Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/201/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205518
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124205518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, D. B., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ján Nota, advokát
so sídlom Veličná 371, proti manželovi: F. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X,
H., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Pri Suchom mlyne 50,
Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva: B. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č. k. 40P/87/2024 – 168 zo dňa 20.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti IV. výroku ohľadne určenia miesta prevzatia a odovzdania
maloletého dieťaťa pri styku otca s ním a vo výroku V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (I.
výrok). Zároveň schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti
matky, obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v

bežných veciach (II. výrok). Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej B. sumou 220,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva (III. výrok). Styk otca s maloletou bol upravený každý nepárny týždeň od piatku od 16:00
hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa prevezme v mieste predškolského zariadenia a
neskôr školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po skončení určeného intervalu odovzdá
matke v mieste bydliska matky, pričom v čase školských prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať
sa s maloletým dieťaťom počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre daný

obvod bydliska maloletého dieťaťa každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prázdninám od 10:00
hod. do nasledujúcej soboty do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od Zeleného
štvrtka od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od
01.07. od 10:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod., a od 01.08. od 10:00 hod. do 07.08. do 18:00hod., počas
vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 18:00
hod. a v nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 15:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho
párneho roku od 10:00 hod. do 05.01. do 18:00 hod. Otec si maloleté dieťa prevezme od matky v mieste

bydliska matky a po skončení určeného intervalu odovzdá matke v mieste v bydliska matky. Matka sa
zaväzuje maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť (IV. výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 3,
5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Poukázal na účastníkmi
uzavretú rodičovskú dohodu na pojednávaní konanom dňa 20.11.2024 o osobnej starostlivosti matky

o maloleté dieťa, o jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku v bežných veciach oboma rodičmi,
pričom do výroku II. týkajúceho sa zverenia dieťaťa a jeho zastupovania sa navyše účastníci konania
vzdali práva podať odvolanie, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie do
výrokov I. a II. Tiež okresný súd poukázal na čiastočnú dohodu rodičov, ktorí sa dohodli na úprave
styku otca s maloletým dieťaťom v bežnom styku, ako aj v takzvanom osobitnom styku na časť sviatkov

a prázdnin, okrem jarných prázdnin, kde zástupkyňa otca predniesla výhradu k času odovzdávania
dieťaťa od otca matke s tým, že ak bude maloletá odovzdávaná v mieste bydliska otca (v H.), tak
môže byť odovzdané o 10,00 hod. v sobotu po ukončení dohodnutého intervalu styku otca a maloletého
dieťaťa,aleaksabudeodovzdávaťpoukončenídohodnutéhointervalustykuvmiestebydliskamatky(D.
B.), tak k odovzdávaniu by malo dochádzať o 18,00 hod., preto následne autoritatívne rozhodol o úprave
styku otca s dieťaťom, pri ktorom rozhodovaní vychádzal z dohody rodičov v takzvanom bežnom styku

a osobitnom styku na čas sviatkov a prázdnin, ale upravil odovzdávanie a preverenie maloletého dieťaťa
v mieste bydliska matky v D. B., teda výlučne na ťarchu otca čo do energie, financií a času, čomu
prispôsobil aj čas odovzdávania dieťaťa počas jarných prázdnin vyhlásených pre obvod bydliska dieťaťa
(stredné Slovensko – Žilinský kraj) v každom nepárnom roku, od soboty predchádzajúcej prázdninám
od 10-tej hodiny do nasledujúcej soboty do 18-tej hodiny, s odovzdaním dieťaťa matke v mieste jej

bydliska. Tiež rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, ktorého príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške
305,40 eura a príjem zo zamestnania vo výške 1 679,- eur, pričom býva sám v trojizbovom byte,
za ktorý platí hypotekárny úver v sume 590,- eur, teda spolu mesačný príjem otca činí 1 984,- eur,
ktorý príjem bol zohľadnený a vyšší vďaka zvýšenej mzde v mesiacoch november a december v roku,
teda v druhom polroku 2025 bol nižší a to v priemere vo výške 1 402,- eur netto mesačne, čo spolu

s invalidným dôchodkom za mesiace január až máj 2025 spolu činí 1 707,40 eura. Pokiaľ ide o príjem
matky, táto sa po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti zamestnala v D. B. s príjmom 1 268,- eur netto
pri uplatňovaní si daňového bonusu, okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne
a žije so svojou matkou v byte s mesačným nákladom titulom nájomného vo výške 150,- eur a okrem
toho matka uhrádza hypotéku v sume 315,- eur (v H.), životné poistenie, telefón, stravu, drogériu,

lieky a ošatenie pre maloletú s tým, že odôvodnené potreby dieťaťa zodpovedajú obvyklým potrebám
iných rovesníkov 4. ročného dieťaťa. V súvislosti s poukazovaním na nutnosť prekonávania vzdialenosti
H. – D. B., čo je vyše 200 km a pri použití motorového vozidla ide o cestu v trvaní 2,5 hodiny až 3
hodiny jedným smerom, keďže medzi danými mestami nie je ani priama vlaková stanica, matka nie je
vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla, preto s návrhom na odovzdávanie dieťaťa v Považskej

Bystrici (odhadom na polceste) nesúhlasila a poukázala na otcov nie vysoký náklad s prekonávaním
tejto vzdialenosti, keďže styk s dieťaťom v rozsahu, na akom sa dohodli na informatívnom stretnutí
dňa 21.10.2024 nevyužíva a za obdobie cca trištvrte roka sa stretol s dieťaťom asi štyrikrát, cez
víkendy, telefonické hovory s dieťaťom otec využíva sporadicky. Poukázal na podstatne nižší príjem
matky zo zamestnania ako otca a tiež odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje materskú školu,

považoval za spravodlivé určiť výživné otcovi v sume 220,- eur mesačne, ktorá suma umožní uspokojiť
odôvodnené potreby dieťaťa a zároveň ponechá otcovi rezervu na kompenzáciu nákladov nevyhnutných
na prekonanie vzdialenosti miest bydlísk otca a maloleté dieťaťa v prípade, že bude využívať dohodnutý
interval na stretávanie sa s dieťaťom. Preto s riešením, aby bolo výživné určované v súlade s Metodikou
MS SR (odporúčaných 18 % z čistého príjmu povinného rodiča) sa ponížilo o cestovné náklady, ktoré

bude znášať v celom rozsahu výlučne otec dieťaťa súhlasila aj matka a procesný opatrovník, z ktorého
dôvodu určené výživné aktuálne zodpovedá primerane pri zohľadnení individuálnych a jedinečných
okolností danej veci odôvodneným potrebám 4. ročného dieťaťa s deklarovaným záujmom otca podieľať
sa na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletej, vrátane vecných plnení dieťaťu.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a to konkrétne do výroku
označeného VI. (styk dcéry a otca), z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a § 62 ods. 1 CMP s tým, že následne uviedol, že primárne nerozporuje rozsah

styku, ale miesto preberania a odovzdávania maloletej, čo zásadne sekundárne vplýva aj na jeho reálny
časstrávenýsmaloletou ažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavec
mu vrátil na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že otec si bude maloletú preberať v mieste bydliskamatky a po ukončení styku si matka prevezme maloletú v mieste bydliska otca v rozsahu styku tak, ako
bola upravená súdom prvej inštancie.

5. Otec poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR
ohľadne základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i práva podľa článku 6 Dohovoru
ohľadne práva na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania, odôvodnenie rozhodnutia a tiež na §
220 ods. 2 CSP s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu sa vyššie uvedenými pravidlami
neriadi, preto je napadnutý rozsudok v danej časti nezrozumiteľný a nepresvedčivý, jeho odôvodnenie

je absolútne formálne a nepreskúmateľné. Odvolaním sa domáha, aby odvolací súd sám upravil
pomery, resp. zrušil napadnutý rozsudok, keď otec vytýka súdu prvej inštancie predovšetkým porušenie
práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť z strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného
a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi, súd zamietol jeho návrh na vhodnejšiu úpravu styku, najmä
pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa a pri rozhodnutí prvoinštančný súd príkro selektívne prihliadol
predovšetkým na vyjadrenia matky predložené súdu, ktoré sú jednostranné a plné poloprávd. Mal za

to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V rámci prvoinštančného konania žiadal opakovane, aby bolo preberanie a odovzdávanie maloletej
upravené tak, aby aj matka participovala na ceste medzi miestom jeho bydliska a bydliskom matky,
pričomnavrhovalarôznemodelyamiestoprevzatiaaodovzdaniabolozásadnejedinýmspornýmbodom
v otázke úpravy styku, keďže vo zvyšku sa plne prispôsobil návrhu matky, ktorá sama sa rozhodla

odsťahovať z H. D. D. B. napriek jej možnosti zostať v H., kde bývali a maloletá mala vytvorené zázemie,
ktoré jej rozhodnutie sa mu nepáčilo, ale akceptoval rozhodnutie matky dúfajúc, že sa ako rodičia
dohodnú na úprave ich starostlivosti o maloletú, čo sa nestalo a režim stretávania sa bol prispôsobený
dobrej vôli a ochote matky, ktorá na jednej strane uvádzala jeho sporadické návštevy dieťaťa, ale
zamlčala dôvody, ktoré ho k tomu viedli, čoho príkladom bolo oznámenie o chorobnosti dieťaťa v trvaní

troch týždňov, preto sa styk nerealizoval, ako aj v následnom období, preto k reálnemu stretnutiu došlo
až koncom mája. Matka sa nepodieľa na odovzdávaní maloletej a jej snahou je sťažovať preberanie
a odovzdávanie dieťaťa podľa jej predstáv. Ak by mal dodržať časový harmonogram podľa rozsudku
prvoinštančného súdu od 16.00 hod., tak by jeho príchod do H. bol okolo 19.00 hod., kedy sa musí
maloletá najesť, okúpať a ísť spať, trávia spolu málo času a reálne iba jeden plnohodnotný deň v sobotu,

pretože v nedeľu je potrebné už maloletú pripraviť na cestu naspäť do D. B.. Tiež poukázal na okolnosti,
ktoré by nastali, ak by nedisponoval motorovým vozidlom a cestoval by za maloletou vlakom. Jeho
návrhy ohľadne odovzdávania a preberania maloletej boli aj v rámci pojednávania v Dolnom Kubíne,
kedy žiadal stretnutie s maloletou na víkend, čo matka odmietla, avšak po dohovore zákonnej sudkyne
súhlasila s odovzdaním maloletej v deň pojednávania o 16.00 hod. zo škôlky, aby nemusel čakať

niekoľko hodín po pojednávaní, keď má záujem tráviť s maloletou čo najviac času a nemá potrebu
zasahovať do života matky. Takto musí absolvovať čas cestou do D. B. počas pracovného týždňa, čo
rieši na úkor pracovného času a musí si hodiny nadrábať, pričom má záujem sa s maloletou stretávať aj
na úkor jeho pracovného času, a preto je ochotný obetovať všetko, avšak na jeho ťarchu by nemalo byť,
keď chce tráviť s maloletou čo najviac času a záujem vyzdvihnúť si maloletú zo škôlky okolo 15.00 hod.,

keďže maloletá nemusí byť v materskej škôlke až do 16.00 hod., ktorá hodina je najmä počas jedného
obdobia pri nepriaznivom počasí nevyhovujúca. Keďže navrhoval viacero modelov, mal za to, že existuje
akceptovateľný a realizovateľný režim, pričom by bol ochotný si maloletú vyzdvihovať v mieste bydliska
matky s tým, že matka si maloletú následne prevezme v mieste jeho bydliska, čím sa predĺži jeho čas na
stretávanie sa a čas trávenia s maloletou. Výhovorky matky o tom, že nevlastní vozidlo a nemá sa ako

dostať do H. sú neopodstatnené, obaja sú plnohodnotní rodičia s rovnakými právami a povinnosťami
a odsťahovaním sa matky do D. B. on nemá byť obmedzený a tiež by nemal znášať všetky cestovné
náklady za maloletou, ktorú matka vytrhla z jej dobre známeho prostredia, ako aj od starých rodičov,
s ktorými matka tak zamedzila kontakt. Z komunikácie a postoja matky je zrejmé, že jej nejde o najlepší
záujem maloletej, ale o osobné vyrovnávanie si účtov s ním, jej snaha dominovať nad ním a ak sa

nespráva podľa jej očakávaní, má tendenciu jeho styk obmedzovať a určovať pravidlá. Ďalej poukázal na
článok 16 ods. 1 Ústavy SR ohľadne nedotknuteľnosti osoby, ako aj obsah ústavnej úpravy všeobecného
osobnostného práva ako je právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života vyjadrený Ústavným súdom SR. Ďalej
citoval pojem súkromný život, článok 19 ods. 2 Ústavy SR. Argumentoval, že ostatné mesiace bolo jeho

stretávanie sa s maloletou veľmi sporadické v dôsledku správania sa matky dieťaťa, ktorá mu bránila
v stretávaní z rôznych dôvodov a napriek dohodnutým termínom sa tieto rušili, tiež ho matka nehorázne
vydiera, pokynuje a akákoľvek konštruktívna komunikácia s ňou nie je možná. Vzhľadom na nízky vek
maloletej je dôvodná obava, že ak matka mu bude naďalej brániť v styku s dieťaťom, vzťahy maloletejk nemu ochladnú, a preto by mal mať zabezpečené aspoň minimálne pravidelné stretávanie, keďže
matka má tendenciu minimalizovať mu styk s dieťaťom a tiež je obmedzený aj telefonický kontakt po
rozvodovom konaní, pretože matka mu nezdvíha telefonáty, ako aj zo strany starých rodičov, z ktorého

dôvodu je nevyhnutné, aby boli telefonické rozhovory zakotvené priamo v rozhodnutí súdu. Vzhľadom
na podané odvolanie mal za to, že v rámci odvolacieho konania je potrebné vyriešiť dočasnú úpravu
pomerov stretávania sa s maloletou a v uvedenom smere poukázal na uznesenie Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/91/2013, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 10P/45/2016
ohľadne predbežne upraveného styku s dieťaťom, čím sa zabezpečil legitímny cieľ a ochrana zdravého

vývoja dieťaťa.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť. Návrh otca na rozhodnutie o dočasnom režime stretávania sa s maloletou do
právoplatného skončenia konania považoval za nedôvodný a to aj s poukazom na konanie vedené
pod sp.zn. 3P/122/2024 pred Okresným súdom Námestovo, pracovisko Dolný Kubín o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, v ktorom konaní sa otec mohol domáhať
dočasnej úpravy styku s maloletou, avšak predmetné konanie bolo zastavené dňa 17.07.2025 z dôvodu
späťvzatia návrhu matky so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca považovala podané odvolanie za nedôvodné a odvolaciu

argumentáciu nemajúcu oporu v doterajšom priebehu konania. Základným aspektom podaného
odvolania je nesúhlas s miestom preberania maloletej pri výkone styku otca, ktorého nenaplnené
očakávania procesnej strany ešte nezakladajú nezákonnosť, nespravodlivosť a nepreskúmateľnosť
súdneho rozhodnutia. Otec v odvolaní recykluje už predtým ním uvádzanú argumentáciu, s ktorou sa
súd prvej inštancie vysporiadal a náležite ju odôvodnil, pričom na jednej strane nesúhlasí s miestom

preberania maloletej, ale na druhej strane už nevenuje pozornosť určenému výživnému, ktoré
zohľadňuje jeho náklady na cestovanie pri uplatňovaní styku. Maloletá bola zverená do jej starostlivosti
a právne predpisy jasne určujú miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa, pričom poukaz na akýsi
diskomfort otca pri uplatňovaní styku na tom nič nemôže zmeniť a zvyšnú časť odvolacej argumentácie
otca považovala za nevecnú a s právnou vecou nesúvisiacu.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka zotrval na svojom stanovisku
a opakovane uvádzal, že matka klamala a zavádzala súd svojimi vyjadreniami, preto je rozhodnutie
založené na klamstvách a nie je spravodlivé. Podľa neho sa súd mal zaoberať tým, prečo mu
matka účelovo bráni vo výkone styku a vytvára umelé prekážky. Matka ako preferenčný rodič si túto

úlohu neplní, keďže jej správanie zahŕňa zámerné obsadzovanie termínov, v ktorých má možnosť
s maloletou sa stretnúť, nespráva sa v najlepšom záujme dieťaťa a dochádza tým k zámernému
poškodzovaniu citového puta. Vzhľadom na značnú vzdialenosť sťažujúcu častejší osobný styk
považoval za nevyhnutné pravidelnú telefonickú a on-line komunikáciu s maloletou, pričom napadnuté
rozhodnutie neobsahuje dostatočne špecifické a vynútiteľné ustanovenie o tejto komunikácii, čo

umožňuje matke tento dôležitý kontakt mariť, z ktorého dôvodu navrhol napadnutý rozsudok v danom
bode upraviť a presne určiť nielen frekvenciu, ale aj konkrétne časy a spôsob telefonického a on-
line kontaktu. Podľa neho prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil kľúčové argumenty a pokiaľ podľa
matky sa nevenuje výživnému, ktoré zohľadňuje jeho náklady na cestovanie, predmetné považoval za
nesprávne a neetické, keďže výživné nie je odškodné, rodičovské náklady mu vznikajúce na cestovanie

sú súčasťou jeho rodičovských povinností vyplývajúcich zo styku s dieťaťom a mali by byť zohľadnené
pri výpočte výživného, jeho prioritou je styk s dieťaťom a peniaze na cestovanie sú pre neho druhoradé.
Matka úmyselne prehliadla kľúčové body a to miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa, pričom jej poukaz
na právne predpisy neznamená, že je to správne a v záujme dieťaťa, keďže je to diskomfort aj pre dieťa,
právna úprava navyše umožňuje určiť miesto a čas prevzatia, odovzdania, no ak je toto miesto zjavne

nevhodnéasťažujestyksdieťaťom,jevrozporesjehoprávom akoajsprávomdieťaťanastyksdruhým
rodičom. Diskomfort nie je len o jeho pocitoch, ale je to aj prejav zámerného marenia styku matkou, ktorá
mu znemožňuje pravidelný kontakt s maloletou a jej zámerné klamstvá a ignorácia spôsobujú, že ak by
nemala potrebu klamať a zavádzať súd, bol by rozsudok spravodlivý. Nesúhlasil s vyjadrením kolízneho
opatrovníka o jeho možnosti podať návrh na dočasný režim stretávania sa, keďže úlohou daného orgánu

jechrániťzáujmydieťaťaaniesauniesťmanipulatívnymkonanímazjednodušenýmvýkladomprocesnej
situácie, pričom poukaz na konanie vedené pod sp. zn. 3P/122/2024 pred Okresným súdom Námestovo
sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností len na čas do rozvodu, preto je nekompetentné
tvrdiť, že sa v danom konaní mohol domáhať dočasnej úpravy styku pre obdobie po rozvode. Podľaneho kolízny opatrovník nesprávne vyhodnotil situáciu a svojím súhlasom so zastavením konania, ktoré
malo riešiť úpravu styku po rozvode ponechal dieťa bez možnosti stretávať sa s ním, čím poškodil
jeho najlepší záujem a on sa stal obeťou aj procesného pochybenia a ľahostajného prístupu zo strany

kolízneho opatrovníka, keďže je zavádzajúce, že tiež súhlasil so zastavením konania, pričom súhlas
bol daný v situácii, keď pokračovanie konania už nemalo zmysel vzhľadom na právoplatné rozhodnutie
o rozvode a o úprave styku po rozvode.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrval na predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu

otca.

10. Následne matka zaslala e-mailom odvolaciemu súdu informácie o stretnutiach obsahujúce sumár
stretnutí otca s maloletou s úplným prehľadom.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v časti týkajúcej sa miesta prevzatia
a odovzdania maloletej a v závislom výroku o trovách konania V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola správnosť rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne
časti výroku IV. (nie výroku VI. ako nesprávne uviedla zástupkyňa otca v odvolaní, ktorý výrok napadnutý

rozsudok ani neobsahuje - poznámka odvolacieho súdu), pričom napadnutý IV. výrok otec v odvolaní
namietal len v časti týkajúcej sa miesta prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

18. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

19. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

20. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.22. Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

23. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať

styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno
nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

24. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť

v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade
potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl.
9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené

od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi
rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

25. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy
výsledkom konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže

súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery šité na mieru pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak
v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem dieťaťa
a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať
ustálená rozhodovacia prax súdov ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na
tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch,

pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo
pre iné prípady i keby vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

26. Odvolací argument otca založený na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP znamená, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa
čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

27. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové
zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.28. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z otcom uvádzaných odvolacích argumentov,
pričom odvolací argument podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP otec okrem poukazu na príslušné zákonné
ustanovenie ani nešpecifikoval.

29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

30. Obsahové náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie upravuje
§ 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. O arbitrárne rozhodnutie ide vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach

rôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo
môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu
zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek
akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté
skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla

spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. O svojvôli pri výklade
a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa
tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III.
ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za
protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo

aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces.

32. K námietke otca o nepreskúmateľnosti či až arbitrárnosti rozsudku súd prvej inštancie v danej

časti odvolací uvádza, že ani s touto nesúhlasí. V rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne určenia
miesta prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa sú vysvetlené dôvody síce stručne, ale súd prvej
inštancie vysvetlil prečo napriek výraznej vzdialenosti bydlísk rodičov dieťaťa určil za miesto prevzatia
a odovzdania dieťaťa bydlisko matky. Právne závery súdu prvej inštancie boli preto dostatočne
preskúmateľné a tiež sa okresný súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup bol dostatočne vysvetlený.

33. K poukazu otca na rozhodnutia Okresného súdu Trnava ako aj odvolacieho súdu ohľadne
neodkladných opatrení (predtým predbežných opatrení) odvolací súd uvádza, že citované rozhodnutia
nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, tzv. judikáty.

34. Za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ,,NS SR“) treba považovať
predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od
1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ

neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých
bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé Rozhodnutia vo veciach
občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018 rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadneich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je
v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým
riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12.
1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych
rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 -
1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska

ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou.
Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

35. Odvolací súd vykonal odvolací prieskum v celej šírke a v napadnutom rozhodnutí z hľadiska

podanéhoodvolaniaotcapreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiIV.výrokuvzmysle
zásad vyplývajúcich z čl. 4, čl. 6 a čl. 13 Základných princípov CMP.

36. Okresný súd pri zisťovaní skutočného stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz
tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia

dôkazov), náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a po výklade a použití relevantných právnych
noriemrozhodoltak,žeskutkovéaprávnezáverysúduprvejinštancienemožnopovažovaťzasvojvoľné,
neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

37. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacím argumentami otca pokiaľ ide o jeho námietky k miestu prevzatia
maloletej za účelom realizácie styku ako aj miesta odovzdania po ukončení styku a v uvedenom
smere poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, konkrétne body 32. a 33., v ktorých
prvoinštančný súd zdôvodnil prečo určil miesta odovzdávania a preberania dieťaťa na ťarchu otca čo do
energií, financií a času, pričom práve miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa v mieste bydliska matky

bolo zohľadnené aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca, čoho dôkazom sú dôvody vyjadrené
v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom napriek dôvodnosti podstatne vyššieho
výživného v súlade s Metodikou Ministerstva spravodlivosti SR a zisteným príjmom otca, prvoinštančný
súd stanovil otcovi nižšiu sumu vyživovacej povinnosti z dôvodu poníženia jeho cestovných nákladov,
ktoré bude otec znášať v celom rozsahu sám, s čím súhlasila aj matka dieťaťa a procesný opatrovník,

ale uvedené si už otec nevšíma a svoje argumenty zakladal výlučne na neopodstatnených dôvodoch.

38. Odvolacie argumenty otca vyhodnotil odvolací súd za zmätočné, keď na jednej strane poukazuje
na rozhodnutie matky odsťahovať sa s dieťaťom z miesta, v ktorom dieťa vyrastalo t. j. z H. D. D. B.,
ale na strane druhej v odvolaní uvádza, že toto rozhodnutie matky akceptoval, teda tieto jeho odvolacie

námietkysúabsolútnebezrelevancie.Taktiežvsúvislostisodsťahovanímsamatkysmaloletouodvolací
súd poukazuje na závažnú okolnosť a to odsúdenie otca z prečinu nebezpečného vyhrážania sa, čoho
dôkazom je trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/174/2024 zo dňa 25.07.2024, právoplatný
dňa 25.07.2024 voči chránenej osobe – blízkej osobe a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov, ktoré konanie

otca jednoznačne dôvodne viedlo matku k odsťahovaniu sa do D. B., kde má svojich príbuzných (matku)
a títo jej budú nápomocní nielen s maloletou, ale sú tam aj jej citové väzby k danému prostrediu.

39. Odvolacie argumenty otca uvádzané v súvislosti s telefonickými rozhovormi, ktoré podľa neho
mali byť zakotvené v rozhodnutí súdu sú takisto neopodstatnené, keďže výrok o úprave styku otca

s maloletou nebol napadnutý pokiaľ ide o jeho rozsah, čomu zodpovedá aj odvolací návrh otca vyjadrený
na poslednej strane odvolania. Pokiaľ otec v odvolaní cituje viaceré ustanovenia Zákona o rodine, či
články Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj články Ústavy SR, aj tieto sú bez relevancie pre posúdenie
správnosti napadnutého rozhodnutia v časti výroku IV. Napriek pomerne rozsiahlemu odvolaniu otca
má odvolací súd za to, že odvolacie námietky a argumenty otca boli absolútne bez opodstatnenia pokiaľ

ide o ním napadnutú časť IV. výroku týkajúcu sa miesta prevzatia a odovzdania dieťaťa, pretože pokiaľ
sa týkali posudzovania správania sa matky, o zavádzaní matky prvoinštančného súdu a jej klamstvách
amnohéďalšieargumenty,ktorésúabsolútneneopodstatnenézhľadiskaväzbyodvolacejargumentácie
k napadnutej časti IV. výroku.40. Odvolací súd mal za to, že vychádzajúc z podaného odvolania, otec nepodal kvalifikovaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom bol právne zastúpený a jeho tvrdenie o potrebe dočasného

režimu stretávania sa s maloletou vyhodnotil odvolací súd iba ako jeden z dôvodov uvádzaných
v odvolaní, keďže tomu nezodpovedal riadne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a navyše v konaní o rozvod manželstva nie je možné neodkladným opatrením upraviť dočasne práva
a povinnosti rodičov k dieťaťu, keďže tieto sa upravujú až na čas po rozvode manželstva, pričom
správnepoukázalkolíznyopatrovníknamožnosťotcadomáhaťsadočasnejúpravystykuprávevkonaní

vedenom o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ktoré bolo
zastavené aj s jeho súhlasom.

41. Vzhľadom na neopodstatnenú odvolaciu argumentáciu otca vo vzťahu k napadnutej časti IV.
výroku, považoval odvolací súd v danej časti rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne, spravodlivé
a zákonné, teda aby miestom preberania maloletej bolo miesto bydliska dieťaťa, a to vzhľadom na

dané okolnosti prípadu, keď matka dieťaťa nie je vlastníčkou vozidla, k jej rozhodnutiu odsťahovať sa
z H. s maloletou došlo opodstatnene pre násilné správanie sa otca, ktorý bol za svoj skutok navyše
právoplatne odsúdený v trestnom konaní a tiež vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi a zaťaženie otca
cestovaním za maloletou za účelom jej prevzatia, ale aj jej odovzdania bolo zohľadnené pri určovaní
vyživovacej povinnosti otca, ktorú zásadnú okolnosť akoby otec prehliadol.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúce
sa prevzatia a odovzdania dieťaťa v mieste bydliska a V. výrok o trovách konania ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

43. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

44. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,

podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu)
rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na
charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho
konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom

na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).