Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201932
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.

Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XX/X, XXX XX C., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX C., obaja zastúpení E. &
F. G., so sídlom H. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátska kancelária I. J. a F.
G., so sídlom K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o zdržanie sa výkonu záložného práva a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
20Csp/23/2024 – 132 zo dňa 23.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a tiež vo výroku III
o trovách konania a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k 20Csp/23/2024 – 132 zo dňa
23.05.2025 v I. výroku uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, kat. úz. C. na vymoženie
pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti pohľadávky, ktorá bola

predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023, v II. výroku v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a v III. výroku vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia o jeho výkone vo vzťahu k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C. a tiež vylovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
nachádzajúcej sa v produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery

žalovanej s účinnosťou od 1.1.2015 nachádzajúcej sa v bode 8.1. písm. a) týchto podmienok v znení
„Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace“.

3. Žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie – pripojením spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 7C/6/2024,
listinami priloženými k žalobe (výpis z LV XXXX pre kat. úz. C., listová komunikácia medzi žalovanou
a právnym zástupcom žalobcov, výzva na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) a listinami, ktoré navrhli, aby boli vyžiadané od žalovanej

(úverovú zmluvu zo dňa 5.2.2010, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery,
predpis splátok s uvedením omeškaných a zaplatených splátok, listiny k postupu podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, listiny k preukázaniu skúmania bonity žalobcov, doklad o doručení oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobkyni 2/, potvrdenie o doručení obchodných podmienok,potvrdenie o oznámení zmeny obchodných podmienok, listiny preukazujúce začatie výkonu záložného
práva)

4. Žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore, pretože žalobcovia požadujú (deklaratórne)
uloženie časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva,
pričom netvrdia a ani nepreukazujú existenciu takého právneho vzťahu s bankou, v rámci ktorého by
žalovanú zaťažovala takáto povinnosť. Pričom pre žalovanú vyplýva presný opak, a to oprávnenie a
povinnosť banky na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou (najmä § 151j ods. 1 a § 53 ods.

10 Občianskeho zákonníka). Žalovaná tiež namietala, že žalobcovia neprodukovali žiadne skutkové
tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že záložné právo platne nevzniklo, resp. že by došlo k jeho zániku a ak
teda žalobcovia uplatňujú uloženie zákazu výkonu záložného práva ako takého, malo by byť ich hlavnou
povinnosťou tvrdiť a preukázať, že v plnom rozsahu uspokojili zabezpečenú pohľadávku, že táto zanikla
inak, resp. že došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech banky z iného dôvodu podľa
§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalovaná namietala,

že žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti,
teda namieta hlavne spôsob, akým žalobcovia odôvodnili svoj žalobný návrh na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, pretože chýba objasnenie, v čom má príslušné ustanovenie zakladať hrubú
nerovnováhu medzi zmluvnými stranami , ktorú nerovnováhu žalobcovia len genericky konštatujú.

5. Žalovaná tiež namietala voči návrhom žalobcov na vykonanie dokazovanie vyžiadaním si listín
od žalovanej, čím by došlo k neprípustnému prenášaniu povinností a bremien tvrdenia a dôkazu na
žalovanú.

6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav:

- žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou dňa 05.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 39.600,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali
splácať v 349 mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 20.01.2040,
- na zabezpečenie úveru bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C. pozemky parcely reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 109 m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parc. č.
XXXX - záhrada o výmere 248 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 925 m2 a stavba - rodinný dom
so súp. č. XX stojaci na parcele č. XXXX(ďalej aj ako „nehnuteľnosti“),
- listom zo dňa 07.10.2023 žalovaná vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06.10.2023,
keďže nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre

hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení -
omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace,
- žalovaná uzatvorila s dražobníkom B. J., a. s. dňa 08.02.2024 zmluvu o realizácii dražby, pričom
predmetom dražby mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti,
- žalovaná ako navrhovateľ dražby vyhlásila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXX je ku dňu 07.02.2024 vo výške 74.990,51 eur.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods.
9, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 1 až 3, § 151j ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

8. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je zmluva spotrebiteľská
a s poukazom na obsah žaloby na námietku žalovanej, že žalobcovia požadujú (deklaratórne) uloženie
časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva, uviedol,
že žalobcovia sa nedomáhajú paušálneho zákazu výkonu záložného práva na neurčitý čas, ale

sa domáhajú zdržania konkrétneho výkonu záložného práva na základe oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2023. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní
žiadnym spôsobom nerozporovali, že došlo k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi nimi
a žalovanou, avšak tvrdili, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je neplatný právny úkon,
keďže bol vykonaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. K prípustnosti žaloby súd prvej

inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.04.2025, sp. zn. 13Co/16/2024.

9. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom
s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa 19.03.2025, sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024) s konštatovaním,
že žalovaná nepreukázala splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, dospel
k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je neplatný právny úkon a bez platnosti takéhoto právneho
úkonu nebolo možné pristúpiť k dobrovoľnej dražbe v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne
zosplatnená oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.10.2023. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie žalobe v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby vyhovel.

10. Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 8.1. písm.
a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.
s.. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení: „Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky
viac ako tri mesiace“, súd prvej inštancie uviedol, že uvedenú zmluvnú podmienku mohol posudzovať
iba v znení ako ju navrhovali žalobcovia, pričom obchodné podmienky žalobcovia nepredložili a tieto
nepredložila ani žalovaná. K tomu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 9Cdo/116/2021, zo dňa 24.10.2022, podľa ktorého „Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie sa pokúsil úverovú zmluvu zabezpečiť postupom podľa § 189 CSP avšak bez výsledku, z tohto
dôvodu nebolo možné dôkaz navrhovaný žalobkyňou vykonať. Pokiaľ teda žalobkyňa navrhovaný dôkaz
nepredložilaasúdprvejinštancieztohtodôvodužalobuzamietol,niejemožnémunesplneniepovinnosti
predložiť dôkaz, či už zo strany žalobkyne alebo žalovanej na výzvu súdu, pričítať ako nesprávnosť

jeho procesného postupu. V tomto prípade neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ide výlučne na
jej ťarchu“. Podľa súdu prvej inštancie zmluvnú podmienku v znení ako ju navrhovali žalobcovia, nie
je možné vyhlásiť za neprijateľnú, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu v práva a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, keďže hovorí iba o omeškaní dlžníka, pričom z nej neplynú dôsledky, z ktorých
žalobcovia vyvodzovali jej neprijateľnosť, pričom za dôvod neprijateľnosti nemožno považovať ani to,

že sa nachádza v obchodných podmienkach a navyše nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, či sa táto
zmluvná podmienka vzťahuje na právny vzťah strán, keďže obchodné podmienky, v ktorých sa má
nachádzať, boli účinné od 01.01.2015, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 05.02.2010.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu

v konaní, pričom skonštatoval, že žalobcovia boli úspešní v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby
a neúspešní v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto vzhľadom na čiastočný úspech a
neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov nesprávnych

skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. f) a h) CSP).

12.1Prváodvolacianámietkažalobcovsmerujekmožnostivykonávaniadokazovaniavspotrebiteľských
sporoch súdom ex offo resp. možnosti požiadať o predloženie príslušných listín aj dodávateľa hoci
v pozícii žalovaného, pričom v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

z 13.03.2025 vo veci C-337/23 bod. 77. Žalobcovia sú preto presvedčení, že žalovaná bola povinná nimi
navrhnuté listiny predložiť a tiež predložiť aj listiny požadované súdom, keďže všetky tieto listiny mohli
objasniť a preskúmať postup žalovanej.

12.2 Vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobcovia odvolávajú do

tej časti, v ktorej je uvedené, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva v tej časti
pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru dňa 07.10.2023, pretože
žalobcovia požadovali zdržanie sa výkonu záložného práva vo vzťahu k celej pohľadávke a nie len
k pohľadávke vyplývajúcej zo zosplatnenia. Z formulácie tohto výroku žalobcom vyplýva, že záložné
právo sa ďalej môže vykonávať na sumy, ktoré boli splatné pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru,

s čím nemožno súhlasiť, pretože výšku pohľadávky, pre ktoré sa má vykonávať dobrovoľná dražba,
nemožno takýmto spôsobom rozdeliť. Žalobcovia sa chceli domáhať zdržania sa výkonu záložného
práva na základe konkrétneho oznámenia o jeho výkone s tým, že požadovaný petit by boli doplnili
na základe predloženia dokladov zo strany žalovanej vrátane dokladu o oznámení začiatku výkonu
záložného práva, avšak žalovaná uvedené odmietla predložiť, preto bolo potrebné zo strany súdu prvej

inštancie tento výrok formulovať tak, aby sa dosiahla ochrana požadovaná žalobcami, prípadne aspoň
v odôvodnení dovysvetliť, že zdržanie sa výkonu záložného práva sa týka celej pohľadávky, pre ktorú sa
k výkonu záložného práva pristúpilo, keďže pohľadávka v žalovanou uvádzanej sume neexistuje, hoci
žalobcovia nepopierajú, že sú s niektorými splátkami v omeškaní.12.3VovzťahukII.výrokunapadnutéhorozsudkužalobcovianesúhlasiasozávermisúduprvejinštancie
z dôvodu, že nebolo sporné medzi stranami sporu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo na

základe práve citovanej zmluvnej podmienky uvedenej v Produktových obchodných podmienkach pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a. s. s účinnosťou od 1.1.2015, preto súd prvej
inštancie mal z týchto podmienok vychádzať, keďže sa na zmluvný vzťah vzťahovali. Podľa žalobcov
uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, lebo nerešpektuje judikatúru Súdneho dvora EÚ (vec
C-598/21, najmä body 81. a 82.) a jej znenie vytvára neprimerané zaťaženie a riziko pre žalobcov,

prihliadajúc najmä na to, že dobrovoľnou dražbou mohli prísť o svoje obydlie. Žalobcovia dodali, že
s predmetnou zmluvnou podmienkou neboli ani oboznámení, čo považujú za dôvod jej neprijateľnosti
podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka.

12.4 Vychádzajúc z kritérií neprijateľných zmluvných podmienok stanovených v rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-415/11 je pre žalobcov zrejmé, že pri individuálnom vyjednávaní by

s takouto zmluvnou podmienkou nesúhlasili, preto majú žalobcovia za to, že nevyhlásenie neprijateľnosti
uvedenej zmluvnej podmienky, je nesprávnym právnym posúdením.

12.5 Vo vzťahu k III. výroku o náhrade trov konania, žalobcovia uviedlo, že aj keby boli hypoteticky
neúspešní vo veci uplatnenia nekalej zmluvnej podmienky, podľa žalobcov v tejto časti konania by

náhrada trov nemala patriť žiadnej zo strán, pretože zaťaženie náhradou trov konania neúspešného
spotrebiteľa by porušilo ciele smernice Rady 93/13 a viedlo by k tomu, že spotrebiteľ, ktorý sám nevie
určiť, či zmluvná podmienka je alebo nie je neprijateľná, by sa z opatrnosti radšej takejto neprijateľnosti
zmluvnej podmienky na súde nedomáhal.

12.6 Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, že výrok rozsudku
o zdržanie sa výkonu záložného práva sformuluje tak, že sa bude týkať celej pohľadávky nielen
pohľadávky zosplatnenej, vyhlási neprijateľnosť požadovanej zmluvnej podmienky a prizná náhradu trov
konania žalobcom v plnom rozsahu.

13. Proti rozsudku podala odvolanie tiež žalovaná, a to proti I. výroku a III výroku. z dôvodov že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. 1 písm.

h) CSP).

13.1 Prvá námietka žalovanej smeruje voči porušeniu procesného pravidla o viazanosti súdu podanou
žalobou, pretože podľa bodu 31 odôvodnenia súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu návrhu
žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, pričom napriek tomu,

že žalobcovia zreteľne prepojili žalobnú požiadavku zákazu dražobného výkonu záložného práva na
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, táto spojitosť sa do I. výroku napadnutého rozsudku vôbec
nepremietla, ale miesto toho doň súd prvej inštancie úplne svojvoľne doplnil formuláciu „na vymoženie
pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti pohľadávky, ktorá
bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023“, ktorá nemá absolútne

žiadnu oporu v obsahu žaloby ani v neskorších procesných úkonov žalobcov. Podľa žalovanej nejde o
žiadnu „kozmetickú“ úpravu alebo sémantické spresnenie, naopak, dramatickým spôsobom sa zmenil
rozsah aj obsah petitórnej ochrany, keď sa rozsudok prepojil s akousi „časťou úverovej pohľadávky“,
na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa
žalovanej evidentným excesom z dispozičnej zásady, podľa ktorej strana sporu, a nie súd, určuje

predmet civilného sporového konania.

13.2 V prejednávanej veci podľa žalovanej existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo súd prvej inštancie
nebol oprávnený „preformulovať“ žalobný návrh a zásadne tak zmeniť predmet sporu :
- zásah súdu do obsahu žalobnej požiadavky neprichádza do úvahy proti vôli dotknutej sporovej strany

(stanoviská žalobcov, resp. ich právneho zástupcu), pričom žalovaná netuší na základe čoho dospel súd
prvej inštancie k „zisteniu“, že „zo samotnej žaloby, ale aj z repliky, jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia
sa nedomáhajú paušálneho zákazu výkonu záložného práva na neurčitý čas, ale sa domáhajú zdržaniakonkrétneho výkonu záložného práva na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 07.10.2023“ (bod 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
- fakt kvalifikovaného právneho zastúpenia žalobcov od úplného začiatku sporu, od ktorého podľa

žalovanej možno očakávať a vyžadovať, že presne sformuluje žalobné dôvody i požiadavky, a že ich
jazykové vyjadrenie verne odráža procesnú vôľu jeho klientov;
- prekročenie limitov posudzovania úkonov strán sporu, najmä neprípustnosť domýšľania obsahu úkonu
alebo vyvodzovania záverov, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú;
- obchádzanie procesných pravidiel o zmene žaloby.

Preto podľa žalovanej postupom súdu prvej inštancie došlo k závažnému porušeniu jej práv, keď tento
„vstúpil“ do sporu v prospech žalobcov a ich presne formulovaný žalobný návrh nahradil návrhom iným,
kvalitatívne významne odlišným, ktorý následne aj meritórne prejednal a rozhodol o ňom.

13.3 V ďalšom bode odvolania žalovaná uviedla, že rozsudok je svojvoľný a nepreskúmateľný, pretože
v ňom úplne chýba presvedčivé objasnenie, aké konkrétne skutočnosti dali podľa súdu prvej inštancie

vzniknúť právnej povinnosti, ktorú vyslovil vo výroku I. Na preukázanie svojich domnienok žalovaná
odkázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 zo dňa 27.11.2002, sp. zn. I. ÚS
265/05 zo dňa 14.09.2006, sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/102/2017 zo dňa 27.11.2019. Podľa žalovanej súd môže autoritatívne uložiť splnenie
určitej povinnosti iba v prípade, ak takáto povinnosť žalovanej voči žalobcovi existuje už v rozhodujúcom

okamihu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1, prvá veta, Civilného sporového poriadku), teda musí
existovať konkrétny právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou, v ktorom existuje príslušná povinnosť
Keďže nejde o konštitutívny rozsudok (na základe výslovného zákonného zmocnenia), súd nemôže
podľa žalovanej „z ničoho“ vytvoriť určitú právnu povinnosť, a teda rozsudok vôbec nevysvetľuje, v akom
právnom vzťahu medzi žalobcami a bankou mala vzniknúť, a na základe akej konkrétnej skutočnosti,

naša údajná povinnosť zdržať sa dražobného výkonu záložného práva (v akomkoľvek rozsahu).

13.4 Žalovaná už v priebehu konania jednoznačne argumentovala, že buď musí existovať ustanovenie
právneho predpisu, v zmysle ktorého záložný veriteľ všeobecne, za určitých okolností, napriek
omeškaniu dlžníka so splnením zabezpečeného záväzku, nie je oprávnený vykonať záložné právo -

takáto právna norma však v platnom právnom poriadku jednoducho nie je; alebo musí existovať dohoda
medzi subjektmi záložného (zabezpečovacieho) právneho vzťahu, v zmysle ktorej záložný veriteľ,
napriek omeškaniu dlžníka so splnením zabezpečeného záväzku, nesmie vykonať konkrétne záložné
právo - žiadnu takúto dohodu však žalobcovia ako záložcovia vo vzájomnom vzťahu s bankou ako
záložným veriteľom neoznačili, a v skutočnosti ani nikdy nevznikla. Rozhodujúca otázka sporu je pritom

podľa žalovanej nasledovná: keďže neexistovala osobitná dohoda medzi stranami sporu, ktorá právna
norma v platnom právnom poriadku umožňuje súdu, aby rozhodnutím vo veci samej uložil záložnému
veriteľovi zdržať sa jediného možného spôsobu výkonu záložného práva? Súd prvej inštancie sa s touto
otázkou podľa žalovanej nedokázal vysporiadať.

13.5 Z meritórneho hľadiska považuje žalovaná za neudržateľný najmä právny názor súdu prvej
inštancie, že rozhodnutím vo veci samej možno subjektu zakázať výkon jeho práva, čo je popretím
samotnej podstaty všeobecného súdnictva, ktorého poslanie je presne opačné – ochrana subjektívnych
práv, nie znemožňovanie ich realizácie. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1293/99 zo dňa 27.11.2000 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo/108/2008 zo dňa 16.4.2009.

13.6 Podľa žalovanej pre správne posúdenie, či možno vyhovieť žalobnej požiadavke, boli rozhodujúce
dve okolnosti a to, že (1) v konaní nebolo zistené, že záložné právo vôbec, resp. že po jeho vzniku
nastala taká právna skutočnosť, s ktorou normatívna úprava spája zánik záložného práva (§ 151md ods.

1 Občianskeho zákonníka a (2) nebolo zistené, že by nebola splnená jediná zákonná podmienka pre
oprávnené začatie výkonu záložného práva, ktorou je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky
(§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže žalobcovia nielen nepreukázali, že riadne a včas splnili
všetky povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05. 02.
2010, ale dokonca sami výslovne priznali, že sa dostali do omeškania s plnením základnej povinnosti

na platenie dohodnutých splátok. Z uvedeného žalovaná rezultuje, že záložné právo banky existuje
a je ho oprávnená aj vykonať. Preto podľa žalovanej súd nemôže mať právomoc, aby subjektu,
ktorý je nositeľom určitého subjektívneho práva, u ktorého sú navyše splnené zákonné predpoklady
jeho vykonateľnosti, meritórne odňať možnosť jeho výkonu. Osobitne žalovaná zdôraznila, že vspotrebiteľských právnych vzťahoch predstavuje výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby jediný dovolený a kogentne preferovaný spôsob jeho výkonu. Preto ak súd meritórne zakáže
záložnému veriteľovi dražobný výkon záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo

spotrebiteľského právneho vzťahu, fakticky ho podľa žalovanej tohto práva úplne zbavuje, resp. zbavuje
ho jeho uhradzovacej funkcie, pretože žiaden iný spôsob jeho výkonu už potom neprichádza do úvahy.

13.7 Žalovaná poukázala, že právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja začatie jeho výkonu, je
oznámenie o začatí výkonu záložného práva (§ 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka), a nie akýkoľvek

úkon alebo iná skutočnosť týkajúca sa zabezpečenej pohľadávky (napr. jej zosplatnenie). Záložný
veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva nie preto, že predtým vyhlásil predčasnú splatnosť
zabezpečenej pohľadávky – jeho výkon by mohol začať aj bez predošlého zosplatnenia – ale výlučne
preto, že dlžník sa dostal do omeškania s jej splnením. Naviac, výška zabezpečenej pohľadávky nie
je počas výkonu záložného práva statická a nezmeniteľná, naopak, môže sa v priebehu času vyvíjať,
napr. v dôsledku prirastajúcich úrokov z omeškania alebo odpustenia časti dlhu. Napadnutý rozsudok

je podľa žalovanej neprípustne neurčitý a materiálne nevykonateľný v stanovení „časti pohľadávky“,
na uspokojenie ktorej bolo zakázané viesť výkon záložného práva, ale je najmä príkrym porušením aj
ďalšieho procesného pravidla, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 212 ods. 2
Civilného sporového poriadku), pretože ak bolo uložené zdržať sa dražobného výkonu záložného práva
vo vzťahu k „časti pohľadávky“, aký je právny režim jej „zvyšku“.

13.8 Žalovaná v ďalších bodoch odvolania odmietala názor súdu prvej inštancie, že záložca nemá
inú možnosť, ako sa brániť proti prebiehajúcemu výkonu záložného práva, než práve prostredníctvom
žaloby o zdržanie sa jeho výkonu a tiež poukázala, že nevyhnutným predpokladom takého zásahu je,
že v okamihu rozhodovania súdu musí takýto výkon aj reálne prebiehať. Tu však súd prvej inštancie

„opomenul“, že žiaden výkon záložného práva sa aktuálne neuskutočňuje, keďže bol už predtým
zakázaný uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C/6/2024-20 zo dňa 21. 02. 2024, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/9/2024-189 zo dňa 11. 04. 2024, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie ukladajúce zdržať sa výkonu záložného práva.

13.9 Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu aby v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané stranami sporu a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej

musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.
2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

16. Strany sporu podané odvolania odôvodňovali odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/,

f/, a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Žalovaná nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,

považuje ho za svojvoľné a nepreskúmateľné a zároveň žalovaná napáda postup súdu prvej inštancie
pri rozhodovaní o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva obídením procesných pravidiel.18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

19. Napokon právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v
procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad

možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade
svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie
predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

20. V súdnom konaní sa žalobcovia proti žalovanej domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, a zároveň žiadajú vysloviť neprijateľnosť zmluvnej

podmienky nachádzajúcu sa v obchodných podmienkach žalovanej.

21. Čo sa týka uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, avšak návrh žalobcov limitoval tak, že uložená povinnosť sa týka pohľadávky podľa úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením

splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023. Proti uvedenému rozhodnutiu namietali žalobcovia, že požadovali
uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k celej pohľadávke, nie len k tej vyplývajúcej zo
zosplatnenia. Proti uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva namietala aj žalovaná, podľa
ktorej súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, prečo vôbec takúto povinnosť uložil a tiež namietala,
že rozhodol nad rámec toho, čo žalobcovia vlastne požadovali.

22. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o poskytnutí splátkového úveru, teda žalovaná poskytla žalobcom úver, ktorý sa žalobcovia
zaviazalivrátiťspolusúrokmižalovanejvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Nazabezpečeniesplnenia
povinnosti žalobcovia a žalovaná uzatvorili tiež zmluvu o zriadení záložného práva, čo nebolo medzi

stranami sporné, pričom zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zapísané na príslušnom
liste vlastníctva v katastrálnom konaní. Preukázané tiež bolo a žalobcovia nespochybňovali, že svoju
povinnosť uhrádzať žalovanej pravidelné mesačné splátky neplnili. Žalovaná preto vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru listom zo dňa 7.10.2023 a žiadala, aby žalobcovia uhradili sumu 72.997,77 eur. Zároveň
žalovaná začala výkon záložného práva, pričom v súdnom konaní vedenom pred súdom prvej inštancie

pod sp. zn. 7C/6/2024 bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa tohto výkonu do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

23. Odvolací súd nespochybňuje, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu
záložného práva. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom žalovanej, že neexistujú žiadne

obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne
záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného
práva. ,,Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej
vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení

s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj
napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým
tribunálom“ (C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital).24. Odvolací súd konštatuje, že sama o sebe zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nemôže byť
nekalá, keďže ide o zákonný prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má

inak legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak
má oporu v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú (za nekalé sa považujú podmienky, ak
v spojení s inými zmluvnými podmienkami, čl.4 ods.1 Smernice rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, cit. so zreteľom ...a na iné podmienky...).

25. Pri realizácii dobrovoľnej dražby chýba kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju
vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať na
pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta. Je preto možné
ustáliť, že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaná, by mohlo
byť vymožené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej
kontrole. Aby bolo možné zabezpečiť súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná súdna

kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok právneho vzťahu účastníkov konania.

26. V danom prípade, žalovaná ako veriteľ sama určila výšku pohľadávky, vychádzajúc pritom
zvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveruazačalavýkonzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou,pričom
žalobcovia výkon záložného práva namietajú práve z dôvodu, že nesúhlasia s výškou pohľadávky, ktorá

má byť v procese dobrovoľnej dražby uspokojená a to vzhľadom jednak na neplatnosť zosplatnenia
spotrebiteľského úveru a jednak na sumu, ktorú už uhradili počas dĺžky trvania zmluvy. Preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu, sa správne žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, keďže sa obávajú, že žalovaná môže získať plnenie, na ktoré jej nárok nevznikol
a žalobcovia stratia nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj svoje obydlie.

27. Odvolací súd poukazuje na bod 19. odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/42/2020-196 zo dňa 25.11.2020, v ktorom najvyšší súd uviedol, že podstatnou pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu je posúdenie, či zdržanie výkonu záložného práva neobmedzene do
budúcna, je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov. Najvyšší súd poukázal na svoju doterajšiu

rozhodovaciu prax, ktorá dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť
vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa,
ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje. Konštatoval, že právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné.

Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 ústavy,
či čl. 8 dohovoru a na druhej strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu, je potrebné vykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom
zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu
a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. Rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I.

ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

28. Odvolací súd pripomína, že špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je
predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo
dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru, z ktorého

vyplývajú tiež určité procedurálne garancie (porovnaj nález II.ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12),
ale aj právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd
musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným
nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu
bývania.

29. Ak chcela žalovaná byť úspešná, teda ak chcela, aby súd jej neuložil povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva, žalovaná mala súd prvej inštancie dôkazmi presvedčiť, že jej postup pri výkone
záložného práva, teda aj postup pred začatím výkonu záložného práva pri zosplatnení pohľadávky, je
správny a taktiež mala preukázať aj správnosť výšky dlhu, ktorý si v rámci procesu dobrovoľnej dražby

uplatnila.

30. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala, že by splnila
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (absencia uvedenia splátky, pre ktorú dochádzak zosplatneniu, R 34/2025). Tento záver súdu prvej inštancie žalovaná vo svojom odvolaní ani
nenamietala, namietala len, že súd prvej inštancie vymedzil uloženie povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva na základe tohto zosplatnenia nad rámec toho, čo žalobcovia požadovali. Žalobcovia

naproti tomu namietali, že žiadali uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k celej
pohľadávke.

31. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval, ak nepristúpil k absolútnej časovo
neobmedzenej povinnosti veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ale tento

zákaz výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou obmedzil v súvislosti s pohľadávkou, ktorá bola
predčasne zosplatnená oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.10.2023. Súd prvej
inštancie neprekročil žalobný návrh, ale ani neprisúdil žalobcom viac, ako sa domáhali, tak ako sa
žalovaná domnieva (princíp „vo väčšom je obsiahnuté menšie“). Je teda zrejmé, že toto obmedzenie sa
netýka prípadných ďalších nárokov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami
sporu dňa 5.2.2010. Taktiež nie je vylúčený ani opätovný výkon záložného práva žalovanej, avšak výška

pohľadávkybudemusieťodrážaťtúskutočnosť,žekudňu6.10.2023kplatnémuvyhláseniumimoriadnej
splatnosti nedošlo, avšak aj žalobcom musí ostať zachované právo brániť sa proti výške vymáhanej
pohľadávky, a to aj v čase pred samotným výkonom záložného práva.

32. Odvolací súd považuje po zohľadnení eurokonformného výkladu za neudržateľné, aby na

jednej strane dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška
vymáhanej pohľadávky (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/149/2020, 2Cdo/110/2021), no
na druhej strane predísť takejto dražbe by sa nedalo. Takýto stav, ak by sa ako podmienka ochrany
spotrebiteľa proti vymáhaniu plnenia z neprijateľnej podmienky stanovilo najprv vykonanie dražby, by bol
absurdný. Strata vlastníctva (príklep) je najzávažnejším zásahom do obydlia spotrebiteľa (C-598/21).

Bez akejkoľvek súdnej kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom
nehnuteľnosti zbaviť záložcu a jeho rodinných príslušníkov obydlia a to len na základe písomného
vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného
práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné
práva záložcu. V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je

aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom
prípade žalobcov.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné
a skutočnosti uvedené v jej odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych

záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdený.

34. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie,
podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná.

Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i
žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane
ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010).

35. K zamietnutiu žaloby súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že v tomto smere je
odvolanie žalobcov dôvodné. Čo sa týka odôvodnenia zamietnutia žaloby, je v tomto smere výrok
II. rozsudku, aj vzhľadom na výrok I. (obmedzenie uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva k pohľadávke zosplatnenej listom zo dňa 7.10.2023), nepreskúmateľný. Nepreskúmateľný
s nesprávnymi skutkovými zisteniami je aj časť týkajúca sa zmluvnej podmienky, ktorú žalobcovia navrhli

určiť za neprijateľnú.

36. V prvom rade odvolací súd poukazuje v súvislosti s dokazovaním v spotrebiteľských sporoch na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“), ktorý vo veci C-495/19 v bode51 uviedol, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v
súlade s požiadavkami smernice 93/13, sú vnútroštátne súdy povinné aj bez návrhu preskúmať, či
dojednania dohodnuté medzi stranami majú nekalú povahu a na tento účel prijať nevyhnutné opatrenia

na vykonanie dokazovania a neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenia alebo judikatúru, ktoré
sú v rozpore s uvedeným preskúmaním (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. 11. 2019, Profi Credit
Polska, C-419/18 a C-483/18, EU:C:2019:930, bod 76 a citovanú judikatúru). Vo veci C-724/22 Súdny
dvor rozhodol, že čl. 7 ods. 1 smernice 93/13 sa v spojení so zásadou efektivity má vykladať v
tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone

platobného rozkazu prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom zistiť skutkové a právne
okolnosti potrebné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o
úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ preskúmanie vykonané
príslušným súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze nespĺňa požiadavky zásady efektivity v
súvislosti s touto smernicou.

37. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-598/21 judikoval, že čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a
čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v spojení s čl. 7 a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom
zmysle,žebrániavnútroštátnejprávnejúprave,podľaktorejsúdnepreskúmanienekalejpovahyklauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu

možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia

spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

38. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 641/2024 zo dňa 17.6.2025 (odvolací súd
poukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyhlásené pred týmto rozhodnutím) uvádza, že
„ani zmluvná klauzula o možnosti predčasného zosplatnenia úveru odrážajúca nekogentné ustanovenie

vnútroštátneho právneho predpisu nie je vyňatá spod kontroly v kontexte posudzovania nekalých
zmluvnýchpodmienok.Vprípadesťažovateľkysúdynielenženeposudzovaliprípadnúexistenciunekalej
povahy zmluvného dojednania, ale sa ani len nepresvedčili, či možnosť predčasného zosplatnenia úveru
bola medzi zmluvnými stranami dojednaná.“

39. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v časti o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobu zamietol s odôvodnením, že túto mohol posudzovať len
v znení, v akom ju požadovali žalobcovia a s vyslovením svojej pochybnosti, či sa táto podmienka na
zmluvnývzťahvôbecvzťahuje.Právetátopochybnosť,čisazmluvnápodmienkanazmluvnývzťahstrán
sporu vzťahuje, mala byť impulzom pre posúdenie, či vôbec sa strany sporu dohodli na práve veriteľa

požadovať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní s úhradou splátok.

40. Tak ako žalobcovia uviedli v odvolaní, nebolo sporné medzi stranami sporu, že Produktové
obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 1.1.2015 sú súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaná však uvedené obchodné podmienky ani na výzvu súdu prvej

inštancie nepredložila. Predložila však Obchodné podmienky účinné od 1.7.2007, na ktoré odkazuje aj
zmluva o splátkovom úvere. V obchodných podmienkach, ktoré predložila žalovaná, je jednak upravená
možnosť zmeny obchodných podmienok ( časť E. Záverečné ustanovenia), ale aj prípady porušenia
v bode 8, pričom podľa bodu 8, 8.1 písm. a) sa prípadom porušenia rozumie aj omeškanie dlžníka so
splatením pohľadávky banky, alebo iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní, kedy podľa

bodu 8.4 písm. a) je banka, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú určí v Oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

41.Podľa§565Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasezosplatenia,akideoplnenievsplátkach,môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.42. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase zosplatnenia ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

43. Ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka upravuje tak postup veriteľa, ktorý pre
účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný:
1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky,
2) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením
s uvedením konkrétnej splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie (pričom v čase upozornenia na takúto
možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka
na uplatnenie svojho práva aj skôr),
3) omeškanie s uvedenou splátkou po dobu troch mesiacov,

4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží
stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu
splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu

zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu.

44. Odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné
uplatňovanie takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv
a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté

priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na
ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené,
ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu
obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá

možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou
zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných
strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi
však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s
obchodnými podmienkami oboznámený. V spotrebiteľských zmluvách obchodné podmienky, na ktoré

zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú
slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme
dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu

poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II., ako aj v
závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu v zmysle § 391 ods. 1

CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu, bude opätovne riadne posúdiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky tykajúcej sa práva banky
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať zmluvnými podmienkami

zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 5.2.2010 aplikujúc aj ust. § 298 CSP,
pričom doplnením dokazovania ( § 295 CSP, § 150 ods. 2 CSP) zistí, ktoré obchodné podmienky sú
pre zmluvný vzťah záväzné a či vôbec môžu byť záväzné vzhľadom na dojednania podľa čl. II zmluvy
o splátkovom úvere. Súd prvej inštancie uvedené vyhodnotí aj vzhľadom na zákonné podmienky pre
uplatnenie práva veriteľa požadovať zaplatenie dlhu v celosti pri omeškaní s platením dohodnutých

splátok. Následne vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne, tak, aby bolo zrejmé, ktorá časť
nárokov žalobcov bola zamietnutá a ktorej sa vyhovelo, aby sa rozhodlo o celom predmete sporu, pričom
rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 CSP vo všetkých jeho záveroch zrozumiteľne odôvodní.47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích
(§ 396 ods. 3 CSP), pričom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozsudok Súdneho
dvora EÚ zn. C-224/19, zo dňa 16.7.2020, podľa ktorého „článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice

93/13, ako aj zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia režimu, ktorý umožňuje, aby
časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky súm zaplatených bez právneho dôvodu,
ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej
povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia
práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva

smernica 93/13“. Odvolací súd na uvedený rozsudok poukazuje pretože, z jeho odôvodnenia vyplýva
aj nasledovné: „v prejednávanej veci smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd
s cieľom určiť nekalú povahu zmluvnej podmienky a vylúčiť jej uplatnenie. Podmieňovanie výsledku
rozdelenia trov takéhoto konania len sumami, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu a ktorých
vrátenie sa nariaďuje, však môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia uvedeného práva s ohľadom na
poplatky spojené so súdnym podaním (bod 98)“. Zároveň odvolací súd dáva na zváženie súdu prvej

inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP vzhľadom na predmet sporu a správanie sa strán sporu v priebehu
dokazovania (nesplnenie povinnosti žalovanej pri predkladaní požadovaných listín).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.