Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200404
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200404.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou, žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, ul. J. Kráľa 5/A, 948 01 Lučenec, IČO:
37756508, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlyské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Námestie sv. Egídia č. 93, 058 01
Poprad, IČO: 44250029 o finančné zadosťučinenie v sume 2.566,89 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 500,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z
priznanej sumy, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 04. 03 .2025 domáhala voči žalovanému
zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 2.566,89 Eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou právoplatným rozsudkom zo dňa

07. 06. 2021 sp. zn. 5Csp/31/2020-268 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.
06. 2022 sp. zn. 7CoCsp/5/2022-361 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29. 05. 2024 sp. zn. 1Cdo/13/2023 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 3.335,48 eur
s prísl. a určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková. Súčasne Okresný súd Vranov nad
Topľou právoplatným rozsudkom zo dňa 31. 01. 2022 sp. zn. 11Csp/81/2021-344 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 03. 2023 sp. zn. 20CoCsp/46/2022-447 a v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 06. 2024 sp. zn. 9Cdo/181/2023 zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobkyni sumu 1.798,30 eur s prísl. Žalobkyňa má v súlade s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“) nárok na primerané finančné
zadosťučinenie od žalovanej, ktorá za viacnásobné porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Pokiaľ
má mať finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a
odstrašujúci účinok pre dodávateľa, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie by sa
malo rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená. Žalovaný dodávateľ má jednoduchú

možnosť sa jej plateniu do budúcna vyhnúť tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených
právnymi predpismi. Hoci sa nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne
bezpochyby došlo. Žalovaná, ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci Okresného súdu Vranov nadTopľou sp. zn. 5Csp/31/2020 a súčasne z rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
11Csp/81/2021 prijala od žalobkyne plnenie, na ktoré jej nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa
žalovanej hodnotí ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi

priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Žalobkyňa bola aj s ohľadom na postoj žalovanej vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 5Csp/31/2020 a vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/81/2021, v ktorom
spochybňovala dôvodnosť žalobného nároku, dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a
stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Pritom je preukázané, že

tento stav vyvolala žalovaná, ktorá žalobkyni predložila na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom
a snažila sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť sumou 5.133,78 eur (3.335,48 eur + 1.798,30
eur). Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkciaapod.Zaprimerané,vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadu,nakoľkobolaprávoplatnejudikovaná
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a súčasne povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, je preto

potrebné považovať finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 2.566,89 eur, pričom táto čiastka
zodpovedá 50% sumy 5.133,78 eur, o ktorú sa žalovaná chcela na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.
Finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2.566,89 eur považuje jednak za primerané na vyrovnanie
ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovanej, súčasne aj za určitú satisfakciu za stav, ktorý
musela v dôsledku konania žalovanej trpieť a aj za sankciu postihujúcu žalovanú, ktorá pri dojednávaní

úverovej zmluvy závadne konala.

3. K žalobe sa vyjadrila podaním zo dňa 14. 05. 2025 žalovaná, ktorá uviedla, že považuje žalobou
uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za neprimeranú a ničím neodôvodnenú.
Žalobkyňa uvádza, že treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie by sa malo

rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená. Túto svoju úvahu však nijako bližšie
nezdôvodnila a nevedno preto, na základe čoho dospela k takémuto záveru. Žalovaná poukazuje
na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva pravý opak a teda, že pri určovaní výšky finančného
zadosťučinenia sa nemožno držať ujmy, ktorá žalobcovi hrozila, pretože tento inštitút nemá slúžiť
na finančné obohatenia sa spotrebiteľov. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žiadne okolnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali ňou uplatnenú výšku zadosťučinenia, však neuviedla.
Neuviedla žiadne negatívne dôsledky porušenia práva zo strany dodávateľa v okolnostiach tohto
prípadu na jej súkromný či spoločenský život. Žalovaná taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi
vrátila všetky prostriedky nad poskytnutú istinu úveru, a teda správanie veriteľa nie je spôsobilé

privodiť žalobkyni žiadnu ujmu. Žalovaná má za to, že skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanou
je bezúročný a bez poplatkov je dostatočnou satisfakciou pre žalobkyňu. Je potrebné zdôrazniť, že
účelomfinančnéhozadosťučineniajeodčinenieútrap,keďsúvočispotrebiteľoviuplatňovanénezákonné
nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný,
znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Obdobne tak vo vzťahu k danému nároku nejde o paušalizovaný

nárok na náhradu škody, či už majetkovej alebo osobnostnej povahy. Vzhľadom k uvedenému považuje
žalovaná výšku uplatneného nároku za neprimeranú a neodôvodnenú. Zároveň žalovaná poukazuje na
skutočnú funkciu civilného sporového konania v spravodlivom súdnom konaní, v ktorom sa má ochrana
poskytovať primeraným spôsobom. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa zneužíva svoje postavenie
na vytvorenie ľahkého a ničím neodôvodneného zisku na úkor žalovanej. Žalobkyňa nepreukázala

také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v ňou požadovanej výške.
Požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je zjavne neprimeraná.

4. Následne sa dňa 14. 07. 2025 opäť vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nárok žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie je podmienený iba úspešným uplatnením nároku spotrebiteľa z

porušenia práva alebo povinnosti. Pre vznik právneho nároku na primerané finančné zadosťučinenie
(ďalej aj len ako „PFZ“) právna norma § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
nič ďalšie nepredpokladá. Argumentácia žalovanej spochybňujúca právny základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie je aj s poukazom na ustálenú judikatúru zjavne nesprávna a nespôsobilá
spochybniť dôvodnosť nároku žalobkyne. Je potrebné zdôrazniť, že primerané finančné zadosťučinenie

je samostatným právnym nárokom odlišným od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na
náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Cieľom tohto nároku,
ako už bolo vyššie uvedené, je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a podľa
nášho názoru, súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračovalv protiprávnom konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ
dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať
spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného

finančného zadosťučinenia (ďalej aj len ako „PFZ“). Pri posudzovaní výšky PFZ treba brať do úvahy
aj nasledovné kritéria: Spôsobená materiálna ujma (bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej
vo výške 5.133,78 eur), ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobkyne a tým aj do
výrazného zníženia životnej úrovne jej rodiny. Trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho
bezdôvodného obohatenia od decembra 2017 do marca 2021 – faktor znižovania disponibilných

zdrojov rodiny žalobkyne. K dobrovoľnému splneniu nároku žalovaou nedošlo ani po podaní žaloby
na súd (súdny spor na OS Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/31/2020 a súčasne na OS Vranov nad
Topľou sp.zn. 11Csp/81/2021). Stres žalobkyne spojený s uplatnením nároku voči veľkej bankovej
spoločnosti súdnou cestou. Na strane žalobkyne existujú ďalšie skutočnosti, ktoré odôvodňujú priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške: Počet osôb v spoločnej domácnosti bol
4 z toho 2 vyživované deti. Žalobkyňa A. B. pracovala v OD Kaufland a jej manžel ako vodič v PPaC

Humenné, pričom mala príjem cca 700 eur mesačne a jej manžel cca 800-900 eur mesačne. Manžel
žalobkyne bol pred rokom 2017 dlhodobo PN mal operáciu ramena a hneď po roku reoperáciu. Rodina
žalobkyne nezvládala platiť výdavky, a preto boli nútení sa z mestského nájomného bytu presťahovať
ku svokrovcom. Potom dostali obecný nájomný byt vo vedľajšej dedine, kde sa presťahovali a tým
samozrejme vznikli nové výdavky ako platenie nájmu, elektriny, výdavky na pohonné hmoty, keďže bolo

potrebné dochádzať do práce, voziť deti do škôlky neskôr do školy. Po celý čas predchádzajúceho
súdneho konania so žalovanou bola rodina žalobkyne v strese a v očakávaní aké bude rozhodnutie súdu
a čo bude ďalej nasledovať. Medzi žalobkyňou a jej manželom pod vplyvom situácie často dochádzalo
aj k hádkam a pre zlú finančnú situáciu. Žalobkyňa prežívala toto obdobie mimoriadne stresujúco, budila
sa a zaspávala s tým, že nevie ako uhradí záväzky. Uvedené skutočnosti v spojitosti s protiprávnymi

nárokmi žalovanej mali výrazný vplyv na nemajetkové ujmy, ktoré žalobkyňa utrpela vo sfére osobnej
a rodinnej.

5. Podaním zo dňa 25. 08. 2025 sa vyjadrila žalovaná, ktorá nad rámec predchádzajúceho vyjadrenia
uviedla, že splnením povinností žalovanej, ktorými bola zaviazaná v základnom konaní bola odstránená

aj prípadná tvrdená materiálna ujma, nakoľko poskytnutím plnenia nad rámec zaplatenej istiny žalobkyni
sapozitívnepremietlodorodinnéhorozpočtužalobkynespotrebiteľaatýmajdozvýšeniaživotnejúrovne
jej a jej rodiny a to s poukazom na tvrdené príjmy rodiny. V tejto súvislosti preto tvrdená ujma žalobkyne
nevznikla, resp. jej tvrdené následky boli odstránené. V korelácií s uvedeným je tvrdené trvanie
materiálnej ujmy odstránené, nakoľko žalovanou bol vydaný žalobkyni nárok prijatý nad rámec istiny

spolu s uplatneným príslušenstvom. Žalovanou zaplatené príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania
tak prípadné tvrdené zníženie disponibilných zdrojov rodiny žalobkyne vyvracajú. Úroky z omeškania
predstavujúce sankciu za oneskorené plnenie boli žalovanou uhradené, preto sa disponibilné zdroje
rodiny zvýšili a tvrdené trvanie materiálnej ujmy žalobkyne je bez právneho významu k prejednávanej
veci. Žalovaná je s poukazom na uvedené toho názoru, že žalobkyňa zneužíva svoje postavenie

na vytvorenie ľahkého a ničím neodôvodneného zisku na úkor žalovanej. Žalobkyňa nepreukázala
také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v ňou požadovanej výške.
Požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je zjavne neprimeraná.

6. Súd vo veci pojednával dňa 14. 11. 2025 v prítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej. Na

pojednávaní žalobkyňa uviedla, že čo sa týka podanej žaloby trvá na nej v celom rozsahu pričom nič
viac nad rámec písomných vyjadrení už uviesť nechce. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala v celom
rozsahu na písomné vyjadrenia.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozsudkom OS Vranov nad Topľou

5Csp/31/2020 a rozsudkom OS Vranov nad Topľou 11 Csp/81/2021, vyjadreniami strán sporu, ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8.RozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľou5Csp/31/2020zodňa07.06.2021právoplatnýmdňa
15. 07. 2022 a vykonateľným 19. 07. 2022 vo veci žalobcu proti žalovanému o vydanie bezdôvodného

obohatenia tunajší súd rozhodol takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3335,48 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3335,48 eur od 14. 02. 2020 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku. Určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120151100 zo dňa 17. 02. 2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou aspoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni priznáva proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.“ Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/81/2021 zo dňa 31. 01. 2022
právoplatným dňa 09. 05. 2023 a vykonateľným 13. 05. 2023 vo veci žalobcu proti žalovanému
o vydanie bezdôvodného obohatenia tunajší súd rozhodol takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 1.798,30 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 22. 08. 2021 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. Žalobkyňa má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady, bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.“ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučinenia
odôvodňuje poukazom na výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia s tým, že požaduje 1 zo sumy
o ktorú sa na jej úkor žalovaná bezdôvodne obohatila.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon
sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle
aktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo zmluvou zo dňa 17. 02.

2015, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa sa nároky z uvedenej zmluvy
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. 06. 2024, t.j. podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky preddiskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

14. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/31/2020 a 11Csp/81/2021. V predmetných konaniach sa žalobkyňa voči
žalovanej domohla vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.133,78 Eur z dôvodu, že poskytnutý
úversamápovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Žalobkyňatedarelevantnýmspôsobompreukázala

porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi,
predovšetkým v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť
plnenia, na ktoré nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

15. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007

Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške
500,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

17. Spochybňovanie sankčnej funkcie zadosťučinenia žalovanou neobstojí, k čomu súd poukazuje
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, ktorý vo vzťahu k § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z. z. jasne konštatoval (viď bod 18 odôvodnenia daného rozhodnutia), že „Citované
ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým
odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako
prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v
prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú.

18. Žalovaná síce tvrdí, že finančné prostriedky žalobkyni vrátila, avšak žalobkyňa od času kedy
začalo vznikať bezdôvodné obohatenie žalovanej až do ich vrátenia disponovať nimi nemohla, a teda
poškodená preukázateľne bola. Preto súd zohľadnil, že nebyť podanej žaloby žalobkyne, tak sa k
sume bezdôvodného obohatenia žalovanej (5 133,78 Eur ) zjavne späť nedostanú. Významnou je aj

skutočnosť, že žalovaná ani počas konania na 1. stupni neuznala, že sa bezdôvodne obohatila, proti
rozhodnutiu prvého stupňa podala odvolanie, kedy odvolací súd potvrdil rozsudok 1. stupňa a taktiež
podala aj dovolanie, ktoré bolo odmietnuté.

19. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť

poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov.
Dodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie.
Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
tak potom obrana poukazom na to, že „veď sa vlastne nič nestalo, bezdôvodné obohatenie bolo vrátené“
úplneignorujúcafakt,žezaúčelomjehovráteniaspotrebiteľmuselvočiprávneaekonomickysilnejšiemu

dodávateľovi podstúpiť tortúru súdneho konania alebo obrana s často sa vyskytujúcimi poukazmi na
„neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem podpisu nijako
ovplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.

20. Ak žalovaná poukazovala na dostatočný satisfakčný účinok výsledku konania 5Csp/31/2020

a 11Csp/81/2021 (kde bola žalobkyni priznaná aj náhrada trov konania), tak aj táto obrana je irelevantná.
Vrátením bezdôvodného obohatenia a náhradou trov konania sa žalobkyni ako spotrebiteľke vrátilo len
to, o čo prísť nikdy nemala. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy konania jej vznikli, lebo sa
musela domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a vrátené bezdôvodné obohatenie, ani náhradatrov nie je ich príjem, či zisk, ale len kompenzácia nedôvodného zmenšenia majetku. Ak by preto táto
skutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci

(súčasne preventívny) účinok na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli
sa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu o svoje nedôvodne
nadobudnuté nároky a že len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Súd
preto považoval priznanie finančného zadosťučinenia za dôvodné.

21. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňou odvodzovanej od výšky
bezdôvodného obohatenia treba uviesť, že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec
nemusí (i keď môže) odvíjať od výšky bezdôvodného obohatenia.

22. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,

nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je
jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ
mal tvrdiť a dokazovať, neobstojí obrana žalovanej o nedostatočnom odôvodnení či preukázaní
výšky požadovaného zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa odôvodnila výšku požadovaného

zadosťučinenia, keď uviedla, že o ju odvodzuje od výšky bezdôvodného obohatenia žalovanej vo
výške 1/2. Úvaha zvolená žalobkyňou pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
odvodzujúca ho od sumy, o ktorú sa žalovaná na ich úkor bezdôvodne obohatila, nepochybne má určitú
logiku vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko
odradiťdodávateľaodrecidívymôžeprávejehouvedomeniesi,žečímvyššiusumuodspotrebiteľabude

nedôvodne žiadať, či nedôvodne ju prijme, tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného
uplatnenia ochrany spotrebiteľom následne bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu
k tomu, aby sa žalovaná v budúcnosti nedomáhala na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške,
môže byť práve v takom prípade naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť
nevyhnutne matematicky zhodná so sumou, alebo s nejakou časťou sumy, o ktorú sa veriteľ chcel

obohatiť či obohatil. Súd v okolnostiach veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu 500
eur.

23. K nedôvodnosti obrany žalovanej ohľadom ňou tvrdenej absencie ujmy na strane žalobkyne a
k nedôvodnosti tvrdenia, že ujma bola kompenzovaná už vrátením bezdôvodného obohatenia, súd

poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania
sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej
ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda
žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde“ (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu
pozri napr. rozsudky KS v Prešove sp. zn. 20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,
20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).

24. Súd dáva do pozornosti vo vzťahu k nedôvodnosti obrany žalovanej tiež rozhodnutie Najvyššieho

súdu sp. zn. 7Cdo/80/2020, kde bol vykonaný dovolací prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu, v
ktorom odvolací súd k otázke ujmy uviedol, že samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,
pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolacieho

súdu tam žalovaný dodávateľ ( banka) podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením
sp. zn. I. ÚS 544/2023 odmietol. V ústavnej sťažnosti okrem iného banka namietala, že odvolací súd
vôbec nešpecifikoval, aká ujma mohla žalobcom hroziť, pričom hrozba takej ujmy nebola v konaní
ani len tvrdená. Ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity v posudzovanom prípade nezistil,
konštatoval, že krajský súd interpretoval sporný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. z pohľadu

širšej ochrany spotrebiteľa, aplikujúc teleologickú výkladovú metódu. Ak sťažovateľka krajskému súdu
predovšetkým vytýkala, že ponechal bez povšimnutia jej námietku, že žalobcom žiadna ujma nemohla
vzniknúť, či čo i len hroziť, tak podľa ústavného súdu dostala odpovede od odvolacieho súdu na
podstatné a najzásadnejšie argumenty. Konkrétne ústavný súd poukázal na záver (viď bod 13 jehoodôvodnenia), že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože je bez právneho
významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Postačuje totiž iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ústavný
súd v závere dodal, že konajúce súdy v prejednávanej veci uprednostnili výklad v prospech spotrebiteľa

a jeho ochrany, pričom predostretá argumentácia sťažovateľky podľa neho tento prvok vyššieho stupňa
ochrany žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nezohľadňuje. Súd poukazuje aj na bod 20 odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu SR.

25. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom

treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. V zmysle záverov bohatej súdnej
praxe možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho
výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a
konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,
ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad
nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel

ako k primeranej sume zadosťučinenia k sume 500,- eur. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej
funkcieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,nietpochýbotom,žezaplatenienedôvodnýchnárokov
žalovanej zo strany žalobkyne logicky znamenalo zásah do majetkovej sféry žalobkyne. Následná
nutnosť domáhať sa nápravy až cestou súdu znamenala logické obmedzenie komfortu spotrebiteľa,
bralamučasakľud.Žalobkyňasatumuselaaktívnedomáhaťsvojhonároku,muselavyhľadaťadvokáta,

ktorý ju v konaní zastupoval. Na druhej strane, vo vzťahu k výške zadosťučinenia a k tomu, že nemožno
ju automaticky rovnať sume bezdôvodného obohatenia, nemožno opomenúť, že žalobkyňa pri vstupe
do úverového vzťahu so žalovanou (bankou) logicky musela rátať s tým, že s úverom za normálnych
okolností sú spojené určité úroky a poplatky, teda že bude musieť hradiť nielen istinu, ale aj určitú odplatu
za poskytnutie úveru.

26. Suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobkyňou vo výške až 2.566,89 eur
podľa názoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Súd zohľadnil napr. sumy, ktoré
sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných nehodách, alebo sumy
priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Ak podľa zákona č. 437/2004 Z .z. o náhrade za bolesť a

za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok ľahkého stupňa podľa položky 246 sadzieb bodového
hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený počtom bodov 20, čo napr. v roku 2015, teda v roku
podpisu zmluvy žalobkyňou v základnom konaní znamenalo pri hodnote bodu 17,16 eur bolestné vo
výške 343,20 eur, tak potom podľa názoru súdu v tomto prípade, kedy neboli zistené ani tvrdené žiadne
mimoriadne následky u žalobkyne a jej živote (nad rámec toho, čo logicky vyplýva z toho, že nedôvodne

prišlanaistúdobuočasťfinančnýchprostriedkov),anižalobkyniakoprimeranéfinančnézadosťučinenie
za útrapy spojené s porušením ich práv nemožno priznať sumu vyše 2 000,- eur. Ak z iných obdobných
sporov o primerané finančné zadosťučinenie sú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané
nižšie sumy, ako tu žalobkyňa žiadala, a to aj v situácii, kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy
postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne agresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so

žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval pri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa,
podával trestné oznámenia a podobne, tak súd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť,
že tu o žiadny taký prípad nešlo, aspoň nič také žalobkyňa netvrdila a nepreukázala. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu
jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku

ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo by tu namieste, nakoľko z
hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto
súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

27. Súd obranu žalovanej v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške zadosťučinenia
nepovažoval za dôvodnú. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k
názoru,žejepotrebnéžalobevyhovieťprávečodosumy500eur.Podľanázorusúdupriopodstatnených
nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností, ako v tu súdenej veci, nestačí len strohé
konštatovanie súdu o porušení práv a vydanie bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné tento proces

zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej
konfrontácii s dodávateľom.28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

30. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo. V prejednávanej veci výška plnenia závisela od úvahy súdu. Úspech sa skúma čo do
právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná, lebo
mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu,
preto má právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Podľa
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí

od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha
súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného
plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade
nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti).
Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je

rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie)
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere
k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad
sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22. 02. 2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.
01. 2019).

32. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v

súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.