Rozsudok – Poistenie – Zodpovednosť za… ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201449
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423201449.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátska kancelária V4 JURISTIC group, s.r.o., so
sídlom Furdeková 16, 851 04 Bratislava, IČO: 50 192 205, v mene ktorej koná Mgr. Adriana Katová,
advokát a konateľ, proti žalovanému: 1) D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., t. č.
ÚVTOS Želiezovce, F. G. H. XX, XXX XX I., 2) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, 3) Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie

sumy 24.788,40 eur s príslušenstvom titulom náhrady za bolesť, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1) je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 24.788,40 EUR, na účet
právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy voči žalovanému 1) z a m
i e t a .

III. Súd žalobu voči žalovanému 2) z a m i e t a .

IV. Súd žalobu voči žalovanému 3) z a m i e t a .

V. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému 1).

VI. Súd žalovanému 2) p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

VII. Súd žalovanému 3) p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2023, prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal pôvodne od žalovaných 1) a 2) zaplatenia sumy 24.788,40 EUR s úrokom
z omeškania titulom náhrady za bolesť, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade úspechu
sa žalobca domáhal od žalovaných 1) a 2) povinnosti nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia
v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.01.2023 sp. zn.

4T/34/2022-820, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.01.2023 bol obžalovaný –
žalovaný 1) toho času vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu Želiezovce uznaný za vinného za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno
h) Tr. zákona, za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zákona, za prečin marenia výkonuúradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Tr. zákona, keď dňa 07.03.2020 spôsobil svojím
motorovým vozidlom dopravnú nehodu, keď počas prejazdu ľavotočivou zákrutou neprispôsobil rýchlosť
jazdy najmä svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,

dôsledkom čoho prešiel s osobným motorovým vozidlom cez plnú stredovú čiaru do protismeru svojej
jazdy, kde celou bočnou pravou stranou osobného motorového vozidla narazil do prednej časti oproti
idúceho motorového vozidla zn. Fiat Stilo, EČV: J., v dôsledku čoho žalobca a jeho spolujazdci utrpeli
ťažké ublíženie na zdraví s predpokladanou dobou liečenia 42 dní a spolujazdec z druhého osobného
motorového vozidla zn. Fiat Stilo utrpel tiež ťažké ublíženie na zdraví s predpokladanou dobou liečenia

viac ako 42 dní. Žalovaný 1) touto dopravnou nehodou porušil dôležité povinnosti vyplývajúce mu
z ustanovenia § 16 odsek 1 v spojení s § 137 odsek 2 písmeno c), j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v platnom znení, čím teda porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom a porušil
povinnosť vodiča uloženú mu podľa zákona. Okrem toho žalovaný 1) bezprostredne po dopravnej
nehode opustil miesto dopravnej nehody bez poskytnutia prvej pomoci a zároveň nezavolal záchranné
zložky ani políciu ani rýchlu zdravotnú pomoc, pričom poškodení z oboch vozidiel, ktorí mali účasť na

dopravnej nehode, javili známky ublíženia na zdraví, bezvedomia, pričom poškodený K. L. z motorového
vozidla zn. Fiat Stilo po žalovanom 1), ktorého videl vystupovať z miesta vodiča vozidla zn. Ford Fiesta,
EČV: M. a odchádzať smerom na pole, kričal za ním „stoj, kde ideš“, na čo žalovaný 1) nereagoval
a pokračoval v rýchlej chôdzi z miesta nehody preč. Týmto žalovaný 1) porušil ustanovenia § 66 odsek
2 písmeno a), b), d), e) zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke v platnom znení. Okrem toho žalovaný 1)

v čase dopravnej nehody dňa 07.03.2020 riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Ford Fiesta,
EČV: M., hoci mal trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 0T/44/2019-60 zo dňa
22.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2019 uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov, od 22.04.2019 do 22.04.2024, v nadväznosti na rozsudok
OkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.1T/48/2019-161zodňa30.06.2020,ktorýnadobudolprávoplatnosť

dňa 16.07.2020, ktorý zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
0T/44/2019-60, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov, ktorého výkon trestu sa podmienečne odkladá s určenou skúšobnou dobou v trvaní 3 (tri) roky
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov. V rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 4T/34/2022-820 zo dňa 05.01.2023 boli poškodení v zmysle § 288 odsek 1 Tr. poriadku,

medzi inými aj žalovaný 1), odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Žalobca predložil v konaní lekársky posudok o bolestnom vypracovaný znalcom A. N. O. zo dňa
24.05.2020,ktorýbodovoohodnotilzdravotnéťažkostižalobcuvrozsahu1135bodov.Lekárskyposudok
o bolestnom vypracoval znalec z odboru: úrazová chirurgia, zapísaný ako znalec pod č. 165/2020
v znaleckom denníku.

Po právnej stránke žalobca odôvodnil žalobu ustanoveniami § 415, § 420 odsek 1, § 444 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 4 odsek 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z. z. o PZP“).

2.Žalovaný1)sakžalobežiadnymspôsobomnevyjadril,anijunenamietal,hocibolnatovyzvanýsúdom
a tiež mu boli doručené aj všetky zápisnice z pojednávaní a mal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniam
žalobcu, žalovanej 2) a 3) ako aj k ich písomným podaniam a vyjadreniam. Žalovaný 1) sa vyjadril jedine
v súvislosti s jeho ospravedlnením sa z účasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.04.2024.

3. Žalovaná 2) sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 19.05.2023 doručený tunajšiemu súdu
dňa 22.05.2023, kde zároveň vzniesla aj námietku nedostatku miestnej príslušnosti tunajšieho súdu.
Žalobu považovala žalovaná 2) za nedôvodnú. Čo sa týka námietky miestnej príslušnosti, žalovaná 2)
mala za to, že miestne príslušným súdom v predmetnej veci je Okresný súd Bratislava I podľa § 19
písmeno b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“).

Žalovaná 2) sa zároveň vyjadrila k tomu, že poisťovateľ podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP nie
je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom, preto ani (priamy) nárok poškodeného
proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Podľa názoru žalovanej 2) výraz „náhradu
škody“ je potrebné chápať práve v súvislosti s uplatnenými a preukázanými nárokmi poškodeného na
náhradu škody, ktoré je poisťovateľ povinný za poisteného škodcu nahradiť, a nie ako priamy nárok

poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi. Právnym dôsledkom vzniku poistnej udalosti,
ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za takú škodu, ale povinnosť poisťovateľa
poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej
udalosti. Podľa názoru žalovanej 2), právo žalovaného na plnenie voči poisťovateľovi zodpovednostiškodcu je originárnym právom založeným osobitnými právnymi predpismi, ktoré hoci je odvodené od
právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným škodcom – nemá povahu nároku na náhradu
škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu a plnenie poisťovateľa

poskytnuté poškodenému, nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu, ale poistným plnením,
lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený. S poukazom na toto
vyjadrenie žalovaná 2) mala za to, že v spore o nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie
podľa§15odsek1zákonač.381/2001Z.z.oPZPniejepoprivšeobecnomsúdežalovanéhonakonanie
miestne príslušný aj súd daný na výber podľa § 19 písmeno b) C.S.P.

Žalovaná 2) namietala v konaní, že nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko v čase dopravnej nehody,
ktorú spôsobilo vozidlo žalovaného 1) zn. Ford Fiesta s EČV: M., nemalo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.
z. o PZP.
Žalovaná 2) vzniesla vo svojom podaní aj námietku premlčania uplatneného v žalobe žalobcu.
Poukázala pri tom na ustanovenie § 100 odsek 1 OZ a § 106 odsek 1 OZ s tým, že o tom, kto za vznik

predmetnej škody zodpovedá, sa žalobca dozvedel bezprostredne po jej vzniku, teda v deň dopravnej
nehody dňa 07.03.2020. Výška škody bola žalobcovi známa najneskôr pri vypracovaní znaleckého
posudku dňa 24.05.2020, preto žalovaná 2) mala za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť
bezprostredne po stanovení bolestného a žalobca podal žalobu na súd dňa 11.04.2023.
Žalovaná2)namietalaskutočnosť,žežalobcasiuplatňujenároknaplnenieprotižalovanej1)ažalovanej

2) spoločne a nerozdielne. Uviedla, že nie je škodcom a nezodpovedá za škodu. Mala za to, že vzťah
medzi škodcom a poistiteľom nemá znaky solidarity, takáto možnosť zo zákona nevyplýva podľa § 438
odsek 1 OZ.
Žalovaná 2) namietala, že nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia a tiež namietala, že si
žalobca uplatňuje od žalovanej aj úroky z omeškania bez bližšej špecifikácie.

4. Žalobca sa písomne vyjadril dňa 23.06.2023 k vyjadreniu žalovanej 2), kde uviedol, že nesúhlasí
s názorom žalovanej 2), že Okresný súd Nové Zámky nie je miestne príslušným súdom a že miestne
príslušným súdom je podľa názoru žalovanej 2) Okresný súd Bratislava I. V súvislosti s miestnou
príslušnosťou žalobca uviedol, že žalovaná 2) tvrdí, že podľa ustanovenia § 15 odsek 1 a 2 zákona č.

381/2001 Z. z. o PZP, že z tohto zákonného ustanovenia zákonodarca použil slovné spojenie „nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi“ a že žalovaná vyjadrila svoj názor, že ide o nepresnú
zavádzajúcu dikciu, žalobca mal za to, že z platnej právnej úpravy poistenia občianskoprávnej povinnosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravenú v Smerniciach Rady č. 72/166/EHS,
90/232/EHS a č. 2009/3/ES vyplýva, že každý členský štát je povinný zabezpečiť, aby zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá
poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd, aby škody a ujmy v oblasti
povinného poistného krytia neostali neuhradené. Táto zodpovednosť musí pokrývať zodpovednosť za
ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu z prevádzky vozidla, ako
je to zrejmé z čl. 3 odsek 1 Smernice 72/166/EHS i čl. 1 Smernice 90/232/EHS. Na jednej strane

stojí občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a na druhej
strane stojí pokrytie tejto zodpovednosti povinným poistením, resp. náhradným poistným plnením. Tieto
dva právne inštitúty sú síce veľmi úzko spojené, ale zároveň sú upravené v práve Únie odlišným
spôsobom a odlišnom rozsahu. Súdny dvor rozhodol, že povinnosť poistného krytia cestujúcich, pokiaľ
sa stali obeťami nehody spôsobenej vozidlami, sa odlišuje od rozsahu ich odškodnenia. Zatiaľ, čo

povinnosť poistného krytia je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Únie, odškodnenie sa
spravuje v zásade vnútroštátnym právom. Žalobca poukázal na to, že členské štáty sú povinné
zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu uplatnená podľa ich vnútroštátneho práva bola krytá poistením
v súlade s ustanoveniami uvedených smerníc.
Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej 2), ktorá poukázala vo svojom vyjadrení na právnu úpravu

platnú v Českej republike, pretože táto je odlišná od právnej úpravy platnej na území Slovenskej
republiky. Vzhľadom k uvedenému nie je možné prihliadať na argumentáciu žalovanej 2) v tomto smere.
K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2) mal žalobca za to, že žalovaná 2) je pasívne vecne
legitimovaná podľa § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP s tým, že takýto záver priamo vyplýva
z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.07.2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí súdov SR ako rozhodnutie č. 61.
K vznesenej námietke premlčania žalovanou 2) žalobca uviedol, že sa s ňou nestotožňuje, lebo čo sa
týka premlčania, je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 104 OZ, kde je určená celková dĺžka
premlčania4rokyaplynieodpoistnejudalosti,ktorájevymedzenápoistnýmipodmienkamiprejednotlivédruhy poistenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a že premlčacia doba
na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ) v súlade s uznesením Najvyššieho

súdu SR z 31.03.2022, sp. zn. 7Cdo 252/2021.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal elektronickým podaním dňa 31.07.2023 návrh
na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, s odôvodnením podľa § 24 odsek 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, keď

Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V danom prípade
motorové vozidlo žalovaného 1), ktorý spôsobil dopravnú nehodu v čase dopravnej nehody, nebolo
povinne zmluvne poistené, a preto Slovenská kancelária poisťovateľov pristúpila k vyplateniu poistného
za žalovaného 1).

6. Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 22.08.2023 sp. zn. 18C/38/2023-83 pripustil do konania
na strane žalovaného ako žalovaného 3): Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,
826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2023. Žalovaná
3) sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 05.09.2023, v ktorom uviedla, že vznáša námietku
premlčania voči predmetnému nároku v súlade s ustanoveniami § 100 odsek 1, § 101, § 106 odsek 1,

2 OZ a § 15 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, ako aj podľa ustanovenia § 8 odsek 4 zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom
znení. Žalovaná 3) mala za to, že s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2023 sp.
zn. 7Cdo/171/2022 ako aj rozsudok zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 4Cdo/161/2022, rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.04.2023, sp. zn. 7Cdo/23/2022, v prípade nároku na odškodnenie za bolesť a SSU

je pri otázke a vznesenej námietke premlčania potrebné vychádzať po ustálení zdravotného stavu
poškodeného a až po ustálení zdravotného stavu bude možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolesti a od momentu, kedy nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody, začala bežať
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť. Aj v zmysle ustanovenia § 8
odsek 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, lekársky posudok sa vydáva,

len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Z publikovaného judikátu implicitne
vyplývaprávnyzáver,želenčomožnopodľaustanovenízákonapovažovaťzdravotnýstavpoškodeného
za ustálený, t. j. len čo možno bolesť a SSU hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie
nárokov dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 OZ, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne ošetrujúci
lekár, prípadne znalec vyhotoví posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Žalovaná 3) mala za to,

že zdravotný stav žalobcu musel byť dostatočne ustálený na to, aby bolo možné objektívne vykonať
jeho ohodnotenie niekedy v období medzi 07.03.2020 (t. j. dňom dopravnej nehody) a 24.05.2020 (t. j.
dňom vypracovania znaleckého posudku), lebo podľa žalovanej 3) zdravotný stav žalobcu už musel byť
pred dňom 24.05.2020 dostatočne ustálený na to, aby bolo možné predmetný znalecký posudok vôbec
vypracovať. Žalovaná 3) bola toho názoru, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie

nároku na náhradu škody na zdraví podľa § 106 odsek 1 OZ začala žalobcovi plynúť niekedy v období
medzi 07.03.2020 a 04.05.2020, kedy sa zdravotný stav žalobcu ustálil. Žalobu však žalobca podal dňa
11.04.2023, preto žalovaná 3) mala za to, že jej nárok je premlčaný.
Žalovaná 3) vzniesla aj námietku miestnej príslušnosti s tým, že podľa jej názoru miestne príslušným
je Mestský súd Bratislava III.

7. Žalovaná 2) sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 31.08.2023 doručeným súdu 05.09.2023
k vyjadreniu žalobcu, kde naďalej zotrvávala na svojej námietke miestnej príslušnosti.
Čo sa týka námietky premlčania, žalovaná 2) zotrvávala na tom, že je potrebné vychádzať z ustanovenia
§ 100 odsek 1 a § 106 odsek 1 OZ. Naďalej zotrvávala na tom, že nie je pasívne vecne legitimovanou

stranou sporu na strane žalovaného s poukazom na to, že žalovaný 1) na osobnom motorovom
vozidle, ktorým spôsobil dopravnú nehodu, nemal povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj to, že nie sú dané predpoklady, čo sa týka pasívnej
vecnej legitimácie vychádzať z ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Naďalej žalovaná 2)
navrhovala žalobu voči nej zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi.

8. Dňa 25.09.2024 súd pojednával v neprítomnosti žalovaných 1), 2) a 3) podľa § 180 C.S.P. s tým,
že žalovaný 1) mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť žiadnym spôsobomneospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania, ani sa nevyjadril na záver k veci, hoci
bol na to vyzvaný podľa uznesenia z posledného pojednávania.
Žalovaní 2) a 3) ospravedlnili písomne svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania

a pracovnej vyťaženosti a dali súdu súhlas na prejednanie a rozhodnutie veci v ich neprítomnosti ako
aj v neprítomnosti ich právnych zástupcov.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, a oboznámením sa s nasledovnými
listinnými dôkazmi, a to: žalobou, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/34/2022, zápisnicou

o výsluchu svedka poškodeného v trestnej veci, rozsudkom OS Nové Zámky v trestnej veci 4T/34/2022
obžalovaného D. E., Lekárskym posudkom o bolestnom žalobcu zo dňa 24.05.2020, Vyjadrením
žalovanej 2) k žalobe, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného 2), procesným návrhom žalobcu
na pristúpenie ďalšej strany sporu do konania na strane žalovaného, výpisom z Obchodného registra
žalovaného 3), uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 18C/38/2023-83 zo dňa 22.08.2023, Vyjadrením
žalovanej 2) zo dňa 31.08.2023 k vyjadreniu žalobcu, Vyjadrením žalovaného 3) k žalobe zo dňa

05.09.2023, plnomocenstvom žalovaného 3), ktorý splnomocnil na zastupovanie v konaní žalovanú
2), vyjadrením znalca A. O. k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného žalobcu, uznesením súdu zo
dňa 24.06.2024 sp. zn. 18C/38/2023-142 o pripustení zmeny žalobného návrhu, záverečnými rečami
žalovanej 2), žalovanej 3) a žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, a zistil tento skutkový a právny
stav:

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu, lebo ju považuje
za dôvodnú a vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu navrhol vykonať kontrolný znalecký
posudok k tejto otázke, teda, aby znalec ustálil zdravotný stav žalobcu, aby bolo možné jednoznačne
určiť a vyriešiť aj vznesené námietky premlčania zo strany žalovanej 2) a 3). Po predložení znaleckého

posudku znalcom zotrvával na tom, že čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2), odvodnil
od Smernice EP a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 s tým, že zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP
v ustanovení § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
V tejto prílohe v zozname prebratých právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sú
uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov

týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5 EHS z 30.12.1983 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovýchvozidiel,tretiaSmernicaRady90/232/EHSz14.05.1990oaproximáciiprávnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel. Mala za to, že ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP nemožno posudzovať
izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými Smernicami. Žalobca tvrdil, že povinnosť
poskytnúť plnenie žalovanou 2) je daná aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES
zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto Smernica bola transformovaná

do nášho vnútroštátneho práva, čo vyplýva aj z ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Vyššie uvedený právny predpis ukladá likvidačnému zástupcovi, ktorým bezpochyby je žalovaná 2),
povinnosť uspokojovať nároky poškodeného, lebo likvidačný zástupca vybavuje likvidačné udalosti
v mene poisťovateľa a na jeho účet.
K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej 2) uviedol, že premlčacia doba za normálnych

okolností plynie od udalosti, teda vzniku škody a končí posledným dňom premlčacej lehoty. Žalobca
mal za to, že počas trestného konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022
a počas prípravného konania, ktoré mu predchádzalo, premlčacia doba spočívala, a teda neplynula,
keďže poškodený si v adhéznom konaní uplatnil právo na náhradu škody podľa § 46 a nasl. zákona č.
301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okrem toho, žalobca mal za to, že vznesenú námietku

premlčaniazostranyžalovanej2)a3)jepotrebnéposudzovaťpodľa§104OZaniepodľa§106odsek1,
2 OZ. Mal za to, že nárok voči žalovanej 2) a voči žalovanej 3) uplatnený žalobou je nárokom z poistného
plnenia, a preto sa tento nárok premlčuje v zmysle ustanovenia § 104 OZ.
K námietke žalovanej 2) a 3), že žalobca sa domáha od žalovaných 1), 2) a 3) zaplatenia titulom náhrady
škody, teda bolestného, žalobca tvrdil, že sa v tomto konaní domáha za bolesť z poistného plnenia,

a preto vo výroku o povinnosti zaplatiť súdom priznané plnenie ukladá uviesť dovetok plnením jedných
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.11. Žalovaná 2) prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia
k žalobe a naďalej mala za to, že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní, lebo dopravná
nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie §
24 odsek 2 písmeno b) a odsek 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
žalovaná 2) v zmysle hmotného práva nie je povinná poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Mala za to,
že podľa hmotného práva nie je povinná poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, lebo v danom prípade
je v zmysle hmotného práva povinná poskytnúť žalobcovi poistné plnenie žalovaná 3) z poistného

garančného fondu. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 2 písmeno b) a § 24 odsek 3, 9 zákona č.
381/2001 Z. z. o PZP. Okrem toho žalovaná 2) vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku
žalobcu s poukazom na predložené vyjadrenie znalca lekára, ktorý vypracoval posudok o bolestnom
a ktorý sa vyjadril podaním zo dňa 03.06.2024, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňom
prepustenia z hospitalizácie na Traumatologickom oddelení NsP Nové Zámky, teda 19.03.2020, keď
mala za to, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 19.03.2020 a s poukazom na to, že žalobca

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu si v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom riadnym
a účinným spôsobom voči žalovanej 2) neuplatnil nárok na náhradu škody, tak žalovaná 2) mala za
to, že nárok uplatnený žalobcom sa voči žalovanej 2) premlčal dňom 19.03.2022. Ak by však súd
dospel k takému záveru, že žalobca si prostredníctvom splnomocneného zástupcu v rámci výsluchu
pred vyšetrovateľom riadnym a účinným spôsobom voči žalovanej 2) uplatnil nárok na náhradu škody,

tak žalovaná 2) má za to, že premlčacia doba voči nej začala spočívať dňa 31.12.2021, pričom opätovne
začala plynúť dňa 05.01.2023, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok zo dňa 05.01.2023,
č. k. 4T/34/2022-820 s tým, že podľa názoru žalovanej 2) by v tomto prípade voči nemu premlčacia
lehota uplynula dňom 08.04.2023 a žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 11.04.2023. Žalovaná
2) navrhovala žalobu žalobcu voči nej zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

12. Žalovaná 3) prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že nárok voči nej považuje za premlčaný, lebo
poškodený, teda žalobca počas výsluchu dňa 31.12.2021 pred vyšetrovateľom v trestnej veci si voči
žalovanej 3) neuplatnil nárok na náhradu škody, a preto žalovaná 3) mala za to, že premlčacia doba voči

nej počas trestného konania nemohla spočívať. Pokiaľ by súd vyhodnotil, že by mala premlčacia lehota
spočívať počas trestného konania voči žalovanej 3), aj tak žalovaná 3) mala za to, že je voči nej nárok
žalobcu premlčaný, lebo žalovaná 3) sa stala stranou sporu na strane žalovanej až právoplatnosťou
uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o jej pristúpení do konania už v rámci prebiehajúceho konania vo
veci samej. Námietku premlčania žalovaná 3) odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 106 odsek 1, 2

OZ a § 15 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a s poukazom na ustanovenie § 8 odsek 4 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení.
Mala za to, že žalobca sa dozvedel o tom, kto zodpovedá za škodu bezprostredne po dopravnej nehode
dňa 07.03.2020 a o škode sa žalobca dozvedel v okamihu ustálenia zdravotného stavu podľa vyjadrenia
znalca zo dňa 03.06.2024, keď k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo 19.03.2020, kedy začala

plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba uplynula dňom 19.03.2022 s poukazom na to, že žalobca si
v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 31.12.2021 voči žalovanej 3) neuplatnil riadnym a účinným
spôsobom nárok na náhradu škody. V danom prípade nie je možné hovoriť ani o tom, že by došlo
k spočívaniu premlčacej doby. Žalovaná 3) sa stala stranou sporu v tomto konaní až právoplatnosťou
uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 18C/38/2023-83 zo dňa 22.08.2023 s tým, že uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.09.2023. Z týchto dôvodov žalovaná 3) navrhla žalobu žalobcu voči nej zamietnuť
a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

13. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako aj
z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022 súd zistil, že žalovaný 1) bol

rozsudkom zo dňa 05.01.2023 sp. zn. 4T/34/2022-820 uznaný vinným, že dňa 07.03.2020 spôsobil
dopravnú nehodu ako vodič osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta, EČV: M. a počas riadenia
motorového vozidla neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy najmä svojím schopnostiam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dôsledkom čoho prešiel s osobným motorovým
vozidlom cez plnú stredovú čiaru do protismeru svojej jazdy, kde celu bočnou pravou stranou osobného

motorového vozidla narazil do prednej časti osobného motorového vozidla zn. Fiat Stilo, EČV: J.,
v dôsledku čoho došlo k zrážke dvoch vozidiel a k ťažkému ublíženiu na zdraví spolujazdcom v obidvoch
motorových vozidlách a žalovaný 1) z miesta dopravnej nehody ušiel, neposkytol prvú pomoc osobám,
ktoré utrpeli zranenia v obidvoch motorových vozidlách, neprivolal hliadku polície, neprivolal rýchluzdravotnú pomoc, a teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ako
vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela

ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného
a ďalej maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138h Trestného zákona, prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr.
zákona, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Tr. zákona, za

čo bol odsúdený k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Okrem toho
podľa ustanovenia § 42 odsek 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Levice
sp. zn. 4T/164/2021 zo dňa 28.11.2022, právoplatným 28.11.2022 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd podľa § 61 odsek 1, 2 Tr. zákona uložil žalovanému 1) trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodení, medzi inými aj žalobca,

odkázali s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
05.01.2023.
Z predmetného spisu, zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 31.12.2021 zistil, že
zástupca poškodeného, teda žalobcu pán A. A., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že v trestnom konaní si
uplatňuje v prvom rade stratu na zárobku pána B. vo výške 2.451,48 EUR, ďalej bolestné za zranenia

pána B. v zmysle Znaleckého posudku č. 165/2020, ktoré vypracoval A. O. vo výške 1135 bodov, čo
činí 24.788,40 EUR, tiež si uplatňuje náklady za znalecký posudok pána A. O. vo výške 340,50 EUR.
Celkove si uplatnil v trestnom konaní škodu za pána B. v celkovej výške 27.580,38 EUR.
- Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 24.05.2020 A. N. O., znalca z odboru: úrazová chirurgia, súd
zistil, že určil bolestné pre žalobcu hodnotou 1135 bodov s tým, že nebolo uvedené ukončenie liečenia.

- Z Vyjadrenia znalca A. N. O. k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu súd zistil, že znalec sa vyjadril, že
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňom prepustenia z hospitalizácie na Traumatologickom
oddelení NsP Nové Zámky dňom 19.03.2020. Okrem iného uviedol, že v ďalšom období neboli zistené
iné diagnózy ovplyvňujúce bodové ohodnotenie bolestného.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, súd dospel k nasledovnému právnemu názoru
a záveru veci.

15. Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstraňovaním jeho následkov.

16. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
odsek 2, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

17. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

18. Podľa ustanovenia § 8 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovnívzneníneskoršíchpredpisov,lekárskyposudoksavydáva,lenčozdravotnýstavpoškodeného

možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

19. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
odsek 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

20. Podľa ustanovenia § 15 odsek 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

odsek 2, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

21. Podľa ustanovenia § 24 odsek 2 písmeno b), odsek 3, 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
odsek 3, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za
rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa

tohto zákona.
odsek 9, kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa
odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

22. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa ustanovenia § 106 odsek 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.
odsek 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu

na zdraví.

25. Podľa ustanovenia § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

26. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.27. Podľa ustanovenia § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie spoločenského uplatnenia.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2020 z 22.05.2020 o ustanovení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020, ustanovuje toto opatrenie
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden
bod na 21,84 EUR. Opatrenie nadobúda účinnosť 29.05.2020.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že

základ nároku na náhradu škody uplatnený žalobcom v tomto spore je nepochybne daný. Tento
nárok vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022-820 zo
dňa 05.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023, keď žalovaný 1) bol uznaný vinným,
že dňa 07.03.2020 spôsobil dopravnú nehodu ako vodič osobného motorového vozidla zn. Ford
Fiesta, EČV: M. a počas riadenia motorového vozidla neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy najmä svojím

schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dôsledkom čoho
prešiel s osobným motorovým vozidlom cez plnú stredovú čiaru do protismeru svojej jazdy, kde celou
bočnou pravou stranou osobného motorového vozidla narazil do prednej časti osobného motorového
vozidla zn. Fiat Stilo, EČV: J., v dôsledku čoho došlo k zrážke dvoch vozidiel a k ťažkému ublíženiu
na zdraví spolujazdcom v obidvoch motorových vozidlách a žalovaný 1) z miesta dopravnej nehody

ušiel,neposkytolprvúpomocosobám,ktoréutrpelizraneniavobidvochmotorovýchvozidlách,neprivolal
hliadku polície, neprivolal rýchlu zdravotnú pomoc, a teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona, ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá
pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre

seba alebo iného a ďalej maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2
písmeno a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138h Trestného zákona, prečin neposkytnutia
pomoci podľa § 178 Tr. zákona, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d) Tr. zákona, za čo bol odsúdený k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 30

mesiacov. Okrem toho podľa ustanovenia § 42 odsek 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/164/2021 zo dňa 28.11.2022, právoplatným 28.11.2022 ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Súd podľa § 61 odsek 1, 2 Tr. zákona uložil žalovanému 1) trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodení,

medzi inými aj žalobca, odkázali s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

31. Súd ako prvoradú otázku v konaní riešil vecnú legitimáciu strán sporu.
Čo sa týka žalobcu, mal súd za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu s poukazom
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022-820 zo dňa 05.01.2023, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca bol osobou poškodenou pri
dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 07.03.2020 a za ktorú bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený
žalovaný 1). V rámci tohto rozsudku bol žalobca podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku odkázaný s nárokom
na náhradu škody na civilný proces, čo si teda žalobca v tomto konaní aj uplatnil.
Čo sa týka pasívnej legitimácie, súd mal za to, že žalovaný 1) je pasívne vecne legitimovanou

stranou sporu na strane žalovaného, čo opätovne vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4T/34/2022-820 zo dňa 05.01.2023, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
05.01.2023, keď bol uznaný vinným, že dňa 07.03.2020 spôsobil dopravnú nehodu a jednak opustil
miesto činu dopravnej nehody, motorové vozidlo riadil bez platného vodičského oprávnenia, teda maril
výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze

činnosti, spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví spolujazdcom v oboch motorových vozidlách,
ktoré utrpeli zrážku práve nedbanlivostným konaním žalovaného 1) a za čo bol právoplatne odsúdený
a toho času si odpykáva trest odňatia slobody, ktorý mal uložený v trvaní 30 mesiacov ako súhrnný
a úhrnný trest.Čo sa týka pasívnej legitimácie u žalovanej 2), túto žalovaná namietala počas celého konania
s odôvodnením, že v čase dopravnej nehody, vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, teda
žalovaného 1), Ford Fiesta s EČV: M. nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení,
a preto sa žalovaná 2) domnievala, že nie sú dané predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 15 zákona
č. 381/2001 Z. z. o PZP. Tiež poukázala na to, že v danom prípade z tohto dôvodu podľa ustanovenia §
24 odsek 2 písmeno b) odsek 3 a 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP plnila za žalovanú 2) žalovaná 3),
teda Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá poskytla poistné plnenie z garančného fondu za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
S názorom žalovanej 2), že nie je pasívne vecne legitimovanou stranou na strane žalovanej súd
nesúhlasil, s poukazom na právny názor, ktorý zdôvodnil žalobca a s ktorým sa súd stotožnil, pretože
právna úprava poistenia občianskoprávnej povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, konkrétne v článku 20 a následne predmetnej Smernice, ako aj
ustanovenia § 11 odsek 9, § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Zákon o PZP ukladá likvidačnému
zástupcovi, ktorým bezpochyby je žalovaná 2), povinnosť uspokojovať nároky poškodeného, nakoľko
likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Zákonodarca
jednoznačne deklaroval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2), ktorá je v pozícii likvidačného zástupcu,

lebo je zodpovedná za náhradu škody. Zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP v ustanovení § 27a prebral
právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname
prebratých právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady
72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia

tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5 EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 bola transportovaná do

vnútroštátneho práva Slovenskej republiky, čo vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP.
Citovaný právny predpis bezpochyby ukladá likvidačnému zástupcovi, ktorým je žalovaná 2), povinnosť,
uspokojovať nároky poškodeného, nakoľko likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene
poisťovateľa a na jeho účet. Taktiež nielen z ustanovení § 11 odsek 9, § 15a a aj z § 24a odsek 1 písmeno
b) zákona o PZP je zákonodarcom deklarovaná pasívna vecná legitimácia žalovanej 2) v prejednávanej

veci, ktorá je v pozícii likvidačného zástupcu, lebo zodpovedá za náhradu škody. Ďalšou otázkou je
skutočnosť, že v čase dopravnej nehody vozidlo žalovaného 1), ktorým spôsobil dopravnú nehodu,
nebolo povinne zmluvne poistené. To však nemení na skutočnosti, prečo by žalovaná 2) nemala byť
pasívne vecne legitimovanou stranou v tomto konaní. V tomto smere sa súd nestotožnil s právnou
argumentáciou žalovanej 2), keď poukázala na aplikáciu ustanovenia § 9 odsek 1 českého zákona č.

168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za újmu způsobenou provozem vozidla a o změně některých
souvisejících zákonů s poukazom na to, že právna úprava Českej republiky nie je totožná s právnou
úpravou platnou na území Slovenskej republiky. Preto na túto jej argumentáciu nie je možné prihliadať.
Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaná 2) je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu.
Čo sa týka žalovanej 3), bola ako strana sporu na strane žalovanej pripustená do konania v rámci

tohto konania, a to na základe uznesenia súdu zo dňa 22.08.2023 sp. zn. 18C/38/2023-83, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2023 na návrh žalobcu v súlade s ustanovením §
24 odsek 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, keď v čase dopravnej nehody motorové
vozidlo žalovaného 1), ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a škodu poškodeným, nebolo povinne zmluvne
poistenéaSlovenskákanceláriapoisťovateľov,tedažalovaná3),poskytlazpoistnéhogarančnéhofondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

32. Žalovaný 1) nárok uplatnený žalobcom žiadnym spôsobom nenamietal, nepredložil súdu žiadne
dôkazy, ktorými by preukazoval opak tvrdenia žalobcu alebo ktorými by akýmkoľvek spôsobom vedel
preukázať svoju nevinu, prípadne niečo iné, k žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný súdom

výzvou zo dňa 05.05.2023, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 dní. Túto výzvu si prevzal riadne
a včas a následne sa nevyjadril ani k vyjadreniam žalovanej 2) a 3) a k vyjadreniu právneho zástupcu
žalobcu, nevyjadril sa ani na záver k veci, ako navrhuje rozhodnúť a s poukazom na toto správanie sa
žalovaného 1) súd dospel k takému záveru, že nenapáda žiadnym spôsobom nárok uplatnený žalobcoma že ho uznáva s poukazom na závery právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4T/34/2022-820 zo dňa 05.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023, a preto ho súd
zaviazal k zaplateniu náhrady za bolesť v sume 24.788,40 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom výšku bolestného žalobca preukázal súdu dostatočným
spôsobom listinnými dôkazmi, ktoré súd už oboznámil v bode 13, na tieto odkazuje, a to najmä na
Lekársky posudok o bolestnom zo dňa 24.05.2020 znalca z odboru: úrazová chirurgia, A. N. O., ktorý
určil bolestné u žalobcu celkovým počtom bodov 1135 a so začiatkom liečenia 07.03.2020. Ukončenie
liečenia v tomto lekárskom posudku zo strany znalca nebolo uvedené. Súd v predbežnom právnom

posúdení veci oznámil stranám sporu na prvom pojednávaní, že je potrebné, aby žalobca predložil súdu
od znalca, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu, keďže od tohto dátumu sa odvíja začiatok plynutia
premlčacej lehoty, ktorú vzniesli žalovaná 2) a 3). Žalovaný1) nevzniesol v tomto konaní žiadnu námietku
premlčania, preto na ňu súd nemohol zo zákona prihliadať a keďže žalovaný 1) nenamietal nárok
uplatnený žalobcom, mal za to, že s ním súhlasí. Žalovaná suma vo výške 24.788,40 EUR predstavuje
teda náhradu za bolesť podľa lekárskeho posudku znalca A. N. O. zo dňa 24.05.2020 pri hodnote bodu

21,84 EUR v súlade s Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2020 z 22.05.2020, ktoré v § 1
stanovilo výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020
za jeden bod v sume 21,84 EUR. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 29.05.2020.
32.1 S poukazom na vyššie uvedené preto súd zaviazal žalovaného 1) k povinnosti zaplatiť žalobcovi
náhradu za bolesť v sume 24.788,40 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku s tým, že výrokom II. súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania
zo žalovanej sumy voči žalovanému 1) zamietol z dôvodu, že žalobca ani v žalobnom petite ani pri
upresnení žalobného petitu predtým, ako súd pripustil zmenu žalobného návrhu podľa uznesenia zo
dňa 24.06.2024 pod sp. zn. 18C/38/2023-142 neupresnil a nešpecifikoval presne dátum, od ktorého
žiada priznať úrok z omeškania, neuviedol v akej výške si ho uplatňuje a vôbec ho žiadnym spôsobom

nezdôvodnil,pretosúdvtejtočastižalobužalobcuzamietol,pretoženiejepovinnosťousúduakýmkoľvek
spôsobom nad rámec žalobného petitu žalobcu rozhodovať o príslušenstve. V danom prípade sa
jedná o návrhové konanie, žalobca je ten, ktorý disponuje so žalobou a jedine on môže žalobu meniť,
špecifikovať, upresniť.

33. Žalovaná 2) a žalovaná 3) vzniesli v prejednávanej veci námietku premlčania s tým, že nárok žalobcu
považujú za premlčaný v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 106 odsek 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 15 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, ako aj § 8 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Súd na túto
vznesenú námietku premlčania musí zo zákona prihliadnuť v súlade s ustanovením § 100 odsek 1 OZ.

34. Vzhľadom na námietky premlčania vznesené žalovanými 2) a 3) titulom nároku žalobcu za škodu
na zdraví a za bolesti, ktoré utrpel v tejto súvislosti, sa súd vysporiadal nasledovne:
Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej

dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietkupremlčania,atýmdosiahnuťstav,vrámciktoréhosaužoprávnenáosobanemôžesúspechom
domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom
súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ).

Opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania súd posudzuje prednostne (porovnaj R 29/1983).
34.1 Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu
(§ 106 ods. 2), ktorých začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo
sa premlčí napriek tomu, že poškodenému prípadne plynie ešte druhá premlčacia doba. Občiansky
zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej

doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby
poškodenýmoholsvojnároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde;okamihvznikuškody,resp.vedomosť
poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym
konaním, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi
a k jeho vedomosti o škode. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, objektívna
desaťročná premlčacia doba neprichádza do úvahy a uplatňuje sa iba subjektívna dvojročná premlčacia
doba.34.2 Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného a tomto prvku. Ako už judikoval NS SR, poškodený
sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových

okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo
právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu
vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti
(viď R 16/2014). Znamená to, že pokiaľ poškodený mal skoršiu vedomosť o subjekte, ktorý zodpovedá
za vzniknutú škodu, nemožno stotožňovať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby s dátumom

právoplatnosti rozsudku v trestnej veci.
34.3 O škode spočívajúcej bolestnom, sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať
ohodnotenie bolestného, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno
škodu zistiť. Ako už bolo povedané, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku,
ktorý sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno z medicínskeho hľadiska považovať za
ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od

poškodenia na zdraví. Za ustálený sa považuje taký stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať
zásadné zmeny zdravotného stavu poškodeného v dôsledku škodnej udalosti. Akonáhle je teda
zdravotný stav poškodeného ustálený, možno hodnotiť bolesť, týmto okamihom je bolesť zistená bez
ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom, ktorý je len dokladom potvrdzujúcim
vytrpenú a zistenú bolesť. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti, a teda za deň

počiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je
potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného a kedy je možné objektívne urobiť
bodové ohodnotenie bolesti lekárom. Tento záver korešponduje i konštantnej judikatúre, keď Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. M Cdo 37/2000 (R 68/2003), prijal záver, že za deň zistenia bolesti nemožno
bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku

o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (uznesenie Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 6Co/46/2020-237 zo dňa 29.10.2021).

35. Pri vyhodnotení vznesenej námietky premlčania žalovanou 2) a žalovanou 3) súd mal za to, že
je potrebné vychádzať z ustanovenia § 106 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka a nie z ustanovenia

§ 104 Občianskeho zákonníka tak, ako to tvrdil žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
23.06.2023, kde v tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.02.2011,
sp. zn. 25Cdo/3771/2008, podľa ktorého: „Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné
plnenie je určený v ustanovení § 104 OZ objektívne, a to pre všetky druhy poistenia, jej celková dĺžka
sú štyri roky a plynie od poistnej udalosti, ktorá je vymedzená poistnými podmienkami pre jednotlivé

druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy bola poistná udalosť poisťovni oznámená a kedy sa poistné
plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k vzniku nároku (actio nata). Pre určenie začiatku plynutia
premlčacej doby je teda rozhodujúca skutočnosť okamih vzniku poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to,
či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej istej poistnej udalosti.“ Žalobca v tomto smere nevyložil
správne toto zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na poistné plnenie, ale nie na náhradu škody

titulom bolestného. Na náhradu škody titulom bolestného je potrebné vychádzať pri skúmaní dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania iba z ustanovenia § 106 odsek 1 a 2, s ktorou skutočnosťou sa stotožnil
aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 31.01.2023 sp. zn. 7Cdo/171/2022, na ktorý súd
poukazuje v tejto prejednávanej veci a podľa ktorého Najvyšší súd SR uviedol, že „Odvolací súd správne
vychádzal z toho, že v prípade nároku za odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

sa žalobca dozvedel o škode v čase, kedy sa mu zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať
bodové ohodnotenie bolesti a od momentu, kedy nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za
vznik škody, začala bežať subjektívna premlčacia doba na uplatnenia nároku na náhradu za bolesť.
V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia dozvie
v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom

rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových
okolností, ktoré má k dispozícii objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Rozhodnutie odvolacieho súdu je
potom v súlade s citovaným ustanovením § 106 OZ, ktorého výklad v rámci jeho aplikácie odvolacím
súdom je súladný aj s konštantou judikatúrou. Názor dovolateľa by v podstate umožňoval odkladať
začiatok premlčacej doby úplne podľa vôle poškodeného do momentu, keď sa rozhodne nechať si

vypracovať znalecký posudok. Tým by bol do značnej miery popretý účel premlčania ako taký, ktorý
spočíva predovšetkým v stimulácii subjektov k včasnému vykonávaniu svojich práv, v limitácii doby, po
ktorej sú dlžníci vystavení vynucujúcemu zákroku a v nastolení právnej istoty, ktorou by sa priečiloneúmerné dlhé pretrvávanie práv a povinností, ktorých preukazovane po uplynutí dlhšej doby je spojené
s určitou mierou spornosti.“
V tejto súvislosti súd poukazuje obdobne aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2022

pod sp. zn. 4 Cdo/161/2022, ktorý uviedol, že „v zmysle ustanovenia § 8 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov,
lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide
o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Z publikovaného judikátu implicitne vyplýva právny záver, že len čo možno podľa ustanovení zákona

považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. len čo možno bolesť a SSU hodnotiť, týmto
okamihom začína plynúť pre uplatnenie nárokov dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne ošetrujúci lekár, prípadne znalec vyhotoví posudok
o bolestnom a SSU“.

36. Žalobca predložil v priebehu konania vyjadrenie znalca, ktorý vypracoval lekársky posudok

o bolestnom, A. N. O., k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu po úraze zo dňa 07.03.2020, keď
uviedol, že k ustáleniu diagnóz u žalobcu došlo dňom prepustenia z hospitalizácie na Traumatologickom
oddelení NsP Nové Zámky dňa 19.03.2020, teda deň 19.03.2020 je dňom, kedy začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota žalobcovi na uplatnenie svojho nároku titulom bolestného,
a táto mu uplynula dňom 19.03.2022, pričom žalobu podal žalobca dňa 11.04.2023. S poukazom na

túto skutočnosť súd vznesenú námietku žalovanej 2) ohľadom premlčania nároku žalobcu vyhodnotil za
dôvodnú. V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 112 OZ, ktorý upravuje spočívanie
premlčania, a to z dôvodu, že žalobca si v trestnom konaní pred vyšetrovateľom neuplatnil nárok na
náhradu škody voči žalovanej 2), resp. si uplatnil tento nárok v trestnom konaní všeobecne titulom
bolestnéhopodľaLekárskehoposudku,ktorývypracoval,A.N.O.vovýške1135bodovčočiní24.788,40

EUR. Súd v tejto súvislosti má za to, že žalobca si prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu
v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom riadnym a účinným spôsobom voči žalovanej 2) neuplatnil nárok
na náhradu škody, preto jeho nárok sa stal premlčaným dňa 19.03.2022.

37. Žalovaná 3) obdobne ako žalovaná 2) vzniesla v predmetnom konaní námietku premlčania tiež

v súlade s ustanovením § 106 odsek 1), 2) OZ, § 15 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a podľa § 8
odsek 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom
znení. Súd túto námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú s poukazom na to, že žalobca sa dozvedel
bezprostredne po dopravnej nehode dňa 07.03.2020 o tom, kto zodpovedá za škodu, pričom o škode
sa žalobca dozvedel v okamihu ustálenia zdravotného stavu podľa vyjadrenia lekára, znalca A. N. O.,

dňa 19.03.2020. Okrem toho v trestnom konaní nebolo preukázané, že by si žalobca prostredníctvom
splnomocneného zástupcu v rámci výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 31.12.2021 voči žalovanej 3)
riadnym a účinným spôsobom uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného. S poukazom na túto
skutočnosť nemohlo plynúť spočívanie premlčacej lehoty podľa § 112 OZ voči žalovanej 3) s poukazom
aj na tú skutočnosť, že žalobca pôvodne uplatnenou žalobou neoznačil žalovanú 3) za stranu sporu

na strane žalovanej a žalovaná 3) sa stala stranou sporu až právoplatnosťou uznesenia Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 18C/38/2023-83 zo dňa 22.08.2023, ktorým pripustil do konania na strane
žalovaných žalovanú 3) a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2023.

38. S poukazom na dôvodne vznesené námietky premlčania zo strany žalovanej 2) a žalovanej 3) súd

výrokom III. žalobu voči žalovanej 2) zamietol a výrokom IV. súd žalobu voči žalovanej 3) zamietol.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v prejednávanej veci tromi výrokmi, a to výrokom V.,
keď týmto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému 1), a to
podľa § 255 odsek 1 C.S.P., keďže žalovaný 1) nenamietal nárok uplatnený žalobcom ani nepredložil

žiadne dôkazy, v zmysle ktorých by súd mal žalobu voči nemu zamietnuť a keď teda bol v konaní
plne úspešný, tak žalobcovi prináleží plný nárok na náhradu trov konania, podľa § 262 odsek 1 C.S.P.
a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek
2 C.S.P.
39.1 Výrokom VI. súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 2) podľa ustanovenia

§ 255 odsek 1 C.S.P., ktorá bola v konaní plne úspešná, pretože súd žalobu voči nej zamietol, pretože
si dôvodne uplatnila a vzniesla námietku premlčania voči celému nároku žalobcu, a preto bola v konaní
plne úspešná voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P., a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.39.2 Výrokom VII. súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 3) podľa ustanovenia
§ 255 odsek 1 C.S.P., ktorá bola v konaní plne úspešná, pretože súd žalobu voči nej zamietol, pretože
si dôvodne uplatnila a vzniesla námietku premlčania voči celému nároku žalobcu, a preto bola v konaní

plne úspešná voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P., a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).