Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209083
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425209083.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v spore žalobcu: Mgr. Štefan Šucha,
Kuklovská23,Bratislava,DIČ:1070462151protižalovanému:SVOJBYT,Kuklovská19,Bratislava,IČO:
31 801 609, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 50C/22/2025 -

20 zo dňa 15. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
ktorým žalobca žiadal aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa akýchkoľvek zásahov smerujúcich k
obmedzeniu alebo znemožneniu užívania spoločných nebytových priestorov nachádzajúcich sa vo

vchode O. XX, v W. v bytovom dome č.s. XXX na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zapísanom na
LV č. XXXX, k.ú. O. Q. (ďalej len „ nebytové priestory“), ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.8.2013; a to do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáhal voči
žalovanému určenia, že výpoveď nájomnej zmluvy k spoločnému nebytovému priestoru. Súčasne

so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodiac, že zo strany
žalovaného bezprostredne hrozí vypratanie dotknutých priestorov a znemožnenie ich užívania bez
súhlasu a vedomosti a je nutné zabezpečiť, aby mohol naďalej užívať predmetné priestory až do
právoplatného skončenia sporu o neplatnosť výpovede, inak by mu hrozila značná ujma a vznik ťažko
napraviteľných škôd.

1.2. Vychádzal z obsahu predložených listinných dôkazov (pozri odsek 5. až 9. odôvodnenia
napadnutého uznesenia); po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.
1,3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 C.s.p., § 663 ods., § 671
ods. 1 ,§ 673, § 674 veta prvá, § 677 ods. 1,2, § 678 Občianskeho zákonníka. Z obsahu predložených
listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa
20.8.2013 k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli spoločné nebytové priestory v bytovom

dome, s dojednanou výškou ročného nájomného, splatnosť ako aj spôsob platby, pričom nájomca
mal predmet nájmu užívať výhradne na osobné účely. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať,
že by došlo k zmene podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy a to k dohode o zmene výšky ročného
nájomného. Žalobca do spisu založil iba zápisnicu zo zasadnutia Výkonného výboru spoločenstva, ktorý
(iba vo forme odporúčania) konštatoval potrebu dať zľavu 100% mesačne za užívanie priestoru. Súd
nemal k dispozícii stanovy spoločenstva, z ktorých by vyplývalo, že výkonný výbor spoločenstva je

orgánom, ktorého odporúčanie by bolo záväzné pre ďalšie konanie spoločenstva prostredníctvom jeho
štatutárneho orgánu (predseda spoločenstva) alebo že do jeho kompetencií by patrilo rozhodovanie ovýške nájomného za užívanie spravovaných nebytových priestorov. Tieto právomoci mu nevyplývajú ani
zo zákona. Žalobca súdu nepredložil dodatok k zmluve ( alebo iný dôkaz), ktorý by osvedčoval záver
o tom, že medzi zmluvnými stranami bolo dojednané zníženie platenia nájomného (resp. upustenie od

jeho platenia na určitú dobu).

1.3. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s prijatím skutkového záveru o znížení výšky nájmu, zaoberal aj
skutočnosťou, či sa žalobcovi podarilo osvedčiť, že mu povinnosť platiť nájomné zanikla zo zákona a
to konkrétne v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak pre vady veci, ktoré nespôsobil

nájomca, tento nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, nie je povinný platiť nájomné.
Tvrdenie žalobcu, že predmet nájmu nebol spôsobilý na riadne užívanie, podporuje sčasti záver zo
zápisnice zo zasadnutia výkonného výboru spoločenstva zo dňa 20.3.2028, kde bola konštatovaná
potreba rozbúrania podlahy v nebytovom priestore ako aj to, že týmto zásahom sa predmet nájmu
nedá využívať. Z obsahu tejto zápisnice (a najmä z formulácie bodu 2) je zrejmé, že k rozbúraniu
podlahy ešte len má dôjsť („ vzhľadom k potrebe rozbúrania podlahy....“) a pre tento prípad by bolo

vhodné poskytnúť žalobcovi zľavu na nájomnom. Nemožno preto, pre účely ustálenia skutkového stavu,
bezpečne konštatovať, že k zbúraniu podlahy aj skutočne došlo, ako dlho tento stav trval (najmä
vzhľadom k tomu, že zápisnica bola zo začiatku roku 2018, odkedy uplynul už značný čas), či ešte
trvá, v akom rozsahu zasahuje do práva nájomcu riadne užívať prenajatú nehnuteľnosť, či nie je možné
(pre účely nájmu) túto nehnuteľnosť užívať len obmedzene (v takom prípade by nájomcovi prináležala

len primeraný zľava z nájomného). V týchto skutkových otázkach žalobca súdu neposkytol relevantné
tvrdenia, ani riadny opis skutočnosti a teda neuniesol bremeno tvrdenia. Potom aj jeho tvrdenie, že voči
žalovanému nemá žiadny neuhradený záväzok na nájomnom, považuje súd za neosvedčený záver, z
ktorého nie je možné, vzhľadom na vyššie uvedené (neosvedčenie, že by došlo k zmene zmluvy o výške
nájomného, neosvedčenie, že by vec nebola spôsobilá ani len na čiastočné užívanie) vychádzať.

1.4. Provinštančný súdu uviedol, že je zrejmé, že žalobcovi bola daná výpoveď z nájmu zo strany
žalovaného, pre dlhodobé neplatenie nájmu. Hoci je nesporné, že výpoveď ako právny úkon, vykazuje
znaky neúplnosti a zmätočnosti (konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka nekorešpondujú s
obsahom tvrdení, na ktoré odkazujú), jej skúmanie z hľadiska jej platnosti a účinnosti, bude predmetom

konania vo veci samej. Žalobcovi sa podarilo osvedčiť záujem žalovaného na ukončení nájomného
vzťahu a vyprataní prenajatého nebytového priestoru, kedy vo výzve na vypratanie deklaruje úmysel
vypratať nehnuteľnosť sám a na vlastné náklady, pokiaľ tak neurobí žalobca. Žalobca naopak neuviedol,
aké jemu patriace veci má v nebytovom priestore, na aký konkrétny účel tieto priestory využíval, či sú
v súčasnej dobe užívané (vzhľadom na žalobcom tvrdenú nemožnosť užívania), preto súd nemohol

posúdiť adekvátnosť jeho tvrdenia, že mu hrozí značná ujma a vznik ťažko napraviteľných škôd. Ak
totižto žalobca stavia svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia len na skutočnosti, že došlo
k výpovedi z nájmu nebytového priestoru a bol vyzvaný na jeho vypratanie, pričom súdu neposkytne
skutkovo presnejšie vymedzenie možnosti vzniku bezprostredne hroziacich následkov na jeho právach,
teda neopíše, ako priestor užíva a na aký účel, aké veci v nebytovom priestore sa nachádzajú (či

by hrozilo ich poškodenie pri vyprataní), súdu neumožňuje ustáliť potrebu bezodkladného zásahu
v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Rovnako súd nemohol len z predložených listinných
dokladov (oznámení o uložení zásielky, potvrdenie o doručovaní listu žalovanému) zistiť a ustáliť snahu
žalovaného o účelové vyhýbanie sa komunikácie so žalobcom. Len skutočnosť, že žalovaný zaslal
žalobcovi bližšie nedefinovaný list so skrátenou úložnou lehotou, a to, že si neprevzal list žalobcu

(námietky k výpovedi) ihneď (zásielku si mal možnosť žalovaný vyzdvihnúť až do 1.10.2025- č.l. 10)
nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako také konanie, ktoré by účelovo a bezprostredne smerovalo k
neoprávnenému obmedzovaniu práv žalobcu. Okrem uvedeného, žalobca súdu ani len netvrdil, že
by žalovaný už pristúpil k vypratávaniu nebytového priestoru, alebo, že by k tomuto bezprostredne
smerovali jeho úkony.

1.5. Žalobca v konaní odôvodňoval potrebu jeho nariadenia s poukazom na nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov. Nakoľko ale súdu neposkytol kompletný a presvedčivý skutkový rámec odôvodňujúci
nutnosť rýchlej úpravy pomerov (neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno), súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Nepreukázal, že zanikla jeho povinnosť platiť nájomné

vo výške určenej nájomnou zmluvou, nepreukázal, že riadne platil nájomné a v akom časovo období
(napríklad výpisom z účtu). Súdu nie je zrejmé, či žalobca sporný nebytový priestor ďalej užíva, za
akým účelom, v akom rozsahu, prípadne či tento neužíva vôbec už od roku 2018, kedy malo dôjsť k
búraniu podláh a či tento stav trvá. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný svojim konkrétnym konanímpristúpilkvypratávaniunebytovéhopriestoru.Opisskutkovýchokolnostívžalobeanávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia jednoducho súdu neposkytuje dostatočný podklad na preskúmanie dôvodnosti
a danosti uplatňovaného nároku, ani na preskúmanie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného

opatrenia.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne v zmysle § 262
ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) , h) C.s.p.. Žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadi v rozsahu, ako bolo navrhované v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v celom rozsahu.

2.1. Poukázal nato, že účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať výsledok sporu, ale predísť
vzniku stavu, eliminovať nepriaznivé následky, ktorý by mohol viesť k nenahraditeľnej ujme alebo
znemožniť výkon budúceho rozhodnutia. (NS SR, sp. zn. 7Cdo/145/2017, 8Cdo/83/2017). Súd prvej
inštancie však postupoval opačne - svoj záver o zamietnutí návrhu založil na podrobnom hodnotení

skutkového stavu, ktorý je predmetom meritórneho konania o určenie neplatnosti výpovede, a nie na
posúdení, či mu hrozí bezprostredná ujma. K existencii bezprostrednej hrozby ujmy uviedol, že z
podanej žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín jednoznačne vyplýva,
že je od roku 2013 nájomcom nebytového priestoru na základe písomnej zmluvy. Žalovaný listom z
dňa 01.09.2025, dal výpoveď nájomnej zmluvy s lehotou 15 dní a zároveň zaslal výzvu na vypratanie

a odovzdanie priestoru do 30.09.2025, keď v tejto výzve výslovne uviedol, že „...v prípade, že svoju
povinnosť v stanovenej lehote nesplníte, bude priestor vyprataný na Vaše náklady." pričom on má v
predmetnom priestore uložené svoje osobné veci, ku ktorým by po vyprataní stratil prístup, čím by došlo
k ťažko napraviteľnej ujme. Tieto skutočnosti preukazujú, že mu hrozí bezprostredný zásah do jeho práv,
čo napĺňa podmienky § 325 ods. 1 C.s.p..

2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že súd nesprávne aplikoval § 325 ods. 1 C.s.p.
tým, že posudzoval vecné otázky nájomného vzťahu namiesto samotnej potreby dočasnej ochrany.
Poukázal na rozhodnutie KS BA, sp.zn. 15Co/104/2024, ktoré zdôrazňujú, že postačuje „osvedčenie"
pravdepodobnosti, nie úplné dokazovanie pričom on túto mieru osvedčenia naplnil. Zároveň mal zato,

že súd ho mal podľa § 129 ods. 2 C.s.p. vyzvať na doplnenie tvrdení, ak mal pochybnosti o skutkovom
stave. Bez takejto výzvy návrh zamietol, čím ho pripravil o možnosť efektívne sa brániť, čo predstavuje
porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

2.3. Žalobca namietal vo svojom odvolaní aj nesprávne skutkové zistenia súdu. Poukázal na záver v

odseku11.odôvodnenianapadnutéhouznesenia,ktorýjevrozporesobsahompredloženejzápisnicezo
zasadnutiaVýkonnéhovýborudomuB-SVBSVOJBYTz20.03.2018.Aksúdprvejinštanciepochyboval
o legitimite tohto rozhodnutia, je nutné uviesť, že z názvu orgánu, ktorý o zľave rozhodol - Výkonný
výbor - je zrejmé, že sa jedná o výkonný orgán SVB. Je logické a z povahy veci vyplývajúce, že ak
takýto výkonný orgán schválil 100% zľavu z nájomného z dôvodu nutnosti búracích prác, konal v rámci

svojej kompetencie s cieľom riešiť aktuálny stav nebytového priestoru. Rozhodnutie o zľave je teda
platné a účinné, a tým je osvedčené, že žalobca nebol v čase podania výpovede v omeškaní s platením
nájomného. Žalobca z dôvodu hroziaceho zásahu zapečatil dvere do predmetného priestoru a na
dvere umiestnil oznámenie o podaní žaloby a návrhu na neodkladné opatrenie. Fotodokumentácia tohto
zapečatenia bude pripojená k tomuto odvolaniu ako dôkaz o reálnom stave priestoru a pretrvávajúcom

riziku, že žalovaný svojvoľne vstúpi do priestoru, odvŕta zámok a odstráni veci žalobcu. Žalobca je
nútený každodenne kontrolovať stav zapečatenia, aby zabránil neoprávnenému zásahu do svojej držby.
Takáto situácia je typickým prípadom, kedy má byť neodkladné opatrenie nariadené, pretože jeho
účelom je práve zabrániť vzniku nenahraditeľnej ujmy. K ďalším nesprávnym skutkovým zisteniam
uviedol, že súd prvej inštancie opomenul aj okolnosti, ktoré preukazujú účelové konanie žalovaného a

spochybňujú jeho tvrdenie o neplatení nájomného. List „Námietky proti výpovedi nájomnej zmluvy" zo
dňa 17.09.2025, ktorý žalobca zaslal žalovanému v lehote, ktorú sám určil vo „Výzve na vypratanie a
odovzdanie priestoru" (do 20.09.2025), si žalovaný neprevzal na pošte. Tento postup svedčí o účelovej
snahe vyhnúť sa doručeniu a komunikácii, čím mu znemožnil uplatniť svoje námietky pred vypratanímpriestoru. Tvrdenie žalovaného o neplatení nájomného nie je podložené akýmkoľvek dôkazom. Tieto
fakty svedčia o tom, že tvrdenie o neplatení nájomného je bez reálneho základu a bolo použité len ako
formálna zámienka na ukončenie nájomného vzťahu. Zároveň je potrebné poukázať na proporcionalitu

navrhovaného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia súd len dočasne zachová existujúci stav
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, čím žalovanému nespôsobí žiadnu neprimeranú ujmu. Je
nutné vnímať i to, že účelom neodkladného opatrenia je primárne zabrániť tomu, aby nebolo zmarené
alebo sťažené budúce splnenie meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej. Ak by žalovaný priestory
vypratal, rozhodnutie o neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy (ak by bola určená) by sa stalo v podstate

bezzubým a náhrada ujmy by bola len ťažko vyčísliteľná a zložito vymáhateľná.

2.4. Záverom uviedol, že nárok na určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy je osvedčený a
dôvodný nielen z hľadiska vecnej správnosti, ale i z hľadiska formálnych náležitostí výpovede. Výpoveď
žalovaného zo dňa 01.09.2025 je neplatná, nakoľko nie je podpísaná, neobsahuje dátum nájomnej
zmluvy, na ktorú odkazuje, je celá zmätočná a nespĺňa tak základné formálne náležitosti platného

právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa touto zrejmou formálnou vadou
nezaoberal, hoci už táto skutočnosť sama o sebe dostatočne osvedčuje, že žaloba vo veci samej je
pravdepodobne úspešná a odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril; uznesenie mu v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p.

nebolo doručované.

4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5.3. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

5.4. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

6. Z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to potrebu bezodkladne upraviť
pomery a obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie

v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri
rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

6.1. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinkyneodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

7. V danom prípade sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil
žalovanému zdržať sa akýchkoľvek zásahov smerujúcich k obmedzeniu alebo znemožneniu užívania
spoločných nebytových priestorov ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy a to do času právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

8. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia), má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho
podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a
to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preto navrhovateľ neodkladného opatrenia ( ďalej len
„ navrhovateľ“) opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku, neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku
podľa aktuálneho stavu konania.

8.1.Osvedčené skutočnosti pritom musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Pri osvedčení dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Zjavne nedôvodnému nároku totiž
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, pričom dôvodnosť nároku vo veci samej by mal

byť navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, než samotnú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán, alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd
nemôženariadiťneodkladnéopatrenie,aksamunazákladepredbežnéhoprávnehoposúdenianárokvo
veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku, môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami

a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

9. Žalobca sa návrhom vo veci samej domáha určenia, že výpoveď z nájomnej zmluvy k spoločnému
nebytovému priestoru je neplatná. V danom prípade nejde sa o žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p,
ako to žalobca tvrdí, lebo podľa tohto ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a nie o určení právnej
skutočnosti. Žaloba o určení právnej skutočnosti prichádza do úvahy podľa § 137 písm. d) C.s.p. iba

v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Petit žaloby uplatnenej žalobcom nie je v súlade s
ust. § 137 C.s.p.. Žaloba o určení právnej skutočnosti, akou je i žaloba žalobcu na určenie neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy, je v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. možná iba v prípade, ak to vyplýva z
osobitného predpisu, čo však Občiansky zákonník pri určení neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle
§ 677 neupravuje, preto ani požadovaný petit nie je aktuálne prípustný.

10. Na základe uvedeného sa odvolaciemu súdu v tomto štádiu konania javí, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe žalobcu je oveľa menšia, ako pravdepodobnosť jej zamietnutia a žalobca teda
hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku ktorému sa má poskytnúť prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia dočasná ochrana, nakoľko už len táto skutočnosť (t.j. procesná neprípustnosť

žaloby) je dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
z dôvodu absencie dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.
Posúdenie naliehavosti právneho záujmu a procesnej prípustnosti žaloby sú otázky procesného
charakteru a súd je oprávnený ich posudzovať aj v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ak v danom prípade absentuje dôvodnosť žaloby vo veci samej nemôže byť procesne úspešný ani

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

11. Naviac, v súlade so súdom prvej inštancie zastáva odvolací súd názor, že žalobca neosvedčil ani
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V konaní o nariadenie neodkladnéhoopatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností,
ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá

len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

11.1. Žalobca odôvodňoval naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenie neodkladného opatrenia tým, že
je nevyhnutné zabezpečiť aby mohol naďalej užívať predmetné priestory až do skončenia sporu vo

veci samej inak by mu hrozila značná ujma a vznik ťažko napraviteľných škôd. Okrem záverov súdu
prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného
opatrenia (pozri odsek 1.4.,1.5.) odvolací súd dáva do pozornosti, že potrebu naliehavej úpravy
pomerov nie je možné vyvodzovať len z obavy žalobcu. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže
súd pristúpiť, keď má osvedčené všetky rozhodné skutočnosti. Samotná skutočnosť, že žalovaný dal
žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy a zároveň ho vyzval na vypratanie a odovzdanie priestoru a

domáha sa primeranou cestou výkonu svojho vlastníckeho práva k predmetným nebytovým priestorom,
nemôže predstavovať, bez iných relevantných skutočností, ktorých osvedčenie zaťažuje žalobcu, dôvod
pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti vlastníka znášať užívanie vlastnej
nehnuteľnosti inými osobami bez vlastníckeho alebo iného práva k nej. Za osvedčenie naliehavosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia nemožno považovať tvrdenia žalobcu v odvolaní (pozri odsek 2.3.),

že zapečatil nebytový priestor, že je nútený každodenne kontrolovať stav zapečatenia, aby zabránil
neoprávnenému zásahu do svojej držby, pretože tieto skutočnosti nepredstavujú také mimoriadne a
závažné okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu úpravy pomerov medzi stranami tak závažným
inštitútom, akým je neodkladné opatrenie.

12. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezoberal, keď tieto nie sú
spôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuvecia nemajútedažiadnyrelevantnývplyvnanariadenie
neodkladného opatrenia. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd
sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd
nerozhodoval O týchto trovách rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods.1, §
262 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431
ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§432 ods.2 C.s.p.).