Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207791
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4112207791.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. A., o vymoženie 1.420,91 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/269/2012-48 zo dňa 7. augusta

2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 4, § 44 ods. 2,
§ 243f ods. 1, 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“).

1.1. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom
formou zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20.01.2012 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky voči povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04660/11 zo dňa 21.06.2011. Okresný súd Nitra
uznesením č. k. 23Er/269/2012-12 zo dňa 07.03.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoE/19/2013-25 zo dňa
31.07.2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu,
že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal rozhodcovskou zmluvou. Dňa 29.03.2016 doručil
oprávnený súdu prostredníctvom súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom namietal, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa
doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade

zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi a v danom exekučnom konaní
nejde o spotrebiteľský vzťah.

1.2. Podľa novely (zákon č. 438/2015 Z. z.) je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie
aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy. Uvedenou
novelou prišlo k doplneniu prechodného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby

uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekučných konaniach, a to do 30 dní od účinnosti
novely (23.12.2015), vrátane konaní, v ktorých do účinnosti zákona nebolo rozhodnuté o žiadostio udelenie poverenia, s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30 dní doplnené, je súd povinný tieto exekúcie
zastaviť.

1.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie
v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016 ale až
29.03.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
752/2016-7 zo dňa 08.11.2016, uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých
bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej

lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu
v zákonnej lehote je zastavenie exekúcie. K názoru oprávneného o nemožnosti aplikácie § 39 ods. 4
Exekučného poriadku súd prvej inštancie uviedol, že uvedené ustanovenie odkazuje na fyzickú osobu,
nie na spotrebiteľa, a preto je ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku potrebné aplikovať aj
vprípade,akjepovinnýmfyzickáosobaoprávnenáprevádzkovaťživnosť.Zuvedenýchdôvodovžiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený navrhujúc, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil
s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).Oprávnenýpovažovalnapadnutéuzneseniezanepreskúmateľné.

V rámci odôvodnenia odvolania uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému,
pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Predmetná skutočnosť musela byť
súdu ako aj súdnemu exekútorovi známa, pretože oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už
v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň to vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Podľa
názoru oprávneného sa novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhu na vykonanie

exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, vzťahuje na konania voči
povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Dané exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu,
ktorá uzatvorila zmluvu o úvere na výkon podnikania. Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to,
že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konania nemôžu aplikovať, keďže kauzálny vzťah
nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení

zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania. Oprávnený poukázal
na to, že už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil nie len exekučný titul a zmenku ale aj zmluvu
o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho
vzťahu s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to
upozornil súd prvej inštancie oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený mal za

to, že si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku splnil. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmietol. Poukázal na skutočnosť,
že dňa 08.09.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 4021000459, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie,
že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Ďalej oprávnený v odvolaní poukázal

na § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(časová verzia účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“):
„Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania“. Dôležité je teda podľa oprávneného, na aký účel bol úver

poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil.

3. Žiadne ďalšie písomné podania doručené neboli.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.01.2012,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04660/11 zo dňa

21.06.2011. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 08.09.2010 zmluvu o úvere spolu s rozhodcovskou
zmluvou. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 23Er/269/2012-12 zo dňa 07.03.2012, rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, tak, že túto zamietol. Uvedené uznesenie napadol
oprávnený odvolaním a následne Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoE/19/2013-25 zo dňa
31.07.2013 rozhodol tak, že uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal rozhodcovskou zmluvou a rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Dňa 29.03.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podanie označené ako
Postúpenie oznámenia oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené
oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol.

13. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a
zmluvu o úvere taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako
dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah,

ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa,
to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval
pri svojom rozhodovaní vo veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a vydal rozhodcovský
rozsudok aj napriek tej skutočnosti, že žalobca (oprávnený) si uplatňoval svoj nárok titulom zmenky.Uvedenáúverovázmluvanadmieruvšetkýchpochybnostínapĺňaznakyspotrebiteľskejzmluvyvzmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, preto rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd považuje
vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský.

14. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za
následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa (oprávneného). Bezpečným

preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí
úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie
povinného a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto
súd správne konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký
dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

15. Odvolací súd navyše dodáva, že spornou zostáva aj skutočnosť, či mal súd prvej inštancie vec
preskúmavať s ohľadom na dodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že nemožno považovať
podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016, a následne bolo

súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 29.03.2016, ako doplnené včas, aj keby
oprávnený zákonom vyžadované skutočnosti doplnil.

16. V tomto smere odvolací súd (podobne ako správne poukázal aj súd prvej inštancie) poukazuje na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal

stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo
exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho

pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor
[§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].

16.1. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k
predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému
súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný
oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného

procesného úkonu, a teda o dodržaní, či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie,
ku ktorým dospeli.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnému, ktorý bol inak v plnom
rozsahu v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).