Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22Csp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520201163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: T. Y., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXA, Q., zastúpeného právnym zástupcom: Sidor a partneri, s. r. o.,
so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52635970, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpenej právnym
zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, o zaplatenie
1.195,53 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 9.7.2020 sa domáhal žalobca od žalovanej
zaplatenia sumy 1.195,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195,53 eura
od 6.7.2020 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí vyšších plnení
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 9.11.2017 s právnym predchodcom žalovanej,
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2.Žalobnýnárokodvodzovalžalobcaodzáväzkovéhoprávnehovzťahuprávnehopredchodcužalovanej
a žalobcu, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8610501097, ktorú uzatvorili dňa 9.11.2017,
žalobca ako spotrebiteľ a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj ako len „právny
predchodca žalovanej“), IČO: 35923130 ako veriteľ, súčasne dodávateľ. Podľa zmluvy bola celková
výška úveru 3.800,- eur, celková výška splátky 60,69 eura, splátka s poistením 62,57 eura, poistenie
1,88 eura, počet plátok 120, ročná úroková sadzba 15,90 %, najvyššia výška prípustnej odplaty 17,46
%, odplata 16,49 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako len „RPMN“) vo výške 15,90 %,

priemerná hodnota RPMN bola 12,57 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 7.282,80 eura a termín
konečnej splatnosti úveru 20.11.2027. Žalobca uviedol, že predmetná zmluva nie je v súlade s právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“), pretože zmluva obsahuje
nasledovné vady:
- predmetná zmluva bola uzatváraná na diaľku, prostredníctvom zamestnanca žalovaného

elektronickými prostriedkami, bola vopred vyplnená, a pripravená žalobcovi len na podpis, pričom
žalobca nemal záujem o predformulované poistenie, avšak zmluvu musel prijať v predkladanom obsahu,
ak chcel získať úver, a teda nejde o individuálne dojednanie, a preto náklady spojené s poistným bolo
potrebné započítať nielen do RPMN, ale aj do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Poistenie vovýške 1,88 %, s poukazom na § 2 písm. g) ZoSÚ jednoznačne nezahrnula žalovaná do celkových
nákladov, teda to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z obsahu zmluvy je nepochybné, že bez
týchto ďalších nákladov by úver žalobcovi poskytnutý nebol. Pri takomto zohľadnení celkových nákladov
celková čiastka k zaplateniu predstavovala 7.508,40 eura (vypočítaná ako 62,57 eura/splátka x 120
splátok). V zmluve je uvedená výška celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v sume 7.282,80 eura, t.
j. nesprávne v neprospech spotrebiteľa;

-vzmluveuvedenáRPMNvovýške 15,90%uviedlažalobcudoomylu,avyvolalatakunehodomnienku
výhodnosti úveru. Skutočná výška RPMN pri výške splátky 62,57 eura je na úrovni 16,41 %, a je vyššia
než výška RPMN uvedená v zmluve;
- v zmluve je uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa aj bez započítania poistného plnenia v splátke.
Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má, podľa žalobcu, rovnaké následky, ako keby RPMN nebola
uvedená vôbec, pričom ani v jednom prípade nepozná spotrebiteľ skutočnú výšku RPMN, v dôsledku

čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru, a nemôže posúdiť, do akej miery je pre neho úver
výhodný. Nakoľko skutočná výška RPMN je vyššia, než výška uvedená v zmluve, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ,
preto podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
V zmluve absentujú predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN, pričom smernica 2008/48/ES,

aj zákon o spotrebiteľských úveroch ukladajú obligatórnu požiadavku, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, vrátane
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN, t. j. je potrebné uviesť všetky hodnoty, ktoré
vstupujú do výpočtu RPMN. Vstupnými parametrami pre výpočet RPMN sú najmä celková výška úveru
(istina), okamih poskytnutia úveru, resp. jeho čerpanie, doba splácania, úroková sadzba, výpočet, počet

a interval splátok, dodatočné počiatočné náklady a počet dní, dokedy je potrebné uhradiť napríklad
jednorazový poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti odkázal žalobca na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako len „Súdny dvor EÚ“ alebo „SD EÚ“) sp.
zn. C-448/17 (EOS KSI Slovensko s.r.o. proti T. R., L. R.) zo dňa 20.9.2018, podľa ktorého, aj keby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala matematický vzorec výpočtu RPMN, ktorý nie je doplnený

údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, potom spotrebiteľ nepozná všetky podstatné
okolnosti súvisiace s nákladmi na úver, a ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Odkázal aj na
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/91/2019, 13Co/22/2017 a 7Co/175/2018, podľa ktorých
je nevyhnutné, aby do kategórie predpokladov pre výpočet RPMN bol uvedený aj matematický výpočet,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN;

- absencia údaju o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy
podľa § 9 písm. i) ZoSÚ, nakoľko výška úrokov bola dohodnutá v neprospech spotrebiteľa, pretože výška
úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných
ústavov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov
obchodných bánk, uverejnenej na internetovej stránke NBS, podľa ktorej priemerná hodnota ročnej

úrokovejsadzbybola8,24%prepodobnétypyúverovsozačiatočnoufixáciouúrokovejsadzbyvmesiaci
november 2017. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru vo výške 15,90 %, ktorá sa prieči
dobrým mravom, takáto dohoda o výške úroku je absolútne neplatná podľa § 39 zákona číslo 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), pretože bola dohodnutá takmer vo výške dvojnásobku miery z úverov obchodných bánk

v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti odkázal žalobca na rozhodnutie NSSR sp. zn.
1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa
5.11.2014, sp. zn. 20Co/3/2015 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014. Nakoľko dohoda o výške
úrokovej sadzby sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, a keďže úrok z úveru
je jedným z podstatných znakov zmluve o úvere, zmluva o úvere je neplatná pre absenciu podstatnej

náležitosti, a to pre absenciu platného dojednania o úroku. Keďže v zmluve absentuje podstatná
náležitosť podľa § 9 písm. i) ZoSÚ, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov tak,
ako to vyplýva z § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy;
- konanie právneho predchodcu žalovanej bolo hrubým zanedbaním odbornej starostlivosti podľa § 7
ods. 1 ZoSÚ, pretože v čase, keď vstupoval žalobca do zmluvného záväzku so žalovanou, disponoval

žalobca s príjmom približne vo výške 620,- eur, pričom výdavky žalobcu v danom čase dosahovali takú
sumárnu výšku, ktorá už neumožňovala žalobcovi poskytnúť ďalší úver, nakoľko v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy splácal žalobca spotrebný úver v Tatra banke, a. s. mesačnou splátkou vo výške
138,- eur, hypotekárny úver v Tatra banke, a.s. mesačnou splátkou vo výške 311,- eur, Československejobchodnej banke, a.s. splátku v sume 108,- eur mesačne, VÚB, a.s. splátky v sume 177,94 eura
mesačne, a VÚB, a.s. splátky v sume 156,83 eura mesačne, spolu mesačné splátky v sume 891,77 eura.
Právny predchodca žalovanej teda poskytol žalobcovi úver s mesačnou splátkou 62,57 eura, čo v súčte

s ostatnými mesačnými splátkami predstavovalo sumu 954,34 eura, ktoré splátky spolu presahovali
mesačný príjem žalobcu, na ostatné životné potreby žalobcovi nezvýšili žiadne finančné prostriedky,
pričom v čase uzatvorenia zmluvy mal žalobca dve maloleté deti. Žalobca citoval z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp zn. 3Co/25/2017 zo dňa 1.6.2017, podľa ktorého, konaním s odbornou starostlivosťou
nie je uvedenie príjmu spotrebiteľa bez jeho preukázania a bez požadovania preukázania nákladov

spotrebiteľa na živobytie, a prípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/ domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí,
okrem iného, analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnania

alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Žalobca odkázal aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, sp.
zn. 7C/134/2012 zo dňa 24.1.2013, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1As 30/2015-39
a Ústavného súdu ČR sp. zn. TZ 26/2019 zo dňa 5.3.2019. Podľa odporúčania NBS č. 1/2014 zo dňa
7.10.2014voblastipolitikyobozretnostinamakroúrovnikrizikámspojenýmsvývojomnatrhuretailových

úverov, ukazovateľom schopnosti klienta splácať úver je ukazovateľ finančnej rezervy domácnosti
klienta, ktorý zohľadňuje príjmy domácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť žiadateľa o
úver (najmä výdavky na bývanie, energie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby,
výdavky na starostlivosť o deti, výdavky stanovené zákonnými požiadavkami) a výdavky domácnosti
vyplývajúce zo všetkých jej finančných záväzkov vrátane novo-poskytovaného úveru. Žalobca odkázal

aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/117/2017 zo dňa 16.5.2017 a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/81/2019 zo dňa 7.11.2019. Právny predchodca žalovanej teda,
podľa žalobcu, hrubo zanedbal preverenie úverovej bonity (schopnosti splácať spotrebiteľský úver)
žalobcu. Nakoľko zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo k hrubému porušeniu povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2

ZoSÚ. Keďže právny predchodca žalovanej nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
nebol oprávnený požadovať od žalobcu jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyššie opísaný
stav v súvislosti s hrubým zanedbaním postupu s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k prevereniu
úverovej bonity žalobcu viedol k absolútnej neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky, k čomu sa pridala
i ťažká životná situácia zhoršenia zdravotného stavu, ktorý viedol k trvalej invalidite. Na platobnú

neschopnosť žalobcu reagovala žalovaná oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listinou
zo dňa 26.9.2018, ktorou vyčíslila žalovaná dlh žalobcu sumou 3.976,24 eura spolu so žiadosťou o
úhradu celého dlhu. Žalobca dlh, vypočítaný ku dňu splatenia vo výške 4.995,53 eura, ku dňu 10.3.2020
v uvedenom rozsahu splatil.

3. V žalobe ďalšej uviedol žalobca, že medzi žalobcom a manželkou žalobcu a žalovanou bolo v období
apríl 2017 až november 2017 uzatvorených 5 spotrebiteľských úverov v súhrnnej výške 39.800,- eur.
Keďže žalovaná mimoriadne zosplatnila všetky úverové vzťahy medzi žalobcom, manželkou žalobcu a
žalovanou ku dňu 26.9.2018, a požadovala okamžitú úhradu celého dlhu, boli manželia nútení predať
nehnuteľnosť, v ktorej spolu s dvomi maloletými deťmi existovali. Ak aj nastala mimoriadna splatnosť,

je tento jednostranný právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a ide o
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej z neplatného právneho úkonu. Žalobca upozornil žalovanú
predsporovou výzvou zo dňa 29.6.2020 na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom, na čo
žalovaná vôbec nereagovala, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich práv
žalobou. Nakoľko predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol povinný splatiť

úver len do výšky skutočnej istiny vo výške 3.800,- eur, a keďže uhradil žalovanej celkom sumu 4.995,53
eura, rozdiel (preplatok) medzi sumou istiny reálne poskytnutého úveru a celkovou sumou zaplatenou
žalobcom v zodpovedajúcom rozsahu 1.195,53 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na
úkor žalobcu. Žalobca sa domáhal z uvedeného dôvodu žalobou od žalovanej vrátenia preplatku titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 1.195,53 eura od 6.7.2020, kedy sa dostala žalovaná do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia v dôsledku uplynutia lehoty uvedenej žalobcom v predsporovej výzve zo dňa 27.6.2020.4. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 22Csp/34/2020-57 zo dňa 17.7.2020, ktorý zrušil súd
uznesením č. k. 22Csp/34/2020-89 zo dňa 10.8.2020 z dôvodu včasného podania odporu žalovanou
s vecným odôvodnením.

5. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože do vzorca na
výpočet RPMN zahrnul veriteľ mesačnú splátku 60,69 eura a všetky vstupné parametre podľa zákona
spotrebiteľských úveroch tak, ako sú uvedené v zmluve, podľa ktorého výpočtu bola RPMN vo výške
15,90 %. Poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o

úvere bolo v danom prípade fakultatívne, t. j. išlo o možnosť a nie o povinnosť dojednať takýto druh
poistenia čo vyplýva hneď z prvej strany zmluvy, kde v článku II. zmluvy o úvere je v úvode číslom
úvode výslovne uvedené, že poistenie nie je povinné, pričom žalobca mal formou zaškrtávacieho
políčka na výber z dvoch typov poistenia a zároveň mal tretiu možnosť a to poistenie úplne odmietnuť.
Taktiež z formulára so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, v bode 3,
jasne vyplýva, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné, a žalobca ho mohol odmietnuť.

Keďže poistenie zjavne nebolo povinné, a záležalo len od preferencií žalobcu, zmluvu o úvere bolo
možno uzavrieť, a úver poskytnúť, za rovnakých podmienok aj bez poistenia, a preto je absolútne
nepravdivé tvrdenie žalobcu o predformulovanom poistení, o ktoré nemal mať žalobca záujem, že
tento musel zmluvu prijať v predkladanom obsahu, ak chcel získať úver. Pokiaľ by sa však aj napriek
uvedenému zdalo žalobcovi, že sa dostal do omylu v tom, že na poskytnutie úveru je potrebné aj

uzatvorenie poistenia (čo považovala žalovaná za absurdné vzhľadom na výslovné znenie zmluvy, z
ktorej je nepochybná možnosť poistenie odmietnuť), a túto skutočnosť by si žalobca uvedomil až po
obdŕžaní znenia zmluvy o úvere, v zmysle bodu 9.2. zmluvy mohol v lehote 14 kalendárnych dní od
uzatvorenia zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. Poistné z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupovalo do
výpočtu celkových nákladov, a teda ani do výpočtu RPMN, tak, ako to vyplýva aj z § 2 písm. g) ZoSÚ.

V tejto súvislosti odkázala žalovaná na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/121/2018 zo dňa
28.11.2018 aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/242/2018 zo dňa 24.10.2018, v
ktorých rozhodnutiach odvolacie súdy uzavreli, že poistenie nebolo spotrebiteľovi vnútené, z ktorého
dôvodu nemalo byť poistné zahrnuté do výpočtu RPMN. Žalovaná považovala údaj o RPMN uvedený v
zmluvezasprávny,pričompredpokladynavýpočetRPMNvyplývajúnielenzoŠtandardnýcheurópskych

informácií o spotrebiteľskom úvere, ale aj zo samotnej zmluvy o úvere , z časti III. Pôžička, kde sú
prehľadne a správne uvedené. Všetky náležitosti zmluvy o úvere sú obsiahnuté v jej súčastiach, žalobca
s istotou netrpel informačným deficitom parametrov žalovanou poskytnutého úveru, a teda žalobca mal
dostatočné informácie o úverovom produkte, ktorý si zvolil, a preto úver nie je možné vyhodnotiť za
bezúročný a bezpoplatkový. K dojednanej výške úrokovej sadzby žalovaná uviedla, že táto žiadnym

spôsobom neodporuje dobrým mravom, ročná úroková sadzba bola 15,90 %, RPMN bola taktiež 15,90
%, keďže náklady spotrebiteľa, ktoré vstupovali do výpočtu RPMN, boli iba úroky. Rozhodným zákonným
ustanovením v čase uzavretia zmluvy bolo v otázke odplaty za spotrebiteľský úver ustanovenie §
53 ods. 6 OZ, podľa ktorého najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľskej zmluvy ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z.“), ktoré v ust. § 1a upravuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
V danom prípade treba vychádzať zo štatistických údajov týkajúcich sa celkovej odplaty, t. j. najvyššej
prípustnej výške odplaty v percentách, ktoré tabuľky boli zverejňované podľa § 21 ZoSÚ ministerstvom

financií a NBS. Z tabuľky s názvom: Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, za 2. štvrťrok 2017, platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2017
do 15. novembra 2017, bola hodnota vo výške 18,16 %, a napríklad dvojnásobok takejto hodnoty je
36,32 %. V zmluve je pritom odplata (len) vo výške 17,46 %. Zákonodarca v roku 2004 naviazal strop
odplaty, t. j. najvyššiu prípustnú výšku odplaty, za spotrebiteľský úver práve a výslovne na dvojnásobok

zverejňovanej priemernej výšky RPMN. V danom prípade najvyššia prípustná výška odplaty v zmluve
(17,46 %) je pod dvojnásobkom priemernej RPMN z daného obdobia. Tvrdenia žalobcu sú nesprávne
a evidentne účelové, výška úrokovej sadzby 15,90 % v tomto prípade nebola, a nie je rozporná ani so
zákonom, ani s dobrými mravmi.

6. Ku skúmaniu schopnosti žalujúceho spotrebiteľa splácať úver uviedla žalovaná, že bonitu klienta pri
uzatváraní zmluvy si overoval veriteľ dopytom do NRKI a z výplatných pások predložených žalobcom pri
uzatváraní zmluvy, ktorými deklaroval výšku svojho príjmu sumou 745,- eur mesačne. Veriteľ vychádzal
zo životného minima na jednu fyzickú osobu, zo životného minima na nezaopatrené deti, zo splátokpodľa registra NRKI v sume 335,- eur, a zo splátok podľa predmetného úveru vo výške 66,76 eura
mesačne. Po odpočítaní finálnych nákladov, životného minima a životného minima na nezaopatrené
dieťa, keďže žalobca vo svojej žiadosti uviedol jedno nezaopatrené dieťa, od príjmov klienta, bola jeho

výsledná platobná kapacita 120,26 eura, a teda žalobca nemal problém ani po tejto stránke získať
úver. Veriteľ mal teda vedomosť o výške príjmu žalobcu, zároveň bol vykonaný dopyt do registra
dlžníkov, a nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k hrubému porušeniu povinností veriteľa pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná poukázala na znenie zákona o spotrebiteľskom úvere, podľa
ktorého hrubým porušením povinnosti veriteľa je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov spotrebiteľov, a teda zo spojky „alebo“ bez pochybností vyplýva zámer
zákonodarcu ponechať možnosť skúmania bonity dvoma spôsobmi nezávisle od seba, a to buď výlučne
overením dokladov o výške príjmu, rodinnom stave a podobne, alebo nahliadnutím do databázy
dlžníkov, pričom nie je vyžadované súčasné splnenie oboch predpokladov. Z uvedeného vyplýva,
že veriteľ pri poskytovaní úveru zachoval odbornú starostlivosť a overil schopnosť žalobcu splácať

poskytnutý úver. Žalobcove tvrdenia a závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je preto potrebné
vyhodnotiť ako absurdné a neopodstatnené.

7. Žalobca k žalovanou tvrdenej fakultatívnosti dojednaného poistného uviedol, že ide o formulárovú
zmluvu, ktorú používala žalovaná v tisícoch ďalších prípadov, že žalobca na vypĺňaní údajov v zmluve

nijako neparticipoval, a táto bola žalobcovi predložená len na podpis po jej vyhotovení. Žalovaná
nepodporila svoje tvrdenie o fakultatívnosti poistného žiadnym dôkazom o tom, že žalobca mal záujem
o uzatvorení poistenia. Žalovaná nepredložila žiadnu poistnú zmluvu, ktorá by spĺňala obligatórne
náležitosti poistnej zmluvy, vrátane písomnej formy. Žalobca mal za to, že zmluva je v predmetnej časti
neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže tento úkon poistenia nebol urobený žalobcom slobodne. Žalobcovi

boli tieto informácie predostreté v deň uzatvorenia zmluvy, a v tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C- 449/13 CA Consumer Finance, zo dňa 18.12.2024, bod 46., podľa ktorého
za poskytnutie informácií dostatočnom časovom predstihu v prípade úverového produktu sa nedá
považovať poskytnutie informácií uskutočnené a až po okamihu uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca
v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/29/2013 zo dňa 16.4.2014, ktorý už

niekoľkokrát skonštatoval poškodzovanie práv spotrebiteľa právnym predchodcom žalovanej, v ktorom
rozhodnutí už navyše samotný NS SR poukázal, že v obdobných veciach vo vzťahu k poškodzovaniu
práv spotrebiteľa právnym predchodcom žalovanej už rozhodol aj rozsudkami sp. zn. 3Sžo/19/2012
zo dňa 12.3.2013, 6Sžo/39/2012 dňa 29.5.2013, 6Sžo/21/2013 zo dňa 27.11.2013, v ktorých dospel k
zhodnýmzáverom. Včl.II.zmluvy-prihláškyuviedolžalobca,ženiejeaninávrhomnauzavretiepoistnej

zmluvy, a nie poistnou zmluvou samotnou. Z tejto časti zmluvy vyplýva, že v prípade zvolenia si jedného
zo súboru poistenia svojím podpisom potvrdzuje spotrebu spotrebiteľ, že mu boli poskytnuté informácie
podľa § 792a OZ, že sa oboznámil a súhlasí s RZoP (Rámcová zmluva o poistení č. CFH2025 - pozn.
súdu) a s aktuálnymi VPP (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať splátky
úveru klientov CFH, t. j. klientov Consumer Finance Holding, a.s. - pozn. súdu), ktorými sa toto poistenie

riadi, a bolo žalobcovi sprostredkovateľom poistenia odporúčané, keďže kryje riziká, o poistenie pre
prípad ktorých má žalobca záujem. Súčasťou tejto časti zmluvy bol predtlačený text, že klient súhlasí
s výškou poistného za zvolený súbor poistenia s tým, že poistné je súčasťou splátky podľa zmluvy,
a je splatné súčasne so splátkou. Žalobca mal za to, že k platnému uzatvoreniu poistného nedošlo,
že obsah článku II. zmluvy - Prihlášky poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky - svojou povahou

je zmluvou v prospech tretieho, a nie poistnou zmluvou. Žalobca preto namietol platnosť poistného
vzťahu, nakoľko neobdŕžal písomnú formu poistnej zmluvy ani inú listinu v spojitosti s poistným, ktorá by
spĺňala náležitosti kladené na poistnú zmluvu občianskym zákonníkom a poistný vzťah preto považuje
za neplatný. Žalobca citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/768/2014, podľa
ktorého, aj návrh poistnej zmluvy musí byť vždy v písomnej forme podľa § 791 a nasl. OZ, vrátane

všeobecných poistných podmienok, aj z hľadiska nevyhnutnej určitosti záväzku. Ust. § 791 ods. 2 OZ
ukladá poisťovateľovi povinnosť vydať tomu, s kým bola uzatvorená poistná zmluva, poistku. Poistku
zákon charakterizuje ako písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy. Uvedená právna úprava sa v prípade,
ak sa poistná zmluva uzatvára písomne za prítomnosti oboch zmluvných strán, a poisteným je ten, kto
poistnú zmluvu uzavrel, javí ako nadbytočná. Povinnosť vydať potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy

bude totiž splnená, ak vtedy, ak ten kto uzavrel zmluvu, je poskytnutá samotná poistná zmluva. Žalobca
ďalej uviedol, že náležitosti uzavretia poistnej zmluvy a mechanizmus jej uzavretia je upravený v § 792
OZ. Proces vzniku poistnej zmluvy vyžaduje existenciu návrhu na uzavretie zmluvy, a preto žalobca
požiadalsúd,abytentovyzvalžalovanúnapredloženiepísomnéhonávrhupoistnejzmluvy,podpísanéhožalobcom, písomnú poistnú zmluvu a záznam o rokovaní s klientom podľa § 32 a nasl. zákona číslo
186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, keďže z takto predložených
listín žalovanou bude zrejmé, či žalobca mal skutočne záujem o uzatvorenie poistného vzťahu, či bol

uzrozumený s obsahom dojednania, ktoré malo byť výsledkom jeho požiadavky (ako je uvedené v
zmluve), a rovnako, či bola poistná zmluva uzatvorená v písomnej forme, čo je obligatórna požiadavka
pre uvedený druh spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odkázal žalobca na rozsudok SD EÚ zo dňa
18.12.2014 vo veci C 449/13 CA Consumer Finance SA proti I. Q., K.M. Q., rod. P., N. Q., v ktorom zaujal
Súdny dvor EÚ postoj k paušalizovaným vyhláseniam spotrebiteľov vo formulárových zmluvách, ktoré

ešte samé osebe nepredstavujú pre dodávateľov uznesie unesenie dôkazného bremena. Ustanovenia
smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že 1.) jednak bránia vnútroštátnej
právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a
8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a 2.) jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu
štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom

jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného
bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť činnosť práv priznaných smernicou
2008/48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016 k
prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa uviedol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 OZ, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno

v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej
zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu
k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ
už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania
podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa

taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami
podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových
pomerov a finančných možností. Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosti predajcovi,
resp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluváchsúneplatné,pričomzákonodarcazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluve
považuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa, s ktorými sa nemal možnosť náležite oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, s úpravou, v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí
so zreteľom na povahu služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy (§ 53 ods. 1,
ods. 4 písm. a/, d/, ods. 5, ods. 11 OZ). S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že poistné bolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy, resp. spotrebiteľ musel prijať poistné, aby získal spotrebiteľský úver za
ponúkaných podmienok. Do celkových nákladov v danom prípade patrili aj náklady za doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistné, ak spotrebiteľ musel uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, čo malo vplyv na uvedenie nesprávneho údaju o RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa,
s poukazom na § 2 písm. g) a h) ZoSÚ v znení účinnom k 9.11.2017, v dôsledku čoho nesprávny
údaj o RPMN je ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ bolo
poisteniedojednanévúverovejzmluve,nezodpovedáustanoveniam§788anasl.opoistnýchzmluvách,

keďže z úverovej zmluvy nie je zrejmá ani výška poistnej sumy, ani poistná doba. Preto pre absenciu vôle
žalobcu s uzavretím poistenia je zmluva v časti poistenia neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže nebol
tento právny úkon poistenia urobený žalobcom slobodne. V danom prípade nielenže nebola preukázaná
vôľa a požiadavka žalobcu vstúpiť do poistného vzťahu, zmluva bola priamo predformulovaná tak, že
podpisom zmluvy žalobca do poistného vzťahu vstupuje t. j. išlo o podmienku uzatvorenia zmluvy.

8. K argumentácii žalovaného o neprekročení administratívneho stropu najvyššej prípustnej výšky
odplaty reagoval žalobca, že ide o mylnú argumentáciu, pretože žalobca nenamietal v žalobe, že
zmluva je (čiastočne) neplatná podľa § 53 ods. 6 OZ a vykonávacieho nariadenia vlády číslo 87/1995
Z. z. Žalobca sa pridržal v celom rozsahu argumentov uvedených v žalobe o tom, že dojednaná

úrokovásadzbaúverovtakmerdvojnásobneprevyšujemirozhovorovobchodnýchbánkvčaseuzavretia
zmluvy, a ide o (čiastočne) neplatný právny úkon. Žalobca poznamenal, že žalovaná (zrejme právny
predchodca žalovanej - pozn. súdu) bola opakovane pokutovaná zo strany kontrolných orgánov, okrem
iného aj z dôvodu, že neposúdila schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, av tejto súvislosti odkázal na rozsudok NSSR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie
NBS sp. zn. NBS1-000-007-300 zo dňa 18.12.2017. Citoval aj z českého komentára k zákonu o
spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého v článku 8 smernice EP a Rady č. 2008/48/ES sa uložilo členským

štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa, a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy
bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úverov
postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným

záujmom je ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho
insolvencii so všetkými negatívnymi dôsledkami, a to ekonomickými v podobe straty majetku, ako aj
spoločenskými, v podobe spoločenskej stigmatizácie. Ďalej žalobca odkázal na rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/25/2017 zo dňa 1.6.2017, 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, 7Co/134/2012
zo dňa 24.1.2013, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1AS/30/2015 zo dňa 1.4.2015 a
rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. TZ 26/2019, podľa ktorých za konanie s odbornou starostlivosťou nemožno

považovaťuvedeniepríjmu spotrebiteľabezjehopreukázaniaabezpožadovaniapreukázanianákladov
spotrebiteľa na živobytie a prípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Odkázal aj na rozsudok
SD EÚ C-449/13, CA Consumer Finance c/a I. Q., podľa ktorého len ničím nepodložené prehlásenia
spotrebiteľa nemôžu byť samé osebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podporené žiadnymi
dokladmi. Žalobca citoval aj z ďalších rozsudkov Súdneho dvora EÚ.

9. Žalobca spochybnil výpis označený žalovanou ako NRKI, pretože navonok sa javí, že ide o dokument
výlučne z interného systému žalovanej, a teda nejde o výpis z bankového alebo nebankového registra
veriteľov, a je preto pochybné naplnenie požiadavky právnej úpravy v tejto súvislosti. Žalobca predložil
súdu výpis z NRKI a výpis z bankového registra klientskych informácií, ku ktorým žalobca uviedol,

že z nich vyplýva pravdivosť tvrdení uvádzaných žalobcom už v žalobe. Z uvedeného je zrejmé,
že právny predchodca žalovanej si nesplnil riadne všetky svoje predzmluvné povinnosti ohľadne
skúmania bonity žalobcu, nakoľko právny predchodca žalovanej napriek tomu, že bol zakladateľom a
členom nebankového registra, nevykonal žiadny dopyt na žalobcu ohľadom jeho úverového zaťaženia,
rovnako žiadnym relevantným spôsobom neskúmal príjmy ani výdavky spotrebiteľa. K posúdeniu

platobnej kapacity, uvedenému žalovanou, uviedol žalobca, že veriteľ nijakým spôsobom neskúmal
stranu výdavkov žalobcu. Žalovaná sama preukázala, že sa nedotazovala, ani nezisťovala výdavky
žalobcu napríklad, či žalobca nie je zaťažený ďalšími úverovými vzťahmi vo vzťahu k iným veriteľom,
z ktorých by vyplývali žalobcovi mesačne povinnosti v podobe úhrady splátok v sumárnej výške, ďalej,
či nie je ručiteľom inému v záväzku, či je povinný prispievať na domácnosť, aké obvyklé výdavky má

na ošatenie, či je ženatý, t. j. veriteľ sa v tejto časti uspokojil len s údajmi, pravdepodobne z vlastnej
evidencie, čo je absolútne nedostatočné, a jednoznačne ide o hrubé porušenie povinností žalovanej a o
postup bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, ktorá sa od žalovaného očakáva nielen v zmysle právnej
úpravy.

10. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná nepreukázala, že by žalobca vyplnil údaje uvedené v žiadosti o
poskytnutie úveru, a pokiaľ by aj predložila žiadosť žalobcu, nezbavuje to povinnosti veriteľa skúmať
úverovú bonitu žalobcu. Žalobca popiera tvrdenia žalovanej, že by mal v žiadosti uviesť údaj len o
jednom dieťati. Z predložených výplatných pások v tomto spore nepochybne vyplýva, že žalobca si
uplatňoval daňový bonus vo výške 42,82 eura, ktorý v roku 2017 predstavoval na jedno nezaopatrené

dieťa sumu 21,41 euro mesačne, a teda je zrejmé, že žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy dve deti, ku
ktorým mal vyživovaciu povinnosť, ktoré žili so žalobcom v spoločnej domácnosti. Posúdenie platobnej
kapacity uvádzané žalovanou je absolútne nedostatočným, až právne irelevantným, skúmaním bonity
žalobcu z dôvodu absolútne absentujúceho údaju o výdavkoch žalobcu, nesprávneho údaju o jednom
dieťati, bez prihliadnutia na ďalšie existujúce úverové vzťahy, a to všetko na podklade (pravdepodobne)

internej evidencie žalovaného. Pokiaľ mal žalobca v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy povinnosť
plniť splátky vo výške 335,- eur, čo nie je pravdivým údajom, a mal vyživovaciu povinnosť k dvom deťom
sumárne 182,12 eura, a žalobcovi vznikla povinnosť ďalšej splátky vo výške 66,76 eura, výsledkom je
suma 161,92 eura, ktorá nedosahuje ani sumu životného minima. Žalobca bol totiž zaviazaný k plneniu
ďalších záväzkov, čo veriteľ nijakým spôsobom nepreveroval, ktorá informácia v údajoch o výdavkoch

ostáva nevyplnená. Z podania žalovanej nevyplýva, že by veriteľ zisťoval rodinný stav spotrebiteľa, a
teda veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť, keďže posudzoval schopnosť žalobcu splácať ďalší úver
z úverov bez akýchkoľvek údajov o výdavkoch a o rodinnom stave spotrebiteľa. Právny predchodca
žalovanej poskytol žalobcovi úver s mesačnou splátkou 62,57 eura, čo v súčte mesačných splátok954,34 eura presahovalo mesačný príjem žalobcu, a na ostatné životné potreby nezvýšili žalobcovi
žiadne finančné prostriedky. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno o riadnom preverení bonity
žalobcu, a táto skutočnosť sama osebe je dôvodom, aby úver z predmetnej zmluvy označil súd za

bezúročný a bez poplatkov. Rovnako je zrejmé, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť skúmať bonitu
žalobcu ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho nemal právo na jednostranné ukončenie zmluvy oznámením
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, a teda ide o neplatný právny úkon.

11. Žalovaná opísala mechanizmus uzatvárania zmluvy právnym predchodcom žalovanej, ako

pôvodným veriteľom žalobcu tak, že potenciálny klient, majúci záujem o poskytnutie produktu/
služby zo strany pôvodného veriteľa, kontaktoval pôvodného veriteľa (najčastejšie telefonicky, na
základe predošlej skúsenosti či ako dôsledok marketingových činností pôvodného veriteľa), a na
základe klientom poskytnutých údajov bol následne pôvodným veriteľom vypracovaný dokument:
zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s dokumentami tvoriacimi zmluvu o úvere a s informačnými
materiálmi, ktorý dokument bol zaslaný na adresu potenciálneho klienta. Úlohou potenciálneho klienta,

korešpondujúcou s legitímnym očakávaním pôvodného veriteľa v seriózny prístup, bolo prečítať
(naštudovať) si priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu, a v prípade pretrvávajúceho záujmu uzatvoriť
s pôvodným veriteľom zmluvu o úvere. Poistenie úveru bolo poskytnuté žalobcovi na základe jeho
výslovnej žiadosti, pričom žalobca nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre prípad
neschopnosti splácať úver, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo samotnej zmluvy o úvere, kde hneď v jej

úvode, v bode II., je výslovne uvedené, že poistenie nie je povinné, pričom žalobca mal, formou
zaškrtávacieho políčka, na výber z dvoch typov poistenia, a zároveň mal tretiu možnosť, a to poistenie
úplneodmietnuť.Skutočnosť,žepoistenienebolopovinné,jasnevyplývaajzformulárasoŠtandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z bodu 3 formulára. Súčasťou zmluvnej
dokumentácie bol aj Formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, a keďže

žalobca tento priložil k žalobe, nemala žalovaná pochybnosti o tom, že sa s ním žalobca riadne
oboznámil. Keďže poistenie nebolo povinné, záležalo len od preferencie žalobcu, zmluvu o úvere bolo
možné uzavrieť, a úver poskytnúť, za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Absolútne nepravdivé
je preto tvrdenie žalobcu o predformulovanom poistení, o ktoré nemal mať žalobca záujem, že tento
musel zmluvu prijať v predkladanom obsahu, ak chcel získať úver. Žalovaná zdôraznila, že žalobcovi

nič nebránilo odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní tak, ako to vyplýva z bodu 9.2. zmluvy, čo však žalobca
neurobil. Zmluva o úvere nie je jednostranným právnym úkonom veriteľa, z ktorého dôvodu požiadala
žalovaná súd, aby posudzoval žalobu cez základný princíp zákazu zneužitia práva, zakotveného v čl.
5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Poukázala,
okrem iného, aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/79/2019 zo dňa 24.03.2020, podľa

ktorého odvolací súd mal za to, že zmluva obsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, keďže v
bode 3. zmluvy bola RPMN riadne uvedená pre prípad „aj bez zľavy z Voliteľnej služby“, ako aj vzorec na
výpočetsdosadenýmikonkrétnymiúdajmizozmluvy,uvedenývŠtandardnýcheurópskychinformáciách
o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobca podpísal. Súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie týkajúce sa ho toho, že musel uzavrieť poistenie úveru, ak chcel

získať finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy, za týchto podmienok. Naopak, z listinných
dôkazov predložených žalovanou, a to Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorú listinu
žalobca podpísal, vyplýva, že žalobca mal možnosť rozhodnúť sa, či chce úver vôbec poistiť, a v prípade,
že sa takto rozhodne, mal možnosť výberu z dvoch balíkov poistenia, a to základného a rozšíreného ....
v súlade so zákonom, poistné sa v danom prípade nezapočítava do výpočtu celkových nákladov, a teda

ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani do RPMN... Po zadaní relevantných údajov
do kalkulačky RPMN na internetovej stránke, táto vracia RPMN vo výške totožnej, ako je uvedená v
úverovej zmluve... Výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, takisto, po zadaní relevantných
údajov, vychádza presne v rovnakej výške, aká je uvedená v zmluve o úvere.

12. Ku skúmaniu bonity žalovaná ďalej uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach v podanom odpore,
že tabuľka na výpočet platobnej kapacity zjavne zohľadňuje okrem príjmov žalobcu aj jeho výdavky, a
to finálne náklady zo žiadostí, splátky CFH (Consumer Finance Holding, a.s. - pozn. súdu), splátky z
registra,životnéminimum,životnéminimumnanezaopatrenédeti,ktorejskutočnostivyplývazachovanie
odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru. V konaní bolo preukázané, že veriteľ mal vedomosť o

výške príjmu žalobcu, a zároveň vykonal dopyt do registra dlžníkov, nemohlo za žiadnych okolností dôjsť
k hrubému porušeniu povinnosti právneho predchodcu žalovanej. Žalovaná poukázala na skutočnosť,
že hrubým porušením povinností je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnejdatabázyúdajovospotrebiteľoch,pričomzospojky„alebo“bezpochybnostívyplývazámerzákonodarcu
ponechať možnosť skúmania bonity dvoma spôsobmi nezávisle od seba, teda buď výlučne overením
dokladov o výške príjmu, rodinnom stave a podobne, alebo len nahliadnutím do databázy dlžníkov,

pričom nie je vyžadované súčasné splnenie oboch predpokladov. Žalobcove tvrdenia a závery o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti v tomto smere sú absurdné a neopodstatnené.

13. K výhrade žalobcu, ktorý spochybnil výpis z registra klientskych informácií predložený žalovanou,
ktorý žalovaná označila ako NRKI, k tvrdeniu žalobcu, že sa zdá, že ide o dokument pochádzajúci

výlučne z interného systému žalovanej, žalovaná uviedla, že komunikácia medzi veriteľom a
nebankovým registrom prebieha elektronicky len vo forme dátového toku. Výsledok dopytu nie je
veriteľovi poskytovaný v listinnej forme alebo vo forme PDF. Odpoveď registra má formu dátového toku,
ktorý sa zobrazuje už priamo v systéme konkrétneho veriteľa. Úverový register každoročne spracúva
státisíce takýchto dopytov, preto hromadné poskytovanie listinných výpisov by nebolo reálne. Žalobca
pritom predložil výsledok dopytov do bankového registra klientskych informácií (SCBC) a nebankového

registra klientskych informácií (NRKI alebo aj NCBC). Údaje z dopytu do NRKI, predloženého žalobcom,
potvrdzujú správnosť výsledku dopytu predloženého žalovanou. V zmysle dopytu žalobcu do NRKI
(NCBC) mal žalovaný 3 existujúce splátkové úvery, a to 1) úver VÚB (CFH) z 19.6.2017 so splátkou
178,- eur, 2.) úver VÚB (CFH) z 9.11.2017 so splátkou 63,- eur, a 3.) úver VÚB (CFH) z 24.4.2007 so
splátkou 157,- eur. Úver z 9.11.2007 so splátkou 63,- eur je úverom prejednávaným v tomto spore,

a tento nemohol byť v čase uzatvárania predmetnej zmluvy súčasťou NRKI, keďže dopyt žalobcu je z
roku 2020, a teda v čase poskytnutia predmetného úveru predstavovali existujúce splátky žalobcu spolu
sumu 335,- eur (vypočítanú ako 178,- eur + 157,- eur). Právny predchodca žalovanej nemohol vykonať
dopyt do Bankového registra klientskych informácií (SCBC), pretože žalobca sám odmietol nahliadnutie
do tohto registra. V časti VIII. zmluvy: Súhlasy so spracovaním osobných údajov, koniec 10. strany a

úvod 11. strany zmluvy, žalovaný súhlasil s vykonaním dopytu do Nebankového registra klientskych
informácií, avšak v časti Spoločný register bankových informácií s dopytom nesúhlasil. Žalobca teda
odmietol, aby právnemu predchodcovi žalovanej boli poskytnuté údaje o jeho bonite, platobnej disciplíne
adôveryhodnostizinformačnéhosystémuSRBI,aodmietolajmožnosťveriteľoviposkytnúťtakétoúdaje
do tohto systému. Veriteľ tak zohľadnil všetky dostupné informácie o príjmoch, výdavkoch, rodinných

pomeroch, a taktiež nahliadol do príslušného registra, z ktorého nebola zistená delikvencia pri splácaní,
a preto nemožno hovoriť o hrubom porušení povinností žalovanej. V tejto súvislosti odkázala žalovaná
na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/34/2023 zo dňa 27.9.2023, podľa ktorého „I keď
predmetné zákonné ustanovenie (§ 7 ods. 1 ZoSÚ - pozn. súdu) uvádza parametre skúmania platobnej
schopnosti spotrebiteľa demonštratívnym spôsobom (doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,

výška spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru), nemožno
toto ustanovenie vykladať tak extenzívne, ako to v súdenej veci učinil súd prvej inštancie, keď na
splnenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou požadoval vykonanie auditu mesačných
príjmov a výdavkov v nadväznosti na skúmanie toho, či žalovaná má povinnosť vynakladať výdavky
i na ďalších členov domácnosti, ak áno, v akej výške. Odvolací súd zdôrazňuje, že dodávateľ nie je

policajný orgán, t. j. jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované (o. i. aj zákonom o ochrane
osobných údajov), a musí prioritne vychádzať z údajov, ktoré mu poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver.“
Ďalej odkázala žalovaná aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/16/2022 zo dňa
28.6.2022,podľa,ktorého„...právnypredchodcažalobcumalkdispozíciiúdajeopríjmežalovanej,amal
k dispozícii minimálne údaje o ním iných poskytnutých úveroch žalovanej a o spôsobe splácania, preto

nebolo možné dospieť k záveru, že by posudzoval schopnosť splácať úver žalovanej bez akýchkoľvek
údajov o jej príjmoch a výdavkoch, a teda, že by hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z.“

14. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 4.12.2023 a na deň 12.3.2024, na ktoré sa

nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, a
súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd preto podľa 180 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vec prejednal a na
pojednávaní dňa 12.3.2024 aj rozhodol v neprítomnosti žalujúcej strany.

15.Napojednávanídňa4.12.2023predniesolprávnyzástupcažalovanejkonajúcemusúdu,žepovažuje
žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko žalovaná neporušila žiadne normy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, riadne preverovala platobnú schopnosť žalobcu, zmluva má všetky podstatné náležitosti,
ktoré odôvodňujú záver, že nejde o bezúročný a bezpoplatkový spotrebiteľský úver, a preto sa aninemohla žalovaná dopustiť žiadneho bezdôvodného obohatenia. Odkázal na rozhodnutie NSSR sp. zn.
4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023, ktorý pojednával o tom, že pokiaľ úroková sadzba je dojednaná do
výšky dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby za dané obdobie, veriteľ sa nemohol dopustiť porušenia

zákona, a tiež nemohol konať v rozpore s dobrými mravmi, pričom najvyšší súd práve v tomto rozhodnutí
jednoznačne odôvodnil, že „tým, že odvolací súd priznal § 3 ods. 1 a inštitútu dobrých mravov väčšiu
váhu, než mu v konfrontácii s jasným´, a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy, pochybnosti
nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. prinášala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Veriteľ, ktorý

svojím konaním rešpektuje úpravu ustanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že
za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súd vyhodnotí odplatu za spotrebiteľský
úver ako v rozpore s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených
mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplní ústavnoprávnu ochranu požiadavku vyplývajúcu z princípu
právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupu súdu a práva.“ Právny zástupca žalovanej ďalej
citoval aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32CoCsp/3/2022 zo dňa 30.6.2023, podľa

ktorého: „za hrubé porušenie podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom buď bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov spotrebiteľov na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať
tak, že je na veriteľovi, akým spôsobom a z akých údajov bude posudzovať schopnosť spotrebiteľa

splácať úver, a to či už z údajov o príjmoch, výdavkoch alebo údajov o rodinnom stave spotrebiteľa, alebo
z údajov uvedených v spoločnom úverovom registri informácií, prípadne zo všetkých práve uvedených
zdrojov, pravdaže, vždy dôsledne sledujúc vyššie uvedený účel takéhoto skúmania. Ak však pristúpi
k posudzovaniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver len z údajov vedených v spoločnom úverovom
registri informácií, nemožno vo všeobecnosti bez ďalšieho dospieť k záveru, že porušil povinnosti

uvedené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a už vonkoncom nie, ak z predmetných údajov
bolo možné prijať záver, že žiadne finančné inštitúcie o žalovanom nedeklarujú negatívne informácie,
a že spotrebiteľ nemá žiadne zostávajúce splátky.“ Právny zástupca žalovanej na pojednávaní ďalej
uviedol, že žalobca v danom prípade mal zostávajúce splátky z iných záväzkových vzťahov, pričom
skúmanie bonity žalobcu preukázala žalovaná reálnym dôkazom. Pokiaľ právna norma vyžaduje určitú

dispozíciu v ponímaní: „buď alebo“, teda buď výdavky, príjmy, rodinné zázemie alebo nahliadnutie do
registra, a veriteľ sa prezentoval nahliadnutím do registra, nemožno automaticky dospieť k záveru,
že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť splácať spotrebiteľský úver.
Obsah žiadosti žalobcu bol spochybňovaný, že boli predložené aj výplatné pásky, z ktorých vyplývalo, že
žalobca si uplatňoval daňový bonus vo výške 42, 82 eura. Žalovaná mala za to, že odborná starostlivosť

bola riadne skúmaná. Pokiaľ tam bola nejaká nezrovnalosť, je to v prvom rade žiadateľ o úver, ktorý je
povinný uvádzať pravdivé a úplné informácie v žiadosti o úver, a nemožno automaticky presunúť túto
povinnosť na veriteľa, a teda aj spotrebiteľ má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať skutočnosti vo svojej
žiadosti o úver. Dodávateľ nie policajný orgán, pretože má naozaj len obmedzené možnosti, pokiaľ by
došlo k uvádzaniu nedostatočných alebo nepravdivých informácií.

16. Na výzvu súdu zo dňa 4.12.2023, aby žalobca preukázal výšku svojho príjmu v čase uzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy, ako aj všetky uzavreté úverové zmluvy, resp. záväzky v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy, zareagovala žalujúca strana doručením výplatných pások žalobcu za
mesiace 9/2017 a 10/2017, výpisu z bankového registra klientskych informácií zo dňa 13.1.2023 a

výpisu z nebankového registra klientskych informácií zo dňa 3.1.2020, ktoré listiny už boli súčasťou
súdneho spisu. Žalobca iba zopakoval niektoré svoje tvrdenia zo žaloby, a to, že v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy splácal žalobca 1.) spotrebný úver v Tatra banke, a. s. mesačnými splátkou vo výške
po 138,- eur, 2.) hypotekárny úver v Tatra banke, a.s. mesačnými splátkami vo výške po 311,- eur,
3.) Československej obchodnej banke, a.s. splátky v sume 108,- eur mesačne, 4.) VÚB, a.s. splátky

v sume 177,94 eura mesačne, a 5.) VÚB, a.s. splátky v sume 156,83 eura mesačne, spolu mesačné
splátky v sume 891,77 eura. Právny predchodca žalovanej teda poskytol žalobcovi úver s mesačnou
splátkou 62,57 eura, čo v súčte s ostatnými mesačnými splátkami predstavovalo sumu 954,34 eura,
ktoré splátky spolu presahovali mesačný príjem žalobcu (742,95 eura za september 2017 a 748,68 eura
za október 2017), na ostatné životné potreby žalobcovi nezvýšili žiadne finančné prostriedky, pričom v

čase uzatvorenia zmluvy mal žalobca dve maloleté deti.

17. Na pojednávaní dňa 12.3.2024 predniesol právny zástupca žalovanej konajúcemu súdu, okrem
iného, že existujú aj tzv. 13. a 14. mzdy a odmeny, ktoré nemôžu byť zohľadnené v septembrovej alebov októbrovej výplatnej páske, a preto bolo namieste zdokladovať príjem žalobcu detailnejšie, než iba
výplatnou páskou za mesiace september 2017 a október 2017. Medzi stranami nie sú sporné výsledky
dopytu do NRKI , čo predstavuje nebankovú časť registrov. Žalobca však neudelil súhlas právnemu

predchodcovi žalovanej na prístup do Spoločného registra bankových informácií, a bolo by krajne
nespravodlivé, pokiaľ by bol dodávateľ úveru sankcionovaný za niečo, čo nemohol reálne vykonať,
nakoľko na to nemá súhlas. Naopak, javí sa, že žalobca, ako priemerne obozretný spotrebiteľ, musel
vedieť, aké má príjmy, aké má výdavky a finančné úverové záväzky. Z výpisu z Registra bankových
informácií, predložených súdu žalobcom, vyplýva, že ide o úvery poskytnuté žalobcovi bankami,

konkrétne Československou obchodnou bankou, a.s. a Tatra bankou, a. s., a v tomto spore, v rozpore
s dobrými mravmi obviňuje žalobca žalovanú za to, že nedostatočne skúmala jeho bonitu. Právny
predchodca žalovanej skúmal bonitu žalobcu, avšak iba v medziach, ktoré mu boli umožnené. Javí sa,
že žalobca, ako spotrebiteľ, zamlčal existenciu bankových úverov, keďže tých úverových záväzkov vo
vzťahu k bankám má veľa. Na prístup do registra bankových informácií nedal žalobca súhlas, a teraz
žaluje žalovanú za bezdôvodné obohatenie, hoci jej predchodca si svoje povinnosti splnil v medziach,

v ktorých mohol. Takéto konanie žalujúceho spotrebiteľa nemožno hodnotiť inak, než len ako účelové
konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemajúce oporu v žiadnych spotrebiteľských ustanoveniach,
kedy spotrebiteľ, vedomý si svojich záväzkov, v podstate oklamal dodávateľa, a nechal to zájsť až do
tohto momentu, kedy si vyžaduje zaplatenie dlžnej sumy za to, že uviedol dodávateľa do omylu tým,
že zamlčal alebo nedovolil sprístupniť lustráciu bankových úverov. Právny predchodca žalovanej sa

nemohol dopustiť žiadneho pochybenia, pokiaľ skúmal to, čo skúmať mohol, a pokiaľ skúmal finančné
záväzky tak, ako mu to určuje zákon o spotrebiteľských úveroch, teda vo význame „buď alebo“ tak, ako
to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ. V iných podobných veciach odvolacie súdy akceptovali, že skúmanie
finančných záväzkov sa považuje za skúmanie bonity, a nemohlo tak dôjsť k hrubému porušeniu
povinnosti dodávateľom. Odvolacie súdy skonštatovali aj to, že dodávateľ nie je policajný orgán na to,

aby dodatočne prezisťoval informácie od spotrebiteľa alebo jeho prezisťovanie je značne limitované
tým, čo spotrebiteľ uvedie. Právny zástupca žalovanej uzavrel, že pokiaľ by bol spotrebiteľ odmenený
za takéto nekalé konanie (kedy zamlčal podstatné informácie, resp. nepovolil veriteľovi prístup do
bankového registra informácií), bolo by to v rozpore s účelom a zmyslom spotrebiteľskej ochrany.
Žalovaná zastávala názor, že procesná iniciatíva je na strane žalobcu, tento sa však pojednávaniam

vyhýba, nenavrhol vlastný výsluch, nenavrhoval dokazovanie na preukázanie ním tvrdenej dôvodnosti
žaloby, a naopak, nesplnil si celkom zjavne edičnú povinnosť uloženú mu súdom na predchádzajúcom
pojednávaní, keďže doložil len dve výplatné pásky, ktoré nemôžu utvoriť celkový obraz o jeho finančnej
situácii. Pokiaľ by aj tieto výplatné pásky utvorili celkový obraz o jeho finančnej situácii, žalobca sám
priznáva, že musel vedieť o svojich záväzkoch, a napriek tomu neudelil veriteľovi súhlas s prístupom do

bankového registra informácií, a napriek tomu vstupoval do predmetného zmluvného vzťahu. Žalobca v
podstate oklamal veriteľa, a teraz požaduje od neho vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto konanie
nemožno preto považovať za dobromyseľné konanie. Záverom navrhol právny zástupca žalovanej
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 %.

18. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8610501097 zo dňa
9.11.2017 aj s prílohami, výplatnými páskami žalobcu, informáciou o najvyššej prípustnej výške odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2017, výpisom z registra klientskych informácií,
výpisom z bankového registra klientskych informácií, výpisom z nebankového registra klientskych

informácií, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splácania úveru, priemernými
úrokovými mierami úverov za rok 2017, predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020, automatickou
odpoveďou žalovanej na predsporovú výzvu, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj vyjadreniami
žalovanej strany na pojednávaniach v tomto spore, ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento
skutkový stav:

19.Právnypredchodcažalovanejakoveriteľažalobcaakoklientuzatvorilidňa 9.11.2017elektronickými
prostriedkami zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8610501097 na formulári označenom ako: Slovenská
požičovňa, ktorou zmluvou sa zaviazal veriteľ poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver
formou pôžičky v sume 3.800,- eur, prevodom na účet žalobcu, uvedený v zmluve, a to najneskôr v

posledný kalendárny deň v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bude splatná prvá splátka,
ktorú má spotrebiteľ uskutočniť (bod 3.1. čl. VII. Zmluvy) Na prvej strane zmluvy, v čl. II. s názvom:
Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné), je zaškrtnuté políčko
základného súboru poistenia A). Z tejto časti zmluvy je nepochybné, že spotrebiteľ nemusel pristúpiťk žiadnemu poisteniu, keďže mal na výber z troch možností, a to 1.) základný súbor poistenia A/, 2.)
komplexný súbor poistenia B/, a 3./ odmietnutie poistenia. Súčasťou článku II. zmluvy je aj text v znení:
„V prípade zvolenia si jedného zo súborov poistenia svojím podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zároveň potvrdzujem, že mi boli poskytnuté informácie podľa § 792a Občianskeho zákonníka, že som
sa oboznámil/a a súhlasím RZoP (Rámcová zmluva o poistení č. CFH2025 - pozn. súdu) a s aktuálnymi
VPP (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať splátky úveru klientov CFH - pozn.
súdu), ktorými sa toto poistenie riadi, ktoré mi boli pred pristúpením k poisteniu poskytnuté a odovzdané,
a že poistenie spĺňa moje požiadavky a potreby a bolo mi sprostredkovateľom poistenia odporúčané,

keďže kryje riziká, o poistenie pre prípad ktorých mám záujem. Ďalej súhlasím s výškou poistného
za zvolený súbor poistenia a s tým, že poistné je súčasťou splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a je splatné súčasne so splátkou. Klient má vo vzťahu k poisteniu tieto špecifické požiadavky
a potreby: nemá špecifické požiadavky.“ Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v
zmluve. Dohodnutá výška istiny úveru bola 3.800 eur, výška mesačnej splátky 60,69 eura, fixná ročná

úroková sadzba 15,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 12,57 %, RPMN bola 15,90 %, najvyššia
prípustnávýškaodplatybola17,46%,početsplátokbol120(120mesiacov,t.j.10rokov),splatnosťprvej
splátky bola 20.12.2017, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý 20.11.2027, výška odplaty bola 16,49
%. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola podľa zmluvy 7.282,80 eura a celkové
náklady spotrebiteľa 3.482,80 eura. Všetky splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Výpočet,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v splátkovom kalendári v článku VII.,
bod 7. zmluvy, ktorý obsahuje podrobný rozpis jednotlivých splátok úveru. Splátky poistného vo výške
1,88 eura neboli pripočítané k sume splátky úveru, ani zahrnuté do celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť, ani neboli zahrnuté do výpočtu RPMN. Splátky poistného boli pritom splatné spolu so
splátkami úveru, čo je nepochybné aj zo splátkového kalendára v čl. VII., bod 7. zmluvy. V čl. VII., bod 8.

zmluvy je uvedený vzorec na výpočet RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa bodu 9.2.
čl. VII. zmluvy bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní
odo dňa uzatvorenia zmluvy alebo odo dňa, keď mu boli doručené zmluvné podmienky podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ak tento deň nasledoval po dni uzatvorenia zmluvy. Podľa bodu 10.2. čl. VII.
zmluvy bol veriteľ oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky požadovať

od žalobcu zaplatenie celej pohľadávky veriteľa, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť pôžičky), ak je žalobca v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej
splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a v § 565
OZ. V čl. VIII. zmluvy s názvom: Súhlasy so spracovaním osobných údajov, udelil žalobca súhlas (na str.
11/25 zmluvy)veriteľovisposkytovaním jehoosobnýchúdajovzozmluvyajjehozáväzkovztejtozmluvy

do Nebankového registra klientskych informácií (NRKI). Na tej istej strane zmluvy však odmietol žalobca
udeliťsúhlasprevádzkovateľoviNRKI,abyposkytolúdajeoosobnýchúdajoch,uzatváranýchobchodoch
a o bonite žalobcu do Spoločného registra bankových informácií (SRBI) poskytol užívateľom tohto
spoločného registra všetky údaje o uzatváranom obchode a o bonite žalobcu, jeho platobnej disciplíne
a dôveryhodnosti, a taktiež odmietol poskytnúť súhlas veriteľovi, aby získal údaje v rovnakom rozsahu

z informačného systému SRKI (č. l. 30 súdneho spisu). Žalobca však udelil súhlas, aby veriteľ poskytol
osobné údaje žalobcu a informácie osobám, ktoré sú súčasťou skupiny Intesa Sanpaolo alebo skupiny
VÚB, vrátane VÚB, a.s. Žalobca je v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, rodným priezviskom,
dátum narodenia, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Zmluva bola
podpísaná elektronicky, pričom súčasťou zmluvy je aj autorizačný kód autorizácie podpisu žalobcu.

20. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria prílohy: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver, Informácie v zmysle § 15 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov,
Formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, pričom z číslovania strán týchto

príloh je zrejmé, že tieto boli súčasťou predmetnej zmluvy. V prílohe zmluvy: Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedený výpočet RPMN (článok 3) spolu s dosadenými údajmi
vrátane vysvetliviek k jednotlivým údajom. Hneď za vzorcom je uvedená informácia, že na získanie
spotrebiteľského úveru nebolo nevyhnutné uzatvoriť poistnú zmluvu ani zmluvu o zabezpečení záväzku
spotrebiteľa. Do tohto výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistenie schopnosti splácať splátky úveru,

pričom v tejto prílohe zmluvy je uvedené aj dohodnuté poistné vo výške 1,88 eura mesačne s tým,
že to je splatné spolu s mesačnou splátkou. Možnosť predčasného zosplatnenia úveru je výslovne
uvedená aj v tejto prílohe (koniec článku 3). Výpočet RPMN je výslovne uvedený aj v ďalšej prílohe snázvom: Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver, v ktorom výpočte tiež nie je zahrnutá suma poistného vo výške 1,88 eura mesačne.

21. Z Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia v kontexte celého textu
zmluvy je zrejmé, že poistná zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovanej ako
sprostredkovateľom poistenia a žalobcom, keďže pod pojmom „Spoločnosť“ v celom texte zmluvy sa
rozumie veriteľ a zároveň sprostredkovateľ poistenia, čo je zrejmé zo záhlavia zmluvy (na 1. strane
zmluvy) a z časti údajov o poistnej zmluve (na 23. strane zmluvy), kde je výslovne uvedené, že poistenie

je sprostredkované spoločnosťou t. j. právnym predchodcom žalovanej. Spôsob výpočtu poistného
plnenia je výslovne uvedený na 19. strane zmluvy.

22. Z výpisu Registra klientskych informácií (č. l. 78 spisu), predloženého súdu žalovanou, vyhotoveného
dňa 9.11.2017, vyplýva, že ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (9.11.2017) bol žalobca podľa tohto
registra dlžníkom z dvoch zmlúv s celkovou výškou dlhu 16.585,- eur, z ktorých bol povinný platiť splátky

spolu v sume 335,- eur mesačne, z toho jednu splátku vo výške 178,- eur mesačne a jednu vo výške
157,- eur mesačne. Odmietnutých bolo celkom 13 žiadostí žalobcu o spotrebný alebo osobný úver, z
ktorých niektoré podal žalobca ako spolužiadateľ, 1 žiadosť o hypotekárny úver bola odvolaná, 3 žiadosti
o spotrebný úver boli odvolané, 2 žiadosti o kontokorentný úver boli odmietnuté, a odmietnuté boli aj 2
žiadosti o kreditné karty splátkové.

23. Z výpisu z Bankového registra klientskych informácií, predloženého súdu žalobcom (č. l. 131 a 216
súdneho spisu), súd zistil, že tento bol vyhotovený dňa 13.1.2020, pričom z obdobia ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy (k 9.11.2017) sa v tomto výpise nachádzajú. okrem iného, aj informácie o finančných
záväzkoch žalobcu, a to 1.) ako spoludlžník z úveru v Tatra banke, a.s. s výškou splátky 138,- eur

mesačne, 2.) ako dlžník z úveru v Tatra banke, a.s. so splátkami vo výške 21,- eur mesačne, 3.) ako
spoludlžník z úveru v Tatra banke, a.s. so splátkami vo výške 312,- eur mesačne, 4.) ako dlžník v ČSOB
so splátkami 108,- eur mesačne, a teda povinnosť splácať mesačné splátky bankám spolu vo výške
579,- eur mesačne. Žalobcovi odmietli banky 3 žiadosti o spotrebný úver, 1 žiadosť o osobný úver, 2
žiadosti o spotrebný úver boli odvolané, 2 žiadosti o kontokorentný úver boli odmietnuté, 2 žiadosti o

kreditné karty boli tiež odmietnuté.

24.ZvýpisuzNebankovéhoregistraklientskychinformácií(č.l.135a220súdnehospisu),predloženého
žalobcom, vyhotoveného dňa 13.1.2020, vyplýva, že ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (9.11.2017)
bol žalobca 1.) dlžníkom VÚB, a.s. zo spotrebiteľského úveru od 19.6.2017 až do 24.9.2018, s

povinnosťou splácať úver splátkami vo výške po 178,- eur mesačne; 2.) dlžníkom VÚB, a. s. zo
spotrebného úveru od 24.4.2017 do 24.8.2018 s povinnosťou splácať úver splátkami vo výške 157,-
eur mesačne, pričom tieto splátky spolu predstavujú 335,- eur mesačne. Vo výpise je zohľadnený aj
úver, ktorý je predmetom tohto sporu, s uvedením mesačnej splátky vo výške 63,- eur , a teda ku
dňu uzatvárania predmetnej zmluvy nemohol byť predmetný úver evidovaný v Nebankovom registri

klientskych informácií. Nebankové subjekty odmietli v období do uzatvorenia predmetnej zmluvy
poskytnúť žalobcovi 6 spotrebných úverov a 2 osobné úvery.

25. Podľa výpisu z Bankového registra informácií k 9.11.2017 bol žalobca povinný splácať bankám
splátky spolu vo výške 579,- eur mesačne, podľa výpisu z nebankového registra informácií bol povinný

splácať nebankovým subjektom spolu sumu 335,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 914,- eur
mesačne. Právny predchodca žalovanej pri uzatváraní predmetnej zmluvy vychádzal z mesačných
splátok žalobcu z iných záväzkových vzťahov v celkovej sume 335,- eur, teda sume vyplývajúcej tak
z nebankového registra klientskych informácií, predložených súdu žalobcom, ako aj z výpisu z registra
klientskych informácií, predložených súdu žalovanou.

26. Žalobca predložil súdu výpočet výšky RPMN podľa interaktívnej kalkulačky, voľne prístupnej na
Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR: www.fininfo.sk, konkrétne https://
www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/, po zadaní vstupných údajov: suma
reálne poskytnutého úveru 3.800,- eur, počet splátok (120), periodicita (mesačne), výška splátok (62,57

eura),sosplatenímsplátky:nakonciobdobia,podľaktorejkalkulačkyvýškaRPMNzpredmetnéhoúveru
bola 16,41 %. Do kalkulačky teda zadal splátku úveru zvýšenú o splátku poistného.27. Z výplatných pások žalobcu za mesiace 9/2017 a 10/2017 predložených žalovanou je zrejmé,
že žalobca bol v danom čase zamestnancom spoločnosti alu-one SLOVAKIA, s.r.o., a že poberal z
pracovného pomeru v danom čase mzdu v čistom 698,- eur až 707,- eur ku ktorej dostával daňový bonus

42,82 eura, a po odpočítaní nákladov na obed mu zamestnávateľ vyplácal na osobný účet sumu cca
742,- eur až 748,- eur mesačne.

28. Listom zo dňa 26.9.2018 označeným ako: Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
oznámila žalovaná žalobcovi, že v predžalobnej upomienke ho vyzvala na doplatenie splatných splátok,

pričom ho aj upozornila na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, a keďže
dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke žalobca žalovanej neuhradil, stal sa dlh
žalobcu z úverovej zmluvy č. 8610501097 naraz splatným v celom rozsahu. Celková výška dlhu ku
dňu zosplatnenia predstavovala celkom sumu 3.976,24 eura, z toho istina úveru sumu 3.975,73 eura.
Žalobcu žalovaná zároveň požiadala na úhradu celkového dlhu na účet, ktorý uviedla.

29. Z prehľadu splácania úveru žalobcom zo zmluvy č. 7189831 / 8610501097 (č. l. 23 súdneho spisu)
vyplýva, že žalobca uhradil prvých 5 splátok úveru, pričom do omeškania po dobu niekoľkých dní sa
dostal už pri platení 1.,2, a 5. splátky, do viac ako mesačného omeškania sa dostal splatením 4. splátky.
Ďalšie splátky vôbec neuhradil, pričom ku dňu 19.9.2018 evidoval veriteľ neuhradenú pohľadávku voči
žalobcovi v celkovej výške 3.975,73 eura s poznámkou: „pokuta vypovedanie.“ Dňa 10.3.2020 zaplatil

žalobca z predmetného úveru sumu 4.679,62 eura, čo spolu s predchádzajúcimi úhradami žalobcom
predstavovalo celkom sumu 4.995,53 eura.

30. Zo žalobcom vytlačeného prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2017 súd zistil, že tento bol vytlačený z internetovej

stránky www.nbs.sk v rámci štatistických údajov na finančných trhoch (https://nbs.sk/statisticke-
udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank/). Z uvedeného prehľadu
vyplýva, že priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov nad 5 rokov poskytované bankami
v mesiaci 11/2017 boli 7,83 %, a za IV. štvrťrok boli 7,85 %. Priemerné úrokové miery z nových
spotrebiteľskýchúverovýchzmlúv(novéobchody)uzatvorenévmesiaci11/2017sozačiatočnoufixáciou

úrokovej sadzby nad 5 rokov boli 8,24 % a za IV. štvrťrok boli 8,40 %.

31. Informácie o najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za jednotlivé
obdobia sú zverejnené na internetovom Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF
SR: www.fininfo.sk, konkrétne na odkaze: https://www.fininfo.sk/fininfo/dokumenty/maximalna-odplata/.

Podľa takto zverejnenej informácie Ministerstvom financií Slovenskej republiky (MF SR), najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2017, platná pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2017 do 15. novembra 2017, pri zmluvnej platnosti v
rozmedzí nad 5 rokov do 10 rokov bola vo výške 18,16 % s poznámkou, že najvyššia prípustná výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (a nie úrokovej sadzby - pozn. súdu ), ktoré je možné
nájsť na webovom sídle MF SR: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783.

32. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, a vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra, že spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. zanikla výmazom z obchodného registra, t. j. dňa 1.1.2018, z dôvodu
rozdelenia spoločnosti, pričom jej právnymi nástupcami sa stali 1.) žalovaná (VÚB, a.s.), a 2) VÚB
Leasing, a.s. IČO: 31318045. Ďalej je súdu z jeho úradnej činností známe, že VÚB, a.s. sa stala právnym
nástupcom majetku a záväzkov spoločnosti Consumer Finance Holding. a.s. týkajúcich sa produktov
Quatro a Slovenská požičovňa. Právnym nástupcom majetku a záväzkov týkajúcich sa produktov QCAR

a Triangel sa stala spoločnosť VÚB Leasing, a.s.

33. Predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020 požiadal právny zástupca žalobcu žalovanú o zaplatenie
sumy 1.195,53 eura, predstavujúcu nárok z bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva č.
8610501097 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 9.11.2017 nie je v súlade s právnou úpravou

na ochranu spotrebiteľa, najmä so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a trpí takými vadami, pre ktoré
je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, predovšetkým pre absenciu údajov podľa §
9 písm. b), k) a i) ZoSÚ. Vo výzve uviedol lehotu do 5.7.2020 na zaplatenie alebo na navrhnutie iného
akceptovateľného postupu žalovanou. Predmetná výzva bola zaevidovaná žalovanou dňa 27.6.2020.34. Z písomných vyjadrení strán sporu, ako aj z vyjadrení žalovanej strany na pojednávaniach vo
veci samej bolo medzi stranami nesporné, že strany uzatvorili predmetnú zmluvu elektronickými

prostriedkami, že žalobca neudelil súhlas veriteľovi, t. j. právnemu predchodcovi žalovanej, na prístup
do bankového registra informácií. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že žalovaná vyhlásila predmetný
úver za okamžite splatný, pričom žalobca zaplatil celú sumu dlhu z predmetného úveru, vrátane
príslušenstva tak, ako bol vyúčtovaný žalovanou.

35. Súd vec právne posúdil nasledovne:

36. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení
neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/ v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).

37. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

38. Podľa § 657 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

39. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

40. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, prvá veta, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,
t. j. k 9.11.2017, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d), g), h) a i) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom; g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení
záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského
úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené

sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa
§ 19.

42. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, (1) veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v

navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.43. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, prvá veta, v znení účinnom v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

44. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
(pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať
aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného, aj druh
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN -pozn. súdu) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/
ZoSÚ).

45. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného
v prílohe č. 2 (§ 19 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy). Základnou

rovnicou, ktorá vyjadruje RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na
strane druhej, je:
m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl

k=1 l=1

Význam symbolov vo vzorci: X - RPMN, m - číslo posledného čerpania, k - číslo čerpania,
preto 1 - číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l - číslo splátky alebo platby
poplatkov, Dl - výška splátky alebo platby poplatkov, Sl - interval vyjadrený v rokoch a
zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby
poplatkov (časť prílohy č. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy).

46. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1

alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.48. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

50. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

51. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke
ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt,
ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v

odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi (§ 1a ods. 1 a 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).

52. Ustanovenie § 1a bolo zavedené do nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. až s účinnosťou od 1.9.2014
na vykonanie ust. § 53 ods. 6 OZ.

53. Súd poznamenáva, že súdna prax vo veci posudzovania neprípustnej výšky dojednaných úrokov
z úveru pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ) sa menila aj v súvislosti so zavedením ust. § 1a
do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K uzneseniu NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 a k
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014,

na ktoré sa odvolával žalobca, konajúci súd poznamenáva, že sa týkali dohodnutých úrokových sadzieb
vo výške 60 % ročne, 70 % ročne a 82, % ročne, ktoré nepochybne sú úrokmi dojednaným v rozpore
so dobrými mravmi, a v súčasnosti prevyšujú aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľského
úveru podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v príslušnom
znení.

54. Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra
legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho
štátu,atoprincípuprávnejistoty.Rozhodovaťtaktoniejemožnénikdyvprípade,pokiaľsaaplikujejasný,
jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom

na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve
pre daný prípad. Tým, že odvolací súd priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu
dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej
normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných

ustanovení.Uvedenýmiustanoveniamibolozavedenégenerálnepravidlo,podľaktoréhoodplatanesmie
prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi
bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti
s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate
a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky,

ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť
argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov,
ktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim
konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že
za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili

odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že
bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu
požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.
(....) pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty vspotrebiteľskomúvere,ktorápritombolavzákonomstanovenomlimite,sdobrýmimravmi,zvolilvdanom
prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho
excesu. Tým, že súdy nižších inštancií zvolili (svojvoľný) výklad príslušných právnych noriem v rozpore

s ich účelom a zmyslom, porušili právo dovolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023).

55. Podľa § 791 ods. 1 a 2 OZ, (1) pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma,

ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. (2) Poistiteľ vydá tomu, kto
s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku
strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

56. Podľa § 792 ods. 1 OZ, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

57. Podľa § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej

v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.

58. Podľa § 792a ods. 1 až 3 OZ, (1) pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s
ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä tieto údaje: a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu, b)

názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťovateľa,
ktorá uzaviera poistnú zmluvu, c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá
uzaviera poistnú zmluvu. (2) Pri poistení osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne
pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku
1 aj tieto ďalšie údaje :a) obsah všetkých poistných plnení a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej

zmluvy, b) poistnú dobu, c) spôsob zániku poistnej zmluvy, d) spôsob platenia poistného a doba platenia
poistného, e) spôsob výpočtu a rozdelenia podielov na výnosoch, ak sú súčasťou poistnej zmluvy, f)
spôsob stanovenia odkupnej hodnoty, výšku odkupnej hodnoty a výšku poistnej sumy pri zúžení rozsahu
poistenia a rozsah, v akom sú garantované, g) výšku poistného za každé poistenie, osobitne za hlavné
poistenie a prípadné doplnkové poistenie, h) pri poistných zmluvách spojených s investičnými fondmi

určenie podielových jednotiek, s ktorými je poistné plnenie spojené, i) povahu podkladových aktív pre
poistné zmluvy spojené s investičnými fondmi, j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane
určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení, spôsobe a mieste doručenia oznámenia o odstúpení
a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje, k) všeobecné informácie o daňových predpisoch,
ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu, l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom

uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a oprávnenej osoby, m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu
tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu,
ktorénavrhujepoisťovateľ,akzmluvnéstranymajúmožnosťzvoliťsiprávo,n)miestozverejneniasprávy
o finančnom stave poisťovateľa podľa osobitného predpisu, o) ďalšie informácie a poučenia umožňujúce
správne pochopiť riziká spojené s poistnou zmluvou, ktoré preberá ten, ktorý s poisťovateľom uzaviera

poistnú zmluvu. (3) Pri poistení, ktoré nie je poistením osôb a pri poistení pre prípad úrazu, poisťovateľ
poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa
odseku 1 aj údaje podľa odseku 2 písm. l) a m).

59.Podľa§793OZ,(1)ktospoistiteľomuzavierapoistnúzmluvu,jepovinnýodpovedaťpravdivoaúplne

na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu
poistenia. (2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za
škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

60. Podľa § 788 OZ, (1) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba,
ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (2) Poistná zmluva obsahuje
najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku
poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d)údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s
poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade

poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. (4) V poistnej
zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch
sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

61. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

62. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

63. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

65. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

66. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).

67. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

68. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

69. Okamih vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno stotožňovať s prvým dňom omeškania

povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže
domáhať oprávnený až potom, čo k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo, a do omeškania s jeho
vydaním sa môže dostať povinný až potom, čo ho na jeho vydanie oprávnený vyzval, a to v uvedenom
poradí, nie naopak.

70. Žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia sume 1.195,53 eura predsporovou
výzvou zo dňa 27.6.2020, v ktorej uviedol aj lehotu na plnenie do 5.7.2020, a teda dňom bezprostredne
nasledujúcim po tomto dni, t. j. dňom 6.7.2020, by sa dostala žalovaná do omeškania s plnením
peňažného záväzku v prípade, ak by k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo. Základná úroková
sadzba ECB platná k 6.7.2020 bola 0,00 %, čomu zodpovedala výška úrokov z omeškania podľa

predpisov občianskeho práva (viac v odsekoch 67. a 68. tohto odôvodnenia) zvýšená o 5 percentuálnych
bodov, t. j. zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s
platením peňažného záväzku až do zaplatenia.71. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

72. Vykonaným dokazovaním listinami, a listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8610501097

zo dňa 9.11.2017 aj s prílohami, výplatnými páskami žalobcu, informáciou o najvyššej prípustnej výške
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2017, výpisom z registra klientskych
informácií, výpisom z bankového registra klientskych informácií, výpisom z nebankového registra
klientskych informácií, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splácania
úveru, priemernými úrokovými mierami úverov za rok 2017, predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020,

automatickou odpoveďou žalovanej na predsporovú výzvu, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj
vyjadreniami žalovanej strany na pojednávaniach v tomto spore, ďalším obsahom spisového materiálu,
súd mal za preukázané, že právny predchodca žalovanej ako veriteľ a žalobca ako dlžník v pozícii
spotrebiteľa uzatvorili dňa 9.11.2017 elektronickými prostriedkami zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
8610501097 na formulári označenom ako: Slovenská požičovňa, ktorou zmluvou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver formou pôžičky v sume 3.800,- eur, prevodom na

účet žalobcu, uvedený v zmluve. Dohodnutá výška mesačnej splátky úveru bola 60,69 eura, fixná ročná
úroková sadzba 15,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 12,57 %, RPMN bola 15,90 %, najvyššia
prípustnávýškaodplatybola17,46%,početsplátokbol120(120mesiacov,t.j.10rokov),splatnosťprvej
splátky bola 20.12.2017, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý 20.11.2027, výška odplaty bola 16,49
%. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola podľa zmluvy 7.282,80 eura a celkové

náklady spotrebiteľa 3.482,80 eura. Všetky splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Výpočet,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v splátkovom kalendári podľa článku
VII. zmluvy. Na prvej strane zmluvy, v čl. II. s názvom: Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky
pôžičky (poistenie nie je povinné), je zaškrtnuté políčko základného súboru poistenia A). Z tejto časti
zmluvy je nepochybné, že žalujúci spotrebiteľ nemusel pristúpiť k žiadnemu poisteniu, keďže mal na

výber z troch možností, a to 1.) základný súbor poistenia A/, 2.) komplexný súbor poistenia B/, a 3./
odmietnutie poistenia. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v zmluve. Splátky
poistného vo výške 1,88 eura neboli pripočítané k sume splátky úveru, ani zahrnuté v celkovej čiastke,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ani neboli zahrnuté do výpočtu RPMN. Splátky poistného boli pritom

splatné spolu so splátkami úveru, čo je nepochybné aj zo splátkového kalendára v čl. VII., bod 7. zmluvy.
Súčasťou zmluvy (str. 13/25 zmluvy v prílohe: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere) je vzorec pre výpočet RPMN s dosadenými údajmi podľa str. 2/25 zmluvy v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca udelil žalovanému súhlas (na str. 11/25 zmluvy) veriteľovi s
poskytovaním jehoosobnýchúdajovzozmluvyajjehozáväzkovztejtozmluvydoNebankovéhoregistra

klientskych informácií (NRKI). Odmietol však udeliť súhlas prevádzkovateľovi NRKI, aby poskytol údaje
o osobných údajoch, uzatváraných obchodoch a o bonite žalobcu do Spoločného registra bankových
informácií (SRBI) užívateľom tohto spoločného registra, a taktiež odmietol poskytnúť súhlas veriteľovi,
aby získal údaje v rovnakom rozsahu z informačného systému SRKI (č. l. 30 súdneho spisu). Žalobca
však udelil súhlas, aby veriteľ poskytol osobné údaje žalobcu a informácie osobám, ktoré sú súčasťou

skupiny Intesa Sanpaolo alebo skupiny VÚB, vrátane VÚB, a.s.

73. Pred zatvorením zmluvy prostriedkami na diaľku oznámil žalobca právnemu predchodcovi
žalovaného svoje osobné údaje, poskytol mu pritom aj výplatné pásky za mesiac sa 9/2017 a 10/2017
(nakoľko nimi disponovala samotná žalovaná v tomto spore), uviedol požadovanú sumu úveru ako aj

ďalšie náležitosti potrebné pre vyplnenie formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po dosadení údajov
do formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere právnym predchodcom žalovaného na základe údajov
oznámených mu samotným žalobcom, celý text zmluvy bol odoslaný žalobcovi, aby sa s ním oboznámil,
a v prípade súhlasu s jeho obsahom mal možnosť žalobca zmluvu podpísať v predloženej podobe
alebo nepodpísať. Mohol trvať na zmene niektorých doplnených údajov, aj na odmietnutí poistenia,

čo však neurobil. Takto pripravenú zmluvu žalobca elektronicky podpísal, nevyužil ani možnosť od
zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od jej podpísania, na čo bol oprávnený zo zákona aj zo zmluvy. Právny
predchodca žalovanej následne poskytol žalobcovi úver v dohodnutej sume 3.800,- eur prevodom na
jeho účet.

74. Pôvodný veriteľ zanikol dňom 1.1.2018, pričom právnym nástupcom majetku a záväzkov pôvodného
veriteľa, týkajúcich sa produktov Quatro a Slovenská požičovňa, sa stala žalovaná, a teda je pasívne
vecne legitimovaná v tomto spore.75. Žalobca nesplácal úver riadne a včas, nakoľko uhradil iba prvých 5 splátok úveru, pričom do
omeškania po dobu niekoľkých dní sa dostal už pri platení 1.,2, a 5. splátky, do viac ako mesačného
omeškania sa dostal splatením 4. splátky, čo viedlo k rozhodnutiu žalovanej podľa bodu 10.2. čl. VII.

predmetnej zmluvy, v ktorom sa dohodli zmluvné strany na možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť
pôžičky v prípade omeškania žalobcu s platením splátok úveru, a listom zo dňa 26.9.2018 oznámila
žalobcovi, že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom celková dlžná suma úveru
k danému dňu zodpovedala sume 3.976,24 eura, z toho istina 3975,73 eura. Dňa 10.3.2020 zaplatil
žalobca z predmetného úveru sumu 4.679,62 eura, čo spolu s predchádzajúcimi úhradami žalobcom

predstavovalo celkom sumu 4.995,53 eura.

76. Žalobca podal proti žalovanej žalobu z dôvodu, že bol presvedčený, že:
1.) predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu niektorých obligatórnych
náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. k/ a i/ ZoSÚ v príslušnom znení), ako aj pre hrubé porušenie povinností
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ pri zisťovaní platobnej schopnosti spotrebiteľa

pred uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s absenciou ktorých náležitosti a s porušením
povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ spája zákon sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 11 ZoSÚ);
2.) dojednanie úrokov z úveru je absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3
OZ), a preto, podľa názoru žalobcu, v zmluve absentuje podstatná náležitosť zmluvy o úvere podľa § 9
ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a to úroková sadzbu spotrebiteľského úveru. Neplatná je preto aj zmluva o úvere

pre absenciu podstatnej náležitosti, kotrou je platné dojednanie úroku;
3.) do celkových nákladov spotrebiteľa,, ani do výpočtu RPMN neboli zahrnuté náklady žalujúceho
spotrebiteľa spojené s poistným, ktoré bol podľa zmluvy povinný splácať mesačnými splátkami vo výške
po 1,88 eura mesačne, pričom poistné nebolo zahrnuté ani do celkovej čiastky, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť ani do celkových nákladov spotrebiteľa. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť výberu medzi

uzatvorením zmluvy s poistením a uzatvorením zmluvy bez poistenia, aby získal úver za rovnakých
podmienok, nakoľko mu bola predložená na podpis zmluva s vyplnenými údajmi, ktoré doplnil veriteľ do
formulárovej zmluvy, a preto údaj o RPMN v zmluve je uvedené v neprospech spotrebiteľa;
4.) žalovaná nepreukázala, že by došlo k doručeniu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobcovi, ani k
následnémuuzatvoreniupoistnejzmluvy,pretože zozmluvyoúvereniejemožnézistiťvšetkypodstatné

náležitosti poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka;
5.) keďže veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ postupovať s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní bonity platobnej schopnosti spotrebiteľa, podľa § 11 ZoSÚ nebol veriteľ
oprávnený vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný, a preto je absolútne neplatný jednostranný
právny úkon žalovanej o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru;

a preto zastával žalobca názor, že žalovaná sa obohatila na jeho úkor, nakoľko prijala od neho peňažné
plnenie 4.995,53 eura, teda sumu prevyšujúcu istinu reálne poskytnutého úveru (3.800,- eur), pričom
suma predstavujúca tento rozdiel v zodpovedajúcej výške 1.195,53 eura, je bezdôvodným obohatením
žalovanej podľa § 451 ods. 2 OZ.

77. Konajúci súd poznamenáva, že nakoľko sa zaviazal veriteľ (právny predchodca žalovanej) v
predmetnej zmluve poskytnúť žalujúcemu spotrebiteľovi na jeho účet sumu spotrebiteľského úveru po
uzatvorení zmluvy (bod 3.1. zmluvy), predmetná zmluva spĺňa základné zákonné náležitosti zmluvy
o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, a nie zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Medzi
obligatórne náležitosti zmluvy o úvere totiž patrí vždy aj záväzok veriteľa (až) na požiadanie dlžníka

poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy. Touto zmluvou sa strany v končenom
dôsledku dohodli, že veriteľ poskytne žalujúcemu spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky,
pričom aj v samotnej zmluve je vo viacerých častiach uvedený pojem pôžička, a nie úver (čo nemení nič
na skutočnosti, že ide o spotrebiteľský úver podľa § 2 ZoSÚ, ktorým môže byť aj pôžička). Súd uzavrel,
že predmetnou zmluvou právny predchodca žalovanej a žalobca sa v končenom dôsledku dohodli, že

veriteľ (právny predchodca žalovanej) poskytne žalujúcemu spotrebiteľovi sumu spotrebiteľského úveru
po podpísaní zmluvy, a že žalobca tento spotrebiteľský úver vráti právnemu predchodcovi žalovanej
(veriteľovi) spolu s dohodnutými úrokmi. Keďže úroky z pôžičky sú tzv. fakultatívnou náležitosťou zmluvy
o pôžičke, ani prípadné neplatné dojednanie úrokov z pôžičky nerobí preto absolútne neplatnou celú
zmluvu o pôžičke, ale neplatnou by bola v takom prípade iba táto časť zmluvy (§ 41 a § 658 ods. 1 OZ).

78. Neobstojí argumentácia žalobcu, že by nemal možnosť výberu medzi uzatvorením zmluvy s
poistením a zmluvy bez poistenia, keďže možnosť odmietnutia poistenia je výslovne a zreteľne viditeľná
hneď na prvej strane zmluvy, v článku II., v podobe zaškrtávacieho štvorčeka (okienka). Možnosť výberumedzi dvomi druhmi poistenia a možnosťou odmietnutia poistenia je zreteľná na prvý pohľad, bez
potreby podrobného študovania celého textu zmluvy. Pokiaľ žalobca naozaj nemal v deň uzavretia
zmluvy záujem o poistenie splátok úveru, ako to tvrdil v priebehu celého sporu, a k zaškrtnutiu políčka o

poistení úveru by došlo pochybením osoby zo strany veriteľa, žalobca mohol takto nesprávne vyplnenú
zmluvu nepodpísať, a trvať na oprave alebo zmene niektorých vyplnených údajov, čo však neurobil.
Nevyužilanimožnosťodstúpeniaodzmluvybezuvedeniadôvoduvlehote14dníododňajejpodpísania.

79. Súd zistil, že zmluva netrpí takými vážnymi nedostatkami, pre ktoré by bolo možné predmetný

spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ZoSÚ, alebo pre ktoré by bola
celá zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Zmluva obsahuje aj obligatórnu náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uviedli všetky
predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Nakoľko vykonaným dokazovaním, ako aj zo samotného
obsahu predmetnej zmluvy je nepochybné, že žalobca mal možnosť výberu medzi uzatvorením zmluvy

s poistením alebo uzatvorením zmluvy bez poistenia, veriteľ správne podľa § 2 ods. 1 písm. g) a
h ZoSÚ nezahrnul náklady na poistenie (splátky poistného vo výške 1,88 eura mesačne) ani do
celkových nákladov spotrebiteľa, ani do celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ani do
samotného výpočtu RPMN. V konaní nebolo preukázané, že by údaj o RPMN bol uvedený v zmluve
nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Zmluva obsahuje aj vzorec výpočtu RPMN v súlade so zákonom

o spotrebiteľských úverov a so všetkými potrebnými dosadenými vstupnými údajmi.

80. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje aj ďalšiu žalobcom namietanú obligatórnu náležitosť,
ktorou je úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Táto je riadne uvedená
v samotnej zmluve, ako aj v jej prílohách ako fixná úroková sadzba 15,90 % ročne. Neobstojí tvrdenie

žalobcu, podľa ktorého takto dojednané úroky z úveru by sa mali priečiť dobrým mravom, z ktorého
dôvodu by malo byť toto dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Súd poznamenáva, že
súdna prax vo veci posudzovania neprípustnej výšky dojednaných úrokov z úveru pre ich rozpor s
dobrými mravmi (§ 3 OZ) sa priebežne menila a modifikovala aj v súvislosti so zavedením ust. §
1a do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K uzneseniu NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009

a k rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa
18.12.2014, na ktoré sa odvolával žalobca, konajúci súd poznamenáva, že sa tieto týkali dohodnutých
úrokových sadzieb vo výške 60 % ročne, 70 % ročne a 82 % ročne, ktoré nepochybne sú úrokmi
dojednanými v rozpore s dobrými mravmi, a podľa právnej úpravy účinnej od 1.9.2014 výrazne prevyšujú
aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s §

1a vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení. Súd zdôrazňuje, že predmetná
zmluva bola uzatvorená za účinnosti § 1a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom
znení, pričom výška dojedná sadzba úrokov z úveru podľa zmluvy 15,90 % ročne, a dojedaná výška
odplaty bola 16,49 % ročne. Takto dojednaná odplata zo spotrebiteľského úveru je nižšia, než bola
najvyššia prípustná výška odplaty v danom čase (18,16 %), zverejnená MFSR a NBS, predovšetkým

na internetovom Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR: www.fininfo.sk,
konkrétne na odkaze: https://www.fininfo.sk/fininfo/dokumenty/maximalna-odplata/ (viac v odseku 31.
tohto odôvodnenia). Dojednanú výšku úveru považuje súd za súladnú so zákonom aj s dobrými mravmi.
Pokiaľ dohodnutá výška odplaty zo spotrebiteľského úveru je v zákonom stanovenom limite, neprípustný
je potom výklad v rozpore so zákonom (contra legem) pripúšťajúci záver, že takto dojednaná odplata

napriek tomu je v rozpore s dobrými mravmi (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa
26.1.2023; viac v odseku 54. tohto odôvodenia). O výklad v rozpore so zákonom by išlo aj vtedy, ak
odplatu v zákonom stanovenom limite z poskytnutého úveru tvoria iba dohodnuté úroky z úveru. Súd
poznamenáva, že ani pred zavedením ust. § 1a do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
nebolo možné zakaždým nekriticky rozhodnúť, že všetky dojednané úroky z úveru, ktoré prevyšujú

dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb bánk v čase uzatvorenia zmluvy sú vždy dojednané v
rozpore s dobrými mravmi, pričom práve takéto rôznorodé výklady viedli zákonodarcu k zavedeniu
zákonných mantinelov pre určenie maximálnej najvyššej prípustnej výšky odplaty na spotrebiteľských
úverov. Z uvedených dôvodov ani tvrdenia žalobcu o neplatnom dojednaní úrokov z úveru v danom
prípade neobstoja.

81. Na druhej strane, nesprávny je názor žalovanej, že najvyššia prípustná miera odplaty v danom
období mala byť až 36,32 % ako dvojnásobok údaju zverejneného v tabuľke o najvyššej prípustnej výške
odplaty za poskytovanie spotrebiteľského úveru, zverejnenej na www.fininfo.sk. Súd zdôrazňuje, že nainternetovej stránke www.fininfo.sk (Portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR -
pozn. súdu) je uvedená informácia o najvyššej prípustnej výške odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorené od 16.8.2017 do 15.11.2017 (č. l. 81 spisu) so zmluvnou platnosťou nad 5 do 10 rokov

vrátane,ktorábolavdanomčase18,16%.Idevšakužovypočítanúnajvyššiuprípustnúvýškuodplatyza
poskytnutie spotrebiteľského úveru, a nie o priemernú RPMN, z ktorej bol tento údaj vypočítaný. Tabuľka
o najvyššej prípustnej výške odplaty obsahuje v závere aj poznámku s odkazom na súhrnné informácie,
z ktorých bola táto vypočítaná. Nesprávnosť uvedeného názoru žalovanej však nemala žiadny vplyv na
súdom zistený skutkový stav.

82. Nedostatočná bola aj argumentácia žalobcu o neuzatvorení poistnej zmluvy, keďže táto je súčasťou
zmluvy o úvere, poistnú zmluvu za poisťovateľa v danom prípade uzatvoril právny predchodca žalovanej
ako sprostredkovateľ poistenia, zo zmluvy vyplývajú poistné udalosti, na ktoré sa vzťahuje, a určiteľná
(vypočítateľná) je aj výška poistného plnenia, ako aj ďalšie podstatné náležitosti poistnej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka.

83. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu, že by právny predchodca
žalovanej ako veriteľ zo spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 7
ZoSÚ. Žalovaná totiž preukázala, že jej právny predchodca pri uzatváraní zmluvy zisťoval informácie

o žalujúcom spotrebiteľovi dopytom do Registra nebankových informácií (odtiaľ zistil pôvodný veriteľ,
že žalobca mal dva nesplatené záväzky z úveru vo VÚB, a. s., ktoré bol povinný žalobca splácať
splátkami spolu vo výške 335,- eur mesačne). Veriteľ si vyžiadal od žalujúceho spotrebiteľa pred
uzatvorením zmluvy aj výplatné pásky, pretože ak by tomu tak nebolo, nemala by ich žalovaná k
dispozícii, a nepredložila by ich súdu spolu s odporom proti platobnému rozkazu. Pri uzatváraní

predmetnej zmluvy zároveň žalobca odmietol poskytnúť veriteľovi súhlas s prístupom do Spoločného
registra bankových informácií (SRBI), pričom odmietnutie tohto súhlasu znemožnilo veriteľovi, ktorý bol
nebankovým subjektom, získať informácie o žalobcovi z registra bankových informácií, v ktorom registri
bol žalobca uvedený ako dlžník alebo ako spoludlžník. Veriteľ nemal teda už žiadnu zákonnú možnosť
preveriť v registri bankových informácií, či žalobca je alebo nie je dlžníkom niektorej z bánk. V tomto

konaní vyšlo najavo, že práve v registri bankových informácií bol žalobca vedený ako dlžník zo 4 ďalších
úverov v danom čase, pričom iba z bankových úverov bol zaviazaný na splácanie splátok spolu vo výške
579,- mesačne, o čom však nemal veriteľ vedomosť, a ani nemohol mať, keďže túto okolnosť zrejme
žalobca veriteľovi zamlčal, a zámerne mu neumožnil prístup do bankového registra informácií.

84. Ku skutočnosti, že veriteľ vychádzal pri rozhodovaní o poskytnutí úveru z nesprávnej informácie
o jednom maloletom dieťati žalobcu, namiesto dvoch maloletých detí, čo vytýkal žalovanej žalobca v
žalobe, súd uvádza, že súdu je z jeho úradnej činnosti známe (z konania vedeného Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. PN-15Csp/39/2020), že v inej zmluve o úvere uzatváranej v listinnej podobe s tým
istým veriteľom dňa 16.6.2017 uviedol žalobca, že má iba jedno nezaopatrené dieťa, a nie dve, ďalej

žalobca uviedol iba súhrnnú výšku splátok z úverov poskytnutých mu nebankovými inštitúciami, zamlčal
úvery poskytnuté mu bankami, a rovnako aj tam odmietol poskytnúť súhlas veriteľovi na prístup do
registra bankových informácií. Je teda veľmi vysoko pravdepodobné, že žalobca pri snahe o získanie
ďalšieho úveru, ktorý mu bol napokon poskytnutý na základe predmetnej zmluvy (uzatvorenej 9.11.2017)
zámerne uviedol veriteľovi nesprávny údaj o jednom nezaopatrenom dieťati. Konajúci súd ďalej

poznamenáva, že od dodávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby tento nahrádzal policajný orgán,
a preveroval si každú informáciu poskytnutú mu potenciálnym klientom - spotrebiteľom, ako napríklad
počet vyživovaných detí a rodinný stav. Taktiež nemožno od dodávateľa vyžadovať, aby preverovala
správnosť údajov uvedených vo výplatných páskach potenciálneho klienta jeho zamestnávateľom,
t. j. ani porovnávať výšku daňového bonusu s počtom vyživovaných detí uvedených potenciálnym

klientomveriteľovi.Súdďalejpoznamenáva,žebankovéajnebankovéinštitúcieposkytujúceúvery,majú
prispôsobené koeficienty pre výpočet platobnej schopnosti žiadateľa o úver, ktorý koeficient zahŕňa v
sebe počet členov domácnosti a predpokladanú minimálnu sumu mesačných nákladov pre domácnosť.

85. Žalobca teda pri uzatváraní zmluvy o úvere s veľmi vysokou pravdepodobnosťou sám uviedol,

že má iba jedno vyživovacie vyživované dieťa, zamlčal záväzky zo štyroch bankových úverov, a
zámerne neposkytol veriteľovi súhlas na prístup do bankového registra informácií, ktoré správanie
žalobcu vyhodnotil súd ako účelový a nekorektný prístup žalobcu smerujúci k získaniu úveru. Zámerné
uvedenie nižšieho počtu vlastných nezaopatrených detí samotným spotrebiteľom nemohol súd vžiadnom prípade hodnotiť v neprospech veriteľa, od ktorého nemožno požadovať preverovanie každej
informácie poskytnutej mu spotrebiteľom.

86. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že veriteľ skúmal bonitu žalujúceho
spotrebiteľa pred uzatvorením predmetnej zmluvy, o čom predložil aj listinné dôkazy z obdobia ku dňu
uzatváraniazmluvy,atovýpiszregistraklientskychinformáciíadvevýplatnépáskyžalobuzrozhodného
obdobia, a preto nemožno v žiadnom prípade dospieť k rozumnému záveru, že by tento hrubo porušil
svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako je to výslovne uvedené
v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd nemal dôvod na pochybnosti o tom, že právny predchodca žalovanej ako
veriteľ z predmetnej zmluvy o úvere pri vypĺňaní údajov do formulára zmluvy tieto vypĺňal výslovne iba
na základe údajov poskytnutých mu samotným žalobcom, a to tak v počte vyživovaných detí, ako aj v

počte úverov a v celkovej sume záväzkov z poskytnutých úverov. Veriteľ nemal prístup do centrálneho
registra bankových informácií, pretože na prístup do tohto registra mu odmietol žalobca poskytnúť
súhlas. V neprospech žalobcu v tomto spore svedčili skutočnosti, že tento pred uzatváraním zmluvy s
vysokou pravdepodobnosťou uviedol nižší počet detí, než reálne mal, zamlčal svojej záväzky k bankám,
a zámerne znemožnil veriteľovi prístup do Spoločného registra bankových informácií (SRBI), z ktorého

potom nemohol následne veriteľ (právny predchodca žalovanej) získať potrebné informácie, keďže bol
v pozícii nebankového subjektu. Takéto konanie žalujúceho spotrebiteľa pred uzatváraním zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyhodnotil súd ako účelové, nekorektné, priečiace sa dobrým mravom, všetko s
jediným cieľom - získať úver, ktorý mu opakovane neposkytli iné peňažné ústavy (banky a nebankové
subjekty). Žalobný nárok pritom odvodzoval žalobca od informácií, ktoré sám poskytol veriteľovi v

pozmenenej podobe pred uzatváraním zmluvy, ako aj od štyroch ďalších úverov, ktoré žalobca veriteľovi
zatajil,informáciaoktorýchbolasúčasťouregistra,doktoréhonemalveriteľprístupzdôvoduvýslovného
neudelenia súhlasu žalobcom.

87. K opakovaným odkazom strán sporu na iné rozhodnutia iných súdov konajúci súd poznamenáva, že

nie je nimi viazaný, pričom súd pozná právo, pozná najnovšiu súdnu prax a pozná aj judikatúru, ktorá sa
priebežne mení. Rozhodnutia iných súdov, ktorými nie je konajúci súd viazaný, nemohol súd nekriticky
a paušálne aplikovať na daný prípad bez posúdenia okolností daného prípadu o to viac, že obsahovali
navonok protichodné závery.

88. Keďže žalovaná dostatočným spôsobom preukázala, že jej právny predchodca postupoval
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní platobnej schopnosti žalujúceho spotrebiteľa, veriteľ bol
oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, nakoľko mu v tom nebránilo ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd
nemal dôvodné pochybnosti o dodržaní postupu žalovanou pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

89. K rozhodnutiam kontrolných orgánov, na ktoré poukazoval žalobca v súvislosti s uloženými pokutami
právnemu predchodcovi žalovanej pre porušenie povinnosti posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (viac v odseku 8. tohto odôvodnenia), konajúci súd
poznamenáva, že tieto sa týkali iných zmlúv uzatvorených s inými spotrebiteľmi, v inom období (rok

2013 a rok 2015), a nie je možné paušalizovať ich na všetky iné zmluvy uzatvorené tým istým veriteľom
s inými spotrebiteľmi, a preto týmito rozhodnutiami sa súd viac v tomto spore nezaoberal.

90. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, keďže tento na pojednávanie vo veci samej sa
opakovane nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, a súhlasil s rozhodnutím v jeho

neprítomnosti. Žalobca bol v tomto spore právne zastúpený, a pokiaľ by považoval svoju výpoveď za
potrebnú, dostavil by sa na pojednávanie, ktorú možnosť však nevyužil.

91. V rámci dokazovania sa súd veľmi podrobne zaoberal výhradami žalobcu k ním tvrdenému hrubému
porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ, a práve v tejto súvislosti považuje konajúci súd za

potrebné zdôrazniť, že bol to práve žalobca, ktorý svojím správaním zapríčinil neposkytnutie všetkých
relevantných údajov veriteľovi, nevyhnutných pre posúdenie jeho platobnej schopnosti. Niektoré údaje
zámerne pozmenil (uviedol nižší počet nezaopatrených detí) alebo niektoré informácie zámerne zatajil
(záväzky z ďalších 4 úverových zmlúv, informácie o ktorých nemohol veriteľ získať zo Spoločnéhoregistra bankových informácií z dôvodu odopretia súhlasu žalobcom veriteľovi na prístup do tohto
registra). Takéto konanie žalobcu v súvislosti s poskytovaním pozmenených informácií, zatajením
ďalších úverov a znemožnením prístupu veriteľovi do centrálneho registra bankových informácií,

nemožno vyhodnotiť inak, než len ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemožno
pričítať na ujmu veriteľa. Žalobca ako priemerne obozretný spotrebiteľ si musel byť veľmi dobre vedomý
svojho nekorektného konania vo vzťahu k veriteľovi, dokonca aj možných následkov takéhoto konania,
ktorého sa dopustil s jasným cieľom - získať úver potom, čo množstvo iných jeho žiadostí v iných
bankových a nebankových inštitúciách bolo zamietnutých. Súd dodáva, že ochrana spotrebiteľa nie je

absolútna, nie je neobmedzená o to viac, ak správanie spotrebiteľa vyhodnotil súd ako zjavné konanie
rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu (§ 3 OZ), a podanie predmetnej žaloby
vyhodnotil súd ako zjavné zneužitie práva žalujúcim spotrebiteľom, ktoré nepožíva právnu ochranu (čl.
5 CSP), a žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu veriteľa.

92. Súd ustálil, že predmetný spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový,

zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za absolútne neplatnú, dojednanie o úrokoch
nemožno považovať za absolútne neplatné, pričom žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, že
by veriteľ porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať platobnú schopnosť žalujúceho
spotrebiteľa, a keďže konanie žalujúceho spotrebiteľa v rámci poskytovania informácii veriteľovi pred
uzatvorením zmluvy vyhodnotil súd ako zjavné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva

právnu ochranu (§ 3 OZ, čl. 5 CSP), súd uzavrel, že nedošlo k vzniku žiadneho bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej z predmetného záväzkového vzťahu na úkor žalobcu, a preto ani
nemohol žalovanú zaviazať na jeho vydanie, z ktorého dôvodu súd žalobu ako skutkovo a právne
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (I. výrok).

93. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

94. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

96. Nakoľko žalovaná bola v spore plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd jej podľa

§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok),
o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup
je v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na nekorektné správanie žalobcu vo vzťahu k pôvodnému
veriteľovi v rámci preverovania jeho platobnej schopnosti považoval súd za nespravodlivé prihliadať ani
na prípadné nepriaznivé majetkové, osobné, rodinné či zdravotné pomery žalobcu, a nepriznať tak plne

úspešnej žalovanej náhradu trov konania.

97. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, napríklad, že žalobca s manželkou boli nútení predať nehnuteľnosť, v
ktorej bývali spolu s dvomi maloletými deťmi, že zhoršenie zdravotného stavu (asi žalobcu - pozn. súdu)
viedlo k trvalej invalidite a pod.

98. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo
zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu
výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupníckysúd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný
súdny spor pod sp. zn. PN-22Csp/34/2020.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).