Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200872
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123200872.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpený JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, IČO:
51 721 554, proti žalovanému: Clima 4U s.r.o., IČO: 50 656 953, so sídlom 951 43 Jelšovce 481, právne
zastúpený JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, o zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetným podaním domáhal, aby súd v jeho prospech, ako výlučného vlastníka
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec B., okres C., vedených Okresným
úradomNitra,katastrálnymodboromnaLVčísloXXzriadilvecnébremenospočívajúcevpráveprechodu
cez nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., obec
B., okres C., vedených D. E. C., katastrálnym odborom, na LV číslo XXX a to konkrétne vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, k parcele číslo XXX/X F. XXX/X.

Žalobca svoje podanie odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území B., obec Jelšovce a to pozemku registra C KN parcela číslo XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 189 m2, pozemok registra C KN parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere
366 m2, pozemok registra C KN parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 482 m2, stavba - rodinný
dom so súpisným číslom XXX, postavený na G. H. XXX a vzhľadom na skutočnosť, že k predmetným
nehnuteľnostiamnevediežiadnaprístupovácesta,žalobca,akoajpredchádzajúcimajiteliapredmetných
nehnuteľností využíval na prístup ku svojim nehnuteľnostiam a stavbe chodník v šírke cca 1 meter, ktorý

prechádza cez nehnuteľnosti parcela číslo XXX/X F. XXX/X .
Ďalej vo svojom podaní uviedol, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná spoločnosť a
problémy začali vznikať prevodom predmetných nehnuteľností na predchádzajúceho vlastníka, v tom
čase vlastníka susedných nehnuteľnosti ohľadom už zaužívaného prechádzania cez parcely číslo XXX/
X F. XXX/X a to najmä formou zatarasenia chodníka, ktorý vedie popri plote k žalobcovmu pozemku.
Žalobca v podaní tvrdil, že predmetný chodník využíval cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
ako jedinú reálnu prístupovú cestu k svojmu vlastníctvu a mal aj naďalej má nevyhnutný záujem právne

usporiadať a zosúladiť už existujúci faktický stav so stavom právnym, konkrétne zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu, nakoľko však bolo a neustále je žalobcovi odopieraný tento zaužívaný
spôsob prístupu k jeho majetku, je nútený podať tento návrh na súd.Žalobca uviedol, že v súčasnosti na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného sa nachádza prevádzka
predajňa mäso-mlieko, teda nejde o súkromné obydlie žalovaného, ale verejnosti prístupný priestor,
t.j. priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového

obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, prečo iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené,
nemajú vplyv na vstup a voľný pobyt osoby v tomto priestore.
Nakoľko prevádzku predajne mäso-mlieko a jej prináležiace priestory možno charakterizovať ako
verejné priestranstvo, t.j. ako priestor prístupný všetkým bez obmedzenia teda bez toho, aby musel
prekonávať prekážky a slúžiaci na všeobecné užívanie teda nie je žiadny právny dôvod, ktorý by niekoho

vylučoval z jeho užívania, nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena je o to viac umocnený, nakoľko
by sa v tomto prípade nejednalo o žiadne porušovanie práva na súkromie vo vzťahu k nedotknuteľnosti
obydlia.
Žalobca ďalej poukázal tiež aj na časť C ťarchy listu vlastníctva číslo XXX, kde už je zriadené právo
prechodu cez parcelu číslo XXX/X pešo a povozom v prospech vlastníka parcely číslo XXX/X. Z
uvedeného je teda zrejmé, nakoľko parcela číslo XXX/X je susednou parcelou k parcele žalobcu, že

navrhovaný spôsob zriadenia vecného bremena cez parcely číslo 569/1 a 569/5 je skutočne jediná
reálna cesta, ktorou sa žalobca môže dostať k svojmu majetku.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil výpis z listu vlastníctva číslo XX,
potvrdenie starostu obce, fotografie číslo 1 - chodník, fotografia číslo 2 – bránka, mapa ZGBIS, výpis

z listu vlastníctva číslo XXX a fotografiu číslo 3 ako prekážka.

3./ Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s návrhom žalobcu
nesúhlasí, jeho tvrdenia uvádzané v žalobe sa nezakladajú na pravde, keďže existuje viacero možností
ako sa žalobca môže dostať k jeho rodinnému domu, pričom aj doteraz žalobca využíva prístup k svojej

nehnuteľnosti na pozemky vo vlastníctve pána A. I. a to parcela číslo XXX/X F. XXX/X, pričom túto
skutočnosť žalobca zamlčal.
Ďalej tvrdil, že už len táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže nie je splnená jedna zo
základných zákonných podmienok zriadenia vecného bremena, bremena prechodu, teda, že neexistuje
iný prístup k rodinnému domu žalobcu.

Zároveň k tvrdeniu žalobcu, že on ako aj predchádzajúci vlastník využívaný na prístup chodník v šírke
cca 1 meter, ktorý prechádza cez nehnuteľnosti parcely číslo XXX/X a parcelu číslo XXX/X uvádza,
že v súlade s informáciami vyplývajúcimi z aktuálnej katastrálnej mapy sa na týchto parcelách žiadny
chodník nenachádza, preto aj keby sa argumenty žalobcu zakladali na pravde, čo však odmieta, bol by
petit žaloby nezapísateľný a teda aj nevykonateľný z dôvodu nesúladu so súčasným zápisom v katastri

nehnuteľností. Ďalej uviedol, že predmetný chodník vedúci cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
využíval ako jedinú reálnu prístupovú cestu k rodinnému domu.
Žalovaný tvrdil, že žalobca má taktiež praktickú možnosť prístupu k jeho rodinnému domu cez pozemok
parcelu číslo XXX/X vo vlastníctve pani J., pričom však žalobca doposiaľ nijako nepreukázal, či mal
snahu sa s touto vlastníčkou dohodnúť na zriadení vecného bremena, alebo či podnikol iné právne

kroky za týmto účelom.
Žalovaný tvrdil, že v tomto prípade nie je zákonný dôvod na priznanie žalovaného nároku žalobcovi,
nakoľko žalobca nijakým spôsobom doteraz nepreukázal ani to, že by v rámci tejto žaloby konal tak,
aby bolo právo žalovaného obmedzené v čo najmenšom rozsahu a ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý
by takéto obmedzenie malo byť zmanipulovateľné, keďže v petite sa neuvádza, že chce zriadiť vecné

bremeno na celých parcelách.

4./ Právny zástupca žalobcu svojím písomným podaním zmenil žalobný návrh tak, že súd zriaďuje v
prospech žalobcu, ako výlučného vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.,
obec Jelšovce, okres C., vedených D. E. C., katastrálnym odborom, na LV číslo XX vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosti - pozemok parcelné číslo XXX/X, ktorý sa nachádza vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, kat územie B., obec Jelšovce, okres C., vedená D. E. C., katastrálnym
odborom na LV číslo XXX a to v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne.
Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/9/2023-74 zo dňa 03.05.2023 pripustil zmenu petitu.

5./ Právny zástupca žalovaného k pripustenej zmene petitu uviedol, že žalobca má možnosť využívať
a aj doteraz nerušene reálne využíval prechod cez pozemok svojho strýka ku svojmu rodinnému domu,
žalobca ak nemá prístup ako tvrdí, je otázkou akým spôsobom sa dostáva posledné roky do svojho
rodinného domu. Žalobca potvrdzuje, že využíva parcely číslo XXX/X F. XXX/X, na základe dobrejvôle vlastníka t.j. teda strýka, z uvedeného teda vyplýva, že nie je v tomto prípade splnená zákonná
podmienka, že prístup žalobcu k stavbe nemožno zabezpečiť inak, pretože doteraz takýto prístup
zabezpečený žalobca preukázateľne má.

6./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania .

7./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že trvá na žalobe ako aj písomných
vyjadreniach, navrhujú zriadiť vecné bremeno o šírke 1 metra tak, ako bolo uvedené v GP, keďže žalobca

nemá zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti - domu. Žalovaný bráni žalobcovi k prístupu k svojej
stavbe a teda žalobca bol nútený podať žalobu.
Vzáverečnejrečiuviedol, žesapridržiavapodanejžaloby,akoajprednesovamázato,žezvykonaného
dokazovania jednoznačne plynie záver o dôvodnosti podanej žaloby a o splnení podmienok pre jej
vyhovenie.
Je nesporné, že žalobca nemá zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti a tento nie je možné zriadiť

inak, než autoritatívnym rozhodnutím súdu v znení ich návrhu a zriadenie vecného bremena v prospech
žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sa javí byť najvhodnejší spôsob usporiadania
vzťahov aj to v kontexte textu proporcionality.
Ďalej uviedla, že navrhuje, aby súd zriadil v prospech žalobcu vecné bremeno, spočívajúce v práve
prechodu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, v rozsahu špecifikovanom v nimi predloženom

geometrickom pláne a aby zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

8./ Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že nehnuteľnosť kúpil v roku 2002, kúpil ju s tým vedomým,
že jediný prístup k predmetnej nehnuteľnosti je z boku, kde sa nachádzala aj bránička, ktorá sa tam
nachádza aj v súčasnej dobe a takto využíval tento prechod a vstup na svoj pozemok od doby, odkedy

to kúpil až do doby, keď nehnuteľnosť nadobudol predchádzajúci majiteľ žalovaného, ktorý to ohradil.
Pred jeho domom smerom k hlavnej ceste sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú zakúpil synovec p. I., tento
predmetnú nehnuteľnosť zakúpil neskôr ako on, jeho pozemok bol delený od pozemku p. I. po celej
šírke pletivom, ktoré odhnilo a dali ho preč a teraz je ten prechod medzi domami voľný. Keď pozemok
zatarasili, chodil som už cez synovca, ktorý nemá ako som uviedol vchod cez prístupovú cestu ale

vchod má z druhej strany domu, má vchod od hlavnej cesty.
Tvrdil, že zatiaľ synovec nemá s tým problém, aby chodil cez jeho pozemok, povedal mu, že dočasne,
kým sa to nevyrieši, môže tade chodiť, bránka je zamknutá, otvára mu dvere synovec, on kľúče od brány
nemá a predok je ohradený bránou.

9./ Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej obrany uviedol, že uvedenú žalobu považujú v
celom rozsahu za nedôvodnú, a to z dôvodu absencie splnenia skoro všetkých zákonných podmienok
uvedených v ustanovení 151o ods. 3 OZ. V ich písomných vyjadreniach sa detailne vysporiadali s
dôvodmi a na tieto poukazuje a sa ich aj pridržiava.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania je úplne

zrejmé,žepodmienkavzmysle§151o)ods.3Občianskehozákonníka,ktoréhosadožaduježalobcanie
je splnená, keďže žalobca a v zásade celá žalobcova najbližšia rodina využíva dlhodobo, niekoľko rokov
na prístup k rodinnému domu žalobcu pozemky vo vlastníctve jeho synovca pána I., čo teda znamená,
že nie je možné tu tvrdiť, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, pretože aj bez užívania pozemku
žalovaného takýto prístup žalobca zabezpečený preukázateľne má a nespôsobuje mu to veľké starosti.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena právom
prechodu cez pozemok žalovaného len za účelom pohodlnejšieho prístupu k rodinnému domu, čo však
nemôže byť dôvodom na vyhovenie žalobe a to o to viac, že v súčasnosti žalobca užíva na prechod k
svojmu rodinnému domu pozemok svojho synovca, ktorý dokonca býva v rodinnom dome žalobcu.
Zároveň žalobca použil ako jediný argument domnelej potreby zriadenia vecného bremena lepší prístup

pre jeho matku, pričom však je zrejmé, že na pozemok synovca žalobcu je možné prísť aj vozidlom,
avšak v prípade užívania pozemku vo vlastníctve žalovaného, by vozidlo muselo zastať na hlavnej ceste,
respektíve oproti cez cestu, čo by určite nezlepšilo možnosti pre matku žalobcu na dostanie sa do jeho
rodinného domu.
K tejto skutočnosti sa vyjadril sám žalobca, keď na otázku súdu, ako by sa k rodinnému domu dostalo

vozidlo cez pozemok žalovaného odpovedal „sanitka by prišla na hlavnú cestu a nejako by sa preniesla“.
Zároveň poukázal na to, že vecné bremeno má byť vždy zriadené pre konkrétneho vlastníka stavby,
pričom samotný žalobca ani nevedel pri svojom výsluchu uviesť relevantný dôvod, ako ho terajší stav,
teda užívanie na prechod pozemku vo vlastníctve jeho synovca obmedzuje. V tomto konkrétnom prípadetiež bolo preukázané, že žalobca môže využiť právo domáhať sa zriadenia vecného bremena aj cez iné
pozemky(suseda,synovec),avšak,keďžetakzjavnedoterazneurobil,tútožalobupovažujezapriečiacu
sa dobrým mravom, keď ako prvé sa domáha zriadenia vecného bremena cez pozemok žalovaného,

ktorý však viac ako 10 rokov bez žiadnej preukázanej ujmy nepoužíva.
Ďalej uviedol, že trvá na tom, že neexistuje dôvod tvrdenia zo strany žalobcu, že keďže v tomto
prípade ide o pozemok vo vlastníctve žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, obmedzenie jeho
vlastníckeho práva by bolo z tohto dôvodu menšieho rozsahu, keďže ide taktiež o ústavou chránené
vlastnícke právo a zároveň nie je ani pravdou, že by malo ísť o pozemok prístupný verejnosti.

Ďalej uviedol, že v neposlednom rade ako vadu žaloby považuje to, že žalobca v nej vôbec nerieši
otázku finančnej náhrady pre žalovaného pre prípadné zriadenie vecného bremena a túto ani žiadnymi
dôkazmi nijako nepreukázal a preto navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

10./ Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že sa stotožňuje s názorom súdu, ktorý bol prednesený. Ako
firma kupovali nehnuteľnosť bez akéhokoľvek zaťaženia, pričom túto cestu, ktorú navrhujú ako vecné

bremeno, žalobca nevyužíva viac ako 7 rokov.
Chodník si postavil bez súhlasu ich predchodcu a teda nevidí dôvod na zriadenie vecného bremena.
Rovnako samotný žalobca odpredal nehnuteľnosť, ktorou si zmaril prístup k svojej nehnuteľnosti, čo
je ďalším dôvodom pre nezriadenie vecného bremena, žalobca využíva ako prístupovú cestu spoločný
dvorsvojejrodinypánaI.amázato,ževprípadezariadeniavecnéhobremenabyboličodoobmedzenia

vlastníckeho práva rovnako zaťažení ako jeho rodina - pán I., prípadne aj viac, keďže pán I. je rodina
žalobcu a oni sú tretia osoba.
Ďalej uviedol, že na uvedenom pozemku je zriadená firma, má tam sklady a s danou cestou má už
investičné plány, avšak práve táto žaloba im bráni v ich realizovaní a teda čaká na výsledok súdu.

11./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením
sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym
zisteniam.

11a./ Zo spisového obalu Okresného úradu v Nitre, katastrálny odbor V 4056/97 (č.l. 191) bolo zistené,

že ako predávajúci Jednota - spotrebné družstvo Nitra a ako kupujúci A. K. uzavreli kúpnu zmluvu,
na základe ktorej predávajúci predáva novovytvorenú parcelu číslo XXX/X zastavaná plocha o výmere
1301 m2 do vlastníctva kupujúceho a kupujúci nadobúda túto nehnuteľnosť do vlastníctva a preberá túto
v takom stave v akom sa nachádza v čase vyhotovenia tejto zmluvy. Zároveň sa dohodli zriadiť vecné
bremeno k parcele XXX/X v prospech nadobúdateľa parcely číslo XXX/X spočívajúce v práve prechodu

pešo a povozom cez tento pozemok v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne zo dňa 20.06.1997.
Nadobúdateľ parcely číslo XXX/X právo zodpovedajúce vecnému bremenu prijíma a vlastník parcely
číslo XXX/X sa zaväzuje toto právo strpieť. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že Jednota spotrebné
družstvo odpredalo parcelu číslo XXX/X nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., obec Jelšovce a
zároveň zriadili vecné bremeno k parcele číslo XXX/X, ktorá patrila Jednote spotrebné družstvo Nitra

v prospech kupujúceho, ktorý teda nadobudol parcelu XXX/X spočívajúce v práve prechodu pešo a
povozom cez tento pozemok v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne .

11b./ Zo spisového obalu katastrálneho úradu v Nitre V 9138/08 (číslo listu 214) bolo zistené, že
dňa 15.10.2008 žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nachádzajúcich sa v obci B., D. C., katastrálne územie B., zapísané na LV číslo XX a to parcelné číslo
XXX o výmere 189 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX/X o výmere
1166 m2, druh pozemku orná pôda a parcela číslo XXX/X o výmere 482 druh pozemku záhrady spolu s
domom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele XXX. Zároveň medzi kupujúcim a predávajúcim
bolodohodnuté,žekupujúcit.j.žalobcanadobudnevlastníckeprávokpredmetuzmluvyprávoplatnosťou

rozhodnutia Správy katastra Nitra o povolení vkladu, pričom vklad bol povolený dňa 20. januára 2009,
kedy kúpna zmluva nadobudla účinnosť.

Zároveň bolo zistené, že k predmetnej kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 (č.l. 220), z ktorého sa
zisťuje, že účastníci zmluvy t.j. predávajúci a žalobca sa dohodli na zmene a doplnení kúpnej zmluvy

spočívajúcej v tom, že predávajúci vyhlasujú, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne dlhy, vecné
bremená a ani iné povinnosti, na ktoré by mali kupujúceho zvlášť upozorniť okrem záložného práva
v prospech Prvej stavebnej sporiteľne.Na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalobca tvrdil, že kúpil nehnuteľnosť s tým vedomím, že jediný
predmet predmetnej k nehnuteľnosti je z boku, kde sa nachádzala aj bránička, ktorá sa tam nachádza aj
v súčasnej dobe. Tvrdil, že vstup do jeho nehnuteľnosti je smerom ako je prechodová cesta, nemá vstup

do nehnuteľnosti zo strany ako je dom pána I. a hlavná cesta, nemá dvere, kde oni majú prístupový
pozemok k nehnuteľnosti.

11c./ Z predloženého spisového obalu Okresného úradu, katastrálny odbor Nitra V 10134/19 (číslo listu
230) bolo zistené, že dňa 28.10.2019 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim,

kupujúci je A. I. - synovec žalobcu t.j. syn žalobcovej sestry, ktorá so žalobcom býva v spoločnej
nehnuteľnosti spolu s predávajúcim, na základe, ktorej bolo zistené, že kupujúci predmetnou kúpnou
zmluvou kupuje nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Nitra, na liste vlastníctva číslo XXX, okres C., obec B., katastrálne územie B.
a to stavba rodinný dom súp. číslo XX, postavený na pozemku registra C, parcelné číslo XXX,
pozemku registra C, parcelné číslo XXX/X F. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 848 m2 v

spoluvlastníckom podiele 1/1. Predmetný vklad bol povolený dňa 25.02.2020 a týmto dňom rozhodnutie
nadobudlo účinky.

11d./ Z predloženej katastrálnej mapy na počítači bolo zistené, že pozemok svedka sa nachádza priamo
pri ceste, čiže vstup na pozemok svedka je zabezpečený priamo z hlavnej cesty a za týmto pozemkom

svedka sa priamo tiahne rodinný dom žalobcu.
Zároveň bolo zistené, že svedok vedľa svojho rodinného domu má pozemok, ktorý končí na hranici
začiatku domu žalobcu a ten ďalej pokračuje smerom dole na koniec záhrady súvisle s domom žalobcu,
z čoho vyplýva, že po pravej strane domu svedka, ktorý je ako prvý dom a za ním je dom žalobcu, je
súvislý pozemok, ktorý je momentálne využívaný aj na prechod autom, čo svedok potvrdil, lebo uviedol,

že tento pozemok využíva jeho brat, ktorý tade chodí autom.

12./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

13./ Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14./ Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

15./ Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

16./ Podľa § 132 ods. 3 CSP , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

17./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18./ Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19./Podľa§151ods.1CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

20./ Podľa § 151 ods. 2 CSP, , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21./ Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.22./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

23./ Podľa ods. 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

24./ Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu je zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech žalobcu, ako výlučného vlastníka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec Jelšovce, okres C., vedených Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XX spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosť - pozemok
a to parcelu č. XXX/X, ktorá sa nachádza vo výlučnom vlastníctve žalovaného, v kat. území B., obec
B., okres Nitra, vedené Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXX a to

v rozsahu o šírke 1 meter, v bližšie uvedenom geometrickom pláne.

25./ Žalobca sa zriadenia vecného bremena domáhal z titulu, že dňa 15.10.2008 uzavrel kúpnu zmluvu,
na základe ktorej sa stal vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci B., D. C., katastrálne územie
B. a to parcely č. 567 o výmere 189 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo

XXX/X o výmere 1166 m2, druh pozemku orná pôda a parcely číslo XXX/X o výmere 482 m2 , druh
pozemku záhrady pričom na parcele XXX sa nachádza dom so súpisným číslom XXX.
Žalobca tvrdil, že k predmetnej nehnuteľnosti mal jediný prístup a to cez nehnuteľnosť žalovaného,
kde bol vychodený chodník a nachádzala sa tam aj bránička, pričom takýto prechod cez nehnuteľnosť
žalovaného využíval až do doby, dokiaľ predmetnú nehnuteľnosť na ktorej žiada zriadiť vecné bremeno

nenadobudol žalovaný, ktorý tento prístup k prechodu zamedzil, v dôsledku čoho má obmedzený prístup
k svojej nehnuteľnosti, respektíve nevie sa dostať k svojej nehnuteľnosti a musí využívať prechod cez
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza pred jeho domom a táto nehnuteľnosť patrí jeho synovcovi, ktorý mu
umožnil tento prechod do doby, dokiaľ sa situácia nevyrieši.

26./ Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené
s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 1 a 2 OZ).

27./ Predmetom sporu bola sporná otázka zriadenia vecného bremena a to práva prechodu peši cez
pozemok žalovaného, spornou bola otázka splnenia podmienok zriadenia vecného bremena a spornou
bola aj otázka, že prístup žalobcu k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak ako navrhovaným
vecným bremenom .

28./ Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že prístup cez pozemok žalovaného preukázal fotografiami
a prehlásením starostu obce, prechod cez parcely č. XXX/X F. XXX/X využíva z dobrej vôle vlastníka,
nakoľko ten nemá žiadnu právnu povinnosť uloženú prechod k jeho majetku , ďalej tvrdí, že chodník
- prechod popri múre na parcelách žalovaného bol zaužívaný a plne rešpektovaný aj medzi občanmi
obce Jelšovce a nebolo potrebné právne usporadúvať tieto vzťahy .

29./ Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že nehnuteľnosť kupovali bez akéhokoľvek zaťaženia,
chodník si postavil žalobca bez súhlasu ich predchodcu, od predchádzajúceho vlastníka nemá žiadnu
vedomosť o nejakej prekážke, žalobca využíva možnosť dostať sa k svojmu rodinnému domu ako aj
k nehnuteľnostiam cez pozemky vo vlastníctve jeho synovca, čiže využíva prístupovú cestu svojej rodiny

a to cez parcely č. XXX/X F. XXX/X, tvrdí že žiadny chodník sa cez parcely číslo XXX/X F. XXX/X
nenachádza, tvrdí, že ide o jeho majetok a nemá žiadnu vedomosť, že by mal žalobcovi brániť v prístupe
k jeho rodinnému domu, tvrdí, že ide o pozemok a stavbu súkromnom vlastníctve, nejedná sa o priestor
prístupný verejnosti, nejde o pozemky, na ktoré je voľný vstup a voľný pohyb verejnosti , má investičné
plány na tejto ceste a žalobca mu ich bráni realizovať a čakajú na výsledok súdu, ďalej tvrdí, že žalobca

má možnosť dostať sa k rodinnému domu cez pozemok parcelné číslo XXX/X vo vlastníctve L. J., ďalej
tvrdí, že žalobca nepreukázal, či mal snahu sa dohodnúť o zriadení vecného bremena či podnikol iné
právne kroky a práve zriadením vecného bremena by bol viac obmedzovaný .30./ Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

31./ Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale
i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.
Právocestycezcudzípozemokjenúdzovýmriešením,keďnemožnoinýmspôsobomzabezpečiťprístup

vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
O zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty môže súd rozhodnúť len na návrh.
Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ možno za podmienok v tomto ustanovení
uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri podmienky: a) vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech
vlastníka pozemku. Ak zákon upravuje zriadenie vecného bremena výlučne v prospech jediného
subjektu - vlastníka stavby, nemožno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka inej nehnuteľnej veci,
teda ani v prospech vlastníka pozemku. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka
stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku.

Právo cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle § 151o ods. 3 OZ aj vtedy, keď je táto stavba
obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky
nedostane k verejnej komunikácii (pozri napr. R 60/2006).
Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy . Nevyhnutnú cestu možno zriadiť

len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený
k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa
§ 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej
komunikácie.
Treťou podmienkou je, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka

pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť
prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu
k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť.
Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok len na základe návrhu
vlastníka stavby, ktorému chýba prístup k verejnej komunikácii a z hľadiska súdneho rozhodnutia nie je

dôležité, na aké účely stavba slúži (na bývanie alebo podnikanie ). Nevyhnutná cesta slúži pre potreby
vlastníka stavby a príslušníkov jeho domácnosti (a príležitostné návštevy) .

32./ Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tvrdil, že iný prístup od verejnej
komunikácie, ako cez parcelu žalovaného k svojej nehnuteľnosti nemá, čiže prístup žalobcu k rodinnému

domu nemožno zabezpečiť inak, ako navrhovaným vecným bremenom sa zaoberal a skúmal, či sú
splnené všetky podmienky potrebné pre zriadenie vecného bremena a to a) vlastník stavby nie je
súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c)
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

33./ Nebolo sporné, že žalobca kúpil nehnuteľnosť v roku 2002 a nehnuteľnosť kúpil s vedomím, že
jediný prístup k predmetnej nehnuteľnosti je z boku jeho nehnuteľnosti, kde sa nachádzala aj bránička,
ktorá sa tam nachádza aj v súčasnej dobe, čiže žalobca kupoval nehnuteľnosť, ktorá nemala riadne
zabezpečený prístup.
Žalobca tvrdil, že k prístupu svojej nehnuteľnosti využíval chodník, ktorý prechádza cez parcelu

žalovaného, a ktorý využívali aj jeho predchodcovia, ktorí vlastnili nehnuteľnosť ku vstupu
k nehnuteľnosti, čo preukazuje skutočnosť, že sa tam nachádza bránička.
Vzhľadom na skutočnosť, že parcelu, cez ktorú chodil na svoju nehnuteľnosť nadobudol žalovaný,
ktorý obmedzil prechod, žalobca začal využívať na prechod k verejnej komunikácii parcelu, respektíve
pozemok, ktorý sa nachádza pred jeho domom a to pozemok, ktorý patrí jeho synovcovi, ktorý ho

nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2019.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca svoj rodinný dom a teda aj nehnuteľnosť užíva
spolu so svojou matkou, sestrou a jej deťmi, pričom v jeho nehnuteľnosti v súčasnej dobe býva ajvlastník (synovec), ktorý vlastní nehnuteľnosť, cez ktorú žalobca v súčasnej dobe využíva prechod k
verejnej komunikácii.
Z výpisu z katastra nehnuteľností, list vlastníctva číslo XXX (č.l. 263) vyplýva, že parcela XXX/X vo

výmere 572 m2 ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie má spôsob využitia označený 19, čo
znamená pozemok, na ktorom je spoločný dvor.
Z výsluchu žalobcu, ako aj svedka vypočutého v konaní A. I. bolo zistené, že žalobca využíva na prechod
k verejnej komunikácii parcelu svojho synovca, ktorý ale býva u žalobcu v rodinnom dome a ktorý taktiež
na prechod do rodinného domu žalobcu využíva svoj pozemok, čiže chodí cez svoju bránu a neželá si,

aby jeho matka, babka a súrodenci, ktorí v súčasnej dobe obývajú nehnuteľnosť žalobcu chodili cez jeho
pozemok, ktorý im vie zabezpečiť prístup k verejnej komunikácii. Potvrdil, že v súčasnej dobe rodina
využíva tento pozemok, kým sa situácia nevyrieši.
Zároveň bolo zistené, že svedok vedľa svojho rodinného domu má pozemok, ktorý končí na hranici
začiatku domu žalobcu a ten ďalej pokračuje smerom dole na koniec záhrady, súvisle s domom žalobcu,
ktorý podľa vyjadrenia svedka je momentálne využívaný aj na prechod autom, čo využíva jeho brat, ktorý

po tejto ceste chodí autom do nehnuteľnosti žalobcu, v ktorej býva.

34./ Čo sa týka prístupu na nehnuteľnosť žalobcu, sa vyjadrila svedkyňa M. I., ktorá potvrdila, že spolu
so svojimi deťmi býva od roku 2010 u svojho brata, v nehnuteľnosti býva ich mama a dvaja synovia, čiže
bývajú za nehnuteľnosťou, ktorú kúpil syn, lebo nemajú inú prístupovú cestu.

Ďalej uviedla, že využívali bočný vchod až do roku 2021, kedy došlo k jeho zataraseniu zo strany
žalovaného a uviedla, že má chorú matku, ktorej kratšia cesta je chodiť bokom, ako cez synov pozemok
a celé to obchádzať, prihliadnuc aj k jej zdravotnému stavu.
Taktiež vo svojej výpovedi potvrdila, že ich predchodca, teda predchodca žalobcu, ktorý nehnuteľnosť
užíval, chodil na svoj pozemok cez záhrady, čo bola druhá prístupová cesta, pričom oni záhradu predali

a ďalej uviedla, že jej synovi nespôsobuje problém, že chodia cez jeho nehnuteľnosť k prístupovej ceste,
ale mu to vadí, chce si to ohradiť a umožnil im to, dokiaľ sa situácia nevyrieši.

35./ Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že návrh žalobcu
na zriadenie vecného bremena práva prechodu peši cez pozemok žalovaného t.j. cez parcelu XXX/X v

rozsahu o šírke jedného metra, je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd prvej inštancie ako už vyššie konštatoval, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením,
keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
V danom prípade súd mal za to, že žalobca má riadne zabezpečený prístup na verejnú komunikáciu, cez
pozemok svojho synovca, ktorá sa nachádza pred jeho nehnuteľnosťou a v súčasnej dobe aj samotný

vlastníknehnuteľnostivyužívasvojpozemokakoprechodnanehnuteľnosťžalobcu,vktorejbýva,pričom
bolo preukázané, že je tam zriadená aj cesta pozdĺž jeho pozemku, končiac pozemkom žalobcu, ktorú
využívajú prechodom t.j. autom na nehnuteľnosť žalobcu.
Na základe takto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca má v súčasnej dobe riadne
zabezpečený prechod k verejnej komunikácii cez pozemok svojho synovca, ktorý s ním nehnuteľnosť

riadne užíva, ktorý im prechod umožnil, a ktorému to podľa vyjadrenia svedkyni jeho matky nevadí, ričom
z listu vlastníctva, ktorý bol vyššie citovaný je taktiež preukázané, že musel tam byť spoločný dvor, ktorý
zabezpečoval prechod z verejnej komunikácie k nehnuteľnosti žalobcu cez nehnuteľnosť svedka A. I..
Zároveň súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri kúpe nehnuteľnosti vedel, že
nemá riadne zabezpečený prístup ku kupovanej nehnuteľnosti, že prístup k nehnuteľnosti má len cez

chodník, ktorý nie je nikde uvedený ako vecné bremeno, čiže ide len o prechodný prístup do jeho
nehnuteľnosti, aj napriek tomu tú nehnuteľnosť kúpil a zároveň odpredal spodnú časť záhrady, ktorá mu
zabezpečovala prístup na nehnuteľnosť, čím sa sám pripravil o možnosť prechodu, respektíve vstupu
na svoju nehnuteľnosť.

36./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si môže zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti práve z
verejnej komunikácie cez nehnuteľnosť rodinného príslušníka, súd by mal vždy prihliadať na to, aby
stavbu bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený
čo najmenej.
Takto je povinný súd postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty mohla

cez pozemok viesť, pričom je nesporné, že žalobca cez nehnuteľnosť svojho rodinného príslušníka -
synovca si vie zabezpečiť prechod nielen pešo ale aj motorovým vozidlom a to v prípade požiaru, alebo
zavolania sanitky.Súd prvej inštancie mal za to, že návrh žalobcu na zriadenie vecného bremena prechodu peši cez
pozemok žalovaného nie je dôvodný, pričom treba poukázať aj na skutočnosť, že pri zriaďovaní
nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku, na ktorom sa má zriadiť vecné

bremeno bolo obmedzené čo najmenej, pričom bolo zistené, že nehnuteľnosť, ktorú v súčasnej dobe
žalovaný užíva, ju užíva za podnikateľským účelom a jeho nehnuteľnosť je už obmedzená vecným
bremenom, právom prechodu cez pozemok, ktoré bolo zriadené ešte jeho predchodcom a z toho titulu
nemôže riadne využívať danú časť nehnuteľnosti a v prípade, ak by súd zriadil vecné bremeno na druhej
strane v smere naznačeného pôvodného chodníka, došlo by k obmedzeniu riadneho komfortného

užívania jeho stavby, respektíve nehnuteľnosti, ktorú si zakúpil za účelom podnikania.

37./ Súd prvej inštancie tvrdí, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka podľa § 151
ods. 3 Občianskeho zákonníka, že prístup žalobcu k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak
ako navrhovaným bremenom, naopak na základe vykonaného dokazovania, výsluchom svedkov a
argumentácie žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca si vie riadne zabezpečiť prístup

na svoj pozemok prechodom cez pozemok svojho synovca, ktorý kúpil nehnuteľnosť pred ním, ktorá
má priamy prístup k verejnej komunikácii, pričom má aj vytvorené podmienky prechodu, nakoľko sa tam
nachádza cesta súbežná popri nehnuteľnosti jeho synovca a súbežná s nehnuteľnosťou žalobcu, ktorú v
súčasnejdobecelárodinažalobcuriadnevyužíva,avzhľadomnataktozistenéskutočnosti,akoajvyššie
zistený skutkový stav, súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky v

zmysle§151ods.3OZ, za ktorýchmožnozriadiťprávonevyhnutnejcesty,bolopreukázané,žežalobca
si vie zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti inak, ako navrhovaným zriadením vecného bremena a
z toho titulu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

38./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania
žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.