Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203140
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625203140.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., štátny
občan Poľskej republiky, zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so sídlom Železničná 291, Poltár
proti žalovanému E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, E., štátny občan SR, zast.: Mgr.
Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, o zaplatenie 42 165,96 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Konanie s a z a s t a v u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3
dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 16.07.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáha

zaplatenia sumy 42 165,96 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol do roku 2024 väčšinovým podielovým spoluvlastníkom v podiele
13/14 nehnuteľností v k. ú. H.:
LV č. XXXX E KN p. č. 1542/3 lesný pozemok o výmere 468956 m2
LV č. XXXX E KN p. č. 1539 TTP o výmere 7869 m2

LV č. XXX E KN p. č. 1538/1 TTP o výmere 1811 m2.

3. Funkciu odborného lesného hospodára vykonáva I. A. J.. E - mailom zo dňa 19.07.2023 informoval
I. A. J., že v poraste sa vykonávala čerstvá ťažba, o ktorej ako OLH nevedel a nevydal na ňu povolenie
na ťažbu. Stromy neboli vyznačené na výrub v zmysle programu starostlivosti o lesy.
E - mailom 20.07.2023 majitelia lesa kontaktovali E. F. a dopytovali sa na ťažbu bez povolenia majiteľov

a povolenia OLH.

4. Následne E. F. odpovedal, že vychádzajú z nesprávnych informácii a to e-mailom 20.07.2023 a dňa
24.07.2023 vysvetlil, že sa o lesný porast starajú, a jednalo sa o kalamitu. E. F. pripojil aj fotky. I. A. J.
- OLH taktiež oslovil E. F. cez aplikáciu Whats - app, pričom mu E. F. zaslal Doklad o pôvode dreva, z
ktorého vyplýva ťažba 85,47 m3 dreva z toho 3/4 bolo spracované na metrovinu.

5. A. B. oslovil v tejto veci znalca z odboru lesníctvo, odhad hodnoty lesov, hospodárenie v lesoch a
odhad škôd na lesnom majetku - I. E. K., ktorý dňa 31.7.2023 vykonal ohliadku v lesnom poraste, pričom
skonštatoval výrub dreva, ako aj prítomnosť pilčíkov. Trestné stíhanie sa viedlo Národnou centrálou
osobitných druhov kriminality, Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a envirom. Kriminality,
Oddelenie Banská Bystrica ČVS: L. - XXXX/XXX - M. - N. - XXXX, kde bolo Znaleckým posudkom č.

28/2023 I. A. N. určené množstvo nelegálne vyťaženej drevnej hmoty na 565,95 m3 a hodnota drevnej
hmoty je 60 579,17 Eur bez DPH.6. V trestnom konaní bolo vznesené obvinenie proti E. F., nar. XX.XX.XXXX, zároveň bolo zrušené
trestné stíhanie MK& MK HOLZ s.r.o. a to Uznesením GP IV/1 Pz 444/24/1000 zo dňa 31.03.2025.

Okresnom prokuratúrou Lučenec bolo pod spisovou 1Pv 328/23/6606 bola podaná obžaloba proti
obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) ods. 2 písm. a)
TZ v súbehu s prečinom porušovaniu ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 TZ a § 302 ods. 1 TZ.
Aktuálne je konanie vedené na OS Lučenec 3T/43/2025.

7. Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou bola MK&MK HOLZ s.r.o. za správny delikt v súvislosti s
ťažbou dreva na pozemkoch žalobcu uložená pokuta vo výške 7000,--Eur.

8. V rámci trestného konania bola konštatovaná hodnota drevnej hmoty 42 165,96 Eur vzhľadom
na to, že čiastkový výrub dreva sa žalovanému nepodarilo preukázať. Bez ohľadu na výsledok
trestného konania a prípadnú trestnú zodpovednosť, je nepochybné, že E. F. vykonal na pozemkoch

vo väčšinovom vlastníctve žalobcu výrub drevnej hmoty v hodnote 42 165,96 Eur. Pri určovaní výšky
požadovanej sumy teda rešpektuje sumu vyčíslenú v trestnom konaní. Podiel A. B. na škode sa
odvodzujeodspoluvlastníckehopodielunalesnýchpozemkochvčasevýrubu-13/14atedapredstavuje
sumu 42 165,96 Eur.

9. Predžalobnou výzvou bol žalovaný vyzvaný pôvodne na úhradu sumy 56 252,08 Eur do 31.03.2025
v zmysle znaleckého posudku I. A. N. , ktorá zahŕňala aj čiastkový výrub stromov, ktorý sa napokon
žalovanému nepodarilo v trestnom konaní preukázať.

10. Trestnoprávna rovina výrubu dreva nie je pre občianskoprávne konanie podstatná. Žalovaný mohol

a nemusel naplniť svojím konaní objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu.
Konanie žalovaného nemusí dosiahnuť intenzitu potrebnú na posúdenie skutku ako trestného činu.
Predpokladom rozhodnutia podľa § 287 TP je právoplatné uznanie obžalovaného za vinného.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalobu

považuje za nejasnú, neurčitú a nezrozumiteľnú a žiada ju kvalifikovať ako zjavne nedôvodnú. Doručená
žaloba neobsahuje žiadny popis konkrétnych skutkových okolností, ktoré by tvorili podklad pre uplatnený
nárok a to ani okrajovo, tak aby sa mohol žalovaný vyjadriť' vo svojej replike. Žaloba podaná
splnomocneným právnym zástupcom žalobcu z radov advokátov je absolútne formálna, abstraktná s
absenciou preukázania skutkového základu žaloby, bez popisu skutkového deja a výlučne s odkazom

na dôkazy. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza z čoho pozostáva výška dlžnej sumy, ako k tejto sume
dospel, zdôvodnenie pasívnej legitimácie žalovaného, pričom odkazuje na dôkazy uvedené v žalobe,
resp. v prílohe k žalobe. Avšak ani z uvedeného dôkazu nijakým spôsobom nevyplýva akým titulom si
žalobca uplatňuje svoj nárok (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie) a ako dospel žalobca k výške
žalovanej sumy, čo prezumuje neurčitosť žaloby ako celku.

12. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý si zároveň uplatňuje ako poškodený aj
v rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn.: 3T/43/2025. V žalobe
žalobca uvádza, že "trestnoprávna rovina výrubu dreva nie je pre občianskoprávne konanie podstatná".

13. S týmto názorom žalobcu sa nestotožňuje. Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia)
vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých
účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.
Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený
skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania,

ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania. Prekážku prv začatého konania
môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne
uplatnený v občianskom právnom konaní.

14. Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na náhradu Škody

poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu Škody v
trestnom konaní, vzniká prekážka pre to, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom
konaní.15. Tak isto namieta svoju pasívnu legitimáciu. Zo žaloby nijakým spôsobom nevplýva, prečo žaloba
smeruje voči jeho osobe.

16. Zo žaloby nevyplýva akým titulom si žalobca uplatňuje voči jeho osobe nárok, t. j. či ide o náhradu
škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené je dôležité aj s ohľadom na zaujatie právne
kvalifikovaného vyjadrenia k dôvodom žaloby ako aj posúdenie prípadného premlčania nároku.

17. V prípade, ak žalobca odkazuje na podanú obžalobu a svoj nárok opiera o dôvody uvedené v
obžalobe, malo by ísť o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v obžalobe sa mu kladie za vinu, že
sa dopustil trestného činu krádeže. Premlčanie bezdôvodného obohatenia je upravené v ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkon obohatil.

18. V prípade, ak žalobca žiada úhradu žalovanej sumy titulom nároku na náhradu škody poukazuje na
to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu a to: a) porušenie povinnosti, b) vznik škody; c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a d) zavinenie. Existenciu všetkých troch predpokladov

zodpovednosti musí preukázať žalobca. Žalobca nepreukázal porušenie konkrétnej právnej povinnosti
z jeho strany, z ktorého mu mala vzniknúť tvrdená škoda. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako
poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za
protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením,
ktoré prislúcha súdu. Má za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, vždy postupoval

s odbornou starostlivosťou (čo preukazuje aj v rámci trestného konania) a teda nie je splnená jedna z
troch zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

19. Pokiaľ ide o druhú podmienku zodpovednosti za škodu - vznik škody, namieta že by jeho konaním
vznikla škoda v majetkovej sfére žalobcu. Okrem toho namieta výšku vyčíslenú žalobcom, pretože zo

žaloby nie je zrejmé ako žalobca dospel k tomuto vyčísleniu.

20. Pokiaľ ide o tretiu podmienku - príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody, v tejto súvislosti uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu,
tvrdí, že žalobcovi jeho konaní nevznikla žiadna škoda a teda nemôže existovať ani príčinná súvislosti

medzi škodou a protiprávnym konaním.

21. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

22. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

23. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.

Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

24. Pripojením spisu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 3T/43/2025 súd
zistil, že dňa 17.04.2025 bola na E. F. v predmetnom konaní v postavení žalovaného, podaná obžaloba
okresným prokurátorom v Lučenci, na tom skutkovom základe, že v dobe od 22.05.2023 do presne

nezisteného dňa mesiaca august 2023 v k. ú. H., okr. L., na parcele KN-E č. 1542/3, vedenej ako
lesný pozemok, v spoluvlastníctve A. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 13/14 k celku a I. G.
N. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/14 k celku, v lesných porastoch č.558a0, 558b0, 559a0,
559b0, 559c0, 559d0, 560a0, 560b0 a 561a0 v rozpore s ust. § 23 ods.1 zákona č. 326/2005 Z. z. o
lesoch v znení neskorších predpisov, vykonal a dal vykonať prostredníctvom pilčíkov L. F. a ďalších

nestotožnených osôb, bez vyznačenia ťažby a bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu, výrub 388
ks drevín rôzneho druhu, pričom si vypílenú drevnú hmotu v celkovom objeme 377,66 m3 prisvojil, kde
odcudzením drevnej hmoty spôsobil vlastníkom pozemku A. B. majetkovú škodu vo výške 42 165,96
Eur a I. G. N. majetkovú škodu vo výške 3 243,53 Eur.25. Predmetná trestná vec nie je právoplatne skončená, vo veci je vytýčený termín pojednávania na
30.09.2025. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: L./O., ktorý je súčasťou spisu 3T/43/2025 súd

zistil, že dňa 05.12.2023 v rámci svojho výsluchu ako svedka si A. B. v predmetnom konaní v postavení
žalobcu, uplatnil voči žalovanému náhradu škody, kde uviedol: "po poučení v zmysle § 46 ods. 1, 3 TP
chcem uviesť, že sa pripájam k trestnému stíhaniu a žiadam, aby páchateľ uhradil spôsobenú škodu
v zmysle znaleckého posudku I. A. N. predstavujúcu hodnotu drevnej hmoty z vyťažených drevín na
mojom pozemku" a následne dňa 24.10.2024 v rámci výsluchu ako svedka si žalobca voči žalovanému

uplatnil náhradu škody, keď uviedol: "v čase výrubu som bol majiteľom 13/14tin uvedenej parcely (KN-
E č. 1542/3 v k. ú. H.) a preto ako poškodený žiadam, aby E. F. (žalovaný) mi uhradil spôsobenú škodu
v sume 42 165,96 Eur ....."

26. Podľa § 46 ods. 3 Trestného zákona č. 301/2005 Z. z., poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený

navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

27. Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým

spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ

uhradená.

28. Keďže súd z obsahu zápisnice o výsluchu poškodeného (žalobcu) zo dňa 05.12.2023 ako aj zo dňa
24.10.2024 kde bola presne špecifikovaná výška náhrady škody, zistil, že žalobca si uplatnil v trestnom
konaní náhradu škody, keď zo zápisnice vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa

§ 46 Trestného poriadku vo výške 42 165,96 Eur voči žalovanému, súd konštatuje, že žalobca
(poškodený v trestnom konaní) si nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil už v prípravnom konaní dňa
05.12.2023 a 24.10.2024, preto nie je možné ten istý nárok uplatniť v konaní pred civilným súdom medzi
tým istým žalobcom (poškodeným v trestnom konaní) a žalovaným (obžalovaným v trestnom konaní).

29. Žaloba v civilnom sporovom konaní bola na súd podaná dňa 16.07.2025, teda v čase už po uplatnení
nároku na prisúdenie náhrady škody spôsobenej prečinom v trestnom konaní.
30. Súd konštatuje, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobca (poškodený v trestnom konaní) vyvodzuje
svoj nárok v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/42/2025 a
spisovou značkou 3T/43/2025 sú totožné, keď v oboch konaniach tvrdí rovnaké skutkové okolnosti o

vzniknutej škode.

31. Súd má za to, že v oboch spomínaných konaniach ide o totožnosť subjektov vo vzťahu k
uplatnenému nároku (neprihliada sa na to, v akom sú procesnom postavení) a totožnosť predmetu
konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku.

32. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada
súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné
podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného
sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc

a príslušnosť), b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...), c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti),
d)negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie).

33. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom

procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na
súde(ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť
predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na
základe neskôr podanej žaloby, zastaví.34. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený

na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán
a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.5Cdo/280/2010).

35. Vo vzťahu k totožnosti osôb nie je samo o sebe významné, či majú rovnaké osoby v rôznych

konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak vystupujú v jednom konaní ako žalovaní a v druhom
konaní ako žalobcovia). Tých istých osôb sa konanie týka i v prípade, že v neskoršom konaní vystupujú
právni nástupcovia ( z dôvodov univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú (boli) účastníkmi
už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4338/2015).

36. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska civilného sporového

procesu začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v civilnom procese bola podaná
na súd až potom, ako bol už urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní(R 22/1979,
obdobne i rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 655/2013). Nakoľko v čase podania žaloby bola
prekážka veci začatej ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky daná, súd musel konanie
zastaviť.

37.Ajzustálenejjudikatúryvyplývazáver,ženakonštatovanieprekážkyzačatéhokonania,tzv.prekážky
litispendencie sa nemusí jednať o dve rovnaké občianskoprávne konania na rovnakom okresnom súde.
Litispedencia je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje

právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/12/2020).
38. Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom
konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní. Prekážkou už začatého
konania môže byť v prípade nároku na náhradu škody, ak si tento nárok poškodený uplatňuje v trestnom
konaníasúdvtomtotrestnomkonaníotomtonárokukoná,tedaneodkážepoškodenéhosjehonárokom

na samostatné občianskoprávne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/12/2020).

39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nároku žalobcu - poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom
konaní (§ 287 a § 288 Trestného poriadku), ktoré je však súčasťou trestného konania. V adhéznom
konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom,

pokiaľ si poškodený uplatní nárok na náhradu riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, resp.
skráteného vyšetrovania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje
s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (najmä občianskeho práva),
ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku.

40.Pokiaľtedažalobcapodalžalobuvcivilnomkonanínasúdedňa16.07.2025,jehonárokboluplatnený
v civilnom konaní neskôr, a preto je za splnenia podmienok podľa § 159 CSP potrebné takéto neskôr
začaté konanie zastaviť.

41. Súd v uvedenej súvislosti poukazuje na fakt, že pokiaľ sa rozhodne v adhéznom konaní o náhrade

škody (aj o jej výške), nebude možné uplatňovať rovnaký nárok na náhradu škody v občianskom súdnom
konaní z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).

42. Rovnako tak uvedené platí aj v prípade litispendencie, t. j. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený
v adhéznom konaní, nie je možné uplatniť tento nárok samostatne aj v civilnom konaní.

43. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ak súd v trestnej veci odkáže poškodeného
(žalobcu) s náhradou škody na civilné konanie podľa § 288 Trestného zákona, tak je to pre poškodeného
(žalobcu) záväzné až vtedy, ak bude rozhodnutie právoplatné a túto škodu si bude musieť uplatniť novou
žalobou.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konanie zastavil.45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

48. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca, pretože si uplatnil nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní a následne aj žalobou v civilnom konaní a svojim správaním tak spôsobil vedenie
dvoch, síce rôznych konaní, ale o tom istom nároku medzi tými istými subjektami. Z uvedeného dôvodu
súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.