaní v jeho písomnom znení a navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovanú 4/ k náhrade trov konania v rozsahu 100 %,
alternatívne zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/-3/ poukázala podľa jej názoru
na takmer identický spor, v ktorom poistený ako žalobca žaloval poisťovňu ako žalovanú, aby zaplatila

plnenievzmyslezákonaoPZP,ktorébypoistenýžalobcanáslednezaplatilpoškodeným.Totoplnenieuž
bolo predtým poškodeným proti žalovanému poistenému priznané právoplatným rozhodnutím, pričom v
tomto konaní poisťovňa vystupovala ako vedľajší účastník, a odmietala dobrovoľné plnenie (OS SL, sp.
zn. 2C/284/2014). Preto vlastne poistený podal žalobu voči poisťovni, ktorý nárok odvolací súd (KS PO,
sp. zn. 11Co/21/2020) posúdil ako poistné plnenie odvodený od § 4 ods. 1, 2 zákona o PZP. Poisťovňa,

ktorá v základnom konaní nebolo priamo žalovaná, ale vystupovala iba ako vedľajší účastník, bola
nakonieczaviazanánazaplateniepoistnéhoplneniapriamopoistenému.Votázkepremlčaniapoukázala
na bod 25. odôvodnenia cit. rozsudku odvolacieho súdu, ktorý s poukazom na § 11 ods. 7 zákona o
PZP uzavrel, že nárok tam uplatnený nemôže byť premlčaný, lebo ten súvisel s poistným plnením a
zároveň sa jednalo o nárok na náhradu škody, a preto bola na mieste aplikácia všeobecnej premlčacej

doby podľa § 101 OZ. Preto ani jej nárok v tu súdenej veci voči žalovanej 4/ nemôže byť premlčaný,
lebo rozsudkom vo veci sp. zn. 2C/71/2010, právoplatným 10.02.2018, jej bola uložená povinnosť
zaplatiť poškodeným nemajetkovú ujmu do štyroch mesiacov odo dňa jeho právoplatnosti, ktoré uplynuli
11.06.2018, t.j. v nasledujúci deň 12.06.2018 začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba, ktorá
uplynula dňa 12.06.2021. Žalobkyňa navyše doručila žalovanej 4/ listom z 12.02.2018 právoplatný

rozsudok okresného súdu ako aj odvolacieho súdu (vo veci sp. zn. 2C/71/2010 a 6Co/262/2016) a
označeným listom ako aj listom z 14.09.2018 vyzvala žalobkyňa žalovanú 4/ na plnenie v zmysle
citovaných rozhodnutí súdov. Opätovne navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobnému návrhu
vyhovieť a priznať jej trovy celého konania v plnom rozsahu voči žalovanej 4/.

30. V poradí prvým rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 12Co/40/2021-271 zo dňa
15.02.2022 bolo v senáte 12 C rozhodnuté tak, že rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený a stranám
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol priznaný.31. Na základe dovolania vec bola preskúmaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozhodol
uznesením sp.zn. 7Cdo/153/2023 zo dňa 29.01.2025 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 15.02.2022 sp. zn. 12Co/40/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia dovolacieho

uznesenia vyplýva, že neboli splnené kritériá na postup podľa § 387 Civilného sporového poriadku, kedy
sa odvolací súd môže vysporiadať s odvolaním tak, že poukáže na správnosť dôvodov konštatovaných
v rozsudku súdu prvej inštancie.

32. Takto vnímanej konštrukcii argumentačnej povinnosti odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie

nezodpovedá. Predovšetkým je nutné konštatovať, že odvolací súd sa námietkam žalobkyne, viažucim
sa k nosnej otázke existencie práva poisteného, aby poisťovateľ podľa § 4 ods. 2 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení nahradil za neho poškodenému uplatnené nároky v zmysle právoplatného rozsudku
(v danom prípade rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/71/2010-191 zo dňa 28. septembra 2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/262/2016-222 z 19. decembra 2017), ktorého
sa môže podľa jej názoru domáhať aj prostredníctvom uplatnenej žaloby, z nepochopiteľných dôvodov

vyhol použitím len všeobecného odkazu na odôvodnenie prvoinštančného rozsudku, s ktorým sa
stotožnil.Odvolacísúdnamiestotoho,abypodalrelevantnúodpoveďnahlavnúodvolaciuargumentáciu,
sa nesystémovo venoval právnej otázke premlčania, čo vzhľadom na stotožnenie sa s argumentáciou
súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného typu žaloby, keď žalovaní 1/ - 3/ mali v konaní pred
Okresným súdom Bardejov sp. zn. 2C/71/2010 žalovať priamo poisťovňu a nie iba samého poisteného,

už z hľadiska hospodárnosti nemalo význam. Napokon ani v tejto otázke sa žalobkyňa nestotožnila
s právnou argumentáciou odvolacieho súdu, keď zastávala právny názor, že nárok nemôže byť voči
žalovanej 4/ (poisťovni) premlčaný, nakoľko rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2C/71/2010
nadobudol právoplatnosť 10. 02. 2018, povinnosť zaplatiť v prospech poškodených bola uložená do 4
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, teda až po uplynutí týchto 4 mesiacov, ktoré uplynuli dňa

11. 06. 2018, v nasledujúci deň, t. j. dňa 12. 06. 2018 (kedy nadobudol rozsudok vykonateľnosť) začala
plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa
12. 06. 2021, ku ktorej argumentácii rovnako nedostala od odvolacieho súdu odpoveď. Odvolací súd v
zákonom požadovanom minime neodpovedal ani na ďalšie argumentačné línie v prospech žalobkyne
(pozri body 7. až 17. odvolania) a to minimálne odkazom na konkrétnu argumentáciu súdu prvej

inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne, s ktorou sa odvolací súd v zmysle odôvodnenia
napadnutého rozsudku stotožnil.

33. Uvedené preto vylučovalo akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že spomínaný
postup odvolacieho súdu mal za následok zaťaženie konania (pred odvolacím súdom) tvrdenou tzv.

zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f) CSP. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho
rozsudku s takými odvolacími tvrdeniami, ktoré nejde (bez ďalšieho) označiť za nepodstatné, je totiž tak
závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu ním do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita
zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

34. Po rozhodnutí dovolacieho súdu vec napadla opätovne Krajskému súdu v Prešove, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že zo senátu 12Co v súčasnosti na krajskom súde nepôsobí ani jeden zo sudcov,
náhodným výberom bola vec pridelená senátu 25Co.

35. V novom zložení opätovne senát odvolacieho súdu preskúmal odvolaním napádaný rozsudok súdu

prvej inštancie a zistil, že odvolanie žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie
je dôvodné.

36. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená strana konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 1

(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP.

37. K otázke oprávnenosti žalovaných 1/-3/ na podanie odvolania v zmysle § 359 CSP v súdenej
veci odvolací súd uvádza: Formálne žalovaní 1/-3/ vystupovali na úspešnej strane, lebo žaloba bola

zamietnutá. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie je však k žalovaným 1/-3/ svojou podstatou
znevýhodňujúce, lebo v opačnom prípade, teda v prípade kladného rozhodnutia o žalobe, by došlo k
zaviazaniu žalovanej 4/ na peňažné plnenie práve v prospech žalovaných 1/-3/. Žalovaní 1/-3 sú tak
bezpochyby subjektom oprávneným k podaniu odvolania.38. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

39. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

40. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a s predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať
parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa
totižchápeajzhľadiskaprávúčastníkanasúdnuochranupodľa§46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti.

41. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Také rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.

42. K otázke posúdenia priznania nemajetkovej ujmy odvolací súd uvádza: Zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného
prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. V

danom prípade je preukazovaná doposiaľ vykonaným dokazovaním.

43. U prevádzkovateľa motorového vozidla je riziko znášania následkov zodpovednosti za škody
spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad
vznikusvojejzodpovednostizaškoduatopodľazákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistení.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa , ktorá objektívne zodpovedá za škodu podľa
ustanovenia § 427 a nasl. OZ, mala so žalovanou v 4. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení.

44. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.45. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

46. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

47.Podľa§15ods.1citovanéhozákona,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

48. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody platí zásada, že poškodený musí uplatniť svoje právo

voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t. j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému namiesto
poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poisťovateľovi a to,
ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je Zákon o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý v § 15 stanovuje, že
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodení

tak môžu náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať od poisteného škodcu,
alebo od poisťovateľa. Voľba je výlučne na oprávnenej osobe. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má
nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu.
Proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecným právnym predpisom.

49. Podľa názoru odvolacieho súdu je pojem „škoda“ v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
potrebné vykladať extenzívne a eurokomformne tak, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých spočívajúci v zásahu
do práva na súkromný a rodinný život, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných

prostriedkov. Tu súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 5.12.2018 sp. zn. II. ÚS 695/2017, ktorý
konštatoval, že Občiansky zákonník v § 442 pojem „škoda“ síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju
nepriamo a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk), pričom na § 442 nadväzujú ďalšie ustanovenia OZ, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na
náhradu škody a rozsah ich náhrady. V tejto súvislosti je predovšetkým relevantné znenie ustanovenia

§ 444 OZ, z ktorého vyplýva, že pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie spoločenského uplatnenia, teda zjavne nároky svojou povahou nehmotného charakteru, čo
signalizuje, že Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti používaním pojmu „škoda“ nerobí
žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou. Keďže Občiansky
zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmu „škoda“ a „ujma“, nemožno z tejto skutočnosti

robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysle občianskoprávnej úpravy len hmotná
(materiálna) ujma. Z uvedeného potom vyplýva, že Občiansky zákonník významovo s pojmom „škoda“
nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku, ani z právnej úpravy obsiahnutej v Zákone č. 381/2001 Z. z nevyplýva nič, čo
by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú,

ako aj škodu nemajetkovú.

50. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 z 24.10.2013 sa právne predpisy členských
štátov, ktoré sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

51. Pre posúdenie, či povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy je

podstatné, či vnútroštátne právo umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy pre pozostalé osoby
bez ohľadu na to, či toto právo je upravené v ustanoveniach týkajúcich sa náhrady škody alebo v
inej časti Občianskeho zákonníka. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky umožňuje s poukazom
na ustanovenie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalýmosobám a za eurokomformný výklad možno považovať taký výklad pojmov náhrady škody, resp. škoda
na zdraví, ktorá v sebe zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy.

52. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje pozostalým po obeti dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením
motorového vozidla. Poistenie zodpovednosti teda kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a pozostalí (ako poškodení) môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi a to rovnako, ako všetky ostatné nároky s tým

súvisiace.

53. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo
16.12.2015, I. ÚS 474/2016 zo 17.8.2016 a rozhodnutie I. ÚS 206/2015 z 29.4.2015, ale aj ďalšie.

54. Súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, napríklad rozhodnutie

6Mcdo/1/2016 z 31.7.2017, ktorým najvyšší súd v obdobnej veci mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora SR zamietol. Najvyšší súd SR v uznesení 6Cdo/164/2018 z 28.2.2019 konštatoval, že
vychádza z eurokomformného výkladu pojmu „škoda na zdraví“ upraveného v ustanovení § 4 ods. 2
písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý je súladný s názorom Ústavného súdu SR prezentovaným v jeho
uznesení sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo 17.8.2016. Dospel, s prihliadnutím na samotný účel povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zohľadňujúc
skutočnosť, že neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol vyvolaný prevádzkou motorového
vozidla, v súvislosti s ktorou vzniká zodpovednosť za spôsobené škody k záveru, že aj nemajetková
ujma za zásah do osobnostných práv pozostalých je predmetom povinného zmluvného poistenia v
zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. a že v spore o náhradu takejto ujmy je daná pasívna legitimácia poisťovne

vykonávajúcej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových
vozidiel. Na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-22/2012 z 24.10.2013 nadviazali ďalšie rozhodnutia
najvyššieho súdu a to sp. zn. 6Cdo/143/2017, 6Cdo 219/2019, 6Cdo/206/2017, 6Cdo/212/2017 a
8Cdo/6/2018. Z uvedeného je zrejmé, že právny názor k otázke pasívnej legitimácie poisťovne uvedený
v rozhodnutiach najvyššieho súdu 4Cdo/168/2009, 4Cdo/139/2011 a 3Cdo/301/2012 bol neskoršou

judikatúrou najvyššieho súdu prekonaný. V otázke vecnej pasívnej legitimácie poisťovne v spore o
náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej pozostalými obeti dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla treba preto za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať vyššie
uvedený právny názor prijatý neskoršou judikatúrou najvyššieho súdu.

55. K otázke pasívnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy bolo v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 uverejnené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 31.7.2017 sp. zn. 6Mcdo/1/2016 pod č. 61 s právnou vetou: „Škodou pre
účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien

a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňapasívnelegitimovaná“.AjvuzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/95/2017z29.10.2018
v obdobnej prejednávanej veci najvyšší súd konštatuje, že označené rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora, Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/1/2016, predstavujú

ustálenú prax o riešení otázky pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade, od ktorej sa odvolací súd
neodklonil. Touto ustálenou praxou bol prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 a 3Cdo/301/2012.“

56. Vzhľadom na horeuvedené rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré konštatovali, že rozhodovaciu prax

súdov v Slovenskej republike je potrebné považovať za ustálenú, pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu
poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obetí usmrtených pri dopravných
nehodách, odvolací súd konštatuje, že nemal dôvod sa od tejto ustálenej rozhodovacej praxe odkloniť
a vec uzatvoril tak, že čo do základu je nárok žalobkyne opodstatnený voči žalovanej v 4/ rade.

57. K otázke žaloby v prospech tretej osoby sa senát odvolacieho súdu v totožnom zložení členov
senátu vyjadril vo svojom uznesení pod sp.zn. 17Co/74/2023-205 v bode 8., pričom aj v tu posudzovanej
veci odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa od tohto právneho záveru odchýlil. Vo svojom skoršom
uznesení odvolací súd uviedol: Žalobca nárok uplatnil žalobou v prospech tretej osoby. O dôvodnostipodania tejto žaloby vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom Krajským súdom
v Prešove pod sp.zn. 12Co/40/2021 a Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 8Cdo/100/2017, keď súdna prax
vymedzila zatiaľ dva predpoklady na prípustnosť podania takejto žaloby, a to neexistencia žiadneho

iného prostriedku zjednania nápravy a kumulácia viacerých súdnych sporovo do jedného, čo bolo
splnené. Keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/100/2017 (R 30/2019)
je nevyhnutné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, ktorá efektívne vytvára priestor
na uplatňovanie nárokov prostredníctvom žalôb v prospech tretieho, odvolací súd k tomuto spôsobu
uplatnenia nároku nemá výhrady.

58.KtuposudzovanémutypužalobyzaujalstanoviskoajKrajskýsúdvBanskejBystrici,ktorývrozsudku
16CoPr/2/2016 zo dňa 21.12.2017 uviedol: „Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že svoj nárok uplatnil z
pozície poisteného voči poisťovni, odvolací súd uvádza, že ak chcel nárok uplatniť z pozície poisteného
voči poisťovni, bol povinný rešpektovať, že poškodená disponuje proti žalobcovi právoplatným súdnym
rozhodnutím. Z toho dôvodu mal žalovať spolu so žalovanými v I. a II. rade aj poškodenú tak, aby táto

bola povinná prijať žalované peňažné plnenie od žalovaných I., II. namiesto od žalobcu, ktorému bola
povinnosť uložená právoplatným súdnym rozhodnutím v trestnom konaní. Konštrukcia takejto žaloby
(právneho nároku) nemá základ vo vzájomnom vysporiadaní osôb zodpovedajúcich za škodu podľa §
440 Občianskeho zákonníka, ako nesprávne uvádzal žalobca, ale v poistnom vzťahu. Vzájomné vzťahy
povinných osôb nemožno vysporiadať ako pri ručení, ktoré je prostriedkom zabezpečenia záväzku.

Dotknutá osoba sa domáha takého usporiadania práv a povinností, ktoré ju zbaví vlastnej povinnosti
tým, že v rozhodnutí súd prikáže plniť iným povinným osobám a oprávnenej osobe prikáže plnenie
prijať. Právna úprava v ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje dotknutej osobe, aby ju
iné povinné osoby dlhu zbavili. Žaloba má základ v hmotnoprávnej úprave vyplývajúcej z §§ 4, 15
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorovéhovozidlaaprávnomvzťahuzpoisteniapodľa§§822,§823Občianskehozákonníka.“.Stýmto
právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje.

59. Pokiaľ ide o odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania,
odvolací súd považuje odvolaciu námietku za dôvodnú a k tomu uvádza:

60. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 citovaného zákona
poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez
zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka alebo o osobou zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení

§ 420 Občianskeho zákonníka.

61. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

62. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku (§ 4 ods. 2 cit. zákona).

63.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.splatnosťpoistnéhoplneniajestanovenálehotoudo15dní
(I) po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo (II) v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia, a to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu na

to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu).

64. Čo sa týka odvolacej námietky, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, súd poukazuje na ustanovenie
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovenálehotou 15 dní (i) po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo (ii) v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, a to - ako dôvodovej správy k tomuto zákona vyplýva
- bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu), v danom prípade
začiatok lehoty. Odvolací súd považuje za spravodlivé, aby poisťovňa kompenzovala poistnému ujmu,
ktorá mu vznikla výplatou poisteného. Žalobkyňa resp. žalovaní 1/-3/ na základe žaloby ňou podanej
v ich prospech majú nárok na kompenzáciu majetkovej ujmy v dôsledku úhrady oprávneného nároku

zo strany poškodeného za poisťovňu. Z toho sa odvíja aj určenie premlčacej lehoty poisteného na
uplatnenie nároku na kompenzáciu vyplateného poisteného. Keďže nárok žalobkyne súvisí s poistným
plnením a zároveň sa jedná o nárok na náhradu škody, je namieste aplikácia všeobecnej premlčacej
lehoty podľa § 101 OZ. Premlčacia doba je v takomto prípade trojročná a plynie odo dňa, kedy sa mohol
nárok uplatniť po prvý raz.

65. V danom prípade začala premĺčacia doba plynúť najskôr prvým dňom nasledujúcim po právoplatne
skončenom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 2C/71/2010 dňa
10.02.2018 resp. najneskôr po uplynutí 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia o výške náhrady
škody poisťovateľovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobkyňa písomne
dňa 12.02.2018 vyzvala žalovaného v 4. rade na plnenie v zmysle právoplatných rozhodnutí v prospech

poškodených; teda uplynutím 15 dní po doručení tejto výzvy spolu s rozsudkami Okresného súdu
Bardejov a Krajského súdu v Prešove sa stalo splatným toto plnenie v prospech poškodených. Žaloba
bola žalobkyňou preto podaná na súd včas, počas plynutia premlčacej doby, ktorá plynie ako trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Preto tento nárok podľa názoru odvolacieho súdu
nie je premlčaný. Právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku je preto podľa odvolacieho súdu

nesprávny.

66. Pokiaľ súd I. inštancie dôvodil v predmetnej veci porušením práva na spravodlivý proces žalovanej
poisťovne v 4. rade odvolací súd poukazuje na skoršie rozhodnutie tunajšieho krajského súdu pod sp.zn.
6 Co 262/2016-222 zo dňa 19.12.2017, kde senát pod vedením predsedu senátu JUDr. Petra Straku

ktejtootázkeuviedol:„23.Vprípade,ževozidlo,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenánemajetkováujma
bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., náhrada nemajetkovej
ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany
príslušnej poisťovne. Pokiaľ bola v súdnom konaní osoba zodpovedná za spôsobenú nemajetkovú ujmu
právoplatne zaviazaná na jej náhradu, momentom právoplatnosti súdneho rozhodnutia jej vzniká nárok

požadovať splnenie jej dlhu poisťovňou. Za stavu, že poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia
poistného plnenia sa osoba zodpovedná za vznik ujmy môže domáhať súdnou cestou. Pokiaľ ČSOB
poisťovňa, a.s. mala v úmysle namietať prípadné premlčanie, resp. vzniesť iné námietky a argumenty
vo veci samej (či už vo vzťahu k žalobcom alebo žalovanej), nič jej nebránilo vstúpiť do konania a
zabezpečiť tým, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj prostriedky procesnej obrany poisťovne. Z obsahu

spisu je zrejmé, že žalobcovia aj žalovaná majú za to, že poisťovňa je subjektom, ktorý mal a má právny
záujem na výsledku sporu s poukazom na skutočnosť, že nárok uplatnený v predmetnom konaní je krytý
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
V kontexte dobrých mravov sa námietka premlčania nejaví v predmetnej veci ako korektná.„. Aj v tu
posudzovanej veci mala žalovaná v 4/ rade informáciu a vedomosť o predchádzajúcom prebiehajúcom

súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 C 71/2010 a nič jej nebránilo vstúpiť
do konania v pozícii intervenienta či vedľajšieho účastníka, k čomu bola viackrát vyzvaná právnymi
zástupcami žalobkyne aj žalovaných 1-3.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ostatné odvolacie námietky neboli pre právne posúdenie

veci podstatné.

68. Pokiaľ prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, odvolaciemu súdu neostávalo než jeho
rozhodnutie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

69. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách v súlade s vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu znova rozhodnúť o podanej žalobe, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodní tak, aby jeho úvahy boli preskúmateľné a aby jednotlivé jeho výroky boli odôvodnené.70. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

71. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).