Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723205242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7723205242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v rodinnoprávnej veci navrhovateľky
P.. B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. P.Y. X, P. proti odporcovi O. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Š. X, P., právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom, st., advokátom, so sídlom v
Michalovciach, Š. Kukuru 14, Michalovce, v konaní o určenie otcovstva k maloletému D. Y. O. Ď., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 2Pc/66/2023 - 213 zo dňa
28.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV., V. a VIII.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 27.12.2023 žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom
dieťaťaD.Y.O.P.azároveňžiadala,abysúdurčilvýživné,pričomúpravustykunepožadovalaazároveň,
aby súd priznal nárok na náhradu trov konania.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu 17.04.2024 a s návrhom
nesúhlasil.
K podanému návrhu sa takisto vyjadril kolízny opatrovník na pojednávaní a doporučil schváliť rodičovskú
dohodu v časti uznania otcovstva a výživné ponechal na rozhodnutie súdu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. 2Pc/66/2023 - 213
dňa 28.01.2025 tak, že:
I. Určuje, že O. P., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX je otcom maloletého D. Y. O. P., nar. X.X.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX z matky P.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.
II. Zveruje maloletého D. Y. O. P., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

III. Otec O. P., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého D. Y. O. P., nar. X.X.XXXX
sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-tého dňa
v mesiaci vopred.IV. Dlžné výživné na maloletého D. Y. O. P., nar. X.X.XXXX za obdobie od 22.12.2023 do 31.1.2025 v
sume 2.659,- Eur je otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Dlžné výživné na maloletého D. Y. O. P., nar. X.X.XXXX za obdobie od 22.12.2020 do 22.12.2023 v
sume 7.200,- Eur je otec povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VI. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje .

VII. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o určení otcovstva k maloletému D. Y. O. P. a

zároveň po vykonanom dokazovaní rozhodol aj o výživnom zo strany otca a o dlžnom výživnom.
Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
konkrétne § 84, § 94 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1, ako aj ustanovenie § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine. V
odôvodnení rozhodnutia argumentoval súd prvej inštancie, že z rodného listu maloletého D. Y. O. P. mal
súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený,

avšak je uvedený v krstnom liste, kde bol označený odporca ako otec a matka navrhovateľka. Krstný
list je zapísaný v O. krstov H.-katolíckej farnosti narodenia F. P. v P. v O. Y. vo zväzku R.., str. XX, po
poradovým č. XX.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA genetika človeka H.. Y. Q. dňa 22.03.2024 súd zistil, že otcovstvo O. P. k maloletému D. Y. O. P.

bolo potvrdené. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava z 07.12.2023 vyplýva, že od 01.01.2024
poberá odporca starobný dôchodok v sume 403,40 eur. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XX, k. ú. P. súd
zistil, že na základe kúpnej zmluvy z roku 2024 odporca odpredal nehnuteľnosť v sume 175 000 eur,
rodinný dom na parcele č. XXX, katastrálne územie P..
Súd prvej inštancie vypočul v konaní tak navrhovateľku, ako aj odporcu, kolízneho opatrovníka a

svedkyňu P.. X. X., ktorá potvrdila, že je kamarátkou a bývalou kolegyňou navrhovateľky. Potvrdila aj
skutočnosti, že sa odporca zúčastnil krstu. Nechcel navrhovateľke so synom pomáhať, pričom matka
podala návrh až teraz, pretože prestala mať obavy, že by jej odporca syna zobral.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je
odporca, pričom stanovil príslušné výživné vo výške 200 eur, s ktorým súhlasil aj samotný odporca, čo

potvrdil jednak vo svojom vyjadrení, ako aj na pojednávaní tak on osobne, ako aj jeho právny zástupca.
Výšku vyživovacej povinnosti súd určil na základe skutočností, s ktorými jednak súhlasil sám odporca,
ako aj na základe skutočností, ktoré boli preukázané v konaní a dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach otca, ako aj jeho životnej úrovne platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Zároveň
súd prvej inštancie rozhodol aj o spätnom výživnom za tri roky, nakoľko vyhodnotil, že otec si musel byť

vedomý,žejehootcovstvojevysokopravdepodobné,keďžemalsmatkoumaloletéhovčaserozhodnom
pre počatie, intímne spolu žili, avšak neprejavoval záujem podieľať sa na plnení svojej vyživovacej
povinnosti. Súd uviedol, že obaja rodičia, tak otec, ako aj matka vedeli o svojich rodičovských právach
a povinnostiach. To, že matka podala návrh až po uplynutí viac ako dvanásť rokov nič nebráni tomu,
aby súd určil spätne výživné, pričom otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému žiadnou sumou

doteraz neplnil. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery odporcu súd povolil splátky dlžnej sumy
2 659 eur do šesťdesiatich dní a sumy 7 200 eur do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal čo do výrokov III., IV. a V. odvolanie odporca s tým, že žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť súdu prvej inštancie, nakoľko nesúhlasí s výživným ani so spätným
určením výživného, pričom poukázal čiastočne na obsah rozhodnutia Ústavného súdu . ÚS 99/2018

- 19 z 28.03.2018, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 15CoP/10/2018. V odvolaní
argumentoval tým, že nikdy sa necítil byť otcom, pričom popiera všetky úvahy súdu prvej inštancie,
ktorými dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie rozhodol tendenčne, rozhodnutie jenepresvedčivé, pričom argumentoval odporca poukazom na splnenie dôvodov v ustanovení § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti rozhodnutia s poukazom na jeho zdravotný
stav.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka stanoviskom zo dňa 24.03.2024, ktorá poukázala
na všetky skutočnosti uvádzané a preukázané v konaní, navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník stanoviskom zo dňa 24.03.2024 a navrhol

predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako

bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch III., IV., V. a zároveň aj výroku VIII. o trovách konania,
ktorý rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne
správny a zákonný v napadnutých častiach potvrdil.

8.OdvolacísúdsaohľadomvýrokovIII.,IV.aV.sodôvodnenímrozhodnutiasúduprvejinštancievplnom
rozsahu stotožnil, pretože jeho argumentácia v týchto častiach rozsudku bola vecne správna, objektívna
a presvedčivá. Má za to, že dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní ohľadom zrušenia samotného
rozsudku v napadnutých výrokoch nemali opodstatnenie, nakoľko o všetkých okolnostiach, ktoré uvádza
odporca v odvolaní rozhodol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd považuje v celom

rozsahu odvolanie odporcu za nedôvodné, nakoľko vo vykonanom dokazovaní súdu prvej inštancie boli
preukázané skutočnosti, ktoré v odvolaní odporca napáda , odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd
ako nepresvedčivé a považuje rozhodnutie za súladné so zákonom.

9. Odvolací súd v celom rozsahu potvrdil pravdivosť uvedených výrokov súdu prvej inštancie, pretože

dôvody, ktoré uvádza odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď presne
poukázal na samotné dôkazy vykonaného dokazovania, ktoré boli podstatou rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie presne uviedol dôvody samotného
rozhodnutia ohľadom výživného na maloletého D. Y. O. P. vo výške 200 eur a zároveň súd prvej inštancie
poukázal v prvom rade na potreby maloletého, o ktorých súd nemal možnosť rozhodovať skôr, pretože

matka maloletého podala návrh na určenie otcovstva až v roku 2023. Súd prvej inštancie sa dôsledne
zaoberal Zákonom o rodine, konkrétne ustanoveniami § 84, § 94 ods. 1, 2, ako aj § 36, podľa ktorých
rozhodol o tom, že otcom maloletého dieťaťa je práve odporca. Zároveň odvolací súd argumentuje, že
súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, ako aj § 75 ods.
1 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorý doposiaľ na výživu a výchovu

maloletého D. Y. O. neposkytoval žiadnu finančnú sumu matke.

10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, ktorý považuje za
dostatočný, z čoho vyvodil súd prvej inštancie aj správny právny záver. Čo sa týka samotného konania
pred súdom prvej inštancie a jeho výrokov III., IV. a V. rozsudku, odvolací súd nenašiel dôvod, prečo by

sa odchýlil od záverov súdu prvej inštancie a preto napadnutý rozsudok v týchto výrokoch považuje za
vecne správny a zákonný, na základe čoho rozsudok potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.11. Odvolací súd po tom ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu
s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v
odvolacom konaní a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu predovšetkým posúdiť, či boli splnené

zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. na zrušenie vydaného
rozhodnutia.

12.Podľaodvolaciehosúdusúdprvejinštanciepodrobnezistilskutočnýstavvecivkonaní,pričomvšetky
skutočnosti,ktorébolizistenéapopísanénazákladetakpísomnýchdôkazov,akoajnazákladevýpovedí

účastníkov konania aj dňa 28.01.2025 rozhodol. Tak odporca, ako aj navrhovateľka boli prítomní na
pojednávaní,kdesúdprvejinštanciebezpochybyvykonaldokazovanie,ktorébolopodstatouprevydanie
napadnutého rozhodnutia. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplývajú skutočnosti, prečo nepodala návrh na
určenie otcovstva skôr, ale až po dvanástich rokoch života maloletého, pričom odvolací súd uvedené
argumenty akceptoval a vyhodnotil tieto ako dôvodné.
Z vyjadrení otca vyplývajú rozporuplné skutočnosti, že sa necítil byť otcom, avšak vedel, že maloletý je

na svete, niekoľkokrát sa s ním aj neriadene stretol, pričom sám potvrdil, že mu kúpil pizzu. Samotnú
účasť na krste maloletého odporca odôvodnil tým, že na krst bol jednoducho prizvaný, resp. sa na
tomto zúčastnil ako nestranná osoba, pričom mu dieťa dali do náručia. Uvedené skutočnosti odporujú
samotným fotografiám a vyjadreniam tak svedkyne, ako aj samotnej navrhovateľky o skutočnostiach,
ktoré predchádzali samotnému pôrodu, kedy bol aj odporca v nemocnici po navrhovateľku po pôrode,

ako aj samotnému krstu a okolnostiam, ktoré nasvedčovali tomu, že odporca si bol v plnom rozsahu
vedomý toho, že je otcom maloletého D. Y. O.. Veď aj meno maloletému vyberal on a chcel, aby sa
volal O..
Čo sa týka výšky výživného je nespochybniteľné a odvolací súd zdôrazňuje, že sám odporca navrhol
výšku výživného a súhlasil s výškou 200 eur mesačne, čo napokon potvrdil aj na pojednávaní právny

zástupca odporcu. Na základe tejto skutočnosti po zvážení všetkých možností a schopností na strane
odporcu, súd prvej inštancie správne určil výživné vo výške 200 eur mesačne. Zároveň súd prvej
inštancie správne podľa odvolacieho súdu zvážil aj spätné určenie výživného za obdobie troch rokov,
nakoľko ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie odporca sa žiadnym spôsobom
nezúčastňoval na výžive a výchove maloletého, a to ani osobne, ani finančne. Súd prvej inštancie

správne vzhliadol okolnosti osobitného zreteľa, kedy vyhodnotil samotnú potrebu určenia výživného
spätne za obdobie troch rokov a zároveň správne rozhodol o dlžnom výživnom a určil aj primeranú lehotu
na splatnosť dlžnej sumy výživného.
Ksamotnémuurčeniutohtovýživnéhopodpornespeliajokolnostiatooodpredajnehnuteľnostívovýške
175 000 eur, ktorá bola vo vlastníctve odporcu, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň odvolací

súd argumentuje poukazom na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že je v možnostiach a schopnostiach
otcauvedenévýživné,akoajzaostalévýživnézaplatiťvrozsahuvakomurčilsúdprvejinštancievýrokom
III., IV. a V. rozsudku.

13. V súlade s vyhodnotením uvedených tvrdení odporcu tak vo vyjadreniach k podanému návrhu,

ako aj na pojednávaní, súd v prvej inštancie správne posúdil všetky skutočnosti hlavne s poukazom
predovšetkým na záujem maloletého D. Y. O. a jeho nároky na život a výživu. Z vykonaného
dokazovania, ako aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú bezpochyby
skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je zdôvodnené v súlade s ustanovením
§ 220 CSP. Tak určené výživné, ako aj dlžné výživné plne spĺňa všetky nároky a potreby maloletého,

preto sa s týmito odvolací súd v plnej miere stotožnil.

14. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na obsah článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich
sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

15.Takakojeuvedenévčlánku5Zákonaorodine,odvolacísúdapelujeajobsahomtohtočlánku,pričom
v predmetnom rozhodnutí poukázal aj na tú skutočnosť, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom ide aj o výživné, ktoré je

bezpochyby v prospech maloletého dieťaťa.

16. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti, ktoré zdôraznil, nevzal odvolacie námietky odporcu
ako také, ktoré by spôsobili zmenu, resp. zrušenie samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ajodvolací súd je toho názoru, že odporca ako otec si bol vedomý toho, že je otcom maloletého a že
maloletý má svoje nároky a potreby, ktoré je zo strany rodičov jednoznačne potrebné zabezpečovať.
Už len tá skutočnosť, že vedel, že je to jeho syn, mal sa iným spôsobom zapojiť do výchovy a

starostlivosti o maloletého a nie nechať navrhovateľku ako takú na starostlivosť o maloletého syna D. Y.
O. samú. Samotné obdobie, za ktoré matka nepodávala návrh na určenie otcovstva a žiadosť o priznanie
výživnéhonamaloletého,svedčíotom,žeočakávalalepšípostojzostranyodporcuakootcamaloletého.
Tá skutočnosť, že podala návrh až v období, kedy maloletý dosiahol vek dvanásť rokov je predpokladom
toho, že navrhovateľka ako matka zvládala svoju povinnosť, avšak v súčasnej dobe, kedy je maloletý už

vo veku blížiacej sa puberty, resp. zvýšili sa jeho potreby životné, ako aj mimoškolské, školské v takej
miere, že bola nútená podať návrh na samotné určenie otcovstva, ako aj na určenie výživného.

17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a s týmito závermi ohľadom výrokom III., IV. a V sa stotožnil,
pričom čo sa týka uvedených výrokov tieto v celom rozsahu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné,pretožesanezakladajúnaskutočnostiach,ktorébyvkonaní ovplyvnilisamotnérozhodnutie
súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zruší. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uvádza odvolateľ v odvolaní a tieto sú obsahom

odôvodnenia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k nim odvolací súd opätovne vracať a tieto znova
opakovať, nakoľko konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jednoliate konanie, ktoré je
na seba nadväzujúce.

19. Odvolací súd a sa vyjadril aj k poukazu odporcu na rozhodnutie Ústavného súdu 99/2018 z

28.03.2018, ktorého okolnosti nie sú rovnakého charakteru ako skutočnosti, o ktorých rozhodujú súdy
v tomto konaní. Zároveň čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica 15CoP/10/2018 ide o
rozhodnutie,ktoréniejekonečné, preto odvolacísúdsaktýmtorozhodnutiamnevyjadroval,nakoľkonie
je žiadna spojitosť s prejednávanou vecou. Zároveň sa otázke odkladu vykonateľnosti vzhľadom k tomu,
že odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti ohľadom jeho zdravotného stavu, odvolací súd nerozhodoval.

20. Za daného stavu odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov III., IV., V. a
samozrejme o trovách konania VIII. ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP a to tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).