Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Šulaj

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoBezdôvodné obohatenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124432771
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6124432771.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: A. A., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska
kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka
proti žalovanej: D. E. - Veganana, IČO: 53 972 988, s miestom podnikania F. XXXX/XX, XXX XX
G., doručovacia adresa: H. XXXX/XXX, XXX XX C., štátna občianka SR, zastúpená: E. F., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 10.000,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,65 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 22.10.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške

ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000,- eur od žalovanej, pričom uviedol, že žalovaná
sa so žalobcom zoznámila vďaka skutočnosti, že obidvaja pracujú v rovnakom odvetví, ktorým je
gastronómia. Po tom ako sa opakovane stretli sa žalovaná žalobcovi zdôverila so svojim podnikateľským
plánom. Žalovaná plánovala založiť spoločnosť v oblasti gastronómie a ponúkla žalobcovi možnosť

podieľať sa s ňou na jej podnikaní. Tento podiel mal vyzerať tak, že žalobca poskytne žalovanej finančné
prostriedky ako investíciu na jej podnikateľský projekt a žalovaná mu dá polovičný podiel na spoločnosti
a bude tiež uvedený ako spoločník. Žalovaná sa v danom období správala k žalobcovi veľmi priateľsky
a pôsobila dôveryhodne. Nakoľko sa stretli už niekoľkokrát predtým, ako mu ponúkla takúto príležitosť
rozhodol sa jej dôverovať a investovať do jej podnikania. Záruku mu poskytovala i matka žalovanej –
K. E., bola zodpovedným zástupcom prevádzky žalovanej, a ktorá ho ubezpečovala o bezpečnosti a
návratnosti tejto investície. Žalobca žalovanej dôveroval a rozhodol sa tak investovať do jej podnikania.

Žalobca videl, že súčasná prevádzka žalovanej dosahuje úspech a myslel si, že podnikanie v tomto
odvetví má v budúcnosti perspektívu.

1.1.Žalobcatakinvestovalfinančnéprostriedkydopodnikaniasožalovanou,ato tak,žedňa 29.11.2023
vykonal bankový prevod a poslal žalovanej na účet sumu 5.000,- eur. Po určitom čase, presne dňa
17.01.2024, žalobca opakovane vykonal bankový prevod a na účet žalovanej poslal sumu 5.000,- eur.

Žalobca tak investoval do podnikania so žalovanou celkom sumu 10.000,- eur, tieto finančné prostriedky
poslal na účet žalovanej formou bezhotovostnej platby.1.2. Po určitom čase však žalovaná prestala so žalobcom riadne komunikovať. Prestala mu dávať
informácie o podnikaní, a to i napriek tomu, že sa žalobca o založení spoločnosti, na ktorej fungovaní
a zisku sa mal podieľať neustále zaujímal. K založeniu sľúbenej spoločnosti žalovanou. Žalobca prestal

maťsožalovanoutrpezlivosťaodmietalčakať.Rozhodolsatakpýtaťsiinvestovanéfinančnéprostriedky
späť. Žalobca sa dopytoval vrátenia finančných prostriedkov osobne i prostredníctvom SMS či online
komunikácie cez aplikáciu Messenger. Žalovaná po naliehaní žalobcovi sľúbila vrátenie jeho finančných
prostriedkov. Žalovaná však doposiaľ žalobcovi finančné prostriedky ani sčasti nevrátila a prestala s
ním komunikovať. Žalobca sa pokúsil žalovanú kontaktovať za účelom vrátenia peňažných prostriedkov,

ktoré jej poskytol ako investíciu do jej podnikania, tá však so žalobcom prestala celkom komunikovať.

1.3. Žalobca sa zároveň pokúsil túto vzniknutú situáciu so žalovanou riešiť aj mimosúdne
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to zaslaním výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
celkovo 10.000,- eur dňa 25.09.2024. Táto suma zodpovedá sume, ktorú žalobca poskytol žalovanej
za účelom investovania do jej podnikania a ktorú mu žalovaná doposiaľ nevrátila. Žalovaná predmetnú

výzvu zaslanú žalobcom neprevzala.

1.4. Žalobca zároveň nadobudol podozrenie, že sa stal obeťou podvodu zo strany žalovanej a tak sa
rozhodol obrátiť za účelom ochrany svojich práv a oprávnených záujmov aj na orgány činné v trestnom
konaní. Urobil tak predovšetkým z dôvodu, aby takéto konanie žalovanej zastavil a aby sa i ďalšie osoby

nestali obeťami protiprávneho konania zo strany žalovanej.

1.5. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca touto žalobou uplatňuje nasledovnú pohľadávku: a) suma,
rovnajúca sa sume, ktorú žalobca poskytol žalovanej za účelom investovania do jej podnikania vo výške
10.000,- eur; b) úrok z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 10.0000,- eur od 22.10.2024 (prvý

deň po vrátení predžalobnej výzvy poštou žalobcovi) až do zaplatenia; c) náhrada zaplateného súdneho
poplatku.

2. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor dňa 12.05.2025 (č. l. 60), v ktorom uviedla, že
žalobcom uplatňovaný nárok neuznáva a má za to, že v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu

nedošlo.

2.1. So žalobcom sa spoznali v práci. Keď v tomto zamestnaní skončila pracovný pomer, tak sa párkrát
náhodne stretli na párty. Pár mesiacov na to sa začali stretávať pravidelnejšie, cca mesiac spolu chodili
na obedy, na kávy, atď. Nakoniec to došlo k tomu, že jej žalobca písal každý deň, každý deň ju

navštevoval v prevádzke Veganana na C. L. F. C.. Neustále jej písal, posielal jej hlasové správy, niekam
ju pozýval. Po nejakom čase sa ich vzťah presunul na inú úroveň, a teda neboli už len kamaráti, ale mali
aj intímny vzťah. Vyústilo to do spoločného výletu do Londýna na koncert, kedy je pravdou, že on kúpil
lístky, avšak na zvyšných nákladoch sa nepodieľal a znášala ich jej matka. V letnom období sa s ním
kontaktovala občasne, pričom následne sa jej opýtal, či nepotrebujú (ona a jej matka) investora do ich

firmy.Odpovedalakladne,avšakvtomčasesimyslela,žeonpoznániekoho,ktobysarádspolupodieľal,
nie že on by mal byť tým investorom. Povedala mu, že túto záležitosť môže riešiť s jej matkou. On sa
teda začal s jej matkou stretávať, dohadovať, vymýšľať. Nikdy osobne nebola účastná akéhokoľvek ich
meetingu. Následne zistila, že došlo ku konfliktom, a to najmä kvôli nej, kedy jej matka uviedla, že sa
jej chce zbaviť z tejto firmy. Pokiaľ vie jej matka sa so žalobcom dohodla, že by mohli namiesto živnosti

založiť s.r.o. s tým, že žalobca by zaplatil 30.000,- eur ako vklad, resp. vstup do spoločnosti. Firma bola
v tom čase veľmi úspešná, mesačne dosahovala obrat 15.000,- eur, takže žalobcom navrhnutý vklad
len 10.000,- eur nebol jej matkou akceptovaný a trvala na 30.000,- eur. Okrem toho jej matka žalobcovi
vysvetlila podmienky, za ktorých by vstúpil do spoločnosti. Jej matka trvala na tom, aby spoločníkmi boli
obidvaja, t. j. nielen ona, ale aj žalobca. Žalobca sa však tomuto snažil vyhnúť, a to najmä tak, že tvrdil,

že najprv zapíše seba a následne ju. Toto sa im však nepáčilo a zdalo sa, že ich chce žalobca obísť a
spáchaťpodvodnanich.Taktiežpredmetomdohodybolo,žežalobcabudezodpovednýzaprevádzkuna
C. L. F. C. a jej matka bude vo výrobni piecť cukrárske výrobky pre túto pobočku. Žalobca s týmto najprv
súhlasil, avšak keď došlo k tomu, aby prevzal kontrolu nad touto prevádzkou, úmyselne sa tomu vyhýbal,
radšej požíval alkoholické nápoje. Namiesto neho častokrát musela prísť ona sama do prevádzky a

zastúpiť funkciu, ktorú mal vykonávať on. Zakaždým, keď ho požiadali o pomoc/súčinnosť, nikdy nemal
čas.Toznamená,žejehoaktivitaaprínosprefirmubolanulová,ažmínusová.Jehonečinnosťvyvrcholila
na Vegánskych hodoch v Bratislave, kedy im mal pomôcť s prenesením vecí z prevádzky na C. L. M.
M. B., avšak namiesto pomoci sa opäť neukázal a nakoniec všetky veci presťahoval p. E. N. s jehokamarátmi. Navyše, žalobca vykonal nejaké drobné nákupy, kedy bločky od týchto nákupov nedoniesol,
boli to nákupy za pár eur, avšak vždy si zobral 200,- eur. Taktiež došlo k nákupu dvoch mlyncov na
kávu, z ktorých si jeden zobral a nikdy nevrátil. Potom si to všetko akoby náhle rozmyslel a žiadal

investíciu do spoločnosti naspäť. Navyše, následne na mňa podal trestné oznámenie pre podvod. V tejto
súvislosti by rada požiadala súd, aby si od OO PZ v Bratislave vyžiadal dokumenty súvisiace s týmto
trestným konaním, kedy je preukázateľné, že podvod na ňom nikdy spáchaný nebol a dokonca sa snažil
spáchať podvod od na nej a jej matke. Bol to práve on, kto chcel byť ako jediný spoločník zapísaný v
novovzniknutej s.r.o., pričom jej matka bola absolútne proti a zakázala jej takýto dokument podpísať.

2.2. Taktiež súdu uvádza, že v danom prípade jednoznačne nejde o bezdôvodné obohatenie, ako to
uvádza žalobca, ale o investíciu do spoločnosti. Žalobca si neplnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal,
navyše, ak by zotrval v spoločnosti, znášal by aj polovicu dlhov, v ktorých sa teraz táto firma nachádza.
Takýmto spôsobom sa snažil vyzuť zo zodpovednosti. V čase, keď žiadal o vrátenie jeho investície už
vedel, čo sa ohľadom prevádzky Veganana deje, a teda, ako je táto prevádzka očierňovaná zo strany

bývalých zamestnancov bez akéhokoľvek legálneho podkladu. Namiesto toho, aby firme pomohol.
Radšej zutekal a dokonca bol v kontakte práve s bývalými zamestnankyňami a snažil sa brojiť proti nej
a jej matke.

2.3. Žalovaná ďalej uvádza, že žalobca ju nikdy nekontaktoval prostredníctvom aplikácie Messenger,

ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň si dovolí výslovne nesúhlasiť
s tým, že by ona bola tá, ktorá nekomunikovala. Bol to práve on, ktorý zdupkal hneď pri prvom probléme.
Vtedy to bol práve on, kto veľmi rýchlo sa stiahol a prestal komunikovať. Neskôr to chvíľku hral, aby
vycucal nejaké informácie ohľadom jej matky a potom sa dozvedela o trestnom oznámení.

2.4. Žalovaná uvádza, že žalobca ako investor by mal mať na chode a prosperite rovnaký záujem ako
tí, ktorí prišli s týmto nápadom. No žalobca sa očividne snažil na úspechu iných len „nabaliť“ a nemal
skutočný záujem podieľať sa na chode spoločnosti. Rada by podotkla, že je časté, že investícia, ktorú
vykonáte nebude úspešná, a to z rôznych dôvodov, ako to bolo v tomto prípade. Má za to, že žalobca
nemá nárok na uplatnenú sumu, nakoľko si mal a mohol byť vedomý toho, že firma sa môže vyvíjať

rôznym spôsobom, a teda môže mať nielen zisky, ale aj straty a nakoniec môže dôjsť aj k úplnému
zániku, ako to bolo v tomto prípade. Žalobca ako investor si mal pripraviť svoje investičné portfólio tak,
aby v prípade, keď jeho jedna investícia bude neúspešná, iné, lepšie investície mu túto stratu vykryjú.
Investovanie je možné v podstate prirovnať ku kartovej hre. Ak chce niekto hrať, musí poznať pravidlá
hry (v prípade investora sú to nielen právne predpisy, ale musia byť jasné aj práva a povinnosti). Ak

dôjde k potrebe zvyšovať stávky, musí sa sám a nezávisle od toho, čo mu kto hovorí rozhodnúť, či
takéto riziko podstúpi alebo nie a následne toto riziko aj znášať. Nemôže sa v priebehu už rozbehnutej
hry, ani v prípade, že mu nevychádzajú karty len tak od hry odstupuje a žiadať vrátenie vkladu. Ak
investor nepozná pravidlá hry a aj tak sa rozhodne hrať, znáša toto riziko sám. Žalobcovi boli jasné nielen
pravidlá, ale aj povinnosti, avšak bol to on, kto sa uprostred jeho investovania rozhodol zbaliť a odísť.

Nepríde teda logické, aby žiadal naspäť svoj vklad a už vonkoncom nie ako bezdôvodné obohatenie,
nakoľko zákonné znaky bezdôvodného obohatenia neboli naplnené.

2.5. Navyše, má za to, že žalobca a jeho právny zástupca sa snažia využiť nepriaznivú situáciu, v ktorej
sa nachádza nielen ona, ale aj jej rodina, nakoľko sú neprávom obviňovaní zo skutočností, ktoré sa

nestali a nik nedokáže v tejto veci konať (OČTK). Týmto je na nich vyvíjaný nielen psychický nátlak, s
ktorým bojujú každý deň a ničí to nielen ich životy, ale aj životy ľudí, ktorí ich poznajú a stretávajú sa
s nimi.

2.6. Na základe všetkých uvedených skutočnosti žiada vo veci konajúci súd, aby platobný rozkaz v

celom rozsahu zrušil.

3. Žalobca sa k odporu žalovanej písomnej vyjadril podaním zo dňa 21.05.2025 (č. l. 74), v ktorom
uviedol, že žalovanou uvádzané tvrdenia uvedené v podanom odpore sú zavádzajúce a nijak sa
nezakladajú na pravde. Žalobca sa s takýmito tvrdeniami žalovanej absolútne nestotožňuje. Naopak,

opätovne poukazuje na všetky svoje tvrdenia, ktoré uviedol vo svojej žalobe. Má za to, že všetky
tvrdenia žalovanej nie sú dostatočne odôvodnené a zároveň nie sú nijak preukázané na to, aby vyvrátili
skutočnosti uvedené žalobcom.3.1. Žalobca v podanom žalobnom návrhu riadne zdôvodnil a preukázal svoju pohľadávku voči žalovanej
vo výške 10.000,- eur.

3.2. Žalobca má za to, že žalovaná vo svojom odpore všetky ňou uvedené tvrdenia nijak nepreukázala
a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jej tvrdení. Žalovaná v ňou
podanom odpore opisuje jej vzťah so žalobcom. Ten však tieto ňou uvedené tvrdenia považuje pre
účely tohto konania za úplne irelevantné a nesúvisiace s predmetným konaním. Následne žalovaná
uvádza klamlivé informácie ohľadom investovania do ich firmy. Žalobca jednal so žalovanou vždy priamo

a odmieta akékoľvek tvrdenia, ktoré by poukazovali na to, žeby ju chcel žalobca uviesť do omylu. Od
samého počiatku žalobca sa so žalovanou a jej matkou na rovinu rozprával o tom, že on osobne bude
investovať do ich podnikania. Žalobca po tom, ako sa rozhodol investovať do podnikania žalovanej
komunikoval a stretával sa aj s matkou žalovanej, K. E.. Bolo tak predovšetkým z dôvodu, že i keď je
podnikateľským subjektom D. E. – Veganana, teda žalovaná, v skutočnosti sa o celý priebeh podnikania
a prevádzku starala jej matka, K. E., ktorá tiež zastávala pozíciu pekárky. Z tohto dôvodu žalobca

komunikoval aj priamo s ňou a nielen so žalovanou.

3.3. Žalobca nepopiera, že sa so žalovanou a jej matkou rozprával o možnosti založenia spoločnej
obchodnej spoločnosti. Avšak žalobca popiera, žeby sa niekedy rozprávali o sume 30.000,- eur, ktorá
mala slúžiť ako vklad, resp. vstup do spoločnosti. Táto informácia je absolútne nepravdivá. Rovnako

je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca chcel byť jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti.
Žalobca mal byť síce spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ale súčasne mala byť ďalším spoločníkom
aj K. E., matka žalovanej. Tá chcela viesť túto spoločnosť bez svojej dcéry – žalovanej, nakoľko tá podľa
nej mala pôsobiť na ľudí negatívnym dojmom. Všetky ďalšie tvrdenia, ktoré žalovaná uvádza vo svojom
odpore o podmienkach žalobcu či podvode, ktorý mal žalobca páchať sú absolútne nepravdivé a ničím

nepreukázané.

3.4. Ako pravdivé žalobca označuje tvrdenie, že v rámci ich spoločnej dohody sa mal on starať o chod
prevádzky na Bielej ulici. K tomu však vplyvom ním neskôr zistených nedostatkov v podnikaní žalovanej
nedošlo.

3.5. V čase, keď sa však začali riešiť potrebné formality, týkajúce sa založenia spoločnej obchodnej
spoločnosti došlo k odhaleniu mnohých skutočností, o ktorých žalobca doposiaľ nemal žiadnu vedomosť
a to napríklad to, že matka žalovanej má vyhlásený osobný bankrot a z tohto dôvodu nemôže
byť zapísaná ako spoločník v obchodnej spoločnosti. Rovnako v tomto čase nemal žalobca žiadnu

vedomosť o tom, že žalovaná má v rámci podnikania problémy ako napríklad nevyplatené záväzky voči
dodávateľom, štátnym orgánom a svojim zamestnancom. Tieto sú predmetom samostatných konaní
vedených voči žalovanej na súdoch, i u orgánov činných v trestnom konaní.

3.6. Žalobca tiež podotýka, že akákoľvek komunikácia so žalovanou alebo jej matkou bola v danom čase

úplne nemožná. Žalovaná sa správala absolútne nezodpovedne a to považuje žalobca tiež za jeden z
dôvodov, prečo sa žalovaná dostala so svojim podnikaním do mnohých problémov, na ktoré už žalobca
skôr poukázal.

3.7. Žalobca trvá na tom, že on sa počas daného obdobia snažil, riadne komunikoval a venoval čas

podnikaniu žalovanej, kedy sa snažil plniť všetko na čom sa spoločne dohodli.

3.8. V závere tiež žalobca uvádza, že osobu menom E. N. osobne nepozná. Vnímal ho však, že sa
pohybovalvokolížalovanejpresnevčase,kedysazačalinavonokprejavovaťvšetkyproblémyžalovanej
a začal na ňu nátlak zo strany jej zamestnancov.

3.9. Nakoľko skutočnosti uvedené žalovanou v podanom odpore sa nezakladajú na pravde, nie sú
ničím preukázané a neboli k nim priložené žiadne relevantné dôkazy možno tie označiť za celkom
zavádzajúce. Žalobca považuje za potrebné na tieto tvrdenia v predmetnom konaní neprihliadať.

3.10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby mu konajúci príslušný súd priznal žalovaný
nárok v celom rozsahu.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním potvrdení o platbe, komunikácie cez aplikáciu
Messenger, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, podacieho lístku, nedoručenej zásielky,
trestného oznámenia a zistil tento skutkový stav:

5. Z potvrdenia o plate (č. l. 11) je zrejmé, že žalobca vykonal dňa 29.11.2023 bezhotovostnú platbu vo
výške 5.000,- eur na účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako príjemca je uvedené „Veganana“.

6. Z potvrdenia o plate (č. l. 12) je zrejmé, že žalobca vykonal dňa 29.11.2023 bezhotovostnú platbu

vo výške 5.000,- eur na účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako príjemca je uvedené
„NOTPROVIDED“.

7. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.09.2024 (č. l. 15) žalobca vyzýva žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.000,- eur, a to najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia
tejto výzvy. Zaslanie výzvy žalobca preukazuje podacím lístkom (č. l. 16). Žalovaná výzvu neprevzala

v odbernej lehote (č. l. 17).

8. Písomným podaním zo dňa 04.10.2024 (č. l. 18) adresovaným Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava
I, žalobca podáva trestné oznámenie na D. E. (žalovanú) z dôvodu podozrenia, že svojím konaním
naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona.

9. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, resp. matkou žalovanej K. K. (č. l. 13-14) je zrejmé, že
žalovaná opakovane prisľúbila žalobcovi vrátenie finančných prostriedkov ku konkrétnemu termínu.

10. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

15. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. V konaní nebolo sporým medzi stranami sporu, že žalobca poskytol bezhotovostne dvomi platbami
po 5.000,- eur dňa 29.11.2023 a 17.01.2024 žalovanej celkovo sumu 10.000,- eur. Žalovaná nepopierala

prijatie týchto finančných prostriedkov, pričom rovnako nepoprela ani tvrdenia žalobcu, že predmetné
finančné prostriedky mali byť poskytnuté titulom investovania do podnikateľskej činnosti žalovanej,
samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe na uvedenú skutočnosť poukázala. Žalovaná však
poprela, že by žalobca mal akýkoľvek dôvod na vrátenie finančných prostriedkov tvrdiac, že sajednalo o investíciu do podnikania a vzhľadom na podnikateľské riziko s touto investíciou spojenou,
ktorá sa nenaplnila, teda žalobca nemá právo na vrátenie predmetných finančných prostriedkov.
Žalobca uviedol, že podnikateľský zámer sa síce neuskutočnil, avšak z tohto dôvodu má právo na

vrátenie ním investovaných peňažných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom
na SMS komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, resp. žalobcom a mamou žalovanej, ktorú
komunikáciu žalovaná nepoprela, vyplýva, že žalovaná si bola vedomá povinnosti vrátiť finančné
prostriedky, nakoľko toto opakovane žalobcovi deklarovala s uvedením lehôt, resp. termínov, ku
ktorým k vráteniu prostriedkov dôjde. Keďže neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadom

neexistencie povinnosti, pre ktorú by investované peňažné prostriedky, keďže podnikateľský zámer
sa neuskutočnil, nemala vrátiť, súd predmetný skutkový stav podriadil pod režim bezdôvodného
obohateniaapovinnosťouvydaťbezdôvodnéobohatenie,ktorévzniklonastranežalovanejtútozaviazal,
nakoľko sa jednalo o plnenie z pôvodne dojednaného dôvodu – investícií žalobcu do podnikania
žalovanej, ktorý však dodatočne odpadol. Žalovaná v konaní nenavrhla žiadne dôkazy a neposkytla ani
dostatočné tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, že predmetná investícia žalobcu bola nenávratná.

Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalobca deklaroval poskytnutie finančných prostriedkov z iných
dôvodov ako investíciu do podnikania a zároveň nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné
medzi stranami sporu ustáliť akej mala byť povahy táto investícia a ako sa malo s ňou naložiť v prípade
naplnenia, resp. nenaplnenia podnikateľského zámeru. Z uvedených dôvodov má súd za to, že na
strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže nebolo preukázané, že by predmetné peňažné

prostriedky si mohla ponechať a z akého právneho titulu by tak mohla učiniť. Z uvedených dôvodov súd
preto vyhovel žalobe žalobcu a priznal mu právo na zaplatenie istiny 10.000,- eur. Súd zároveň priznal
žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne z predmetnej sumy, počnúc 22.02.2024,
t. j. dátumom, po ktorom žalovaná nepochybne bola vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia
a v zmysle výzvy zo dňa 25.09.2024 v určenej lehote bezdôvodné obohatenie nevydala.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovanej
v rozsahu 100 %, t. j. v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.