Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200872
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
B. XXX, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Clima 4U s. r. o., so sídlom 951 43 Jelšovce 481, IČO: 50 656 953, zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek,
advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/9/2023 – 294 zo dňa 16. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/9/2023 – 294 zo dňa 16. januára 2025
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) žalobu zamietol (výrok I.); žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.); o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím (výrok III.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 151n ods. 1, §
151o ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal,
aby súd v jeho prospech, ako výlučného vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

území B., obec B., okres C., vedených Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č.
XX, zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., obec B., okres C., vedených Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to konkrétne vo vzťahu k nehnuteľnostiam: parcela č.
XXX/X a parcela č. XXX/X. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., konkrétne: pozemok registra C KN parcela č. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, pozemok registra C KN parcela č. XXX/X orná pôda

vo výmere 366 m2; pozemok registra C KN parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 482 m2; stavba –
rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX. Žalobca, ako aj predchádzajúci
vlastníci predmetných nehnuteľností využívali prístup ku svojim nehnuteľnostiam a stavbe chodník
v šírke cca 1 m prechádzajúci cez nehnuteľnosti: parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X, keďže kpredmetným nehnuteľnostiam nevedie prístupová cesta. Ďalej žalobca poukázal na časť C ťarchy listu
vlastníctva č. XXX, kde už je zriadené právo prechodu cez parcelu č. XXX/X pešo a povozom v prospech
vlastníka parcely č. XXX/X, ktorá je susednou parcelou k parcele žalobcu. Teda chodník vo vlastníctve

žalovaného predstavuje jedinú reálnu prístupovú cestu k svojmu vlastníctvu. Problémy začali vznikať
prevodom predmetných nehnuteľností na predchádzajúceho vlastníka, v tom čase vlastníka susedských
nehnuteľností ohľadom už zaužívaného prechádzania cez parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X, formou
zatarasenia chodníka vedúceho popri plote k žalobcovmu pozemku. Žalobca uviedol, že v súčasnosti
sa na daných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádza prevádzka, teda jedná sa o verejne

prístupný priestor spolu s jej prináležiacimi priestormi (priestor prístupný pre všetkých bez obmedzenia).
Na základe tejto skutočnosti bol žalobca toho názoru, že nárok na zriadenie vecného bremena v jeho
prospech je o to viac umocnený.

1.3. Súd prvej inštancie zo spisového obalu Okresného úradu v Nitre, katastrálny odbor V 4056/97 mal
za preukázané, že Jednota - spotrebné družstvo Nitra ako predávajúci a A. D. ako kupujúci uzavreli

kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredal parcelu č. XXX/X nachádzajúcu sa v katastrálnom
území B., obec B. a zároveň zmluvné strany zriadili vecné bremeno k parcele číslo XXX/X (ktorá
patrila predávajúcemu) v prospech kupujúceho, spočívajúce v práve prechodu pešo a povozom cez
tento pozemok v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne zo dňa 20.06.1997. Zo spisového obalu
katastrálneho úradu v Nitre V 9138/08 súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.10.2008 žalobca nadobudol

na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci B., E. C.,
katastrálneúzemieB.,zapísanénaLVčísloXX,atoparcelnéčísloXXXovýmere189m2,druhpozemku
zastavanéplochyanádvoria,parcelačísloXXX/Xovýmere1166m2,druhpozemkuornápôdaaparcela
číslo XXX/X o výmere 482 m2 druh pozemku záhrady spolu s domom (súpisné č. XXX) nachádzajúci
sa na parcele č. XXX. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalobca tvrdil, že kúpil nehnuteľnosť s tým

vedomím, že jediný prístup k predmetnej nehnuteľnosti je z boku, kde sa nachádzala aj bránička, ktorá
satamnachádzaajvsúčasnejdobe.Tvrdil,ževstupdojehonehnuteľnostijesmeromakojeprechodová
cesta, nemá vstup do nehnuteľnosti zo strany ako je dom pána F. a hlavná cesta, nemá dvere, kde oni
majú prístupový pozemok k nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie z predloženého spisového obalu
Okresného úradu, katastrálny odbor Nitra V 10134/19 zistil, že dňa 28.10.2019 bola uzavretá kúpna

zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim (kupujúci je A. F. - synovec žalobcu), na základe ktorej bolo
zistené, že kupujúci predmetnou kúpnou zmluvou kúpil nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, na liste vlastníctva číslo XXX, okres C., obec
B., katastrálne územie B., a to stavba rodinný dom súp. číslo XX, postavený na pozemku registra C,
parcelné číslo XXX, pozemku registra C, parcelné číslo XXX/X a XXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere 848 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1. Súd prvej inštancie zároveň z predloženej katastrálnej
mapy na počítači zistil že pozemok svedka p. F. [synovca žalobcu (ďalej aj len „synovec“)] sa nachádza
priamo pri ceste, čiže vstup na pozemok svedka je zabezpečený priamo z hlavnej cesty a za týmto
pozemkom svedka sa priamo tiahne rodinný dom žalobcu. Ďalej zistil, že svedok vedľa svojho rodinného
domu má pozemok, ktorý končí na hranici začiatku domu žalobcu a ten ďalej pokračuje smerom dole na

koniec záhrady súvisle s domom žalobcu, z čoho vyplýva, že po pravej strane domu svedka, ktorý je ako
prvý dom a za ním je dom žalobcu, je súvislý pozemok, ktorý je momentálne využívaný aj na prechod
autom, čo svedok potvrdil, lebo uviedol, že tento pozemok využíva jeho brat, ktorý tade chodí autom.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca kúpil nehnuteľnosť

s vedomím o jedinom prístupe z boku tejto nehnuteľnosti, kde sa nachádza bránička, teda žalobca
kúpil nehnuteľnosť, ktorá nemala riadne zabezpečený prístup. Žalobca využíval k prístupu k svojej
nehnuteľnosti chodník prechádzajúci cez parcelu žalovaného. Tento prístup cez chodník využívali aj
predchodcovia žalobcu. Z dôvodu obmedzenia tohto prechodu, žalobca na prístup k svojej nehnuteľnosti
využíva pozemok svojho synovca, ktorý synovec nadobudol v roku 2019 na základe kúpnej zmluvy.

Žalobca svoj rodinný dom, ako aj nehnuteľnosť užíva spolu so svojou matkou, sestrou a jej deťmi, pričom
v jeho nehnuteľnosti býva aj jeho synovec, ktorý vlastní nehnuteľnosť, cez ktorú žalobca v súčasnej
dobe využíva prechod k verejnej komunikácii. Svedok tiež využíva prechod cez svoj pozemok k prístupu
nehnuteľnosti žalobcu, pričom si neželá, aby žalobca a aj jeho rodina chodili cez jeho pozemok. Tento
prechod im umožnil do doby, pokiaľ sa vec nevyrieši.

1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Konštatoval, že žalobca má
riadne zabezpečený prístup na verejnú komunikáciu cez pozemok svojho synovca (nachádzajúci sa
pred nehnuteľnosťou žalobcu), ktorý žalobcovu nehnuteľnosť spolu s ním užíva. Súd prvej inštanciemal za nesporné, že žalobca si vie cez pozemok synovca zabezpečiť prechod nie len pešo, ale aj
motorovým vozidlom s poukazom na urgentné situácie (požiar, sanitka). Synovec umožnil prechod cez
jeho pozemok, pričom podľa vyjadrenia svedkyne jeho matky mu to nevadí. Súd prvej inštancie poukázal

na skutočnosť, že žalobca pri kúpe svojej nehnuteľnosti mal vedomosť o tom, že táto nemá riadne
zabezpečený prístup, pričom prístup má len cez chodník, ktorý predstavuje len prechodný prístup do
jeho nehnuteľnosti. Žalobca taktiež odpredal spodnú časť záhrady, ktorá mu zabezpečovala prístup na
jeho nehnuteľnosť, čím sa sám pripravil o možnosť prechodu na svoj pozemok. Súd prvej inštancie
ďalej konštatoval, že nehnuteľnosť, ktorú v súčasnej dobe využíva žalovaný je už obmedzená vecným

bremenom (práva prechodu cez pozemok), zriadeným jeho predchodcom a z tohto titulu nemôže riadne
využívať danú časť nehnuteľnosti. V prípade, ak by súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno na druhej
strane v smere naznačeného pôvodného chodníka, došlo by tým k obmedzeniu riadneho komfortného
užívania nehnuteľnosti žalovaného zakúpenej za účelom podnikania. Súd prvej inštancie na základe
týchto skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka, že prístup žalobcu
k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak ako navrhovaným vecným bremenom, keďže žalobca si

vie zabezpečiť prístup na svoj pozemok cez pozemok svojho synovca, pričom tento prístup využíva aj
celá rodina žalobcu.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania, keď plne
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti napadnutého rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie domáhajúc
sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP.

2.1. V odvolaní uviedol, že nemá riadne zabezpečený prístup zo svojej nehnuteľnosti na verejnú
komunikáciu. Doposiaľ žalobca, ako aj jeho právny predchodcovia, využívali na prístup k nehnuteľnosti
chodník, ktorému zodpovedá rozsah navrhovaného vecného bremena. Pokiaľ tento chodník nebol
zatarasený a žalobca mal možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti, nebolo potrebné riešiť zriadenie

vecného bremena, keďže žalobca auto nepoužíva. Tento spôsob prístupu bol dlhodobo a pokojne
využívaný. Až keď sa žalobca nevedel dostať k svojej nehnuteľnosti, mu jeho synovec umožnil
prechádzať cez jeho pozemok, avšak len na nevyhnutný čas (do skončenia konania o zriadenie
vecného bremena). Synovec žalobcu nesúhlasí s tým, aby mal žalobca zabezpečený prístup cez
jeho pozemok, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nikdy pred tým nevyužíval tento prístup k svojej

nehnuteľnosti a nemá ani zriadené vecné bremeno cez pozemok synovca. Túto možnosť však podľa
názoru žalobcu nie je možné považovať za riadne zabezpečenie prístupu. Žalobca konštatoval, že nemá
žiadnym právne vymáhateľným spôsobom zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti a v súčasnej
dobe sa k nej dostáva len na základe dobrého slova. Zabezpečiť prístup inak je podľa žalobcu
potrebné vykladať ako nemožnosť zabezpečiť prístup inak, a to najmä zmluvne, respektíve iným v

zákone uvedeným spôsobom. Ďalej žalobca poukázal na to, že v čase kúpi svojej nehnuteľnosti bol od
predchádzajúceho vlastníka informovaný, že na nehnuteľnosť sa dostane cez vyššie uvedený chodník,
ktorého používanie bolo povolené taktiež len na dobré slovo. Túto situáciu však súd prvej inštancie
nepovažoval za zabezpečenie riadneho prístupu na rozdiel od dobrého slova jeho synovca. Konštatoval,
že žiadna právna norma neupravuje prednostné právo zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť

vo vlastníctve rodinného príslušníka. Žalobca považoval za irelevantnú argumentáciu spočívajúcu v
prístupe motorovým vozidlom cez pozemok synovca v prípade urgentnej situácie (sanitka, požiar).
Žalobca ďalej uviedol, že v rámci obmedzenia práva vlastníka čo najmenej, sa domáha zriadenia
vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu (chodník o šírke 1 m). Takisto žalobca poukázal na to,
že v tomto prípade sa nejedná o súkromné obydlie, ale žalovaný sám uviedol, že predmetný priestor

chce využívať ako verejnosti prístupný priestor. Na základe týchto skutočností žalobca považoval zásah
do vlastníckeho práva žalovaného za najmenej invazívny s poukazom aj na jeho rozlohu, ktorá je zo
všetkých do úvahy prichádzajúcich pozemkov rozlohovo najmenšia.

3. Podaním zo dňa 14.07.2025 žalovaný reagujúc na odvolanie žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok

považujezasprávnyazákonný.Malzazavádzajúcetvrdeniežalobcuotom,žedoposiaľvyužívalparcelu
žalovaného, keďže žalobca na pojednávaní uviedol, že prechod cez pozemok nevyužíva 10 rokov.
Žalovaný poukázal na to, že aj bez užívania jeho pozemku má žalobca preukázateľne zabezpečený
prístup k svojej nehnuteľnosti cez pozemok svojho synovca a nespôsobuje mu to žiadne starosti,pričom má prístup aj prostredníctvom motorového vozidla. Žalovaný tak považoval argumentáciu
žalobcu spočívajúcu v dočasnej dohode na užívanie s jeho synovcom za bezpredmetnú. Zdôraznil,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že synovec žalobcu žije v jeho dome, a preto je absurdné

tvrdenie synovca, že si nepraje, aby jeho najbližšia rodina, ktorá v súčasnosti taktiež obýva rodinný
dom žalobcu, chodila cez jeho pozemok, ktorý im vie zabezpečiť prístup k verejnej komunikácii.
Podľa názoru žalovaného nemôže byť dôvodom vyhovenia žalobe skutočnosť, že žalobca sa domáha
zriadenia vecného bremena len za účelom pohodlnejšiemu prístupu k rodinnému domu, keďže žalobca
argumentoval lepším prístupom pre jeho matku. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca môže využiť

právo domáhať sa zriadenia vecného bremena aj cez iné pozemky (synovec, sused), keďže tak doteraz
neurobil a zvolil si prvú možnosť práve žalovaného, potom sa žaloba prieči dobrým mravom. Prechod
cez pozemok synovca je pritom dlhodobý, trvajúci viac ako 10 rokov, ktorý nespôsobuje nikomu zo
zúčastnených reálne problémy na rozdiel od žalovaného, ktorý by bol viac zaťažený v prípade zriadenia
vecného bremena žalobcom požadovaným spôsobom. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobca pri predaji svojho iného pozemku nemal snahu si zriadiť prístup cez tento pozemok. Žalovaný

uviedol, že nie je pravdou, že by z časti pozemku, na ktorom sa zriadenie vecného bremena rieši,
mal byť niekedy verejne prístupný priestor. Predmetná zastávka je postavená bez povolenia brániaca
žalovanému k využitiu pozemku na podnikateľské aktivity a týka sa inej časti ako pozemok, ku ktorému
žalobca žiada zriadiť vecné bremeno. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevysporiadal
s tým, kto by v prípade zriadenia vecného bremena znášal náklady vybudovania a technického riešenia

prechodu, keďže predmetný pozemok je zatarasený dvomi plotmi.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalobcu.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

8. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

9. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.10. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie

questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP

v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a
za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd in

medias res dopĺňa nasledovné:

13. Vecné bremená vo všeobecnosti predstavujú vzťah osoby k veci. Ide o vecné práva k cudzím veciam
(ura in re aliena). Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci je možné charakterizovať aj ako súbor
právnych noriem vecnoprávne obmedzujúce vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto

obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non
facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Relevantným obsahom vecného bremena je zaťaženie
vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej
povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu (právo
zodpovedajúce vecnému bremenu). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí mať nepretržitý

alebo opakujúci sa charakter. Zároveň vecné bremená môžu obmedziť iba vlastníka nehnuteľných vecí,
čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty za
splnenia troch podmienok: (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku; (ii) prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a (iii) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty
vylučujú. Vo vzťahu k prvej podmienke platí, že právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na návrh
vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlým pozemkom sa rozumie
pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má
oprávnenie dostať sa k verejnej komunikácii. Teda pod priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok

bezprostrednepriľahlýkpozemkuvlastníka,aleajvšetkypozemky,ktorésúnazriadeniecestypotrebné,
a to aj pozemky vzdialenejšie. Priľahlými pozemkami sú preto všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník
stavby môže k verejnej komunikácii dostať. V rámci druhej podmienky platí, že nevyhnutnú cestu možno
zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak (najmä zmluvne). O iný spôsob príkladmo pôjde,
ak existuje cesta, ktorú má žiadateľ povolené užívať (napr. zmluvne prenajatá cesta alebo iná dohoda

so susedom). V prípade tretej podmienky je potrebné uviesť, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba
dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej, keďže takéto zriadenie
nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah so práv vlastníka pozemku. Preto v prípade, že vlastník
stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno
právo vecného bremena cesty zriadiť. Zároveň je nevyhnutné vždy porovnávať výhodu, ktorú cesta

poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Všeobecne možno
konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo
možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel [viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) sp. zn. 22Cdo 2854/2010 zo dňa 28.04.2011].

15. Odvolací súd konštatuje, že nemá za splnenú druhú podmienku pre zriadenie vecného bremena
podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (žalobcom požadovaným spôsobom), a to možnosť
zabezpečenia prístupu vlastníka k stavbe iným spôsobom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie vyplynulo, že žalobca využíva na prístup k svojej nehnuteľnosti prechod cez pozemok svojhosynovca, ktorý vlastní pozemok pred pozemkom žalobcu, ako aj vedľajší pozemok tiahnuci sa pozdĺž
pozemku žalobcu. Žalobca tak má zabezpečený faktický prístup k svojej nehnuteľnosti. Síce pod „iný
spôsob“ možno rozumieť najmä zmluvný vzťah, avšak predmetné ustanovenie nešpecifikuje, že musí ísť

výlučne len o právny stav. Odvolací sú konštatuje, že toto ustanovenie vyžaduje pre zriadenie vecného
bremena nemať akýkoľvek iný prístup vlastníka k svojej stavbe, teda aj faktický prístup založený na
ústnej dohode, čo vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia, ako aj zo samotného
účelu tejto právnej normy. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pri interpretácii právnej normy je potrebné
vychádzať nielen z gramatického výkladu, ale aj z účelu právnej normy, poprípade zo samotného účelu

právneho predpisu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp.
zn. IV. ÚS 92/2012 zo dňa 10.05.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„Najvyšší súd SR“) sp. zn. 5Obdo/13/2023 zo dňa 14.06.2023]. Účel tohto ustanovenia predstavuje
umožnenie zriadenia vecného bremena vlastníka stavby, ako posledného riešenia, keď sa vlastník
stavby nemôže akýmkoľvek iným spôsobom k nej dostať. Pred zásahom do práv iného subjektu je
preto nevyhnutné splnenie požiadavky neexistencie žiadneho alternatívneho prístupu vlastníka k svojej

stavbe, keďže zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty predstavuje núdzové riešenie.
V danom prípade má ústna dohoda medzi žalobcom a jeho synovcom len dočasný charakter, čo je
podľa odvolacieho súdu absurdné, keďže synovec spolu s jeho najbližšou rodinou užívajú nehnuteľnosť
žalobcu, a teda všetci k nej využívajú prístup prostredníctvom prechodu cez synovcov pozemok. V
prípade, ak by synovec zamedzil takýto prístup, potom by nastala iracionálna situácia, kedy by synovec

mal prístup k nehnuteľnosti žalobcu (vzhľadom na to, že ju užíva), avšak tento by takýto prístup nemal.
Na margo veci odvolací súd poznamenáva, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
zároveň vyplynulo, že synovcovi síce vadí, že jeho rodina spolu so žalobcom chodia cez jeho pozemok,
ale nespôsobuje mu to problémy.

16. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má v rámci pozemku synovca prístup k svojej stavbe
aj prostredníctvom motorového vozidla. Bez ohľadu na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že sa
domáhalzriadeniavecnéhobremenanapešoaniemotorovýmvozidlom,odvolacísúdpoznamenáva,že
táto skutočnosť je pre žalobcu priaznivejšia. Výhoda takéhoto prístupu spočíva nie len v prípade bežných
vecí (napr. nákup), ale aj v prípade urgentných situácií (napr. potrebný zásah polície, hasičov, sanitky).

V prípade zriadenia vecného bremena žalobcom navrhovaným spôsobom by vyššie uvedené urgentné
situácie mali negatívny dopad vo vzťahu k sťaženiu prístupu k stavbe žalobcu, keďže týmto spôsobom
by nebol možný prístup prostredníctvom motorového vozidla, a to s poukazom na to, že predmetnú
stavbu užíva viacero subjektov (rodinných príslušníkov), čo predstavuje zvýšené riziko urgentných
situácií. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu vyplýva, že prístup k jeho stavbe cez chodník,

ktorý dlho užíval na tento účel, je pre neho (ako aj pre jeho rodinných príslušník) rýchlejší, nemusí
obchádzať cez pozemok synovca. Odvolací súd konštatuje, že účelom zriadenia vecného bremena
nie je vytvorenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka k stavbe (viď uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 197/2018 zo dňa 22.05.2018). Zároveň odvolací súd podotýka, že
žalobca(spolusjehorodinnýmipríslušníkmi)využívaliprechodcezpozemoksynovcadlhšíčasovýúsek,

kedy sa nedomáhali zriadenia vecného bremena ani cez pozemok právneho predchodcu žalovaného,
ktorý zamedzil žalobcovi jeho zaužívaný prístup cez chodník. Odvolací súd subsidiárne poukazuje na
skutočnosť, že žalobca pri kúpe svojej nehnuteľnosti mal vedomosť, že k nej nevedie riadna prístupová
cesta, respektíve mal vedomosť o tom, že môže využívať chodník, ktorý nebol a nie je jeho vlastníctvom.
Zároveň žalobca odpredal svoje priľahlé pozemky (záhrady) bez ich zaťaženia vecným bremenom práva

prechodu na svoj pozemok, čím si sám odňal prístup k svojej stavbe.

17. Odvolací súd na margo veci konštatuje, že navrhovaný spôsob zriadenia vecného bremena
žalobcom nepovažuje za proporcionálny vo vzťahu k žalovanému. Z argumentácie žalovaného vyplýva,
že na jeho budove sa nachádza rebrík s prístupom na strechu budovy (čo vyplýva aj z výhľadu na

google maps), ako aj jednotky klimatizácie na stene tejto budovy. To znamená, že žalobca, respektíve
verejnosť by nemala mať prístup k tejto časti budovy žalovaného z bezpečnostného hľadiska (vo vzťahu
k ochrane zdravia subjektov, ako aj ochrane majetku žalovaného). Je irelevantné, že pred prístupom
na chodník (ktorý má byť predmetom vecného bremena) je zastávka, keďže samotný priestor chodníka
nepredstavujeverejnýpriestor,keďžejevovlastníctvežalovaného.Zároveňvprípadezriadeniavecného

bremena žalobcom navrhovaným spôsobom by museli byť vynaložené náklady, ako aj aktívna činnosť
na odstránenie zataraseného prístupu, čo by nebolo primerané vo vzťahu k žalovanému, keďže žalobca
má jednoduchší prístup cez pozemok synovca, ktorý nerobí žiadne ťažšie problémy žalobcovi. V prípade
nesúhlasu synovca s prechodom cez jeho pozemok žalobcom, sa žalobca môže domáhať zriadeniavecného bremena práve cez pozemok synovca, keďže tento prístup je pre žalobcu praktickejší, nie sú s
ním spojené zvýšené náklady, ako aj potreba odstraňovania prekážky, pričom má prístup aj motorovým
vozidlom.

18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,
I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III.
ÚS 284/08). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe
nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na

zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07)

19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom nevzhliadol žiadny zo žalobcom namietaných
odvolacích dôvodov, a preto ho ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, tak
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.