Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208864
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125208864.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. XXX/X, proti povinnému B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/X, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. augusta 2025,
č.k. 27C/1/2025-13, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. m e n í tak, že povinnému
u k l a d á povinnosť n e v s t u p o v a ť do rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č.
1491/2, nachádzajúceho sa v k. ú. F., obec a okres D., zapísaného na LV č. XXXX; na pozemok parc.
č. 1491/1 registra „C“ KN o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k. ú. F.,
obec a okres D., zapísaný na LV č. XXXX a na pozemok parc. č. 1491/2 registra „C“ KN o výmere 96
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k. ú. F., obec a okres D., zapísaný na LV č. XXXX

do právoplatného skončenia konania vo veci samej o obmedzenie z užívacieho práva k nehnuteľnostiam
alebo vylúčenie z užívania nehnuteľností.

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. m e n í tak, že povinnému u k l a d á povinnosť
n e p r i b l i ž o v a ť s a k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou

účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní,
v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch do právoplatného skončenia konania vo
veci samej o ochranu osobnosti ohľadne nepribližovania sa k nej.

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku III. m e n í tak, že navrhovateľke

u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti povinnému žalobu
o obmedzenie povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam alebo vylúčenie povinného
z užívania dotknutých nehnuteľností a žalobu na ochranu osobnosti navrhovateľky ohľadne zákaz
približovania sa povinného k nej.

Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

v rozsahu 100 %.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil povinnému (tam uvedené
žalovanému - pozn. odvolacieho súdu) povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele č. 1491/2, nachádzajúceho sa v k. ú. F., obec a okres D., zapísaného na LV

č. XXXX, na pozemok parc. č. 1491/1 registra „C“ KN o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúci sa v k. ú. F., obec a okres D., zapísaný na LV č. XXXX, a na pozemok parc. č. 1491/2registra „C“ KN o výmere 96 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k. ú. F., obec a
okres D., zapísaného na LV č. XXXX. Vo výroku II. nariadil povinnému (tam uvedené žalovanému -
pozn. odvolacieho súdu) povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke (tam uvedené žalobkyni - pozn.

odvolacieho súdu) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred
inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude povinný (tam uvedené žalovaný - pozn. odvolacieho súdu)
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného (tam uvedené žalovanému - pozn.
odvolacieho súdu) na týchto úkonoch. Výrokom III. poučil strany sporu, že môžu podať návrh na

zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Výrokom
IV. navrhovateľke (tam uvedené žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu) priznal proti povinnému (tam
uvedené žalovanému - pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Citoval ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. e/ a h/, § 328 ods. 2, § 329 ods.1, 2, § 331 ods.1, § 337
ods. 1 C.s.p. Uviedol, že v predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do rodinného domu a na pozemky

v mieste ich pobytu ako aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že povinný sa voči navrhovateľke správa nevhodne,
na navrhovateľku žiarli, nátlakovo jej robí žiarlivostné scény, pričom toto správanie povinného sa
vystupňovalo vtedy, keď navrhovateľka nastúpila do práce. Povinný si preveruje, či navrhovateľka
skutočne trávi čas v zamestnaní, podozrieva ju z intímnych vzťahov s inými mužmi, jej konanie

pravidelne kontroluje prostredníctvom telefonických a textových správ. V domácnosti voči nej vystupuje
vulgárne, krčí na ňu a fyzicky ju šikanuje. V noci ju nenechá vyspať sa, opakovane ju budí. Takéto
správanie sa u povinného vyskytuje pravidelne, pričom po požití alkoholu sa intenzita jeho správania
zhoršuje. K poslednému incidentu v domácnosti manželov došlo dňa 24.07.2025 vo večerných hodinách
približne 22:00 hod., kedy povinný navrhovateľke opätovne robil žiarlivostné scény, dokonca ju fyzicky

napadol, vulgárne jej nadával, bol agresívny a násilím si vynucoval intímny styk. Po privolaní policajnej
hliadky bol povinný dňa 25.07.2025 príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín
vykázaný zo spoločného obydlia podľa 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore SR
v znení neskorších predpisov, a to na dobu 14 dní. Vykázanie sa vzťahuje na priestor na adrese E.
XXXX/XX, D. - F., ktorá adresa je spoločnou adresou pobytu oboch sporových strán. Po vyhodnotení

skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka osvedčila neodkladnú úpravu
pomerov sporových strán a opodstatnenosť ňou tvrdených skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie za účelom zabezpečiť ochranu telesnej a duševnej integrity
navrhovateľky zakázal povinnému vstupovať do priestorov, kde býva navrhovateľka a zároveň uložil
povinnému zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 m, ktorú vzdialenosť

považoval za dostačujúcu. Tieto zákazy uložil povinnému bez časového obmedzenia, pričom strany
sporu tiež poučil o možnosti podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, alternatívne zmenil tak, že uloží navrhovateľke tak, že v
rámci výroku obmedzenia zákazu priblíženia doplní výnimku spočívajúcu v tom, že tento zákaz sa
nevzťahuje na príležitosť vyzdvihnutia a vrátenia maloletých detí G. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX
a maloletého H. C., matke detí, a zároveň uloží žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní podať návrh
na rozvod spolu s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode,

s tým, že v prípade, ak nedôjde k podaniu tohto návrhu, tak neodkladné opatrenie zaniká a zároveň
prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. Podľa povinného navrhovateľka sa vo svojom
návrhu snaží navodiť pocit, že povinný je alkoholický tyran, ktorý navrhovateľku neustále fyzicky i slovne
atakuje, obťažuje, sleduje/kontroluje a šikanuje, a dokonca naznačuje, že sa ju pokúsil znásilniť. Podľa

názoru povinného ide o úmyselne vykonštruované obvinenia navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na
pravde. Nespochybnil, že má s navrhovateľkou problémy v manželstve, avšak tieto problémy podľa
neho spočívajú v odcudzení sa, a nie vo fyzickom či verbálnom násilí, kontrole, alkohole a podobne.
Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, že by ju fyzicky napadol, šikanoval či sledoval a rozhodne
sa ju nepokúsil znásilniť, a už vonkoncom nejakým spôsobom neohrozoval svoje dve deti, ktoré má

veľmi rád. Poukázal na to, že doposiaľ zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo voči nemu
ani vznesené obvinenie, a to vo veci vypovedali obe strany. Navyše navrhovateľka okrem skutkových
tvrdení nedoložila súdu žiaden iný relevantný dôkaz, napr. sms komunikáciu/whatsapp komunikáciu a
pod., ktorá by preukazovala jej tvrdenia. K incidentu zo dňa 24.07.2025 uviedol, že v čase vykázaniaani nebol pod vplyvom alkoholu, nikdy navrhovateľku neobťažoval pod vplyvom alkoholu a rozhodne ju
v tento deň neatakoval a ani jej vulgárne nenadával. Argumentoval, že hoci navrhovateľka v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že „sa obáva o život a zdravie ich dvoch maloletých detí,“

tak mu bez akýchkoľvek problémov deti po nariadení neodkladného opatrenia odovzdáva. Dôvodom,
prečo podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je ten, že si v súčasnosti nemôže bez
asistencie polície zobrať svoje veci z predmetnej nehnuteľnosti a musí využívať svojich rodičov na
to, aby mu deti vozili a zanášali späť do spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko navrhovateľka deti nikam
nevozí, lebo využíva nariadené neodkladné opatrenie, aby nemusela byť s ním vo fyzickom kontakte.

Namietal vady uznesenia súdu prvej inštancie z dôvodu, že navrhovateľka žiadala nariadiť zákazy
uvedené vo výrokovej časti návrhu len dočasne, avšak súd prvej inštancie tieto nariadil neobmedzene,
čím v podstate prejudikoval rozhodnutie vo veci samej o užívaní nehnuteľnosti a tiež podstatne sťažil
uplatňovanie rodičovských práv k maloletým deťom na strane povinného, nakoľko tieto deti sú stále s
matkou a na to, aby ich mohol vyzdvihnúť (a vrátiť matke), musí využívať tretie osoby. Súd nemôže
priznať strane viac, než strana žiada, naopak a tým, že súd prvej inštancie uložil uznesením v podstate

časovo neobmedzený zákaz bez povinnosti splniť akúkoľvek ďalšiu povinnosť zo strany navrhovateľky v
nejakom časovom rozmedzí, rozhodol mimo rámca návrhu navrhovateľky, čím došlo k porušeniu vyššie
uvedeného princípu. Dodal, že aj keď by došlo k zrušeniu uznesenia, tak nemá naďalej záujem po tom,
ako sa zachovala navrhovateľka, zotrvávať v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pričom tu uviedol,
že v súčasnosti už si zabezpečil vlastné bývanie v podobe nájomného bytu.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného vyjadrila tak, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvej inštancie a odvolanie povinného žiada zamietnuť. Skutočnosti uvedené v návrhu
považuje za pravdivé. Poprela, že by v akejkoľvek veci klamala, resp. zavádzala súd. Ohradila
sa k tvrdeniam povinného, že ide o úmyselne vykonštruované obvinenia, ktoré sa nezakladajú na

pravde. Slovné i fyzické útoky (agresívne, vulgárne, násilnícke), ktoré realizoval v nočných hodinách,
nemá zaznamenané, nakoľko boli nepredvídateľné a nečakané. Nakoľko predmetným neodkladným
opatrením sa dosiahla plnohodnotná súdna ochrana, a to v rozsahu vymedzeným samotným účelom
daného neodkladného opatrenia, nepodala na povinného trestné oznámenie, ktoré by sa riešilo
v trestnom konaní. Tvrdila, že konala predovšetkým v záujme maloletých detí. Poukázala, že nikdy

netvrdila, že pri vykázaní bol povinný pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že v noci, ktorá tomuto vykázaniu
predchádzala, bol pod vplyvom alkoholu a pod vplyvom alkoholu si v tú noc (t.j. 24.-25.07.2025)
vynucoval pohlavný styk, správal sa agresívne, vulgárne a problémy sa snažil riešiť zastrašovaním,
osočovaním a fyzickou šikanou. Praktiky zastrašovania, osočovania a fyzická šikana sa prejavovali aj
v minulosti. Ohradila sa i voči tvrdeniam povinného, že odmietala riešiť problémy v ich manželstve. Už

dlhšiu dobu sa spoločne rozhodli riešiť ich problémy v manželstve rozvodom. V stretávaní ich maloletých
detí s povinným problém nevidí. Uviedla, že rešpektuje rolu otca v živote detí, deti majú dobrý vzťah k
otcovi a v stretávaní sa detí s ich otcom brániť nebude, ako tomu dochádza aj doteraz. Uviedla, že podala
návrhu o rozvod manželstva dňa 18.08.2025 (konanie je vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 34P/120/2025). Podľa navrhovateľky povinný zavádza súd prvej inštancie tvrdením, že si nemôže

v súčasnosti bez asistencie polície zobrať svoje veci z predmetnej nehnuteľnosti. K tomuto uviedla, že
všetky veci, o ktoré ju žiadal prostredníctvom správ, mu vždy ochotne zbalila a odovzdala jeho rodičom,
ktorí preberajú a odovzdávajú obe ich maloleté deti k realizácii styku s povinným. V ostatnom zotrvala
na podanom návrhu.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. V § 325 ods. 2 C.s.p., z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal, je upravené
neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala

do domu alebo bytu, kde býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e/) alebo
aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť
jej konaním ohrozená (písm. h/).8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia z dôvodu domáceho násilia § 325 ods. 2 písm. e/
C.s.p. súd musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi páchaného v
ich spoločnom obydlí. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť,

že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, a to predovšetkým
lekárskymisprávami,trestnýmoznámením,čestnýmvyhlásenímtretejosoby(vpozíciisvedkaincidentu)
a pod. Neodkladné opatrenie má preventívnu povahu a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať
požiadavkou preukázania násilného skutku. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení z tohto dôvodu
je irelevantné, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k bytu alebo domu, či mu svedčí vlastnícke

alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu; dôležité je, že v ňom býva
obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery
strán. Rozhodujúci je teda faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Prípadné obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny cieľ, ktorý je do značnej miery zdôraznený
verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej
normy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené dôvodné podozrenie z násilia,

ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického či emocionálneho
týrania (vyhrážania, deprimovania a ponižovania). Násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré
ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo ktoré závažne poškodzuje
rozvoj jej osobnosti; násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože

zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky, nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Domáce násilie vzniká v
súkromí rodiny a môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny;
môže sa ho dopúšťať muž na žene, rodič na dieťati, aj dieťa na rodičovi, brat na sestre a podobne.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Navrhovateľka podaným návrhom hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť procesná ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonnom
stanovené podmienky pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku v
zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ C.s.p., pred vznikom závažnej ujmy na strane navrhovateľky v dôsledku

správania jej manžela (povinného) boli v posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel
aj súd prvej inštancie.

11. Pre daný typ konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) navrhovateľka listinnými dôkazmi
predloženými spolu s podaným návrhom preukázala, že s povinným sú manželia a z ich vzťahu

pochádzajú dve maloleté deti. Spoločne s povinným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
v podobe rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 1491/2, nachádzajúceho sa v k.
ú. F., obec a okres D., zapísaného na LV č. XXXX a podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov,
parc. reg. C KN č. 1491/1 o výmere 204 m2 (zastavaná plocha a nádvorie) a parc. reg. C KN č. 1491/2
ovýmere96m2(zastavanáplochaanádvorie),nachádzajúcichsavk.ú.F.,obecaokresD.,zapísaných

na LV č. XXXX, t.j. vo vzťahu k spoločnému obydliu účastníci konania disponujú rovnakými užívacími
právami.

12. Vo vzťahu k neodkladnej úprave pomerov (nariadením nedôkladného opatrenia) odvolací súd
uvádza, že osvedčenie dôvodnosti podozrenia z násilia súd zisťuje pomocou ponúknutých dôkazov,

pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť, a to tvrdené psychické a fyzické násilné správanie
povinného voči navrhovateľke v ich spoločnom obydlí, sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie povinného osvedčené
predovšetkým potvrdením OR PZ v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, OO PZ v Trenčíne o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 25.07.2025, v ktorom je ako vykázaná osoba uvedený povinný a ako

ohrozená osoba uvedená navrhovateľka. K vykázaniu zo spoločného obydlia je príslušník policajného
orgánu oprávnený, keď vzhľadom na zistené skutočnosti, najmä na posledný incident, ktorý bol podľa
tvrdenínavrhovateľkyvyvolanýzostranypovinného24.07.2025vovečernýchhodináchpribližneo22:00
hod., kedy sa povinný po odchode návštevy z ich spoločnej domácnosti mal správať voči navrhovateľkeagresívne, strkať ju prstami do oblasti ramena, pazuchy a rozkroku, vulgárne ju osočovať a nakoniec
udrieť do ramena a 3-krát poduškou udrieť do hlavy, priľahnúť ju na gauč a vynucovať si pohlavný
styk, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť

ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Navrhovateľka nasledujúci deň po incidente
(dňa 25.07.2025 o 18:30 hodine) privolala policajnú hliadku, ktorá povinného vykázala zo spoločného
obydlia na dobu 14 dní. V prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka ohrozenie
svojejtelesnejaduševnejintegritynásilnýmsprávanímpovinnéhodopúšťajúcesanajejosobeosvedčila
predovšetkým potvrdením OR PZ v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, OO PZ v Trenčíne o vykázaní

zo spoločného obydlia zo dňa 25.07.2025. Je preto namieste poskytnúť navrhovateľke ako ohrozenej
osobe preventívnu ochranu pred možnými dôsledkami násilníckeho konania a dočasne upraviť pomery
strán sporu, a to vo forme obmedzenia priblíženia sa povinného k navrhovateľke na určenú vzdialenosť
a zákazu jeho vstupu do rodinného domu, v ktorom má spoločné obydlie s navrhovateľkou, aby sa
minimalizovali obavy navrhovateľky a zamedzilo sa ďalším možným verbálnym i neverbálnym útokom
(hrozbe násilia) zo strany povinného. Zároveň odvolací súd prihliadol na to, že povinný sa správal

násilnícky nielen v súvislosti s incidentom, ale podľa tvrdení navrhovateľky ide o dlhodobé (obdobné)
správanie, ktoré sa vyskytlo približne pred rokom, keď navrhovateľka nastúpila do zamestnania,
pričom od tohto obdobia sa správanie povinného postupne stupňovalo a vyvrcholilo v podobe
nedávneho incidentu. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že nejde o ojedinelý prejav, ale o opakovaný
vzorec správania povinného, ktorý významne zvyšuje dôvodnosť obáv navrhovateľky. Odvolací súd

nespochybnil primeranosť nariadeného neodkladného opatrenia. Uvedené konania povinného viedlo
navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod manželstva strán sporu vedené na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 34P/120/2025.
13.Povinnývodvolacomkonaní tvrdenýmiskutočnosťamineosvedčil,žebysafyzickémučiverbálnemu
násiliu voči navrhovateľke nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia smerujúceho

voči navrhovateľke, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky.
Odvolací súd uviedol, že pre potreby rozhodovania o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje,
ak rozhodujúce skutočnosti sú zo strany navrhovateľky náležitým spôsobom osvedčené, nemusia byť
dokázané. Preto je tu aj podľa názoru odvolacieho súdu zo strany navrhovateľky oprávnená obava
zo zotrvávania strán v tom istom priestore.

14. Neobstojí ani argument povinného, že navrhovateľka sa snaží vylúčiť povinného zo spoločného
užívania. Obmedzenie práva bývania povinného v rodinnom dome a priľahlých pozemkov k nemu
možno považovať za dôvodné a primerané s poukazom na to, že právo na ochranu života a zdravia,
ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke či užívacie právo
násilníka k spoločnému obydliu, ktoré v záujme ochrany života a zdravia obetí pred násilníckym

konaním možno obmedziť. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka -
ius utendi (právo vec užívať). Za daného stavu dočasné vylúčenie povinného z užívania nehnuteľnosti
nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, i práva povinného na rešpektovanie
jeho obydlia, pretože jeho legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného
zdravia navrhovateľky pred ďalším možným násilím zo strany povinného.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia, a preto povinnému uložil tie isté povinnosti ako súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení s rovnakým vecným rozsahom vrátane výnimiek zo zákazu približovania sa
(odôvodnené úradnými účelmi). Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia a vyhovenie

odvolaciemu návrhu vylúčiť zo zákazu približovania sa aj čas vyzdvihnutia a vrátenia spoločných
maloletých detí navrhovateľke, pretože práve táto príležitosť býva často zdrojom konfliktov
medzi rozvádzajúci sa manželmi, čo v danom prípade dosvedčujú aj tvrdenia oboch strán sporu,
podľa ktorých k vyriešeniu ich nezhôd podaním návrhu na rozvod manželstva nedošlo práve z dôvodu
neschopnosti dohodnúť sa ohľadom úpravy ich rodičovských práv a povinností. Obe strany sporu

potvrdili, že v súčasnosti prebiehajú stretávania sa detí s povinným bez problémov, pretože sa tak
deje za pomoci rodičov povinného, a odvolací súd nemal osvedčený relevantný dôvod pre zmenu
súčasného stavu. Odvolací súd preto nevyhovel návrhu povinného na doplnenie tejto výnimky zo zákazu
približovania sa.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste
zaoberať sa otázkou potreby uloženia povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.17. Podľa § 336 ods. 1 až 4 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

18. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Z obsahu návrhu navrhovateľky (z návrhovej žiadosti navrhovateľky požadujúcej doslovne „dočasné“

uloženie povinností, čo súd prvej inštancie nerešpektoval) vyplynulo, že požadované neodkladné
opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na začatie konania vo veci samej proti
povinnému o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívania dotknutých nehnuteľností a na ochranu

osobnosti navrhovateľky ohľadne zákazu približovania sa k nej. Opatrenie dočasnej povahy vo forme
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., ktoré povinného vylučuje z užívania,
nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv k dotknutým nehnuteľnostiam. V danom prípade vecná
súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola
daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie jedného z bývalých/manželov spôsobuje neznesiteľné

spolužitie tak, že pomery v dome druhému manželovi, prípadne jeho deťom či iným blízkym príbuzným
bývajúcimvdome,nedovoľujúdom(byt)pokojneužívať,bezstrachuoživotazdraviesvojejosoby,akoaj
ostatných členov domácnosti. Totožná situácia nastala v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p, pretože obmedzenie povinného nemôže nahradiť rozhodnutie vo
veci samej za situácie, keď súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt

vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu, či
vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to
potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci konania vo veci samej, keď až rozhodnutím vo veci
samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.

20. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného

v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčenie
povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v prípade neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti).
Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší podľa § 336 ods. 3 C.s.p. (t. j. v časti o

nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ alebo/a v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h/ C.s.p., a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb podaná nebude). Tým zároveň dôjde
k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v záujme
preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu.

21. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I., II. v časti o uloženie povinnosti nevstupovať do nehnuteľností a nepribližovať sa

k navrhovateľke v súlade s § 388 C.s.p. zmenil v znení uvedenom vo výroku I. a II. tohto uznesenia
odvolacieho súdu a súčasne v rozsahu výroku III. uložil navrhovateľke povinnosť iniciovať konania vo
veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p.23. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľka bola
v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd fakticky potvrdil
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo vyhovené jej návrhu, a so zohľadnením skutočnosti,
že uznesenie súdu prvej inštancie menil len v časti o časové obmedzenie neodkladné opatrenia, čím

však v podstate vyhovel návrhu navrhovateľky, pretože navrhovateľka v návrhovej žiadosti požadovala
len dočasné uloženie povinnosti, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný mal v odvolacom konaní úspech len
čiastočný, a to pokiaľ ide o zmenu napadnutého rozhodnutia o časovom obmedzení neodkladného
opatrenia, nebol však úspešný vo vzťahu k svojej odvolacej žiadosti o zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, respektíve o určenie ďalšej výnimky zo zákazu priblíženia sa k navrhovateľke,

odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).